{"guid": "428ee890-49e6-47a0-8aac-cb623ee725fa:2c915db2-b304-4a4e-be96-71038d4f5de3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5407200962.1", "spisova_znacka": "7Co/126/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/126/2014 z 29. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2014, sp. zn. 7Co/126/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5407200962.1", "identifikacne_cislo": "5407200962", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c915db2-b304-4a4e-be96-71038d4f5de3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5407200962.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5407200962.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5407200962.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/126/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407200962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5407200962.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľky:
Mgr. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., E. E. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Evou Krchňavou,
advokátkou so sídlom v G. G., V. U. XX, proti odporcom 1/ JUDr. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H.,
S. XXXX/XX, 2/ PaedDr. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., M. N. XXXX/XX, obaja právne zastúpení
advokátskou kanceláriou POHANKA & PARTNERS s.r.o., Radlinského 1730, Dolný Kubín, IČO: 36 417
076, v konaní o zaplatenie 33.467,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 1C/34/2007-187 zo dňa 22. októbra 2009, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby odporcovi v
rade 1/ bola uložená povinnosť zaplatiť jej istinu 26.270,95 Eur (791.438,70 Sk) spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy odo dňa podania žalobného návrhu na súd do zaplatenia,
ako aj žalobný návrh, ktorým žiadala, aby odporcovi  v rade 2/ bola uložená povinnosť nahradiť jej sumu
7.196,11 € (216.790,10 Sk) spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,5 % ročne od podania
žaloby do zaplatenia, alternatívne žiadala, aby odporcovi v rade 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť jej
sumu 33.468,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7.196,11 € odo dňa
8.2.2007 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26.272,50 € od 3.6.2009 do
zaplatenia.

Krajský súd, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 6Co/413/2009-223 zo dňa 26. mája 2010 rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Na základe dovolania navrhovateľky, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.
6Cdo/201/2012-323 zo dňa 30. januára 2014 uvedený rozsudok krajského súdu, ako aj uznesenie
Okresného súdu Dolný Kubín z 18. mája 2011 č. k. 1C/34/2007-277 a uznesenie Krajského súdu v Žiline
z 28. februára 2012 sp. zn. 7Co/210/2011 (ktorými bolo rozhodované o trovách konania účastníkov)
zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že pri
prejednaní odvolania krajským súdom vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Túto skutočnosť považoval
za vadu konania, ktorá mala za následok  zmätočnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Prejednávaná vec sa tak opätovne dostala do štádia odvolacieho konania a krajský súd ako súd odvolací
sa zaoberal preskúmaním napadnutého rozhodnutia, na základe navrhovateľkou podaného odvolania.



Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi odporcom v rade 1/ a navrhovateľkou
bola dňa 20.02.2004 uzatvorená bezúročná zmluva o pôžičke na sumu 350.000,- Sk, ktorej splatnosť
bola dohodnutá do 31.03.2004. Navrhovateľka v bode II. tejto zmluvy prehlásila, že svojim podpisom
potvrdzuje prevzatie požičanej sumy 350.000,- Sk.    V bode III. si účastníci dohodli, že v prípade
omeškania s vrátením peňazí o viac ako 30 dní  bude povinnosť navrhovateľky zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 2.000,- Sk za každý deň omeškania a zákonné úroky. Na základe tejto zmluvy bola pod
č. N 103/2004, NZ 27018/2004 zo dňa 29.3.2004 spísaná notárska zápisnica. Navrhovateľka v nej
prehlásila, že dňa 20.02.2004 uzatvorila s odporcom v rade 1/ uvedenú zmluvu o pôžičke, ktorou sa
zároveň  zaviazala zaplatiť okrem úroku z omeškania aj zmluvnú pokutu. Ďalej prehlásila, že svoj dlh
voči odporcovi v rade 1/ uznáva a vyslovila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe
tejto notárskej zápisnice vydal okresný súd ako súd exekučný, poverenie na vykonanie exekúcie pod
sp. zn. 7Er/164/2004 a exekúcia bola vykonaná.
Okresný súd nepovažoval za preukázané tvrdenia navrhovateľky, že na strane odporcov v rade 1/ a 2/
došlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu, že v zmysle vyššie uvedeného právneho úkonu - zmluvy
o pôžičke, nevznikol medzi ňou a odporcom v rade 1/ záväzkovo-právny vzťah, nakoľko požičaná suma
jej nikdy nebola odovzdaná. Tieto tvrdenia nepovažoval za preukázané, ani navrhovateľkou označenými
svedkami Ing. M. U., Y. E., Ing. K. E., S. Z. a K.W.. Svedok Y. E., syn navrhovateľky v súvislosti s pôžičkou,
ktorú mala táto podpísať samostatne s odporcom v rade 1/ uviedol, že o nej nevedel, osobne s odporcom
v rade 1/ v súvislosti s touto sumou nikdy nekomunikoval. Svedok P. potvrdil, že viezol navrhovateľku k
notárovi a to na žiadosť jej syna Y. E.. Navrhovateľka išla sama, pri podpise notárskej zápisnice nebol
prítomný odporca v rade 1/ ani syn navrhovateľky Y. E.. Okresný súd tak ustálil, že notársku zápisnicu
podpísala navrhovateľka dobrovoľne, nebolo jej bránené oboznámiť sa s jej obsahom. Svedkovia Ing.
U. a Ing. K. E. potvrdili, že o uvedenom záväzku vedeli. K. E. zhodne s navrhovateľkou uviedli, že obsah
zmluvy o pôžičke jej K. E. podrobne vysvetlil. Navrhovateľka tvrdila, že suma 350.000,- Sk mala slúžiť
na vyplatenie zmenky, ktorú odporca v rade 1/ odkúpil od pána Z.. Svedok Z. však nepotvrdil, že zmenku
predal odporcovi v rade 1/, naopak uviedol, že syn navrhovateľky Y. E. mu zmenku vyplatil a táto bola
roztrhnutá, výpoveď svedka nebola ničím vyvrátená. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania okresný
súd tak ustálil, že navrhovateľka nepreukázala, že zmluvu uzatvorila iba v obave o život svojho syna Y.
E. a peniaze jej neboli odovzdané.

Okresný súd nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľky na aplikáciu § 545a Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého by mohol súd moderovať (znížiť) výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Uviedol, že
uvedené ustanovenie sa stalo účinným od 01.01.2008 a na právny vzťah medzi účastníkmi založenými
zmluvou o pôžičke sa v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka nemôže aplikovať. Zároveň nezistil
dôvody, aby dohodnutú zmluvnú pokutu vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

Rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na čas po právoplatnom skončení
veci.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že jej žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Prvostupňové rozhodnutie
označila za nesprávne a nezákonné. Opätovne zdôrazňovala,  že pôžičku 350.000,- Sk od odporcu v
rade 1/ nikdy neprevzala. Zmluvu o pôžičke zo dňa 20.02.2004 podpísala v jeden deň (29.03.2004) spolu
s notárskou zápisnicou v kancelárii Notárskeho úradu JUDr. Mariána Zboju v Dolnom Kubíne. Všetky
listiny už boli pripravené na sekretariáte a tieto podľa inštrukcií pracovníčky podpísala. Urobila tak na
žiadosť syna Y. E.. Jej tvrdenia svojou výpoveďou potvrdil aj svedok K.W., rovnako aj skutočnosť, že
sa jednalo o listiny súvisiace s požičiavaním peňazí Y. E., ktorý bol dlžný pánovi Z.. Notársku zápisnicu
podpísala pod psychickým nátlakom z dôvodu obavy o život svojho syna, ktorému by mohol za dlh, ktorý
mal u pána Z. niekto ublížiť. Tieto skutočnosti potvrdil aj Ing. K. E.. Suma 350.000,- Sk nikdy nebola
reálne vyplatená, išlo o úroky z úrokov za pôžičku, ktorú mal Y. E. u p. Z..
Skutočnosť, že finančné prostriedky neprevzala, bola dostatočne preukázaná výpoveďou svedka P., ako
aj svedka U.. Svedok P. uviedol, že nebol prítomný pri podpise notárskej zápisnice, odporca v rade 1/ a
ani jej syn Y., teda pri podpise tejto zmluvy spolu s notárskou zápisnicou nemohla finančné prostriedky
prevziať. Svedok Ing. U. uviedol, že z rozhovoru s odporcom v rade 1/ a p. Z. nadobudol presvedčenie, že
navrhovateľka žiadne peniaze nedostala. Svedok Ing. K. E. uviedol, že vedel o tom, že peniaze odporca
v rade 1/ požičal jeho bratovi Y. a nie matke. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný Y. E..
Navrhovateľka ďalej poukazovala na svoje nízke právne vedomie a na okolnosti, za ktorých došlo k
uzatvoreniu týchto zmlúv.



Domáhala sa aj určenia, že zmluvná pokuta odporuje, z dôvodu jej výšky, dobrým mravom, a preto je
takéto dojednanie neplatné. Záver okresného súdu, ktorý sa s týmto jej tvrdením nestotožnil považuje
za nesprávny a nekorešpondujúci vykonanému dokazovaniu.
K možnosti použitia moderačného práva súdom uviedla, že novela Občianskeho zákonníka, ktorou bol
tento inštitút zavedený sa vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred časom jej účinnosti.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. ), rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Zmluva o pôžičke je tradične hodnotená - ako správne vychádzal súd prvého stupňa a aj sama
odvolateľka - ako zmluva reálna, teda, že k jej uzavretiu nedochádza len na základe dohody zmluvných
strán (účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi.

Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje obsah
povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť vyplýva, že na veriteľovi je bremeno tvrdenia o uzavretí zmluvy
o pôžičke s dlžníkom, ako aj tvrdenia, že predmet pôžičky dlžníkovi odovzdal.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vyhotovenia vyššie uvádzanej notárskej
zápisnice zo dňa 29.03.2004 bolo možné vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných
rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu
exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona bolo možné vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok a v ktorých bola vyznačená oprávnená a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s exekúciou súhlasila.

Práve prejav vôle povinného - jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice robí z nej verejnú
listinu, ktorá je spôsobila na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho
úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice
stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému
rozhodnutiu. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu zákonodarca ponechal na vôli povinnej
osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie
byť dôsledkom prinútenia.

Navrhovateľka tvrdila, že k naplneniu vzniku zmluvy o pôžičke nedošlo, nakoľko jej finančné prostriedky,
ktoré mali byť predmetom pôžičky, neboli zo strany odporcu v rade 1/ odovzdané. Odporca v rade 1/ túto
skutočnosť popieral a existenciu záväzku preukazoval písomnou zmluvou o pôžičke, ktorá obsahovala
jednoznačné prehlásenie od navrhovateľky, že peňažnú sumu riadne prevzala, následne vykonala
navrhovateľka úkon uznania dlhu, v ktorom prejave opätovne prehlásila existenciu svojej povinnosti
vrátiť požičanú sumu 350.000,- Sk odporcovi v rade 1/.

Odporca v rade 1/ týmto spôsobom dostatočne preukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a
navrhovateľkou, ako aj odovzdanie peňazí navrhovateľke. Pokiaľ navrhovateľka  tvrdila, že k odovzdaniu
finančnej sumy nedošlo, bola povinná tieto svoje tvrdenia riadne preukázať.

Navrhovateľku tak zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania nepravdivosti jej vyhlásenia v písomnej
zmluve o pôžičke, že prevzala sumu 350.000,- Sk od odporcu v rade 1/ a následne aj nepravdivosť jej
vyhlásenia v notárskej zápisnici, týkajúcu sa uznania dlhu, na základe ktorého platí domnienka, že dlh
v čase uznania trval.



Z obsahu samotného odvolania (z opísaných dôvodov), pokiaľ sa týka nároku na vrátenie sumy
350.000,- Sk vyplýva,  že podstatou odvolacích námietok je  nesúhlas navrhovateľky s tým, ako okresný
súd hodnotil vykonané dôkazy, predkladá vlastný skutkový záver, na ktorom potom buduje aj vlastné
právne posúdenie veci.

Skutkové zistenia o tom, že odporca v rade 1/ dostatočne preukázal existenciu zmluvy o pôžičke
medzi ním a navrhovateľkou, prvostupňový súd urobil, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, výsledkov dokazovania, najmä z listinných dôkazov zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice
obsahujúcej uznanie dlhu, ako aj vyhodnotením výpovedí svedkov vypočutých v rámci vykonaného
dokazovania. Navrhovateľka tvrdila, že jej syn Y. E. mal dlh 350.000,- Sk u S. Z.. Tento mal byť uhradený
zmluvou o pôžičke, ktorú podľa jej vyjadrenia mala uzatvoriť s odporcom  rade 1/ s tým, že odporca
v rade 1/ následne uspokojí Z.. Ako konštatoval okresný súd svedok Y. E. o tejto zmluve, ktorú mala
podpísať navrhovateľka s odporcom v rade 1/ nevedel a v súvislosti s touto sumou s odporcom v
rade 1/ nekomunikoval. Rovnako svedok Z. nepotvrdil  skutočnosti tvrdené navrhovateľkou Naviac
okresný súd poukázal na skutočnosť, že počas exekučného konania neboli zo strany navrhovateľky ako
povinnej, vznášané žiadne námietky proti exekúcii ani návrhy na jej zastavenie, z dôvodu  neplatnosti
zmluvy o pôžičke. Odvolací súd nepovažoval za právne významné tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa
motívu, ktorý ju viedol k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o pôžičke. Podstatné  je iba to, čo možno
hodnotiť objektívnymi hľadiskami, teda akú vôľu navrhovateľka v skutočnosti prejavila. Táto jednoznačne
písomnými právnymi úkonmi vyhlásila, že prevzala finančné prostriedky od odporcu v rade 1/, ako aj
následne existujúci dlh z titulu zmluvy o pôžičke opätovne písomne uznala.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku odvolateľky o možnosti aplikácie § 545a
Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje súdu, aby neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil.

Toto zákonné ustanovenie bolo do Občianskeho zákonníka doplnené novelou Zákonu č. 568/2007 Z.
z. účinnou od 01.01.2008.

Okresný súd správne vychádzal následne z ust. § 879j Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovoval
spätnú pôsobnosť tejto novely.

Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 20. februára 2004, navrhovateľka sa zaviazala vrátiť požičanú
sumu do 31.03.2004, s tým, že v prípade jej omeškania s vrátením tejto sumy o viac ako 30 dní, mohol
od nej odporca v rade 1/ požadovať zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Sk za každý, čo i len začatý
deň omeškania s plnením. Právo na zmluvnú pokutu tak vzniklo navrhovateľovi dňom 1. mája 2004.
Zmluva o pôžičke, dohoda o zmluvnej pokute, ako aj nároky, ktoré z tejto dohody vznikli tak spadajú
do obdobia pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla moderačné právo súdu v §
545a Občianskeho zákonníka. Okresný súd potom správne ustálil, že nemožno v prípade tejto zmluvnej
pokuty toto moderačné právo využiť.

Naviac, v tejto súvislosti ešte vzniká otázka, dokedy môže súd moderovať zmluvnú pokutu, resp. kedy
už nemôže zmluvnú pokutu znížiť. Všeobecne možno povedať, že súd môže znížiť neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu, pokiaľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty trvá. Pokiaľ právo na zmluvnú pokutu
akýmkoľvek spôsobom zaniklo, súd už nemôže zaniknuté právo moderovať. V prejednávanej veci právo
na zmluvnú pokutu zaniklo už skôr splnením, zaplatenie zmluvnej pokuty bolo uspokojené v rámci
exekučného konania, preto nemohlo dôjsť pokiaľ by aj bolo možné aplikovať na predmetnú vec § 545a
Občianskeho zákonníka k moderovaniu takýmto spôsobom zaniknutej zmluvnej pokuty.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože v napadnutom rozsudku okresného
súdu nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách tohto
odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne okresný súd ako súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1C/34/2007", "guid": "195ffab5-2f17-4160-a5be-741283448ce9:6e3b8e23-c446-4309-a5d7-12efd16e9df1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "428ee890-49e6-47a0-8aac-cb623ee725fa:c34fe2f5-6173-4e71-ab58-f62199a523fc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5407200962.1", "spisova_znacka": "7Co/126/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/126/2014 z 29. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5407200962.1"}, {"guid": "42c63d10-d554-420a-876c-0020da098991:9e680d48-a6b3-482b-8756-dc42652c521d", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/164/2004", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7Er/164/2004 z 11. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42c63d10-d554-420a-876c-0020da098991:9e680d48-a6b3-482b-8756-dc42652c521d"}], "citovane_v": []}