{"guid": "7379af40-dced-4f9a-9460-216bdf4d6616:ab688024-ae18-4de9-a322-fc15c82720d8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5313010237.1", "spisova_znacka": "1To/19/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/19/2014 z 31. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 31. marca 2014, sp. zn. 1To/19/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5313010237.1", "identifikacne_cislo": "5313010237", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2014-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172", "nazov": "§ 172 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab688024-ae18-4de9-a322-fc15c82720d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5313010237.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5313010237.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5313010237.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313010237
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5313010237.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a Juraja Krupu, na verejnom zasadnutí konanom 1. apríla 2014 prejednal odvolania
podané obžalovaným Y. M. a prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/72/2013
z 29.10.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por.   z r u š u j e   rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn.
2T/72/2013 z 29.10.2013 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného Y. M., nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom M.

č. XXX, okres J.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y. M. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., účinného od 1.8.2013, pre skutok, že:

od presne nezistenej doby, minimálne od januára roka 2012 do začiatku mesiaca marec roka 2013 na
neznámom mieste v meste Ostrava v Českej republike, ale aj na dohodnutom mieste na sídlisku Kýčerka
v meste Čadca si opakovane od neznámych osôb, ale aj od známej osoby zadovážil drogu s názvom
pervitín, obsahujúcu metamfetamín, a to v presne nezistenom množstve, kde drogu - pervitín, pokiaľ
bol zakúpený v Českej republike, doviezol na územie Slovenskej republiky, následne zabezpečený
pervitín sčasti skonzumoval a zvyšok rozdelil na dávky do plastových sáčkov a papierových skladačiek a
následne distribuoval - odpredával minimálne deviatim konzumentom za sumu 10,- Eur za jednu dávku, a



to zväčša po predchádzajúcom telefonickom dohovore na rôznych miestach najmä neďaleko rodinného
domu č. XXX, ale aj v uvedenom dome, kde má trvalý pobyt, tiež v pohostinstvách v obci Olešná, ale aj
na iných vopred dohodnutých miestach v okolí obce Staškov, okres Čadca, kde naposledy takto pervitín
odpredal v presne nezistený deň začiatkom mesiaca marec 2013, pričom metamfetamín je v zmysle
zákona                      č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
platnom znení zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „Pri ukladaní trestu súd prihliadal na
základné zásady ukladania sankcií v zmysle § 34 Tr. zák., kedy trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni                        v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Účelom
trestu teda je ochrana spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom, potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti. Súd prihliadal na
osobu páchateľa, z hľadiska hlbšieho rozboru jeho osobnosti, vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú
rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery, hoci obžalovaný doposiaľ nebol súdne
trestaný, nie sú zistené ani negatívne poznatky o jeho správaní v zmysle oboznámených správ, je zrejmé
z vykonaného dokazovania, že obžalovaný je dlhodobo nezamestnaný, nemá stály pravidelný príjem,
má psychické problémy, ktoré skutočnosti z hľadiska prognózy jeho budúceho vývoja správania majú
vplyv na možnosť jeho nápravy.                        V prípade obžalovaného aj s prihliadnutím na závažnosť
trestného činu a jeho vplyv na spoločnosť má súd za to, že jediným druhom trestu, ktorý môže splniť svoj
účel, je nepodmienečný trest odňatia slobody. Práve celkový spôsob života obžalovaného a jeho postoj
k spáchanému trestnému činu mal vplyv na uložený trest. Súd nemôže                 v neposlednom rade
spomenúť aj následok trestného činu na osoby, ktorým obžalovaný drogy predával, na ich zdravotný
stav a taktiež aj následok, ktorý takýto trestný čin so sebou prináša v rodinách konzumentov drog.
Obžalovaný ako díler drog sa uvedenej trestnej činnosti dopúšťal vyše jedného roka, drogu predával
viacerým osobám opakovane. Sám je konzumentom drog, a preto súd v prípade obžalovaného má za to,
že výkon uloženého trestu odňatia slobody nemožno podmienečne odložiť a účel trestu bude naplnený
práve výkonom tohto trestu. Pokiaľ ide o výmeru, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na
dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, nakoľko má za to, že trest v tejto výmere postačí na
prevýchovu obžalovaného a bude výchovne vplývať aj na ostatných členov v spoločnosti.\"

Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolania prokurátor i obžalovaný.

Prokurátor v podanom odvolaní uviedol: „S rozhodnutím súdu, pokiaľ ide o výšku uloženého trestu,
sa nemožno stotožniť. S poukazom na ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. mám za to, že v prípade
obžalovaného Y. M. prichádzalo do úvahy uloženie prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia
slobody a súd mu mal uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne taký, ako to navrhol
prokurátor v záverečnej reči. Ako dôvod pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo
výmere najmenej 4 roky možno uviesť tú skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o dílera drog,
nie konzumenta drog, aj keď je zrejmé, že drogy aj konzumoval. Je pravdou, že od 1.8.2013 novelou
Trestného zákona došlo k zníženiu trestnej sadzby pri zločine nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr.
zák., no podľa dôvodovej správy k novele Trestného zákona zákonodarca sledoval zmiernenie postihu
pre konzumentov drog, u ktorých je zaistených viac ako 10 jednorazových dávok drogy, uvedená zmena
sa nemala dotknúť dílerov drog.



Citácia dôvodovej správy: „Navrhuje sa zníženie dolnej hranice trestnej sadzby u trestného činu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. zo štyroch na tri roky trestu odňatia slobody.
Navrhovaná zmena má za cieľ umožniť súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom podľa § 51 (trest odňatia slobody nesmie prevyšovať tri roky), a to najmä v tých
prípadoch, ak odsudzuje páchateľa za nelegálnu držbu drogy, ktorej množstvo mierne prevyšuje hranicu
desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, ktorej držba je v zmysle Trestného zákona posudzovaná
ako horný limit pre stanovenie, že sa v danom prípade jedná                         o prechovávanie
drog pre vlastnú potrebu podľa § 135. Kvalifikácia skutku v prípade nelegálnej držby drogy vyplýva
zo stanovenia množstva zadržanej nelegálnej drogy (vo forme násobku obvykle jednorazovej dávky) a
závisí predovšetkým od kvality konkrétnej zadržanej drogy (obsah jej účinnej látky), ktorú však užívateľ
drog pri ich zaobstaraní za účelom vlastnej potreby nedokáže vopred predpokladať. V tejto súvislosti
je nutné uviesť, že charakter trestných činov podľa § 171 (do desaťnásobku obvykle jednorazovej
dávky) a § 172 ods. 1 písm. d) (všetko nad desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky), ako aj výška
trestu odňatia slobody, ktoré za tieto trestné činy možno uložiť, sú nepomerne odlišné. U páchateľov, u
ktorých je zadržaná nelegálna droga v množstve mierne prevyšujúcom hranicu desaťnásobku obvykle
jednorazovej dávky, pričom zjavne ide o bežného užívateľa drogy a nie o predajcu, je tento nepomer
možné kompenzovať navrhovaným znížením dolnej sadzby trestného činu podľa § 172 ods. 1 s
následnou možnosťou podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
podľa § 51. Navrhovaný postup zvyšuje možnosti štátu, aby                v rámci skúšobnej doby pôsobil
vhodnými prostriedkami na túto špecifickú kategóriu páchateľov prostredníctvom výkonu probácie, resp.
uložením ďalších povinností a obmedzení, ktoré môžu viesť k účinnej náprave páchateľa vo vzťahu k
zneužívaniu návykových látok.\"

Pri akceptácii takéhoto zámeru zákonodarcu by súd musel uvažovať nad uložením prísnejšieho trestu, a
to aj s prihliadnutím na predchádzajúcu výšku trestnej sadzby. Ďalej treba prihliadnuť na tú skutočnosť,
že obvinený drogy distribuoval, takáto činnosť predstavovala pre neho zdroj obživy, nakoľko bol
nezamestnaný, teda nešlo               o nejaký jednorazový rozpredaj drogy, ale cieľavedomé a organizované
distribuovanie drogy. V neposlednom rade je potrebné akcentovať potrebu ochrany spoločnosti, potrebu
eliminovať tento špecifický druh trestnej činnosti, nakoľko len dostatočný nepodmienečný trest odňatia
slobody zabezpečí, že páchateľ nebude mať možnosť pokračovať v trestnej činnosti a na zreteli však
treba mať aj odstrašujúci charakter trestu, keďže obžalovaný predával drogy v podstate rovesníkom
vo svojom okolí, a tak jeho umiestnenie v ústave na výkon trestu môže odradiť podobne zmýšľajúce
osoby     od potenciálneho páchania rovnakej trestnej činnosti v záujme zaplniť uvoľnené miesto dílera
drog, minimálne však bude v komunite drogovo závislých osôb rezonovať obava z možného podobného
osudu v prípade, že by sa rozhodli po obžalovanom prebrať štafetu. Teda, keby súd náležité prihliadal
na vyššie uvedené okolnosti a zohľadnil dikciu zákona, ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a keby
tiež prihliadal na zámer zákonodarcu pri novele Trestného zákona ohľadom držby drog, tak ako je to
vyššie citované, bol by obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere najmenej
štyri roky, ktorý je úplne adekvátny v tomto konkrétnom prípade a pri tomto páchateľovi. S poukazom na
vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Žilina podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Čadca a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Okresnému súdu Čadca na nové
prejednanie a rozhodnutie, resp. aby rozhodol sám a uložil obžalovanému prísnejší nepodmienečný
trest odňatia slobody.\"

Obžalovaný v odvolaní uviedol: „Rozsudok nepovažujem za správny a dôvodný, čo do výroku o treste,
a to z nasledovných dôvodov. Súd nebral do úvahy moju žiadosť o uloženie podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody s možnosťou uloženia probačného dohľadu podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák.
s tým, že nebezpečnosť tohto trestného činu vidí najmä dopadom na rodiny užívateľov drog, a moju
ľútosť zo spáchania tohto trestného činu nebral do úvahy, pretože som ju prejavil až po zistení tohto
skutku. Som toho názoru, že samotná skutková podstata tohto trestného činu zahŕňa v odseku 1 jeho
nebezpečnosť a že moja trestná činnosť tak, ako je opísaná v obžalobe a ku ktorej som sa aj priznal,
neohrozila rodiny konzumentov drog, ktorí si ju kupovali pre svoju vlastnú potrebu, resp. výpoveďami
svedkov toto nebolo nijakým spôsobom preukázané. Títo konzumenti jednoznačne potvrdili, že drogy
som im buď predával ja, alebo sme si ich predávali medzi sebou výlučne pre vlastnú potrebu. Myslím
si, že v mojej situácii by bolo žiaduce, aby súd prihliadal na všetky poľahčujúce okolnosti, na to, že
už vediem riadny život, som uchádzačom o zamestnanie a pri súčasnom psychickom stave, ktorý je



zapríčinený aj užívaním drog, čo potvrdzuje aj posudok psychiatričky MUDr. Q., je nevhodné uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Čo sa týka prítomnosti poľahčujúcich okolností, som toho
názoru, že súd mal brať ohľad pri rozhodovaní o treste nielen na to, že som sa ku skutku priznal, že
som viedol pred odsúdením riadny život, ale aj na moju účinnú ľútosť, ktorá je naozaj úprimná, nakoľko
som si uvedomil, že takýto spôsob života nemožno ďalej viesť a v súčasnosti robím všetko preto, aby
som sa úspešne z mojej závislosti vyliečil a našiel si stabilný zdroj príjmu podľa mojej kvalifikácie a
s drogovou činnosťou som skončil. Súd pri vynesení svojho rozsudku o treste vôbec nebral do úvahy
aj možný dopad trestu odňatia slobody na moju osobu, keďže som nebol nikdy predtým odsúdený.
Som toho názoru, že v mojom súčasnom psychickom stave s výskytom pomerne častých a veľkých
depresií sa moja opätovná socializácia po príchode z výkonu trestu ešte zhorší. Som toho názoru, že
súd by mal v mojom prípade vychádzať z § 34 ods. 3, 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 2 ods. 2 Tr. zák.
a dať mi šancu na odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, najmä keď v tomto
čase samotný zákonodarca zmiernil tresty pre páchateľov zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
Tr. zák. Avšak v mojom prípade súd vôbec podľa týchto zásad nepostupoval a uložil mi trest, ako keby
novela Trestného zákona vôbec nebola. Na základe vyššie uvedených skutočností som toho názoru, že
súd pri rozhodovaní o uložení, výške a spôsobe vykonania trestu nepostupoval správne a po vykonanom
dokazovaní nedospel k správnemu právnemu názoru, preto navrhujem, aby odvolací súd postupoval
podľa  § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a zrušil výrok rozsudku Okresného súdu Čadca o treste a uložil
podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.\"

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie prokurátora a
čiastočne i odvolanie obžalovaného sú dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné a potrebné dôkazy pre rozhodnutie o treste, a to pri plnom uplatnení všetkých základných
zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 17.9.2013 (č.l. 115-117) vyplýva, že obžalovaný urobil
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, na čo súd prvého stupňa postupom
podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe.

K uvedenému postupu krajský súd poznamenáva, že skutok, tak ako je uvedený v skutkovej vete
obžaloby a následne i v rozsudku súdu prvého stupňa, mal byť právne kvalifikovaný inak, ako je to
prezentované v obžalobe a napokon i v rozsudku súdu prvého stupňa. Už zo skutkovej vety je zrejmé,
že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm.
b) /doviezol/, c), d)

/prechovával/, ods. 2 písm. c), § 138 písm. b), j) Tr. zák. s ohľadom na to, že trestný čin páchal po
dlhší čas a dopustil sa ho na viacerých osobách. Krajskému súdu nie je zrejmé, prečo prokurátor právne
kvalifikoval konanie obžalovaného len podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., keď skutková veta podľa
názoru krajského súdu odôvodňuje právnu kvalifikáciu tak, ako to prezentoval krajský súd.

Hoci má krajský súd odlišný právny názor na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného Y. M., nemôže
výrok o vine napadnutého rozsudku upraviť, pretože odvolanie prokurátora nebolo podané v neprospech
obžalovaného proti výroku o vine, ale len proti výroku o treste, ale najmä preto, lebo je limitovaný zásadou
zákazu reformatio in peius, vyplývajúcou z ustanovenia § 322 ods. 4 písm. b) Tr. por.



Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, síce
môže byť dôvodom dovolania, avšak práve zákaz zmeny k horšiemu bráni krajskému súdu napraviť
pochybenie okresného súdu vo výroku o vine.

V tejto súvislosti považuje krajský súd za nevyhnutné poznamenať, že pri právnej kvalifikácii podľa
§ 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák. by
obžalovanému bol ukladaný trest v sadzbe od 10 do 15 rokov. Pri ukladaní druhu a výmery trestu preto
krajský súd prihliadol nielen na vyššie uvedenú skutočnosť, ale aj na to, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestného činu (zásada proporcionálnosti trestu)
a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných
občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

V predmetnej veci je neprehliadnuteľné, že obžalovaný Y. M. bol dílerom drog, nielen jednoduchým
konzumentom a že práve táto okolnosť negatívne ovplyvňuje nielen jeho, ale aj okolie, v ktorom sa
pohyboval a v ktorom „díloval\" drogy. Preto aj trest by mal zodpovedať rozsahu jeho trestnej činnosti a
skutočnosti, že nebol len jednoduchým a prostým konzumentom drog a z hľadiska generálnej prevencie
preto krajský súd považoval za primeraný trest v rozsahu 4 roky, tak ako to navrhoval prokurátor v
podanom odvolaní.

Argumenty obžalovaného v odvolaní a jeho návrh na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
krajský súd považoval za neprijateľné, pretože zo strany prokuratúry i súdu prvého stupňa sa mu dostalo
toľko dobrodenia, ktoré podľa názoru krajského súdu nie je prijateľné ani z morálneho hľadiska a nie
je súladné ani so zákonom.

Krajský súd nezamietal odvolanie obžalovaného, pretože čiastočne vyhovel jeho odvolaniu, keď mu trest
ukladal aj s použitím poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - priznal sa, pretože na takýto
postup boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky.

S ohľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/72/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8f2ce47d-eea3-45bd-a329-421b41d6b936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 302/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 302/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2"}, {"guid": "69d2fa54-9d0d-439a-b0b5-8a9fc3d07b72:ed59347b-d5dc-4310-bca9-ad32c65ec2a7", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:4119011456.51", "spisova_znacka": "21T/90/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/90/2019 z 27. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:4119011456.51"}, {"guid": "bffe915f-255a-41bd-9049-3e30f7bda7dc:75330ead-face-42fa-849c-73dd7a5260ed", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2025:2124012956.3", "spisova_znacka": "8PP/69/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 8PP/69/2024 z 14. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2025-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2025:2124012956.3"}]}