{"guid": "49e31a77-022a-47c2-891b-7cdd67126dee:4d4157c5-fc2c-4826-93d5-c78d6d71c5c7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112240959.1", "spisova_znacka": "6Co/560/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/560/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. mája 2014, sp. zn. 6Co/560/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5112240959.1", "identifikacne_cislo": "5112240959", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d4157c5-fc2c-4826-93d5-c78d6d71c5c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112240959.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5112240959.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5112240959.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/560/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240959
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112240959.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa:
Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného
spoločnosťou: Advokátska kancelária GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, 820 05
Bratislava, IČO: 36 862 657, proti odporkyni: E. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX
XX W., štátna príslušníčka SR, v konaní o zaplatenie sumy 308,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/32/2013-49 zo dňa 16. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu  Žilina č. k. 14C/32/2013-49 zo dňa 16. júla 2013                         p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súčasne odporkyni
(v rozsudku označenej ako odporca) náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 308,56 Eur s úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 308,56
Eur od 11. 06. 2011 do zaplatenia (v znení opravy návrhu                  zo dňa 15.02.2012), spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 308,56 Eur od 11.06.2011 do zaplatenia a
na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ku ktorej bola zriadená služba povolené
prečerpanie na osobnom účte. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených
v zmluve, Všeobecných obchodných podmienkach, zriadenia a vedenia služby. Nakoľko odporkyňa
neuhradila navrhovateľovi debetný zostatok, navrhovateľ ku dňu 02.06.2011 odstúpil od zmluvy. Výška
aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 308,56 Eur. Podľa podmienok zriadenia a vedenia
služby,  odporkyňa sa zaviazala splácať peňažné prostriedky podľa bodu 10., pričom úrok sa aplikuje
aj na sumu čerpaných prostriedkov nad výšku debetného limitu. Úrok z omeškania sa aplikuje podľa §
369 Obchodného zákonníka. Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Okresný súd v konaní rozhodol podľa § 115 ods. 2 O.s.p. rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
vychádzajúc z listinných dôkazov produkovaných v konaní navrhovateľom. Z ich obsahu vyplýva, že
odporkyňa uzavrela dňa 27.04.2005 s navrhovateľom Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej navrhovateľ zriadil a viedol osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Odporkyňa ako majiteľka účtu požiadala dňa 18.12.2006 o zriadenie povoleného prečerpania k účtu
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Pod bodom 8. bolo uvedené, že v prípade konkludentného prijatia návrhu
bankou v súlade s § 275 Obchodného zákonníka, dôjde povolením prečerpania debetného limitu na účte



k platenému a účinnému uzatvoreniu zmluvy. Odporkyňa bola listom navrhovateľa zo dňa 02.06.2011
vyzvaná na úhradu debetného zostatku vo výške 760,74 Eur s tým, že ak nebude vykonaná úhrada
do 3 dní od oznámenia, dôjde k zrušeniu účtu. Z výpisu z účtu odporkyne                            č.
XXXXXXXXXX/XXXX por. č. 6 za obdobie od 01.06.2011 do 10.06.2011 súd zistil, že na účte je evidencia
vyrovnania zostatku na účte 766,21 Eur, počet kreditných položiek 766,21 Eur, počet debetných položiek
mínus 5,47 Eur. Okresný súd sa tiež oboznámil s výpisom z Obchodného registra na navrhovateľa,
Sadzobníkom poplatkov navrhovateľa, podmienkami zriadenia a vedenia služby „Povolenie prečerpania
na osobnom účte“ ako aj Všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa platnými a účinnými od
01.03.2011. Zároveň citoval ust. § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom            do 31.08.2008 a konštatoval, že navrhovateľ, hoci je v konaní zastúpený
právnym zástupcom - advokátom, si uplatnil voči odporkyni v konaní nárok vyjadrený len sumou titulom
debetného zostatku na účte. V návrhu vôbec neopísal rozhodné skutočnosti ako došlo k uzavretiu
zmluvy o úvere, ako a či došlo k čerpaniu, výšku poskytnutých prostriedkov, kedy a v akej výške boli
poskytnuté, výšku úrokov, úrokov z omeškania, prípadných poplatkov a vedenie a správu účtu. Svoju
pohľadávku navrhovateľ vôbec nešpecifikoval, hoci mu to ukladá ust. § 79 ods. 1 O.s.p. Súd pritom v
zásade nie je oprávnený vyhľadávať v listinných dôkazov práva a nároky navrhovateľa, ktoré sám v
návrhu neuviedol a nešpecifikoval. Súd nie je viazaný v konaní len petitom návrhu, teda sumou, ktorú
žiada navrhovateľ priznať, ale aj opisom rozhodných skutočností, ktoré návrhu vymedzujú. Základnou
zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada, na rozdiel od
vyšetrovacej, alebo inkvizičnej zásady. V rámci tejto zásady preto rozhoduje o uplatnenom nároku a
nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa § 81 O.s.p., ktoré súd môže začať aj z úradnej povinnosti). Každý
nárok je definovaný nielen sumou, ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku by nemal odporca
možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje navrhovateľ určitú sumu. Ak
sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu                  bez toho, aby sa zmenila uplatnená suma. Hoci
okresný súd zistil, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, nezistil, že by došlo
k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, ktorou je aj poskytnutie „Povoleného prečerpania na účte“ podľa
§ 710 Obchodného zákonníka. Okresný súd pritom citoval ust. § 710 a § 708 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka a konštatoval, že nezistil platné uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá by bola v súlade s ust.
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v písomnej forme. Ak na základe neplatnej zmluvy navrhovateľ
poskytol odporkyni úver, takýto úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení do
31.08.2008 je považovaný za úver bez poplatkov, resp. môže sa jednať len o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Hoci navrhovateľ tvrdil, že odporkyni poskytol úver, uvedené skutočnosti v konaní vôbec
nepreukázal. Navrhovateľ súdu predložil len výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX pod č. 6., za obdobie
od 01.06.2011 do 10.06.2011, v ktorom je dokonca uvedené vyrovnanie zostatku na účte a kreditná
položka vo výške 766,21 Eur. Aj keby súd predpokladal, že kreditná položka nepredstavuje úhradu,
iné výpisy z účtu, z ktorých by bolo možné vôbec zistiť, či boli poskytnuté odporkyni nejaké peňažné
prostriedky, navrhovateľ v konaní nepredložil, hoci ho súd na splnenie takejto povinnosti nad rámec
svojich povinností vyzval. Navrhovateľ takúto výzvu súdu odignoroval, rovnako si nesplnil povinnosť
špecifikovať jednotlivé nároky. Za poskytnutie peňažných prostriedkov, okresný súd pritom nepovažoval
vyúčtovanie poplatkov samotným veriteľom alebo vyúčtovanie úrokov, pokiaľ na ich úhradu priamo nedal
pokyn samotný dlžník, čo navrhovateľ v konaní nepreukázal. Úverom je totiž len poskytnutie peňažných
prostriedkov do určitej sumy, na základe záväzku veriteľa so záväzkom dlžníka poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť za ne úroky, prípadne dojednanú odplatu. Z uvedeného vyplýva, že úver
nemôže vzniknúť tak, že banka „povolí“ prečerpanie a následne si účtuje len poplatky, potom úroky z
poplatkov a podobne. Súd prvého stupňa iné poskytnutie peňažných prostriedkov v prejedávanej veci
nemal preukázané, a ani tvrdené, t. j., navrhovateľ v návrhu neuviedol kedy a aké prostriedky odporkyni
poskytol. Okrem písomnej formy zmluvy súd nemal preukázané ani základné náležitosti úveru, teda
sumu, do ktorej mali poskytované prostriedky, úroky, poplatky (aspoň odhad, alebo spôsobom určenia
RPMN), sumu a určenie splátok a podobne. Rovnako súd nemal preukázané ani porušenie podmienok
odporkyňou, ktoré boli dôvodom pre odstúpenie navrhovateľa od zmluvy a požadovanie splatnosti celej
sumy úveru, pričom takéto skutočnosti navrhovateľ vo svojom  návrhu ani neodôvodnil. Ak by aj súd
vychádzal zo skutočnosti poskytnutia finančných prostriedkov, pri bezodplatnosti úveru v zmysle ust. §
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., nemohol navrhovateľovi priznať takýto nárok, pretože navrhovateľ
neuviedol kedy a v akej výške poskytol odporkyni peňažné prostriedky a takýto nárok ani  nepreukázal
výpismi z účtu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol.



Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a odporkyni, ktorá bola
v konaní úspešná, ich náhradu nepriznal, keďže si voči navrhovateľovi náhradu trov konania neuplatnila
a súd z obsahu spisu nezistil vznik trov konania na jej strane.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil voči odporkyni náhradu
trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Uviedol, že nárok navrhovateľa voči odporkyni vyplýva z uzatvorenej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankový produktov a služieb zo dňa 27.04.2005, na základe ktorej navrhovateľ poskytoval odporkyni
bankové služby. Odporkyňa na svojom účte zriadenom u navrhovateľa prečerpala finančné prostriedky
na základe povoleného prečerpania na osobnom účte do výške 308,56 Eur. Odporkyňa podľa bodu 3.
Podmienok zriadenia a vedenia služby povoleného prečerpania na osobnom účte sa zaviazala splatiť
dlžnú sumu spolu s úrokmi. Z dôvodu vykazovania debetného zostatku navrhovateľ odstúpil od Zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb listom zo dňa 02.06.2011 (článok III. A, bod
34. Všeobecných obchodných podmienok - ďalej aj „VOP“). Odvolateľ poukázal na článok I. „Úvodné
ustanovenia“, bod 2. VOP, z ktorých vyplýva, že VOP sú súčasťou zmlúv uzatvorených medzi bankou a
klientom a tvoria súčasť ich obsahu. Odchylné dojednania zmluvy podpísanej medzi bankou a klientom
majú prednosť pred znením VOP. Z bodu 3. uvedeného článku VOP vyplýva, že VOP sú vystavené
v obchodný priestoroch banky klientovi dostupných a na internetovej stránke <http://wwwdexia.sk> a
tiež článok I. „Úvodné ustanovenia „ bod 4. VOP, v zmysle ktorých má banka právo meniť VOP. Zmenu
a jej účinnosť oznámi banka klientom zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na
výpise z účtu, alebo v elektronickej podobne prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva. Za
vyjadrenie súhlasu so zmenou VOP sa považuje najmä konkludentný prejav klienta spočívajúci vo
vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje v obchodnom vzťahu s bankou. Ide na
príklad o zadávanie príkazov                    na úhradu, vloženie hotovosti, využívanie služieb elektronického
bankovníctva a podobne.  Od tohto okamihu sa obchodný vzťah medzi bankou a klientom reguluje
zmenenými VOP. Banka sa zaväzuje uverejniť nové znenie VOP minimálne 15 dní pred dátumom
ich účinnosti. Pri zavedení nového produktu, alebo služby banka nové znenie VOP uverejní pred ich
platnosťou. V prípade zmeny VOP z dôvodu vydania nových všeobecne záväzných predpisov alebo ich
novelizácie, banka je povinná uverejniť nové znenie VOP v deň účinnosti novej právnej úpravy, najneskôr
však 15 dní po jej účinnosti. Z článku III. (písm. A/, bod 37.) VOP vyplýva, že za vedenie účtov/vkladných
knižiek a vykonávanie úkonov s nimi spojenými banka účtuje poplatky podľa Sadzobníka. Z uvedeného
je nesporné, že odporkyni boli ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok známe. Prekročením
povoleného debetu odporkyňa porušila ustanovenia Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb (bod 1.) a ustanovenia VOP (článok III. A/, bod 34.). Keďže navrhovateľ zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v súlade s ustanoveniami VOP vypovedal
listom zo dňa 02.06.2011, odporkyňa bola jednak oboznámená s tým, že jej bude zrušený účet, a jednak
s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Podľa bodu III., písm. U/ (povolené prečerpanie na
osobnom účte, bod 10. VOP) je banka oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného
Sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov, ktorý bol doložený do spisu, obsahuje v časti D/ Depozitné
produkty - povolené prečerpanie na osobnom na osobnom účte pod 1.D.4. Obchodnú úrokovú sadzbu
vo výške 16,9 % p. a. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ toho názoru, že jeho nárok na úrok vo výške
16,9 %            p. a. je oprávnený. Na základe výpisu z účtu zo dňa 10.06.2011 výška aktuálneho debetného
zostatku predstavuje sumu 308,52 Eur, žalovaná istina tak prestavuje debetný (záporný) zostatok na
účte klienta v čase jeho zatvorenia (celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte klienta).
Celkový súčet kreditných a celkový súčet debetných položiek tvorí rozdiel medzi kreditnými a debetnými
položkami vo výške predstavujúcej žalovanú istinu.

Zároveň navrhovateľ pripojil do spisu ku svojmu opravnému prostriedku výpisy z účtu odporkyne, ktoré
korešpondujú s údajmi uvedenými v informačnom systéme navrhovateľa a súčasne potvrdzujú výšku
debetného zostatku v sume 308,56 Eur.

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.



Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.                        za použitia ust. § 156 ods. 3 O. s. p.)
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., ktoré tvoria základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej
odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania               vo vzťahu k napadnutému
rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na
uvedenú právnu úpravu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu                 so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Nepochybne zmluva medzi účastníkmi, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou, je
spotrebiteľskou zmluvou. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že táto zmluva bola uzavretá
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Je nesporné, že navrhovateľ pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z obchodného registra
na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
(§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka). Aj podľa názoru odvolacieho súdu však navrhovateľ v konaní
nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku uplatneného žalobou. Svoje skutkové tvrdenia opravil (resp.
správne uviedol) až v odvolacom konaní v podanom opravnom prostriedku, ku ktorým pripojil aj listinné
dôkazy. S poukazom na princíp neúplnej apelácie vyjadrenej v ust. § 205a ods. 1 O. s. p. však odvolací
súd na tieto skutočnosti a dôkazy už nemohol prihliadať.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci okresný súd postupoval v súlade s ust.             §
132 O. s. p., podľa ktorého dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná,
ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v
dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní
preukázané a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia zahrnul aj
do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. dostatočne vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd
dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná
právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa
o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva
neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom konaní. Odvolací súd vo všeobecnej
rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany prvostupňového súdu pre úplnosť udáva,
že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré
umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné
bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú
skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý



dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o
navrhovateľa a jeho skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní
nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani
záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok
neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade na strane navrhovateľa, sa premietol do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v
prvostupňovom konaní nepredložil súdu presnú špecifikáciu dlhu odporkyne voči navrhovateľovi ( t.j.
dôkaz, z ktorého by bol jednoznačne preukázaný debetný zostatok na účte odporkyne a ostatné nároky
uplatnené žalobou.). Táto skutočnosť nevyplýva z listinných dôkazov, ktoré produkoval v uvedenom
štádiu súdneho konania. Navrhovateľ tak neučinil ani na základe výzvy okresného súdu  zo dňa
28.11.2012, ktorú prevzal jeho právny zástupca dňa 04.12.2012. Napriek poučeniu zo strany okresného
súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., teda navrhovateľ neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie týchto
skutočností                       do vyhlásenia rozsudku okresného súdu vo veci samej. Navyše,
(ako správne konštatoval súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí), vo výpise z účtu zo dňa 10.06.2011,
ktorý adresoval navrhovateľ odporkyni, je uvedené dňa 10.06.2011 „Vyrovnanie zostatku zatvoreného
účtu vo výške 766,21 Eur.“ Vychádzajúc zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov produkovaných
navrhovateľom v konaní pred prvostupňovým súdom, jednoznačne vyplýva neunesenie dôkazného
bremena navrhovateľom vo vzťahu k jeho nároku uplatnenému žalobou. Navyše, navrhovateľ v
prvostupňovom konaní ani netvrdil skutkové tvrdenia, ktoré sú potrebné na preukázanie skutočností
(tieto zmenil až v podanom odvolaní).

Okresný súd teda v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový
stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil aj v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O. s. p.
a aj správne vo veci rozhodol.

Rovnako vecne správne bolo aj rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania, ktoré plne
zodpovedá úspechu odporcu v tomto konaní a zneniu ust. § 142 ods. 1            O. s. p. pri aplikácii ust.
§  151 ods. 1 O. s. p., voči ktorému navyše odvolateľ nepodal žiadne odvolacie námietky.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny  p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa          § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešná odporkyňa si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s terajším
druhostupňovým konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e   j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/32/2013", "guid": "925a9f15-6244-4711-9401-e2444e26eb22:16400eac-2fbf-4ef2-bffb-09dc99110c4e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aafdc363-c16a-4e96-8a37-017b5ee00748", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.762.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 762/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 762/2016 z 19. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.762.2016.1"}, {"guid": "ussr:0de9e82f-ba00-4aa2-8647-719d613a9442", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 855/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 855/2014 z 11. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0de9e82f-ba00-4aa2-8647-719d613a9442"}]}