{"guid": "74ec9dde-7416-44e7-af25-9e28da761bfd:dee5cb40-ebc0-46f9-92e8-d15926f8e59c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112234166.2", "spisova_znacka": "10Co/199/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/199/2014 z 29. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2014, sp. zn. 10Co/199/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5112234166.2", "identifikacne_cislo": "5112234166", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Marta Kucbelová", "sudca_id": 50, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-kucbelova-50", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dee5cb40-ebc0-46f9-92e8-d15926f8e59c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112234166.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5112234166.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5112234166.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 10Co/199/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5112234166\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234166.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nF. súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a\nčlenov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpená spoločnosťou Fridrich\nPaľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú\nkoná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.\n17C/287/2012-64 zo dňa 13.novembra 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok  okresného  súdu   p o t v r d z u j e    vo výrokoch o zamietnutí návrhu a o trovách konania.\n\nRozsudok  okresného  súdu ponecháva nedotknutým vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania.\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal\nuložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi majetkovú škodu ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Žilina. Za preukázanú považoval\nokolnosť podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným\norgánom.\nV súvislosti s meritórnym posúdením veci prvostupňový súd vyslovil niekoľko samostatných dôvodov\nvedúcich k zamietnutiu uplatneného nároku. Vychádzal zo skutočnosti, že vo veci vedenej súdnym\nexekútorom pod sp. zn. Ex 2901/10 na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského\nsúdu sp. zn. SR 14946/09 zo dňa 2.11.2009 - bola dňa 28.4.2010 exekučnému súdu doručená žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd predmetnú žiadosť uznesením zo dňa\n22.3.2011 zamietol s poukazom na rozpor exekučného titulu s kogentnými normami spotrebiteľského\npráva, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.4.2011. Nadväzne konštatoval, že v takomto prípade\nneplatí zákonná lehota 15 dní, ktorá je určená len za okolnosti pozitívneho rozhodnutia, t.j. udelenia\npoverenia. Okrem toho je predmetná lehota aplikovateľná len v prípadoch, ak pri exekučnom titule\nnejde o výnimku podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku (ďalej len EP), t.j. rozhodcovský\nrozsudok (ako je tomu v predmetnom prípade). Za významnú považoval i povinnosť exekučného súdu\nz úradnej moci preskúmať neprimeranosť rozhodcovskej doložky a  zo svojich zistení vyvodiť príslušné\ndôsledky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepodal proti uzneseniu o zamietnutí návrhu\nna vydanie poverenia opravný prostriedok, toto rozhodnutie preto nadobudlo právoplatnosť a nebolo\nzmenené ani zrušené pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z).\n\nZ uvedených dôvodov dospel prvostupňový súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal prvú podmienku\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, t.j.  samotný nesprávny úradný\npostup exekučného súdu. S ohľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia ďalších podmienok\npovažoval za nehospodárne dokazovanie splnenia ďalších podmienok zákonnej zodpovednosti.\n\nSamostatným výrokom okresný súd zamietol procesný návrh navrhovateľa na prerušenie konania (podľa\n§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. i § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) do rozhodnutia Ústavného súdu o jeho ústavnej\nsťažnosti. V tejto spojitosti konštatoval, že nadriadený súd o otázke vylúčenia zákonnej sudkyne už\nprávoplatne rozhodol, pričom ide o otázku, ktorú sú súdy oprávnené posudzovať. Vo vzťahu k možnosti\nprerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., zdôraznil fakultatívny charakter tohto inštitútu,\nako i hľadisko hospodárnosti konania pri jeho (možnej) aplikácii.\n\nO trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak,\nže procesne neúspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov\nkonania neuplatnil.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho\nzrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Súdu vytýkal, že nebol pred vynesením rozsudku\noboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným\nrozsudkom vo veci samej. Uvedené považuje za porušenie základného práva na kontradiktórny súdny\nproces ako aj porušenie § 114 ods. 2 O.s.p., pričom osobitne zdôraznil, že odporca vo vyjadrení\nvzniesol námietku premlčania a na túto námietku nemohol navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom reagovať.\nPoukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie,\nv rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo\nstanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Odvolateľ namieta, že pred\nvynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinným dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k\nvykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V\ndanej veci podľa navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy\nbolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom\nspise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť navrhovateľovi\nuplatňovať svoje stanoviská ku skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ\nvnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez\nakéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne\nrozhodnutie, musí  vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa\nk tomu kontradiktórne vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z\nodôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.\nNavrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z\nrozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na\nvylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto\nsudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané\nv rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je\nv rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania\npráva na nestranný súd.\nSúdu prvého stupňa odvolateľ vytýkal viacero omylov, z ktorých „v konkrétnostiach napríklad“ uviedol\njediný a to konštatovanie súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli\ndodržané, hoci v odvolaní prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.\n\nOdporca ostal v odvolacom konaní nečinný.\n\nKrajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.),  po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený\núčastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal\nvec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým\nponechal odvolaním nenapadnutý a samostatný výrok o zamietnutí procesného návrhu na prerušenie\nkonania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §\n214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p.  rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nVo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo\nbyť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada\n\nkontradiktórnosti však pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie\nprocesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas\npredvolaný, avšak  svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní (ktorú situáciu\nprocesný predpis predvída v nižšie citovaných ustanoveniach spôsobom zodpovedajúcim práve zásade\nkontradiktórnosti sporového konania) - sa o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na\npojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie,\nresp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť a bol by poučený (aj) o predbežnom právnom posúdení\n- § 118 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti sú potom ďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa\nodňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti bezvýznamné.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že zároveň s predvolaním na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa doručené (dňa 25.9.2013 - č.l. 48 spisu) i vyjadrenie odporcu vo veci samej. Tým\nje vyvrátená zásadná odvolacia námietka (odhliadnuc od jej vyslovene formálnej povahy, nakoľko\nargumentácia odporcu sa opakuje v tisíckach obdobných sporov a musí byť navrhovateľovi „chronicky“\nznáma) navrhovateľa o tom, že nebol oboznámený s písomným vyjadrením odporcu.\nHoci prvostupňový súd už 23.9.2013 určil termín pojednávania (na deň 13.11.2013),  navrhovateľ\naž 12.11.2013, t,j. deň pred pojednávaním súdu doručil návrh „na zrušenie pojednávania z dôvodu\nobjektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“. Okresný súd správne vyhodnotil\nuplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý (§ 119 ods. 1 O.s.p.), ako to tiež zodpovedá ďalej\nrozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu.\nUstanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 119 O.s.p.) umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu\nna odročenie pojednávania a nadväzne konať i v neprítomnosti účastníkov konania. Odlišné chápanie\npredmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiadúcim prieťahom v konaní.\nInými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných\nzákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.\nUstanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas súdu s\nuplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú adresu),\nako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený postup nevyužil, uvedené však\nnie je  vadou (§ 212 ods. 3 O.s.p.), ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a\nnedisponuje intenzitou potrebnou pre konštatovanie relevantného porušenia práv účastníka konania.\n\nZodpovedá  doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že  zákonný sudca (správne) postupoval\nv intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jeho nevylúčení. Odvolateľ v návrhu na\nodročenie pojednávania ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by\nmali zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň\ndotknutý záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr.\nuznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013) v otázkach posudzovania\ninštitútu sudcovskej nestrannosti.\nOpomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napr. I.\nÚS 88/2013 z 6.2.2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných\nprípadoch.\n\nVo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu  odvolací súd poukazuje  na zodpovednosť\nnavrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími\ndôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania\nenormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy) v odvolaní absentuje akákoľvek\nkonkrétna úvaha/protiargumentácia vo vzťahu ku konkrétnym vecným dôvodom, ktorý okresný súd\nviedli k zamietnutiu návrhu. Inými slovami, odvolateľ rezignoval na relevantnú reakciu na ktorýkoľvek\nz nosných dôvodov (t.j. konkrétne okolnosti daného prípadu - chronológia a zmysel úkonov v\nexekučnej veci založenej na rozhodcovskom rozsudku ako exekučnom titule z pohľadu potreby aplikácie\nspotrebiteľskej ochrany, dôvody, pre ktoré v dotknutej exekučnej veci „neplatí“ 15 dňová lehota na\nrozhodnutie o žiadosti na vydanie poverenia), na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce\nrozhodnutie. Dôsledky takéhoto postupu odvolateľa idú z pohľadu procesného ne/úspechu výlučne na\nťarchu odvolateľa.\nOdvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu\núčastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie\nna základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj\n\núsudok, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z\ntohto pohľadu odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď konštatoval,\nže namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, nekorešponduje s právnymi dôvodmi\na skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá\nprávny dôvod, resp. možnosť zaoberať sa predmetnou odvolacou námietkou, nakoľko nemá podklad v\nnapadnutom rozhodnutí, takéto tvrdenie okresný súd nevyvodil a  ide o zjavné pochybenie odvolateľa\npri formulovaní odvolacích dôvodov.\nPokiaľ navrhovateľ nadväzne v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez\nbližšej konkretizácie o ktoré časové úseky sa má jednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu\no dodržaní namietaných lehôt, okrem vyššie uvedeného  záveru (že napadnuté rozhodnutie takéto\nkonštatovanie neobsahuje) platí, že časové údaje tak, ako ich uvádza prvostupňový súd zodpovedajú\nskutkovému stavu a vyplývajú z obsahu pripojeného exekučného spisu.\nNeopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp. že\nz odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v\nexekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané\nvýlučne oboznámením obsahu exekučného spisu 20Er/1630/2010 - ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu\n- označením povinného a spisovej značky exekútora) požadoval navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je\nmožné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č.l. 66-67 spisu).  Z uvedeného vyplýva, že\nzásadný dôkaz, na základe ktorého súd dospel k svojmu záveru je exekučný spis, ktorého pripojenie a\noboznámenie žiadal samotný navrhovateľ a súd teda rozhodol na základe skutkového stavu zisteného\nvykonaním dokazovania, iniciovaného práve navrhovateľom.\nProtirečivou a zmätočnou je odvolacia argumentácia, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez\nnariadenia pojednávania „za stavu, kedy sa odporca nevyjadril k podanej žalobe“. V súdenej veci je totiž\nnepochybné, že pojednávanie nariadené bolo a odporca sa k veci vyjadril (na inom mieste to uvádza\nsám odvolateľ).\nZáverom krajský súd dodáva, že formulovanie odvolacích dôvodov „príkladmo“ je z pohľadu\nrozhodovacej praxe odvolacieho súdu ojedinelým zjavom, predovšetkým s ohľadom na zastúpenie\nnavrhovateľa advokátom, t.j. osobou znalou práva.\n\nNakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský\nsúd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,\nna ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok\nako vecne správny.\nOdvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci\nsamej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu\nv spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich  náhradu nepriznal. Odvolateľ -\nnavrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov\naktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti\ns odvolacím konaním nevznikli.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/287/2012", "guid": "b6da9029-1d46-4ca6-912f-68b63456b6d4:a0eb851f-7cb9-4302-891a-983a2efa3ee7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bd8a0c80-9e78-415c-82ad-c9f78cc6dcbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 300, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd8a0c80-9e78-415c-82ad-c9f78cc6dcbd"}, {"guid": "cd1ec62e-d2fe-4d49-9af2-f427d61e7ad2:af68e060-30e8-47d0-b317-71f4069c790d", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Er/1630/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/1630/2010 z 23. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2012-04-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cd1ec62e-d2fe-4d49-9af2-f427d61e7ad2:af68e060-30e8-47d0-b317-71f4069c790d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a5e297d6-0b3f-4f01-bba5-2ffee8915b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.760.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 760/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 760/2014 z 3. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.760.2014.1"}]}