Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/155/2014 z 6. 10. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 6. októbra 2014, sp. zn. 24Sd/155/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200708.1
Krajský súd Žilina | 24Sd/155/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5014200708.1 | 2014-10-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a25bfed1-1bb9-46cb-a87a-2bf17ae59c8f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200708.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/155/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200708
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200708.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej
veci navrhovateľa: J. I., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX H. č. XXX, zastúpeného
advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátska kancelária Q. č. X., B., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní
o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 14.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X   zo dňa 14.5.2014
p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a
§ 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla
žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie sumy starobného dôchodku od 2.10.2010.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že neformálnou žiadosťou zo dňa 2.10.2013
navrhovateľ požiadal o nové prehodnotenie sumy priznaného starobného dôchodku od 2.10.2010. V
žiadosti uviedol, že od 1.4.1997 je poberateľom príspevku za službu, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok a je vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Podľa oznámenia Ministerstva
vnútra SR Bratislava zo dňa 19.8.2005 na nárok na príspevok na službu a jeho výšku bola navrhovateľovi
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.10.1963 do 15.9.1965 v I. kategórii funkcií,
doba služobného pomeru v ZNB (PZ) od 1.7.1969 do 31.3.1997 v I. kategórii funkcií a zvýhodnený
zápočet za obdobie od 1.1.1985 do 31.12.1992. Právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX
XXXX zo dňa 14.12.2005 bol navrhovateľovi podľa § 65 a § 293a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 29.10.2004 priznaný starobný dôchodok, ktorý mu
odporkyňa naďalej vypláca. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov doby zamestnania a z toho
podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do
I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, vznikol mu nárok    na starobný dôchodok v súlade
s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v čase, keď sa na vzniknuté nároky
vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Ďalej odporkyňa poukázala na ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ust.
§ 94 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1 písm. a)           a § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný
dôchodok nebol k 31.12.2003 nepretržite zamestnaný, preto sa na neho nevzťahuje ust. § 261 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v



rozsudku   č. 9So/41/2008 zo dňa 29.9.2008, vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa   V.
časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vylučuje možnosť
ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku, a to aj na starobný dôchodok priznaný podľa § 65 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok podľa
§ 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi vznikol dňa
29.1.1999 (§ 94 ods. 1 zákona              č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), a keďže nároky
vyplývajúce zo zaradení zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie alebo služby I., II. kategórie funkcií
sa priznávajú   do 31.12.2003 (§ 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), ostáva naďalej
zachovaný. Z ust. § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z. vyplýva, že
tam uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od 1.7.2002, počnúc ktorým mohol
vojakom vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona            č. 328/2002 Z.z.. Aplikácia
§ 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení však nie je vylúčená pri nárokoch
na starobný dôchodok, ktoré do 30.6.2002 už vznikli. Z vyššie citovaných skutočností vyplýva, že na
priznanie, resp. prehodnotenie sumy dôchodkovej dávky - starobného dôchodku je príslušný osobitný
orgán sociálneho zabezpečenia, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Keďže odporkyňa
už priznala starobný dôchodok podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku č. 9So/190/2011
zo dňa 31.10.2012, tento postup nebol v súlade so zákonom a odporkyňa za daných okolností ani nebola
oprávnená o takejto žiadosti rozhodnúť. Za účelom ústavne konformného výkladu právnych predpisov
odporkyňa navrhovateľovi vyplácaný starobný dôchodok odníme až po zvýšení výsluhového príspevku,
ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a je vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
Iným postupom by bola navrhovateľovi spôsobená ujma na získaných dôchodkových nárokoch. Pretože
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu bolo aj v ďalšom konaní preukázané, že nárok na
prehodnotenie sumy starobného dôchodku navrhovateľovi nevznikol, jeho žiadosť odporkyňa opätovne
zamietla.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania.
Uviedol, že z dokumentácie, ktorú má odporkyňa k dispozícii, niet pochýb o tom, že navrhovateľ dňa
29.1.1999 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 29 rokov
a 266 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií. Niet pochýb ani o tom, že navrhovateľ má odpracovaných
4791 dní, t. j. 13 rokov a 46 dní v III. pracovnej kategórii, vrátane učňovského štúdia a evidovanej
náhradnej doby. Tiež uviedol, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok z I. kategórie
funkcií podľa piatej časti zákona                č. 100/1988 Zb., pretože odslúžil základnú vojenskú
službu a službu policajta v rozsahu 29 rokov a 266 dní. Všetky ním odvedené finančné prostriedky
za celú dobu dôchodkového poistenia do 30.4.1988 do všeobecného dôchodkového systému zostali v
Sociálnej poisťovni a dodnes neboli poukázané na osobitný účet MV SR. Do 30.4.1998 existoval len
jeden spoločný systém dôchodkového zabezpečenia pre všetkých občanov SR, do ktorého v prevažnej
miere odvádzal odvody aj navrhovateľ. Keďže Sociálnou poisťovňou inkasované finančné prostriedky
neboli prevedené na osobitný účet MV SR, navrhovateľ žiadal nové prepočítanie príslušnej sociálnej
dávky práve od nej, a to za obdobie 29 rokov a 266 dní služby v Policajnom zbore a za výkon základnej
vojenskej služby v ČSĽA. V civilnom zamestnaní má navrhovateľ odpracovaných ďalších 4791 dní, t. j.
13 rokov a 46 dní v III. pracovnej kategórii, podľa osobného listu dôchodkového poistenia a spĺňal teda
všetky podmienky pre vznik starobného dôchodku oveľa skôr, ako v 62. roku veku (t. j. k 29.1.1999).
Navrhovateľ žiadal o nové prepočítanie starobného dôchodku podľa kritérií a právnych noriem, ktoré
platili v čase jeho služby. Odporkyňa nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania
navrhovateľa, ako aj doby zamestnania v I. kategórii funkcií, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a
poškodzuje. Vzhľadom na uvedené domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa
14.5.2014 a aby jej vec bola vrátená na ďalšie konanie, pričom je povinná nahradiť súdne trovy a trovy
právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vyjadrení zo dňa 29.7.2014 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Na pojednávaní konanom dňa 7.10.2014 navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku a doplnil,
že má vedomosť o tom, že niektorí jeho kolegovia taktiež nepracovali nepretržite do 31.12.2003 a
starobný dôchodok im bol priznaný, a tento už aj poberajú. Považuje za absurdné, že skoro 30 rokov
odvádzal poctivo peniaze, vek dovŕšil v roku 1999 a nedostane nič.



Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na písomných dôvodoch opravného prostriedku
zo dňa 30.5.2014 a poukázal na skutočnosť, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
24Sd/321/2013-72 zo dňa 17.2.2014 odporkyňa odvolanie nepodala. Napadnuté rozhodnutie zo dňa
14.5.2014 bolo vyslovene vydané nie na základe žiadosti navrhovateľa, a preto to, čo tam píše Sociálna
poisťovňa, je zavádzajúce. Navrhovateľ už o nič nežiadal, a toto rozhodnutie bolo vydané výlučne z
vlastnej iniciatívy odporkyne.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie
odporkyne zo dňa 29.7.2014 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa
14.5.2014 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 2.10.2013, doručenou odporkyni dňa 4.10.2013, požiadal o nové
prehodnotenie jeho starobného dôchodku, ktorý poberá zo Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava.
Uviedol, že od 1.4.1997 mu bol z Ministerstva vnútra SR priznaný príspevok za službu, ktorý sa neskôr
začal považovať za výsluhový dôchodok.       Od 29.10.2004 mu bol odporkyňou priznaný starobný
dôchodok, nakoľko získal potrebný počet odpracovaných rokov. Keďže od 1.5.2013 bol pre poberateľov
výsluhových dôchodkov schválený nový výpočet starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne, žiadal,
aby mu odporkyňa urobila nový výpočet jeho starobného dôchodku, a to od 2.10.2010 (t. j. 3 roky spätne).

Krajský súd podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava
č.: SPC-31.930-18/2005 zo dňa 19.8.2005, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, zistil, že
navrhovateľovi bol od 1.4.1997 priznaný príspevok za službu rozhodnutím č. SPC-31.930-1/6-97 zo dňa
17.12.1997 podľa § 119 - § 120 zákona      č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného
zboru SR v znení neskorších predpisov. Pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku, ktorý dňom
1.7.2002 bol podľa ust. § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prekvalifikovaný
na výsluhový dôchodok, bola navrhovateľovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru   41 rokov,
z toho doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.10.1963 do 15.9.1965          v I. kategórii
funkcií, doba služobného pomeru v Zbore národnej bezpečnosti (Policajnom zbore) od 1.7.1969 do
31.3.1997 v I. kategórii funkcií a zvýhodnený zápočet za obdobie        od 1.1.1985 do 31.12.1992.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava
č. SPOU-OSZ-31.930-27/2013-VZ zo dňa 24.9.2013 na určenie sumy priznanej dávky (príspevku za
službu) bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 29 rokov a 266 dní, od
2.10.1963                  do 15.9.1965 v I. kategórii funkcií (ZVS) a od 1.7.1969 do 31.3.1997 v I. kategórii
funkcií (PZ).

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona         č. 721/2004 Z.z. v
konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nároku na náhradu škody spôsobenú
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré
sa uspokojovali z garančného fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred
1.1.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy
dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v
nezamestnanosti za obdobie pred 1.1.2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade
alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Z obsahu spisov je zrejmé, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta v rozsahu viac ako
25 rokov a po ukončení služobného pomeru mu bol priznaný príspevok za službu podľa § 119 ods. 1
a § 120 zákona č. 410/1991 Zb..

Dňom 1.7.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



Podľa § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z.            od 1.7.2002 sa na
sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 - § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že tam uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až
od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z.z.. Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená
pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré           do 30. júna 2002 už vznikli.

Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgány sociálneho zabezpečenia sú federálne Ministerstvo
práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne
zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zborov
nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra,
ministerstva vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. O
sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné orgány
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o sociálnom
zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ust. § 143a bodu
1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, ako to predpokladá ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Je zrejmé, že navrhovateľ, narodený 29.1.1944, dosiahol vek 55 rokov 29.1.1999, a k tomuto dňu bol
zamestnaný viac ako 25 rokov a spĺňa aj podmienku výkonu služby zaradenej do I. kategórie funkcií v
rozsahu viac ako 20 rokov. Dňom 29.1.1999 teda splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok
podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona               č. 100/1988 Zb.. Po vzniku nároku na starobný dôchodok
ďalej nebol zamestnaný (dôchodkovo poistený).
Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje
možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Pokiaľ
odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.12.2005 sama priznala navrhovateľovi od
29.10.2004 starobný dôchodok, nepostupovala správne, lebo vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ
bol dôchodkovo poistený len do 31.3.1997 (od 1.4.1997 do 25.9.2002 doba evidencie navrhovateľa na
úrade práce), nebola a nie je za daných okolností oprávnená o takej žiadosti rozhodnúť.

Keďže krajský súd dospel k záveru, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa
zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. je daná právomoc
príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 14.5.2014, keďže bolo vydané v súlade so zákonom, podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.
Na vecnej správnosti tohto rozhodnutia nič nemení ani skutočnosť, že v predchádzajúcom rozsudku
sp. zn. 24Sd/321/2013-72 zo dňa 17.2.2014 krajský súd dostatočne nezohľadnil, že navrhovateľ splnil
všetky podmienky nároku na starobný dôchodok dňom 29.1.1999, kedy dovŕšil vek 55 rokov. Aplikácia
ust. § 132 a nasl. zákona     č. 100/1988 Zb. totiž nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré
do 30.6.2002 už vznikli. Záverom krajský súd poznamenáva, že súd, ktorý po vydaní nového rozhodnutia
na základe návrhu na preskúmanie rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia (poistenia) toto nové
rozhodnutie preskúmava, je povinný z vecnej stránky preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia bez toho,
aby bol viazaný pôvodne vysloveným názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.      § 250l ods. 2
O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v
tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť                     do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie      na jeho trovy.

V Žiline, dňa 7. októbra 2014
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková