Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/2/2014 z 19. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. februára 2014, sp. zn. 25Sd/2/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200010.1 Krajský súd Žilina | 25Sd/2/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5014200010.1 | 2014-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51b0290b-34e0-456d-b73e-283f8c1ada1f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200010.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200010
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200010.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Ing. Y. O., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom P., U. XX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. novembra 2013 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. novembra 2013 podľa § 142 ods.
4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. a § 259 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 30. augusta 2013
o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 1999.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom poukazoval na to,
že spĺňa podmienky pre priznanie dôchodku.

Navrhovateľ sa stanoveného termínu pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania mal riadne
vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Z tohto
dôvodu súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci
zo dňa 3. 1. 2014 a vzhľadom k záverom v ňom uvedených navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne
zo dňa 4. novembra 2013 ako vecne správne potvrdiť. Zároveň poukázala na právny názor vyslovený
Najvyšším súdom SR v rozsudku č. k. 9So/103/2011 zo dňa 26. septembra 2012.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Žiadosťou spísanou dňa 30. augusta 2013 si navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok od 1.
januára 1999.



Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 26481/2013 z 12. augusta 2013 vyplýva, že
navrhovateľovi bol od 1. januára 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.
z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. júla 2002 naďalej
považuje za výsluhový dôchodok.

Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej služby od 1.
novembra 1958 do 31. októbra 1960 v I. kategórii funkcií, doba výkonu ďalšej služby od 1. novembra
1960 do 31. júla 1961 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru vojaka z povolania od 1. augusta
1961 do 13. augusta 1969 v I. kategórii funkcií, od 14. augusta 1969 do 31. augusta 1973 v II. kategórii
funkcií, od 1. septembra 1973 do 12. novembra 1979 v I. kategórii funkcií, od 13. novembra 1979 do
31. decembra 1985 v II. kategórii funkcií, od 1. januára 1986 do 19. februára 1990 v I. kategórii funkcií,
od 20. februára 1990 do 28. júna 1990 v II. kategórii funkcií, od 29. júna 1990 do 28. februára 1991 v I.
kategórii funkcií, od 1. marca 1991 do 31. augusta 1992 v II. kategórii funkcií a od 1. septembra 1992
do 31. decembra 1998 v I. kategórii funkcií.

Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I.
kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom
zabezpečení dňa 20. apríla 1995, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o
sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých
nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Ak poistencovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 Zákona o sociálnom zabezpečení
pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, t. j. pred 1.
májom 1998 podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozsudku č. 9So/103/2011 z
26. septembra 2012 v súlade s § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004
Z. z. aplikácia § 132, § 133 a § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
nie je dotknutá, ak zamestnanie vykonávané po vzniku nároku na starobný dôchodok netrvalo do 31.
decembra 2003 a z tohto dôvodu nie je možné aplikovať § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

Ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je možné aplikovať na poistencov, ktorí splnili podmienky
nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a boli po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaní k 31. decembru 2003 a nepoberali starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo
ich časť. Starobný dôchodok sa určí aj podľa tohto zákona a táto suma nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi v súlade s § 94 ods. 1 Zákona o sociálnom
zabezpečení v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť Zákona o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov
a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa
piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli
doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa
Zákona o sociálnom zabezpečení podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov nezaniká uplynutím času.

Starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný a je mu naďalej vyplácaný útvarom
sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho



zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom
priznaným podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť odporkyne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú.

Podľa § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991
Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia.

O dobe zamestnania získanej vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) je preto
príslušný rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Na základe uvedeného krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vydané v súlade
s poslednými právnymi názormi Najvyššieho súdu SR potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 1 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak



a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.