{"guid": "0c4916f3-a1b6-4d98-8ee5-b69b5c02873d:bf777e09-3179-48d5-be45-ae871f370f68", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5013201121.1", "spisova_znacka": "21S/156/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/156/2013 z 27. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. mája 2014, sp. zn. 21S/156/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013201121.1", "identifikacne_cislo": "5013201121", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Danica Michalková", "sudca_id": 36, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-michalkova-36", "datum_vydania": "2014-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Sžf/102/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "089f004e-1c86-4222-af85-7a54e71dc39f:0e180c3a-4052-4907-8ec1-5c57675e1ddc", "datum": "2016-06-28", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf777e09-3179-48d5-be45-ae871f370f68", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201121.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201121.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201121.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/156/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201121
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201121.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Milan Pojezdala, bytom
Sama Chalupku 839/19, Varín, IČO: 41753186, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100308/1/501488/2013 zo dňa 22.10.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu    z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1100308/1/501488/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu Žilina č. 9501402/5/3465426/2013/Vird zo dňa 19.07.2013. Prvostupňovým
rozhodnutím Daňový úrad Žilina (ďalej len správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12.784
Eur na dani z príjmu fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších
predpisov za zdaňovacie obdobie 2008 a zároveň neuznal daňovú stratu v sume 50.509,89 Eur.

V žalobe ďalej uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že spoločnosť OMNIS SERVIS s.r.o. skutočne vystavila sporné
daňové doklady - faktúry, ďalej konštatoval, že žalobca súhlasil so znížením straty a neupresnil adresy
zamestnancov spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o. a nedostavil sa na výsluch svedka U. dňa 25.03.2013.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne,
nezákonné a nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s
námietkami, ktoré uviedol v podanom odvolaní a preto na ne v tomto konaní plne odkazuje. V konaní
samotná nečinnosť iného daňového subjektu, resp. jeho daňová minulosť nemôže byť na ujmu práv
a oprávnených záujmov kontrolovaného daňového subjektu, pričom uvedené nezbavuje povinnosti
správcu dane postupovať v konaní aj bez návrhov daňových subjektov, z vlastného podnetu tak, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.
Žalobca má za to, že nie je namieste prenášať na kontrolovaný daňový subjekt dôkazné bremeno
ohľadne skutočností, ktoré tento nemôže pre nečinnosť iného daňového subjektu objektívne uniesť.
V žalobe ďalej uviedol, že žalovaný nespochybňuje, že práce boli vykonané, avšak daňový subjekt
nepreukázal a ani správcovi dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti
o tom, že fakturované práce boli realizované v deklarovanom rozsahu a práve spoločnosťou OMNIS
SERVIS s.r.o.. Pokiaľ má žalovaný pochybnosti, či predložené listinné dôkazy vystavila oprávnená
osoba spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o., mal tieto pochybnosti aj náležite, preskúmateľným spôsobom
odôvodniť, preukázať aj vykonaním, napr. aj odborného skúmania. Len samotné konštatovanie



„sú pochybnosti\" bez ďalšieho za existencie riadne vystavených daňových dokladov, pokladničných
dokladov podľa názoru žalobcu neobstojí.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie
za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a správneho určenia dane. Dôvodom vyrubenia
uvedeného rozdielu dane bolo zníženie žalobcom uplatnených daňových výdavkov v podanom daňovom
priznaní vzťahujúcich sa k vykázaným príjmom zo živnosti (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 595/2003 Z.z..)). Uplatnené daňové
výdavky vzťahujúce sa k príjmom zo živnosti v sume 5.605.025,- Sk správca znížil o sumu 3.548.671,-
Sk a na základe výsledkov kontroly predložených dokladov uznal žalobcovi v súlade s § 2 písm. i)
zák. č. 595/2003 Z.z. a ako daňové výdavky, t.j. výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v sume 2.056.354,- Sk. Sumu priznaných a žalobcom
uvedených príjmov v daňovom priznaní (4.083.364,- Sk) správca dane po vykonanej kontrole akceptoval.
To znamená, že správca dane na základe zistení pri daňovej kontrole stanovil žalobcovi v súlade s § 17
ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej
činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v sume 2.027.010,- Sk a žalobcom stratu
uvedenú v daňovom priznaní v sume 1.521.661,- Sk neuznal. Daňové výdavky správca dane znížil na
základe zistenia, že žalobca si uplatnil ako daňové výdavky v rozpore s
a) § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) a písm. k) a § 21 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v
celkovej sume 25.752,70 Sk za nákup predmetov osobnej potreby,
b) § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z. v celkovej sume 1.788,35 Sk za
zaplatené ubytovanie za iné daňové subjekty,
c) § 19 ods. 1 a § 2 písm. i) a písm. k) zák. č. 595/2003 Z.z. v celkovej sume 3.521.130,- Sk, pretože
žalobca nepreukázal, že sumy na nižšie uvedených faktúrach uplatnené ako daňové výdavky boli
skutočne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Jedná sa o faktúry
spoločnosti OMNIS SERVIS, s.r.o.: č. 137/2008 zo dňa 14.01.2008, č. 139/2008 zo dňa 25.02.2008,
č. 145/2008 zo dňa 22.04.2008, č. 147/2008 zo dňa 19.05.2008, č. 162/2008 zo dňa 17.07.2008, č.
164/2008 zo dňa 15.08.2008, č. 166/2008 zo dňa 17.09.2008, č. 20/2008 zo dňa 20.10.2008, č. 24/2008
zo dňa 17.11.2008, č. 28/2008 zo dňa 18.12.2008. Podľa uvedených faktúr predmetné fakturácie boli
vykonané pomocné stavebné práce, súčasťou predmetných faktúr sú výdavkové pokladničné doklady,
podľa ktorých faktúry boli uhradené v hotovosti.
Žalovaný k uvedeným námietkam žalobcu uviedol, že sú neopodstatnené a účelové. Tvrdenie žalobcu,
že rozhodnutie žalovaného odvolacieho orgánu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu,
je nedôvodné, zavádzajúce. Správca dane v záujme prijatia objektívneho rozhodnutia postupoval v
súlade s ust. § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 3 ods. 3 a ods. 6 Daňového poriadku. V predmetnej veci
vykonal rozsiahle šetrenie, dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný len návrhmi daňového subjektu, ako dôkaz použil
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré neboli získané v rozopre so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo pri uplatňovaní daňových
predpisov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie
alebo vybratie dane.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe
dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že fakturované práce boli uskutočnené,
nepostačuje, ak si daňový subjekt uplatňuje fakturované sumy, ako daňové výdavky iba predložením
faktúr, protokolov k vystaveným faktúram. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že fakturované
práce boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V daňovom konaní je povinnosťou
daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, preto bolo na daňovom subjekte, aby
akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie súm sporných dodávateľských faktúr do daňových
výdavkov vychádzalo z reálneho základu. Ak daňový subjekt vo svojich podnikateľských aktivitách
neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť
niesť dôkazné bremeno. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. V daňovom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov, ale aj zásada prejednávacia. Pre daný prípad to znamená, že žalobca
nemohol od správcu dane právom očakávať, že správca dane bude a musí čakať, či si v budúcnosti



zabezpečí dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. že správca dane musí predložiť
dôkaz o opaku, že fakturované práce neboli uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Správca dane v
predmetnej veci ani nespochybnil, že práce neboli vykonané, avšak žalobca nepreukázal, a ani správcovi
dane sa nepodarilo napriek rozsiahlemu dokazovaniu odstrániť pochybnosti o tom, že fakturované práce
boli realizované v deklarovanom rozsahu a práve spoločnosťou OMNIS SERVIS s.r.o..
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p..

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a
rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.05.2014.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vetou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.  Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej  kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov, daňovým výdavkom je výdavok (náklad na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný
v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia
so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Podľa § 70 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. pri zisťovaní základu dane alebo daňovej strany sa
vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie
evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 1 tohto zákona a z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.



Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. výsledkom hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami
a výdavkami podľa odseku 1 tohto zákona pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu
u žalobcu za kalendárny rok 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9501402/5/1507842/2013/
Vird zo dňa 23.04.2013, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 04.06.2013. Kontrolou za uvedené
zdaňovacie obdobie správca dane zistil, že žalobca si uplatnil ako daňové výdavky v rozpore s:
a) § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) a písm. k) a § 21 ods. 1 písm. i)  zákona o dani z príjmov
výdavky v celkovej sume 25.752,70 Sk za nákup predmetov osobnej potreby,
b) § 19 ods. 1 v nadväznosti § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov výdavky v celkovej sume 1.788,35 Sk
za zaplatené ubytovanie za iné daňové subjekty,
c) § 19 ods. 1 a § 2 písm. i) a písm. k) zákona o dani z príjmov výdavky v celkovej sume 3.521.130,-
Sk, pretože daňový subjekt nepreukázal, že sumy na nižšie uvedených faktúrach uplatnené ako daňové
výdavky boli v skutočnosti vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
jedná sa o úhrady faktúr spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o. č. 137/2008 zo dňa 14.01.2008 na sumu
133.000,- Sk, č. 138/2008 zo dňa 18.02.2008 v sume 168.000,- Sk, č. 139/2008 zo dňa 25.02.2008 v
sume 65.000,- Sk, č. 133/2008 zo dňa 24.03.2008 v sume 140.000,- Sk, č. 145/2008 zo dňa 22.04.2008 v
sume 135.000,- Sk, č. 146/2008 zo dňa 07.05.2008 v sume 110.000,- Sk, č. 147/2008 zo dňa 19.05.2008
v sume 200.000,- Sk, č. 149/2008 zo dňa 18.06.2008 v sume 220.000,- Sk, č. 162/2008 zo dňa
17.07.2008 v sume 150.000,- Sk, č. 163/2008 zo dňa 25.07.2008 v sume 220.000,- Sk, č. 164/2008 zo
dňa 15.08.2008 v sume 160.000,- Sk, č. 165/2008 zo dňa 26.08.2008 v sume 175.000,- Sk, č. 166/2008
zo dňa 17.09.2009 v sume 250.000,- Sk, č. 167/2008 zo dňa 26.09.2008 v sume 250.000,- Sk, č.
20/2008 zo dňa 20.10.2008 v sume 115.000,- Sk, č. 22/2008 zo dňa 27.10.2008 v sume 240.000,- Sk,
č. 24/2008 zo dňa 17.01.2008 v sume 271.500,- Sk, č. 26/2008 zo dňa 24.11.2008 v sume 225.600,-
Sk, č. 28/2008 zo dňa 18.12.2008 v sume 231.000,- Sk, č. 30/2008 zo dňa 21.12.2008 v sume 61.530,-
Sk. Podľa uvedených faktúr predmetom fakturácie boli vykonané pomocné stavebné práce. Súčasťou
predmetných faktúr sú výdavkové pokladničné doklady, podľa ktorých faktúry boli uhradené v hotovosti.
Uplatnené daňové výdavky vzťahujúce sa k príjmu zo živnosti v sume 5.605.025,- Sk správca dane
znížil o sumu 3.548.671,- Sk a na základe výsledkov kontroly predložených dokladov uznal daňovému
subjektu v súlade s § 2 písm. i) citovaného zákona, t.j. výdavky preukázateľne vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v sume 2.056.354,- Sk. Sumu priznaných a
daňovým subjektom uvedených príjmov v daňovom priznaní (4.083.364,- Sk) správca dane po vykonanej
kontrole akceptoval. To znamená, že správca dane na základe zistení pri daňovej kontrole stanovil
daňovému subjektu v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov základ
dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona o
dani z príjmov v sume 2.027.010,- Sk a daňovým subjektom stratu uvedenú v daňovom priznaní v sume
1.521.661,- Sk neuznal.
Správca dane k takémuto záveru dospel na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania a
preverovania uplatnených daňových výdavkov na základe faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená
spoločnosť OMNIS SERVIS s.r.o.. Z dokazovania bolo preukázané, že spoločnosť OMNIS SERVIS s.r.o.
vykonávala práce pre daňový subjekt (žalobcu) a že predmetné sporné faktúry vystavila spoločnosť
OMNIS SERVIS s.r.o. a že tieto faktúry boli aj v skutočnosti zaplatené. Proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcu dane žalobca podal odvolanie.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len žalovaný) rozhodnutím
č. 1100308/1/501488/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný
v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní oprávnenosti uplatnených a
zaúčtovaných súm uvedených na sporných faktúrach, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť
OMNIS SERVIS s.r.o. vychádzal z obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9500402/5/3393982/2012/
Mra, ktorú spísal s daňovým subjektom dňa 19.11.2012 správca dane. Daňový subjekt sa do predmetnej
zápisnice vyjadril, že dôkazy k vystaveným sporným faktúram, na ktorých je ako dodávateľ uvedená
spoločnosť OMNIS SERVIS s.r.o. nepredloží, pretože ich nemá a nemôže sa skontaktovať s konateľom
spoločnosti, ten telefón neberie a požadované dôkazy už nie je možné zabezpečiť. Taktiež uviedol, že
pomocné stavebné práce neboli vykonané v takom rozsahu, ako boli vyfakturované a že tieto skutočnosti
už nemôže preukázať. Potom, čo správca dane oznámil daňovému subjektu, že sumy na sporných



faktúrach uplatnené ako daňové výdavky sú nepreukázateľné, nesúvisia s dosiahnutým príjmom a neboli
vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, že boli uplatnené v rozpore so zákonom
daní z príjmov, daňový subjekt nemal žiadne pripomienky, ani námietky voči zisteným skutočnostiam
a súhlasil so znížením straty a so zistenou daňovou povinnosťou po kontrole, ktorá bola vyčíslená v
protokole z daňovej  kontroly.
Ďalším dôkazným prostriedkom, z ktorého žalovaný vychádzal je Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
9500402/5/3484908/2012/Mra. Predmetnú  zápisnicu spísal správca dane s daňovým subjektom dňa
26.11.2012. V uvedený deň sa daňový subjekt bez vyzvania dostavil správcovi dane a predložil mu
protokoly k vystaveným faktúram, pričom na niektorých boli prepísané dátumy a zoznam zamestnancov,
ktorí pracovali na stavbách. Predmetné doklady a mená zamestnancov podľa jeho vyjadrenia poskytol
dňa 24.11.2012 konateľ spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o., kedy ho osobne navštívil. Následne správca
dane vyzval daňový subjekt, aby v lehote osem dní upresnil trvalé bydliská zamestnancov spoločnosti
OMNIS SERVIS s.r.o. uvedených v zozname a doložil kópie pracovných zmlúv, prípadne živnostenských
oprávnení. Požadované doklady - dôkazy daňový subjekt správcovi dane nepredložil.
Žalovaný v rámci odvolacieho konania posúdil aj skutočnosti, ktoré uviedol Daňový úrad Nitra v Odpovedi
na dožiadanie č. 9400401/5/602072/13 zo dňa 13.02.2013. Z obsahu vyplýva, že obchodná spoločnosť
OMNIS SERVIS s.r.o. podala posledné daňové priznanie na daň z príjmov právnických osôb na rok
2003, že spoločnosť je registrovaná na daň zo závislej činnosti od 10.07.1988 a posledný prehľad podala
za tretí štvrťrok roku 2004 a konateľ spoločnosti je Vladimír Ollé, na adrese I. XX, Z. sa nezdržuje, aj
keď podľa odpovede Registra obyvateľov SR na uvedenej adrese má trvalý pobyt. Výzva na predloženie
dokladov adresovaná spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o. sa vrátila na daňový úrad, pretože nebola
prevzatá v odbernej lehote. Konateľ spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o. Vladimír Ollé sa nedostavil na
ústne pojednávanie dňa 04.12.2012, ani dňa 11.12.2012 a ani dňa 16.01.2013, ani dňa 25.03.2013.
Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno v rámci daňového konania a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych predpisov, podľa ktorých
je možné daňovým subjektom uplatňované výdavky považovať za daňové výdavky a že fakturované
pomocné práce na stavbe boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a uskutočnené spoločnosťou
uvedenou na faktúre.
K námietke daňového subjektu, že napadnuté rozhodnutie nemá všetky zákonom predpísané náležitosti
žalovaný uviedol, že je nekonkrétna, neopodstatnená, žalovaný nezistil v tom smere žiadne pochybenie
správcu dane.
K námietke daňového subjektu, že sa správca dane nevysporiadal s jeho návrhmi na vykonanie
dôkazov, ktoré vzniesol v priebehu konania je taktiež neopodstatnená. Naopak správca dane vyzval
splnomocneného zástupcu k predloženiu nových dôkazov, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, tieto
však nepredložil a následne navrhol preverenie spoločnosti XFLOOR s.r.o., Bratislava a to vykonaním
výsluchu svedka Štefana Krčkuláka - konateľa. Odmietnutie tohto návrhu správca dane vysvetlil tým, že
predmetné faktúry nachádzajúce sa v účtovníctve daňového subjektu Milana Pojedzalu nespochybnil
a pri daňovej  kontrole boli uznané tak, ako boli uplatnené. K námietke daňového subjektu, že
predmetné rozhodnutie neobsahuje úvahy správcu dane, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, žalovaný
ju vyhodnotil ako nedôvodnú a uviedol, že v napadnutom rozhodnutí správca dane uviedol, z akých
dôvodov neuznal uvedené výdavky ako daňové výdavky. K odvolacej námietke žalobcu, že neboli
splnené podmienky podľa § 68 ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku pre vydanie rozhodnutia v rámci
vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 19.07.2013, t.j.
do 15-tého dňa odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania
úradného záznamu.
V závere odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že daňový subjekt svojimi
tvrdeniami, námietkami a požiadavkami v podanom odvolaní nepreukázal, že predmetné výdavky boli
do základu dane zahrnuté oprávnene.

Žalobca v žalobe namietal, že nie je možné sa stotožniť so záverom žalovaného, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne plnenia spoločnosťou OMNIS SERVIS s.r.o.. K tejto námietke
súd udáva nasledovné: Správca dane v rámci daňovej kontroly pri preverovaní opodstatnenosti
uplatnenia daňových výdavkov na základe predmetných faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená
spoločnosť OMNIS SERVIS s.r.o. vykonal rozsiahle šetrenie z dôvodu, že existovalo materiálne
plnenie, ale neexistoval určitý dodávateľ. Dožiadaním zo dňa 11.09.2012 č. 9500402/5/253317/2012/
Hlak, ktoré zaslal príslušnému správcovi dane Daňovému úradu Nitra a zároveň zaslal aj výzvu č.
9500402/5/3193848/2012/Mrá zo dňa 05.11.2012 žalobcovi, ktorého vyzval, aby k daňovej kontrole
predložil dôkazy, na akých stavbách boli pomocné práce vykonávané, montážne listy s podrobným



súpisom práce, odovzdávajúce protokoly skutočne zrealizovaných prác a zoznam zamestnancov, ktorí
pracovali na stavbách. Žalobca na výzvu reagoval dňa 19.11.2012 do zápisnice o ústnom pojednávaní
č. 9500402/5/3393982/2012/Mrá uviedol, že dôkazy k vystaveným sporným faktúram, na ktorých je
ako dodávateľ uvedená spoločnosť OMNIS SERVIS s.r.o. nepredloží, pretože ich nemá a nemôže sa
skontaktovať s konateľom spoločnosti a požadované dôkazy už nie je možné zabezpečiť. Správca
dane oznámil žalobcovi, že výdavky - sumy na sporných faktúrach uplatnené ako daňové výdavky sú
nepreukázateľné, nesúvisia s dosiahnutým príjmom a neboli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie,
udržanie príjmov, že boli uplatnené v rozpore so zákonom o dani z príjmov a že daňový subjekt nemal
žiadne pripomienky, ani námietky k zisteným skutočnostiam a súhlasil so znížením straty a so zistenou
daňovou povinnosťou po vykonanej kontrole, ktorá bola vyčíslená v protokole z daňovej kontroly. Dňa
26.11.2012 sa žalobca opätovne dostavil k správcovi dane a predložil mu protokoly k vystaveným
faktúram, pričom na niektorých boli prepísané dátumy a zoznam zamestnancov, ktorí pracovali na
stavbách. Predmetné doklady mu poskytol dňa 24.11.2012 konateľ spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o.,
ktorý ho osobne navštívil. Správca dane o týchto skutočnostiach spísal s daňovým subjektom (žalobcom)
Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9500402/5/3484908/2012/Mrá dňa 26.11.2012. Správca dane zaslal
Daňovému úradu Nitra dožiadanie na doplnenie informácií, ktoré mu boli oznámené dňa 26.11.2012.
Správcovi dane bola doručená z Daňového úradu Nitra dňa 20.02.2013 odpoveď na dožiadanie. Z jej
obsahu vyplýva, že spoločnosť OMNIS SERVIS s.r.o. podala posledné daňové priznanie na DPPO za
rok 2003, že spoločnosť je registrovaná pre daň zo závislej činnosti z roku 10.07.1998, posledný prehľad
podala za tretí štvrťrok v roku 2004, konateľ spoločnosti Vladimír Ollé sa na adrese I. XX, Z. dlhodobo
nezdržuje a jeho prechodný pobyt nie je známy. Daňový úrad Nitra zaslal dňa 08.11.2012 konateľovi
spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o. predvolanie na ústne pojednávanie na deň 04.12.2012. Konateľ
spoločnosti sa na pojednávanie nedostavil, nedostavil sa ani dňa 11.12.2012, ani na deň 16.01.2013,
správca dane zaslal dňa 10.01.2013 Obvodnému oddeleniu PZ žiadosť o jeho predvedenie na deň
31.01.2013. Dňa 08.02.2013 bola Daňovému úradu Nitra doručená odpoveď, že Vladimíra Ollého nebolo
možné predviesť z dôvodu, že na uvedenej adrese nikto nebol. Dňa 27.02.2013 Daňový úrad Žilina spísal
zápisnicu o ústnom pojednávaní so žalobcom č. 9500402/5/773211/2013/Mrá. Na ústnom pojednávaní
bol žalobca oboznámený so skutočnosťou, že Daňovému úradu Nitra sa nepodarilo kontaktoval konateľa
spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o.. Nebolo možné potvrdiť jeho tvrdenia o tom, že faktúry, ktoré má
v účtovníctve vystavila skutočne spoločnosť OMNIS SERVIS s.r.o. a že táto spoločnosť prijala ako
úhradu za faktúry finančné prostriedky. Správca dane oznámil teda žalobcovi, predmetné sporné faktúry
si uplatnil ako daňové výdavky v rozpore so zákonom o dani z príjmov a že dôkazná povinnosť je
predovšetkým na daňovom subjekte. Žalobca oznámil správcovi dane, že po telefonickom rozhovore s
Vladimírom Ollém, že tento sa dostaví k výsluchu svedka na Daňový úrad Nitra na základe predvolania
a predloží aj požadované doklady, ako aj kópiu daňového priznania. Následne Daňový úrad Žilina
zaslaným dožiadaním č. 9500402/5/782538/2013/Mrá zo dňa 28.02.2013 požiadal Daňový úrad Nitra o
výsluch konateľa spoločnosti Vladimíra Ollého, ako svedka a zároveň požiadal o preverenie, či uvedená
spoločnosť v skutočnosti vystavila sporné faktúry pre daňový subjekt Milan Pojezdala, akým spôsobom
boli tieto faktúry zaplatené, či práce boli vykonané v sumách uvedených na sporných faktúrach, a aby
svedok podrobne opísal, na ktorých stavbách boli práce vykonané, či sa predmetné faktúry nachádzajú v
účtovníctve spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o. v evidencii pohľadávok tak, ako to tvrdil žalobcovi Milanovi
Pojezdalovi. Výsluch Vladimíra Ollého žiadal správca vykonať za prítomnosti daňového subjektu Milana
Pojezdalu. Z odpovede Daňového úradu Nitra č. 9500402/5/782538/2013 zo dňa 26.03.2013 vyplýva,
že požadované preverenie nebolo možné vykonať, pretože konateľ spoločnosti OMNIS SERVIS s.r.o.
Vladimír Ollé si predvolanie na výsluch svedka č. 9400401/5/777925/2013 zo dňa 27.02.2013 neprevzal.
Ústneho pojednávania sa nezúčastnil, ani žalobca, ktorému bolo tiež doručované upovedomenie o
vypočutí svedka č. 9400401/5/778101/2013 zo dňa 27.02.2013, ktoré prevzal dňa 05.03.2013. Správca
dane vykonal rozsiahle šetrenie v prospech žalobcu a dôkazné bremeno z tohto dôvodu nepreniesol na
žalobcu. Žalobca v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že
fakturované práce boli vykonané subjektom - OMNIS SERVIS s.r.o. - deklarovaného na predmetných
faktúrach. Pokiaľ žalobca zaplatil za pomocné práce dodávateľovi, ktorý mu práce nedodal, bolo to jeho
slobodné rozhodnutie, ktoré malo za následok neuznanie výdavku ako daňového výdavku.
Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí byť
schopný sám preukázať, že fakturované práce boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje, ak si
daňový subjekt uplatňuje fakturované sumy ako daňové výdavky iba z predložených faktúr, protokol k
vystaveným faktúram, ale musí byť schopný preukázať, že fakturované práce boli reálne uskutočnené
osobou na faktúre uvedenou. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane



daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené
skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.
Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že námietka uplatnená v žalobe o prenesení dôkaznej
povinnosti na žalobcu nie je dôvodná.

Krajský súd konštatuje, že dokazovaním nebolo preukázané, že spoločnosť OMNIS SERVIS s.r.o.
vykonáva práce pre žalobcu a že predmetné sporné faktúry spoločnosť aj vystavila a že tieto faktúry
boli aj v skutočnosti zaplatené, nie je možné sumy predmetných faktúr považovať podľa § 2 písm.
i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu za daňové výrobky aj konštatovanie
žalovaného, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňového konania a nepreukázal
splnenie hmotnoprávnych predpisov, podľa ktorých je možné daňovým subjektom uplatňované výdavky
považovať za daňové výdavky a že fakturované pomocné práce na stavbe boli uskutočnené v
deklarovanom rozsahu a aj uskutočnené dodávateľom uvedenom na faktúrach.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu ako nedôvodná podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietnutá.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..", "vazby": {"stav": {"sz": "6Sžf/102/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "089f004e-1c86-4222-af85-7a54e71dc39f:0e180c3a-4052-4907-8ec1-5c57675e1ddc", "datum": "2016-06-28", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}