Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/9/2013 z 21. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. októbra 2014, sp. zn. 21S/9/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013200037.2 Krajský súd Žilina | 21S/9/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5013200037.2 | 2014-10-21 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/628eab31-ec4b-41e3-bc59-fd7de38c73fa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200037.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200037
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200037.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov
senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: B. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. A. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ján Vajda, D. H.. č. XXX, XXX XX H., proti
žalovanému: Okresný úrad v Žiline, so sídlom Janka Kráľa 4, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia zákonnosti žalovaného (Katastrálneho úradu v Žiline) č. Co-7/2012-Ha zo dňa 17.08.2012,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. Co-7/2012-Ha zo dňa 17.08.2012 z r
u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy konania vo výške
554,51 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
484,51 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhala
preskúmania rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Katastrálneho úradu v Žiline č. Co-7/2012/
Ha zo dňa 17.08.2012, ktorým zrušil rozhodnutie Správy katastra Námestovo č. 275/2011/3/KR/C501/12
zo dňa 01.06.2012. V žalobe žalobkyňa namietala a poukazovala na to, že nahliadnutím do spisu
správneho orgánu zistila, že dňa 11.10.2010 jej dcéra G. S. U., bytom X. A. č. XXX prevzala výpis ROEP
zo dňa 03.08.2010, ktorý bol vystavený na jej meno. Túto skutočnosť je možné preukázať výsluchom
svedkyne G. S. U. a aj znaleckým posudkom z odboru písmoznalectvo na zistenie pravosti podpisu na
doručenke. Výpis z ROEP zo dňa 03.08.2010 jej do dnešného dňa nebol doručený. Taktiež uviedla,
že nemohla začať plynúť zákonná 30-dňová lehota na podanie námietok voči výpisu z ROEP zo dňa
03.08.2010. Žalobkyňa podala námietku dňa 29.10.2010 na komisii pre ROEP Oravská Jasenica, v
ktorej námietke uviedla, že vo výpise z ROEP bola uvedená iba časť jej majetku a bol uvedený nesprávny
právny titul nadobudnutia jej majetku - rozhodnutie Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne č. D 89/91.
Komisia sa touto námietkou nezaoberala, nepredložila ju Správe katastra Námestovo na rozhodnutie,
ale doručila jej nový výpis z ROEP datovaný 14.02.2011, ktorý osobne prevzala dňa 14.02.2011, pričom
v tomto výpise bol zmenený právny titul nadobudnutia na D 89/81. Voči tomuto výpisu ROEP dňa
14.02.2011 podala podaním zo dňa 15.03.2011, ktoré bolo komisii doručené dňa 14.03.2011 podala
novú námietku, ktorá bola zaevidovaná pod č. 275/2011/3. Jej námietka zo dňa 15.03.2011 bola podaná
v zákonom stanovenej lehote odo dňa 14.02.2011, t.j. odo dňa, kedy jej bol doručený výpis z ROEP
zo dňa 14.02.2011. V spise žalovaného, ani v spise Správy katastra Námestovo nie je založený výpis
z ROEP zo dňa 14.02.2011 a ani doručenka o prevzatí výpisu jej osobou, čo znamená, že komisia
pre ROEP Oravská Jasenica do spisu nezaložila všetky listinné doklady. Je zrejmé, že žalovaný riadne
nezistil skutkový stav veci, nezistil kto a kedy prezval výpis z ROEP zo dňa 03.08.2010 vystavený na jej



meno a nezistil ani skutočnosť, že jej dňa 14.02.2011 bol doručený výpis z ROEP zo dňa 14.02.2011,
voči ktorému riadne a včas podala námietku. V dôsledku toho bol nesprávne posúdený začiatok lehoty
na podanie námietok. Rozhodnutie žalovaného je teda nezákonné, žalobkyňa bola ukrátená na svojich
právach ako účastníčka konania ROEP, pretože sa zabránilo vecnému prejednaniu jej odvolania proti
rozhodnutiu správy katastra zo dňa 01.06.2012. Žalovaný sa nezaoberal ani jej tvrdeniami v tomto
správnom konaní a v ďalších troch správnych konaniach vedených Správou katastra Námestovo. Správa
katastra Námestovo konanie o jej námietkach rozdelila do štyroch samostatných konaní. Tieto sa
odlišujú iba uvedením číslic 1, 2, 3, 4 a v dôsledku takéto konania dochádza k opakovaným problémom
pri počítaní lehôt a pri zakladaní doručeniek. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom poukázal, že nejde o procesné rozhodnutie,
ale o konečné rozhodnutie vo veci. Keďže žalovaný síce zrušil prvostupňové správne rozhodnutie, ale
nevrátil vec na nové prejednanie veci. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, pričom uviedol, že žalobkyni bol doručovaný výpis z ROEP
pre kat. úz. X. A. zo dňa 03.08.2010. Správny orgán nemal dôvod predpokladať existenciu ďalšieho
výpisu. Samotná námietka zo dňa 15.03.2011 nebola zamýšľaná ako námietka proti výpisu z návrhu
ROEP, ale ako návrh podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.. Navyše dodatočné doručovanie
ďalších výpisov z návrhu ROEP nie je upravená ani v zákone č. 180/1995 Z.z.. Uviedol, že doručenka
o prevzatí zásielky zo dňa 11.10.2010, ktorej existenciu nespochybňuje ani žalobkyňa, je dokladom, o
ktorom platí prezumpcia pravdivosti v zmysle § 45 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa
doteraz nepredložila nič, čo by preukázalo, že sa na ňu nepodpísal adresát, t.j. samotná žalobkyňa.
Otázka pravosti podpisu na doručenke je irelevantná, nakoľko nemohla ovplyvniť spôsob, akým správny
orgán rozhodol. Ak nebol výpis z ROEP žalobkyni riadne doručený, nemala ani právo podať námietku
s poukazom na § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z.. Katastrálny úrad v Žiline by aj v tomto
prípade musel rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
námietky žalobkyni pokladal za nepodložené a žiadal vzhľadom na to, že žaloba je oneskorená konanie
zastaviť s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p..

Krajský súd v Žiline najskôr skúmal, či bola podaná žaloba v zákonom stanovenej lehote, keď zistil, že
táto bola podaná na Okresný súd Námestovo dňa 29.10.2012 vo faxovej podobe, pričom bola táto v
súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. za použitia § 42 ods. 1 O.s.p. doplnená písomne v lehote do troch dní.
Následne bola vec postúpená krajskému súdu v Žiline.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné konanie o žalobe s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p.
ako žalobu, ktorá bola podaná oneskorene zastaviť.

Zároveň súd skúmal, či dané rozhodnutie žalovaného, ktoré v konečnom dôsledku zrušilo prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu, či vôbec je predmetom prieskumu. Podľa názoru súdu toto rozhodnutie
zostalo predmetom prieskumu vzhľadom k tomu, že žalovaný správny orgán, resp. jeho právny
predchodca rozhodol o zrušení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s poukazom na to, že
námietka žalobkyne, ktorá bola prvostupňovým správnym orgánom posúdená podľa § 7 ods. 3 zákona
SNR č. 180/1995 Z.z. ako podaná s poukazom na § 7 ods. 4 a § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti samotné prvostupňové rozhodnutie ani nemalo byť vydané, ale mala komisia
len písomne o tejto skutočnosti informovať žalobkyňu. Podľa názoru súdu je aj takéto rozhodnutie
predmetom súdneho prieskumu s poukazom na § 247 ods. 1 O.s.p., nakoľko nedošlo k zrušeniu veci a
vráteniu veci na ďalšie konanie, ale len k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 22.10.2014. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil právny zástupcu žalobkyne, pričom svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil a ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Krajský súd v Žiline vec
prejednal aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu pri aplikácii § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj
prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane postupov oboch správnych orgánov mal za to,
že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb., v konaní bola
zistená taká vada, s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., ktorá mohla mať, resp. mala vplyv na



zákonnosť rozhodnutia žalovaného a preto došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na
ďalšie konanie.

Poverený zamestnanec žalovaného správneho orgánu sa pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe,
žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa § 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v
konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje
o pozemkoch a právnych vzťahov k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej
evidencie pozemkov (ďalej len register).

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné
nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia
súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je
známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistení zistených údajov v jeho
vlastníctve alebo správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu
registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa §
10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi
výpis z návrhu registra.

Podľa § 7 ods. 2 zákona, námietky spolu s jeho odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa
a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,
b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníka konania, ktorým výpis z
návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt alebo sídla nie sú známe.

Podľa § 7 ods. 3 zákona, námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho
práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so
svojim stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a
o schválení registra je preskúmateľné súdom.

Podľa § 7 ods. 4 zákona, na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky,
ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje
toho, kto námietku podal.

Podľa § 12 ods. 1 zákona, ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo
notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (§ 63 zákona č. 163/1992 Zb.) alebo o zápise za vlastníka
alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva vo veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh
rozhodnutím
a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,
b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky
a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia
alebo protokoly a zoznamy platnosť.

Podľa § 12 ods. 2 zákona, návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 podáva komisii ten, kto o vydaní
rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie námietok - § 7
ods. 2. Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloží správnemu orgánu na rozhodnutie.

Podľa § 12 ods. 3 zákona, proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať opravný prostriedok podľa
osobitného predpisu (§ 250l až s O.s.p.).

Podľa § 5 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie
neupravujú osobitné predpisy.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.



Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne
alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

Podľa § 19 ods. 2 podanie sa posudzuje podľa jeho obsahuje. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva,
akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

Podľa § 19 ods. 3 pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti správny orgán pomôže účastníkovi
konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil, súčasne ho poučí,
že inak konanie zastaví.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenia, klásť svedkom, znalcom otázku pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že Správa katastra Námestovo rozhodnutím zo dňa
01.06.2012 rozhodla vo vzťahu k žalobkyni vo veci návrhu žalobkyne podľa § 12 ods. 1 písm. a), b),
ktorý riešila podľa obsahu na základe § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. tak, že návrh, ktorý podala
B. zo dňa 14.03.2011 na komisiu ROEP pod č. 275/2011/3 v Oravskej Jasenici zamietla. V odôvodnení
rozhodnutia poukázala na to, že bolo začaté konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a
právnych vzťahov k nim, ktorého výsledkom bude register obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz.
X.. V rámci tohto konania podala žalobkyňa návrh podľa § 12 ods. 1 písm. a), b) vo vzťahu k tomu,
že došlo k spochybneniu, ohrozeniu a zásahu do jej vlastníckych práv, pričom tvrdila, že nadobudla
komasačný hárok 0156 rozhodnutím o dedičstve D 89/81 v kat. úz. X. A.. Komisia tento návrh posúdila s
tým, že tento zamietla a predložila ho na správu katastra. Správa katastra preskúmala návrh a vykonala
šetrenie v pozemkovej knihe, pričom z dokazovania vyplynulo, že boli prejednané nehnuteľnosti v
pozemnoknižnom stave a vykazované nehnuteľnosti nie sú identické podľa pozemnoknižného stavu.
Žalobkyňa bola podľa osvedčenia o dedičstve č. 1D/675/2009, právoplatné 04.08.2009 nie dedičkou
nehnuteľnosti komasačného hárku 0156 po A. O., kde manželka poručiteľa bola nebohá A. O., rod.
N., ktorá zomrela v roku XXXX. Táto A. mala dcéry C. Z. a Z. O., nebohú A. O., rod. O. a syna Q.
O.. Na základe dedičstva, komasačný hárok 0156 zdedila Z. O., rod. O.. Žalobkyňa naozaj ako vnučka
dedila dedičstvom č. D 89/81 len pozemnoknižný stav a komasačný hárok 0156 zdedila osvedčením o
dedičstve č. 1D/675/2009, právoplatné dňa 04.08.2009 p. Z. O., rod. O.. Správa katastra posudzovala
tento návrh podľa § 7 ods. 3, nakoľko § 12 ods. 1 písm. a), b) a § 12 ods. 2 je o potvrdení nadobudnutia
vlastníctva vydržaním inou osobou, ako aj o potvrdení, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej
osoby. Podľa obsahu návrh nezodpovedal zákonu č. 185/1995 Z.z..

Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, pričom namietala tú skutočnosť, že správny orgán ju mal
poučiť podľa § 19 ods. 3 o spôsobe odstránenia vád podania, správa katastra sa s návrhom nevyrovnala
komplexne, pretože posudzovala iba podiel 175/424 po A. O., ktorý podľa jej zistenia zdedila Z. O..
Nevysporiadala sa s podielom 174/424 po A. O.. Ďalej poukázala na povinnosť v súlade s § 32 ods. 1
Správneho poriadku, neposkytla jej možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadrila, resp. k
jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhla na jeho doplnenie ďalšie dôkazy a v podstate
jej bolo odopreté v konaní účinne obhajovať svojej záujmy.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.08.2012 prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Námestovo zrušil
podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného poukazoval na
to, že námietka podľa ust. § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty 30 dní v zmysle § 7 ods. 2 písm. a), nakoľko výpis z ROEP navrhovateľke, resp. žalobkyni bolo
doručený ešte v roku 2010 z tohto dôvodu na túto námietku nemala komisia prihliadnuť v zmysle § 7
ods. 4 a teda ju ani nemala predkladať správe katastra na rozhodnutie. Namiesto toho mala žalobkyňu
listom informovať, že jej námietku nemožno prejednať, pretože bola podaná po lehote.



Krajský súd v Žiline sa nestotožnil s rozhodnutím žalovaného správneho orgánu a v podstate
toto rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za rozhodnutie predčasné. Z obsahu
administratívneho spisu mal súd zistené, že žalobkyňa podala návrh označený ako návrh v konaní ROEP
zo dňa 15.03.2011, pričom v návrhu je uvedené, že návrh podáva podľa § 12 ods. 1 písm. a) a b)
zákona č. 180/1995 Z.z. a žiada, aby správny orgán rozhodol, že je vlastníčkou nehnuteľnosti uvedenej v
komasačnom hárku 0156 v podiele 175/424 po A. O. a v podiele 174/424 po A. O. na základe dedičského
rozhodnutia D 89/81. Ďalej poukázala aj na to, že podľa § 12 ods. 2 má na uvedenom právny záujem.
Tento návrh zdôvodnila tým, že nehnuteľnosti v komasačnom hárku 0156 nadobudla rozhodnutím o
dedičstve D 89/81, pričom nehnuteľnosti aj zároveň špecifikovala. Návrh je označený ceruzkou pod č.
275/2011/3. Súd poukazuje na nezrovnalosť v dátume, kedy Správa katastra Námestovo, čo sa týka
výrokovej časti rozhodovala o návrhu žalobkyne zo dňa 14.03.2011, nezrovnalosť v dátume, čo ale
nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko sa zrejme jedná o chybu v písaní.

V žalobe žalobkyňa namieta, že výpis z ROEP Oravská Jasenica zo dňa 3.8.2010 jej nebol doručený,
resp. tento prevzala dcéra žalobkyne. Žalobkyňa poukazovala na to, že výpis z ROEP jej bol doručený
dňa 14.2.2011, išlo o výpis z ROEP datovaný dňom 14.2.2011, ktorý zároveň súdu vo fotokópii predložila.
V administratívnom spise žalovaného je, resp. sa nachádza len fotokópia doručenky (doporučene)
odosielateľa - Katastrálny úrad v Žiline, Správa katastra Námestovo s adresátom B. U., X. A. súp.
č. 272 (os. č. 427), pričom je tu uvedený dátum prevzatia písomnosti dňa 11.10.2010 s podpisom
a číslom občianskeho preukazu. Z doručenky nie je zrejmé, konkrétne aká listina bola predmetom
doručovania žalobkyni. Písomnosť nebola doručovaná do vlastných rúk. S poukazom na uvedenú
doručenku žalovaný tvrdil, že výpis z ROEP bol žalobkyni doručený dňa 11.10.2010 resp. vo vyjadrení
k žalobe tvrdil, že ak nebol výpis z ROEP žalobkyni riadne doručený, nemala právo podať námietku v
zmysle § 7 ods. 2 pís. a) zákona č. 180/1995 Z.z..

V administratívnom spise žalovaného správneho orgánu sa nenachádza vyjadrenie komisie ROEP, na
ktorý odkazuje odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, teda stanovisko komisie, ktoré je potrebné
na rozhodnutie s poukazom na § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.. Je potrebné v predmetnej veci
poukázať na to, že správne orgány v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok)
musia vo veci zistiť dostatočne a úplne skutkový stav veci. Nesporné vo veci je, že žalobkyňa podala
návrh komisii ROEP podaním zo dňa 15.03.2011 s poukazom na § 12 ods. 1 písm. a) a b) zákona č.
180/1995 Z.z. a zároveň nesporné je aj to, že správny orgán rozhodol a riešil tento návrh s poukazom
na § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.. Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu poukazovala najmä aj
na porušenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku a súd zároveň poukazuje aj na čl. 47 Ústavy Slovenskej
republiky, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy od
začiatku konania a za podmienok stanovených zákonom. Podľa ust. § 19 ods. 3 sú správne orgány
povinné poskytovať pomoc a poučenia fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ustanovenie § 19 ods. 3 predstavujú špecifickú formu
pomoci účastníkovi správneho konania. Jej podstata spočíva v odstraňovaní nedostatkov podania,
ak nemá predpísané náležitosti, odstraňovanie nedostatkov podania a konkretizácia zásady úzkej
súčinnosti správneho orgánu s fyzickými a právnickými osobami. Táto súčinnosť nemôže mať charakter
formálnosti. Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. Zákon
vychádza z predpokladu aktívnej spolupráce účastníkov konania pri odstraňovaní nedostatkov podania.
Ak nejde o konanie, v ktorom sa uplatňuje aj ochrana verejných záujmov, treba vychádzať z prezumpcie
priority záujmov účastníka. Inými slovami ak ide o podanie o výlučnom záujme účastníka, snaha o
odstránenie nedostatkov podania zo strany správneho orgánu nemôže prevyšovať záujem účastníka.
Podľa názoru súdu nezrovnalosti alebo nedostatky podania mohli byť konkretizované o odstránené už
v rámci prvostupňového konania využitím uvedeného inštitútu § 19 ods. 3 Správneho poriadku.

Podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného pre žalobkyňu bolo predovšetkým rozhodnutím
prekvapivým. Aj na žalovaný správny orgán a na jeho postup a konanie sa vzťahujú ustanovenia
Správneho poriadku, teda aj § 19 ods. 3 Správneho poriadku, resp. ak v danom prípade žalovaný
rozhodol s poukazom tak, ako rozhodol a zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z
dôvodu toho, že námietky žalobkyne proti výpisu z ROEP boli podané po zákonom stanovenej lehote,
žalovaný mal využiť inštitúty Správneho poriadku s poukazom na § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.
Žalobkyňa tieto skutočnosti namietala v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Súd
poukazuje na to, že nie je ďalšou inštanciou v rámci konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z., ktorý by mal



nahrádzať rozhodovanie správnych orgánov, tento má preskúmavaciu resp. kontrolnú funkciu vo vzťahu
k správnym orgánom, či teda správne orgány postupovali v konaní v súlade s predpismi procesného
a hmotného práva.

V danom prípade tak tomu nebolo a podľa názoru súdu vady v konaní, ktoré sa v konaní vyskytli,
spôsobili práve nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ( § 250j ods. 2 pís. e) O.s.p.). V § 33 ods. 1 zákona
o správnom konaní sú upravené zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania a
to tak s fyzickými osobami, ako aj s právnickými osobami. Zásada aktívnej účasti účastníkov konania
predstavuje vo svojej podstate formu obojstrannej spolupráce medzi správnym orgánom a účastníkom
konania. Zároveň v tomto ustanovení dochádza k formulovaniu dôležitých procesných práv účastníkov
správneho konania. Ide o právo navrhovať dôkazy, prípadne ich doplnenie, byť prítomný pri vykonávaní
dôležitých dôkazov, klásť otázky svedkom a znalcom pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke,
vyjadriť sa k pokladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Tieto oprávnenia má účastník správneho
konania vo všetkých fázach konania, teda nielen v prvostupňovom konaní. Jednou z najdôležitejších
alebo najobvyklejších foriem súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom je vyjadrenie sa ku
všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie. Podstatou vyjadrenia
je zaujatie postoja k určitým skutočnostiam. Tento inštitút je pre svoj význam zakotvený vo viacerých
miestach zákona (napr. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56). Vyjadrenie účastníkov treba pojmovo odlišovať od
svedeckej výpovede. Ide o dva rôzne inštitúty. Účastník konania má právo vyjadrovať sa k podkladom
rozhodnutia, v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému
spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko
koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k
prieťahom konania alebo k ich komplikáciám. Povinnosťou správneho orgánu dať možnosť vyjadriť sa
k podkladom zákon limituje troma skutočnosťami:
- včasnosťou, úplnosťou, presnosťou. Včasnosť vyjadrenia zákonodarca viaže na štádium, keď sa o
veci ešte nerozhodlo, t.j. pred vydaním rozhodnutia. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že účastník
sa môže vyjadriť najmä k tomu, či boli vykonané všetky dôkazy, ktoré považuje za dôležité pre
správne rozhodnutie veci. K výsledkom dokazovania, k tomu, či niektoré dôkazy netreba doplniť alebo
opakovať, ak neboli urobené správne, k tomu aké ďalšie prešetrenia treba ešte vykonať, prípadne akým
spôsobom. Presnosť zistenia spočíva v spôsobe vykonaných dôkazov. Účastníci sa môžu vyjadriť k
voľbe jednotlivých dôkazných prostriedkov, k pravosti listiny a správnosti jej obsahu, hodnovernosti
svedka a presnosti jeho výpovede, nepresnostiam alebo neúplnostiam v zápisniciach vyhotovených
v priebehu konania. Správny orgán ešte pred rozhodnutím je na základe týchto vyjadrení povinný
vec posúdiť, akým spôsobom sa vyrovná s uplatnenými námietkami, prípadne či nevykoná aj niektoré
ďalšie dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak sa takýto postup javí ako vhodný, prípadne nevyhnutný. Na
zisťovanie podkladov v odvolacom konaní sa vzťahuje režim v § 56. Ak by správny orgán účastníkovi
konania umožnil vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípadne, ak by mu
nedal možnosť na podanie návrhu na doplnenie dokazovania, môže to byť za podmienok § 62 ods. 1
písm. c) dôvodom na obnovu konania.

Vzhľadom teda aj na uvedené skutočnosti, keď žalovaný posudzoval námietky proti výpisu z ROEP ako
námietky po lehote na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu, mal dať príležitosť sa žalobkyni
k tejto skutočnosti vyjadriť sa pred vydaním samotného rozhodnutia a tieto skutočnosti, ktoré žalobca,
resp. žalobkyňa namieta v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu, podľa názoru súdu
správny orgán, čiže žalovaný mohol a mal vyriešiť už v rámci svojho konania. Zároveň súd zdôrazňuje,
že z predloženej doručenky, ktorú žalovaný predložil vyplýva, že výpis z návrhu ROEP nebol doručovaný
žalobkyni postupom podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. do vlastných rúk.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo teda k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
postupom podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.

V ďalšom konaní žalovaný správny orgán dá príležitosti vyjadriť sa k veci zo strany žalobkyne, najmä
teda k doručovaniu výpisu návrhu ROEP, keď najmä v súvislosti aj s pochybnosťami, ktoré žalobkyňa
predložila v žalobe, keď predložila súdu fotokópiu výpisu návrhu ROEP zo dňa 14.02.2001 a tiež bude
potrebné, aby sa vysporiadal s tvrdením, že žalobkyňa neprevzala výpis z ROEP, resp. návrh výpisu z
ROEP v roku 2010 a že tento prevzala jej dcéra. Uvedené je potrebné prešetriť pripojením si spisového
materiálu týkajúceho sa konania o obnove evidencie pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z.z.



Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo
vyčíslení trov konania zo dňa 31.07.2014 a dňa 22.10.2014 v celkovej výške 554,51 Eur, pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za štyri úkonov právnej
služby:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia (22.09.2014) - 127,16 Eur; 7,63 Eur režijný paušál,
2/ žaloba (29.10.2012) - 127,16 Eur; 7,63 Eur režijný paušál,
3/ odvolanie (23.04.2013) proti uzneseniu sp. zn. 21S/9/2013-27 z 25.02.2013 - 65,08 Eur; 7,81 Eur
režijný paušál
4/ písomné vyjadrenie (22.10.2014) - 134 Eur; 8,04 režijný paušál.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov
právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vždy v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výpočtový základ pre rok 2012 predstavuje sumu 763 Eur a pre rok 2013 sumu 781 Eur. Výpočtový
základ pre rok 2014 predstavuje sumu 804 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre 2012 predstavuje sumu 127,17 Eur a pre rok 2013 predstavuje
sumu 130,17 Eur. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 134 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia vydaného v rámci procesu obnovy evidencie
pozemkov a právnych vzťahov k nim za účelom zostavenia a schválenia registra obnovenej evidencie
pozemkov, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške
jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej
odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť
zástupcom (127,16 Eur a 130,16 Eur).

Súd priznal odmenu za štyri úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 29.10.2012, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 127,16 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 29.10.2014 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo
výške 127,16 Eur,
3. odvolanie zo dňa 23.04.2013 v súlade s § 14 ods. 3 písm. d) vyhlášky vo výške 65,08 Eur,
4. vyjadrenie zo dňa 22.10.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013
vo výške 134 Eur.
Odmena za úkony právnej služby spolu 453,40 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.



Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2012 (2 x 7,63 Eur), za rok 2013 (1 x 7,81 Eur) a za rok 2014 (1 x 8,04 Eur). Režijný
paušál spolu 31,11 Eur.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 484,51 Eur považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.