{"guid": "dbaa78b8-416b-49fb-b258-c36389f4574a:8fc09173-6ed9-4491-9ca3-0a2fc5330718", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711203152.2", "spisova_znacka": "8Co/289/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/289/2012 z 29. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. januára 2013, sp. zn. 8Co/289/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5711203152.2", "identifikacne_cislo": "5711203152", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fc09173-6ed9-4491-9ca3-0a2fc5330718", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711203152.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5711203152.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5711203152.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/289/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711203152
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5711203152.2

Uznesenie
A. súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: K. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., ul.
X. G.. B. č. XX/XX, V., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou
so sídlom F., ul. A. č. XX, proti odporkyni: Mgr. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., ul. V. č. X/XX,
zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom F., V. Z. č.
X, o zaplatenie časti kúpnej ceny, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
11C/18/2011-210 zo dňa 24. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu    z r u š u j e     a vec mu     v r a c i a     na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu
17.160 eur titulom predaja nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. V., zapísanej v Katastrálnom úrade
Žilina, Správa katastra Martin, a to rodinný dom č. súp. XXXX vedený v LV č. XXXX, a to do 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporkyňu súčasne zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy
konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 1.029,50 eur, trov znaleckého dokazovania v sume
75,36 eur a trov právneho zastúpenia v sume 3.720,04 eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa
JUDr. Ivety Ďurčaťovej, advokátke so sídlom F., a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že darovacou zmluvou a
zmluvou o zriadení vecného bremena zaopatrenia  a bývania zo dňa            01. 06. 1997 darovali T.
X., rod. O., a navrhovateľ ako darcovia odporkyni svoje ideálne spoluvlastnícke podiely k rodinnému
domu č. súp. XXXX, postaveného na parc. KN-C č. 778/57 bez pozemku, zapísaného na LV č. XXXX,
vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Martin.  Odporkyňa tieto ideálne podiely od
svojej matky vo výške 2/4-iny  a od svojho brata,  a navrhovateľa v tomto konaní vo výške 1/4-iny prijala
do svojho vlastníctva ako dar.  Dňa 03. 06. 1997 uzavreli navrhovateľ a odporkyňa dohodu, ktorou sa
odporkyňa v čl. III dohody zaviazala, že v prípade budúceho predaja predmetnej nehnuteľnosti uvedenej
v čl. I tejto dohody vyplatí navrhovateľovi 20 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti prezentovanej
v uzavretej kúpnej zmluve. Rovnako je nesporné, že dňa 09. 07. 2010 odporkyňa uzavrela kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX,
vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Martin, a to rodinného domu súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku parc. č. 778/57 o rozlohe 74 m2, garáže súp. č. XXXX, postavenej na pozemku
parc. č. 799/21 o rozlohe 19 m2, pozemku parc. č. 778/24 o výmere 175 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, pozemku parc. č. 778/57 o výmere 74 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č.
778/58 o výmere 6 m2 - zastavané plochy a nádvoria,  pozemku parc. č. 799/17 o výmere 69 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. 799/21 o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
ktorej vklad bol povolený pod V 3059/10 zo dňa 13. 09. 2010 - vz 1036/10.  Celková kúpna cena za
predávané nehnuteľnosti bola stanovená dohodou vo výške 97.590 eur.
Okresný súd predmetnú dohodu uzavretú 03. 06. 1997 posúdil podľa ust. § 51 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako nepomenovaný typ zmluvy. Táto dohoda v článku I. odkazovala na darovaciu zmluvu
uzavretú 01. 06. 1997. Súd preto vychádzal z predmetnej dohody a mal za to, že odporkyňa je povinná



na základe tejto dohody poskytnúť plnenie podľa čl. III. dohody z  03. 06. 1997 navrhovateľovi, keďže
nedošlo k bezprostrednému prevodu nehnuteľnosti a v rozpore s vôľou matky v snahe vyhnúť sa
poskytnutiu jej primeraného zaopatrenia  a doživotného bývania. V zmysle čl. III. dohody uzavretej
medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 03. 06. 1997 sa odporkyňa zaviazala plniac vôľu matky zaplatiť
navrhovateľovi v prípade budúceho predaja  nehnuteľnosti 20 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti
prezentovanej v kúpnej zmluve.
V danom prípade prvostupňový súd, keďže v kúpnej zmluve, ktorou odporkyňa previedla rodinný
dom bola dohodnutá kúpna cena za všetky nehnuteľnosti vrátane predmetného rodinného domu bolo
potrebné z dôvodu určenia výšky nároku navrhovateľa ustáliť cenu rodinného domu bez pozemkov
a garáže. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie a vychádzal zo znaleckého posudku pokiaľ sa
týkalo všeobecnej hodnoty nehnuteľností s tým, že táto bola stanovená sumou 85.800 eur. Súd potom
na základe uvedených skutočností vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľa a zavial odporkyňu na
zaplatenie sumy 17.160 eur, čo predstavovalo 20 % zo sumy 85.800 eur ako ceny nehnuteľnosti určenej
znaleckým posudkom.
Trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

V zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol.
Namietala, že pri posudzovaní základu nároku súd vychádzal z dojednania čl. III. dohody zo dňa 03. 06.
1997, ktoré považoval za nesporné pokiaľ ide o skutočnú vôľu účastníkov pri jej podpise v roku 1997.
Na tom skutkovom základe potom ustálil, že navrhovateľ mal podľa predmetnej dohody kedykoľvek v
budúcnosti v prípade predaja nehnuteľností právo na výplatu podielu z aktuálnej kúpnej ceny dohodnutej
medzi odporkyňou a kupujúcimi. V tejto súvislosti konštatoval, že účelom daného právneho úkonu
malo byť obmedzenie prípadnej dispozície s nehnuteľnosťou z dôvodu zabezpečenia trvalého dožitia
matky účastníkov v rodinnom dome. V tomto smere  odporkyňa trvala na tom, že skutočná vôľa
konajúcich, a to tak jej ako aj navrhovateľa pri podpise predmetnej dohody bola iná. V kontexte s
uzavretou darovacou zmluvou a dohodou o vecnom bremene a zabezpečení opatery a bývania matke
nebolo určite úmyslom účastníkov dohody umožniť navrhovateľovi domáhať sa kedykoľvek v budúcnosti
vyplatenia časti aktuálnej trhovej ceny rodinného domu, ale výlučne „poistenia“ možného špekulatívneho
zámeru z jej strany, z ktorého ju navrhovateľ od začiatku podozrieval, že nehnuteľnosť po jej získaní
darom  obratom predá. Obsah skutočnej vôle konajúcich, ktorá by mala byť prioritou pri posúdení
obsahu právneho úkonu súd napriek navrhovanému dokazovaniu v tomto smere nijako neskúmal.
Na preskúmanie skutočnej vôle účastníkov dohody navrhla súdu opakovane vykonať výsluch matky,
doslovne naplnením vôle, ktorej mala byť dohoda zo dňa 03. 06. 1997 v čl. III. Tento dôkaz súd nevykonal
a v dôvodoch svojho rozhodnutia sa nijakým spôsobom o tom nezmienil. Mala za to, že vykonanie práve
tohto dôkazu je pre posúdenie existencie základu uplatneného nároku zásadné. O to viac mal súd k jeho
vykonaniu podľa jej presvedčenia pristúpiť po predložení listinného dôkazu, ktorým bolo prehlásenie
matky, ktorým sama písomne potvrdila ňou uvádzané skutočnosti o skutočnej vôli konajúcich pri podpise
dohody. V tejto nadväznosti na presvedčivosti odôvodnenia rozsudku uberá aj to, že sa súd nijako v
odôvodnení nezmienil, a tým ani nevyporiadal s existenciou a obsahom uvedeného prehlásenia matky
ako listinného dôkazu v kontexte s ostatnými dôkazmi.
Prvostupňový súd posúdil ňou vynaložené nemalé investície do opravy a rekonštrukcie rodinného domu
ako vykonané dobrovoľne a bez významu k rozsahu jej záväzku voči navrhovateľovi, a to z dôvodu,
že v samotnej dohode nie je zmienka o tom, že z časti kúpnej ceny, ktorú má vyplatiť, budú vylúčené
investície odporkyne do nehnuteľnosti. Vynaložením uvedených investícií však považovala za potrebné
poukázať hlavne na jej skutočné správanie po uzavretí dohody a s poukazom aj na závery rozhodnutia
Ústavného súdu ČR ÚS 331/1998, a týmto aj skutočný obsah, a týmto aj skutočný obsah dohody
(vôle). Vynaloženie tak podstatných nákladov z jej strany prakticky hneď po nadobudnutí predmetnej
nehnuteľnosti bolo podľa jej názoru dôkazom, že ako vlastník s vecou nakladala ako s vlastnou. Z
takéhoto konania len ťažko možno objektívne usudzovať o prípadnom vedomí povinného „podielu“ na
nehnuteľnosti pre navrhovateľa o to viac, že by sa mal podieľať vlastným profitom na jej výdavkoch.
Za nesprávnu považovala úvahu súdu, podľa ktorej mal súd za preukázané, že skutočnou kauzou
právneho úkonu v zmysle § 495 Občianskeho zákonníka bola akási „odplata“ za darovaný podiel.
Darovanie je svojou povahou bezodplatný právny úkon, t. j. nepripúšťa žiadne finančné, vecné, ani iné
protiplnenie za darovaciu zmluvu, inak nemôže ísť o darovanie. V tomto smere nesúhlasila s uvedeným
záverom okresného súdu, podľa ktorého sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa. Uvádzala, že kauzu
právneho úkonu navrhovateľ nepreukázal, hoci tak s ohľadom na ust. § 495 Občianskeho zákonníka
ako veriteľ urobiť mal.



Pokiaľ súd dohodu nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi s poukazom a zmluvnú autonómiu
účastníkov a neexistenciu rozporu s dobrými mravmi uvádzala, že predmetná dohoda, tak ako je
interpretovaná, nerešpektuje požiadavku vyváženosti, resp. spravodlivého vysporiadania vzťahov. Túto
neprimeranosť videla v hrubom nepomere vzájomných plnení, resp. absencii plnenia jednej zmluvnej
strany pri danej interpretácii zmluvy.
Vo vzťahu k určeniu výšky uplatneného nároku súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. H. U., ktorá
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určila sumou 85.800 eur na základe metódy polohovej diferenciácie.
Namietala závery znalkyne a uvádzala, že na preukázanie svojich tvrdení o nesprávnych záverov
znalkyne predložila v konaní odborné vyjadrenie znalca rovnako pre daný odbor a odvetvie zapísaného
v zozname znalcom MS SR Ing. D. A., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na základe rovnakej
metodiky a podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. v značne odlišnej výške ako znalkyňa ustanovená
súdom.
V rámci svojho výsluchu samotná znalkyňa pripustila chybu pri výpočte pri zohľadnení chybného
koeficientu vyjadrujúceho vývoj cien ako hodnotu 2,194 namiesto 2,160. Použitie hodnoty koeficientu
vyjadrujúceho územný vplyv pre okresné mestá znalkyňa odôvodnila podľa jej názoru nad rámec svojich
kompetencií prepojenosťou okresného mesta Martin a mesta Vrútky a z tohto titulu zotrvala na použití
nesprávneho vyššieho koeficientu použiteľného pre okresné mestá.
Namietala, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva prečo sa súd stotožnil plne so závermi
znalkyne Ing. H. U. a nijako nevyhodnotil rovnako ako iné listinné dôkazy aj posudok Ing. D. A., teda
neuviedol najmä prečo tento listinný dôkaz nepovažoval za presvedčivý vo vzťahu k tvrdenému. Taktiež
neodôvodnil prečo nevykonal navrhovaný dôkaz, a to kontrolu znaleckého dokazovania, ktorá by bola
spôsobilá vysporiadať sa po odbornej stránke s postupom oboch znalcov pri riešení zadanej úlohy, ktoré
u oboch produkujú podstatne rozdielne závery.
Záverom namietala aj výšku priznaných trov konania. Poukázala na to, že navrhovateľ vymedzil v návrhu
na začatie konania svoj nárok ako sumu rovnajúcu sa 20 % kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, ktorou bola
prevedená nehnuteľnosť. Navrhovateľ až v priebehu konania na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku
uviedol, že predmetom konania je zaplatenie časti kúpnej ceny týkajúcej sa len rodinného domu a
až na pojednávaní dňa 24. 04. 2012 špecifikoval uplatnený nárok sumou 17.160 eur. Vzhľadom na
uskutočnené obmedzenie uplatneného nároku čo do výšky až v priebehu konania je treba poukázať na
to, že navrhovateľ nemohol byť týmto v plnom rozsahu vo veci úspešný. Rovnako je nesprávne zo strany
súdu priznanie odmeny za jeden úkon právnej služby v súvislosti s pojednávaním zo dňa 30. 06. 2011
vo výške 336,94 eur, keďže bolo odročené bez pojednávania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.
Podľa neho súd správne vyhodnotil obsah vôle účastníkov pokiaľ sa týkalo čl. III. dohody prejavenej v
písomnej podobe a správne vyhodnotil skutkový a právny stav veci.
Pokiaľ odporkyňa mala za to, že jej vôľa a jeho vôľa  pri podpise dohody boli iné, nemala sa svojím
podpisom zaviazať k dohode s obsahom zo dňa 03. 06. 1997. Mal za to, že tvrdenie odporkyne v
tomto konaní, že jej vôľa bola pri podpise iná je účelovým tvrdením z dôvodu, že hodnota nehnuteľnosti
od okamihu jej darovania sa zvýšila. Práve v dôsledku zmien cien nehnuteľností v rôznych časových
obdobiach sa sporové strany dohodli, že 20 % bude vyplatené z kúpnej ceny uvedenej v kúpnej
zmluve a nie z inej ceny, teda svoju vôľu vymedzili dostatočne presne. Mal za to, že v čase podpisu
predmetnej dohody bola vôľa odporkyne taká, aká bola prejavená v jej písomnej podobe a súd správne
vyhodnotil skutkový stav, keď posudzoval obsah vôle tak ako bol prejavený. Tvrdil, že o existencii svojho
záväzku odporkyňa vedela, aj napriek tomu sa z vlastnej vôle rozhodla rekonštruovať, resp. udržiavať
nehnuteľnosť. Pri uzatváraní predmetnej dohody nebola zmienka o tom, že zo záväzku odporkyne
vyplatí navrhovateľovi 20 % kúpnej ceny, z ktorej budú vylúčené prípadné investície odporkyne do
nehnuteľnosti, prípade že sa bude jednať iba o 20 % z ceny, ktorou bola nehnuteľnosť ohodnotená v
čase darovania.
Pokiaľ odporkyňa mala za to, že ustanovenie čl. III. dohody uzatvorenej medzi nimi je nespravodlivé
vzhľadom na investície, ktoré vložila do nehnuteľnosti, mala sa s ním dohodnúť inak, a to ešte
pred začatím rekonštrukčných prác na nehnuteľnosti alebo minimálne pred plánovaným predajom
nehnuteľnosti. Skutočnosť, že sa rozhodla rekonštruovať nehnuteľnosť nemá za následok zánik alebo
zmenu jej záväzku voči nemu.
Naviac sa dohodli na vyplatení iba 20 % kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve z dôvodu, že odporkyňa
poskytne starostlivosť a doživotné bývanie ich matke, inak by dohoda vo veci vyplatenia výšky sumy
z kúpnej ceny bola väčšia. Pri konkrétnom právnom úkone - darovaní spoluvlastníckych podielov totiž



odporkyňa nadobudla do svojho vlastníctva nielen podiel jeho vo výške 1-iny vzhľadom k celku, ale aj
podiel matky sporných strán vo výške 1-ice k celku. Práve preto došlo k dohode, že vyplatí 20 % z kúpnej
ceny uvedenej v zmluve. Pokiaľ by medzi účastníkmi nevznikla takáto dohoda - darovanie, mal by nárok
na spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vo výške 50 %, t. j. spoluvlastnícky podiel 25 % a matke 25
% percent. Navrhovateľ sa teda svojho nároku z rodičovského domu vzdal v prospech odporkyne práve
z dôvodu, že poskytne matke starostlivosť a doživotné bývanie v tejto nehnuteľnosti, ako aj preto, že
zabezpečí udržiavanie nehnuteľností, jej opravy a úpravy.
Poukázal na čl. II. dohody zo dňa 03. 06. 1997 v znení: „...V náväznosti na investície, ktoré K. X. zložil
na opravy a úpravy nehnuteľnosti uvedenej v čl. I. tejto dohody bezprostredne pred uzavretím darovacej
zmluvy vo výške 100.000,- S, a v náväznosti na čl. I. tejto dohody uvedenú darovaciu zmluvu F. X. sa
zaväzuje vrátiť K. X. 100.000,- Sk...“.
Z uvedeného vyplýva, že v čase pred uzavretím darovacej zmluvy navrhovateľ na opravy a úpravy
nehnuteľností investoval 100.000,- Sk,-, avšak vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa stala výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností a že navrhovateľovi vyplatí  20 % z kúpnej ceny v prípade predaja, sa
navrhovateľ a odporkyňa dohodli, že tieto investície navrhovateľovi vráti a prípadné opravy a úpravy
nehnuteľností bude vykonávať už na svoje náklady. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ a matka
účastníkov bezodplatne previedli svoje spoluvlastnícke podiely na odporkyňu, táto sa zaviazala, že ich
matke poskytne starostlivosť a doživotné bývanie v tejto nehnuteľnosti, s čím je spojená aj povinnosť
odporkyne predmetnú nehnuteľnosť udržiavať, vzhľadom na odstup času vykonávať aj rekonštrukciu
nehnuteľnosti za účelom údržby a opravy.
Navrhovateľ pri vzniku záväzku odporkyne voči nemu nevidel dôvod na akékoľvek preukazovanie kauzy
právneho úkonu. Pokiaľ by k predaju nehnuteľností nedošlo, nevznikol by ani záväzok, preto navrhovateľ
nie je povinný preukazovať dôvod vzniku záväzku, keď jeho vznik závisel výlučne od konania odporkyne,
k čomu sa sama zaviazala.
Výšku uplatneného nároku súd ustálil zo znaleckého posudku na pojednávaní. V rámci výsluchu
znalkyňa pripustila chybu, avšak podstatný je záver znalkyne, ktorá na pojednávaní uviedla, že na
záveroch svojho znaleckého posudku trvá, nakoľko pri určení konečnej hodnoty nehnuteľnosti by táto
odchýlka koeficientu, t. j. 0,034 mala len minimálny vplyv, t. j. 1,015 %. Pokiaľ ide o použitie hodnoty
koeficientu vyjadrujúceho územný vplyv pre okresné mestá, znalkyňa na pojednávaní uviedla, že
nakoľko Vrútky a Martin sú síce administratívne odčlenené, ale územne sú späté, preto pri určení ceny
vychádzala z hodnoty koeficientu použitého pre okresné mestá.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2               O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221
ods. 1, 2 O. s p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd mal preukázané, že navrhovateľ sa návrhom podaným na
Okresnom súde Martin dňa 16. 03. 2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporkyni
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške vyčíslenej po predložení kúpnej zmluvy a rovnajúcej sa 20 %
kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v  katastrálnom
území V., zapísaná na  Katastrálnom úrade Žilina, Správa katastra Martin na LV č. XXXX, a to  rodinný
dom číslo súpisné XXXX postavený na parc. KN č. 778/57.
Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena
zaopatrenia  a bývania zo dňa 01. 06. 1997 darovali T. X., rod. O. a navrhovateľ ako darcovia odporkyni
svoje ideálne spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu bez pozemku. Odporkyňa tieto ideálne podiely
od svojej matky vo výške 2/4-iny  a od svojho brata,  a navrhovateľa v tomto konaní vo výške 1/4-
iny prijala do svojho vlastníctva ako dar. Dohodou, ktorú uzavreli navrhovateľ a odporkyňa dňa 03.
06. 1997 sa v článku III. odporkyňa zaviazala, že v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti vyplatí
navrhovateľovi 20 % z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti prezentovanej v uzavretej kúpnej zmluve.
Podľa zápisu na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Žilina,  Správou katastra  Martin bola
predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom č. súp. XXXX predaná  na základe kúpnej zmluvy,  ktorej vklad
bol povolený pod V 3059/10 zo dňa 13. 09. 2010 - vz 1036/10.  Navrhovateľ  prostredníctvom právneho
zástupcu vyzval odporkyňu na predloženie kúpnej zmluvy a zaplatenie 20 % z kúpnej ceny dohodnutej
v kúpnej zmluve v zmysle uzatvorenej dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou. Odporkyňa kúpnu
zmluvu nepredložila  a dohodnutú časť kúpnej ceny neuhradila. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ



požadoval, aby súd  vyzval odporkyňu alebo dožiadal Správu katastra Martin na predloženie kúpnej
zmluvy a vydal rozhodnutie, ktorým zaviaže odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi  20 % z  kúpnej ceny,
ktorá bude vyčíslená až po predložení   predmetnej kúpnej zmluvy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znalkyne, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými sporovými stranami, najmä darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného
bremena, výpisom z LV č. XXXX vedeného na Katastrálnom úrade Žilina, Správa katastra Martin,
znaleckým posudkom č. 132/2011 a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 04. 2012.

Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 24. 04. 2012 odporkyňa žiadala, aby vo veci bola vypočutá
matka účastníkov T. X., rod. O., za účelom zistenia preukázania skutočnej vôle účastníkov dohody zo
dňa 03. 06. 1997 a jej čl. III. Okresný súd tento dôkaz nevykonal. Nevysporiadal sa ani procesne s
nevykonaným navrhnutého dôkazu.

Najvyšší súd SR (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/88/1999) judikoval, že zásadám
spravodlivého procesu vyplývajúcim z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR treba rozumieť tak, že v spojené so
všeobecným procesným predpisom v konaní pred všeobecnými súdmi musí byť daná jeho účastníkovi
možnosť vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a k veci samej, ale
tiež označiť (navrhnúť) dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie (preukázanie) svojich tvrdení pokladá
za potrebné. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených
návrhoch (vrátane dôkazných návrhov) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí
vyložiť z akých dôvodov, spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a k právnym
záverom, ku ktorým dospel na základe skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 157ods. 2
O. s.p.). Ak tak všeobecný súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení
všeobecných procesných predpisov podriadených pod vady konania, ale súčasne postupuje aj v rozpore
so zásadami vyjadrenými v druhej hlave siedmeho oddielu Ústavy SR (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Z uvedeného chápania spravodlivého
procesu okrem iného vyplýva, že súdy nemajú všeobecnú povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré
sú stranami navrhované, ale z hľadiska ústavno-právnych garancií spravodlivého procesu vyplýva v
prvom rade požiadavka na odôvodnenie, ktoré viedlo súd k nevykonaniu dôkazov. Dokazovanie by malo
zodpovedať medzi iným predovšetkým zásadne rovnosti strán v konaní, resp. rovnosti šancí v konaní,
a tiež zásade voľného hodnotenia dôkazov. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (viď Van Hurg v. Holandsko 1994, Ruis Toria a Hiro Balami v Španielsko, 1994).

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať zhrnutie dôkaznej situácie. Súd uvedie, z ktorých dôkazov
vychádzal, to znamená, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nevykonal, prečo ich nevykonal. V sporovom
konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou a princípom kontradiktórnosti spravidla súd vykoná
dôkazy navrhnuté účastníkmi a len vo výnimočných prípadoch, s ktorými sa musí práve v tejto časti
odôvodnenia vyrovnať, môže tieto dôkazy nevykonať.

S ohľadom na dôvod uvedený v odvolaní odporkyne odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd
nepostupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a nerešpektoval návrh odporkyne na výsluch
svedkyne, matky účastníkov konania, na pojednávaní sa s týmto návrhom procesne nevysporiadal. V
odôvodnení súdneho rozhodnutia neuviedol prečo  nevykonal výsluch navrhovanej svedkyne, a taktiež
neodôvodnil akým spôsobom sa vyrovnal s predloženým listinným dôkazom, a to prehlásením matky
účastníkov konania, ktoré tvorí prílohu podania odporkyne zo dňa 19. 01. 2011.

Za tohto stavu odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 a 2 O. s. p.), pretože prvostupňový súd nevykonal všetky dôkazy potrebné na
istenie skutkového stavu vo veci.



V ďalšom konaní prvostupňový súd vo veci vypočuje účastníkov konania, nimi navrhnutých svedkov.
V prípade ak o dôkazných návrhoch rozhodne, že ich nevykoná, v novom rozhodnutí odôvodní z
akého dôvodu takýto procesný návrh nevykonal. Opätovne vyhodnotí výsledky doteraz vykonaného
dokazovania v nadväznosti aj na odvolateľkou označený listinný dôkaz, a to prehlásenie matky
účastníkov konania, ktoré tvorí prílohu podania zo dňa 19. 01. 2011.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e    j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/18/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e4498a13-2e0e-414a-93b1-dc87d5ca8919", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.766.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 766/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 766/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.766.2015.1"}]}