Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/256/2013 z 24. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. novembra 2013, sp. zn. 11Co/256/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5113212922.1 Krajský súd Žilina | 11Co/256/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5113212922.1 | 2013-11-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/828d3a5a-1221-4e05-bf38-f05ed0370493 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5113212922.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/256/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212922
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5113212922.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: EURO
PROVIDUS, a. s., Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 35 962 682, právne zastúpený a/k/z/a/ advokátska
kancelária, s. r. o., Tajovského 5, Žilina, IČO: 47 239 000, proti odporcovi: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX, o zaplatenie 941,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 25C/194/2013-35 zo dňa 03.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 310,30
eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 09.11.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku. V zbytku súd návrh zamietol. Odporkyni súd trovy konania nepriznal.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dve zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to dňa 06.08.2009 zmluvu, na základe ktorej odporkyni poskytol spotrebný
úver vo výške 700,- eur. Odporkyňa na spotrebiteľskom úvere uhradila celkovo 889,70 eur. Dlh na
úvere vyčíslený navrhovateľom tak predstavoval 70,- eur. Dňa 09.11.2009 uzatvoril navrhovateľ s
odporkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej zapožičal spotrebný úver vo výške
1.000,- eur. Odporkyňa z tejto sumy uhradila celkove 500,- eur. Dlh na úvere vyčíslený navrhovateľom
takto predstavoval 871,- eur. Celkovo podľa vyčíslenia navrhovateľa dlh odporcu na spotrebiteľskom
úvere predstavoval žalovaných 941,- eur. Okresný súd vyhodnotil uzatvorené zmluvy ako zmluvy
spotrebiteľské a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Obidve
zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia mať náležitosti vymedzené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Ak
uvedené náležitosti neobsahujú, a to náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), považuje
sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru okresného súdu obidve zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neobsahujú náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ
ide o konečnú splatnosť úveru, v zmluve je vymedzená v lehote 52 týždňov od podpisu zmluvy, a to v
deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom podpisu zmluvy. V zmluve o spotrebiteľskom úvere však
nie je pomenovaný deň podpisu zmluvy, je uvedené len miesto uzatvorenia zmluvy a deň, mesiac a



rok. Predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú pri konečnej splatnosti úveru ani konkrétny
dátum, ani dĺžku obdobia, na ktoré je spotrebiteľský úver poskytovaný. Zisťovanie dátumu konečnej
splatnosti za pomoci kalendára alebo mobilného telefónu je nezrozumiteľné a nemožno takto definovať
konečnú splatnosť úveru. Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ide o podstatnú náležitosť zmluvy o úvere. Definícia uvedeného v zmluve ako podstatnej náležitosti
zmluvy s textom: Dlžník sa zaviazal istinu spolu s úrokom z omeškania splácať v 51 rovnomerných
týždenných splátkach po 14,70 eur a v poslednej týždennej splátke č. 52 vo výške 210,- eur, neobsahuje
predmetnú náležitosť. Z obsahu zmluvy nie je možné zistiť výšku, počet a termín splátok istiny, výšku,
počet a termín splátok úrokov a výšku, počet a termín splátok iných poplatkov. Pokiaľ uvedené nie
je presne definované, predmetné zmluvy túto zákonnú náležitosť postrádajú. V zmysle uvedeného
spojenie istiny, úrokov a poplatkov v jedno v zmluve nemožno považovať za náležitosť zmluvy v zmysle
zákona. Predmetné zmluvy preto neobsahujú všetky náležitosti § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a
vzhľadom na uvedené sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyni na prvom
spotrebiteľskom úvere bolo vyplatené 700,- eur, na druhom spotrebiteľskom úvere 1.000,- eur,
spolu 1.700,- eur. Odporkyňa na prvom spotrebiteľskom úvere uhradila celkovo sumu 889,70 eur, na
druhom spotrebiteľskom úvere celkovo 500,- eur, čím spolu na uvedených úveroch vyplatila 1.389,70
eur. Rozdiel medzi vyplateným (1.700,- eur) a tým, čo odporca plnil navrhovateľovi (1.389,70 eur),
predstavuje sumu 310,30 eur. Pokiaľ súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, odporkyňa je
povinná zaplatiť navrhovateľovi uvedený rozdiel medzi prijatým a zaplateným plnením vo výške 310,30
eur.

O úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania od 09.11.2010 vo výške 9 % z priznanej istiny (deň omeškania bol
určený ako deň po dni dohodnutej poslednej splátky v druhej spotrebiteľskej zmluve, ktorým dňom sa
odporkyňa dostala do omeškania). O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to voči výroku, ktorým
súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania. Má zato, že okresný súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na nesprávne posúdenie veci prvostupňový súd
rozhodol nesprávne aj o trovách konania. Poukazuje na ust. § 3 ods. 5 a ust. § 9 zákona č. 258/2001
Z. z., ako aj vyhlášku Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z. z. Súd sa zameral jednostranne a mimo
logického a právneho kontextu len na slovné spojenie „ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom podpisu
zmluvy“, pričom súd považuje takéto určenie konečnej splatnosti za neurčité. Súd prvého stupňa nevzal
ohľad na skutočnosti a právne názory právneho zástupcu navrhovateľa prednesené na pojednávaní. V
zmysle čl. 1.5 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere „Konečná splatnosť úveru je v lehote 52 týždňov odo
dňa podpisu tejto Zmluvy, a to v deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom podpisu zmluvy.“ V tejto
súvislosti poukazuje na ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 121 O. s. p. Má zato, že ide o
všeobecne notoricky známe skutočnosti, ktoré musia byť štatisticky známe významnému počtu osôb na
určitom území alebo v inom vymedzení a súčasne musia byť známe sudcom, ktorí v konkrétnej veci
konajú a rozhodujú. Predmetom dokazovania sa stávajú vtedy, ak účastník tieto skutočnosti nepozná
alebo sa k nim vyjadrí spôsobom, ktorý tento charakter skutočnosti oslabí. Skutočnosť, že priamo v
zmluve nie je pomenovaný deň, v ktorý bola zmluva podpísaná, nemá na určenie konečnej splatnosti
zmluvy žiadny vplyv. V zmysle vyššie uvedeného bola skutočnosť, v ktorý deň zmluvu podpisovali,
známa, pričom účastník konania nenamietal skutočnosť, že mu neboli známe a ani neoslabil charakter
tejto skutočnosti, preto ju nebolo potrebné dokazovať. Skutočnosť, ktorá dokazovala všeobecnú znalosť
a správnosť výpočtu podľa tohto spôsobu určenia, bola preukázaná aj na samotnom pojednávaní, kedy
na otázku súdu právny zástupca prostredníctvom kalendára jednoducho zistil a súdu preukázal, že pri
zmluve uzatvorenej dňa 06.08.2009, kedy tento deň pripadol na štvrtok, bol pri počítaní 52 týždňov
dňom splatnosti 05.08.2010, ktorý opätovne pripadol na štvrtok. Názov dňa v týždni, ktorý pripadá
na jednotlivé dátumy, je možno zistiť jednoducho, nahliadnutím do elektronického alebo papierového
kalendára, pričom samotné súdy pri počítaní lehôt v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami
tento postup bežne využívajú. Zároveň uvedené určenie konečnej splatnosti úveru presne kopíruje
citované ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka o počítaní času. S poukazom na prílohu k vyhláške
č. 620/2007 Z. z., v ktorej sú uvedené vysvetlivky k vypĺňaniu formulára o zmluvných podmienkach,
teda aj vysvetlivky k správnemu zneniu samotných zmluvných podmienok uvedených v zmluve, súd
nesprávne zistil skutkový stav a aj keď použil správnu právnu normu, na jej základe nesprávne



právne posúdil vec. Podľa bodu 2C prílohy k vyhláške „Uvádza sa výška, počet a termíny splátok
ponúkaného spotrebiteľského úveru, napr. či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne, alebo sa úroky a
poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, alebo či sa úroky a poplatky strhnú z celkovej
výšky ponúkaného spotrebiteľského úveru. Ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok
ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa,
do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum,
alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský
úver poskytovaný“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že určenie dátumu konečnej splatnosti je možné
alternatívne, či už uvedením konkrétneho dátumu alebo iným spôsobom, a to dĺžkou obdobia v týždňoch.
Tvrdenie súdu, že určenie lehoty konečnej splatnosti dĺžkou obdobia v týždňoch absentuje, resp. nie
je definované, je teda v priamom rozpore so skutkovým stavom. Informácie o výške, počte a splatnosti
splátok obsahujú posudzované zmluvy v bode 1.3 a 1.4, pričom cituje ustanovenia zmlúv. Podľa
zámeru zákonodarcu vyplývajúceho z formulácie vysvetliviek nie je povinnosť uviesť samostatne presnú
splatnosť istiny, samostatne úroku a samostatne poplatkov, stačí uvedenie, či ide o splácanie anuitné
alebo vopred úroky atď. Podľa citovaných ustanovení je jasne uvedené, že istina spolu s poplatkom a
úrokom sú splatné spolu, teda v jednotlivých splátkach, a to rovnomerne. Z uvedeného vyplýva, že ide o
spôsob splácania anuitnou formou. Je zjavné, že týždenná splátka obsahuje splátku istiny, ako aj úroku a
poplatku a je rozčlenená do pravidelných rovnomerných splátok. Navrhovateľ ďalej poukazuje na právo
účastníka na riadne odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré je súčasťou základného práva
na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvého stupňa
záverom o nezrozumiteľnosti a nepresnosti určenia dátumu konečnej splatnosti úveru, ako aj splátok
istiny spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva
na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v iných veciach 6Co/1/2013 zo dňa 20.06.2013. Predmetné
rozhodnutie odvolacieho súdu, teda Krajského súdu v Žiline, ku dňu podania tohto odvolania nebolo
zverejnené. Vzhľadom na skutočnosť, že súd oprel odôvodnenie svojho rozhodnutia o iné rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, o ktorom nie je jasné, či je rozhodnutím právoplatným, či voči nim nebol
podaný mimoriadny opravný prostriedok, navrhovateľ sa zároveň s obsahom týchto rozhodnutí nemohol
oboznámiť a posúdiť ich relevanciu. Súd ani neuviedol právnu vetu, na základe ktorej sa riadil pri
posudzovaní prípadu, spôsobil tak nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Pokiaľ ide o trovy konania, nárok
navrhovateľa je v celej výške dôvodný, a preto mu patrí náhrada trov konania v celej výške. Z uvedených
dôvodov žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (z ktorého dôvodu sa rozhodnutie krajského súdu nedotýka
výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 310,30 eur spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 09.11.2010 až do zaplatenia) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.

Účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na
odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi na druhej strane vystupuje
profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na profesionálnu skúsenosť,
lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v
súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú
zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.

Je nepochybné, že v danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001
Z. z., a teda nepochybne sa na uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia
citovaného zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 4 ods. 1 až 4
citovaného zákona.



Jednotlivé obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú v zákone zrozumiteľne definované
a dodávateľovi boli v čase uzatvorenia zmluvy známe. Nedostatok náležitosti uvedených v § 4 ods. 2
písm. a), b), d) až j), k) a l) zákon sankcionuje nie neplatnosťou celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ale takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v tomto smere sa krajský súd stotožnil
s odvolacími námietkami odporcu a právne posúdenie prvostupňovým súdom čo do nedostatku tejto
náležitosti nepovažoval za správne. Podľa názoru krajského súdu je konečná splatnosť úveru v zmluve
uvedená zrozumiteľným a ľahko určiteľným spôsobom. Keďže je známy dátum uzatvorenia oboch
predmetných zmlúv, jednoduchým spôsobom podľa kalendára je určiteľný deň uzatvorenia zmluvy.
Zrozumiteľné je tak uvedenie konečnej splatnosti 52 týždňov od uzavretia zmluvy, a to pre bežného
spotrebiteľa. Nedostatok tejto náležitosti preto krajský súd nekonštatuje.

Krajský súd sa však v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou okresného súdu o nedostatku podstatnej
náležitosti úverovej zmluvy uvedenej v § 4 ods. 2 pod písm. i), keď spotrebiteľská zmluva musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým a teleologickým
výkladom Zákona o spotrebiteľských úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy
musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú
byť splatené jednorázovo. Z uzatvorených zmlúv síce vyplýva výška jednotlivých splátok, výslovne
je však uvedené, že každá splátka zahŕňa istinu, úrok a poplatky, pričom nie je zrejmé, akú časť
z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom však pre určenie práv a povinností zmluvných
strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na
istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky. Navrhovateľ jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani
z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov.
Hoci navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že pokiaľ sa uvádza výška, počet a termíny splátok
ponúkaného spotrebiteľského úveru, ide o to, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne, alebo sa úroky a
poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, alebo či sa úroky a poplatky strhnú z celkovej
výšky ponúkaného spotrebiteľského úveru, práve takéto vymedzenie však v uzatvorenej zmluve chýba.
Z dôvodu nedostatku uvedenej náležitosti sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý zo strany navrhovateľa
odporkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania, ktoré zohľadňuje v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. pomer úspechu
a neúspechu účastníkov konania a vykazuje taktiež vecnú správnosť.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1
O. s. p. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, trovy odvolacieho konania si však neuplatnila
a z obsahu spisu jej vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto jej krajský súd trovy odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.