{"guid": "b8853b16-eb82-4268-b2bd-5e230c0ce3a7:cc59d6ce-6f93-4df8-a163-574da40b8b85", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5111238469.1", "spisova_znacka": "9Co/298/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/298/2013 z 25. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. septembra 2013, sp. zn. 9Co/298/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5111238469.1", "identifikacne_cislo": "5111238469", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2013-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc59d6ce-6f93-4df8-a163-574da40b8b85", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5111238469.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5111238469.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5111238469.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/298/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238469
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111238469.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Y. X, H. proti odporcom v rade 1/ I. I., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXXX/X, H. H.,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hollého 31/371,
Žilina, v rade 2/ N. I., nar. XX. X. XXXX, bytom Ul. I. G. XXX/XX, Y. T. I., v rade 3/ U. I., nar. XX. X.
XXXX, bytom C. H. XXXX/XX, U., v konaní o zaplatenie 200,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/19/2012-78 zo dňa 11. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcom v rade 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal,
ako odvolaním účastníkov nenapadnutý, ponecháva    n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu    z r u š u j e    a vec mu    v r a c i a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, uložil mu povinnosť nahradiť
odporcovi v rade 1/ na trovách konania 66,55 Eur, tieto uhradiť na účet jeho právneho zástupcu,
odporcom v rade 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal.

Po zistení, že W. I. ako pôvodný odporca zomrel v priebehu konania a z oboznámeného osvedčenia
o dedičstve 7D 90/2011 zo dňa 7. 8. 2012 vyplynulo, že I. I., N. I. a U. I. nadobúdajú dohodnuté
aktíva v podiele 1/3 a N. I. nadobúda dohodnuté aktíva v podiele 1/1 bez povinnosti výplatku, s
poukazom na ust. § 470 ods. 1, 2 OZ ustálil, že pokiaľ pohľadávka navrhovateľa nebola uspokojená
v dedičskom konaní, musí preukázať, že povinnosť prechádza na dedičov, teda že hodnota toho, čo
dedičia nadobudli z dedičstva po poručiteľovi, je vyššia ako uplatnená pohľadávka veriteľa a zároveň
je povinný preukázať, aký nárok a v akej výške si voči prípadným viacerým dedičom uplatňuje. V
predmetnom konaní navrhovateľ napriek zastúpeniu právnym zástupcom zostal absolútne nečinný,
pretože jeho jediná reakcia na smrť odporcu a procesné nástupníctvo bola len skutočnosť, že navrhol
zaviazať dedičov spoločne a nerozdielne. Súd v tejto súvislosti poukázal, že dedičia nezodpovedajú za
dlhy spoločne a nerozdielne a ich postavenie nie je totožné s ručením. V nadväznosti na uvedené ustálil,
že pokiaľ navrhovateľ nepreukázal, ktorý z dedičov a v akom rozsahu zodpovedá za dlhy poručiteľa, a
teda v akom rozsahu aj za uplatnenú pohľadávku, jeho návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v rade 1/ priznal trovy
konania účelne vynaložené v súvislosti s prvostupňovým konaním. Odporcom v rade 2/, 3/ náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko túto si návrhom neuplatnili, ani nemal preukázané, že by im nejaké trovy v
priebehu prvostupňového konania vznikli.



Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vyjadril presvedčenie,
že súdom zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodnutie súdu prvého
stupňa je predčasné, pričom správnym hodnotením vykonaných dôkazov by musel dospieť k odlišným
skutkovým zisteniam a následne by vec aj správne právne posúdil a žalobe navrhovateľa by v celom
rozsahu vyhovel. Vyjadril nesúhlas s vysloveným právnym názorom zo strany okresného súdu v
odôvodnení jeho rozhodnutia, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn.
4 MCdo 18/2009 z 22. 7. 2010, ktorý v obdobnej veci zrušil uznesenie okresného súdu a odvolacieho
súdu a vec im vrátil na ďalšie konanie. V predmetnej veci dovolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ust.

§ 470 ods. 2 OZ a ustálil, že pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa,
je postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi
dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za
dlhy poručiteľa, a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z
rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to,
či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený.
Za účelom preukázania nároku voči poručiteľovi opakovane predložil súdu prihlášku odberu plynu
uzatvorenú medzi navrhovateľom a poručiteľom s uvedením odberného miesta T. XXX, T.. Uviedol,
že existencii záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľom a poručiteľom odporcov, založeného
na základe uvedenej prihlášky, svedčí i samotné správanie sa poručiteľa odporcov, ktorý platil cenu
za dodávaný zemný plyn, neuhradená ostala len faktúra za cenu plynu za obdobie spotreby od
19. 6. 2009 do 18. 6. 2010 a faktúra za neoprávnený odber zemného plynu. Mimo to vyúčtoval
navrhovateľ poručiteľovi odporcov i náhradu nákladov za prerušenie, obmedzenie distribúcie zemného
plynu z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu vo výške podľa cenníka externých služieb,
platného od 1. 1. 2010, ktorý priložil. V tejto súvislosti poukazoval na § 59 ods. 3 zákona č.
656/2004 Z.z., podľa ktorého ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych,
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom plynu
podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydalo ministerstvo, v danom prípade podľa
vyhlášky č. 155/2005 Z.z.. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil, jeho návrhu vyhovel a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadali rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť. Vyjadrili nesúhlas so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa a v celom rozsahu sa pridržiavali
procesnej obrany odporcu v rade 1/ počas prvostupňového konania. Pre prípad úspechu v odvolacom
konaní si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, keď dospel k presvedčeniu, že okresný súd pokiaľ návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že
nepreukázal, ktorý z dedičov a v akom rozsahu zodpovedá za dlhy poručiteľa, teda v akom rozsahu aj
za uplatnenú pohľadávku, vec nesprávne právne posúdil.

Ani práva, ani povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych, resp. obchodno-právnych vzťahov
nezanikajú smrťou svojich subjektov, ale prechádzajú spravidla na ich dedičov. Smrťou dlžníka povinnosť
zásadne nezanikne; zanikajú iba také povinnosti, ktoré mal osobne vykonať dlžník (§ 95 ods. 1 OZ).
Zákon ustanovuje, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa, za poručiteľovi dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 470
ods. 1 OZ).

V ust. § 470 OZ zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba
aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech
dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška
nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, ale tým, čo
nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo,
ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie,
než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má



iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote je známe, aj potvrdené
rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je
zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol.

V danom prípade z osvedčenia o dedičstve 7D 90/2011 zo dňa 7. 8. 2012  bol známy nielen okruh
dedičov, ale aj to, v akom podiele jednotliví dedičia dedili, teda v akej čistej hodnote dedičia dedičstvo
nadobudli. Právna úprava týkajúca sa dedičského práva neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého
by dlh poručiteľa zanikol, ak nebol veriteľom do dedičského konania prihlásený. Spôsob, akým dedičia
zodpovedajú za dlhy poručiteľa, vyplýva priamo z ust. § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť,
podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má
iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za
dlhy poručiteľa, je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv
poručiteľa, medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané skutočnosť, v akom rozsahu dedič
zodpovedá za dlhy poručiteľa, a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je
zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu
na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený.
Deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná
v žiadnej jeho časti, pričom prechod povinností - dlhu z poručiteľa na dediča je možné preukázať
rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva
uvedený.

V nadväznosti na uvedené krajský súd dospel k záveru, že v prípade dôvodnosti návrhu navrhovateľa
okresnému súdu nič nebráni ustáliť zodpovednosť odporcov za dlh poručiteľa v pomere k hodnote, v akej
nadobudli dedičstvo, nakoľko nimi predložené osvedčenie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových
práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Pokiaľ i navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov
solidárne na úhradu dlhu, nemožno jeho návrh zamietnuť iba z tohto dôvodu, ale zodpovednosť dedičov
určiť podľa pomeru, v akom podiele a v akej hodnote dedičstvo nadobudli podľa nimi predloženého
osvedčenia o dedičstve. Povinnosťou navrhovateľa v predmetnom konaní je iba preukázať, že ním
uplatnený nárok vo vzťahu najskôr k poručiteľovi a následne dedičom poručiteľa je uplatnený dôvodne,
pričom otázka, v akom rozsahu a pomere dedičia za dlh poručiteľa zodpovedajú, je vecou rozhodnutia
súdu.

V nadväznosti na uvedené potom krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že okresný súd vec prejedná a rozhodne v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského
súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné    n i e    j e .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/19/2012", "guid": "60ecb73e-8868-4c7a-9dd1-98738d0d54f6:88c288f2-d90a-4e43-aedc-63470d9a388a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "e62a6a26-55da-468a-8079-03f76ccb1bbd:e1b22a49-0561-41ae-a465-787624ed0d5c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1213204547.2", "spisova_znacka": "2Co/401/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/401/2014 z 25. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213204547.2"}]}