Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/45/2012 z 9. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. mája 2013, sp. zn. 22Sp/45/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5012200915.2 Krajský súd Žilina | 22Sp/45/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5012200915.2 | 2013-05-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. c) OSP, § 250q ods. 2 OSP, § 250l ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2a9a9a6-446d-462f-9933-7da238a14432 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200915.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/45/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200915
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200915.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci
navrhovateľa: v rade A/ Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, Bratislava,
IČO: 31 364 501, v rade B/ Podielnici Urbáru PRIEKOPA, pozemkové spoločenstvo, zastúpené
spoločnými zástupcami W. Z., bytom N. X, W., V. Z., bytom B. XX, W., V. Z., bytom B. XXX, W., právne
zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B,
Martin, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Martin, so sídlom Ul. P. Mudroňa 45, Martin, za
účasti účastníka konania Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23,
Martin, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.k. ObPÚ-2012/00425-BLA zo dňa
07.06.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Martin č.k. ObPÚ-2012/00425-BLA
zo dňa 07.06.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a
§ 250l ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi v rade A/ Železnice Slovenskej republiky náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v rade B/ podielnikom Urbáru Priekopa náhradu trov
konania vo výške 536,71 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet Advokátskej kancelárie JUDr.
Marek HIC, s.r.o., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond náhradu trov konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č.k. ObPÚ-2012/00425-BLA zo dňa 07.06.2012 odporca rozhodol, že
oprávnené osoby Podielnici Urbáru PRIEKOPA, pozemkového spoločenstva podľa priloženého
zoznamu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. n)
zákona č. 229/1991 Zb. a priznáva sa im vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorú sú špecifikované v bode
II. bod a) rozhodnutia. Jedná sa o nehnuteľnosti kat. úz. B. podľa stavu PK zapísané v PK vložke 34
ako PK p. č. 622/2, 623/2, 623/3 a v stave podľa CKN ide o CKN p. č. 3107/1 zastavaná plocha o
výmere 1504 m2 v podiele 1/1, p. č. 3107/4 zastavaná plocha o výmere 405 m2 v podiele 1/1, p. č.
3108 lesný pozemok o výmere 1542 m2 v podiele 1/1 a p. č. 3110 lesný pozemok o výmere 4214 m2
v podiele 1/1. V bode IV. sa oprávneným osobám priznalo právo na náhradu za pozemky, ktoré nebolo
možné pre zákonné prekážky vydať a to podľa pozemnoknižných údajov ide o PK vložku č. 34 a PK p.
č. 622/2 lúka časť o výmere 994 m2, stav podľa CKN p. č. 3106, 3107/2-3 a PK p. č. 623/3 paša časť o



výmere 147 m2, stav podľa CKN p. č. 3109. Zákonnú prekážku definoval ako § 6 ods. 1 písm. d) zákona.
V odôvodnení uviedol, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe výmery ONV Martin
č. 21. 964/1948 zo dňa 05.08.1948. Pôvodní vlastníci boli zistení zo zoznamu podielnikov bývalých
urbarialistov v Priekope zo dňa 02.09.1958 a oprávnené osoby boli zistené z dedičských rozhodnutí.
Čo sa týka osôb oprávnených na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľností, tieto boli zvolené dňa
24.05.1992 v zasadačke bývalého MNV Priekopa, kde sa uskutočnilo ustanovujúce valné zhromaždenie
Spolku bývalých urbarialistov Priekopa, na ktorom bol zvolený spoločný zástupca, resp. zástupcovia.
Ten listom zo dňa 30.12.1992 uplatnil reštitučný nárok na pozemkovom úrade. Z tohto uplatnenia je
zrejmé, čo oprávnené osoby požadovali a p.č. 622/1, 622/6, 623/1, aj keď výmera uplatnených parciel
nezodpovedá výmere, ktorá bola urbarialistom vyvlastnená. Avšak v texte pod parcelami je uvedené, že
nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe žiadosti o vyvlastnenie riaditeľstva Východnej dráhy
Košice zo dňa 29.03.1949, výmerom ONV Martin zo dňa 05.08.1948 a geometrického plánu zo dňa
07.07.1948. Správny orgán ustálil, že v danom prípade sa jedná o reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm.
n) Zákona o pôde - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Ďalej správny orgán skúmal, či pozemky je
možné oprávneným osobám vydať, resp. ich vydaním bráni zákonná prekážka uvedená v § 11 zákona.
Na ohliadke nehnuteľností dňa 10.04.2012 zistil, že vyvlastnené pozemky v súčasnosti zodpovedajú
CKN p. č. 3106, 3107/1 až 4, 3108, 3109 a 3110 a sú oplotené. Parcely č. 3106 a 3109 sú zastavané
budovami, parcely 3107/2 a 3107/3 sú zastavané gravitačnými komorami, resp. tvoria manipulačnú
plochu budovy a gravitačných komôr. Ostatné pozemky sú nezastavané a majú charakter lúky, resp.
lesného porastu. Z uvedeného je zrejmé, že CKN p. č. 3107/1, 3107/4, 3108 a 3110 je možné využívať
pre poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a preto k nim správny orgán priznal vlastnícke právo. Parcely
č. 3106, 3107/2-3 a 3109 sú zastavané a priznaniu bráni zákonná prekážka podľa § 11 ods. 1 písm.
d) zákona. Z tohto dôvodu bolo priznané oprávneným osobám právo na náhradu. Spôsob využívania
nehnuteľností bol vykonaný z identifikácie parciel č. 831/2011 zo dňa 31.08.2011, LV č. XXX, XXX a
XXXX kat. úz. B..

Voči tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok povinná osoba Železnice Slovenskej republiky. Ako
odvolací dôvod uviedli, že v celom správnom spise sa nenachádza listina, ktorá by preukazovala, že
konkrétni vlastníci väčšiny podielov si zvolili zástupcu pre uplatnenie reštitučného nároku a to práve
subjekt, ktorý podal na úrade reštitučné žiadosti dňa 30.12.1992 a 31.12.1992. Teda chýbajú podpisy
odhadom stovky jednotlivých vlastníkov napr. na prezenčnej listine zo zasadnutia s uvedením váhy
hlasu a potom záver prijatý na zasadnutí, že podpísaní majitelia väčšiny podielov si zvolili konkrétneho
zástupcu. Okrem toho podpisy na oboch žiadostiach sú rozdielne, hoci možno ťažko v priebehu troch dní
predpokladať personálnu výmenu v osobe spoločného zástupcu. Na žiadosť z 30.12.1992 je prepísané
aj podacie číslo na pozemkovom úrade. Navrhovateľ namietal originalitu tejto listiny a podpis zástupcu
spolku bývalých urbárnikov v tejto listine. Mal za to, že reštitučný návrh nepodali oprávnené osoby.
Okrem toho namietal, že pozemkový úrad rozhodol o parcelách, ktoré nie sú predmetom reštitučného
konania a to konkrétne PK p. č. 622/2, 623/2 a 623/3, ktoré neboli uvedené medzi PK parcelami v
reštitučných žiadostiach. Tieto parcely existovali už v 50-tych rokoch, o čom svedčia kópie PK vložky č.
1. Bolo rozhodnuté o inom, než je predmetom konania. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Proti tomuto rozhodnutiu podali opravný prostriedok aj jednotlivé fyzické osoby podielnici Urbáru
Priekopa, ktorých presná identifikácia tvorí záverečnú časť opravného prostriedku zastúpené spoločným
zástupcom W. Z. a V. Z.. Navrhovatelia v rade B/ napadli výrok IV. a to v časti výroku, ktorou sa priznala
náhrada za pozemky časť bývalej PK p. č. 622/2, v súčasnosti evidovaná ako CKN p. č. 3106, 3107/2
a 3107/3. Namietli, že časť odôvodnenia týkajúca sa tohto výroku je nepreskúmateľná pre nedostatok
dôvodov, resp. nezrozumiteľnosť. Správny orgán sa obmedzil na konštatovanie, že parcely č. 3106 a
3109 sú zastavané budovami a parcely č. 3107/2 a 3107/3 sú zastavané gravitačnými komorami, resp.
tvoria manipulačnú plochu budov a gravitačných komôr a to bez toho, aby uvedené a zistené skutkové
okolnosti subsumoval pod nejakú právnu normu. Zákon o pôde o žiadnych manipulačných plochách
skladu nehovorí, okrem toho ide o nepravdivé tvrdenie. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav,
pretože správny orgán dostatočným spôsobom nevykonal miestnu ohliadku, keďže konštatuje, že
parcely č. 3107/2 a 3107/3 sú zastavané gravitačnými komorami, resp. tvoria manipulačnú plochu budov
a gravitačných komôr. Toto nie je pravdivé, pretože len výrazne minoritná časť parcely č. 3107/2 je využitá
na umiestenie z väčšej časti podzemnej komory (komôr) a tiež nie je zrejmé, čo a z ktorej parcely má
tvoriť nejakú manipulačnú plochu. Správny orgán nezisťoval, ako došlo k vytvoreniu parcely č. 3107/3,
aké boli dôvody odčlenenia tejto parcely, z koho podnetu, kedy a za akým účelom. Poukázal na účel



reštitučných právnych predpisov ako i to, že v takýchto konaniach je povinnosťou štátnych orgánov
posudzovať tvrdenia žiadateľa o relevantných skutočnostiach zhovievavo, teda v situácii dôkaznej núdze
brať do úvahy aj nepriame dôkazy. Okrem toho správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď
aplikoval § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o pôde, keďže pozemky p. č. 3107/2 a 3 nie sú zastavané. Na
p. č. 3107/2 sa nachádzajú zberné nádrže, ktoré zaberajú malú časť uvedenej parcely, t.j. pozemok
nie je zastavaný z podstatnej časti a táto zastavaná časť absolútne nebráni tomu, aby bol pozemok
ako trávnatý porast využívaný a teda mal byť vydaný. Pozemok p. č. 3107/3 nie je zastavaný vôbec
a teda mal byť vydaný. Nie je dôvodom na nevydanie týchto nehnuteľností, že by sa malo jednať
o manipulačné plochy budovy a gravitačných komôr. Čo sa týka parcely č. 3106, aj táto mala byť
predmetom vydania, hoci je zastavaná skladom, pretože uvedený sklad bol Železnicami SR označený
ako nepotrebný, prebytočný majetok a následkom tejto skutočnosti bol v roku 2010 odpredaný. V
súčasnosti sa uvedený sklad rekonštruuje na stavbu rekreačnej chaty. Namietal, že pokiaľ dôjde k
zmene tejto stavby, už nemôže plniť tvrdenú verejnoprávnu funkciu v prospech povinnej osoby. Navrhol
napadnutú časť rozhodnutia zrušiť a vrátiť v tejto časti správnemu orgánu na opätovné konanie. Uplatnil
náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe podaných opravných prostriedkov a
v ich medziach podľa § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z nasledovných dôvodov:

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov pozemky alebo ich
časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo
inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo
lesnému využitiu pozemku.

Podľa § 13 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na vydanie nehnuteľností podľa § 6 môže
oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992.

Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov na uplatňovanie nároku
na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia
oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania;
na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.

Krajský súd v Žiline preskúmal námietky odvolateľov uvedených v jednotlivých opravných prostriedkoch,
pričom ich k jednotlivým dôvodom uvádza: Námietku navrhovateľa v rade A/ Železnice Slovenskej
republiky týkajúcu sa uplatnenia reštitučného nároku oprávnenými osobami súd vyhodnotil ako dôvodnú.
V správnom spise sa nachádza zápis z ustanovujúceho valného zhromaždenia Spoločnosti bývalých
urbárnikov zo dňa 24.05.1992 spolu s prezenčnou listinou z obnovujúcej schôdze spolku bývalých
urbárnikov z toho istého dňa. Z obsahu tohto zápisu vyplýva program ustanovujúceho valného
zhromaždenia. Z neho je zrejmé, že v tento deň nedošlo k voľbe spoločného zástupcu oprávnených osôb
na podanie reštitučného návrhu v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.. Bola zvolená návrhová
komisia, volebná komisia, ďalej boli zvolení členovia výboru a revíznej komisie, ako aj náhradníci výboru,
ďalej predseda výboru O. K., podpredseda výboru S. O., tajomník výboru T. T., hospodár výboru V.
R., predseda revíznej komisie Z. Z. a na záver boli jednomyseľne prijaté stanovy spoločnosti bývalých
urbárnikov. Dôkaz, že spoluvlastníci - fyzické osoby ako osoby oprávnené na vydanie spoluvlastníckych
podielov zvolili spoločných zástupcov väčšinou svojich podielov na uplatnenie ich reštitučných nárokov
sa zatiaľ v správnom spise nenachádza. Ak správny orgán konštatoval, že k zvoleniu spoločných
zástupcov došlo na ustanovujúcom valnom zhromaždení dňa 24.05.1992, táto skutočnosť zo spisu
nevyplýva. V ďalšom konaní bude teda potrebné, aby oprávnené osoby v správnom konaní doložili dôkaz
o tom, že došlo k splnomocneniu väčšiny vlastníkov podielov osoby, ktorá na pozemkový úrad podala
reštitučný návrh. Čo sa týka samotného reštitučného návrhu, tento bol na pozemkový úrad podaný dňa



30.12.1992 predsedom Spolku bývalých urbárnikov Martin-Priekopa O. K. - t.j. fyzickou osobou vo funkcii
predsedu spolku bývalých urbárnikov, a nie fyzickou osobou vo funkcii spoločného zástupcu jednotlivých
fyzických osôb ako oprávnených osôb podľa zákona o pôde. Dňa 31.12.1992 došiel pozemkovému
úradu ďalší návrh podpísaný neidentifikovanou osobou taktiež za spolok bývalých urbárnikov Martin-
Priekopa, t.j. taktiež nie za jednotlivé fyzické osoby - oprávnené osoby ako ich spoločný zástupca.
Na námietku navrhovateľa v rade A/ o jeho podozrení o manipulovaní žiadosti o reštitúciu zo dňa
30.12.1992 je potrebné uviesť, že súčasťou správneho spisu je len fotokópia tejto žiadosti a prezenčná
pečiatka je sčasti nečitateľná. Bude potrebné pripojiť jej originál, vysvetliť preškrtnutie pôvodnej sp.
značky (1359/92) a ustáliť dátum prijatia tejto žiadosti vzhľadom na nečitateľné zvyšky znakov priamo
nad dátumom. Z tejto žiadosti tiež nevyplýva osoba, ktorá ju fyzicky podala. V ďalšom konaní bude teda
potrebné ustáliť, či bol väčšinou podielov oprávnených osôb vôbec spoločný zástupca zvolený a ak áno,
či tento podal v lehote podľa § 13 ods. 1 Zákona o pôde reštitučný nárok a s týmto bude potrebné konať
v ďalšom konaní. Je tiež možné, že pôvodný spoločný zástupca (ak bol zvolený) zomrel. V ďalšom
konaní bude potrebné konať s novými spoločnými zástupcami, avšak musí byť preukázané, že došlo k
ich zvoleniu nadpolovičnou väčšinou majiteľov väčšiny podielov.

V tomto ohľade je potrebné uviesť, že zo správneho spisu vôbec nevyplýva, prečo správny orgán ako
so spoločnými zástupcami podielnikov konal práve s W. Z., V. Z. a V. Z.. Že tieto fyzické osoby sú podľa
registra pozemkových spoločenstiev členmi výboru Urbáru Priekopa, pozemkové spoločenstvo, nemá
žiaden význam na zvolenie spoločných zástupcov podielnikmi na ich zastupovanie v reštitučnom konaní.
Je potrebné odlišovať Urbár Priekopa a oprávnené osoby - podielnikov, ktorí sú fyzické osoby a súčasne
aj členmi urbáru - a to aj z hľadiska doručovania, keď nie je možné doručovať urbáru, pretože nie je
účastníkom správneho konania.

K vyjadreniu navrhovateľov v rade B) k týmto námietkam navrhovateľa v rade A) súd uvádza, že sú
v celom rozsahu nedôvodné. Títo vo vyjadrení z 30.07.2012 postavili svoju argumentáciu na tvrdení,
že osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou dohody o plnomocenstve, nemá právo namietať oprávnenia
splnomocnenca za splnomocniteľa konať. V danom prípade sa však posudzuje hmotnoprávny úkon
- uplatnenie reštitučného nároku, ktorý mohla uplatniť len osoba, ktorá bola určená podľa § 37 ods.
2 z.č. 330/1991 Zb. tam uvedeným spôsobom. Jedná sa teda o dohodu o splnomocnení, ktorá je
špecifická v tom, že sa na jednotlivé splnomocnenia podielnikov prihliada až vtedy, ak ich uzavrú majitelia
väčšiny podielov (ostatní ju uzavrieť ani nemusia) a nemusia mať formu plnej moci, ale napríklad aj
hlasovania na valnom zhromaždení. Jej dôsledok je aktívna legitimácia konkrétnej osoby na podanie
reštitučnej žiadosti ako hmotnoprávneho úkonu v správnom konaní t.j. v oblasti verejnoprávnej, nie
súkromnoprávnej. Práve preto musí byť v reštitučnom konaní bez akejkoľvek pochybnosti zistené, či
konkrétna osoba, ktorá reštitučnú žiadosť podala, mala túto aktívnu legitimáciu. Skúmanie existencie a
platnosti oprávnenia spoločného zástupcu je povinnosťou správneho orgánu v rámci zásady zisťovania
skutočného stavu veci a nič nebráni povinnej osobe ako účastníkovi správneho konania, aby túto
skutkovú okolnosť namietala.

Čo sa týka ďalšej námietky navrhovateľa v rade A/ o tom, že správny orgán rozhodoval aj o parcelách,
ktoré neboli predmetom reštitučného nároku, konkrétne o PK p. č. 622/2, 623/2 a 623/3 súd uvádza, že
pôvodne boli celé PK p. č. 622/1, 622/6 a 623/1 zapísané na Spolok bývalých urbárnikov Martin-Priekopa
vo vložke 6 pozemkovej knihy. Z nich boli časti vyvlastnené takto: z PK p. č. 622/6 časť pričlenená už
k existujúcej PK p. č. 622/2, zapísané vo vložke 1, z PK p. č. 623/1 a 622/2 časť o výmere 1542 m2
bola pričlenená už k existujúcej PK p. č. 623/2 vo vložke 1, z PK p. č. 623/1 a 622/1 bol odčlenená časť
o výmere 4325 m2 a bola z nej vytvorená nová PK p. č. 623/3 zapísaná do vložky 1. Z uvedeného
vyplýva, že hoci už existovala PK p. č. 622/2 pred vyvlastnením parciel bývalým urbárnikom, bola k
nej pričlenená vyvlastnená časť z parcely č. 622/6 a preto táto PK parcela bola správne zahrnutá do
predmetu reštitúcie - samozrejme len v časti, ktorá je totožná s časťou z PK p. č. 622/6, ktorá k nej
bola vyvlastnením pričlenená. Rovnako je tak tomu aj u PK p. č. 623/2, ku ktorej bola vyvlastnením
pričlenená časť pôvodnej PK p. č. 623/1 vo vlastníctve spolku bývalých urbárnikov. Čo sa týka parcely
623/3, táto bola vytvorená priamo z častí pôvodných PK parciel 623/1 a 622/1, ktoré boli vyvlastnené
spolku bývalých urbárnikov a preto aj táto parcela patrí do reštitučného nároku. Ak by teda správny
orgán rozhodoval o už vyvlastnených parcelných číslach, ktoré boli vytvorené z pôvodných PK parciel



622/1, 622/6 a 623/1 (ak boli obsiahnuté v reštitučnom návrhu), rozhodoval by o predmete totožnom s
pôvodnými parcelami - v ich vyvlastnených častiach. Túto námietku preto súd považoval za nedôvodnú.

Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľov v rade B/ a to v súvislosti s nevydaním KN parciel č.
3106, 3107/2 a 3107/3 krajský súd uvádza: Základnou odvolacou námietkou bolo, že správny orgán
nedostatočne zistil skutkový stav, keď v rozhodnutí uviedol, že KN p. č. 3107/2 a 3107/3 sú zastavané
a preto ich nie je možné vydať. Odvolatelia tvrdili, že p. č. 3107/2 je zastavaná len v minoritnej časti a p.
č. 3107/3 nie je zastavaná vôbec. Namietali, že tzv. manipulačná plocha nie je termín zo zákona o pôde
a preto nemá vplyv na nevydanie tejto parcely. Krajský súd poukazuje na znenie § 11 ods. 1 písm. d)
Zákona o pôde, podľa ktorého pozemok alebo jeho časť nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po
prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno
vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Zastavanosť pozemku
sa teda určuje dvoma hraničnými momentmi, a to momentom prechodu alebo prevodu vlastníctva
do vlastníctva štátu a dňom účinnosti zákona o pôde, pretože po účinnosti zákona o pôde na takéto
zastavanie už nie je možné prihliadnuť.

V danom prípade bolo nesporné, že tzv. gravitačné komory boli na pozemku KN p. č. 3107/2 umiestnené
po prechode vlastníckeho práva na štát a pred účinnosťou zákona o pôde. Otázka je, či tieto stavby
bránia alebo nebránia poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu tohto pozemku. Hoci správny orgán
vykonal ohliadku miesta samého a vyhotovil z nej aj fotodokumentáciu, vo svojom odôvodnení sa bližšie
nezaoberal tým, či tieto stavby bránia alebo nebránia poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu tohto
pozemku (jeho časti). Ohľadne tejto skutočnosti nebolo vykonané žiadne dokazovanie a preto je v tomto
ohľade rozhodnutie predčasné. Preto bude v ďalšom konaní potrebné sa zaoberať skutočnosťou, či
existencia uvedených stavieb je prekážkou poľnohospodárskeho využitia pozemku, prípadne jeho časti.
To, že tento pozemok je v katastri nehnuteľností na LV č. XXX kat. úz. B. vedený ako zastavané plochy
a nádvoria, samo osebe nie je dôvodom nevydania pozemku.

Čo sa týka p.č. 3007/3, táto parcela tvorí manipulačnú plochu pre budovu umiestnenú na KN p. č. 3106
a pre gravitačné komory umiestnené na KN p. č. 3107/2 a preto nebola vydaná. § 11 ods. 1 písm. b)
Zákona o pôde však nestanovuje prekážku vydania nehnuteľností in natura tak, že samotný pozemok
nemusí byť zastavaný, stačí, ak je napr. prístupovou cestou k inému zastavanému pozemku. Prekážka
nevydania je stanovená tak, že pozemok, ktorý sa nevydáva, sám musí byť zastavaný aspoň z časti.
Ak sa teda preukáže, že táto parcela nie je zastavaná, a iná zákonná prekážka na nevydanie nebude
preukázaná, nie je dôvod na jej nevydanie.

Iná situácia je pri KN p. č. 3106. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že táto je zastavaná stavbou skladu,
pričom táto bola postavená v rozhodnom období, t.j. po prechode vlastníctva na štát a pred účinnosťou
zákona o pôde. Súd vyhodnotil námietku navrhovateľov v rade B/ - že táto parcela je vydateľná, pretože
sklad bol ako nepotrebný a prebytočný majetok v roku 2010 odpredaný a v súčasnosti je predmetom
stavebného konania za účelom jeho rekonštrukcie na rekreačnú chatu - za nedôvodnú. Z § 11 ods.
1 písm. d) Zákona o pôde vyplýva, že možnosť vydania zastavaného pozemku alebo jeho časti je
viazaná len na okolnosť, či stavba nebráni uvedenému účelu využitia pozemku a nie na inú okolnosť.
Nie je preto podstatné, akého charakteru je stavba, čomu slúži v súčasnosti alebo či stratila pôvodný
charakter (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 248/2008). Samotný sklad nie je predmetom reštitúcie a preto
posudzovanie charakteru tejto budovy je z pohľadu reštitučného nároku na pozemok ním zastavaný
irelevantné.

Na druhej strane však je potrebné zdôrazniť (pričom uvedené nebolo predmetom odvolacích námietok
žiadneho odvolateľa, avšak súd na túto okolnosť prihliadol ex offo vzhľadom na to, že sa jedná o závažné
pochybenie zo strany správneho orgánu), že z LV č. XXXX kat. úz. B. vyplýva, že parcely č. 3106 a
3107/3, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, sú v súčasnej dobe vedené na vlastníčku X. O.,
rod. U. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2010 pod V 3954/2010. Z uvedeného vyplýva, že vo
vzťahu k týmto nehnuteľnostiam bol porušený blokačný § 5 ods. 3 Zákona o pôde a uvedený prevod je
absolútne neplatný (a to aj napriek tomu, že pozemky sú vedené ako zastavané plochy). Z tohto dôvodu
má byť X. O. účastníkom tohto správneho konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Inak je



tomu pri KN p. č. 3109 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. B., podľa ktorého vlastníkom KN p. č. 3109 je síce
V. K. a F. K., avšak na základe kúpnej a zaopatrovacej zmluvy z roku 1983. Keďže tento prevod nastal
pred účinnosťou zákona o pôde, nevzťahuje sa naň blokačné ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o pôde,
prevod je platný a títo vlastníci nie sú účastníkmi správneho konania. V tom prípade však zákonnou
prekážkou nevydania tejto parcely nie je jej zastavanosť, ako to v odôvodnení uviedol odporca (vo výroku
rozhodnutia nesprávne uviedol zákonné ustanovenie, namiesto § 11 ods. 1 písm. d) uviedol § 6 ods. 1
písm. d)), ale to, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o pôde).

Za týchto okolností bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p. a to konkrétne
z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože na rozhodnutie vo veci samej nebol
dostatočne zistený skutkový stav a to čo sa týka uplatnenia reštitučného nároku spoločným zástupcom
oprávnených osôb, zistenia možnosti vydať zastavané pozemky v časti, resp. v celosti vo vzťahu k
posúdeniu, či stavby gravitačných komôr nebránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov a nakoniec
vo vzťahu k riadnemu zisteniu okruhu účastníkov správneho konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.. Navrhovateľ v rade A/ si
neuplatnil náhradu trov konania, preto mu ju súd nepriznal, hoci bol v konaní úspešný.

Navrhovateľ v rade B/ taktiež bol v konaní úspešný, a preto mu patrí právo na náhradu účelne
vynaložených trov. Tieto si uplatnil v podaní zo dňa 10.05.2013 za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie
a príprava, opravný prostriedok, vyjadrenie k opravnému prostriedku zo dňa 30.07.2012, pojednávanie)
podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 3 x 127,16 Eur + 20% DPH, 1 x 130,16 Eur + DPH, režijný
paušál 3 x 7,63 Eur + 20% DPH, 1 x režijný paušál 7,81 Eur + 20% DPH. Spolu 650,81 Eur.

Náhrada výdavkov v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za čas strávený cestou do miesta, ktoré
nie je sídlom advokáta za každú aj začatú polhodinu a späť (pojednávanie dňa 10.05.2013) - trasa Martin
- Žilina a späť 2 x 1 polhodín x 13,01 Eur + 20% DPH = 31,22 Eur.

Cestovné na trase Martin - Žilina a späť (pojednávanie dňa 10.05.2013), t.j. 1 x 2 x 27 km, osobným
motorovým vozidlom Honda Accord, EČ: MT 861 BV, spotreba PHM: 8,2 l/100 km, 0,54 x 8,2 x 1,479
Eur /l = 6,55 Eur, paušálna náhrada 54 km x 0,183 Eur = 9,88 Eur, t.j. spolu 16,43 Eur. Trovy konania v
celkovej sume 698,46 Eur žiadal uhradiť na účet právneho zástupcu.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
navrhovateľa v rade B/, obsah spisového materiálu a priznal navrhovateľovi v rade B/ náhradu trov
konania vo výške 536,71 Eur, titulom trov právneho zastúpenia. Priznané trovy konania pozostávajú z
odmeny za úkony:

- prevzatie a príprava veci vo výške 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,

- písomné podanie opravného prostriedku vo výške 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,

- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 10.05.2013 vo výške 130,16 Eur + režijný paušál
7,81 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z."),

- zo straty času vo výške 26,02 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2 polhodiny na spiatočnú cestu
x 13,01 Eur),

- 20% DPH z týchto súm vo výške 86,71 Eur.

- z cestovného na trase Martin - Žilina a späť na pojednávanie dňa 10.05.2013 vo výške 16,43 Eur (za
použitia osobného motorového vozidla Honda Accord, EČ: MT 861 BV s priemernou spotrebou 8,2 l/100
km, ubehnutých 54 km, cena PHM 1,479 Eur/l, suma základnej náhrady 0,183 Eur),



Súd nepriznal uplatnenú odmenu za úkon - vyjadrenie k opravnému prostriedku zo dňa 30.07.2012
vo výške 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur a DPH z týchto súm, pretože sa nejedná o účelnú
trovu. V tomto úkone sa právny zástupca navrhovateľov v rade B) vyjadroval k opravenému prostriedku
navrhovateľa v rade A) tak, že jeho námietky považoval v celom rozsahu za nedôvodné, dokonca uviedol,
že ak je niečo v tejto právnej záležitosti „scestné", tak je to len postup povinnej osoby, t.j. navrhovateľa v
rade A). Odhliadnuc od tejto invektívy na osobu navrhovateľa v rade A), ktorý si len uplatnil svoje ústavné
právo na súdnu ochranu, právna argumentácia uvedená vo vyjadrení nebola správna a navrhovateľ A)
mal v konaní pred súdom ohľadom jeho námietky o doposiaľ riadne nezistenom uplatnení reštitučného
nároku úspech. Preto tento úkon právnej pomoci nebol učinený účelne a zaň náhrada nepatrí.

Celkom krajský súd zaviazal odporcu povinnosťou nahradiť navrhovateľovi v rade B/ trovy konania vo
výške 536,71 Eur.

Tieto je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov v rade B/ podľa § 149 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v B. Z. M., a.s..

Účastníkovi konania súd náhradu trov nepriznal, pretože právo na náhradu mu v konaní podľa piatej
časti O.s.p. nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.