{"guid": "1d763136-0de3-4e18-8200-28bdcf7fe735:4df47432-add3-4173-a069-c1a8b31bfe2e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "spisova_znacka": "5Co/226/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/226/2012 z 19. 8. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 19. augusta 2012, sp. zn. 5Co/226/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "identifikacne_cislo": "5909205606", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Jamrich", "sudca_id": 1528, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-jamrich-1528", "datum_vydania": "2012-08-19", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4df47432-add3-4173-a069-c1a8b31bfe2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 5Co/226/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5909205606\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha\na členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky:\nE. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom trvale S. XX/XX, Q.- D., prechodne S. XX, Q., práve zastúpená JUDr.\nMartinom Cibuľom, advokátom AK so sídlom D. XXXX/X, F. Z. proti odporcovi v 1/ rade: M. L., nar.\nXX.X.XXXX, bytom D. XX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so\nsídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36862304, odporcovi v 2/ rade: F. C., nar. XX.X.XXXX,\nbytom N. XXXX/XXX, Q., t.č. bytom F. XXX, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,-\n€, o odvolaní odporcu v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 3C/149/2009-350\nzo dňa 28.2.2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.\n\nV ostatnej časti, nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd čiastočne návrh zamietol, ponecháva rozsudok\nokresného súdu  n e d o t k n u t ý  .\n\nProti tomuto rozsudku   p r i p ú š ť a    dovolanie.\n\nO trovách tohto odvolacieho konania  r o z h o d n e   súd prvého stupňa\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť\nnavrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 13.500,-€ ako náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od\nprávoplatnosti výroku rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodne do 30 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n\nNavrhovateľka uplatňovala v konaní nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom zásahu do\njej práva na ochranu osobnosti, a to práva na súkromie a rodinný život, ku ktorému došlo pri dopravnej\nnehode dňa 17.06.2005 protiprávnym zavineným konaním odporcov v 1/ a 2/ rade usmrtením dcéry R.,\nnar. XX.XX.XXXX.\n\nOkresný súd k otázke nepremlčateľnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo/1542/2003 z 25.9.2003, ktorý dospel k záveru, že v zmysle\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti\ns konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy. Vždy však ide o právny\ninštrument, ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej osoby a nie je preto\nmožné, aby bolo ako právo čisto osobnej povahy osobnosti fyzickej osoby, na ktoré sa vzťahujú ust.\n§ 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vyčlenené z okruhu nepremlčateľných majetkových práv,\naj keď sa náhrada príslušnej nemajetkovej ujmy fyzickej osoby vyjadruje prostredníctvom finančných\nprostriedkov, keď úvahy o údajnej podobnosti tohto nároku s reparačnou funkciou majetkových nárokov\n\nso záverom premlčateľnosti nároku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nemajú v tomto prípade\nzákonný podklad. V nadväznosti na závery judikátu v tejto otázke a s prihliadnutím k jednoznačnému\nprávnemu názoru odvolacieho súdu v tomto konaní okresný súd ustálil, že námietka premlčania\nvznesená odporkyňou v 1/ rade nie je dôvodná, nakoľko právo na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka sa nepremlčuje z vyššie uvedených\ndôvodov.\n\nOkresný súd mal v konaní preukázané, že u navrhovateľky došlo k zásahu do jej osobného, súkromného\na rodinného života usmrtením blízkej osoby. K priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\nuplatňovanej navrhovateľkou konštatoval, že neoprávnený zásah odporcov v 1/ a v 2/ rade ich\nzavineným protiprávnym konaním do súkromia navrhovateľky bol veľmi intenzívny a jednoznačne\nspôsobil navrhovateľke citovú ujmu. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu a\nsúd prihliada na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej\nosobe, vo vzťahu k subjektom, ktoré neoprávnený zásah spôsobili - odporcom v 1/ a v 2/ rade,\naby bola zabezpečená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú\nujmu a tiež požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Pri\nurčení peňažnej náhrady okresný súd prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku\nsmrteľnej nehody dcéry navrhovateľky a dôsledky, ktoré vyvolali u samotnej navrhovateľky, ale aj na\nto, že išlo o trestný čin, kde nebolo v úmysle odporcov konať týmto spôsobom. Je bez akýchkoľvek\npochybností, že nečakaným a šokujúcim úmrtím mal. R. došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu\nosobnosti navrhovateľky, ktorý spočíva v obmedzení jej súkromného a rodinného života tak, že žiadna\nz morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť na mieste.\nOdporcovia v 1/ a v 2/ rade svojím protiprávnym zavineným konaním, ktorého dôsledkom bolo usmrtenie\ndcéry navrhovateľky, zasiahli do osobnostnej a súkromnej sféry navrhovateľky, čo je bez pochyby\npredpokladom pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Následky tohto zásahu sú nereparovateľné, pričom náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch\nmôže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade svojím protiprávnym\nzavineným konaním z nedbanlivosti spôsobili navrhovateľke neodstrániteľnú, teda absolútnu ujmu -\nsmrť dieťaťa, ktorá okolnosť sama o sebe odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia vo väčšom\nrozsahu, hoci je jasné, že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Úmrtie dcéry\nnavrhovateľky je závažnou ujmou, pričom navrhovateľka pociťuje nepochybne stratu svojej dcéry aj\nniekoľko rokov po dopravnej nehode ako ujmu predovšetkým v citovej oblasti. Dcéra navrhovateľky\npredstavovala pre navrhovateľku jednu z najbližších osôb v jej živote a jej strata mala za následok\nzhoršenie kvality života navrhovateľky, a to najmä vo sfére citovej. Je nepochybné, že takáto tragická\nudalosť sa prejavila aj v sociálnych väzbách navrhovateľky, či už na svojho manžela, resp. k dvom\nďalším deťom navrhovateľky, mal. N., nar.XX.X.XXXX a mal. R., nar.X.X.XXXX, t.j. následne po\ntragickej udalosti. V danom prípade okresný súd mal za to, že predpoklady zodpovednosti odporcu\nza vzniknutú nemajetkovú ujmu sú dané. Vzhľadom k tomu, že zásah odporcov v 1/ a v 2/ rade\nspôsobený ich zavinením (nedbanlivostným) protiprávnym konaním, následkom ktorého bola usmrtená\ndcéra navrhovateľky, jednoznačne bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu u navrhovateľky, ktorá\nspočívala v porušení jej práva na ochranu súkromia, keďže nečakane stratila jednu z najbližších osôb\nvo svojom živote, a to dcéru. Medzi uvedeným zásahom a dotknutím osobnostnej sféry navrhovateľky\nje bezprostredný vzťah príčiny a následku. K výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\nokresný súd konštatoval, že u dcéry navrhovateľky sa jednalo o nečakané šokujúce náhle úmrtie, ktorým\ndošlo k závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia navrhovateľky. Je nepochybné, že medzi\nnavrhovateľkou a jej nebohou dcérou existovali silné sociálne putá, a to aj napriek nízkemu veku dcéry\nnavrhovateľky a krátkemu obdobiu ich spoločného rodinného života. Tragickou smrťou svojej dcéry\nnavrhovateľka stratila možnosť viesť s ňou súkromný život a od momentu jej smrti je ochudobnená o\nsféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov - s dcérou. Vzniknutá trauma\nv živote navrhovateľky je neodstrániteľná. Následkom úmrtia dcéry navrhovateľky došlo k zásahu do\nemocionálnej sféry, nakoľko navrhovateľka stratila možnosť budovať a rozvíjať vzájomný vzťah so\nsvojou dcérou, možnosť poskytnúť jej starostlivosť, byť jej oporou v období detstva a mladosti a naopak\nmožnosť čerpať z tohto vzťahu po celý jej ďalší život. S takouto citovou ujmou nie je možné sa nikdy\ndostatočne vyrovnať, a to ani v situácii narodenia ďalšieho dieťaťa po tragickej udalosti. Okresný súd\nnemal žiadne pochybnosti o pravdivosti tvrdení navrhovateľky, aké ťaživé sú jej pocity v súčasnosti, t.j.\nniekoľko rokov po nehode - depresia, smútok, spomienky na dcéru, predstavy ako by vyzerala dnes,\nporovnávanie s inými deťmi. Je pravdou, že jednou z foriem primeraného zadosťučinenia môže byť i\nvydanie trestného rozsudku, ktorým boli odporcovia uznaní vinnými zo spáchania trestného činu a ktorým\n\nim bol uložený trest, čím je vyjadrené ich spoločenské odsúdenie za to, čo spáchali, a to nielen vo vzťahu\nk navrhovateľke. Takisto jednou z foriem primeraného zadosťučinenia je ospravedlnenie, v tomto prípade\nodporkyne v 1/ rade realizované ňou v priebehu trestného konania. S ohľadom na závažnosť vzniknutej\nujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a rozsahom jeho nepriaznivých následkov mal okresný\nsúd za to, že zásah do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti nie je možné úplne odstrániť len\nmorálnou satisfakciou, nakoľko žiadna z jej foriem by nepostačovala na primerané zmiernenie vzniknutej\nnemajetkovej ujmy na osobnosti navrhovateľky. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch však môže\naspoň čiastočne prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Za prežitú citovú ujmu, zásah do osobnostnej\nsúkromnej sféry navrhovateľky je možné určiť primerané zadosťučinenie v peniazoch. Okresný súd mal\nza to, že jeho výška je opodstatnená v sume 13.500,- €, a preto návrhu v tejto časti vyhovel, keď pri\nrozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadol na závažnosť protiprávneho zásahu do emocionálnej\nsféry navrhovateľky. Ide o intenzitu, nenavrátiteľnosť pôvodného stavu, rozsah a dobu pôsobenia jeho\nnepriaznivého následku. V žiadnom prípade nejde o zdroj príjmu pre navrhovateľku a taktiež okresný\nsúd poukázal na skutočnosť, že prežívanie citovej ujmy navrhovateľky spôsobenej zásahmi odporcov\ndo jej práva na ochranu súkromia jej bolo uľahčené podporou členov jej rodiny, a to predovšetkým\njej matky a sestry. Okresný súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že zo strany odporcov v 1/ a v 2/\nrade sa jednalo o zavinené protiprávne konanie nedbanlivostného charakteru. Jednoznačne nebolo ich\númyslom spôsobiť vzniknutý následok. Taktiež nemožno následok rozpadu manželstva navrhovateľky\nv celom rozsahu pripísať na ťarchu odporcov, keďže nebola preukázaná bezprostredná príčinná\nsúvislosť medzi neoprávneným zásahom odporcov do práva na ochranu súkromia navrhovateľky a týmto\nnásledkom, nakoľko ako dôvody rozpadu manželstva v priebehu rozvodového konania boli uvádzané\nnavrhovateľkou aj iné skutočnosti, pričom je nepochybné, že táto tragická udalosť sa prejavila v spolužití\nmanželov ako záťažová situácia, ktorá skomplikovala, resp. zamedzila riešeniu iných problémov v\nspolužití manželov. Zhoršenie školského prospechu mal. N. v II. polroku školského roku 2009/2010\nje v príčinnej súvislosti s tragickou udalosťou len okrajovo vzhľadom na emocionálny stav matky\npo roku 2005. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľkou uplatnené\npeňažné zadosťučinenie je dôvodné, avšak uplatnená výška 200.000,- € je neprimerane vysoká, a\npreto určil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.500,- € a v ostatnej časti, pokiaľ sa navrhovateľka\ndomáhala vyššej čiastky než bola súdom priznaná, okresný súd jej návrh ako nedôvodný zamietol.\nK námietke odporkyne v 1/ rade týkajúcej sa nedôvodného uplatňovania solidárnej zodpovednosti\nodporcov v 1/ a v 2/ rade za neoprávnený zásah do práva na ochranu súkromia navrhovateľky, okresný\nsúd poukázal, že výslovne táto otázka spôsobenia nemajetkovej ujmy viacerými osobami v právnej\núprave osobnostných práv upravená nie je. Okresný súd však vychádzal na základe analógie v zmysle\nust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka u ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahu obsahom aj\núčelom najbližšie tomuto vzťahu, konkrétne súd z ust. § 438 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak\nškodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch\nmôže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení\nškody. Citované ustanovenie obsahuje úpravu spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov za škodu,\npričom spoločný záväzok, ktorý vznikol zo zodpovednosti za škodu spôsobenú viacerými škodcami\nje zo zákona záväzkom spoločným a nerozdielnym, pokiaľ súd nerozhodne o zodpovednosti podľa\núčasti na spôsobení škody. Zmyslom takejto úpravy je prehĺbenie zodpovednosti za škodu a dôsledné\nzabezpečenie ochrany práv poškodeného, to znamená, že škodcovia sú povinní uhradiť poškodenému\ncelý dlh spoločne s tým, že poškodený je oprávnený požadovať jeho zaplatenie od ktoréhokoľvek\nz nich a dlh zaniká v rozsahu, v ktorom bol niektorým zo škodcov splnený. Podmienkou solidárnej\nzodpovednosti za škodu viacerých škodcov je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním každého z\nnich a škodlivým následkom, za ktorý sa náhrada požaduje. V tomto prípade je táto príčinná súvislosť\nmedzi zavineným protiprávnym konaním odporcov v 1/ a v 2/ rade, každého jedného a následkom -\nneoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky preukázaná. Ako konštatoval\nKrajský súd v Žiline v odôvodnení svojho rozsudku v predmetnej trestnej veci na vzniku tejto dopravnej\nnehody majú vinu obaja žalovaní a bez konania ktoréhokoľvek z nich by k dopravnej nehode nedošlo.\nSúd nezistil žiadnu takú osobitnú okolnosť konkrétneho prípadu týkajúcu sa dopravnej nehody, ktorá\nby bola dôvodom rozhodnutia o zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti\nkaždého z odporcov podľa jeho účasti, resp. podľa jeho podielu na tomto zásahu, a to aj napriek\nskutočnosti, že tresty uložené súdom nie sú celkom totožné, resp. neboli zistené žiadne také skutočnosti,\nktoré by nasvedčovali, aby účasť toho - ktorého odporcu na spôsobení neoprávneného zásahu do práva\nna ochranu osobnosti navrhovateľky bola v nepomere voči účasti druhého odporcu. O trovách konania\nokresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods.3 O.s.p., nakoľko mal za to, že ide o zložitý prípad, a\nto z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, ako aj väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní.\n\nV zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti\nodporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 13.500,-€ ako náhradu\nnemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku, odporca v 1/ rade prostredníctvom\nprávneho zástupcu. V danej veci bola zásadnou pre rozhodnutie vo veci posúdenie otázky premlčania\nuplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko odporca vzniesol voči\nuplatnenému  nároku námietku premlčania, na ktorej trvá aj v súčasnosti. V tomto smere poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 278/2007, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby\nje právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Navrhovateľka v danej veci uplatňuje nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti s udalosťou zo 17.6.2005, pričom prvý krát\ntakýto nárok uplatnila až 18.10.2008, zjavne po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Navrhovateľka\npred začatím tohto konania neuplatnila v žiadnom inom konaní nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,\npreto lehota premlčania v danej veci plynula nepretržite. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je\nnárokom osobnostným, predpokladá aktívne konanie každej z osôb do osobnostných  práv, ktorej bolo\nzasiahnuté, čo vyslovil Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 10Co/195/2010 zo dňa 23.2.2011.\nPreto pasivita odporcu vo vzťahu k neuplatneniu tohto nároku v rámci iného konania nemôže byť\nnahradená konaním inej osoby a má za následok neprerušené plynutie lehoty premlčania.. V rámci\ntrestného konania nebol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani bývalým manželom navrhovateľky\nuplatnený, ten uplatňoval iba nárok na náhradu škody, aj to nie zákonom predpísaným spôsobom,\nale spôsobom nezakladajúcim prerušenie plynutia premlčacej doby. Z týchto dôvodov nebol dôvod\nvznesenú námietku premlčania hodnotiť ako neopodstatnenú, ale v zmysle jej vznesenia podaný návrh\nako zjavne premlčaný zamietnuť. Pokiaľ súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo\n1542/2003, potom ide o rozhodnutie súdnou praxou Českej republiky prekonané, navyše rozhodnutie\nvydané dávno pred citovaným rozhodnutím  Najvyššieho súdu SR, pričom teóriou práva uznávaným\nprameňom práva nie sú rozhodnutia súdov iných krajín. Od záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsa súd mohol odkloniť jedine v prípade vyskytnutia sa osobitných okolností, ktoré ale v danej veci neboli\nzistené, a súd ani nekonštatoval, prečo by sa mala otázka premlčania v danej veci vykladať inak než\nto učinil súd v citovanom judikáte.  Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, je nepreskúmateľný záver\nsúdu o tom, prečo dospel k záveru o vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.500,-€.\nRovnaký súd zastúpený rovnakým sudcom v inej veci v spore o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\npriznal obeti trestného činu vraždy (teda obeti úmyselného trestného činu) náhradu nemajetkovej ujmy\nv sume 10.000,-€. Ak by sa aj prijal názor o potrebe priznania nemajetkovej ujmy, potom pri určení jej\nvýšky by malo byť zohľadnené aj to, že u navrhovateľky nebolo preukázané, že by došlo v dôsledku\nprejednávanej udalosti k zníženiu jej dôstojnosti v značnej miere resp. že by bola v značnej miere\ntouto udalosťou dotknutá vážnosť navrhovateľky v spoločnosti. Predmetná udalosť v očiach verejnosti\nvzbudzuje skôr súcit a pocity spolupatričnosti s navrhovateľkou, nie pocity opovrhovania dôstojnosťou\nosôb príbuzných obete a jej dôsledkom nie je zníženie vážnosti navrhovateľky v spoločnosti.  Odporca\n1/ bol za spôsobenie dopravnej nehody už právoplatne potrestaný, za čo mu boli uložené nielen\npodmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti Význam tejto okolnosti podľa jeho názoru\nnenašiel v napadnutom rozhodnutí svoju dostatočnú odozvu, aj keď uvedené odsúdenie vyjadruje mieru\nodsúdenia osoby odporcu 1/ spoločnosťou a poskytuje aj navrhovateľke dostatočné zadosťučinenie.\nOdporca 1/ sa za svoje konanie ospravedlnil už v rámci prípravného konania. Navrhovateľka uplatnila\nnárok na náhradu nemajetkovej ujmy až po viac ako 4 rokoch po udalosti, ktorá mala zakladať zásah\ndo jej osobnostných práv, čo oslabuje jej tvrdenia o intenzite zásahu, nakoľko ak by tento zásah bol\nskutočne intenzívny, asi by ho uplatnila ihneď, keď sa ešte mohol prejavovať. Rozvod navrhovateľky a\njej manžela nemá žiadnu súvislosť s udalosťou zo dňa 17.6.2005, ale v požívaní alkoholu a gamblingu\nexmanžela navrhovateľky, ako to vyplýva z rozvodového spisu. Navrhovateľke sa bezprostredne po\ndanej udalosti narodilo ďalšie dieťa, pričom k otehotneniu došlo už 2 mesiace po udalosti. Navyše podľa\nodporcu 1/ je potrebné odmietnuť záver o spoločnej a nerozdielnej zaviazanosti odporcu 1/ a odporcu 2/\nvo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporca 1/ a 2/ nie sú spolupáchateľmi\ntrestného činu, ktorým malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky. V tomto smere je\ntreba poukázať na trestné rozsudky, ktorými boli odporcovia odsúdení za spáchanie trestných činov\njednotlivo, nie spoločne, a aj na teóriu práva v zmysle ktorej spolupáchateľstvo je nedbanlivostným\ntrestným činom, nie je objektívne možné. Preto za prípadný zásah do osobnostných práv môžu niesť\nzodpovednosť každý z odporcov samostatne. Miera akou ich konanie malo súvislosť so vzniknutým\nnásledkom je miera, v akej sa mohli podieľať na zásahu do osobnostných práv, pričom táto miera je\nvyjadrená výškou trestu v trestnom rozhodnutí. Odporca 1/ mal uložený trest odňatia slobody v trvaní 15\nmesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov a zákaz činnosti na 6 rokov. Odporca 2/ mal uložený trest odňatia\n\nslobody v trvaní 24 mesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov a zákaz činnosti na 10 rokov. Odporcovi\n2/ bol uložený trest odňatia slobody o 37,5 % prísnejší a trest zákazu činnosti o 40 % prísnejší než\nodporcovi 1/. Tieto skutočnosti vyjadrujú mieru, akou sa odporcovia podieľali na vzniku škodnej udalosti.\nNakoľko však nešlo o spoluzavinenie, ale dva popri sebe plynúce konania je možné hovoriť o dvoch\nsamostatných zásahoch dvoma samostatnými konaniami. Občiansky zákonník nepozná ustanovenia,\nktoré by umožňovalo dospieť k záveru o spoločnej a nerozdielnej zaviazanosti za zásah do osobnostných\npráv. Vzťah zasahovateľov do osobnostných práv nie je vo všeobecnosti vzťahom charakterizovaným\npasívnou solidaritou, preto ak navrhovateľka požadovala zaviazať odporcov 1/ a 2/ takýmto spôsobom,\nbolo potrebné už z týchto dôvodov návrh zamietnuť, nakoľko súd nie je oprávnený meniť návrh v\ntomto smere. Odporca 1/ poukázal aj na to, že celková suma nemajetkovej ujmy nezodpovedá váhe\ndôkazov, ktoré navrhovateľka produkovala v smere preukázania zásahu do jej osobnostných práv.\nRovnako záväzok na vyplatenie takejto vysokej sumy do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku nie\nje z pohľadu odporcu 1/ spravodlivý, pričom nemá oporu v žalobe, kde nebola vyjadrená požiadavka\nsplatnosti požadovaného nároku. Vzhľadom na uvedené okolností navrhoval odporca 1/, aby odvolací\nsúd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh na začatie konania sa zamieta a odporcovi 1/ prizná\nnárok na náhradu trov konania resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nK odvolaniu odporcu 1/ sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa\nnavrhovateľky sa okresný súd riadne vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami rozhodnými\npre riadne a správne zistenie skutkového stavu a pre správne právne posúdenie uplatneného nároku.\nZ obsahu podaného odvolania vyplýva, že odporca 1/ vytýka okresnému súdu, že nedostatočne a\nnesprávne zistil skutkový stav veci a tento nesprávne právne posúdil. Z obsahu spisu pritom vyplýva,\nže za účelom riadneho zistenia skutkového stavu okresný súd vo veci vykonal viacero pojednávaní, na\nktorých sa odporca 1/ rozsiahlo vyjadroval k prejednávanej veci, navrhoval vykonanie dôkazov, ktoré\nsúd následne vykonal a bol riadne poučený o obsahu ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. V odvolaní odporca 1/\nprednáša rovnaké argumenty a cituje rovnaké rozhodnutia ako v konaní pred súdom prvého stupňa,\ns ktorými sa okresný súd v rozsudku riadne vysporiadal a pri rozhodovaní vzal do úvahy a keďže v\nkonaní boli odvolacím súdom vydané dve zrušujúce uznesenia, oba súdy pri rozhodovaní o veci vzali do\núvahy aj judikatúru, na ktorú odporca 1/ opätovne poukazuje. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozsudku  v časti výšky priznanej náhrady, navrhovateľka tvrdí, že strata ľudského\nživota maloletej dcéry navrhovateľky, ako absolútna a ničím nereparovateľná ujma sa nedá vyčísliť\npeniazmi. Navrhovateľka sa domnieva, že akákoľvek výška náhrady nemajetkovej ujmy nikdy nenahradí\nspôsobenú ujmu, obzvlášť v prípade, keď poškodená (bez spoluviny) bola priamym svedkom udalosti, pri\nktorej jej škodcovia svojou bezohľadnou jazdou doslova „odstrelili“ priamo spred nosa dieťa aj s kočíkom.\nPokiaľ ide o námietky odporcu 1/ týkajúce sa spoločnej zodpovednosti odporcov, k týmto navrhovateľka\nuviedla, že právna úprava spoločnej zodpovednosti viacerých osôb zodpovedných za škodu vychádza zo\nzásady solidarity, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady a vzťahuje sa nielen na prípady, keď\nškodcovia spôsobili škodu spoločným konaním, ale aj na prípady, keď jednotliví škodcovia zodpovedajú\nna základe odlišných princípov. Ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami, zodpovedajú za túto\nspoločne a nerozdielne za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním každého z nich\na škodlivým následkom, za ktorý sa náhrada požaduje. Predpoklady spoločnej zodpovednosti oboch\nodporcov boli v konaní správne zistené.  So zreteľom na uvedené navrhovateľka navrhovala, aby\nodvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal navrhovateľke\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n\nOdporca v 2/ rade ostal v odvolacom konaní nečinný.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom\nustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti  v súlade s\nust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej okresný\nsúd čiastočne návrh zamietol, ponecháva odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odvolací\nsúd zároveň v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie.\n\nV zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nV zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n\nPrávny zástupca odvolateľa, t.j. odporcu v rade 1/ na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že\nokresný súd vyhodnotil uplatňovaný nárok ako nárok, ktorý nepodlieha premlčaniu. Odvolateľ však\nuplatnený nárok považoval za premlčaný, a pokiaľ ide o právnu otázku premlčateľnosti nároku na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, okresný súd túto nevyhodnotil správne. V tomto smere\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Cdo 278/2007, podľa ktorého\nprávo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov\nochrany osobnosti fyzickej osoby je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Uplatnený nárok je\npremlčaný, bol uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, pričom namietal neúplnosť\nprávnych úvah okresného súdu, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s už existujúcim rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 278/2007, ktoré je prameňom práva, na rozdiel od českej\njudikatúry. V tomto smere poukázal na rozpor rozhodnutia okresného súdu aj s nálezmi ústavného\nsúdu, ktoré sú označené v odvolaní. Pokiaľ ide o ustálenú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch,\nv danom prípade táto bola určená na sumu 13 500,-€ s tým, že bol určený záväzok spoločný a\nnerozdielny pre oboch odporcov. Pokiaľ ide o zaviazanosť spoločnú a nerozdielnu, z teórie trestného\npráva je zrejmé, že pri nedbanlivostných trestných činoch, akým je aj dopravná nehoda, neprichádza\ndo úvahy spolupáchateľstvo, tu nejde o spoluzavinenie, ale konanie jednotlivých osôb, ktoré spôsobuje\nurčitý následok, čo vylučuje možnosť aplikácie § 511 Občianskeho zákonníka na daný prípad a v\ndanom prípade nejde o spoločnú a nerozdielnu zaviazanosť. Ustanovenia o náhrade nemajetkovej\nujmy v peniazoch ani takúto konštrukciu nepripúšťajú. Aj trestné súdy mali za to, že podiel viny na\nnásledku, ktorý vznikol na strane odporcu, je väčší a zásadnejší. Navrhoval preto, aby odvolací súd\nvydané rozhodnutie zrušil a danú vec vrátil na opätovné prejednanie, prípadne aby zmenil rozhodnutie\nokresného súdu s prihliadnutím na vznesenú a uplatnenú námietku premlčania a návrh na začatie\nkonania vcelku zamietol.\n\nPrávny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka zotrváva na svojom vyjadrení a v\npodrobnostiach naň odkazuje. V časti týkajúcej sa premlčateľnosti práv na základe vznesenej\nnámietky premlčania poukázal na skoršie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré jednoznačne v ostatnom\nzrušujúcom uznesení uviedli, že tieto práva nemožno vylúčiť z okruhu nepremlčateľných práv. Pokiaľ\nide o jednotlivé odvolacie námietky týkajúce sa výšky priznanej nemajetkovej ujmy, k týmto uviedol, že\njednou z príčin rozvodu jej manželstva s bývalým manželom bolo aj to, že došlo k násilnej tragickej\nudalosti v ich rodine, pričom táto skutočnosť vyplýva z návrhu na začatie konania, nakoľko z rozvodového\nrozsudku, keďže sa účastníci konania vzdali práva na odvolanie, táto príčina nevyplýva. Navrhovateľke\nsa bezprostredne po udalosti narodilo dieťatko, takýmto spôsobom sa snažila skryť alebo vyliečiť\npsychickú bolesť a strádanie, ktoré ju bude prenasledovať do konca života. Pokiaľ ide o právne úvahy\ntýkajúce sa solidarity odporcov v rade 1/ a 2/, k tomu poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu.\nRozhodnutie prvostupňového súdu považoval za správne, prvostupňový súd správne vychádzal zo\nvšeobecnej zásady solidarity. Nakoniec trestný súd v tejto trestnej veci za usmrtenie maloletej R.\njednoznačne v odôvodnení rozsudku konštatoval, že bez konania ktoréhokoľvek zo škodcov, by k vzniku\nškodovej udalosti nedošlo. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, poukázal tiež na rozhodnutie\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/420/2010, kde takisto bolo konštatované, že vzhľadom na právnu\núpravu náhrady nemajetkovej ujmy vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zmysel\na účel náhrady nemajetkovej ujmy tieto práva nepodliehajú premlčaniu. Pokiaľ by aj pod vplyvom\nargumentácie odporkyne v rade 1/ došlo k zmene názoru krajského súdu ohľadom premlčania týchto\nnárokov, poukázal, že navrhovateľka si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila svoj nárok, pričom\ntáto skutočnosť vyplýva z č. l. 365 trestného spisu, ďalej že v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní\nna otázku súdu, či si uplatňuje náhradu škody, sa jednoznačne vyjadrila, že tak ako to uplatnila\nv prípravnom konaní, trvá na uplatnenom nároku a pokiaľ by tieto argumenty neboli postačujúce,\ntak navrhovateľka uvádza, že subjektívna lehota na uplatnenie jej práv bola zachovaná, nakoľko sa\npreukázateľne dozvedela o tom, kto zodpovedá za škodu až právoplatnosťou rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorý uznal odporcov v rade 1/ a 2/ za vinných z trestného činu, a teda znalosť o osobe škodcu\nsa podľa navrhovateľky viaže k okamihu, kedy obdržala preukázateľnú informáciu, na ktorej základe\nsi môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. V tejto súvislosti uviedol,\nže trestné stíhanie rovnako mohlo skončiť aj oslobodením jedného zo škodcov a v tom prípade by\npotenciálne navrhovateľke mohla vzniknúť ďalšia ujma tým, že by musela znášať trovy konania, keby\nnesprávne zažalovala jedného alebo druhého zo škodcov. Navrhoval preto, aby odvolací súd rozsudok\nprvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.\n\nOdvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu, predloženého spisového materiálu a\nvyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v danom konaní\nv dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal dokazovanie v\npotrebnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny\nzáver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nNavrhovateľka sa domáhala návrhom doručeným okresnému súdu dňa 16.10.2009, aby súd uložil\nodporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 1.628,59 € ako\nnáhradu majetkovej ujmy spočívajúcej v úhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom a sumu\n200.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia práva na ochranu osobnosti na tom\nzáklade, že dňa 17.6.2005 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola usmrtená jej dcéra R. Z..\n\nZ hľadiska skutkového stavu bolo v prejednávanej veci z rozsudku Okresného súdu v Ružomberku sp.\nzn. 8T/17/2006 zo dňa 6.6.2007 zistené, že odporca v 1/ rade a odporca v 2/ rade boli uznaní vinnými\nzo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona č. 140/1961\nZb. Zároveň súd odkázal poškodeného Pavla Moravčíka s nárokom na náhradu škody na občianske\nsúdne konanie.\n\nPokiaľ ide o právne posúdenie prejednávanej veci, odvolací súd sa stotožnil s posúdením otázky\nnepremlčateľnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Predpokladom na prisúdenie\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je,\nže primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce a  vzhľadom na to, že bola\nv značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická\nosoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tzn. zadosťučinenie v peniazoch,\npričom účelom oboch zadosťučinení je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, teda\nnemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti fyzickej osoby. Vzhľadom na odvolanie odporcu 1/ je potrebné\nprioritne konštatovať, že tieto dôvody priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch sú v § 13 ods. 2\nObčianskeho zákonníka uvedené len demonštratívne a teda sa vzťahujú na celú škálu rôznych prípadov\nneoprávnených zásahov do osobnosti fyzickej osoby, ak ich intenzita dosahuje značnú mieru. Zo\nsamotnej povahy náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako prostriedku nápravy porušeného práva\nna ochranu osobnosti je namieste podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť záver, že nejde o majetkové\nprávo. Len skutočnosť, že sa takéto zadosťučinenie realizuje v peniazoch nemožno považovať za\nurčujúcu pre jeho posudzovanie ako majetkového práva. Ako nemajetkové právo je právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch nepremlčateľné.\n\nVo vzťahu k priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch okresným súdom, odvolací súd\nkonštatuje, že sumu 13.500,-€ považuje za absolútne primeranú. Okresný súd v dostatočnom rozsahu\nodôvodnil, na základe akých úvah dospel k záveru o konkrétnej sume náhrady nemajetkovej ujmy. Pokiaľ\naj odporca 1/ poukazuje na obdobné prípady riešené pred Krajským súdom, tu je potrebné zdôrazniť, že\nvýška náhrady nemajetkovej ujmy sa určuje predovšetkým v závislosti od okolností riešeného prípadu.\nOkresný súd v tomto prípade dôsledne prihliadal na závažnosť zásahu do práva na ochranu osobnosti\nnavrhovateľky, ako aj na okolnosti prípadu, intenzitu, nenavrátiteľnosť pôvodného stavu, rozsah a\ndobu pôsobenia jeho nepriaznivého následku. Okresný súd sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého\nrozsudku s jednotlivými argumentmi odporcu 1/, ktoré vzniesol aj v odvolacom konaní, odvolací súd\npreto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.\n\nOdvolací súd zároveň zdieľa právny názor prezentovaný okresným súdom ohľadne solidárnej\nzodpovednosti oboch odporcov, ktorých spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť navrhovateľke\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.500,-€. Ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka upravuje\nzodpovednosť za škodu v prípade, ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami v dvoch formách,\na to ako zodpovednosť solidárnu a zodpovednosť delenú. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že\nsolidárna zodpovednosť podľa odseku 1 sa bude uplatňovať vždy, pokiaľ nenastane odôvodnený\nprípad, kedy bude potrebné uvažovať o delenej zodpovednosti upravenej v odseku 2. Podstata\nsolidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že ak škoda bola spôsobená dvomi alebo viacerými škodcami,\nbuď súbežnou činnosťou alebo na sebe nezávislou činnosťou s jednou škodou, zodpovedajú za ňu\nškodcovia spoločne a nerozdielne Ak je daná príčinná súvislosť medzi konaním resp. opomenutím\n\nkaždého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, bude potrebné aplikovať\nustanovenia o solidárnej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže otázka\nspoločnej zodpovednosti viacerých osôb za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti nie je\nv Občianskom zákonníku upravená, okresný súd správne podľa odvolacieho súdu aplikoval na takýto\nprípad ustanovenie, ktoré upravuje právne vzťahy svojou povahou najbližšie k tomuto vzťahu, konkrétne\nust. § 438 Občianskeho zákonníka.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odporcu 1/,\nna ktorých založil svoje odvolacie dôvody a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n\nOdvolací súd vyslovil vo výrokovej časti svojho rozsudku prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3\nO.s.p., nakoľko dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného\nvýznamu.\n\nOtázkou zásadného právneho významu sú otázky:\na/  či právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčateľné,\nb/ či v prípade, ak do práva na ochranu osobnosti osoby neoprávnene zasiahne viacero osôb, je\nmožné na takýto prípad analogicky aplikovať ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka o solidárnej\nzodpovednosti.\n\nPodľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,\nktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho\nkonania rozhodne súd prvého stupňa.\n\nOdvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko\no nich rozhodne prvostupňový súd osobitným uznesením.\n\nRozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku  nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/149/2009", "guid": "c76fb849-cdd7-4496-9468-a694fbd8731b:2f0a092a-7c37-4ad1-a25c-539fd9eca6b9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1d763136-0de3-4e18-8200-28bdcf7fe735:dcdaa38a-7c4a-4ed6-835b-958460ac9c82", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2", "spisova_znacka": "5Co/226/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/226/2012 z 19. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-08-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5909205606.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1a646eed-1640-453b-a886-08cd945c968d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.253.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 253/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.253.2023.1"}, {"guid": "ussr:07e4039b-0fb3-4acb-8c3e-cbe81e5ab24c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 449/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 449/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1"}, {"guid": "2aaa5732-436c-4712-859e-c53d5fdda5af:2f9eec02-3ebe-44c0-87a1-a946f805e7d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1314220845.1", "spisova_znacka": "8Co/164/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/164/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314220845.1"}, {"guid": "2aaa5732-436c-4712-859e-c53d5fdda5af:b499bf0f-8890-47d5-8673-00161ca1cd96", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1314220845.1", "spisova_znacka": "8Co/164/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/164/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314220845.1"}]}