Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/281/2012 z 26. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 26. septembra 2012, sp. zn. 9Co/281/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5810204189.1 Krajský súd Žilina | 9Co/281/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5810204189.1 | 2012-09-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50d97894-d2a5-4b2f-ac19-8b09544a8595 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5810204189.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/281/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810204189
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5810204189.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: SKP, k.s., so sídlom Lazovná
64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o., „v
konkurze", Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, právne zastúpený JUDr. Pavlom Konečným,
advokátom, so sídlom U. XXA, T. T., proti odporcovi: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, Q., v
konaní o zaplatenie 104,04 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 1C/28/2011-117 zo dňa 2. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol a rozhodol o trovách
prvostupňového konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatnej časti vo výroku, ktorým odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi 63,81 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, odvolaním účastníkom nenapadnutom, ponecháva rozsudok okresného súdu
n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 63,81 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že právny predchodca na
základe uzavretej zmluvy o pripojení č. 0169532-0 poskytol odporcovi verejnú komunikačnú službu v
súlade s dojednanými podmienkami za cenu podľa tarify poskytovateľa. Odporca potvrdil, že povinnosť
platiť za poskytnuté služby riadne neplnil a vznikol mu dlh vo výške 63,81 eur. Pokiaľ sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 18,25 % počnúc od prvého dňa omeškania, jeho
návrhu okresný súd s poukazom na ust. § 3 OZ, § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. nevyhovel s tým, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, vzťahy vyplývajúcimi
z tejto zmluvy sú občianskoprávnymi vzťahmi bez ohľadu na to, že základný zmluvný vzťah medzi
spotrebiteľom a dodávateľom plnenia bol uzatvorený podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Preto
úroky z omeškania posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka s tým, že k prvému dňu
omeškania, počnúc najstaršou splatnou pohľadávkou, t.j. faktúrou č. 2882932394 dňom 18.1.2008
bola základná úroková sadzba stanovená na 4,25 %, dvojnásobok predstavuje 8,5 %. Navrhovateľom
žiadaný úrok predstavujúci výšku viac ako dvojnásobok, označil za úrok uplatňovaný v rozpore s dobrými
mravmi. Pokiaľ sa týkalo rozhodnutia o náhrade trov konania, postupoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
s tým, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, pokiaľ ide o istinu vo výške 20 % a neúspešný v celom
rozsahu, pokiaľ žiadal priznať úrok z omeškania vo výške, odporujúcej dobrým mravom.

Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa vo zvyšku
zamietol, doručil v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazoval, že rozhodnutie okresného súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho záver je v rozpore s objektívnym právom.
Poukazoval na ust. § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že pri omeškaní
dlžníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Výšku úrokov z



meškania s poplatkom z omeškania upravuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia OZ. Okresný súd na jednej strane konštatoval, že výšku úrokov z omeškania
posudzoval podľa ustanovení OZ, na druhej strane úroky z omeškania navrhovateľovi nepriznal, pričom
samotný záver prvostupňového súdu o zamietnutí žalobného návrhu v časti uplatňovaných úrokov z
omeškania jeho postup nezdôvodňuje. Pokiaľ aj okresný súd ustálil, že záväzkový vzťah uzavretý medzi
pôvodným veriteľom a odporcom sa má spravovať ustanoveniami OZ a nie ustanoveniami Obchodného
zákonníka, mal návrh navrhovateľa v časti uplatnených úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku úrokov
z omeškania podľa predpisov OZ zamietnuť, avšak zároveň mal priznať navrhovateľovi úrok z omeškania
vo výške zákonných úrokov z omeškania podľa predpisov OZ, teda vo výške 8,5 % ročne. Pokiaľ takto
nepostupoval, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom podľa § 157 ods. 2 O.s.p. nezdôvodnil, čím bolo
porušené právo účastníka súdneho konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V odvolacom návrhu
preto žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť a uložiť odporcovi uhradiť na úroku z omeškania 8,5 %
ročne zo sumy 23,05 eur od 19.1.2008 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,5 ročne zo sumy
20,10 eur od 19.3.2008 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 20,66 eur
od 18.2.2008 do zaplatenia.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi 63,81 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, ponechal rozsudok okresného súdu, ako odvolaním účastníkom
nenapadnutý, nedotknutý.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd vo zvyšku, ohľadne
navrhovateľom požadovaných úrokov z omeškania, návrh navrhovateľa zamietol, nepostupoval
správne, keď navrhovateľovi nepriznal úroky z omeškania vo výške určenej ust. § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. platného a účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu. Okresný súd na jednej
strane konštatoval, že navrhovateľovi vzhľadom na charakter záväzkového vzťahu uzatvoreného medzi
odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa vzniklo právo na úroky z omeškania podľa ustanovení
nie Obchodného, ale Občianskeho zákonníka, na druhej strane navrhovateľovi úroky z omeškania podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka nepriznal a svoj postup v tomto smere ani náležite nezdôvodnil.

I keď je potrebné prisvedčiť okresnému súdu v tom, že záväzkový vzťah vzniknutý medzi účastníkmi,
resp. pred právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, je spotrebiteľským vzťahom založeným
na základe spotrebiteľskej zmluvy a je odporcovi potrebné poskytnúť ochranu v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, je potrebné uviesť, že nárok na úroky z omeškania
vzniká zo zákona, priamo vyplýva z ust. § 517 ods. 2 OZ.

Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou, má veriteľa odškodniť za to, že nemohol
použiť dlhovanú listinu, úžitky ktorej na druhej strane mohol za čas omeškania poberať dlžník. Pri
rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp.
dôvod omeškania. Na vznik nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota plnenia
uplynula.

Ak potom okresný súd mal v konaní preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou svojho
peňažného záväzku vo vzťahu k navrhovateľovi, navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania, mal buď
návrhu navrhovateľa na priznanie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v súvislosti s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z. § 3 ods. 1 vyhovieť a úroky z omeškania mu vo výške v zmysle poukazovaných
ustanovení zákona priznať, alebo v opačnom prípade svoje rozhodnutie riadnym a náležitým spôsobom
odôvodniť.

Pokiaľ okresný súd takto nepostupoval, nemohol ani krajský súd prekontrolovať správnosť jeho postupu,
dostatočne preskúmať, či úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, zdôvodňujú jeho postup, pokiaľ
navrhovateľovi ani úroky v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka nepriznal.

Z týchto dôvodov krajskému súdu neostávalo než rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo
výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň
krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu i o trovách prvostupňového konania ako závislý výrok od
rozhodnutia súdu vo veci samej.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.