Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/69/2012 z 26. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. marca 2012, sp. zn. 8Co/69/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5611202591.1 Krajský súd Žilina | 8Co/69/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5611202591.1 | 2012-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cdaeb9a-e5cc-4820-b02e-baaa4eed8279 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5611202591.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202591
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611202591.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: ESSOX SK s. r. o., so
sídlom Bratislava, Cesta na Senec č. 2/A, IČO: 35 978 881, zastúpeného splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Ružinovská č. 42, IČO: 36
862 169, proti žalovanému: Q. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. W. č. XXX, o zaplatenie sumy 3.990,41
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.
novembra 2011 č. k. 3C/66/2011-46, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol a do sumy 161,88
eur s prísl. a trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.552,83 eur s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 22. 03. 2011 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 16.
07. 2010 do 11. 10. 2010 zo sumy 4.477,34 eur, za obdobie od 12. 10. 2010 do 29. 10. 2010 zo sumy
4.047,25 eur, za obdobie od 30. 10. 2010 do 16. 03. 2011 zo sumy 3.570,45 eur, za obdobie od 17. 03.
2011 do 21. 03. 2011 zo sumy 3.470,45 eur a to mesačnými splátkami vo výške 550 eur, splatné vždy
do 25. dňa kalendárneho mesiaca, od decembra 2011 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia a

vo výroku, ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol a to do sumy 275,70 eur s prísl., zostáva rozsudok
okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 11. 11. 2011 č. k. 3C/66/2011-46 žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 3.552,83 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22. 03. 2011 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 16. 07. 2010 do 11. 10. 2010 zo sumy 4.477,34
eur, za obdobie od 12. 10. 2010 do 29. 10. 2010 zo sumy 4.047,25 eur, za obdobie od 30. 10. 2010 do
16. 03. 2011 zo sumy 3.570,45 eur, za obdobie od 17. 03. 2011 do 21. 03. 2011 zo sumy 3.470,45 eur
a trovy konania vo výške 483,05 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie
Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ružinovská 42, a to mesačnými splátkami vo výške 550
eur, splatné vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca, od decembra 2011 s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol.



Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že dňa 22. 01. 2010 účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom žalovanému vo výške 4.479,30 eur, na financovanie
tovaru - motocykel. Dohodnutá výška mesačnej splátky predstavovala 430,09 eur, s dohodnutou lehotou
splatnosti prvej splátky 15. 02. 2010, počet splátok 12. Súčet mesačných splátok úveru predstavoval
5.161,08 eur, úroková sadzba 27 %, RPMN 30,60 % a priemerná RPMN 19,44 %. Dátum splatnosti
ďalších mesačných splátok bol do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca, dátum splatnosti poslednej
mesačnej splátky 15. 01. 2011. Listom zo dňa 30. 06. 2010 žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej
sumy 4.935,42 eur, pričom žalovanému bolo oznámené, že došlo k ukončeniu zmluvy, v dôsledku čoho
sa stali splatnými pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy. Dňa 31. 10. 2007 bola uzavretá mandátna zmluva
medzi žalobcom a M. B. A. Financie, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Vysoká 19, predmetom bolo odplatné
inkaso pohľadávok a všetky s tým spojené mimosúdne právne a iné úkony vykonávané mandatárom.
Faktúrou č. 10097 M. B. A. Financie, s. r. o., vyfakturoval žalobcovi sumu 2.612,26 eur ako zmluvnú
odmenu - províziu za obdobie od 01. 10. 2010 do 31. 10. 2010, ktorá suma bola poukázaná
podľa výpisu z účtu 30. 11. 2010, na žalovaného pripadla uvedená suma 64,51 eur. Faktúrou č. 10113
spoločnosť M. B. A. Financie, s. r. o., vyfakturovala žalobcovi sumu 3.206,80 eur ako zmluvnú odmenu
- províziu za obdobie od 1. 11. 2010 do 30. 11. 2010, ktorá suma bola poukázaná 22. 12. 2010, na
žalovaného pripadla alikvotná časť 71,52 eur.

Medzi účastníkmi bolo nesporné uzavretie zmluvy o úvere, ako aj výška dlžných splátok úveru ku dňu
odstúpenia žalobcu od zmluvy vo výške 1.720,36 eur, rovnako aj nesplatená časť úverovej istiny od
účinnosti odstúpenia od zmluvy 2.756,98 eur. Žalovaný prejavil vôľu zaplatiť dlžné úroky z omeškania
0,38 eur, ako aj zmluvné pokuty 172,04 eur, poplatok za upomienku.

Nárok žalobcu na zaplatenie poplatku na odstúpenie od zmluvy vo výške 275,70 eur však žalobcovi
nebolo možné priznať. Ide o sankcionovanie uplatnenia práva na ukončenie zmluvného vzťahu.
Predmetný poplatok bol viazaný na ukončenie zmluvného vzťahu zo strany žalobcu, nie na porušenie
zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/771/2001). Poplatok je
účtovaný bez toho, aby poskytovateľ službou poskytol skutočné protiplnenie. Ide o finančný prospech
vo vlastnom záujme žalobcu ako poskytovateľa služby.

Ďalej súd konštatoval, že záväzok žalovaného v obchodných podmienkach pre poskytnutie úveru
o povinnosti uhradiť náklady vynaložené v súvislosti s vymáhaním pohľadávky je všeobecný, bez
konkretizácie výšky nákladov, spôsobu ich výpočtu alebo čo najpresnejšieho odhadu, keďže od
spotrebiteľa nemožno požadovať poplatky, zvýšené náklady alebo akékoľvek ďalšie iné peňažné
plnenia, ktoré nie sú aspoň v minimálnej miere určitosti vymedzené v zmluve. Preto nebolo možné
uvedený záväzok dlžníka (žalovaného) považovať za určitý (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výklad
uvedeného zmluvného dojednania, že dlžník uhradí náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky,
teda komplex rôznych vynaložených súm žalobcom neznamená, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť
akúkoľvek sumu predstavujúcu refakturáciu peňažných plnení, ktoré veriteľ vynaložil v rámci svojich
podnikateľských aktivít.

Výklad predmetného zmluvného dojednania musí zachovávať zásadu rovnosti zmluvných strán (§ 2 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Znamená to, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom súkromnoprávnym, pre
ktorý je charakteristická rovnosť strán, v zmysle ktorej žiadny účastník právneho vzťahu nemôže inému
účastníkovi tohto právneho vzťahu jednostranne uložiť povinnosť (ako ani zriadiť oprávnenie). Vzťah
medzi dodávateľom a spotrebiteľom je založený na princípe dôvery spotrebiteľa v poctivé správanie
sa dodávateľa. Ak ten nepostupuje poctivo, spreneverí sa princípu dôvery, a tým princípu právnej
istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu. Takému správaniu nemožno priznať právnu ochranu
pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku (rozporu s dobrými mravmi). Súd za potrebné
považoval uviesť, že zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v
zmluve je zdanlivá, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa.
Sloboda spotrebiteľa je limitovaná aj tým, že iní dodávatelia v danej oblasti postupujú obdobne a ak by
spotrebiteľ sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, vylúčil by sa z prijímania
štandardných služieb. V prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné
vychádzať zo všeobecnej zásady spotrebiteľského práva, ktorá spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej
miery ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany.

Nárok žalobcu požadujúci od žalovaného náhradu provízie, ktorú vyplatil žalobca ako podnikateľ
ďalšiemu podnikateľskému subjektu spolu vo výške 161,88 eur nemohol byť preto dôvodný. V každej



z dvoch vyplatených odmien (provízie) dominuje zisková zložka tretej osoby, pričom na základe
predložených listinných dôkazov nemožno oddeliť túto zložku od skutočných nákladov, ktoré neboli
žalobcom žiadnym spôsobom tvrdené ako ani preukázané (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
08. 06. 2011 sp. zn. 7Co/175/2011).

Záväzok žalovaného zo zmluvy o úvere, po odpočítaní plnenia, ktoré poskytol žalobca po odstúpení od
zmluvy 906,89 eur a 200 eur (vzhľadom na nedôvodnosť nároku na poplatok 275,50 eur) predstavoval
tak sumu 3.552,83 eur. Žalovaný je podľa súdu povinný zaplatiť žalobcovi 3.552,83 eur (ktorá časť z
uplatneného nároku 4.935,42 eur bola dôvodná).

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu žalobcovi prislúchali ako veriteľovi úroky z omeškania.
Výška úrokov z omeškania predstavovala navýšenie o 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu
stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 03. 2011 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne
za obdobie od 16. 07. 2010 do 11. 10. 2010 zo sumy 4.477,34 eur, za obdobie od 12. 10. 2010 do 29.
10. 2010 zo sumy 4.047,25 eur, za obdobie od 30. 10. 2010 do 16. 03. 2011 zo sumy 3.570,45 eur,
za obdobie od 17. 03. 2011 do 21. 03. 2011 zo sumy 3.470,45 eur, keďže súd bol viazaný žalobným
petitom. Súd prihliadal na čiastočné plnenia žalovaného, a to úhradu dňa 11. 10. 2010 vo výške 430,09
eur, dňa 29. 10. 2010 vo výške 476,80 eur, dňa 16. 3. 2011 vo výške 100 eur a dňa 21. 03. 2011 100 eur.
Adekvátne uvedeným čiastočným plneniam bol korigovaný základ úrokov z omeškania. V prevyšujúcej
časti bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania ako nedôvodný zamietnutý.

V súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd povolil žalovanému
mesačné splátky na zaplatenie dlhu vo výške 550 eur mesačne, splatné vždy do 25. dňa kalendárneho
mesiaca, od decembra 2011 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak účastník mal
v konaní úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. V danom prípade úspech
žalobcu predstavoval 89 % (3.552,83 eur), v ktorej časti mal neúspech žalovaný. Úspech žalovaného
predstavoval 11 % (437,58 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu
tak predstavoval 78 % v prospech žalobcu. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku
zaplateného žalobcom za podanú žalobu v hodnote 239 eur a z titulu právneho zastupovania advokátom
sumu 380,30 eur. Spolu 619,30 eur, z tohto 78 % činilo 483,05 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to v časti
nepriznania sumy 161,88 eur ako nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, úrokov z omeškania z
tejto sumy, ako aj v časti nepriznania plnej náhrady trov konania.

Nestotožnil sa s názorom súdu, ktorý mu nepriznal sumu 161,88 eur ako úhradu nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky pred podaním žaloby. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z citovaného ustanovenia je podľa žalobcu
zrejmé, že medzi príslušenstvo pohľadávky patria aj náklady spojené s jej uplatnením, pričom zákon
nerozlišuje či ide o náklady vynaložené pred alebo po získaní exekučného titulu na pohľadávku.

Podľa žalobcu z dôkazov ním predložených vyplýva, že upomienky č. 1 až 3 boli žalobcovi zaslané
žalovanému listami v mesiacoch marec 2010, apríl 2010 a máj 2010. Vzhľadom na neúspešnosť týchto
upomienok, t. j. na tú skutočnosť, že žalovaný ani po zaslaní upomienok nezaplatil žalobcovi ani čo i
len časť dlhu, o čom svedčí prehľad došlých platieb predložený žalobcom v súdnom konaní, žalobca
splnomocnil spoločnosť M. B. Financie, s. r. o., na vymáhanie predmetnej pohľadávky mimosúdnou
cestou. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu aj faktúry vystavené uvedenou spoločnosťou. To
znamená, že z jeho strany boli tieto náklady vynaložené účelne, keďže Občiansky zákonník nerozlišuje
štádium uplatnenia/vymáhania pohľadávky pri definícií zákonného príslušenstva pohľadávky.

Ďalej poukázal na čl. I ods. 4 prvej vety Obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní úverovej karty žalobcu a zmluvy o zriadení záložného
práva, obchodné podmienky spolu so sadzobníkom sú zmluvnými podmienkami v zmysle ust. § 273



Obchodného zákonníka tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetných zmlúv a zmluvy o zriadení záložného
práva. Ďalej je v tomto ustanovení obchodných podmienok (posledná veta čl. I ods. 4 obchodných
podmienok) uvedené, že klient prehlasuje, že bol s obchodnými podmienkami a sadzobníkom pri podaní
žiadosti oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.
Okrem toho podľa čl. I ods. 6 obchodných podmienok klient (žalovaný) je povinný platiť náklady na
úver, t. j. úroky, poplatky, prípadne poistné a ostatné náklady a platby (náklady spojené s vymáhaním
pohľadávok žalobcu voči klientovi a pod.), ktorých výška je uvedená v žiadosti a sadzobníku, alebo ktoré
vzniknú vo vzťahu k tej ktorej predmetnej zmluve alebo k zmluve o zriadení záložného práva, ako aj
zmluvné pokuty a úroky z omeškania.

Z citovaných ustanovení obchodných podmienok jednoznačne podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný ako
klient bol pri podaní žiadosti o úver a pri uzatvorení úverovej zmluvy oboznámený tak s jednotlivými
ustanoveniami Obchodných podmienok, ako aj so sadzobníkom žalobcu, z ktorého vyplýva aj poplatok
za odstúpenie od zmluvy v prípade nesplácania klientom. Žalovaný ako klient zároveň prejavil svoj
výslovný súhlas byť viazaný nielen obchodnými podmienkami, ale aj sadzobníkom a zaviazal sa na
platenie všetkých nákladov a platieb, ktoré sú v ňom uvedené v prípade ak takéto náklady alebo platby
vzniknú. Žalobca uviedol, že žalovaný súhlasil s úhradou náhradou spojených s vymáhaním pohľadávky.
Zároveň poukázal na to, že nárok na náklady vynaložené na uplatnenie pohľadávky veriteľovi priznáva
aj Občiansky zákonník v ust. § 121 ods. 3. Pre úplnosť dodal, že sa snažil riešiť vymoženie pohľadávky
prostredníctvom tretej osoby v záujme vyhnúť sa podaniu žaloby na súd, nakoľko takýto krok by
výrazným spôsobom navýšil náklady žalovaného nevyhnutne vynaložené na úhradu jeho dlhu.

Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.714,71 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy
4.477,34 eur od 16. 07. 2010 do 29. 10. 2010, zo sumy 4.047,25 eur od 30. 10. 2010 do 16. 03. 2011,
zo sumy 3.814,71 eur od 17. 03. 2011 do 21. 03. 2011 a zo sumy 3.714,71 eur od 22. 03. 2011 do
zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania vo výške 829,95 eur.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 veta prvá O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

S ohľadom na rozsah odvolania žalobcu proti rozsudku okresného súdu, predmetom preskúmania
odvolacieho súdu bol nárok uplatňovaný v sume 161,88 eur s prísl. majúci predstavovať náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

Nárok na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky patrí navrhovateľovi v zmysle
ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik
a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky).
Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali
úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu
byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania.

Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere na nákup spotrebného tovaru v zmysle ust. 497
Obchodného zákonníka. Zároveň ide o zmluvu uzatvorenú medzi zmluvnými stranami v postavení
spotrebiteľa (odporca) a dodávateľa (navrhovateľ). Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, je potrebné



na daný právny vzťah aplikovať ust. § 51 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a súd je povinný ex
offo preskúmať, či zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nevytvárajú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednania sú v zmysle ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Podľa čl. I bod 6 Obchodných podmienok klient (žalovaný) je povinný platiť náklady na úver, t.j. úroky,
poplatky, prípadne poistné a ostatné náklady a platby (náklady spojené s vymáhaním pohľadávok
žalobcu voči klientovi a pod.), ktorých výška je uvedená v Žiadosti a Sadzobníku, alebo ktoré vzniknú
vo vzťahu k tej ktorej predmetnej zmluve ako zmluvné pokuty a úroky z omeškania.

Podľa čl. V bod 6 Obchodných podmienok, omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za
následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania a zmluvnú pokutu podľa Sadzobníka.
Všetky výdavky spoločnosti spojené s vymáhaním pohľadávky sú na ťarchu klienta; ich výška môže byť
v Sadzobníku určená paušálne; bez jej určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady
spoločnosti. Zmluvná pokuta je splatná najneskôr doručením písomnej výzvy na jej úhradu klientov.
Dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v OP nevylučuje možnosť uplatnenia náhrady škody, ktorá vznikla
spoločnosti, a to v plnej výške.

Podľa odvolacieho súdu zo záveru okresného súdu vyplýva, že žalobcovi náhrada nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky patrí avšak vychádzajúc z obchodných podmienok zmluvy o úvere a zmluvy o
revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty záväzok spotrebiteľa uhradiť náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky prostredníctvom tretej osoby je všeobecný bez konkretizácie výšky nákladov, spôsobu
ich výpočtu alebo čo najpresnejšieho odhadu. Z dôvodu neurčitosti je preto toto zmluvné dojednanie
neplatné v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka. S vyššie uvedeným právnym záverom okresného
súdu sa stotožnil aj odvolací súd považujúc tiež obsah vyššie uvedeného zmluvného dojednania čo do
povinností žalovaného za nejednoznačný. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na to, že v rámci
štandardnej zmluvy sú nároky na jej súlad s poctivým obchodným stykom (dobrými mravmi) väčšie ako
pri individuálne negociovaných zmluvách.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil
a to vrátane výroku o trovách konania.

Odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné. Ani žalobca v odvolaní nespochybňuje neurčitosť
zmluvného dojednania. Poukazuje len na to, že žalovaný bol s Obchodnými podmienkami a
Sadzobníkom oboznámený pri podaní žiadosti a prejavil súhlas byť nimi viazaný. Podľa odvolacieho
súdu aj keby žalovaný mal možnosť (zo súdnej praxe vyplýva, že v reálnom živote pri nákupe
spotrebného tovaru nie je takáto možnosť) oboznámiť sa pri podaní návrhu na uzavretie zmluvy dňa
22. 01. 2010 s preskúmavaným znením nebolo by mu zrejmé, že má v prípade omeškania záväzku
uhrádzať žalobcovi aj odmenu vyplatenú tretiemu podnikateľskému subjektu a v akej výške.

V ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol
v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ani
z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že sa mu náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .