Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/384/2012 z 30. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. októbra 2012, sp. zn. 6Co/384/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5110207581.2 Krajský súd Žilina | 6Co/384/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5110207581.2 | 2012-10-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/858bbeb2-4c42-498d-ae8c-3987d2b45c22 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110207581.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/384/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110207581
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110207581.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: M. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z. - C., zastúpený: Centrum právnej pomoci so sídlom Nám.
Slobody 12, 850 05 Bratislava 15 , IČO: 30 798 841, Kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, 011 00
Žilina, P.O.BOX B10, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 20.460,00 eur,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/58/2010-233 zo dňa 8. 6. 2012,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/58/2010-233 zo dňa 8. 6. 2012 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal náhrady
škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
odporcovi trovy konania vo výške 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude
rozhodnuté o výške trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania v znení jeho
neskoršieho upresnenia domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu policajných
orgánov, konkrétne nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,00 eur spôsobenej mu tým, že počas
neoprávneného policajného zadržania mu nebola poskytnutá lekárska starostlivosť, nemajetkovej ujmy
vo výške 5.000,00 eur spôsobenej mu tým, že v dôsledku traumy nadobudnutej počas neoprávneného
policajného zadržania musel vyhľadať pomoc psychiatra a podrobiť sa psychiatrickej liečbe, náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,00 eur spôsobenej mu tým, že v dôsledku neoprávneného odvlečenia
policajnou hliadkou bola v značnej miere znížená jeho ľudská dôstojnosť a majetkovej ujmy vo
výške 460,00 eur pozostávajúcej z nákladov právneho zastúpenia (414,92 eur), platby za ústavnú a
ambulantnú lekársku starostlivosť (1,92 eur) a cestovného v súvislosti s použitím vlastného motorového
vozidla (43,18 eur). Po skutkovej stránke návrh odôvodnil tým, že dňa 17.5.2006 po príchode policajnej
hliadky (ktorú privolal on v súvislosti s tým, že starosta obce s ďalšími pracovníkmi zasahovali do jeho
pozemku), táto namiesto toho, aby sa snažila zistiť na mieste samom, čo sa stalo, zobrala ho ako zločinca
a vraha na policajnú stanicu v Bytči, kde ho držala pripútaného od 9.30 hod. do predpoludnia a následne
v poobedňajších hodinách ho odviedla na OR PZ SR v Žiline, kde bol pripútaný držaný až do 18.00 hod..

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania (ktoré podrobne opísal v odôvodnení rozsudku)
dospel k záveru, že postup policajnej hliadky bol v súlade s ust. § 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o



Policajnom zbore, podľa ktorého je policajt oprávnený požadovať podrobné vysvetlenie od osoby, ktorá
môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku alebo správneho deliktu
a na zistenie jeho páchateľa, ako aj na vypátranie hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí. Podľa
označeného ustanovenia je policajt v prípade potreby oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v
určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia, alebo ak
ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zápisnice zo správy o výsledku objasňovania
priestupku. Postup príslušnej policajnej hliadky, ktorá odviedla navrhovateľa na podanie vysvetlenia na
políciu, bol dôvodný, a to vzhľadom na vyjadrenie starostu obce a pracovníkov verejno-prospešných
prác, že navrhovateľ ohrozoval prítomné osoby sekerou a huckaním psa, nakoľko policajná hliadka po
svojom príchode skutočne zistila, že navrhovateľ má pri sebe sekeru. Tvrdenie navrhovateľa, že sekeru
mal po príchode policajnej hliadky pri sebe z roztržitosti (nakoľko ju použil na rúbanie triesok, aby zakúril
v dome) sa javilo ako nanajvýš nepravdepodobné, a to vzhľadom na celkovú situáciu pred rodinným
domom s.č. XXX dňa 17.5.2006. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ prišiel na cestu
pred rodinný dom s.č. XXX celkom trikrát, pričom jeho konanie jednoznačne smerovalo k zabráneniu
pracovníkom verejno-prospešných prác v asfaltovaní cesty. Preto jeho tvrdenie, že disponoval sekerou
v súvislosti s inou činnosťou, keď len tak mimochodom počas tohto konfliktu išiel narúbať triesky a
sekeru mal pri sebe len z roztržitosti, vyznieva vzhľadom na konfliktnú situáciu, keď mal aj slovne útočiť
na starostu obce a pracovníkov verejno-prospešných prác, úplne nevierohodne. Pokiaľ navrhovateľ
namietal postup polície (že bol pripútaný na policajnej stanici v Bytči od 9.30 hod. do predpoludnia a
následne po odvezení na OR PZ v Žiline bol opäť pripútaný asi do 18.00 hod.), z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že toto tvrdenie navrhovateľa celkom nezodpovedá pravde. Samotný
navrhovateľ uviedol, že na polícii v Bytči, ani na polícii v Žiline nebol sústavne pripútaný - počas výsluchov
nemal na rukách putá. V konaní bolo tiež preukázané, že navrhovateľ bol na policajnej stanici v Bytči
vypočutý jedenkrát a na OR v Žiline dvakrát, pričom počas výsluchov nebol pripútaný ani spútaný.
Postup polície bol adekvátny hrozbe smerujúcej od navrhovateľa voči ostatným osobám vzhľadom na
svedkami tvrdený agresívny charakter protiprávneho konania navrhovateľa, ktorý mal útočiť sekerou na
pracovníkov a starostu obce. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že bol na polícii držaný bezdôvodne, okresný
súd dospel k záveru, že konanie navrhovateľa dňa 17.5.2006 bolo dôvodom na zotrvanie navrhovateľa
na polícii za účelom podania vysvetlenia. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by policajný
orgán konal dňa 17.5.2006 v rozpore s ochranou zdravia navrhovateľa, resp. že by postupom policajného
orgánu bolo zdravie navrhovateľa ohrozené alebo poškodené. Ak by navrhovateľovi dňa 17.5.2006
skutočne vznikla ujma na zdraví tým, že by mu bolo znemožnené užitie liekov, navrhovateľ by rozhodne
vyhľadal ešte pred vyššie uvedeného dňa lekársku pomoc, a to tým skôr, že v Žiline pred hotelom
Polom stretol svoju manželku a syna, ktorí by navrhovateľa v prípade nutnosti lekárskeho ošetrenia
mohli na lekársku službu prvej pomoci odprevadiť. Navrhovateľ však navštívil lekára až na druhý deň, t.j.
18.5.2006. Pokiaľ aj navrhovateľ v tento deň vyhľadal lekársku pomoc, z vykonaného dokazovania nemal
preukázané, že zistený zdravotný stav (ako to vyplýva zo záznamu o poskytnutí lekárskej starostlivosti
zo dňa 20.5.2006 vyhotoveného MUDr. G.), bol v príčinnej súvislosti s postupom polície dňa 17.5.2006.
V uvedenom zázname sa konštatuje, že navrhovateľ mal konflikt dňa 17.5.2006 a dňa 18.5.2006 bol
ošetrený pre úraz nosa, odvtedy má tlak a chvíľami bolesť za hrudnou kosťou, nespí dobre, stále nad tým
rozmýšľa. Pritom podľa zdravotnej dokumentácie k podobnej situácii došlo aj dňa 20.4.2006 po
konflikte, kedy bol navrhovateľ tiež vyšetrený lekárskou službou prvej pomoci. Zo správy psychiatra zo
dňa 7.6.2006 bolo preukázané, že navrhovateľ bol vystavený sústavnému psychickému tlaku 6 rokov,
t.j. od roku 2000, kedy sa datuje začiatok jeho majetkovo-právnych sporov. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že psychiatrické vyšetrenie navrhovateľa vyššie uvedeného dňa nebolo v príčinnej súvislosti
s výsluchom navrhovateľa na polícii dňa 17.5.2006, ale v príčinnej súvislosti s celým komplexom jeho
problémov vzniknutých na základe majetkovo-právnych sporov a následných súdnych konaní,
ktorých je účastníkom. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, počet týchto súdnych konaní dosahoval číslo
20. V závere odôvodnenia okresný súd poznamenal, že navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a nie náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia. Na základe týchto skutočností dospel súd I. stupňa k
záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu polície. Nakoľko nebola naplnená základná podmienka vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom polície, návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol. Z uvedených dôvodov okresný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa námietkou
premlčania vznesenou odporcom voči uplatnenému nároku navrhovateľa. Výška náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako i námietka premlčania, by bola predmetom dokazovania až po prípadnom



konštatovaní súdu, že k vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup policajného orgánu
skutočne došlo. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 7 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že dňa 17.5.2006 bránil vstupu a výkonu prác pracovníkmi verejno-
prospešných prác na svojom pozemku. Sekeru skutočne použil na rúbanie triesok a zo stresu, ako i
zo strachu pred ďalším fyzickým násilím zo strany starostu a pracovníkov verejno-prospešných prác
(vyzbrojených nielen lopatami ale aj krompáčmi) sekeru neodložil. Pracovníci verejno-prospešných prác
boli naviac pod vplyvom alkoholu, čím sa policajná hliadka nezaoberala. Nakoľko pracovníci verejno-
prospešných prác mali pri sebe lopaty a vyhrážali sa mu, sekeru si radšej ponechal pri sebe, nakoľko
mal obavy o vlastné zdravie a život a cítil sa byť ohrozený. Pred policajtmi sa hanbil priznať, že mal
z pracovníkov verejno-prospešných prác strach. Je nelogické, aby niekoho ohrozoval a vyhrážal sa
a zároveň privolával na seba policajnú hliadku. Naviac, navrhovateľ je ťažko zdravotne postihnutý
dôchodca. Privolaná policajná hliadka sa taktiež nezaoberala porušovaním jeho vlastníckych práv,
neriešila neoprávnený vstup starostu a pracovníkov verejno-prospešných prác na cudzí pozemok.
Navrhovateľ nakoniec nesúhlasil ani so záverom súdu, že policajný orgán nekonal dňa 17.5.2006 v
rozpore s ochranou jeho zdravia, resp. že by postupom policajného orgánu nebolo jeho zdravie ohrozené
alebo poškodené. V závere odvolania citoval ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 1 ods. 3
a § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. S poukazom na tieto skutočnosti mal za to, že
mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci dňa 17.5.2006 vznikla majetková
i nemajetková ujma.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Citoval skutočnosti uvedené v úradnom zázname OO PZ Bytča zo dňa 17.5.2006 a následne uviedol, že
okresný súd sa v konaní správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov a vykonal dostatočné
dokazovanie pre vydanie konečného rozhodnutia. Dôkazné bremeno bolo na navrhovateľovi a bolo jeho
povinnosťou preukázať existenciu nezákonného rozhodnutia, ako i existenciu škody a príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Navrhovateľ svoje tvrdenia nepreukázal a v
tomto smere neuniesol ani dôkazné bremeno.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa §
219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd ďalej uvádza:

Z ustanovenia § 17 ods. 1, 7, ako i z ustanovení § 19 ods. 1 písm. a/, b/ a § 19 ods. 4 zák. č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení platnom a účinnom v čase zaistenia navrhovateľa (ďalej už len zákon o
Policajnom zbore) vyplýva, že policajt je oprávnený požadovať od každej fyzickej osoby jednak potrebné
vysvetlenie (a za tým účelom ju predviesť na príslušný útvar Policajného zboru) a jednak fyzickú osobu
zaistiť za podmienok uvedených v ust. § 19 ods. 1 zákona o Policajnom zbore a následne ju odovzdať



orgánom činným v trestnom konaní, ak po vykonaní úkonov zistí, že sú dané dôvody na jej odovzdanie.
Podľa § 19 ods. 5 označeného zákona, zaistenie osoby z dôvodov uvedených v § 19 ods. 1 zákona o
Policajnom zbore nesmie trvať viac ako 24 hodín.

Preskúmaním spisového materiálu, najmä po oboznámení sa so spisom OR PZ Žilina ČVS: ORO-411/1-
OVK-ZA-2006 ani odvolací súd nemal preukázanú navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že príslušné
policajné orgány postupovali pri zaistení navrhovateľa v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami
zákona o Policajnom zbore. Pokiaľ teda navrhovateľ v odvolaní namietal, že jeho zaistenie políciou dňa
17.5.2006 bolo v rozpore so zákonom o Policajnom zbore, túto námietku nepovažoval odvolací súd
za dôvodnú. Ako nedôvodná bola vyhodnotená aj námietka, že príslušné policajné orgány nesprávne
vyhodnotili dôvod, pre ktorý držal v inkriminovanom čase v ruke sekeru. Ako už vyplýva z podrobného
odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, podstatnou skutočnosťou (z hľadiska
posúdenia, či zo strany policajných orgánov išlo o nesprávny úradný postup alebo nie) nebolo to, či
navrhovateľ sa v súvislosti s držaním sekery, resp. pustením psa, dopustil určitého trestného činu, ale
to, či v dôsledku situácie, ku ktorej došlo dňa 17.5.2006, boli policajné orgány oprávnené zaistiť osobu
navrhovateľa, požadovať od neho vysvetlenie a následne odovzdať orgánom činným v trestnom konaní
na ďalší úradný postup. Nakoľko ani podľa odvolacieho súdu nedošlo v konaní príslušných policajných
orgánov v tomto smere k nesprávnemu úradnému postupu, táto odvolacia námietka navrhovateľa tiež
nie je dôvodná. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní nakoniec namietal, že policajné orgány postupovali dňa
17.5.2006 v rozpore s ochranou jeho zdravia, resp. že postupom policajného orgánu malo byť jeho
zdravie ohrozené, ba dokonca poškodené, odvolací súd s poukazom na závery prvostupňového súdu
(s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje) už len dodáva, že bolo na samotnom navrhovateľovi,
aby preukázal skutočnosť, že príslušné policajné orgány mu odmietli poskytnúť lekársku starostlivosť,
resp. odmietli zadovážiť lieky, ktoré pravidelne užíval a zároveň, aby preukázal existenciu medzi jeho
zdravotným stavom a postupom príslušných policajných orgánov. Zo záznamu o zaistení navrhovateľa
zo dňa 17.5.2006, ako i zo zápisnice o jeho výsluchu (v postavení obvineného) nevyplýva, že by
sa navrhovateľ dožadoval lekárskej starostlivosti, resp. zabezpečenia liekov, ktoré mal v tom čase
pravidelne užívať. Nakoľko navrhovateľ v tomto smere neposkytol súdu žiadne iné dôkazy, a to ani po
poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolací súd i túto odvolaciu námietku navrhovateľa vyhodnotil ako
nedôvodnú.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zároveň konštatujúc, že stavu veci a zákonu
zodpovedá i výrok o náhrade trov konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 7 O.s.p.), nakoľko
odporca mal v predmetnom konaní plný úspech vo veci, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.
1 O.s.p. p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s §
224 ods.1 O.s.p..

Odporca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu patrí náhrada trov proti
navrhovateľovi, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal. Z obsahu spisového materiálu však
nevyplýva, že by odporcovi v súvislosti s týmto odvolacím konaním nejaké trovy vznikli a ani samotný
odporca nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods.1 O.s.p., a preto mu
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.