Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/63/2012 z 15. 4. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. apríla 2012, sp. zn. 5Co/63/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012897507.1
Krajský súd Žilina | 5Co/63/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5012897507.1 | 2012-04-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1140afd9-2e64-4643-97c6-abdc1b9f8069
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012897507.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/63/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012897507
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012897507.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa:
SOFTEL spol. s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č. 29/6, Žilina, IČO: 00 692 468, právne zastúpený
JUDr. Ľuboslavou Bartovou, advokátkou so sídlom v H., B. C. č. XX/X, proti odporcom v rade: 1/ Doc.
Ing. A. S., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., D. č. XXXX/X, 2/ MUDr. U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
R., ul. M. č. XXXX, 3/ N. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. ul. W. č. XXXX/X, 4/ Mgr. B. S., nar. X.X.XXXX,
bytom H., ul. U. č. XX, 5/ O. S., nar. X.X.XXXX, bytom H., ul. U. č. XX, 6/ RNDr. B. H., rod. S., nar.
X.XX.XXXX, bytom S., Q. C. A., ul. W., č. 41, 7/ Mgr. art. A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Q. C. A.,
ul. J. M. č. XXXX/X, zastúpená odporkyňou v 6/ rade RNDr. B. H., 8/ MUDr. M. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S.- M., ul. U. č. 6, zastúpený odporkyňou v rade 6/ RNDr. B. H., 9/ W. S., nar. X.X.XXXX, bytom
H., ul. M. č. XXXX/X, 10/ Ing. B. S., nar. X.X.XXXX, bytom H., ul. M. č. XXXX/X, 11/ Ing. W. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., ul. S. č. XX, odporcovia v rade 10/ a 11/ zastúpení odporkyňou v rade 9/,
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní odporcov v rade 4/ až 11/ proti rozsudku
Okresného súdu v Martine, č. k. 5C/360/2001-920 zo dňa 13.októbra 2011 v spojitosti s opravným
uznesením č. k. 5C/360/2001-987 zo dňa 9.1.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu v Martine zo dňa 13. októbra 2011 č. k. 5C/360/01-920 v spojitosti
s opravným uznesením zo dňa 9.1.2012 č. k. 5C/360/01-987 v celom rozsahu  p o t v r d z u j e .

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že odporca v 4/ rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1720,41 € so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21.6.1997 do zaplatenia, odporca v rade
5/ sumu 5 898,95 € do 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21.6.1997 do zaplatenia, odporca v
rade 6/ sumu 612,88 € so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21.6.1997 do zaplatenia, odporca v
rade 7/ sumu 612,88 € so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21.6.1997 do zaplatenia, odporca v
rade 8/ sumu 612,88  so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21.6.1997 do zaplatenia, odporca v
rade 9/ úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 21.6.1997 do 23.6.2011 zo sumy 3 087,10 €, odporca
v rade 10/ úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 3185,45 € od 21.6.1997 do 23.6.2011,
odporca v rade 11/ úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 21.6.1997 do 23.6.2011 zo sumy 3
185,45 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd konanie voči odporcovi v rade 9/
v časti istiny 3 087,10 €, voči odporcovi v rade 10/ v časti istiny 3 185,45 € a voči odporcovi v rade 11/ v
časti istiny 3 185,45 € zastavil.  Vo zvyšnej časti okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie
o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p..



Okresný súd konštatoval, že pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z toho, že spoluvlastnícke
podiely účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti boli v prípade odporcu 1/ 61/360-tin, odporca
2/ 61/360-tin, odporkyňa 3/ 116/360-tin, odporcovia 4/ až 8/ ako dedičia po MUDr. A. S. podiel
61/360-tin, odporcovia 9/-11/, dedičia po nebohom Ing. Y. S., podiel 61/360-tin. Podľa výšky
spoluvlastníckych podielov u jednotlivých spoluvlastníkov bola prepočítaná aj výška uplatneného
bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo vyčíslené znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva vo
výške 1 681 563,- Sk, t. j. 55 817,65 € ku dňu 27.1.1997. Okresný súd s poukazom na ust. § 451 ods.
1,2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že
mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k odporcom, pretože navrhovateľ
investoval finančné prostriedky do nehnuteľnosti, ktorá v čase investovania finančných prostriedkov
bola vo vlastníctve Mesta Žiliny, s ktorým mal uzavretú riadnu zmluvu, z ktorej mu vzniklo oprávnenie
investovať tieto finančné prostriedky. Následnými úkonmi resp. rozhodnutiami došlo k takému právnemu
stavu, kedy predmetná nehnuteľnosť pripadla do vlastníctva odporcov a navrhovateľom im bola vydaná
až na základe rozhodnutia súdu o vydaní veci. Okresný súd teda považoval nárok navrhovateľa
v súlade s ust. § 451 za osvedčený, pretože rekonštrukčné práce na predmetnej nehnuteľnosti
odporcov boli navrhovateľom preukázateľne vykonané v rozsahu, ktorý bol vyčíslený vo finančnej
čiastke pribratým znalcom a to Ústavom súdneho inžinierstva. Odporcovia nadobudli predmetnú
nehnuteľnosť do vlastníctva na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Žiline, ktorý
nadobudol právoplatnosť 15.3.1994, následne bol navrhovateľom podaný 16.1.995 návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia, teda nárok bol uplatnený navrhovateľom včas, čiže neuplynula ani dvojročná
subjektívna ani trojročná objektívna premlčacia lehota, preto na námietku odporcov v tomto prípade
okresný súd nemohol prihliadnuť (okrem príslušenstva). Okresný súd rozsudkom č. k. 5C/360/01-733
zo dňa 13.5.2010 rozhodol o návrhu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, že určil,
že odporca v rade 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.457,99 € so 17,6 %-ným úrokom z
omeškania od 21. 6.1997 do zaplatenia, odporca v rade 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu
9.457,99 € so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od 21. 6. 1997 do zaplatenia, odporkyňa v rade 3/ je
povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.985,69 € so       17,6 %-ným úrokom z omeškania od 21. 6.
1997 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa
voči odporcom v rade 1/ - 3/ zamietol. Návrh navrhovateľa voči odporcom v rade 4/ - 11/ zamietol v
celom rozsahu. Odvolací súd rozsudkom č. k. 5Co/287/2010 zo dňa 25.1.2011 rozsudok okresného
súdu potvrdil  v časti, v ktorej súd uložil odporcovi v rade 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
9.457,99 € so 17,6 % úrokom z omeškania od 21. 6. 1997 do zaplatenia, odporcovi v rade 2/ povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.457,99 € so 17,6 % úrokom z omeškania od 21. 6. 1997 do zaplatenia a
odporkyni v rade 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.985,69 € so 17,6 % úrokom z omeškania
od 21. 6. 1997 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok okresného súdu
v časti výroku, v ktorej súd návrh navrhovateľa voči odporcom v rade 1/ - 3/ vo zvyšnej časti zamietol,
ponechal nedotknutý. Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa voči odporcom
v rade 4/ - 11/ zamietol, zrušil a v tejto časti  vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a s prihliadnutím na
vyjadrenie navrhovateľa a odporcov 4/ až 11/ rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Okresný
súd konštatoval, že u odporcov 4/ až 8/ ako dedičov po nebohom MUDr. A. S., by podiel pripadal
vo výške 9.458,- € určený na základe spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vo výške 61/360-
ín, bolo navrhnuté vychádzajúc z dedičského rozhodnutia sp.zn. 21D/2056/2005, Dnot. 1/2006 zo dňa
25.8.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2008. Pomer dedičov na dedičstve bol nasledovný:
odporca 4/ podiel 18,19 %, na bezdôvodnom obohatení 1.720,41 €, odporca 5/ podiel na dedičstve
62,37 %, na bezdôvodnom obohatení 5.898,95 €, odporca 6/ podiel na dedičstve 6,48 %, podiel na
bezdôvodnom obohatení 61,88 €, odporca v rade 7/ podiel na dedičstve 6,48 %, na bezdôvodnom
obohatení 612,88 €, odporca 8/ podiel na dedičstve 6,48 %, podiel na bezdôvodnom obohatení 612,88
€. Podiely jednotlivých odporcov 4/ až 8/ spolu predstavujú čiastku bezdôvodného obohatenia 9.458,- €,
čo zodpovedá spoluvlastníckemu podielu ich právneho predchodcu na nehnuteľnosti vo výške 61/360-
ín. Vo vzťahu k odporcom 4/ až 8/ navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 17,6 % od 21.6.1997
do zaplatenia. U odporcov v rade 9/, 10/, 11  bol uplatnený nárok za spoluvlastnícky podiel zomrelého
spoluvlastníka nehnuteľnosti Ing. Y. S., ktorý predstavoval 61/360-ín, čo z celkovej sumy bezdôvodného
obohatenia predstavuje čiastku 9.458,- €. Navrhovateľ žiadal, aby odporcovia 9/ a 10/ boli ako dedičia
zaviazaní zaplatiť podiel vychádzajúc z dedičského rozhodnutia  sp. zn. D 722/1993, Dnot 175/91 zo
dňa 9.11.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.1994 v spojení s Osvedčením o dedičstve sp.
zn. 21D/1762/04 zo dňa 16.3.2006, pričom pomer odporcov v rade 9/ - 11/ na celkovom dedičstve bol
vypočítaný z hodnoty dedičstva 18.614,52 €, u odporcu 9/ podiel na dedičstve 32,64 %,  podiel na



bezdôvodnom obohatení 3.087,10 €, u odporcu 10/ podiel na dedičstve 33,68 %, podiel na bezdôvodnom
obohatení 3.185,45 €, u odporcu 11/ podiel na dedičstve 33,68 %, podiel na bezdôvodnom obohatení
3.184,45 €, úrok z omeškania bol uplatnený ako u odporcov v rade 4/ -8/. Okresný súd konštatoval,
že pripustil zmenu petitu návrhu tak, ako to uplatnil navrhovateľ vo vzťahu k odporcom 4/ -11/, pretože
pokladal túto zmenu za dôvodnú a správnu. Okresný súd sa stotožnil s výpočtom navrhovateľa, pokiaľ
išlo o percentuálny podiel na dedičstve k podielu na bezdôvodnom obohatení u dedičov po nebohom
Ing. Y. S. a MUDr. A. S.. Odporcovia v rade 9/, 10/, 11/ zaplatili žalovanú sumu v celkovej výške 9.458,-
€ dňom 24.6.2011, ktorá skutočnosť bola nesporne zistená, ozrejmená až na pojednávaní vo veci samej
dňa 13.10.2011, pričom navrhovateľ následne vzal návrh voči odporcom v rade 9/, 10/, 11/ v časti
istiny späť, s čím odporkyňa 9/ na pojednávaní súhlasila. Okresný súd uviedol, že v priebehu konania
odporkyňa 6/ žiadala, aby súd zohľadnil tú skutočnosť, že odporcovia 6/, 7/, 8/ sú dedičia po MUDr. A.
S., ktorí nezdedili predmetnú nehnuteľnosť v Žiline a preto sa žiadnym spôsobom neobohatili a návrh
voči nim pokladali za nedôvodný. Odporkyňa v rade 4/ žiadala, aby pri rozhodnutí vo veci samej bola
zohľadnená tá skutočnosť, že nehnuteľnosť, s ktorou súvisel spor po MUDr. A. S. zdedila ona a teda
suma, ktorá prináleží na odporkyňu v rade 5/ jej dcéru by mala byť určená k povinnosti zaplatiť jej ako
odporkyni v rade 4/. Okresný súd konštatoval, že bezdôvodné obohatenie, ktoré pripadalo na odporcov
v rade 4/ -11/ bolo ustálené podľa výšky spoluvlastníckeho podielu právnych predchodcov odporcov a to
odporcov v rade 4/-8/ vo výške 61/360-tín k podielu na nehnuteľnosti s prihliadnutím na pomer, ktorý im
pripadol z dedičstva k hodnote celého dedičstva v súlade s ust. § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Rovnaký spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti bol u právneho predchodcu odporcov v
rade 9/, 10/, 11/ vypočítaný rovnakým spôsobom, teda podľa pomeru toho, čo dedičia nadobudli k
celému dedičstvu po nebohom Ing. Y. S.. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania, tieto boli priznané tak, ako
si ich navrhovateľ uplatnil vo výške 17,6 % od 21.6.1997 (v rovnakej výške bolo priznané príslušenstvo
u odporcov v rade 1/ až 3/ a v tejto časti už rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť). Navrhovateľ si
uplatňoval príslušenstvo svojej pohľadávky až podaním dňa 21.6.2000, kedy si uplatnil úrok z omeškania
vo výške 17,6 % od podania návrhu (návrh bol podaný dňa 1.6.1995). Odporcovia vzniesli námietku
premlčania uplatneného úroku z omeškania. S prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania bol úrok
z omeškania do 21.6.1997 podľa názoru okresného súdu premlčaný a takto bolo aj vo veci rozhodované.
Ku dňu 21.6.1997 bola úroková sadzba NBS vo výške 8,5 % a v súlade s týmto bola určená výška úroku
z omeškania, t. j. vo výške dvojnásobku úrokovej sadzby NBS. Navrhovateľ vo vzťahu k odporcom v rade
4/ -11/ úrok z omeškania za uplatnené obdobie od 1.6.1995 do 21.6.1997 nevzal späť a preto okresný
súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.
V zákonom stanovenej lehote napadla odporkyňa v rade 5/ odvolaním rozsudok okresného súdu.
Uviedla, že nikdy sa ona ani jej nebohý otec MUDr. A. S. bezdôvodne neobohatili na úkor spoločnosti
Softel spol. s r.o. Žilina ani nezískali majetkový prospech. Spoločnosť Softel, resp. jej právny predchodca
zhodnotila nehnuteľnosť na ul. U. č. X  v H., ktorú bola v tiesni v roku 1979 prinútená jej rodina
predať Mestu Žilina resp. jej právnemu predchodcovi na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola
neskôr vyhlásená za absolútne neplatnú. Predmetná nehnuteľnosť bola „predaná" Mestu Žilina v stave
užívateľnom. Uviedla, že nie sú zodpovední za to, že Československý štát - MsNV Žilina nechal
nehnuteľnosť schátrať až tak, že v roku 1990 bola nespôsobilá ďalšieho užívania bez rekonštrukcie.
Mala za to, že v čase rekonštrukcie navrhovateľovi bola známa skutočnosť, že sa jedná o reštitučnom
nároku odporcu - rodiny S., preto kým neboli právne vyjasnené vlastnícke vzťahy prinajmenšom od
obdobia výpovede z nájmu 24.06.1991 nemal dôvod naďalej investovať do nehnuteľnosti a vykonávať
rekonštrukčné práce, ktoré trvali do roku 1992. Poukázala na to, že na základe predbežného opatrenia
vydaného Okresným súdom Žilina uznesením sp. zn. 9Nc 3/1995 zo dňa 9.5.1996 sa zakázalo
disponovať s nehnuteľnosťou až do zrušenia predbežného opatrenia do 05.05.2008. Jej otec, ktorý
vlastnil podiel na nehnuteľnosti mal zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, reálne ju užívať, prenajať, mať
z nej prípadný zisk a svojho vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR sa reálne nikdy nedožil,
pretože zomrel 28.11.2005. Nikdy sa teda ani bezdôvodne neobohatil rekonštrukciou a zhodnotením
nehnuteľnosti schátralej z dôvodu zanedbania starostlivosti štátom, nikdy nezískal majetkový prospech
na úkor spoločnosti Softel. V čase jeho smrti v roku 2005 na základe znaleckého posudku vykonaného
za účelom dedičského konania po zhodnotení nehnuteľnosti nezostali ani stopy, o čom svedčí znalecký
posudok Ing. A. S.. To, že firma investovala do nehnuteľnosti čiastku viac ako 55.000,- € neznamená,
že zhodnotila nehnuteľnosť o viac ako 55.000,- €. Jednoznačne v spise chýba doklad o cene
nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej. Je otázne ako sa náklady predložené navrhovateľom
premietli do zhodnotenia nehnuteľnosti. O cene zhodnotenia nehnuteľnosti po rekonštrukcii vypovedá
aj kúpnopredajná cena nehnuteľnosti v roku 1992, keď v rozpore so zákonom Mesto Žilina odpredalo
nehnuteľnosť za cenu cca 500.000,- Sk spoločnosti Softel. Nehnuteľnosť navrhovateľ užíval od



09.03.1990 do vypratania dňa 27.01.1997 bez platenia nájmu. Zohľadnené platenie nájmu bolo len za
obdobie od 13.04.1995 do 01.01.1996, t.j. za 257 dní čiastka 114.407,94 Sk (445,16 Sk na deň t.j.
14,77 € na deň užívania nehnuteľnosti bez platenia nájmu), keďže Okresný súd Martin v konaní 6C
359/01 rozhodol len o povinnosti úhrady nájmu rodine S. za užívanie predmetnej nehnuteľnosti len za
uvedené obdobie. Z uvedeného dôvodu odporkyňa 5/ vzniesla námietku započítania nájomného so
zhodnotením nehnuteľnosti podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka za obdobie od 09.03.1990 do
13.04.1995 a od 02.01.1996 do 27.01.1997. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, odporkyňa 5/ vzniesla
námietku ich premlčania, keďže navrhovateľ ich uplatnil až v roku 2000. Keďže navrhovateľ vedel o
smrti jej otca a dedičské konanie prebiehalo cca 3 roky, nebolo jej zrejmé, prečo navrhovateľ svoje
požiadavky nepredložil v rámci pasív dedičstva, aby sa s nimi vysporiadali dedičia a pritom mal aj
právneho zástupcu, ktorému táto skutočnosť bola dobre známa. Úroky, ktoré okresný súd rozhodnutím
priznáva navrhovateľovi predstavujú dnes vyššiu čiastku ako samotná istina - viac ako dvojnásobok
sumy z dôvodu prieťahov v konaní, nečinnosti súdov, keďže spor už trvá viac ako 16 rokov. Uviedla,
že sa nijako nepričinila k takémuto stavu a z dôvodu neefektívneho konania súdov by mala platiť
navrhovateľovi takúto sumu úrokov. Navrhovateľ v konaní ako odporcu určil aj Ing. B. S., po smrti ktorého
podiel na nehnuteľnosti v rámci dedičského konania získali MUDr. U. S. a Doc. Ing. A. S.. Jeho ostatní
dedičia manželka a 2 deti boli vylúčení ako účastníci konania zo sporovej veci. Odporkyňa 5/ žiadala
preto rovnako, keďže nezdedila podiel na nehnuteľnosti, nikdy sa bezdôvodne neobohatila zhodnotením
nehnuteľnosti, aby bola podobne ako dedičia po nebohom Ing. B. S. označovaní pôvodne ako odporcovia
v rade 12/, 13/ a 14/, vylúčená zo sporovej veci. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd návrh
navrhovateľa proti odporkyni 5/ ako bezdôvodný zamietol.
Rozsudok okresného súdu v zákonnej lehote napadli odvolaním aj odporcovia v rade 6/, 7/ a 8/ spoločne
zastúpení odporkyňou v rade 6/. Uviedli, že v dedičskom konaní po ich otcovi MUDr. A. S. došlo k
dedičskej dohode (pred notárom JUDr. Zdenkom Pijakom, spis. zn. 21D 2056/05), na základe ktorej
prevzala celý jeho spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti jeho druhá manželka, odporkyňa
v rade 4/. Okresný súd nerešpektoval výsledok tohto dedičského konania a pripustil zmenu návrhu
navrhovateľa tak, že za odporcov namiesto ich otca, MUDr. A. S., určil všetkých jeho dedičov. Okresný
súd podľa ich názoru nesprávne právne posúdil vec, keď neuplatnil ustanovenie § 107 ods. 3 O.s.p.,
podľa ktorého po smrti odporcu mal pokračovať v konaní s tými dedičmi odporcu, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Zákon ustanovuje, že súd má
pokračovať v konaní len s tými dedičmi, ktorí prevzali právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide (v
tomto prípade obohatenie resp. dom, na ktorom k obohateniu malo dôjsť). Podobne podľa § 92 ods.
2 a 3 O.s.p.: „do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpi ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené alebo na koho prešli" - teda ten, na koho prešli práva alebo povinnosti, o ktorých
sa koná (v tomto prípade predmetný dom), nie všetci, na ktorých prešli akékoľvek iné práva a povinnosti
poručiteľa (všetci dedičia). Domnievali sa, že okresný súd mal použiť uvedené ustanovenia O.s.p. a
ako právnu nástupkyňu MUDr. A. S., pribrať do konania iba Mgr. B. S., ktorá prevzala v dedičskom
konaní dom, o ktorý v tomto spore ide. Skutočnosť, že na strane odporcov v rade 6/ až 8/ nedošlo k
žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, napokon potvrdila na pojednávaní v tejto veci dňa 13.10.2011 aj
odporkyňa v rade 4/, keď uviedla, že ani jej dcéra (odporkyňa v rade 5/) ani deti z prvého manželstva jej
manžela - teda odporcovia 6/ až 8/ sa nikdy neobohatili, nikdy nevlastnili podiel v danej nehnuteľnosti.
Odporcovia 6/ až 8/ boli toho názoru, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď pri rozhodovaní
o právnom nástupníctve po MUDr. A. S., uplatnil § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie
hovorí o prechode dlhov, avšak v tomto prípade nešlo o dlh: v čase smrti poručiteľa (MUDr. A. S.) to
boli iba (sporné) investície navrhovateľa do predmetného domu. Dlhom by sa stali až vtedy, keby boli
viazané na osobu poručiteľa a nie na danú nehnuteľnosť (napr. právoplatným súdnym rozhodnutím o
tom, že poručiteľ je povinný v peniazoch nahradiť bezdôvodné obohatenie, ktoré získal). V tomto prípade
ide o spor o vydanie bezdôvodného obohatenia, nie o dlh poručiteľa. Primárnym spôsobom vrátenia
bezdôvodného obohatenia je fyzické vydanie predmetu obohatenia (§ 456 Obč. zák.), až keď toto nie je
možné, poskytuje sa peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 druhá veta Obč. zák.) - teda ak by išlo o vec, ktorú je
možné fyzicky vrátiť navrhovateľovi, bolo by absurdné, keby navrhovateľ žiadal, aby mu neodôvodnene
nadobudnutú vec vrátili tí, ktorí ju nikdy nemali. K bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť iba na strane
osôb, ktoré boli spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti ku dňu jej vydania, respektíve osôb, ktoré
neskôr bezodplatne (v tomto prípade dedením) získali spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti (a
následným predajom finančný prospech), pričom oni nepatria do žiadnej z týchto skupín. Domnievali
sa, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie viažuce sa ku konkrétnej nehnuteľnosti možno uložiť
len tým dedičom, na strane ktorých skutočne došlo k bezdôvodnému majetkovému prospechu. Súd
nerozhodoval o poručiteľovom dlhu, ale o bezdôvodnom obohatení, teda o veci (majetkovej hodnote),



ktorá by mala byť vydaná (vrátená) navrhovateľovi, resp. ak to nie je možné, uhradená v peniazoch.
Z uvedených dôvodov navrhovali, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v časti, ktorá sa
týka odporcov 6/ až 8/, a vrátil vec okresnému súdu. Pre prípad, že by sa krajský súd nestotožnil
s ich argumentáciou a odvolanie zamietol, poukázali na to, že posúdenie, či je nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia (predtým, než súd rozhodne o jeho náhrade v peniazoch) dlhom, ktorý
sa má rozdeliť medzi dedičov podľa § 470 ods. 2 Obč. zák., alebo vecným nárokom len voči tomu,
kto sa skutočne držbou danej veci obohatil, je významným všeobecným prvkom výkladu ustanovení
občianskoprávnych predpisov. Ponechali na zváženie odvolacieho súdu, či by v takom prípade mohol
pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu napadla v zákonom stanovenej lehote aj odporkyňa v rade 4/. Mala za
to, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti a tým došlo k nesprávnemu rozhodnutiu v predmetnej veci. Mala za to, že
súd mal nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdiť aj s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že aj navrhovateľ sa bezdôvodne obohatil v rovnakom období, pretože užíval nehnuteľnosť
bez platenia nájmu vlastníkom. Zhodnotením nehnuteľnosti navrhovateľom k neodôvodnenému
obohateniu mohlo dôjsť len vlastníkovi nehnuteľnosti. Ak bol v rokoch 1991 - 1992 vlastníkom objektu
Mesto Žilina, tak sa nemohla obohatiť rodina S.. Ak boli vlastníkmi nehnuteľnosti v rokoch 1991 - 1992
rodina S., čo je skutočnosť, keďže kúpna zmluva z roku 1979 bola súdom vyhlásená za absolútne
neplatný úkon, teda odporcovia resp. ich právni predchodcovia nikdy neprestali byť podielovými
vlastníkmi nehnuteľnosti. K obohateniu dochádza vždy ku dňu vloženia investícií, a teda právo resp.
jeho časť je premlčaná. Poukázala na to, že vlastník nehnuteľnosti, či už to bolo Mesto Žilina alebo
rodina S. nikdy nedali súhlas k rozsiahlej rekonštrukcii, za ktorú treba vložené investičné prostriedky
považovať, keďže sa jednalo o čiastku viac ako 1 milión či 2 milióny Sk Nehnuteľnosť navrhovateľ užíval
od 09.03.1990 do vypratania dňa 27.01.1997 bez platenia nájmu. Zohľadnené platenie nájmu za objekt
navrhovateľom bolo podľa rozsudku Okresného súdu Martin v konaní 6C 359/01 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. 8 Co/191/2009 - 679 - 4. strana len za obdobie od 13.04.1995 do 01.01.1996
t.j. ako sa uvádza v rozsudku za 257 dní čiastka 114.407,94 Sk (445,167 Sk na deň, t.j. 14,7768 € na deň
užívania nehnuteľnosti bez platenia nájmu). Okresný súd rozhodol o povinnosti úhrady nájmu rodine
S. za užívanie predmetnej nehnuteľnosti len za uvedené obdobie podľa ceny obvyklej za prenajaté
nebytové priestory v danej lokalite, ktorú stanovil súdny znalec Ing. W. v roku 1995 na účely konania 6
C 359/01 vo veci vyčíslenia ušlého zisku vlastníkom nehnuteľnosti na ulici U. č.X v H. za obdobie od
01.02.1993 do 02.01.199 z dôvodu nemožnosti prenajať priestory objektu. Odporkyňa 4/ mala za to,
že je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, aby firma užívala nehnuteľnosť a neplatila nikomu
nájom, preto vzniesla námietku nezapočítania nájomného so zhodnotením nehnuteľnosti podľa § 580 a
nasl. Občianskeho zákonníka za obdobie od 09.03.1990 do 13.04.1995 a od 02.01.1996 do 27.01.1997.
Celková dlžná suma za nájom a ušlý zisk - 636.863,94,- Sk, t.j. 21.140,- €. Táto suma navrhovateľovi
nezohľadňuje úroky z omeškania, pričom pri investíciách bola ich cena znásobená koeficientom 1,6 na
cenovú reláciu roku 1995, čo je pre navrhovateľa výhodné. Rozdiel medzi výškou investícii a neplatenou
úhradou za užívanie nebytových priestorov je:
55.817,65 - 21.140 € = 34.677,65 € z tejto sumy 61/360 predstavuje čiastku 5.893,08 € a z tejto sumy
18,19 % podielu je čiastka 1.071,95 €. Namietala, že okresný súd nezaujímala cena nehnuteľnosti
pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii, zhodnotenie nehnuteľnosti, ale cena vložených investícií do
nehnuteľnosti, finančný rozpočet prác. O cene zhodnotenia nehnuteľnosti po rekonštrukcii vypovedá
aj kúpnopredajná cena nehnuteľnosti v roku 1992, keď v rozpore so zákonom Mesto Žilina odpredalo
nehnuteľnosť spoločnosti Softel za cenu cca 500.000,- Sk. Vo vzťahu k úrokom z omeškania vzniesla
námietku ich premlčania, keďže navrhovateľ ich uplatnil až  v roku 2000. Na základe uvedeného,
keďže Mesto Žilina dalo súhlas len k nutnej rekonštrukcii a nie k rozsiahlej rekonštrukcii a na základe
skutočnosti, že navrhovateľ v období od 09.03.1990 do 12.04.1995 a v období od 02.01.1996 do
27.01.1997 užíval nehnuteľnosť bez platenia úhrady za nájom, čím sa kompenzovali náklady na nutnú
rekonštrukciu objektu a úhrady za užívanie nehnuteľnosti na podnikateľské účely žiadala, aby súd návrh
navrhovateľa proti odporcovi v rade 5/ Mgr. B. S. ako bezdôvodný v plnom rozsahu zamietol a zaviazal
navrhovateľa k úhrade trov konania a právneho zastupovania. Alternatívne žiadala, ak súd nevezme do
úvahy všetky vyššie uvedené dôvody žiadam, aby rozhodol, že odporca v rade 5/ Mgr. B. S. je povinná
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.071,95 €.
Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote aj odporcovia v rade 9/ až
11/. Uviedli, že v rozsudku okresného súdu nebola akceptovaná ich námietka, že zodpovedajú za dlhy
poručiteľa v súlade súst. § 470 ods. 1, 2. Obč. zák. a navrhovateľovi boli priznané úroky z omeškania i v



časti, ktorá prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy poručiteľa podľa týchto ustanovení Obč. zák. Priznaný
úrok z omeškania žalobcovi je nad rámec ich zodpovednosti, a to u odporkyne v 9/ rade o sumu 4.621,86
€ (uhradená časť istiny 3.087,10 € + priznaný úrok z omeškania 7.609,35 € spolu činí 10.696,45 €
- podiel na zdedenom majetku 6.074,59 € = 4.621,86 € ), u odporcu v 10/ rade o sumu 4.766,39 €
(uhradená časť istiny 3.185,45 € + priznaný úrok z omeškania 7.850,91 €, spolu činí 11.036,36 € - podiel
na zdedenom majetku 6.269,97 € = 4.766,39 €), u odporcu v 11/ rade o sumu 4.766,39 € (uhradená časť
istiny 3.185,45 € + priznaný úrok z omeškania 7.850,91 €, spolu činí 11.036,36 € - podiel na zdedenom
majetku 6.269,97 € = 4.766,39 €), teda v tejto časti je vyhlásený rozsudok nezákonný a nespravodlivý.
Z akého dôvodu bol rozsudkom súdu priznaný žalobcovi uplatnený úrok z omeškania voči odporcom v
9/ až 11/ rade nad rámec ich zodpovednosti, z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu nevyplýva, v tejto
časti je rozsudok okresného súdu neurčitý, neodôvodnený a právny záver je nesprávny. V tejto súvislosti
poukázali aj na ust. § 470 ods.1,2. Obč. zák., podľa ktorého dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa
iba do výšky nadobudnutého dedičstva. V dedičskom konaní po neb. Y. S., zomr. 18.3.1993 nadobudli
spolu hodnotu dedičstva 18.614,52 € (560.781,03 Sk), teda iba do tejto výšky môžu zodpovedať za dlhy
poručiteľa, resp. aj za ich prípadné príslušenstvo, pričom odporkyňa v 9/ rade nadobudla po ňom majetok
spolu v hodnote 183.003,03 Sk, čo činí 6.074,59 €, odporca v 10/ rade nadobudol po ňom majetok
spolu v hodnote 188.889,-Sk, čo činí 6.269,97 €, odporca v 11/ rade nadobudol po ňom majetok spolu
v hodnote 188.889,- Sk, čo činí 6.269,97 €. Mali za to, že pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania 17,6
% ročne za čas od 21.6.1997, tento mohol byť priznaný navrhovateľovi  maximálne takto: u odporkyne
v 9/ rade za 2008 dní omeškania, teda do 19.12.2002, pretože takto priznaný úrok z omeškania by
pri vyčíslení činil 2.987,57 € (uhradená istina 3.087,10 €+ úrok z omeškania 2.987,49 € = 6.074,59 €
výšku nadobudnutého dedičstva), u odporcu v 10/ rade za 2009 dní omeškania, teda do 20.12.2002,
pretože takto priznaný úrok z omeškania by pri vyčíslení činil 3.084,52 € (uhradená istina 3.185,45 €
+ úrok z omeškania 3.084,52 €=6.269,97 € výšku nadobudnutého dedičstva); u odporcu v 11/ rade za
2009 dní omeškania, teda do 20.12.2002, pretože takto priznaný úrok z omeškania by pri vyčíslení činil
3.084,52 € (uhradená istina 3.185,45 € + úrok z omeškania 3.084,52 €=6.269,97 € výšku nadobudnutého
dedičstva). Uviedli, že sa nemohli dostať do omeškania od dátumu, ktorý bol navrhovateľovi priznaný, a
to z toho dôvodu, že nevedeli o výške bezdôvodného obohatenia akej sa navrhovateľ od nich domáhal,
že pri podaní žaloby nebol uplatnený úrok z omeškania pred súdom, a preto tvrdili, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by navrhovateľovi ním požadovaný úrok z omeškania
nemal byť priznaný, a to s poukázaním na ust. § 3 ods. l. Obč. zák, pretože jeho priznaním by došlo
k porušeniu dobrých mravov. Odporkyňa v 9/ rade je na starobnom dôchodku, poberá dôchodok vo
výške 396,30 € mesačne, a teda tento dôchodok sotva vystačuje na bežné životné potreby a bežné
mesačné náklady spojené s úhradou za správu bytu, náklady na spotrebované energie - elektrinu a
plyn, ako i koncesionárske poplatky a odporca v 10/ rade je už cca 6 mesiacov nezamestnaný. Taktiež
poukazovali na správanie navrhovateľa po získaní vedomosti o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX  kat. úz. H., na jeho správanie počas tohto súdneho sporu,
ako i nepripravenosť na jednotlivé súdne konania, čím došlo k predlžovaniu lehôt a predlžovaniu celého
súdneho konania. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmení
tak, že žalobu voči odporcom 9/ až 11/ zamietne. resp. zmenil tak, že budú zaviazaní platiť úroky vo
výške vypočítanej v odvolaní.
K odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhovateľ mal za
to, že napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny a v celom rozsahu rešpektuje právny názor
odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný. Nakoľko vo veci už bolo dokazovanie skončené a boli jednotlivými
súdmi vyslovené právne názory na sporné právne otázky, vyjadrenie k odvolaniam je zamerané
len na niektoré z námietok a tvrdení odporcov. V tomto štádiu konania sú už námietky odporcov
ohľadom skončeného dokazovania tak základu, ako aj výšky bezdôvodného obohatenia nepodstatné,
nakoľko v spore sa koná už len v intenciách právnych záverov odvolacieho súdu ohľadom rozdelenia
sumy bezdôvodného obohatenia medzi právnych nástupcov bývalých spoluvlastníkov nehnuteľnosti.
K odvolaniam odporcov v rade 4/ a v rade 5/ uviedol, že podstatnou námietkou obidvoch odvolaní
je domáhanie sa bezdôvodného obohatenia odporcami v rade 4/ a 5/, ktoré mal získať navrhovateľ
z titulu neplatenia nájomného za dobu užívania nehnuteľnosti., a to za obdobie od 09.03.1990 do
27.01.1997 a započítanie vzájomných nárokov. Navrhovateľ poukazuje na to, že tento nárok si obidvaja
odporcovia 4/, 5/ uplatňujú v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Martine pod sp. zn.
6C/359/2001, čo zakladá prekážku začatej a v právoplatne skončenej časti aj prekážku rozhodnutej veci.
Konanie 6C/359/2001 bolo v časti týkajúcej sa niektorých účastníkov konania už právoplatne skončené,
pričom všetky námietky odporcov ohľadom užívania veci navrhovateľom, doby oprávnenej držby, doby
trvania neoprávneného užívania, výšky bezdôvodného obohatenia z titulu ušlého nájomného už boli



posudzované súdom v predmetnom konaní. Vlastníctvo k nehnuteľnosti bolo právnemu predchodcovi
odporcov zapísané titulom rozsudku Okresného súdu Žilina 7C 154/93 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Banská Bystrica č. 11Co 2985/93-137, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.1994, a nie titulom
reštitučných nárokov. Až počínajúc týmto dňom sa mohol navrhovateľ bezdôvodne obohatiť na úkor
odporcov, teda nájomné za obdobie od 09.03.1990 až do 15.03.1994 si odporcovia nemôžu uplatňovať
voči navrhovateľovi z titulu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Obdobie od 16.03.1994 do 12.4.1995
bolo v súdnom konaní 6C/359/2001 posúdené ako oprávnená držba navrhovateľa, za ktorú odporcom
nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa rozhodnutia súdu v uvedenom konaní
odporcom vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.4.1995 do 1.1.1996 z
titulu užívania nehnuteľnosti navrhovateľom bez právneho dôvodu a za toto obdobie súd nárok odporcom
priznal. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie od 2.1.1996 do 27.1.1997 bol
uplatnený odporcami po uplynutí premlčacej lehoty a vzhľadom na námietku premlčania súd tento nárok
zamietol. Navrhovateľ zároveň vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko v odvolaní uplatnené nároky
odporcov 4/ a 5/ na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 09.3.1990 do 27.01.1997 na
započítanie sú premlčané. Naviac sumy bezdôvodného obohatenia za jednotlivé obdobia vyčíslené
odporcami v podanom odvolaní nie sú ničím preukázané, nie sú splatné a na uplatnené započítanie
nemožno prihliadať. Pokiaľ sa jedná o odvolanie odporcov 4/ a 5/ voči rozhodnutiu okresného súdu
v časti úrokov z omeškania, navrhovateľ poukazuje na to, že sa jedná o zákonnú výšku úrokov z
omeškania. Odporcovia mali možnosť dlh na istine zaplatiť aj skôr a pokiaľ tak neurobili, museli si
byť vedomí následkov s tým spojených. Námietku premlčania úrokov z omeškania okresný súd už
posudzoval, na základe čoho nárok na úrok z omeškania priznal navrhovateľovi až od 21.6.1997,
nakoľko tento bol uplatnený v rámci zákonnej trojročnej premlčacej lehoty, a nie od podania žalobného
návrhu 1.6.1995. Konajúcim súdom už bola právne posudzovaná aj otázka pasívnej vecnej legitimácie
účastníkov. Je riadne a dostatočne preukázaný právny dôvod zapísania nehnuteľnosti späť na odporcov,
ako aj to, že navrhovateľ nehnuteľnosť vydal odporcom ako vlastníkom nehnuteľnosti. Odporcovia
teda získali do svojho vlastníctva navrhovateľom zhodnotenú nehnuteľnosť a oni získali bezdôvodné
obohatenie na jeho úkor. Nebol to ani štát, ani Mesto Žilina, týmto subjektom nehnuteľnosť nebola
vydaná. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa ustanovenia § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Pokiaľ sa jedná o námietku odporcu v rade 5/, že účastníkmi konania nie sú
právni nástupcovia po neb. účastníkovi Ing. B. S., je tomu tak preto, že jeho spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti nadobudli vydržaním, nie dedením, ďalší podieloví spoluvlastníci MUDr. U. S. a Doc.
Ing. A. S., CSc., na základe čoho sa aj voči ním úmerne zvýšila výška pohľadávky navrhovateľa z
bezdôvodného obohatenia. Keďže predmetom súdneho konania nie je spor o samotnú nehnuteľnosť,
ale o vydanie peňažnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia, je právne bez významu skutočnosť,
či odporca zdedil podiel na nehnuteľnosti alebo nie. Jedná sa o peňažné plnenie a odporca v rade
5/ získal v dedičstve po zomrelom účastníkovi konania MUDr. A. S. najväčší podiel a podľa podielu
nadobudnutého dedičstva zodpovedá aj za poručiteľove dlhy. Pokiaľ išlo o  odvolania odporcov v
rade 6/ , 7/ , 8/ navrhovateľ uviedol, že námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie týchto
účastníkov konania bola súdom už právne posudzovaná. Z dedičského rozhodnutia je preukázané, že
odporcovia v rade 6/, 7/ a 9/ boli dedičmi po zomrelom účastníkovi konania MUDr. A. S. a z dedičstva
po ňom nadobudli majetok určený dedičským rozhodnutím, aj keď nenadobudli podiel na samotnej
nehnuteľnosti. Predmetom súdneho konania je záväzok, dlh právneho predchodcu odporcov a nie
právne vzťahy k samotnej nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícky podie na nej. Spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti je len podkladom pre stanovenie rozsahu výšky dlhu pripadajúceho na jednotlivých
účastníkov konania. Tento podiel právneho predchodcu odporcov je potom potrebné rozdeliť medzi
všetkých jeho právnych nástupcov podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.
Rozhodnutie okresného súdu je preto vecne správne. Odporcovia v rade 6/, 7/, 8/ sú v zmysle ustanovení
§ 451 a nasl. a § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pasívne vecne legitimovanými účastníkmi
konania a v pomere svojich dedičských podielov zodpovedajú za poručiteľove dlhy všetci dedičia
bez ohľadu na to, ktorý z nich nadobudol samotnú nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel na nej.
Predmetom súdneho konania je dlh, ktorý bol viazaný na osobu právneho predchodcu odporcov a
nie na nehnuteľnosť, ako to uvádzajú odporcovia v podanom odvolaní. Primárny spôsob vrátenia
bezdôvodného obohatenia vydaním predmetu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 456
Občianskeho zákonníka nebolo možné v prejednávanej veci uplatniť, pretože sa jednalo o investíciu
do veci - materiály, tovary, veci a práce zabudované do nehnuteľnosti. Tieto vložené investície nebolo
možné fyzicky vydať navrhovateľovi, je preto dôvodné a správne aplikovanie ustanovenia § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka o poskytnutí peňažnej náhrady. Nejedná sa o vecný nárok, ale o peňažnú



náhradu, ktorá je dlhom na strane právneho predchodcu odporcov. Bezdôvodne sa na úkor navrhovateľa
obohatil právny predchodca odporcov, lebo jemu bola zhodnotená nehnuteľnosť fyzicky vydaná. Pokiaľ
však bezdôvodne obohatenie nezaplatil, prešiel tento jeho záväzok ako dlh na jeho právnych nástupcov.
Navrhovateľ má za to, že nie je daný ani dôvod na pripustenie dovolania v zmysle ustanovenia §
238 ods. 3 O.s.p., nakoľko v prejednávanej veci nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu. Posúdenie otázky, či sa jedná o vecný nárok alebo o peňažný nárok (dlh) je jednoznačne
dané ustanovením § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nie je pochybnosť o tom,
že sa jedná o peňažné plnenie, nakoľko vecné plnenie nie je dobre možné, resp. nie je možné vôbec.
K odvolaniu odporcov v rade 9/ až 11/ uviedol navrhovateľ, že podstatou odvolania týchto odporcov
bola námietka, že súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania i v časti, ktorá prevyšuje zodpovednosť
odporcov 9/, 10/, 11/ za dlhy poručiteľa podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
dedičských rozhodnutiach po ich právnom predchodcovi Y. S. je stanovená všeobecná cena majetku
poručiteľa sumou 12.705,- € a 5.908,- €. Skutočná reálna cena dedičstva po Y. S. je však úplne iná. Len
samotný zdedený podiel na nehnuteľnosti vo výške 61/360-ín mal cenu 28.122,69 €. Je to nepochybne
preukázané z kúpnej zmluvy V 1500/09 uzavretej dňa 19.2.2009, ktorou podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosť predali za kúpnu cenu 165.970,- € (5.000.012,20 Sk), z čoho odporca v rade 9/ získal
za spoluvlastnícky podiel 61/360 sumu 28.122,69 € (847.224,16 Sk). Spolu s ostatnou všeobecnou
cenou dedičstva určenou v dedičskom rozhodnutí D 722/93-22, Dnot 175/94 (12.705,90 €) predstavuje
cena dedičstva sumu 40.828,59 €. Povinnosť odporcov v rade 9/,10/,11/ na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia podľa napadnutého rozsudku okresného súdu predstavuje spoločne: istinu 9.458,- € a úrok
23.311,17 €, teda spolu 32.769,17 €. Táto suma v ničom neprevyšuje cenu nadobudnutého dedičstva
40.828,59 €. Uplatnením započítania záväzku navrhovateľa voči odporcom 9/-11/ vyplývajúceho z
rozsudku Okresného súdu Martin 6C/359/2001 je však povinnosť odporcov na doplatenie úrokov z
omeškania nižšia. Navrhovateľ poukázal na to, že výška dlhu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
v čase nadobudnutia dedičstva nebola taká vysoká. Nič nebránilo odporcom 9/-11/ dlh na istine
vysporiadať skôr a zabrániť tak narastaniu dlhu na úrokoch z omeškania. Pokiaľ odporcovia odmietali
od samého začiatku vôbec zaplatiť akékoľvek bezdôvodné obohatenie, museli si byť vedomí toho, že
sa vystavujú riziku platenia s tým spojených majetkových sankcií. Neobstojí podľa navrhovateľa ani
tvrdenie odporcov 9/-11/, že nevedeli o výške bezdôvodného obohatenia, a preto sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, na základe ktorých by navrhovateľovi nemal byť priznaný úrok z omeškania. Z
vyjadrení a postoja odporcov je preukázané, že od samého začiatku neprejavili žiadnu snahu zaplatiť
hoci len časť bezdôvodného obohatenia, a to ani sumu uplatnenú pôvodným žalobným návrhom, ktorá
bola riadne preukázaná a zdokumentovaná dokladmi z účtovníctva navrhovateľa. V čase uplatnenia dlhu
nebol odporca 9/ dôchodcom, z predaja časti dedičstva, z ktorého odporcovia bezdôvodné obohatenie
získali, nadobudli finančné prostriedky na zaplatenie dlhu na istine už v roku 2009, napriek tomu dlh na
istine zaplatili až v júni 2011, hoci vedeli, že úrok z omeškania narastá. S poukazom na štádium, v akom
sa súdne konanie nachádza, na skončené dokazovanie ohľadom niektorých skutočností uvádzaných
odvolateľmi vo svojich odvolaniach, na právne závery prvostupňového aj odvolacieho súdu, ako aj
skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení, žiadal navrhovateľ podané odvolania odporcov 4/ - 11/ v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdiť ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 219 ods. O.s.p. Navrhovateľ si zároveň uplatnil trovy
odvolacieho konania, výšku ktorých vyčísli na základe výzvy súdu po skončení konania v merite veci.
K odvolaniu odporcov v rade 4/ až 8/ sa vyjadrili odporcovia v rade 9/ až 11/. S ich odvolaním sa plne
stotožňovali  a uviedli, že si tiež uplatňujú započítanie bezdôvodného obohatenia za čas od 9.3.1990
do 13.4.1995 a za čas od 2.1.1996 do 27.1.1997 spočívajúceho v ušlom zisku, pretože navrhovateľ
im neplatil nájom, odmietal im vydať dobrovoľne nehnuteľnosť, a to spolu vo výške 21.140 €, pričom z
tejto sumy na podiel, ktorý bol vo vlastníctve právneho predchodcu a potom odporkyne 9/ činil 61/360
teda v sume 5.893,08 € s príslušenstvom, pričom na ich podiel by pripadala suma 1.071,95 €. Žiadali,
aby bol rozsudok okresného súdu zmenený tak, že žalobu navrhovateľa vo vzťahu k istine aj k úroku z
omeškania zamieta a priznáva im náhradu trov konania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Preskúmaním rozsudku okresného súdu, preskúmaním predloženého spisového materiálu a
vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v
danom konaní v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa zároveň
stotožnil aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné
pochybenie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s tým, že poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v
rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 25.1.2011 sp. zn. 5Co/287/2010,  ktorým je prvostupňový súd viazaný
a v jeho intenciách správne rozhodol o povinnosti  odporcov v rade 4/ až 8/  zaplatiť uvedené sumy spolu
s úrokom z omeškania ročne od 21.6.1997 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá suma
zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu ich právneho predchodcu vo výške 61/360-tín k podielu
na nehnuteľnosti s prihliadnutím na pomer, ktorý im pripadol z dedičstva k hodnote celého dedičstva v
súlade  s ust. § 470 ods. 2 Obč. zák.. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj s rozhodnutím okresného
súdu vo vzťahu k odporcom v rade 9/ až 11/ o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo
výške 17,6 % ročne od 21.6.1997 do 23.6.2011.

Pokiaľ odporcovia v odvolacom konaní namietali oprávnenosť nároku navrhovateľa, odvolací súd
poukazuje, že uvedené bolo riešené už v predchádzajúcom rozsudku okresného súdu, ktorý odvolací
súd potvrdil. Rovnako tak sa uvedené vzťahuje aj na výšku úrokov z omeškania, ako aj na obdobie, za
ktoré sú povinní odporcovia výšku úrokov z omeškania zaplatiť. Rovnako tak odvolací súd vo vzťahu k
odvolaniam odporcov poukazuje na skutočnosť, že námietku premlčania úrokov z omeškania okresný
súd už posudzoval, na základe čoho nárok na úrok z omeškania priznal navrhovateľovi až od 21.6.1997,
pretože tento bol uplatnený v rámci zákonnej trojročnej premlčacej lehoty, a nie od podania žalobného
návrhu 1.6.1995. Výška úrokov z omeškania zároveň zodpovedá zákonnej výške úrokov z omeškania.

Odporcovia sa v rámci odvolaní domáhali započítania vzájomných nárokov, a to bezdôvodného
obohatenia, ktoré mal získať navrhovateľ z titulu neplatenia nájomného za dobu užívania nehnuteľnosti,
a to za obdobie od 09.03.1990 do 13.4.1995 a od 2.1.1996 do 27.1.1997. Odvolací súd konštatuje,
že uvedený nárok je predmetom konania vedeného pred Okresným súdom v Martine pod sp. zn.
6C/359/2001, čo zakladá prekážku začatej a v právoplatne skončenej časti aj prekážku rozhodnutej veci.
Pokiaľ sa jedná o námietku odporcu v rade 5/, že účastníkmi konania nie sú právni nástupcovia po neb.
účastníkovi Ing. B. S., odvolací súd v tomto smere poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa v odvolacom
konaní, s ktorým sa stotožňuje a ktorý uviedol, že dôvodom je skutočnosť, že jeho spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti nadobudli vydržaním, nie dedením, ďalší podieloví spoluvlastníci MUDr. U. S. a Doc.
Ing. A. S., CSc., na základe čoho sa aj voči ním úmerne zvýšila výška pohľadávky navrhovateľa z
bezdôvodného obohatenia.

V rámci dôvodov podaného odvolania odporcovia v 6/ až 8/ rade žiadali pre prípad potvrdzujúceho
rozsudku odvolacieho súdu pripustiť dovolanie podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd nevyslovil
vo výrokovej časti svojho rozsudku prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., nakoľko bol toho
názoru, že v konkrétnej súdenej veci sa o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu
nejednalo.

S poukazom na uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odporcov v rade
4/ až 11/, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody a preto rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.



Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Vzhľadom na citované zákonne ustanovenie, odvolací súd konštatuje, že o trovách tohto odvolacieho
konania rozhodne okresný súd.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.