Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/7/2012 z 5. 7. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 5. júla 2012, sp. zn. 22Sp/7/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200093.2
Krajský súd Žilina | 22Sp/7/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5012200093.2 | 2012-07-05 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b920aac-9187-4c10-9b63-a4523a89abac
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200093.2

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/7/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200093
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200093.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci
navrhovateľky: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/XX, L., právne zastúpená JUDr. Gabrielou
Kľačanovou, advokátkou so sídlom A. B. XX, L., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Martin, so
sídlom ul. P. Mudroňa 45, Martin, za účasti účastníka konania: Slovenský pozemkový fond, Regionálny
odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu
č.k. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB
zo dňa 12.1.2012   z r u š u j e    podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. za použitia § 250q ods. 2 O.s.p.
a § 250l ods. 2 O.s.p. a vec   v r a c i a    správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporca    j e    p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške, ako bude vyčíslená
v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právnej zástupkyne JUDr. Gabriely Kľačanovej do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012 odporca rozhodol, že
navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c), e) zák. č. 503/2003 Z.z. v majetkovom
podiele 1-ica spĺňa podmienky zákona podľa § 3 ods. 1 písm. j) a priznáva sa jej právo na náhradu k
pozemkom, ktoré nie je možné vydať v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a d) zákona vo vložke 745 ako PK p. č.
1617 v podiele 4/5-iny, v stave podľa KN ide o KN p. č. 1601/8 a v PK vložke 745 PK p. č. 1619 v podiele
4/5-iny, v stave podľa KN ide o p. č. 1618/2 a 4232/1. Oprávnená osoba ďalej nespĺňa podmienky zákona
uvedené v § 1 zákona a nenavracia sa jej vlastnícke právo ani nepriznáva sa jej právo na náhradu za PK
p. č. 1618 (dom č. XX, dvor) o výmere 593 m2 zapísaná v PK vložke 745, všetko kat. úz. L.. V odôvodnení
správny orgán uviedol, že čo sa týka PK p. č. 1617 vo vložke 745, táto bola pôvodne vlastníctvom S. B.,
T. U. B. a T. B. v podiele 4/5-iny. Nehnuteľnosť prešla na základe kúpnej zmluvy do vlastníctva Mestského
národného výboru v Martine, boli splnené podmienky tiesne a nápadne nevýhodných podmienok podľa
§ 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z.. Na základe kúpnej zmluvy z 25.01.2002 prešla do vlastníctva
Daňového riaditeľstva SR a je evidovaná na LV č. XXXX. Čo sa týka PK p. č. 1618, táto je pôvodným
vlastníctvom S. B., T. U. B., T. B. v podiele 4/5-iny a v čase prechodu do vlastníctva štátu nehnuteľnosť
mala charakter zastavanej plochy (dom č. XX, dvor) a preto neboli splnené podmienky v § 1 zák.
503/2003 Z.z.. Čo sa týka PK p. č. 1619, táto bola pôvodným vlastníctvom S. B., T. U. B., T. B. v podiele
4/5-iny a na základe kúpnej zmluvy prešla do vlastníctva Čsl. štátu, pričom kúpna zmluva je podľa §
3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z. uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Táto



je zastavaná miestnou komunikáciou a časť parcely (C-KN p. č. 1618/2) je vo vlastníctve právnickej
osoby a pozemok má charakter zastavanej plochy (LV XXXX). Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o
priznaní práva na náhradu. Z dôvodu objektívneho posúdenia reštitučného nároku v nadväznosti na
preverenie skutočnosti vyplatenia a prevzatia kúpnopredajnej ceny boli vyzvané príslušné orgány štátnej
správy na zaslanie dokladov o vyplatení a prevzatí kúpnej ceny. Doklady v archívoch štátnych orgánov
sa nenašli, preto správny orgán vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, ten tieseň a nápadne nevýhodné
podmienky špecifikoval vo svojom vyjadrení v zápisnici zo dňa 07.11.2011. Ten nápadne nevýhodné
podmienky videl v tom, že spoločnosť pred rokom 1989 fungovala z ekonomického vlastníctva poňatia
vlastníctva, ktorého základnou črtou bolo delenie vlastníctva na osobné a súkromné, pričom pozemok
nebolo možné ponímať za predmet osobného vlastníctva, pretože cieľom bol stav, že všetky pozemky
budú vo vlastníctve štátu, čo znamenalo diskrimináciu vlastníkov a ich vlastníckeho práva. Súčasne
neexistovala primeranosť medzi metódami a použitými prostriedkami zo strany štátu pri nadobúdaní
vlastníctva a úkonmi pozbavujúcimi vlastníkov ich vlastníckeho práva. Za predmetné pozemky zo strany
štátu nebola vyplatená kúpnopredajná cena.
Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že toto rozhodnutie nerieši celý reštitučný nárok navrhovateľa a
vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam z dôvodu úplného a skutočného zistenia stavu veci bude potrebné
vyhotoviť geometrické plány. Správny orgán o ďalších nehnuteľnostiach rozhodne po predložení
predmetných dokladov.

Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok navrhovateľka, v ktorom ako odvolacie dôvody
uviedla: Odporca svojím nekonaním vo veci porušil právo navrhovateľky na prerokovanie veci v
primeranej lehote, ktoré je zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Tým, že odporca vydal viacero
rozhodnutí o jednotlivých častiach jej riadne uplatneného nároku, zasiahol do jej práv a právom
chránených záujmov tým, že pri vydaní čiastkových rozhodnutí si navrhovateľka nemôže vybrať,
či chce náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na pozemkoch formou náhradných pozemkov alebo
v peniazoch, pretože v jednotlivých čiastkových rozhodnutiach navrhovateľka nespĺňa kumulatívne
podmienku výmery nad 400 m2 a zároveň z hodnoty pozemkov väčšej ako 166 Eur, pričom však jej
celkový uplatnený nárok zákonom ustanovené podmienky kumulatívne spĺňa. Navrhovateľka nesúhlasí
s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach. Ďalej namieta, že neexistujú právne
prekážky pre navrátenie parciel v prospech navrhovateľky. Pôvodná PK p. č. 1619 v súčasnej dobe
existuje ako C-KN p. č. 1618/2 a jej vlastníkom je podľa výpisu z katastra nehnuteľností spoločnosť s
ručením obmedzeným, ktorá ju mala nadobudnúť v roku 2008. V čase uplatnenia reštitučného nároku
bola vo vlastníctve povinnej osoby, ktorá v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. bola povinná s
pozemkom nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemohla pozemok previesť od 01.01.2004
do vlastníctva iného. Pokiaľ k prevodu došlo, takýto úkon je zo zákona neplatný. Odporca sa pri vydaní
rozhodnutí týmto vôbec nezaoberal. Ďalej namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, podľa
nej v odôvodnení rozhodnutia absentuje uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie
rozhodnutia, uvedenie akými úvahami sa spravoval odporca pri hodnotení dôkazov a pri použití správnej
úvahy. Odporca síce uviedol niektoré skutkové okolnosti, ale nezhodnotil ich právny význam. Odporcom
uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého takto rozhodol je nedostatočné. Na základe
tohto žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uplatnila
si náhradu trov konania.

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril v podaní zo dňa 20.03.2012. Uviedol v ňom, že v
inom rozhodnutí rozhodol o časti reštitučného nároku navrhovateľky a na ústnom pojednávaní zo dňa
27.10.2011 sa správny orgán dohodol s právnou zástupkyňou navrhovateľky, že z tohto rozhodnutia
sa vypustia PK p. č. 1617, 1618 a 1619 a časť PK p. č. 2457 z dôvodu preverenia skutkového
a právneho stavu v KN. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že nebolo rozhodnuté
o celom reštitučnom nároku navrhovateľky. Tiež nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že by bola
ukrátená o možnosť poskytnutia náhrady v náhradnom pozemku, ak by bolo rozhodované čiastkovými
rozhodnutiami. Čo sa týka prevodu vlastníckeho práva k predmetu konania do vlastníctva tretích osôb,
C-KN p. č. 1601/8 prešla na základe kúpnej zmluvy z roku 2002 do vlastníctva Daňového riaditeľstva SR
a preto bolo rozhodnuté o priznaní práva na náhradu. PK p. č. 1618 bola v čase prechodu vlastníctva
na štát zastavanou plochou a preto nemá charakter nehnuteľností uvedených v § 1 zák. č. 503/2003
Z.z.. PK p. č. 1619 a z nej vytvorená C-KN p. č. 1618/2 je vo vlastníctve právnickej osoby a pozemok má
charakter zastavanej plochy - komunikácia (cestné teleso). Z tohto dôvodu taktiež nebolo priznané právo
na náhradu. Rozhodnutie aj v časti jeho odôvodnenia je podľa názoru správneho orgánu dostačujúce.
Žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a nepriznať navrhovateľke náhradu trov konania.



Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý prechádzal jeho vydaniu v
zmysle § 250l a nasl. O.s.p. a to v medziach uvedených v opravnom prostriedku (§ 250l ods. 2 O.s.p.,
v spojení s § 249 ods. 2 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j
ods. 2 písm. a), e) O.s.p. z týchto dôvodov:

Súčasťou správneho spisu je uplatnenie nároku navrhovateľky na navrátenie vlastníctva podľa zák.
č. 553/2003 zo dňa 29.12.2004, pričom navrhovateľka sa cíti byť oprávnenou osobou, ako neter po
pôvodných vlastníkoch nebohom T. U. B. a S. B. a ako dcéra k pôvodnému vlastníkovi L. B.. Vo vzťahu k
týmto pôvodným vlastníkom si uplatňuje aj jednotlivé podiely. Okrem iného si uplatnila vlastnícke právo
k PK p. č. 1617, 1618/1, 1618/2 a 1619 zapísané vo vložke 745 za podiely S., T. U. a L. vo výške
3/5-iny. Reštitučný dôvod mala byť kúpna zmluva uzavretá medzi vlastníkmi a Čsl. štátom - cestným
investorským útvarom Banská Bystrica dňa 07.11.1984. Podľa identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005
vyplýva, že PK p. č. 1617, 1618 a 1619 sú identifikované ako celok a to časť C-KN p. č. 1601/8 vo
vlastníctve Daňového riaditeľstva SR, časť C-KN p. č. 1618/2 vedená na APIS a.s. T. Teplice časť C-KN
p. č. 4319/3, časť C-KN p. č. 4232/1. Z pôvodných PK parciel bolo vykúpených 219 m2, 753 m2 a 53
m2. V majetkovej podstate časti A pozemkovej knihy, vložka 745 kat. úz. A. sv. L. sú uvedené v PK p.
č. 1617, 1618 a 1619, naposledy v spoluvlastníctve L. B. v 1/6-ine + 1/31-ine, vo vlastníctve S. B. v 1/6-
ine + 1/31-ine a vo vlastníctve T. U. B. v 1/6-ine + 1/31-ine.

Hoci správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že C-KN p. č. 1618/2, vzniknutá z pôvodnej PK
p. č. 1619 je vo vlastníctve právnickej osoby a pozemok má charakter zastavanej plochy a vlastníctvo
je evidované na LV č. XXXX, uvedený LV sa v správnom spise nenachádza. Súd preto vychádzal z
čiastočného výpisu z LV č. XXXX zo dňa 15.02.2012, ktorý spolu s opravným prostriedkom predložila
navrhovateľka. Z neho vyplýva, že KN p. č. 1618/2 - ostatné plochy je vedená na PRIMA PROPERTIES
s.r.o., pričom na LV sú evidované tituly nadobudnutia a to kúpna zmluva V 2496/2006, kúpna zmluva
V 4118/06, kúpna zmluva V 341/2007, kúpna zmluva zo dňa 26.03.2008 pod V 1315/08 a zámenná
zmluva zo dňa 24.04.2008 pod V 1866/2008.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva
k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom,
ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 písm. j) citovaného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto
zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy,
a poľnohospodárske družstvá.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia povinná osoba je povinná s pozemkami až do
navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára
14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je
neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto
povinností, zostáva nedotknuté.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil so žalobnou námietkou navrhovateľky, že vo vzťahu k C-KN p. č. 1618/2,
ktorá podľa identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005 je totožná s časťou PK parciel 1617, 1618 a 1619
a je vedená ako ostatná plocha o výmere 144 m2, bolo potrebné, aby správny orgán skúmal, kedy došlo
k jednotlivým prevodom vlastníckeho práva k tejto parcele a či k nim nedošlo po účinnosti zákona č.
503/2003 Z.z. v zmyle § 4 ods. 2, ktorého by boli takéto prevody absolútne neplatné. Ak by k takýmto
prevodom došlo po účinnosti tohto zákona, čo zatiaľ vyplýva z LV č. XXXX kat. úz. L., ktorý LV je však
iba čiastočný, a teda môžu byť na ňom uvedené i ďalšie skutočnosti, napr. že prvý prevod v poradí bol



učinený už pred účinnosťou tohto zákona, na tieto prevody by správny orgán neprihliadal. Povinnou
osobou je osoba v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., ktorej svedčalo vlastnícke právo k uplatnenej
nehnuteľnosti v čase účinnosti zákona. Ak teda bol k tomuto dňu pozemok vo vlastníctve Slovenskej
republiky alebo Poľnohospodárskeho družstva, bola splnená podmienka, že pozemok bol vo vlastníctve
povinnej osoby a teda ho možno vrátiť in natura. Procesným dôsledkom takto zisteného skutkového
stavu by potom bola aj tá skutočnosť, že správny orgán by musel ako s účastníkom konania konať
i so súčasným vlastníkom tohto pozemku, ktorý je vedený na LV. Keďže správny orgán sa dôsledne
týmito prevodmi nezaoberal a nevyslovil právny názor, či došlo k týmto prevodom po účinnosti zákona
č. 503/2003 Z.z. alebo pred jeho účinnosťou a teda, či je potrebné ďalej konať s účastníkmi konania
aj s osobami, ktoré sú v súčasnej dobe vedené na liste vlastníctva, jedná sa o vadu, ktorá môže mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto bolo potrebné rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods.
2 písm. a) a e) O.s.p..

Súd však neprihliadol na ďalšie námietky navrhovateľky, ktoré spočívajú v tom, že nesúhlasí s
vydaním čiastkových rozhodnutí. Tým, že správny orgán vo veci reštitučného nároku vydáva čiastkové
rozhodnutia, nie sú žiadnym spôsobom jej práva a právom chránené záujmy dotknuté.
...
Námietka navrhovateľky, že odporca porušil jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote je
dôvodná, avšak nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku samo o sebe
nie je vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p., v spojení s
§ 250l ods. 2 O.s.p.). Na nekonanie odporcu o uplatnenom nároku je možné použiť konkrétne právne
prostriedky, napr. podanie návrhu podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p..

Navrhovateľkin nesúhlas s vydávaním čiastkových rozhodnutí vo veci taktiež nespôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súhlas navrhovateľky ohľadne konkrétneho procesného postupu správneho
orgánu nie je potrebný.
...
Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je formulovaná všeobecne a z tohto dôvodu
nie je možné na ňu prihliadnuť. Ak navrhovateľka uvádza, že v rozhodnutí sú uvedené niektoré
skutkové okolnosti, ale nie je zhodnotený ich právny význam, nie je jasné, ktoré skutkové okolnosti má
navrhovateľka na mysli. Námietka, že odporcom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého
rozhodol je nedostatočné, nie je dôvodná, pretože v rozhodnutí boli uvedené všetky relevantné právne
predpisy, resp. konkrétne ustanovenia zák. č. 503/2003 Z.z., ktoré boli na konkrétny prípad použité.

Súd však prihliadol na ďalšie vady napadnutého rozhodnutia ex offo, pretože tieto vady sú zásadného
charakteru a bude potrebné ich v ďalšom správnom konaní odstrániť. V prvom rade v reštitučnej žiadosti
je uvedené, že oprávnená osoba si uplatňuje majetkové podiely po pôvodných vlastníkoch T. U. B., S.
B. a L. B.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú majetkové podiely PK parciel 1617,
1618 a 1619 po S. B., T. U. B. a T. B., neuvádza sa pritom majetkový podiel L. B.. Celkový podiel
uvedený pri jednotlivých PK parcelách je 4/5-iny. Návrh navrhovateľky pritom znel na 3/5-iny. Zároveň vo
výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, že navrhovateľke sa priznáva z týchto podielov (4/5-iny)
majetkový podiel 1-ica a to bez bližšieho zdôvodnenia v napadnutom rozhodnutí. V ďalšom konaní bude
preto potrebné ustáliť jednotlivé majetkové podiely po skutočných právnych predchodcov oprávnenej
osoby Q. T. a rozhodovať len o týchto podieloch. Bude tiež potrebné v odôvodnení rozhodnutia uviesť
konkrétne príbuzenské, resp. iné väzby, podľa ktorých je navrhovateľka oprávnená osoba v zmysle § 2
ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. a to vo vzťahu k označeným pôvodným vlastníkom v reštitučnej žiadosti.

V ďalšom konaní bude tiež potrebné skúmať aj vo vzťahu k ďalším C-KN parcelám vzniknutým z
pôvodných PK parciel p. č. 1617 a 1619, či k prevodom vlastníckeho práva z povinnej osoby došlo
pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z.z. (v tom prípade nie je potrebné konať s týmito vlastníkmi ako s
účastníkmi konania) alebo po účinnosti tohto zákona (v tom prípade bude potrebné s týmito vlastníkmi
zapísanými na LV konať ako s účastníkmi reštitučného konania, pretože ich práva môžu byť vydaným
rozhodnutím dotknuté). Jedná sa o, okrem C-KN p. č. 1618/2, na ktoré poukazovala navrhovateľka vo
svojom opravnom prostriedku, aj o C-KN p. č. 1601/8, 4232/1 a 4319/3. Posledné dve parcely podľa
identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005 nie sú zapísané na liste vlastníctva, avšak bude potrebné túto
skutočnosť preveriť. Podľa tejto identifikácie súčasťou vyššie uvedených PK parciel bola i C-KN p. č.
4319/3 (jej časť), avšak vo výroku napadnutého rozhodnutia v C-KN stave sa táto parcela nenachádza.



O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania. Tieto si uplatnila vyčíslením zo dňa 06.07.2012. Žiadala priznať náhradu za tieto úkony právnej
pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, podanie žalobného návrhu
127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, nahliadnutie do súdneho spisu dňa 29.05.2012 v čase od 10:00
do 10:25 hod. podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál 7,63 Eur + náhrada
za stratu času za dve polhodiny (Martin - Žilina a späť) po 12,71 Eur, spolu náhrada za stratu času 25,42
Eur + cestovné na trase Martin - Žilina a späť 19,13 Eur, ďalšia porada s klientkou zo dňa 30.05.2012
podľa § 14 ods. 2 písm. a) citovanej vyhlášky 84,77 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 06.07.2012 - 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + náhrada za stratu času za dve polhodiny (Martin
- Žilina a späť) po 12,71 Eur, spolu náhrada za stratu času 25,42 Eur + cestovné na trase Martin - Žilina
a späť 9,44 Eur. Trovy právneho zastúpenia celkom boli uplatnené v sume 698,26 Eur.

Ďalej VSÚ - upozorňujem, že úkon nahliadnutie do súdneho spisu uplatnený podľa § 14 ods. 1 písm.
c) vyhlášky nespadá pod toto ustanovenie, pretože sa nejedná o účasť pri vyšetrovacom úkone, ani pri
oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávanie a nejedná sa ani o konanie pred súdom alebo
iným orgánom a ani nejde o ďalšie skutkové podstaty uvedené v tomto ustanovení. Za nahliadnutie do
súdneho spisu podľa tohto ustanovenia odmena nepatrí. Čo sa týka uplatnenej ďalšej porady s klientkou
zo dňa 30.5.2012, vzhľadom na obsah záznamu z tejto porady, súd považuje za účelnú trovu, túto poradu
len v rozsahu maximálne 1 hodiny a nie ako ju uplatnila právna zástupkyňa navrhovateľky v rozsahu,
ktorý presiahol 1 hodinu. Z uvedeného záznamu vyplýva, že sa týkal nielen oboznámenia sa so súdnym
spisom a s dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis po podaní opravného prostriedku, ale aj poučenia v rámci
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú všeobecne rozhodnutí súdov prípustnosti opravného
prostriedku atď.. Taktiež oboznámenie sa s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline iného čísla konania
nie je informáciou, ktorá bezprostredne súvisí s prejednávaným prípadom. Preto súd ako účelnú trovu v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. priznal navrhovateľke odmenu za
tento úkon vo výške 1/3-iny základnej sadzby v zmysle § 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo
výške ................. ostatné úkony súd považuje za účelne uplatnené. VSÚ - toto čo som teraz diktovala
vo vzťahu k tým dvom úkonom, ktoré sa budú priznávať inak, ako to bolo navrhnuté, tak to napíšete
taktiež do rozsudku ako právne posúdenie.

Účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond Bratislava súd náhradu trov konania nepriznal, pretože
tento si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne



obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.