{"guid": "5cd796aa-f314-47bc-8182-a7182882e619:b676baa1-39be-4974-9d3e-b16d69342c66", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5012200092.1", "spisova_znacka": "29Sp/5/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/5/2012 z 17. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. mája 2012, sp. zn. 29Sp/5/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200092.1", "identifikacne_cislo": "5012200092", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2012-05-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c,d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b676baa1-39be-4974-9d3e-b16d69342c66", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200092.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200092.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200092.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/5/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200092
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200092.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci
navrhovateľky: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX Z., právne zastúpená JUDr. Gabrielou
Kľačanovou, advokátkou so sídlom

A. E. č. XX, XXX XX Z., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Martine, so sídlom Ul. Pavla
Mudroňa 45, 036 01 Martin, za účasti účastníka konania Slovenský pozemkový fond Bratislava,
Regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23,

036 01 Martin, o preskúmanie rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Martine

č. ObPÚ 2012/00231-II.-URB zo dňa 12.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie odporcu č. ObPÚ 2012/00231-II.-URB zo dňa 12.
januára.2012  z r u š u j e   podľa § 250j od. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec

v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporca    j e   p o v i n n ý    nahradiť navrhovateľke trovy konania, na účet právnej zástupkyne
navrhovateľky, vo výške 448,92 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ 2012/00231-II.-URB zo dňa 12.01.2012 odporca rozhodol podľa
§ 2 ods. 2 písm. c) a e) tak, že navrhovateľka spĺňa podmienky zákona uvedené v ust. § 3 ods. 1
písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z.. Vo výroku II. oprávnenej osobe priznal právo na náhradu k pozemkom,
ktoré nemôže vydať v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a d), a to v kat. úz. Martin z PKN vl. č. 745, parc. č.
1617, záhrada o výmere 677 m2 - podiel 4/5, stav podľa CKN 1601/8, z PKN vl. č. 745, parc. č. 1619,
záhrada o výmere 167 m2 - podiel 4/5, stav CKN 1618/2, 4232/1. Vo výroku III. rozhodnutia rozhodol
tak, že oprávnená osoba nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. a oprávnenej
osobe sa nenavracia  vlastnícke právo k pozemkom a ani nepriznáva právo na náhradu za PKN parc.
č. 1618 - dom  č. XX a dvor o výmere  593 m2 zapísaných v PKN vl. č. 745, nachádzajúcej sa v kat.
úz. Z.. V odôvodnení poukázal na to, že navrhovateľka si uplatnila  reštitučný nárok na Obvodnom
pozemkovom úrade v Martine v lehote, a to dňa 29.12.2004. Uviedla, že pôvodným vlastníkom PKN
parciel, zapísaných v PKN vl. 743, 744, 745, 746, 1197, 1872, 1224, 2448 kat. úz. Z. boli  A. S. E., T. E.,
A. E., Z. E. a nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) a m) zák. č. 503/2003
Z.z.. Zároveň správny orgán vyšpecifikoval aké doklady boli zo strany navrhovateľky mu predložené.
Ďalej uviedol, že PKN parc. č. 1617 bola zapísaná v PKN vl. 745, kat. Z., bola pôvodným vlastníctvom
T. E., A. S. E. a A. E. v podiele 4/5 a predmetná nehnuteľnosť prešla  na základe kúpnej zmluvy do



vlastníctva MNV v zmysle § 3 ods. 1 j) zák. č. 503/2003 Z.z. - na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Nakoľko boli splnenie podmienky tiesne a nápadne
nevýhodných podmienok a dotknutá nehnuteľnosť podľa údajov katastra nehnuteľností je zapísaná ako
CKN parcela č. 1601/8 ako zastavaná plocha, prešla na základe Kúpnej zmluvy č. 902/2002-3 zo dňa
25.01.2002 do vlastníctva Daňového riaditeľstva SR a jeho vlastníctvo je evidované na LV č. XXXX, z
uvedeného dôvodu správny orgán v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a d) zákona rozhodol o priznaní práva
na náhradu. Vo vzťahu k PKN parc. č. 1618, ktorá bola zapísaná v PKN vl. 745, kat. úz. Z., bola táto
pôvodným vlastníctvom T. E., A. S. E. a A. E.  v podiele 4/5. V čase prechodu do vlastníctva štátu
predmetná nehnuteľnosť mala charakter zastavanej plochy - dom č. XX a dvor a nakoľko neboli splnené
podmienky v § 1 zák. č. 503/2003 Z.z., správny orgán rozhodol o nenavrátení vlastníctva a nepriznaní
práva na náhradu, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Vo vzťahu k PKN parc. č. 1619
zapísanej v PKN vl. č. 745 kat. úz. Z., bola pôvodným vlastníctvom T. E., A. S. E. a A. E. v podiele
4/5. Na základe kúpnej zmluvy prešla predmetná nehnuteľnosť do vlastníctva Československého štátu
v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z. - na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesne a
za nápadne nevýhodných podmienok. Predmetná nehnuteľnosť je zastavaná miestnou komunikáciou
- cestné teleso a časť parcely evidovanej v KN ako CKN parc. č. 1618/2 je vo vlastníctve právnickej
osoby a pozemok má charakter zastavanej plochy - LV č. XXXX, pričom z uvedeného dôvodu správny
orgán v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 503/2003 Z.z. rozhodol o priznaní práva na náhradu.
Odporca uviedol, že doklady o vyplatení a prevzatí kúpnopredajnej ceny sa v štátnych archívoch nenašli
a z uvedených dôvodov vychádzal z tvrdenia navrhovateľky aj vo vzťahu k tiesni a nápadne nevýhodným
podmienkam. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozhodnutie nerieši celý reštitučný
nárok navrhovateľky, nakoľko s poukazom na úplné zistenie skutkového stavu veci pre rozhodnutie
bolo potrebné vyhotovenie geometrického plánu, ktorý zabezpečuje SPF, pričom  potreba vyhotovenia
geometrického plánu vyplýva z predloženej identifikácie. Správny orgán o uvedených nehnuteľnostiach
rozhodne rozhodnutím po predložení predmetných dokladov.

Proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala opravný prostriedok
navrhovateľka. V opravnom prostriedku namietala predovšetkým, že v danom prípade napadnuté
rozhodnutie je iba čiastkovým rozhodnutím  odporcu o uplatnenom nároku navrhovateľky. Navrhovateľka
poukázala na to, že odporca má k dispozícii identifikáciu parciel odo dňa 05.12.2005. Z toho vyplýva,
že pri normálnom úradnom postupe odporcu si tento už dávno mal zabezpečiť geometrické plány pre
PKN parc. č. 2497, 2499, 2526, 2527. Poukazovala na nečinnosť odporcu, ktorú vo veci konštatovala
aj Okresná prokuratúra Martina a tiež aj Krajský pozemkový úrad v Žiline, že nemôže isť na ujmu
navrhovateľky. Ďalej poukázala na čl. I ods. 1 Ústavy SR a taktiež na to, že z obsahu základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa v
jeho veci rozhodlo podľa relevantnej právnej normy. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú
osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel
k pozemkom, výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je
väčší ako 166,- eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za
pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne iba v peniazoch. Zdôraznila, že tým, že odporca v prípade
navrhovateľky vydal viacero rozhodnutí o jednotlivých častiach jej riadne uplatneného nároku, zasahuje
do jej práv a právom chránených záujmov tým, že pri vydaní čiastkových rozhodnutí si navrhovateľka
nebude môcť vybrať, či chce náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na pozemkoch formou náhrady v
pozemkoch alebo v peniazoch, pretože v jednotlivých čiastkových rozhodnutiach navrhovateľka nebu
spĺňať kumulatívne podmienku výmery nad 400 m2 a zároveň hodnoty pozemkov väčšej ako 166,- eur,
pričom však jej celkový uplatnený nárok zákonom ustanovené podmienky kumulatívne spĺňa. Slovenský
pozemkový fond prevádza bezodplatne do vlastníctva oprávnených osôb náhradné pozemky, ak im
podľa reštitučného zákona nie je možné vydať pôvodné pozemky podľa ust. § 34 ods. 4 písm. a) zák.
č. 330/1991 Zb.. Hmotnoprávne však SPF postupuje podľa ust. § 6 ods. 2 až ods. 10 zák. č. 503/2003
Z.z., pričom jeho činnosť nadväzuje na právoplatné rozhodnutie odporcu o priznaní práva na náhradu
za pozemky, kde existuje prekážka jej vrátenia v prospech oprávnených osôb podľa § 6 ods. 1 zák.
č. 503/2003 Z.z.. Navrhovateľka jednoznačne nesúhlasí s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom
nároku po častiach.

Navrhovateľka ďalej namietala, že vydané rozhodnutie odporcu je právne nesprávne vo výroku II.,
pričom zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľky.
Pôvodné z PKN parc. č. 1617, 1618 a 1619, PKN vl. č. 745 sú nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa blízko



centra mesta Z., pričom sa jedná o lukratívne pozemky  a navrhovateľka si myslí, že neexistujú právne
prekážky  pre ich navrátenie v prospech navrhovateľky. Poukázal na to, že pôvodná PKN parc. č. 1619
v súčasnej dobe existuje ako KNC parc. 1618/2 a jej vlastníkom je podľa výpisu z katastra nehnuteľností
spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá ju mala nadobudnúť v roku 2008. Uviedla, že si nárok uplatnila
v roku 2004, pričom nečinnosťou a zavinením odporcu došlo k súčasnému stavu, že navrhovateľka
spĺňa zákonom stanovené predpoklady na vrátenie vlastníctva a tvrdí, že predmetná parcela v čase,
keď si uplatnili svoj nárok na navrátenie vlastníctva, bola vo vlastníctve povinnej osoby podľa ust. § 4
Zákona NR SR č. 503/2003 Z.z.. V zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. povinná osoba bola
povinná s pozemkom nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemohla pozemok previesť od
01.01.2004 do vlastníctva iného, takýto úkon je zo zákona neplatný. Odporca sa vo vydanom rozhodnutí
vôbec týmito skutočnosťami nezapodieval, nebral na ne zreteľ a nijako sa o nich vôbec ani nezmieňuje.

V napadnutom rozhodnutí odporcu, podľa názoru navrhovateľky, úplne absentuje uvedenie skutočností,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, absentuje taktiež uvedenie akými úvahami sa sprravoval
odporca pri hodnotení dôkazov a pri použití správnej úvahy. Čo sa týka výroku III. napadnutého
rozhodnutia, v tomto absolútne chýba výklad obsahu právnej normy a účastníčka správneho konania
nerozumie prečo odporca rozhodol tak ako rozhodol. Aj tento výrok považuje za nepreskúmateľný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

Odporca podal k opravnému prostriedku navrhovateľky písomné vyjadrenie podaním zo dňa 14.03.2012,
pričom poukázal, že v liste zo dňa 02.01.2012, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
upovedomil navrhovateľku, že predmetné rozhodnutie nerieši celý reštitučný nárok navrhovateľky
vzhľadom na presné a úplné zistenie skutkového stavu s poukazom na § 32 ods. 2 zákona. Taktiež
uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že pri vydaní viacerých rozhodnutí by bola navrhovateľka
ukrátená o možnosť poskytnutia náhrady v náhradnom pozemku s poukazom na § 6 ods. 2 zák. č.
503/2003 Z.z.. Podľa informácie z prostredia SPF priznané právo na náhradu za nevydané pozemky
uvedené vo viacerých rozhodnutiach, ktorých výška bola stanovená znaleckým posudkom sa sčíta
dohromady a oprávnenej osobe sa poskytne náhrada ako súčet náhrad uvedených v jednotlivých
rozhodnutiach. V ostanom sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a žiadal vydané
rozhodnutie potvrdiť.

Vo veci sa vyjadril aj účastník konania Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Martin. Tento
sa vyjadril najmä vo vzťahu k ust. § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z.. Uviedol, že navrhovateľke bol
napadnutým rozhodnutím priznaný nárok na náhradu pozemkom parc. č. 1617, 1619 vo výmere 677
m2 a 167 m2 v spoluvlastníckom podiele 4/5, čo je viac ako 400m2. Hodnota pozemkov, ktoré nebolo
možné vydať v súčasnosti nie je vyčíslená, nakoľko navrhovateľka ešte nezaslala SPF výzvu na vydanie
na náhradného pozemku podľa § 6 ods. 6 zák. č. 503/2003 Z.z.. Po nadobudnutí právoplatnosti
predmetného rozhodnutia, po obdržaní výzvy od navrhovateľky SPF vykoná ocenenie pozemkov, z
ktorého bude možné určiť ich peňažnú hodnotu, ktorá podľa bežnej praxe pri danom druhu pozemku
- záhrada bude určite prevyšovať 166,- eur. Taktiež poukázal na čl. 15 ods. 3 interného pokynu
Generálneho riaditeľa SPF č. 3/2011 o postupe pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa
zák. č. 229/1991 Zb., podľa ktorého náhradný pozemok sa prevedie na oprávnené osoby, ak jej bol
rozhodnutím právoplatným po 01.01.2008 priznaný aj nárok na náhradné pozemky. Ak výška takéhoto
nároku predstavuje výmeru nižšiu ako 400 m2 a ak nárok v peniazoch je nižší ako 166,- eur, oprávnená
osoba má nárok len na poskytnutie finančnej náhrady. V tomto prípade fond vydá rozhodnutie, ktoré
tvorí prílohu č. 2. Rozhodnutie vypracuje regionálny odbor a zašle odboru prevodu a nájmu, ktorý
ho predloží na podpis generálnemu riaditeľovi. Ustanovenie druhej vety tohto odseku neplatí, ak o
nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutia a úhrnný nárok je vyšší ako 400
m2 a 166,- eur. Slovenský pozemkový fond bude na základe uvedeného ustanovenia riešiť reštitučné
nároky navrhovateľky podľa viacerých rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Martine v celku,
a preto obava navrhovateľky, že jej nebude vydaný náhradný pozemok, ale len peňažná náhrada, nie
je dôvodná.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 18.05.2012. Na nariadený termín
pojednávania sa nedostavila navrhovateľka a ani účastník konania Slovenský pozemkový fond, RO,



Martin, pričom doručenie predvolania mali vykázané riadnym spôsobom, účastník konania svoju neúčasť
neospravedlnil, navrhovateľka bola ospravedlnená prostredníctvom právnej zástupkyne.

Právna zástupkyňa navrhovateľky sa pridržiavala písomne podaného opravného prostriedku.

Poverený zamestnanec odporcu zotrval na napadnutom rozhodnutí, žiadal predmetné rozhodnutie
potvrdiť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom opravným prostriedkom
navrhovateľky mal za to, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný a preto bolo potrebné
rozhodnutie odporcu zrušiť postupom podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. pre nedostatočne
zistený skutkový stav vo veci a pre nedostatočné zdôvodnenie a nepreskúmateľnosť predmetného
rozhodnutia z nasledovných dôvodov.

Podľa ust. § 1 zák. č. 503/2003 Z.z., tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a)
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. 1 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená
osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel
na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len
\"rozhodujúce obdobie\") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 2 ods. 2 ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva
štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo
závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu,
ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak
dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k
určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1,
a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.

Podľa § 3 ods. 1 písm. j) a m) zák. č. 503/2003 oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,
ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni a
nápadne nevýhodných podmienok a m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia
vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodárenia a nemôže
pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo
na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností zostáva
nedotknuté.

Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 503/2003 Z.z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní.



Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. a) vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť,
ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1),
d) pozemok bol v prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.

Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline predovšetkým po preskúmaní napadnutého rozhodnutia považoval napadnuté
rozhodnutie za rozhodnutie predčasné. Hlavnou námietkou v opravnom prostriedku bolo však
namietanie navrhovateľky, že správny orgán  nie je oprávnený vydávať v reštitučnom konaní tzv.
čiastkové rozhodnutia. Bolo nesporné, že navrhovateľka si uplatnila reštitučnú žiadosť podaním zo
dňa 29.12.2004 vo vzťahu k viacerým PKN parcelám. Bolo nesporné, že v predmetnom reštitučnom
rozhodnutí odporca riešil PKN pozemky č. 1617,   1618 a 1619 z PKN vložky č. 745 nachádzajúcej
sa v kat. území Z.. Predmetné rozhodnutie neriešilo celý reštitučný, resp. ostatný reštitučný nárok
navrhovateľky. Z výrokovej časti rozhodnutia je zrejmé vo vzťahu ku ktorým PKN parcelám (aj CKN
parcelám) odporca rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že predmetné rozhodnutie
nerieši celý reštitučný nárok s poukazom na úplné zistenie skutkového stavu veci a na potrebu
vyhotovenia geometrického plánu vo vzťahu k ostatným žiadaným pozemkom. Je zrejmé, že
výrok rozhodnutia neobsahuje výrok, že odporca rozhodne o zvyšku nároku ďalším samostatným
rozhodnutím. Súd, ale poukazuje, že nejde v danom prípade o vadu, ktorá by spôsobovala vzhľadom
na uvedené skutočnosti nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Naviac z dôvodu zrušenia rozhodnutia
z dôvodov podľa § 250j ods. 2 pís. c a d O.s.p. túto vadu môže odporca napraviť.

Súd sa nestotožnil v tomto smere ani s námietkou navrhovateľky, že by správny orgán v prípade
reštitučného konania nemohol, resp. nemal možnosť rozhodnúť o častiach uplatneného nároku a
že by tým navrhovateľka takýmito čiastkovými rozhodnutiami bola ukrátená na svojich právach s
poukazom na ust. § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z.. Súd poukazuje na to, že je, resp. že ide o
bežný postup odporcu, ktorý je súdu známy aj z inej jeho rozhodovacej činnosti, že správne orgány
takýmto spôsobom rozhodujú, keď nie je možné rozhodnúť o celom reštitučnom nároku (o všetkých
žiadaných pozemkoch) naraz v jednom rozhodnutí, vzhľadom na úplné a objektívne zistenie skutkového
stavu vo veci. Uvedený názor podporuje aj vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý v
danom prípade je takisto účastníkom správneho konania a postupuje v danom prípade tak, že podľa
interného pokynu Generálneho riaditeľa č. 3/2011-bod XV ods. 3, z ktorého vyplýva, že reštitučný
nárok rieši náhradným pozemkom, ak súčet výmer z jednotlivých rozhodnutí pre oprávnenú osobu
je vyšší ako 400 m2 a nárok v peniazoch po súčte z jednotlivých rozhodnutí je vyšší ako 166 Eur.
To znamená, že Slovenský pozemkový fond rieši reštitučné nároky navrhovateľky podľa viacerých
rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Martine v celku, to znamená, že obava navrhovateľky,
že jej nebude vydaný náhradný pozemok, ale len peňažná náhrada, v danom prípade nebola dôvodná.
Z uvedených dôvodov sa teda súd nestotožnil s touto námietkou navrhovateľky a považoval ju za
bezdôvodnú.

Zároveň, ale súd považoval rozhodnutie odporcu predovšetkým za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočne zistený skutkový stav vo veci a to v nasledovnom:



Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné vôbec zistiť a verifikovať vo vzťahu k PKN parcele č. 1617
zapísanej v PKN vložke č. 745 na základe akej kúpnej zmluvy ( nie je označená dátumom a konkrétne
medzi kým táto bola uzatvorená )  a že vôbec išlo o reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona
č. 503/2003 Z.z., keď správny orgán tvrdí, že malo ísť o kúpnu zmluvu uzatvorenú v tiesni a za
nápadne nevýhodných podmienok. Rovnako je to aj vo vzťahu k PKN parcele č. 1619 zapísaná v
PKN vložke č. 745 kat. úz. Z., keď nie je zrejmé na základe akej zmluvy ( nie je datovaná ) prešla
do vlastníctva Československého štátu a tiež nebolo preukázané, že bola uzatvorená v tiesni a za
nápadne nevýhodných podmienok, teda za splnenia obidvoch kumulatívnych podmienok, nakoľko
správny orgán v danom prípade vychádzal len z tvrdenia navrhovateľky. V tomto smere súd dáva do
pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo-KS1/2004, 6Sžo/193/2010, 8Sžo/164/2010 a
10Sžo/31/2011. Tieto skutočnosti súd zohľadnil aj nad rámec podaného opravného prostriedku, aj keď
tieto skutočnosti navrhovateľka v opravnom prostriedku nenamietala, nakoľko logicky ide o námietku,
ktorú by uplatnila vo svojom neprospech.

Vo vzťahu k PKN parcele 1617 - a k terajšej CKN parcele 1601/8 je potrebné poukázať aj na to, že
táto je zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra Martin, kde ako vlastník je zapísaný - SR - Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, pričom je tu uvedený titul nadobudnutia kúpna zmluva V 902/2002,
takže dá sa predpokladať, že išlo o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti ešte pred účinnosťou zákona
č. 503/2003 Z.z. a v danom prípade by sa na prevod takéhoto pozemku nevzťahoval blokačný paragraf
- ustanovenie § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z..

Vo vzťahu k PKN parcele č. 1618 z vložky 745 kat. úz. Martin je potrebné poukázať na nezrozumiteľnosť,
resp. na nedostatok dôvodov rozhodnutia v tom zmysle, že nie je zrejmé, na základe čoho došlo k
prechodu vlastníckeho práva na štát, ku ktorému roku resp. konkrétnemu dátumu a aký je teda aj
reštitučný titul vo vzťahu k predmetnému pozemku. Tento dátum je potrebné aj vzhľadom k tomu, že je
potrebné reštitučný nárok, resp. pozemok ( jeho charakter ) posudzovať ku dňu prechodu alebo prevodu
na štát a tiež ku dňu účinnosti reštitučného zákona, zák. č. 503/2003 Z.z., čo nepochybne vyplýva z
konštantnej judikatúry v reštitučných veciach prijatej Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Preto vo
vzťahu k tomuto pozemku bude potrebné zistiť, či naozaj ku dňu prechodu daný pozemok mal charakter
zastavanej plochy domom a dvorom a teda či boli splnené predpoklady (nesplnené predpoklady) v
zmysle § 1 zák. č. 503/2003 Z.z..

Vo vzťahu k PKN pozemku č. 1619 takisto nie je zrejmé dátumovo na základe akej kúpnej zmluvy
prešla predmetná parcela do vlastníctva Československého štátu, zároveň takisto neboli dostatočne
zistené podmienky vo vzťahu ku kúpnej zmluve, vo vzťahu k tiesni a nápadne nevýhodným podmienkam
v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z.. Z identifikácie parciel z 31.10.2005 vyhotovenej
Správou katastra Martin bolo zistené, že PK pozemok bol evidovaný ako záhrada o výmere 167 m2 v
súčasnosti je zrejmé, že ide o CKN pozemok 1618/2, ktorý podľa LV č. XXXX Správy katastra Martin
zo dňa 12.1.2012, ktorý je vo vlastníctve Prima propertie s.r.o., M. R. Štefánika, Martin a to na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 26.3.2008 evidovanej pod V 1315/08 - vz 547/08, pričom z výpisu listu vlastníctva
je tu uvedený druh pozemku ako zastavané plochy a nádvoria. Zároveň správny orgán uviedol, že
časť predmetného pozemku tvorí miestnu komunikáciu a to cestné teleso. Nie je tiež skonkretizované
konkrétne ktorý pozemok je zastavaný cestným telesom - miestnou komunikáciou. Takisto je v tomto
smere rozhodnutie nepreskúmateľné, zrejme mal správny orgán na mysli pozemok podľa stavu CKN
4232/1, resp. aj 4319/3. Správy orgán v tomto smere podľa názoru nedostatočne zistil skutkový stav veci,
nakoľko podľa výpisu z katastra nehnuteľností Správy katastra Martin z titulu nadobudnutia je zrejmé,
že by malo zrejme ísť o prevody po nadobudnutí účinnosti zákona 503/2003 Z.z. a preto bude potrebné
s ohľadom na uvedené zistiť skutkový stav veci, či nešlo o prevody, ktoré sú podľa ust. § 4 ods. 2 zák.
č. 503/2003 Z.z. absolútne neplatnými právnymi úkonmi a zároveň aj zistiť skutkový stav veci vo vzťahu
k charakteru jednotlivých pozemkov, či teda aj v skutočnosti ide o zastavané pozemky, nielen podľa
zápisu na liste vlastníctva.. V tomto smere by bolo vhodné vykonať aj ohliadku a fotodokumentáciu na
mieste samom za prítomnosti účastníkov reštitučného konania. Súd dáva do pozornosti, že z výpisu z
LV č. XXXX Správy kataster Martin zo dňa 15.2.2012 vo vzťahu k pozemku CKN č. 1618/2 je zrejmé,
že tento je zapísaný druhom pozemku - ostatné plochy a nie tak ako tvrdí odporca, že ide o zastavané
plochy. Preto bude potrebné vzhľadom na vyššie uvedené zistiť čo sa v skutočnosti na danom pozemku
nachádza. Takisto súd poukazuje aj na to, že v prípade zistenia, že by išlo o absolútne neplatný právny



úkon, resp. absolútne neplatný prevod s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z., tak je
potrebné konať aj s aktuálne zapísaným vlastníkom vo vzťahu k predmetnému pozemku a tento by bol
zároveň aj účastníkom daného správneho konania.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd považoval rozhodnutie odporcu za rozhodnutie predčasné
s tým, že správny orgán je viazaný právnym názorom súdu, pričom správny orgán rozhodne vo veci
opätovne po doplnení všetkých vyššie uvedených vytknutých skutočností.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku podľa ust. §
250l ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. Trovy konania právna zástupkyňa navrhovateľky
vyčíslila na sumu 448,92 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh, účasť na pojednávaní -
každý úkon vo výške 127,16 Eur + trikrát paušálna náhrada po 7,63 Eur, náhrada za stratu času - 25,42
Eur a cestové vo výške 19,13 Eur).

Trovy právneho zastúpenia boli posudzované  podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba vyhláška).

Podľa ust. § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 127,16 Eur. Súd
priznal odmenu za všetky tri úkony právnej služby podľa špecifikácie - prevzatie a príprava zastúpenia
podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, písomné podanie na súd (žalobný návrh) podľa ust. § 14 ods.
1 psím. b) vyhlášky a za účasť na pojednávaní podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky spolu vo výške
381,48 Eur, t.j. 3 x 127,16 Eur.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu predstavuje na rok 2012 sumu 7,63
Eur. Z tohto dôvodu súd priznal aj paušálnu náhradu nákladov k vykonaným úkonom právnej služby v
celkovej výške 22,89 Eur, t.j. 3 x 7,63 Eur.

Podľa ust. § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky má advokát nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a
preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky
a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a
odpisy. Súd v súlade s ustanovením § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s ustanovením § 7 ods. 2 a 4
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a ustanovenia § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, uznal náhradu cestovných výdavkov
osobným motorovým vozidlom na trase Z. - Žilina a späť vykonanej dňa 18.5.2012 v súvislosti s
pojednávaním pred Krajským súdom v Žiline, v celkovej výške 19,13 Eur, t.j. náhrada za spotrebované
pohonné látky vo výške 7,42 Eur a základná náhrada vo výške 11,71 Eur podľa špecifikácie právnej
zástupkyne.

Podľa ust. § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky má advokát nárok náhradu za stratu času. V súlade s
ustanovením § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z
výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 12,71 Eur. Preto súd priznal náhradu za stratu
času vo výške 25,42 Eur za dve polhodiny strávené cestou z Z. do Žiliny a späť.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd priznal navrhovateľke trovy konania vo výške 448,92 Eur (tri
úkony právne služby a k nim prináležiaci režijný paušál - 381,48 Eur a 22,89 Eur = 404,37 Eur, náhrada
hotových výdavkov - 19,13 Eur a náhrada za stratu času - 25,42 Eur, t.j. 404,37 + 19,13 + 25,42 = 448,92



Eur). Túto sumu je povinný odporca zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnej zástupkyni navrhovateľky
JUDr. Gabriele Kľačanovej, advokátke, so sídlom B. E. XX, XXX XX Z..

Poučenie:

Proti predmetnému rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s veta druhá O.s.p. a contrario ).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "2d92ad5b-bbf6-4021-9c16-7069c80630d4:6cbffeb3-c841-493d-8ef7-bfddca2f2042", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5014200548.1", "spisova_znacka": "22Sp/30/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/30/2014 z 21. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200548.1"}, {"guid": "410cf60f-6096-430a-b625-6a86ca386ca2:7494235f-83bc-498f-ba9d-2e0f93b98d00", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5011201164.2", "spisova_znacka": "20S/6/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/6/2012 z 25. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5011201164.2"}, {"guid": "7b898900-7a8f-4c37-906c-405920a11737:570d93e5-4c8e-46e1-a7c7-36c33c3b9144", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5012200054.2", "spisova_znacka": "22Sp/5/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/5/2012 z 5. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-07-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5012200054.2"}]}