Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoP/187/2025 z 30. 4. 2026 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. apríla 2026, sp. zn. 14CoP/187/2025, ECLI:SK:KSTT:2026:4425202000.1 Krajský súd Trnava | 14CoP/187/2025 | ECLI:SK:KSTT:2026:4425202000.1 | 2026-04-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 218 ods. 1 CSP, § 35 ZoR, § 20 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z., § 20 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z., § 20 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z., § 20 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/201f9a25-1a83-4185-83af-216151034153 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:4425202000.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Trnava 14CoP/187/2025 4425202000 30. 04. 2026 JUDr. Róbert Foltán ECLI:SK:KSTT:2026:4425202000.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. X.XX.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, dieťa matky C. B. – D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, a otca G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, v konaní o návrhu matky na rozhodnutie pri nezhode rodičov, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/95/2025-47 zo dňa 29.7.2025, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu ďalšie konanie . v r a c i a na odôvodnenie: 1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo dňa 29.7.2025 určil, že „maloleté dieťa : A. B., nar. X.XX.XXXX, bude zapísané do Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v D., G. X, D.“. V ďalšom výroku rozsudku súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa matka maloletého návrhom zo dňa 21.5.2025 domáhala, aby súd určil, že maloleté dieťa bude zapísané do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským a to podľa výberu matky. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že došlo k nesúladu v zásadnej otázke výkonu rodičovských práv a to konkrétne v otázke výberu základnej školy. Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom súdu. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, pričom výkon rodičovských práv a povinností zostal obom rodičom. Matka plánuje zapísať dieťa do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským z dôvodov, že maloleté dieťa má maďarskú národnosť a doma komunikuje po maďarsky. Dieťa zvládlo test školskej zrelosti v maďarskom jazyku na viac ako 70% , čo potvrdzuje jeho pripravenosť. Dieťa má predpoklady na plynulé vzdelávanie v maďarskom jazyku. Otec dieťaťa sa na výchovno-vzdelávacom procese nezúčastňuje, deti má len každý druhý víkend. Matka preto považuje zápis do maďarskej školy za rozhodnutie v najlepšom záujme dieťaťa. Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu a navrhuje, aby maloletý bol zapísaní do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským a konkrétne ho zapísala do Základnej školy D. s vyučovacím jazykom maďarským. S otcom dieťaťa komunikovala a o tejto veci sa nevedia dohodnúť. Dôvody, ktoré ju viedli k tomu sú tie, že maloletý perfektne ovláda slovenský aj maďarský jazyk. V škôlke mu robili diagnostické vyšetrenie, jej sa len pýtali, že do akej školy maloletý bude chodiť. Ju to samu prekvapilo, že robili takéto diagnostické vyšetrenie na maďarský jazyk, hoci maloletý navštevuje Materskú školu A. H. D., s vyučovacím jazykom slovenským. Matka uviedla, že všetky jej doterajšie zamestnania vyžadovali, aby ovládala maďarský jazyk. Ona chodila do slovenskej školy, ale keby nebola vedela po maďarsky, tak by ju neboli prijali do zamestnania. Popri zamestnaní sa doučovala po maďarsky. Nevidí problém, aby sa maloletý v budúcnosti uplatnil, ak bude mať maďarské vzdelanie, pretože tam majú aj slovenský jazyk. Ešte nezisťovala koľko majú akých hodín. Doma sa rozprávajú aj po slovensky aj po maďarsky. Matka uviedla, že maloletý vie po maďarsky na komunikačnej úrovni, nerobí mu problém komunikovať aj v slovenskom aj maďarskom jazyku. So starými rodičmi komunikuje len po maďarsky. To, že maloletý nevedel povedať básničku po maďarsky si vysvetľuje tak, že chodí do slovenskej škôlky a ona ho neučila maďarskú básničku. Matka uviedla, že majú spolu ešte jednu dcéru, ktorá má osem rokov a navštevuje Špeciálnu základnú školu v D. s vyučovacím jazykom slovenským, pretože má narušenú komunikačnú schopnosť. Rozumie po maďarsky, ale ťažkosti jej robí aj slovenský jazyk, ale slovíčka vie aj po maďarsky. Súrodenci spolu komunikujú kedy ako, aj po slovensky aj po maďarsky. Na školu v D. sa sťažujú, je tam obrovská šikana. V maďarskej škole sa učia aj po slovensky. Maloletý by sa tam naučil maďarskú gramatiku, po slovensky už rozprávať vie. Keď žili s otcom detí v spoločnej domácnosti, rozprávali sa po slovensky, odkedy nežijú spolu, rozprávajú sa po maďarsky. Rozprávajú sa tiež aj po slovensky. Na záver matka uviedla, že trvá na tom, aby maloletý išiel do maďarskej základnej školy, to bude pre neho len výhoda, čím viac jazykov sa naučí, to bude lepšie. Jej mama tiež chodila do maďarskej základnej školy, perfektne ovláda slovenčinu a teraz robí v Nemecku, kde ovláda nemčinu. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Otec navrhol, aby súd návrh matky zamietol a navrhol, aby maloletý bol zapísaný do základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským a to podľa výberu otca maloletého dieťaťa prípade ak dôjde k dohode medzi rodičmi, tak podľa ich spoločného výberu. Otec vo vyjadrení uviedol, že v prvom rade chce uviesť, že syn v súčasnej dobe navštevuje materskú školu s vyučovacím jazykom slovenským. V priebehu mesiaca marec ho oslovila bývalá manželky s tým, že či by syna nezapísali do maďarskej školy, pričom jeden z dôvodov bolo, že sa negatívne vyjadrila na riaditeľku v slovenskej škole a zároveň uviedla a sama priznala, že materinským jazykom ich syna je slovenčina zároveň uviedla, že veď syn sa po maďarsky naučí. Otec s tým nesúhlasil, nakoľko vždy so synom komunikoval v slovenskom jazyku, tak isto so synom komunikovala v slovenskom jazyku aj jeho matka a syn ovláda len takú tzv. kuchynskú maďarčinu. Syn sa vyjadril tak, že by nechcel ísť do základnej školy, kde sa učí po maďarsky, nakoľko si je vedomý toho, že neovláda dobre maďarský jazyk a bál by sa, či sa mu ostatné deti nebudú vysmievať a či vôbec bude v škole chápať, čo mu budú učitelia vysvetľovať. Otec uviedol, že si nemyslí, že by ich syn ovládal maďarský jazyk na takej úrovni, aby sa vedel začleniť do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Uviedol, že ani jeden z nich ako rodičov neovláda maďarský jazyk tak, aby vedel aj neskôr synovi učivo vysvetliť a myslí si, že to bude pre syna len trápenie. Otec uviedol, že majú aj staršiu dcéru I., ktorá navštevuje špeciálnu základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Od malička sa s ňou rozprávali len po slovensky. Dcéra má rečovú vadu a preto s ňou navštevovali logopéda a aj tento rozprával po slovensky a taktiež navštevovala materskú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Otec sa domnieva, že vzhľadom na to, že matka pracuje na J. K. H. E., neskôr by prepísala syna aj dcéru do základnej školy v tejto obci, kde je len základná škola s vyučovacím jazykom maďarským. Pokiaľ ide o samotný zápis do základnej školy, matka online bez jeho vedomia podala prihlášku do maďarskej základnej školy, napriek tej skutočnosti, že sa na tomto nedohodli a z úst matky nezaznel jeden rozumný argument, pre ktorý by syna mala zapísať do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Otec uviedol, že nemá nič proti tomu, aby syn ovládal maďarský jazyk, avšak od začiatku je jeho prioritným jazykom slovenčina. Na pojednávaní otec uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom. Navrhuje, aby maloletý bol zapísaný do Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v D., G. X. Dôvod je taký, že s matkou maloletého mali 16 ročný vzťah s tým, že matka keď pracovala v J. A. bolo plus, že ovládala maďarský jazyk. Matka maloletého sa smiala a nechápala, že ľudia nevedeli po slovensky ani vyplniť meno a priezvisko, pretože boli slovenskí Maďari, jej názor bol taký, že v štáte v ktorom žijeme, by mal každý ovládať štátny jazyk, pretože sa v krajine neuplatní. Takže ona sama nenavštevovala maďarské školy, otec maloletého ovláda maďarský jazyk, chodil však tiež do slovenskej školy. Otec uviedol, že boli v skupine ľudí, kde ich oslovovali, aby im riešili veci v slovenčine, pretože sa hanbili, že nevedia poriadne po slovensky. Toto bol ich postoj spolu s manželkou. Tento krok je absolútne absurdný a aj známi sú šokovaní, že by chceli dať dieťa do maďarskej školy. Títo ľudia dávajú napriek tomu, že hovoria po maďarsky deti do slovenskej školy, pretože vidia ako sa trápia. Otec uviedol, že sa s maloletým o tomto rozprával a maloletý mu povedal, že predstav si, že maminka vie po maďarsky. Maloletý mu povedal, že on jej rozpráva po slovensky a ona mu odpovedá po maďarsky. Otec uviedol, že ešte nevidel človeka, ktorý by vyšiel z maďarskej školy a vedel dobre po slovensky. To, že maloletému robili diagnostický test, o tom nevedel a učiteľka v materskej škole uviedla, že keď toto urobil na 70 % tak zo slovenčiny by to urobil na 500 %. Otec uviedol, že komunikuje s maloletým po slovensky a keď žili v spoločnej domácnosti tak komunikovali tiež po slovensky. Nevie si predstaviť, ako to bude u nich doma, keď dcéra ktorá je hendikepovaná, má problém rozprávať, ani on dobre nerozumie a keď sú u neho, tak mu syn pomáha jej porozumieť a nevie si predstaviť ako to bude vyzerať, keď sa bude matka učiť so synom po maďarsky a dcéra nebude rozumieť ani slovo. To, že dcéra vie povedať nejaké slovo po maďarsky, neznamená že vie po maďarsky. Z vyjadrenia matkiných niektorých príbuzných je, že cieľom tohto celého je to, že jedno dieťa chce dať do maďarskej školy a po čase chce dať obe deti do školy do E., kde je len maďarská škola, ktorá je najhoršia podľa hodnotenia, pretože matka nechce dochádzať do D., keď pracuje v E.. Otec uviedol, že podľa neho, syn vôbec nie je spôsobilý a ani jeden z rodičov neovláda profesionálnu maďarčinu, aby sa s ním vedel riadne učiť do školy. 3. Súd konštatoval, okrem iného, že maloletý pochádza z manželského pomeru rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/20/2024-162 zo dňa 10.4.2024, súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol. Zároveň schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté deti B.: I., nar. XX.X.XXXX a A., nar. X.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal na platenie výživného na maloletú I. v sume 130,- eur mesačne a na maloletého A. v sume 120,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2024. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo šetrenia pomerov u oboch rodičov a z pohovoru s maloletým dieťaťom zo dňa 15.7.2025 mal súd preukázané, že kolízny opatrovník dňa 30.6.2025 vykonal pohovor s maloletým dieťaťom bez prítomnosti rodičov. Maloletý A. uviedol, že vie prečo prišiel na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, prišiel sa porozprávať. Maloletý A. uviedol, že navštevuje materskú školu v D., v škôlke sa rozprávajú po slovensky, má tam kamarátov G., L., M. atď.. V škôlke mali rozlúčku, tancoval na nej, aj básničku hovoril a do škôlky bude chodiť ešte aj cez leto. V septembri nastupuje do školy, asi do maďarskej, lebo tú školu vybrala maminka, ale radšej by išiel do slovenskej školy. Vždy, keď je u ocina, tak mu ocino hovorí, aby išiel do slovenskej školy. Najviac sa mu páči škola v E., maminka povedala, že keď skončí škola v D., pôjdu aj so sestrou do školy v E.. Radšej by išiel do slovenskej školy, pretože ocko má pre neho všelijaké hry a povedal mu, že keď nebude vedieť po slovensky, tak mu tie hry nedovolí. Doma sa rozprávajú po slovensky, aj s ockom aj s maminkou, po maďarsky sa rozprávajú len s kamarátmi, ktorí nevedia po slovensky. Maloletý A. na výzvu kolízneho opatrovníka zarecitoval básničku, ktorú hovoril na rozlúčkovej v škôlke, na otázku či vie básničku aj po maďarsky odpovedal, že nevie. Vedel napočítať po maďarsky do 10, pretlmočiť farby a predstaviť sa. Následne kolízny opatrovník vykonal spoločný pohovor s rodičmi. Matka uviedla, že na podanom návrhu trvá, žiada súd o udelenie súhlasu so zápisom dieťaťa do Základnej školy G. H. D., s vyučovacím jazykom maďarským. Otec s návrhom matky nesúhlasí. Maloletý navštevuje Materskú školu A. H. D.. Matka uviedla, že žije na adrese E. XXX, v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi. Nehnuteľnosť je v osobnom vlastníctve matky. Matka pracuje na J. K. H. E., na pozícii referent (dane a poplatky). Maloletá I. navštevuje Špeciálnu základnú školu v D.. Pediatrom maloletého je M. M. v Štúrove, navštevuje očnú ambulanciu M. N.. Otec výživné platí, nemá nedoplatok na výživnom. S maloletými deťmi sa stretáva každý druhý víkend, od piatka 20,00 hod. do nedele 15,00 hod.. Čo sa týka mimoriadnych výdavkov, rodičia sa vedia dohodnúť, napríklad na poplatok za školu v prírode, ale nákup oblečenia otec odmieta. Otec uviedol, že s matkiným návrhom nesúhlasí a chce, aby maloletý A. navštevoval Základnú školu v D. s vyučovacím jazykom slovenským. Otec uviedol, že býva na adrese A. XX, v domácnosti žije sám. Obýva rodinný dom, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Otec pracuje v spoločnosti M. L. L., O. P., na pozícií technický pracovník. Vyživovaciu povinnosť si otec plní riadne, s deťmi sa stretáva pravidelne každý druhý víkend, mal záujem aj o stretávanie nad rámec dohodnutého styku, ale s matkou sa na tom nedohodli. Na styku počas prázdnin sa rodičia zatiaľ nedohodli. Čo sa týka mimoriadnych výdavkov tak prispieva, pokiaľ má od matky informácie. Otec udáva, že nie vždy sa dozvie včas o plánovaných akciách detí. Podľa názoru otca, matka zdieľa domácnosť so svojím partnerom. Matka uvádza, že partner pracuje v zahraničí a nebýva s nimi. Kolízny opatrovník dňa 30.6.2025 prešetril bytové pomery na strane oboch rodičov. Otec býva na adrese A. XX, v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Domácnosť otca pozostáva z obývacej izby, jedálne spojenej s kuchyňou a spálne. Rodinný dom otca bol v čase šetrenia v rekonštrukcii, spálňa bola nezariadená. Otec uviedol, že počas styku u neho deti spia na rozkladacej pohovke spolu s ním. Obývacia miestnosť bola okrem pohovky zariadená sektorovým nábytkom a stolíkom s TV. V čase šetrenia bola hygiena obytných priestorov na požadovanej úrovni. Matka spolu s maloletými deťmi býva na adrese E. XXX, v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Maloleté deti majú v domácnosti matky spoločnú detskú izbu, plne zariadenú k ich potrebám, pohovkou, sektorovým nábytkom a stolíkom. V detskej izbe mali maloleté deti svoje osobné veci a hračky. V spálni matky majú maloleté deti samostatné lôžka. V čase šetrenia bola domácnosť matky plne zariadená k potrebám rodiny, hygiena priestorov bola na požadovanej úrovni. Základom pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je najlepší záujem maloletého dieťaťa, tak ako to upravuje článok 5 Zákona o rodine. Rodičia maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť o podstatnej veci ohľadne maloletého a to návštevy základnej školy. Matka trvala na tom, aby bol maloletý zapísaný do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Otec s tým nesúhlasil a trval na tom, aby bol maloletý zapísaný do základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Podľa platnej zákonnej úpravy, pri nezhode rodičov týkajúcej sa významných oblastí výchovy maloletého dieťaťa rozhoduje súd. To, ktorú základnú školu bude dieťa navštevovať, významnou skutočnosťou pre dieťa nepochybne je. Súd veľmi dôkladne zvážil argumentáciu oboch rodičov a zároveň prihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý vo všetkých oblastiach, ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý doteraz navštevoval materskú škôlku s vyučovacím jazykom slovenským. Komunikácia oboch rodičov s maloletým dieťaťom prebiehala v slovenskom jazyku, so sestrou maloletý komunikuje prioritne v slovenskom jazyku. Až po rozvode rodičov matka začala preferovať maďarský jazyk. Pre maloletého bude nepochybne lepšie, ak bude vo vzdelávaní pokračovať v jazyku slovenskom, ktorý veľmi pravdepodobne ovláda lepšie ako jazyk maďarský. Aj výsledok diagnostického testu maloletého v maďarskom jazyku, ktorý maloletý urobil na 72 % naznačuje, že maloletý by mohol mať so štúdiom v maďarskom jazyku na základnej škole problémy. Primárnym a prioritným jazykom maloletého dieťaťa je jazyk slovenský. Podľa názoru súdu, je pre ďalší život a uplatnenie sa maloletého na trhu práce v Slovenskej republike dôležité, aby ovládal štátny jazyk na čo najlepšej úrovni, preto je súd toho názoru, že by mal pokračovať v štúdiu na základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Takýto spôsob ďalšieho vzdelávania maloletého nevylučuje, že by sa maloletý naďalej maďarskému jazyku venoval ako cudziemu jazyku a zdokonaľoval sa v jeho používaní. Vzdelávanie v slovenskom jazyku v meste D. zabezpečuje okrem iného Základná škola na ulici G. X, D., preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak aby súd určil, že maloletý bude zapísaný do Základnej školy Q. G. s vyučovacím jazykom maďarským v D.. Namietala, že štúdium a vzdelávanie maloletého dieťaťa v cudzom jazyku v čo najskoršom veku zvyšuje predpoklady maloletého dieťaťa aj do budúcna, pretože výučbou v cudzom jazyku sa zvyšujú nielen možnosti uplatnenia na trhu práce, ale najmä možnosti jeho ďalšieho štúdia v rámci prípravy na jeho budúce povolanie aj na školách na území Maďarska. Nepochybne je pre maloleté dieťa prínosné, aby malo čo najširšie možnosti jeho uplatnenia sa v budúcnosti, v konkrétnom prípade nielen na území Slovenskej republiky, ale aj na území Maďarska. V teste zručnosti a pripravenosti maloletého dieťaťa na vzdelávanie v základnej škole v maďarskom jazyku dosiahlo maloleté dieťa percentuálnym vyjadrením úspešnosť 72 %, čo vôbec nie je úroveň podpriemeru, práve naopak, z výsledku je zrejmé, že maloleté dieťa nesmierne nadané, nakoľko s ním komunikuje v maďarskom jazyku od rozvodu manželstva s jeho otcom, pričom maloleté dieťa veľmi úspešne komunikuje v maďarskom jazyku aj so starými rodičmi, prípadne svojimi kamarátmi, keďže žije v oblasti, v ktorej sa maďarský jazyk využíva na komunikáciu častejšie. Dosiahnutá úroveň komunikácie v maďarskom jazyku za takýto čas svedčí o nadaní maloletého a preukazuje práve extrémne vysokú mieru jeho schopností pre štúdium v maďarskom jazyku. Podľa názoru odvolateľky súd nevenoval pozornosť faktu, že počas návštevy materskej školy sa maloleté dieťa neučilo zatiaľ písať, čítať a ani počítať a teda skutočnosť, že doposiaľ maloleté dieťa navštevovalo slovenskú materskú školu, nevylučuje možnosť nástupu na vzdelávanie v základnej škole v maďarskom jazyku. Podľa jej názoru percentuálna miera pripravenosti maloletého dieťaťa na vzdelávanie v základnej škole v maďarskom jazyku vyjadruje práve vysokú mieru schopnosti adaptácie maloletého dieťaťa a možnosti rýchleho rozvíjania jeho zručností a vedomostí. S prihliadnutím na tieto okolnosti je práve okamih nástupu do prvého ročníka základnej školy najvhodnejším obdobím na to, aby maloleté dieťa v budúcnosti nemalo problém s výučbou v maďarskom jazyku, keďže začne najskorším možným obdobím, kedy sa ešte len začne učiť čítať, písať a počítať. Vzdelávanie v materskej škole či už v jazyku maďarskom alebo v jazyku slovenskom má maloleté dieťa pripraviť na zmenu jeho doterajšieho režimu, deti by sa mali naučiť venovať pozornosť konkrétnej činnosti, mali by sa naučiť tráviť viac čas v kolektíve rovesníkov bez rodičov a ani jeden z týchto predpokladov nevylučuje pokračovanie v štúdiu na základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským. Rozsudok súdu prvej inštancie by bol akceptovateľný pre maloleté dieťa , ktoré by maďarský jazyk neovládalo vôbec alebo len na minimálnej úrovni, avšak ako vyplynulo z testu zručností, maloletý A. má všetky predpoklady k tomu, aby základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským úspešne zvládol. S prihliadnutím na percentuálnu mieru úspešnosti v teste pripravenosti na vzdelávanie na základnej škole v maďarskom jazyku nevníma ako prekážku pre rozhodnutie skutočnosť, že maloletý nevedel kolíznemu opatrovníkovi zarecitovať básničku v maďarskom jazyku, keďže navštevoval slovenskú materskú škôlku a pokiaľ by to bolo potrebné, nemal by maloletý žiaden problém naučiť sa básničku alebo riekanku v maďarskom jazyku. Uvedené vyplýva aj zo Správy z diagnostického vyšetrenia Centra poradenstva a prevencie so sídlom v Hurbanove, Komárňanská 177 zo dňa 10.3.2025, v ktorej sa uvádza, že maloletý A. vyrastá v bilingválnom prostredí a počas rozhovoru dokáže všetko preložiť do slovenčiny. Maloletý sa navyše sám zmienil kolíznemu opatrovníkovi, že s kamarátmi, ktorí nerozumejú slovenskému jazyku, komunikuje po maďarsky, a podľa doterajších výsledkov nemá s komunikáciou v slovenskom a ani v maďarskom jazyku žiaden problém, dokáže sa adaptovať osobe, s ktorou komunikuje. Dieťa vie zarecitovať len to, čo sa naučilo a pokiaľ by mala vedomosť o tom, že maloletý bude musieť pre účely pohovoru s kolíznym opatrovníkom recitovať básničku v maďarskom jazyku, naučili by sa ju spolu, avšak uvedené neznamená, že by sa maloletý nedokázal naučiť básničku aj v maďarskom jazyku. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa15.7.2025 z pohovoru s maloletým dieťaťom vyplýva, že maloletý sa prikláňa k štúdiu na slovenskej základnej škole len v dôsledku ovplyvňovania otcom, ktorý maloletému pohrozil, že pokiaľ nebude vedieť po slovensky, nedovolí mu hrať sa hry, ktoré má otec pre maloletého pripravené vo svojej domácnosti. Uvedený prístup nevníma ako prínosný a zodpovedný z hľadiska budúcich možností ich maloletého dieťaťa. V správe sa konkrétne uvádza vyjadrenie maloletého A. „Najviac sa mu páči škola v E., maminka povedala, že keď skončí škola v D., pôjdu aj so sestrou do školy v E.. Radšej by išiel do slovenskej školy, pretože ocko má pre neho všelijaké hry a povedal mu, že keď nebude vedieť po slovensky, tak mu tie hry nedovolí.“ Z vyjadrenia maloletého je zrejmé, ako vníma vyjadrenia svojho otca a rovnako aj dôvody, ktoré ho vedú k vyjadreniu, že by išiel radšej do slovenskej školy. Nezanedbateľným je vyjadrenie maloletého, že sa mu najviac páči škola v E., ktorá je ale základnou školou s vyučovacím jazykom maďarským, o čom má maloletý vedomosť, keďže ide o školu v mieste jeho bydliska. Z uvedeného je zrejmé, že v maloletom je zo strany jeho otca vopred budovaný negatívny dojem zo štúdia v maďarskom jazyku, a to bez toho, aby mu otec vôbec vytvoril podmienky k tomu, aby sa maloletý A. vzhľadom na vysoké percento úspešnosti v teste zručností aspoň pokúsil o štúdium v maďarskom jazyku. Otec maloletému neumožní na základe jeho vlastnej empirickej skúsenosti rozhodnúť sa, či sa mu takéto štúdium páči a vyhovuje mu, namiesto toho v ňom buduje vopred predsudky. Je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že štátny jazyk sa bude vyučovať aj v základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským a výučba bude prebiehať aj v tomto jazyku, preto nezdieľa totožný názor ako súd prvej inštancie, že by maloletý nemal ovládať slovenský jazyk na čo najlepšej úrovni. Ide o hypotetické závery, že by výučba v maďarskom jazyku znamenala vylúčenie možnosti dobrej úrovne znalosti či komunikácie slovenského jazyka a rovnako sa tým nevylučuje, že by sa maloleté dieťa nevenovalo slovenskému jazyku a jeho zdokonaľovaniu. Odvolateľka z uvádzaných dôvodov považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný a porušujúci právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. 5. Procesný opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky stručne uviedol, že sa pridržiavajú svojich predchádzajúcich vyjadrení vo veci. Podľa jeho názoru súd vykonal dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, preto navrhuje rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. 6. Podobne otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že matka ignoruje jeho rodičovské práva a je sklamaný z jej konania po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa, nakoľko napriek tomuto rozhodnutiu a bez jeho informovania, vyžiadania súhlasu alebo názoru, maloletého zapísala do základnej školy v E. s vyučovacím jazykom maďarským. Takúto možnosť navrhla už na pojednávaní vo veci, v súvislosti s čím on poukazoval na podpriemerné výsledky školy, ale matka uprednostnila svoje pohodlie (pracuje v E.) pred záujmami maloletého. Bolo preukázané, že maloletý navštevoval MŠ s vyučovacím jazykom slovenským, pričom v škôlke sa deti rozprávali po slovensky, doma sa tiež rozprávali po slovensky, pred pracovníčkou ÚPSVaR vedel maloletý po maďarsky iba napočítať do 10 a predstaviť sa. O teste zručnosti a pripravenosti otec nebol matkou informovaný. Matka v konaní nevedela uviesť ani jeden rozumný argument, pre ktorý by mal maloletý chodiť do školy s vyučovacím jazykom maďarským, uviedla, že až po rozvode začala s maloletým komunikovať po maďarsky. Dovtedy sa doma bavili po slovensky, preto sa domnieva, že by maloletý mal navštevovať školu so slovenským vyučovacím jazykom, výučbu slovenského jazyka ako cudzieho jazyka na ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským považuje za nedostatočnú. 7. V následnom stanovisku k vyjadreniu otca matka maloletého označila jeho tvrdenia za nepravdivé. Nakoľko sa blížil začiatok školského roka, musela maloletého zapísať na plnenie povinnej školskej dochádzky v mieste trvalého bydliska do tzv. spádovej školy v E., o čom otca písomne informovala. Otec sa snaží docieliť, aby riaditeľka spádovej školy zrušila rozhodnutie o prijatí maloletého, spochybňuje schopnosti a znalosti maloletého i výsledky testu zručnosti, ktoré posúdila odborne spôsobilá osoba. Ona s maloletým trávi viac času, dokáže posúdiť jeho schopnosti a nemá záujem, aby sa dieťa trápilo, pokiaľ by videla, že jeho znalosti maďarského jazyka sú nedostatočné. Maloletý však v škole problémy nemá, vyrastal v prostredí, v ktorom väčšina komunikuje v maďarskom jazyku. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 218 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok) obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. O rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Podľa § 20 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva od 1. februára do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku, na formulári schválenom a zverejnenom ministerstvom školstva. (3) Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná od 1. apríla do 30. apríla kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; miesto a čas zápisu určí zriaďovateľ školy. Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná za prítomnosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a za prítomnosti dieťaťa. V odôvodnenom prípade možno po dohode so zákonným zástupcom alebo so zástupcom zariadenia zápis vykonať aj dištančne, výnimočne z objektívneho dôvodu aj bez prítomnosti dieťaťa. Neúčasť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo dieťaťa na zápise nie je dôvodom na rozhodnutie o neprijatí do školy, ak doručená prihláška na vzdelávanie v základnej škole spĺňa všetky náležitosti. (4) V rámci zápisu na vzdelávanie v základnej škole pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec základnej školy vykonáva administratívne úkony vo vzťahu k prihláške na vzdelávanie v základnej škole a ak je dieťa prítomné, uskutoční aj rozhovor s dieťaťom alebo činnosti vo vzťahu k zručnostiam a schopnostiam dieťaťa. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže byť prítomný pri všetkých častiach zápisu. Ak sa pri zápise zistí dôvodné podozrenie, že u dieťaťa nie je predpoklad zvládnutia prvého ročníka, základná škola navrhne zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie. 9. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania, preskúmal zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi a dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku matky maloletého, hoci čiastočne z iných ako odvolateľkou uvádzaných dôvodov. 10. V súlade s odvolateľkou možno konštatovať, že pomerne stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa sústredené fakticky do bodu 12. odôvodnenia rozsudku na jeho strane 7 trpí obsahovou nedostatočnosťou spôsobujúcou jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvého stupňa záver o tom, že pre maloletého bude nepochybne lepšie, ak bude pokračovať vo vzdelávaní v slovenskom jazyku prijal bez zohľadnenia (vyhodnotenia) časových relácií, veku dieťaťa, prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, jeho matkou tvrdenej národnosti (podľa obsahu návrhu je maloletý maďarskej národnosti), ale aj jeho názoru, ktorý bez ďalšieho nemožno považovať za jednoznačný, nakoľko podľa správy procesného opatrovníka sa síce vyjadril, že by najradšej išiel do slovenskej školy, ale, na strane druhej, že sa mu najviac páči škola v E. (nie je zrejmé prečo a či maloletý má vedomosť o tom, že ide o školu s vyučovacím jazykom maďarským). Nie nevýznamným pre rozhodnutie podľa odôvodnenia rozsudku bol výsledok maloletého v diagnostickom teste v maďarskom jazyku 72%, z ktorého súd usudzoval, že by maloletý mohol mať so štúdiom v maďarskom jazyku problémy, pričom bližšie nevysvetlil spôsob vyhodnotenia tohoto dôkazu (správa s diagnostického vyšetrenia), ktorý nie je testom zameraným na zisťovanie úrovne ovládania maďarského jazyka a v súvislosti s ktorým na inom mieste odôvodnenia rozsudku (v jeho bode 8) konštatoval, že v ňom nebolo uvedené, v akom jazyku bolo diagnostické vyšetrenie vykonané. 11. V neposlednom rade rozsudok súdu prvého stupňa ani formuláciou výroku vo veci samej nezodpovedá základným požiadavkám procesného predpisu na presnosť, určitosť a vykonateľnosť výroku rozhodnutia súdu. Primárnym úkonom rodičov maloletého dieťaťa smerujúcim k plneniu povinnej školskej dochádzky na konkrétnej škole je prihlásenie dieťaťa na formulári schválenom a zverejnenom ministerstvom školstva, ako to vyplýva z ustanovenia § 20 školského zákona (jeho ods. 2), v zmysle ktorého je zápis úkonom, na ktorom participuje rodičmi súhlasne vybratá škola. Preto, hoci Zákon o rodine ani procesný predpis spôsob rozhodovania súdi pri nezhode rodičov vo výbere školského zariadenia z hľadiska jeho formulácie nestanovuje, bolo aj s prihliadnutím na nedostatok oprávnenia súdu zasahovať do kompetencie školského zariadenia súdnou praxou ustálené, že pri pozitívnom vyhodnotení návrhu jedného z rodičov môže súd rozhodnúť iba o tom, že nahrádza súhlas druhého rodiča s podaním prihlášky na vzdelávanie v konkrétnej škole (eventuálne, podľa okolností prípadu, so zápisom dieťaťa na vzdelávanie v konkrétnej škole, s plnením povinnej školskej dochádzky a pod.). V danom prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa určujúce, že dieťa bude zapísané do určitej školy, je zásahom do kompetencie školy nezohľadňujúcim ako úkony, ktoré je potrebné k dosiahnutiu zápisu dieťaťa do školy realizovať, tak ani možnosť úspešného navrhovateľa (napr. pri následnom dosiahnutí konsenzu rodičov o inom školskom zariadení) tieto úkony nevykonať. 12. Vychádzajúc z uvedených zistení a úvah odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako nenapĺňajúci požiadavky zákona vyplývajúce preň z ustanovení §§ 218 ods. 1 a 220 ods. 2 CSP, nepreskúmateľný a porušujúci tak práva účastníkov na spravodlivý proces podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd pri formulovaní svojho rozhodnutia nie je viazaný doslovným znením navrhovaného petitu, musí dbať na to, aby výrok jeho rozhodnutia zodpovedal nielen požiadavkám úspešného účastníka konania, ale aj požiadavkám aplikovaného právneho predpisu. Vzhľadom na uplynutie určitej doby od predchádzajúceho rozhodnutia, počas ktorej podľa tvrdenia otca maloletý navštevoval základnú školu v obci E., musí súd pred opätovným rozhodnutím veci zistiť, či návrh matky naďalej smeruje k prihláseniu maloletého do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v D. ( ako svoj pôvodne neurčitý návrh upresnila na pojednávaní vo veci) a následne doplnením dokazovania vo vzťahu ku škole preferovanej maloletým, k výsledkom jeho pôsobenia na terajšej škole, prípadne iným, navrhovaným účastníkmi konania, ustáliť objektívny záujem dieťaťa, ktorý je medzi jeho rodičmi sporným. Svoje nové rozhodnutie súd náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické, zrozumiteľné a presvedčivé. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).