{"guid": "74bdbe02-5722-495a-af71-212d4fda4d42:1363e3e2-8d51-4843-a26a-87c0369cbec8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2621207976.2", "spisova_znacka": "21CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/10/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. januára 2026, sp. zn. 21CoCsp/10/2025, ECLI:SK:KSTT:2026:2621207976.2", "identifikacne_cislo": "2621207976", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Zlatica Javorová", "sudca_id": 283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zlatica-javorova-283", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1363e3e2-8d51-4843-a26a-87c0369cbec8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2621207976.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2621207976.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2621207976.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n21CoCsp/10/2025\n2621207976\n28. 01. 2026\nJUDr. Zlatica Javorová\nECLI:SK:KSTT:2026:2621207976.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu\nJUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,\n811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján\nŠoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A.\nB., C. D., nar. XX. XXXX XXXX, trvalo bytom E.. A. XXXX/XX, E., zastúpenej Občianskym združením\nOPOS, A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 1.866,80 eur\ns príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica z 19. novembra 2024 č.\nk. 5Csp/81/2021–271, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.\nII. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 1.866,80 eur, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.866,80 eur od\n28.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; II. žalovanej uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 261 ods. 3 písm. d/,\n§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Obch.z.“); § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ a b/, § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“); § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, 6 a 9, §\n54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964\nZb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „O.z.“); § 92 ods. 8\nzákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej\nlen „ZoB“); a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka. Vecne dôvodil, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so\nsídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie\ndňa 27.12.2021 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1.866,80 eur, úroky z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.866,80 eur od 28.5.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania.\nV odôvodnení žaloby uviedla, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so\nsídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti\nso Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Táto skutočnosť je uvedená vo výpise z Obchodného registra\nOkresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 341/B. Spoločnosť Consumer Finance Holding,\na.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „právny predchodca\nžalobcu“) dňa 15.7.2015 uzavrela so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. 8015136/6570502564 (evidenčné\n\nčíslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 3.000 eur.\nPodľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 72 mesačných splátkach sumami\npo 71,94 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5.179,68 eur. Do podania žaloby uhradila\nžalovaná z vyššie uvedenej pôžičky sumu 2.949,54 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju\npovinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade\nso zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu listom z 27.3.2019 - Predžalobnou\nupomienkou, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu\nna plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej\nomeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné\nsplátky neuhradila. Právny predchodca žalobcu preto dňa 19.5.2019 úver zosplatnil, o čom žalovanú\ninformoval listom z 22.5.2019. K zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne\ndlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.\nSplátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje\nzačiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke\nsa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne právnemu predchodcovi žalobcu\nvzniklo v zmysle § 53 ods. 9 O.z. oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže k\nzosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel právny\npredchodca žalobcu počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukázal na\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/33/2018 a na uznesenie Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. Žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo právneho predchodcu\nžalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh\nžalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.866,80 eur. Právny predchodca žalobcu si uplatnil\naj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej\nsplatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je\n5 dní. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu 4.816,34 eur a uhradila sumu 2.949,54 eur,\nktorá je riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Zmluvnú pokutu a náklady na vymáhanie\npohľadávky si právny predchodca žalobcu v tomto konaní neuplatnil.\nOkresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5Csp/81/2021-42 zo\n7.2.2022, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením,\nčím sa tento platobný rozkaz ex lege v zmysle ust. § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku v celom rozsahu zrušil.\nSúd prvej inštancie rozhodol vo veci (v poradí prvým) rozsudkom č.k. 5Csp/81/2021-136 zo dňa\n15.2.2023, ktorým žalobe vyhovel a výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n1.866,80 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.866,80 eur od 28.5.2019 do zaplatenia,\na to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. žalovanej uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným\nuznesením. Voči rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná podala odvolanie. Odvolací Krajský súd\nv Trnave rozhodol o odvolaní žalovanej uznesením č. k. 21CoCsp/3/2023-231 z 21.6.2024, ktorým\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nV odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v\nďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, najmä posúdiť či sa v\npredmetnom spore jedná o bankovú pohľadávku s potrebou aplikácie ust. § 92 ods. 8 ZoB, a podľa\nvýsledku opätovného posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu postupovať v súlade s prejednacou\nzásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu,\nso zohľadnením špecifík vzťahujúcich sa na spory s ochranou slabšej strany, medzi ktoré patrí aj\nspotrebiteľský spor, vrátane osobitných ustanovení o dokazovaní (§ 290 až § 300 CSP).\nPo rozhodnutí veci odvolacím súdom strany spory nepredložili súdu žiadne ďalšie dôkazy a ani nenavrhli\nžiadne ďalšie dôkazy vykonať, a preto súd prvej inštancie pri svojom novom rozhodnutí vychádzal\nz listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu predložených súdu pred prvým rozhodnutím súdu prvej\ninštancie ako aj pred rozhodnutím odvolacieho súdu.\nŽalovaná v odôvodnení odporu uviedla, že Zmluva č. 6570502564 z 15.7.2015 predložená žalobcom\nneobsahuje obligatórne náležitosti, a to termín konečnej splatnosti úveru, tak ako to určuje ZoSÚ.\nÚroková sadzba v tejto zmluve prekračuje dvojnásobok priemernej hodnoty úroku na trhu, čo môže byť\nkvalifikované ako odplata v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 O.z.). V zmluve je uvedená výška úroku\n22% a z dostupných tabuliek zo stránky Národnej banky Slovenska je údaj o úroku v danom období\n10,11%. Na základe uvedeného je treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.\nZ predložených dokladov k žalobe nie je zrejmé, či boli žalovanej od žalobcu pri podpise predložené\npodmienky splácania úveru a už vôbec nie formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom\n\núvere. Tiež žalobca neskúmal bonitu žalovanej v zmysle zákona. Ako je zrejmé z rozsiahlej judikatúry\njednou z povinností veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je povinnosť s odbornou starostlivosťou\nposúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Povinnosť veriteľom vyplýva z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Identickú\npovinnosť už majú aj veritelia poskytujúci úvery na bývanie v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z.z.\no úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následkom nesplnenia povinnosti s\nodbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie\núveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ (identicky tiež podľa § 15 ods. 2 zákona o úveroch na\nbývanie). Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/117/2017. Vzhľadom na uvedené,\nže žalovaná považuje úver za bezúročný a bez poplatkov zo zákona a na úvere zaplatila sumu 4.816,34\neur a podľa zmluvy malo byť žalovanej poskytnutých 3.000 eur má žalovaná uhradenú celú poskytnutú\nsumu a dokonca preplatenú, a to o 1.816,34 eur. Všetky potrebné dôkazy predložil žalobca spolu so\nžalobou a sumy sú priamo z tabuľky prehľadu splácania ako i zo žaloby. Žalovaná vzniesla námietku\npremlčania v zmysle § 101 a nasl. O.z. ako i s poukazom na ust. § 565, § 59 ods. 9 a § 103 O.z.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že čo sa týka termínu konečnej splatnosti\núveru uvedením mesiaca a roku ukončenia úverového vzťahu ako je to v predmetnej úverovej zmluve,\nt.j. „07/2021“ je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi.\nPoukázal na vyhlášku MFSR č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných\npodmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne na jej prílohu v časti vysvetliviek 2C. Splatnosť\njednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej\nzmluvy stranami dohodnutá k 20.dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v\nmesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Z predloženej zmluvy\no spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok, a to v časti\nIV. s názvom „Pôžička“ a v čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaná\nako spotrebiteľ mala možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých\nsplátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich jej z úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti\núveru uvedený ako 07/2021 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému\nspotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do júla 2021. V spojení\ns dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez\npotreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/284/2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 16Co/55/2019 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 20.10.2020 č.k. 11CoCsp/92/2020. Súdny\ndvor EÚ rozhodol, že cieľ ustanovenia článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES je splnený,\nak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy\nsplátok. Za daných okolností sa má článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES vykladať v tom\nzmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa\nodkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s\nistotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa\nzaviazala vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 71,94 eur. Navýšenie úveru predstavoval len\nzmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 22%. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu\nsa žalovaná zaviazala predstavovala sumu 5.179,68 eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského\núveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 22 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou,\nnakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru bol len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN\npre úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy\nMF SR v súlade s ust. § 21 ods. 2 ZoSÚ v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých\nspotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2015 so stavom ku\ndňu 30.3.2015 predstavovala 11,53%. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa zákona (§ 53 ods. 6 O.z.\nv spojení s ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 23,06 %, t.j. 2x priemernej\nRPMN 11,53 %. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom\nRPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom.\nVeličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie\núveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti\nodplaty. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 22%\nneprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných\nprípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 O.z. a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou\nodplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 1a ods. 1 Nariadenia\nvlády SR č. 87/1995 platného a účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Na základe vyššie\nuvedeného, dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 O.z.) a dobrými\nmravmi. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.10.2021 sp.\n\nzn. 17CoCsp/21/2021. Ku skúmaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver uviedol, že jeho\nprávny predchodca pred uzavretím zmluvy o úvere skúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský\núver s odbornou starostlivosťou. Poukázal na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovanej nebol\nžiadnym spôsobom odcudzený a žalovaná spĺňala štandardné rizikové podmienky. Žalovaná zároveň\npodpisom danej zmluvy prehlásila, že všetky ňou uvádzané údaje sú pravdivé, že ku dňu podpisu zmluvy\njej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Uvedené\nvyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia\noboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná\nzároveň preukázala výšku jej mesačného príjmu ako aj výšku svojich mesačných výdavkov. Zmluvne\nstanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javila ako\nprimeraná. Žalovaná viac ako 3 roky riadne hradila predpísané splátky, pričom právny predchodca\nžalobcu nemal dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať\nposkytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala\nprávneho predchodcu žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie\nposkytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovanej nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie\nmesačnej splátky, ktorú by právny predchodca žalobcu posúdil a so žalovanou dohodol nové podmienky\nsplácania. Právny predchodca žalobcu si vyžiadal od žalovanej za účelom overenia jej bonity súhlas\ns použitím jej osobných údajov za účelom preverenia jej úverovej histórie v Nebankovom registri\nklientskych informácií atď. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa nedopustil konania,\nktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, za ktoré by prichádzala do úvahy sankcia\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa v § 11 ods. 2 veta druhá ZoSÚ. Právny\npredchodca žalobcu tak postupoval plne v súlade s ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca má za to, že ním\nuplatňovaný nárok nie je premlčaný a to ani z časti. V zmysle ust. § 103 O.z. ak bolo dohodnuté\nplnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa\npre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa\nzročnosti nesplnenej splátky. Ust. § 103 druhá veta O.z. priamo odkazuje na ust. § 565 O.z., z ktorého\nvyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok\ndlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak\nho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Žalovaná bola dňa 27.3.2019\nformou predžalobnej upomienky vyzvaná na zaplatenie splátky splatnej v mesiaci 01/2019. Zároveň bola\nupozornená, že v opačnom prípade veriteľ pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko zo\nstrany žalovanej k úhrade omeškanej splátky neprišlo, veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti\núveru, a to pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 20.1.2019. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti\núveru bolo žalovanej zaslané dňa 22.5.2019. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dňa 21.1.2019 začala\nplynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.1.2022. Žaloba bola súdu doručená dňa 27.12.2021 a\nteda nárok nie je premlčaný, nakoľko bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby.\nSúd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil tento stav veci: Mal preukázané z výpisu z\nObchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 341/B, že ku dňu 1.1.2018\ndošlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01\nKežmarok, IČO: 35 923 130, a to jej rozdelením a následným zlúčením s nástupníckou spoločnosťou\nVšeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,\npričom všetky práva a povinnosti spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. prevzala spoločnosť\nVšeobecná úverová banka, a.s. Z uvedeného teda vyplýva, že všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo\nzmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou prevzala spoločnosť\nVšeobecná úverová banka, a.s. Dňa 30.11.2017 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,\nso sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a Všeobecná úverová banka,\na.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako postupcovia a spoločnosť\nIntrum Slovakia s.r.o. (pôvodne Intrum Justitia Slovakia s.r.o.), so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava,\nIČO: 35 831 154 ako postupník Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok. Žiadosťou o postúpenie\na prevod zo dňa 14.06.2022 Všeobecná úverová banka, a.s. oznámila spoločnosti Intrum Slovakia\ns.r.o., teda žalobcovi, postúpenie pohľadávky a súčasne mu odovzdala Prílohu č. 3 Rámcovej zmluvy\no postúpení pohľadávok, z ktorej jednoznačne vyplýva, že sa jedná o pohľadávku voči žalovanej v\nsume 1.866,80 eur označenú identifikátorom č. 8015136, pričom tento identifikačný kód bol priradený\npráve Zmluve o spotrebiteľskom úvere, Zmluve o poskytnutí manželskej pôžičky č. 6570502564, ktorú\nuzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa\n15.7.2015, teda jedná sa o pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu. Všeobecná úverová banka,\na.s. súčasne so Žiadosťou o postúpenie a prevod a výtlačkom Prílohy č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení\npohľadávok odovzdala spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. aj jej zaznamenanie na priloženom nosiči\n\nCD-ROM. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. podpisom (prostredníctvom svojich konateľov) Žiadosti o\npostúpenie a prevod dňa 14.6.2022 potvrdila prijatie a kúpenie pohľadávky žalovanej ku dňu 14.6.2022.\nZ uvedeného potom vyplýva, že ku dňu 14.6.2022 došlo k platnému postúpeniu pohľadávky voči\nžalovanej zo Všeobecnej úverovej banky, a.s. na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., teda na žalobcu, čím\nje daná aktívna legitimácia žalobcu v spore. S poukazom na uvedené platné postúpenie pohľadávky voči\nžalovanej súd uznesením č. k. 5Csp/81/2021-82 z 8.8.2022 pripustil vstup spoločnosti Intrum Slovakia\ns.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154 do konania na miesto doterajšieho\nžalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320\n155. Postúpenie pohľadávky oznámila žalovanej listom zo 17.6.2022 spoločnosť Všeobecná úverová\nbanka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155. V tomto oznámení právny\npredchodca žalobcu uviedol dátum uzavretia Zmluvy ako 16.7.2015, avšak súd dospel k záveru, že\nsa jednalo len o chybu v písaní, keďže právny predchodca žalobcu postúpenú Zmluvu špecifikoval aj\njej identifikačným kódom č. 8015136, ktorý bol jednoznačne priradený práve Zmluve o spotrebiteľskom\núvere, Zmluve o poskytnutí manželskej pôžičky č. 6570502564, ktorú uzavrela žalovaná s právnym\npredchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 15.7.2015, z čoho vyplýva,\nže súd nemal pochybnosť o špecifikácii postúpenej pohľadávky voči žalovanej.\nPrávny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela so žalovanou ako\ndlžníkom a A. B., nar. XX.X.XXXX ako spoludlžníkom dňa 15.7.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom\núvere, Zmluvu o poskytnutí manželskej pôžičky č. 6570502564 (ďalej len „Zmluva“), ktorej následne\npridelil autorizačný kód č. 8015136, ktorý je interným identifikačným označením úveru a je používaný\nv informačnom systéme právneho predchodcu žalobcu, ako aj vo všetkých dokumentoch súvisiacich s\npredmetnou Zmluvou. Predmetom Zmluvy bol na strane jednej záväzok spoločnosti Consumer Finance\nHolding, a.s. poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške, mene a za\npodmienok dohodnutých v Zmluve a na strane druhej záväzok žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky\nvrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanej na\nzáklade Zmluvy bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 3.000 eur, a to bezhotovostným prevodom na\núčet žalovanej uvedený v bode IX. Zmluvy, s dohodnutou fixnou úrokovou sadzbou vo výške 22% ročne,\nza podmienok uvedených v Zmluve. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať spoločnosti\nConsumer Finance Holding, a.s. v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške po 71,94 eur. V\nzmysle článku VIII. Zmluvy prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.8.2015, ďalšie splátky boli splatné\nvždy 20. dňa v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá v Zmluve na mesiac júl roku 2021\n(7/2021). Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala zaplatiť celkové náklady v sume 2.179,68 eur.\nRočná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola vypočítaná ku dňu podpisu Zmluvy vo\nvýške 22 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 16,33 %. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť\nbola ku dňu podpisu Zmluvy vypočítaná na sumu 5.179,68 eur. Žalovaná z poskytnutého úveru zaplatila\ncelkom sumu 2.949,54 eur. Zmluvnú pokutu a náklady vzniknuté s vymáhaním pohľadávky si žalobca\ntouto žalobou neuplatnil.\nVzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, právny predchodca\nžalobcu sa pokúsil vec riešiť mimosúdne a predžalobnou upomienkou z 27.3.2019, ktorá bola žalovanej\npodľa predloženej doručenky doručená do vlastných rúk dňa 3.4.2019, vyzval žalovanú k úhrade dlžných\nsplátok v celkovej sume 215,82 eur bezodkladne. Súčasne žalovanú upozornil, že ak do 5.5.2019\nnedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci január 2019 bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná na\npredžalobnú upomienku žiadnym spôsobom nereagovala, a preto právny predchodca žalobcu úver dňa\n19.5.2019 zosplatnil a túto skutočnosť oznámil žalovanej listom z 22.5.2019.\nZmluva o úvere vo forme pôžičky, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v\n§ 497 a nasl. Obch.z.. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch.z. medzi tzv. absolútne\nobchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch.z. bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže\nžalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj ZoSÚ\na ust. § 52 a nasl. O.z.\nSúd prvej inštancie vyhodnotením vykonaného dokazovania s poukazom na ním citované ustanovenia\ndospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a nárok žalobcu nie je premlčaný. Mal za preukázané,\nže právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela so žalovanou ako\ndlžníkom a A. B. ako spoludlžníkom dňa 15.7.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o poskytnutí\nmanželskej pôžičky č. 6570502564, ktorej následne pridelil autorizačný kód č. 8015136, ktorý je interným\nidentifikačným označením úveru a je používaný v informačnom systéme právneho predchodcu žalobcu,\nako aj vo všetkých dokumentoch súvisiacich s predmetnou zmluvou. Predmetom zmluvy bol na strane\njednej záväzok spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. poskytnúť žalovanej úver vo výške, mene\na za podmienok dohodnutých v zmluve a na strane druhej záväzok žalovanej poskytnuté peňažné\n\nprostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Ide o zmluvu o úvere vo forme pôžičky uzavretú podľa\n§ 497 a nasl. Obch.z.. Napriek tejto skutočnosti bolo potrebné posúdiť Zmluvu podľa príslušných\nustanovení ZoSÚ, pretože sa jednalo o poskytnutie úveru, kde právny predchodca žalobcu ako veriteľ\nvystupoval ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu\nsvojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a/ a b/ ZoSÚ). Zdôraznil, že hoci má zmluva o\nspotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri\nspotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu\nprednosť O.z., keďže aplikácia Obch.z. prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva.\nInými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obch.z.\ncelkom alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle,\ntzn. aplikácii O.z. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými\nlen vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských\nvzťahov v O.z. a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na základe zmluvy právny predchodca\nžalobcu poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo forme pôžičky v sume 3.000 eur, a to\nbezhotovostným prevodom na účet žalovanej uvedený v bode IX. Zmluvy. Z predložených listinných\ndôkazov je nepochybné, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo bezprostredne po uzatvorení\nzmluvy, o čom svedčia aj vykonané úhrady žalovanej preukazujúce, že bola s uzavretou zmluvou\noboznámená. Povinnosťou žalovanej bolo poskytnutý úver splácať právnemu predchodcovi žalobcu\nv pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške po 71,94 eur. V zmysle článku VIII. zmluvy prvá\nsplátka úveru bola splatná dňa 20.8.2015, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci a konečná\nsplatnosť úveru bola dohodnutá v zmluve na mesiac júl roku 2021. Súd mal však preukázané, že\nžalovaná porušila zmluvné podmienky tým, že úver v dohodnutých splátkach nesplácala riadne a\nvčas, a preto právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 27.3.2019, ktorá bola\nžalovanej podľa predloženej doručenky doručená do vlastných rúk dňa 3.4.2019, vyzval žalovanú k\núhrade dlžných splátok bezodkladne a súčasne ju upozornil, že ak do 5.5.2019 nedôjde k úhrade\nsplátky splatnej v mesiaci január 2019 bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná na predžalobnú\nupomienku žiadnym spôsobom nereagovala, a preto právny predchodca žalobcu úver dňa 19.5.2019\nzosplatnil a túto skutočnosť oznámil žalovanej listom z 22.5.2019. Toto oznámenie o vyhlásení okamžitej\nsplatnosti úveru právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej len obyčajnou poštovou zásielkou, nakoľko\npred zosplatnením úveru žalovanej zaslal doporučene výzvu, ktorou bola žalovaná upozornená na\nmožnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Ak si žalovaná zásielku obsahujúcu\noznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru neprevzala, v tom prípade sa o zosplatnení úveru\ndozvedela najneskôr doručením žaloby v danom spore. Predmetná listina má len deklaratórny charakter\na jej účinky spätne nastali momentom oboznámenia sa žalovanej s jej obsahom.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo o bankovú pohľadávku, ktorá\nbola postúpená v súlade so zákonom. ZoB upravuje vzťahy súvisiace s podnikaním bánk na území\nSlovenskej republiky s cieľom bezpečného fungovania bankového systému (§ 1 ZoB). V ustanovení\n§ 2 ods. 1 tento zákon definuje banku ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky\nzaloženú ako akciovú spoločnosť, ktorá má bankové povolenie (je osobitnou úverovou inštitúciou). Ust.\n§ 92 ods. 8 ZoB preto obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe,\na to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta\nvoči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa\ntiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi. Špeciálna\núprava postúpenia pohľadávky vychádza z osobitného postavenia bánk, ktoré disponujú bankovým\npovolením. Keďže cieľom zákona je právna úprava pri zabezpečení fungovania celkového bankového\nsystému, bolo žiaduce stanoviť pevné pravidlá pri postupovaní pohľadávok bánk na iné subjekty, ktoré\nnie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu ZoB (napr. s postúpením nesplatných pohľadávok bánk\nsúvisí ich ďalšia správa, pritom poskytovanie úveru bánk a ich správa je špecifickou osobitne právnym\npredpisom upravenou činnosťou). Ust. § 92 ods. 8 ZoB zákonodarca sledoval sprísnenie postúpenia\ncesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší\nzmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou\ndojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte\npred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len\nčasti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými\nsú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania,\numožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku, nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie\nbankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo\n\nsvojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky, so súčasným stanovením\nvýnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech\nspotrebiteľa. Bolo by v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by\nbanky postupovali „živý“ úver na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle ZoB pod dohľad\nNárodnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“).\nV danom prípade žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, so splátkou splatnou\ndňa 20.1.2019 (ako i nasledujúcimi splátkami) bola v omeškaní, a preto ju právny predchodca žalobcu\npredžalobnou upomienkou z 27.3.2019, ktorá bola žalovanej podľa predloženej doručenky riadne\ndoručená do vlastných rúk dňa 3.4.2019, preukázateľne vyzval k úhrade dlžných splátok v celkovej\nsume 215,82 eur bezodkladne. Súčasne žalovanú upozornil, že ak do 5.5.2019 nedôjde k úhrade splátky\nsplatnej v mesiaci január 2019 bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná na predžalobnú upomienku\nžiadnym spôsobom nereagovala, dlžnú splátku splatnú dňa 20.1.2019 a ani ďalšie nasledujúce\nneuhradila, čím sa dostala so splátkou splatnou dňa 20.1.2019, aj napriek písomnej výzve právneho\npredchodcu žalobcu, do nepretržitého omeškania dlhšieho ako 90 kalendárnych dní, a preto právny\npredchodca žalobcu úver dňa 19.5.2019 zosplatnil a túto skutočnosť oznámil žalovanej listom z\n22.5.2019. S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že právny predchodca\nžalobcu úver žalovanej zosplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 O.z. a následne v súlade s ust. §\n92 ods. 8 ZoB tak mohol v súlade so zákonom zosplatnenú pohľadávku postúpiť na žalobcu.\nŽalovaná voči žalobcom uplatnenému nároku touto žalobou vzniesla námietku premlčania v zmysle ust.\n§ 101 a nasl. O.z. s poukazom na ust. § 565, § 59 ods. 9 a § 103 O.z., ktorú však okrem označených\nzákonných ustanovení žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnila. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu\nuplatnený v tomto spore bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby pre\nuplatnenie práva, a teda k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo. V zmysle čl. XIV. bod 12.2 Zmluvných\npodmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy, mal právny predchodca žalobcu právo na vyhlásenie okamžitej\nsplatnosti úveru, pretože žalovaná bola v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako\n3 mesiace a právny predchodca žalobcu žalovanú na uplatnenie tohto práva preukázateľne upozornil\nvýzvou z 27.3.2019, ktorá bola žalovanej preukázateľne podľa predloženej doručenky doručená do\nvlastných rúk dňa 3.4.2019. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky,\nktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo\nmožnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Právny predchodca žalobcu\nako veriteľ mal právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie splátky, ktorú si sám určil,\nnakoľko k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaná dostala do omeškania\ns platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona,\nale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. K dátumu zosplatnenia právny predchodca žalobcu z\npredpísaných 72 splátok evidoval úhradu 41 splátok, pričom žalovaná sa dostala do omeškania so 42.\nnezaplatenou splátkou úveru splatnou dňa 20.1.2019. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v\nčl. XIV. bod 12.2 Zmluvných podmienok, kedy musel právny predchodca žalobcu evidovať omeškanie\njednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace, teda právny predchodca žalobcu musel v zmysle\nzákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok, tak zosplatnenie v prejednávanom\nspore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.4.2019, pričom trojročná premlčacia doba by uplynula až\ndátumom 20.4.2022. Nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 27.12.2021, teda pred dňom 20.4.2022,\njeho nárok nie je premlčaný. Právny predchodca žalobcu nemohol zosplatniť úver skôr než 19.5.2019,\nnakoľko v predžalobnej upomienke zo dňa 27.3.2019 poskytol žalovanej lehotu na plnenie do dátumu\n5.5.2019, a teda zosplatnenie by v zmysle zákona nemohlo predchádzať koncu lehoty na plnenie. Pri\npremlčaní sa vychádza z ust. § 101 O.z., teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo\nvykonať po prvý raz a v spojení s ust. § 103 O.z. je nutné poznamenať, že ak sa žalovaná dostala do\nomeškania prvý krát so splátkou splatnou dňa 20.1.2019, žalobca nemohol pristúpiť k zosplatneniu a\nuplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej\nsplátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ\nprvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom 21.4.2019, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky.\nŽalovaná v spore namietala, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, a preto je potrebné\npovažovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd však dospel k záveru, že táto námietka žalovanej\nnie je dôvodná, pretože táto problematika bola súdnou praxou už vyriešená a je ustálený právny názor,\nže pokiaľ je termín konečnej splatnosti úveru uvedený v zmluve na konkrétny mesiac a rok, tak bez\nakýchkoľvek pochybností poskytuje priemernému spotrebiteľovi relevantnú informáciu dokedy bude\nmusieť úver splácať, resp. splatiť. V tejto súvislosti súd poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 12Co/284/2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/55/2019\na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 20.10.2020 č.k. 11CoCsp/92/2020, v ktorých rozhodnutiach\n\nsúdy poskytli dostatočné odôvodnenie uvedenej náležitosti spotrebiteľského úveru aj s poukazom\nna Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti\núveru uvedeného v zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu, teda spôsobom uvedenia mesiaca a\nroku „07/2021“ ukončenia úverového vzťahu, tak takto uvedený termín konečnej splatnosti úveru je\ndostatočne určitý a zrozumiteľný, plne v súlade s platnými právnymi predpismi ako i Vyhláškou MFSR č.\n620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom\núvere, konkrétne jej prílohy v časti vysvetliviek 2C. Konečná splatnosť úveru ako i splatnosť jednotlivých\nsplátok úveru bola medzi stranami riadne dohodnutá v článku VIII. Zmluvy tak, že prvá splátka úveru\nbola splatná dňa 20.8.2015, ďalšie splátky úveru boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci a konečná splatnosť\núveru bola dohodnutá na mesiac júl roku 2021 (7/2021). Žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť bez\nťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok úveru za účelom splnenia\npovinností vyplývajúcich jej z úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 07/2021\nbez akýchkoľvek pochybností poskytol žalovanej relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť\nsplácať do júla 2021. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej\nsplatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. Súdny\ndvor EÚ rozhodol, že cieľ ustanovenia článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES je splnený\nak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy\nsplátok. Za daných okolností sa má článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom\nzmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa\nodkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s\nistotou identifikovať dátumy týchto splátok. Z hľadiska teórie práva a právnej sily jednotlivých predpisov\nje potrebné dodržiavať právne akty Európskej únie, teda že vnútroštátne zákony sa musia vykladať vo\nsvetle práva Európskej únie. Nie je možné konať a rozhodovať v rozpore so znením právnych aktov\nEurópskej únie, ku ktorým vyššie uvedená smernica nepochybne patrí.\nSúd nielen na námietku žalovanej, ale i z úradnej povinnosti posúdil dohodnutú výšku úrokovej sadzby\núveru ako i ročnú priemernú mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) a dospel k záveru, že nie sú neprimerane\nvysoké. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaná\nzaviazala vrátiť v 72. pravidelných mesačných splátkach po 71,94 eur. Navýšenie úveru predstavuje len\nzmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 22%. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu\nsa žalovaná zaviazala predstavuje sumu 5.179,68 eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru\nnachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 22% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko\njedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery\nso splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade\ns ust. § 21 ods. 2 ZoSÚ. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských\núveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 30.3.2015\npredstavovala 11,53 %. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa § 53 ods. 6 O.z. v spojení s ust.\n§ 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 predstavovala 23,06 % (tzn. 2x priemerná RPMN\n11,53 %). Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je\nrozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina\nvyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, tzn. navýšenie úveru,\nktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty.\nVýška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 22% neprevyšuje\nodplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa\nust. § 53 ods. 6 O.z. a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí\npeňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného\na účinného v čase uzavretia Zmluvy. Na základe hore uvedeného dojednaná odplata v Zmluve vo výške\n22 % nepresahuje dvojnásobok priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských\núverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských\núveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 30.3.2015 vo výške 11,53 %. Dojednaná odplata\nje primeraná v súlade s ust. § 53 ods. 6 O.z. ako i v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd\npoukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.10.2021 sp. zn. 17CoCsp/21/2021.\nČo sa týka námietky žalovanej vo vzťahu k overovaniu jej bonity, teda jej schopnosti splácať úver,\nsúd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu si túto schopnosť žalovanej dostatočne overil\ns poukazom na výšku poskytnutého úveru a výšku mesačnej splátky úveru v súvislosti s výškou\nmesačného zárobku žalovanej. Právny predchodca žalobcu nemal dôvod pochybovať o pravosti\nobčianskeho preukazu, ktorým sa žalovaná pred podpisom zmluvy preukázala. Žalovaná podpisom\nzmluvy potvrdila svoje prehlásenie v čl. XI. zmluvy, že všetky ňou uvedené údaje sú pravdivé, že ku\ndňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej\n\nzáväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami\nplnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Žalovaná preukázala právnemu predchodcovi žalobcu výšku\njej mesačného príjmu ako aj výšku jej mesačných výdavkov. Zmluvne stanovená výška mesačnej\nsplátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javila ako primeraná. Žalovaná viac ako 3\nroky riadne hradila predpísané splátky, pričom právny predchodca žalobcu nemal dosah na okolnosti,\nktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol\nmať vedomosť. Žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala právneho predchodcu žalobcu o zmene\nfinančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo\nstrany žalovanej nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by právny\npredchodca žalobcu posúdil a so žalovanou dohodol nové podmienky splácania. Právny predchodca\nžalobcu si od žalovanej taktiež vyžiadal súhlas s použitím jej osobných údajov, a to za účelom overenia\njej bonity preverením jej úverovej histórie v Nebankovom registri klientskych informácií. Z uvedeného\nvyplýva, že právny predchodca žalobcu sa nedopustil konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie\npovinnosti podľa § 7 ods. 1, za ktoré by prichádzala do úvahy sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nspotrebiteľského úveru podľa v § 11 ods. 2 veta druhá ZoSÚ. Právny predchodca žalobcu tak postupoval\nplne v súlade s ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, konal s odbornou starostlivosťou a podľa názoru súdu dostatočne\npreskúmal schopnosť žalovanej splácať úver. V čase podpisu zmluvy žalovaná spĺňala štandardné\nrizikové podmienky.\nSúd dospel k záveru, že zmluva, na základe ktorej si žalobca svoj nárok touto žalobou uplatňuje,\nneobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Súd prejednávajúc vec\nsporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán nielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale tieto v konaní\naj preukázať, mal preukázané, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, v\ndôsledku ktorých by bolo možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná\nz poskytnutého úveru zaplatila celkom sumu 2.949,54 eur a tak jej dlh predstavuje sumu 1.866,80 eur\n(nesplatená časť úveru 4.816,34 eur - prijaté úhrady 2.949,54 eur), a preto súd uložil žalovanej povinnosť\nzaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.866,80 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zmluvnú\npokutu a náklady vzniknuté s vymáhaním pohľadávky si žalobca v tomto spore neuplatnil.\nĎalej dôvodil, že podľa ust. § 517 ods. 2 O.z. vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej ako\ndlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného\ndlhu, a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 O.z. s poukazom\nna ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, čo je o 5\npercentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému\ndňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda ku dňu 28.5.2019, a to z dlžnej sumy 1.866,80 eur od\n28.5.2019 až do zaplatenia, teda od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej\nsplatnosti úveru tak, ako žalobca žiadal, nakoľko žalovaná sa dostala s plnením evidentne do omeškania.\nV časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vecne\ndôvodil plným úspechom žalobcu v spore.\n2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom na jeho\nzrušenie a vrátenie veci na nové rozhodnutie, alternatívne navrhla ho zrušiť a žalobu zamietnuť. Uviedla\nodvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP. Dôvodila, že sa nestotožňuje so závermi\nsúdu prvej inštancie, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný a veriteľ v zmluve uviedol všetky\nzákonom dané náležitosti, ktoré právne závery súd odôvodnil v bode 38 tohto napadnutého rozhodnutia,\npoukázala na uznesenie Krajského súdu v Žiline v uznesení 7CoCsp/13/2024-244 z 21.7.2024, z ktorého\ncitovala, dala do pozornosti najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Cdo/15/2023 z 25.9.2024. V prejednávanom spore sa po zrušení rozsudku mal súd v prvom rade\nzaoberať, ak žalobca pohľadávku postúpil, či došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu pri postúpení\nbankovej pohľadávky na nebankový subjekt k riadnemu zákonnému zosplatneniu pohľadávky pred jej\npostúpením, či boli výzvy zo strany veriteľa jasné a zrozumiteľné a označovali splátku, pre ktorú malo\ndôjsť k zosplatneniu úveru a či k tomu reálne aj podľa zákona došlo. Je nesporné, že pri prejednávaní\nkonkrétneho nároku je nevyhnutné zistiť, ku ktorému dátumu, s ktorou splátkou bol dlžník v omeškaní,\npretože len tak je možné dospieť k záveru, či bola dodržaná lehota 3 mesiacov na zosplatnenie úveru\npodľa § 53 ods. 9 O.z. a zároveň či bola dodržaná aj limitácia vykonania tohto úkonu podľa § 565 O.z.,\nt. j. najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Vzhľadom na znenie o úverových zmlúv,\npodľa ktorých bola každá splátka splatná k 20. dňu v mesiaci to potom znamená, že pokiaľ výzva na\nzaplatenie dlžnej sumy bola urobená dňa 27.3.2019, táto výzva určila konkrétne omeškané splátky,\n\npotom mohla v sebe obsahovať výzvu na úhradu najneskôr splatnej splátky k tomuto dátumu, ktorou\nbola poslednou predchádzajúca splátka pred výzvou. Pokiaľ mienila právna predchodkyňa žalobkyne\nzosplatniť úver v súlade s § 53 ods. 9 O.z. na základe výzvy z 27.3.2019, mohla tak urobiť pre\nsplátku splatnú dňa 20. januára 2019, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od jej splatnosti, t. j. po\ndátume 20.3.2019. Zároveň však vzhľadom na limitáciu ust. § 565 posledná veta O.z. mohla tak urobiť\nnajneskôr do splatnosti najbližšej splátky, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od tej splátky, pre\nktorú je možné zosplatniť úver, v danom prípade teda najneskôr do 20.4.2019. Právna predchodkyňa\nžalobkyne však vykonala zosplatnenie úveru až dňom 22.5.2019, t. j. po uplynutí lehoty splatnosti\nnajbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí 3 mesiacov od splátky splatnej dňa 20.1.2019. Banka mala\nzo zákona povinnosť doručenia výzvy dlžníkovi, zo spisu však nie je žiadna doručenka v zmysle\noznámenia z 22.5.2019 predložená súdu. Ak je v oznámení z 22.5.2019 uvedené, že žalovaná mala plniť\nveriteľovi po doručení oznámenia, je potrebné, aby sa súd vysporiadal s riadnym doručením takejto výzvy\n(listiny) a neodkazovať na doručenie žaloby žalovanej. Vo veci je tiež sporné, aj napriek predloženým\nlistinám žalobcom a námietke žalovanej a poukázaním na skúmanie bonity pred poskytnutím úveru,\nskúmanie bonity žalovanej, nakoľko predložením identifikačných dokladov (OP) či predložením výpisov\nžalovanej nie je splnená zákonná povinnosť banky konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaná má za\nto, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom\núčinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný\nindividuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity\nbez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom,\nktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, ak veriteľ túto\nsvoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ\nnemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade, ak\ndôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1 ZoSÚ, v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa\nbezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje\nposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a\nrodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra\nna účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa názoru žalovanej\ndoklady, ktoré predložil žalobca a z ktorých vychádzal súd, že overil jej bonitu, t. j. jej schopnosť\nsplácať úver považuje za nedostatočné, nakoľko z uvedeného vôbec nevyplýva, ako boli overené\npríjmy žalovanej, nakoľko predložený dokument „OP a výška mesačného zárobku“ považuje žalovaná\nza nedostatočný. Neboli skúmané výdavky žalovanej, berúc do úvahy aj skutočnosť, že žalovaná\nsplácala ďalšie úvery, pričom vôbec bonita žalovanej vyhodnotená nebola. Splnenie povinnosti veriteľa\n(banky) posúdiť s odbornou starostlivosťou spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je imanentnou\nsúčasťou požiadavky obozretného poskytovania v spotrebiteľských úveroch. Právny rámec v tejto\noblasti predstavuje okrem ZoSÚ opatrenie NBS č. 10/2017 zo 14.11.2017 v znení opatrenia NBS č.\n6/2018 z 29.5.2018, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Je zrejmé, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy uvedené normy neboli účinné,\navšak poukazuje na to, že už v čase uzatvorenia zmluvy tieto opatrenia vo veľkej miere vychádzajú z\nodporúčaní, ktoré NBS vydala už v roku 2014, t. j. pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nuzatvorenej medzi veriteľom a žalovanou. S poukazom na uvedené, keďže veriteľ nekonal s odbornou\nstarostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený v zmysle § 11 ods. 2 vyžadovať od spotrebiteľa\njednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a z tohto dôvodu je tiež vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\npredmetného úveru neplatné v zmysle § 39 O.z. Keďže v tomto prípade nedošlo k riadnemu zosplatneniu\nspotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky\nvyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu (§ 39 a § 525 ods. 2 O.z.) a v\ntom prípade žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom\nkonaní. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2017 z\n24.4.2018, podľa ktorého ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety ZoB pri postúpení\nbankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie\npohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 O.z. zakázané.\nPrávne závery (v bode 39) súdu sú predčasné aj pri posúdení premlčania nároku žalobcu. Súd prvej\ninštancie sám uviedol, že splatnosť celého dlhu mala nastať najneskôr splátkou 20.4.2019, v prípade\nak posudzoval premlčanie nárok, avšak k postúpeniu pohľadávky posudzoval inú splátku, má za\nto, že závery súdu sú nepreskúmateľné. Úlohou súdu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie. Táto\npovinnosť je úzko spojená so základnými právami účastníkov konania, ktoré sú chránené ústavou\na medzinárodnými dokumentami o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná. Kým\nvo výroku rozsudku súd vyslovuje, ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol.\n\nOdôvodnenie je teda to účasťou písomného vyhotovenia rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým\nspôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu, ktoré skutkové tvrdenia sporových\nstrán boli preukázané, ktoré ich argumenty považoval za relevantné a ako vec právne posúdil.\nDostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne\nskutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Zákon určuje\njediný kvalitatívny parameter pre odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to je jeho presvedčivosť\n(posledná veta § 220 ods. 2).\n3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny potvrdiť. Súd I. inštancie sa podľa neho dostatočne vysporiadal s právnou a aj\nskutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a\ns jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne sa v plnej miere stotožňuje. V spore bolo preukázané,\nže žalovaná poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, preto v súlade so zákonom a princípom\nspravodlivosti bola žalovaná zaviazaná súdom na zaplatenie sumy nevráteného úveru.\n4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že dostatočne prezentovala vo svojom odvolaní akým\nspôsobom súd prvej inštancie pochybil. Má za to, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný\naj s poukazom na najnovšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zjednocujúceho\nstanoviska ohľadom určenia splátky, pre ktorú má nastať zosplatnenie úveru. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ako jedna z najvyšších súdnych autorít, v uznesení sp. zn.: 6Cdo/152/2022 z 13.2.2025, ktoré\nbolo prijaté na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4.6.2025\nako rozhodnutie určené na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky zaujal stanovisko, že „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie,\nnie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok\n(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).\nPrávny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Na základe uvedeného trvá žalovaná na zamietnutí žaloby pre\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,\nže podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom\nprípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím\nex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc\npritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred\njeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani\nna zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, preto ho zmenil.\n6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol nárok žalobcu proti žalovanej na zaplatenie\nsumy 1.866,80 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.866,80 eur od 28.5.2019 do\nzaplatenia, a to titulom zosplatneného úveru, ktorá pohľadávka mala byť žalobcovi postúpená pôvodným\nžalobcom počas predmetného konania (až po konečnej splatnosti úveru – 07/2021).\nSúd prvej inštancie tentoraz napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom I. žalovanej uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 1.866,80 eur, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.866,80 eur od\n28.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; II. žalovanej uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením.\nPredmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu súdu prvej inštancie\na napadnutého (v poradí druhého) rozsudku súdu prvej inštancie.\n7. Súd prvej inštancie, po vrátení mu veci odvolacím súdom, v poradí druhom (tentoraz napadnutom)\nrozsudku dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu úver žalovanej zosplatnil v súlade s ust.\n§ 53 ods. 9 a § 565 O.z. a následne v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB tak mohol v súlade so\n\nzákonom zosplatnenú pohľadávku postúpiť na žalobcu, ďalej že v danom prípade sa jednalo o bankovú\npohľadávku, ktorá bola postúpená v súlade so zákonom.\nOdvolateľka sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca je v konaní aktívne vecne\nlegitimovaný (podrobnosti viď v 2. bode odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu).\nOdvolací súd sa nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia\nspoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35\n831 154, ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) je daná tým,\nže v priebehu konania došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania na\nzáklade Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 /č.l. 72-74/, Žiadosti o postúpenie\na prevod zo 14.6.2022 /č.l. 62 spisu/, Prílohy č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok /č.l. 63\na 65/ (súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Csp/81/2021-82 zo dňa 8.8.2022 pripustil, aby do konania\nnamiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia\ns.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154,), a to z nasledovných\ndôvodov:\nPodľa § 80 ods. 1 až 3 CSP: (1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod\nalebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho\nmiesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo\nna koho prešli. (2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k\nprevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu.\nPrávne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (3) Ten, kto vstupuje do konania, prijíma\nstav konania ku dňu jeho vstupu.\nUstanovenie upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo\npovinností, o ktorých sa koná (napr. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky alebo na základe\nprevzatia dlhu). K procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k singulárnej sukcesii došlo po\nzačatí konania (výnimočne môže ísť aj o univerzálnu sukcesiu bez straty procesnej subjektivity, napr.\npri predaji podniku).\nV prípade interpretácie ustanovenia § 80 ods. 1 a 2 CSP je potrebné uprednostniť teleologický (e\nratione legis) a systematický výklad pred jeho doslovným gramatickým výkladom. Primárnym účelom\npredmetného ustanovenia je úprava rozhodovania súdu o zmene strany sporu, ktorého výsledkom je\nrozhodnutie vymedzujúce okruh subjektov konania. Z povahy tohto rozhodnutia je zrejmé, že ide o\nprocesné rozhodnutie. Právna náuka charakterizuje procesné rozhodnutie ako rozhodnutie, ktorým súd\nupravuje svoj postup, ktorý (ešte len) smeruje k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Takéto právoplatné\nrozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci (§ 230 CSP) a nezakladá ani právoplatné vyriešenie\nprejudiciálnej otázky vo vzťahu k uplatnenému nároku. Rozhodnutie vo veci samej následne predstavuje\nvýsledok celej činnosti súdu, inkorporujúceho všetky dôkazy a námietky, ktoré boli vznesené počas\ncelého konania. Pri rozhodovaní o zmene subjektu podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP súd skúma, či v danom\nprípade ide o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo\npovinností (teda či nejde o takú právnu skutočnosť, ktorá podľa právnych predpisov nemôže mať za\nnásledok prevod alebo prechod práv alebo povinností), či skutočne nastala (teda napr. že zmluva o\npostúpení pohľadávky bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok\nprevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Otázkou, či tvrdené právo (povinnosť),\nktoré malo byť prevedené alebo malo prejsť na iného, tu naozaj je alebo či skutočne bolo prevedené, sa\nsúd nezaoberá, lebo sa týka už posúdenia veci samej, ku ktorému sa vyjadruje len v rozhodnutí o veci\nsamej. Inými slovami, otázku vecnej legitimácie posudzuje súd až v rozhodnutí o veci samej na základe\nriadne vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. (porovnaj závery uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2024). Na základe uvedeného je odvolací\nsúd názoru, že nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu viazaný procesným rozhodnutím súdu prvej inštancie o zmene žalobcu.\nV rozhodnutí zo dňa 27. októbra 2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020 (publikovanom v Zbierke Stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súd Slovenskej republiky pod č. 6/2022) NS SR zvýraznil, že v sporoch\ns ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti (vecnou legitimáciou sa\nrozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo určuje, či žalobcovi svedčí tvrdené\nsubjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého sa v konaní domáha; vecná\nlegitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní - pozn.); dôkazné bremeno preukázania\nsplnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky\nzaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.\nPodľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nv znení neskorších predpisov, v rozhodnom znení: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky\n\nzahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo\nlen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo\npobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť\npísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len \"postupník\"), aj bez\nsúhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom\núvere podľa osobitného predpisu (podľa poznámky 87ac - § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z.\nv znení neskorších predpisov, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.)\nani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.\n(podľa poznámky 87ad - § 20 ods. 6 a 8 zákona č. 90/2016 Z.z.) Toto právo banka alebo pobočka\nzahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo\npobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to\nneplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči\nbanke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo\npobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,\nna ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže\npostupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo\npobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 53 ods. 9 O.z. v rozhodnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\nPodľa § 565 O.z. v rozhodnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej\npohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto\nprávo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\nVo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku\nnamiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena\nsa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť\nzmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je\nzabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto\núčelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať\nvoči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v\nprávnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami\ns ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu\na pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú\nzmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu\na súčasne normuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy\nmôžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať\nosobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Rozhodnutie NS SR z 24.\napríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nvšeobecných súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018, jednoznačne stanovilo, že zákon č. 483/2001\nZ. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim\nčinnosť bánk, ktorého § 92 ods. 8 súčasne veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka\npostúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie\na bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 vyššie citovaného zákona\nmusí banka a) písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b) ak je napriek písomnej výzve klient\nv omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní\npohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je\nabsolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 O.z. pre rozpor so zákonom (nasledované ďalej\nnapr. v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021, 5Cdo/36/2020, 4Cdo/162/2020). Vyššie\nuvedené zákonom stanovené špeciálne podmienky musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti\npohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, keďže zákon o bankách je vo vzťahu k Občianskemu\nzákonníku špeciálnym predpisom. Ak by tieto podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení\nbankovej pohľadávky na nebankový subjekt neboli splnené, jedná sa o postúpenie pohľadávky v\nrozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 O.z. vylúčené (zakázané),\nv dôsledku čoho ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 O.z. Inak povedané, citované ust.\n§ 92 ods. 8 ZoB dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.\nPredpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v zmysle citovaného ustanovenia je,\naby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie\n\npísomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá\npohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné a zakázané), potom jej\n„postúpenie“ je svojím obsahom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39\nO.z. (nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi).\nPodľa R 38/2025: Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie\npohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo\ni len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa\nustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.\nK existencii výzvy pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, sa žalobca vyjadril v jeho\npodaní „Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného“ zo 4.5.2023 (ešte pred v poradí druhým rozsudkom\nsúdu prvej inštancie) tak, že: „K splneniu podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 z. o bankách uvádzame,\nnasledovné stanovisko. Máme za to, že výzva zo dňa 27.03.2019 na zaplatenie dlžného zostatku úveru\nsa považuje za výzvu banky t. j. zákonné podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v\nzmysle ust. § 92 ods. 8 z. o bankách boli splnené. Podporne odkazujeme na Rozsudok Krajského\nsúdu v Trenčíne pod č.k. 6CoCsp/37/2020-151zo dňa 28.4.2021 „s účinnosťou od 01.01.2018 došlo k\nrozdeleniu a k zlúčeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., pričom jej právnym nástupcom\nsa v tejto veci stala banka VÚB, a.s., ktorá nadobudla práva a povinnosti veriteľa, čo znamená o. i.\naj to, že účinky právnych úkonov pôvodného veriteľa zostávajú zachované a toto zlúčenie nemá vplyv\nna platnosť a účinnosť úkonov právneho predchodcu banky, keď nie je napr. ani potrebné dovtedajšie\nprávne úkony veriteľa opakovať, aprobovať, prípadne inak potvrdzovať. Uvedené výzvy pôvodného\nveriteľa je tak potrebné považovať za výzvy banky rovnako, ako bol žalovaný po uvedenom zlúčení\npovinný plniť banke a v prípade, že by zmluvu neporušil, bol by povinný plniť banke v splátkach\nv zmysle pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez ďalšieho.“ Za účelom preukázania našej\naktívnej legitimácie sme súdu predložili výzvu nášho právneho predchodcu zo dňa 27.03.2019, ktorou\npreukazujeme splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 z.o\nbankách. Náš právny predchodca predloženú výzvu zo dňa 27.03.2019, ktorou vyzval žalovaného na\nzaplatenie omeškaných splatných úverových splátok zasielal formou doporučenej poštovej zásielky, čo\npreukazujeme predloženou doručenkou. Žalovaný predmetnú výzvu v odbernej lehote riadne prevzal.\nPodľa ust. § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky\nzahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo\nlen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo\npobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť\npísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len \"postupník\"), aj bez\nsúhlasu klienta.“ Zo znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka alebo pobočka\nzahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi svoju pohľadávku za podmienky, že a) klient bol\npísomne vyzvaný na zaplatenie čo i len časti peňažného záväzku, s ktorého zaplatením je v omeškaní a\nb) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. My sme v tomto spore preukázali, že\nnáš právny predchodca dňa 27.03.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku titulom\nomeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktorých neplnenie náš právny predchodca vyhlásil\npredčasnú splatnosť úveru. Žalovaný napriek písomnej výzve nášho právneho predchodcu svoj dlh\nnezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný\nnapriek výzve nášho právneho predchodcu zaslanej do jeho dispozičnej sféry bol viac ako 90 dní\nv omeškaní so zaplatením svojho dlhu, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie\nbankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 z. o bankách. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie\nje predmetom tohto sporu došlo riadne a platne, čím je daná naša aktívna legitimácia v tomto spore.\nNaviac žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti\núveru listom zo dňa 22.05.2019. Zároveň sme za účelom našej aktívnej legitimácie predložili súdu aj\nzmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Súčasne máme za to,\nže právne úkony sa posudzujú na základe ich obsahu a to bez ohľadu na ich označenie. Z uvedeného\nvyplýva, že nie je vylúčené aby z obsahu jednej listiny, v tomto prípade Predžalobná upomienka zo dňa\n27.03.2019, vyplývalo viacero právnych úkonov. Uvedený názor zastáva aj Krajský súd v Trenčíne vo\nsvojom Rozhodnutí sp. zn. 6CoCsp/37/2020. Vzhľadom na uvedené, žalobcovi svedčí aktívna vecná\nlegitimácia v tomto spore. Taktiež podporne poukazujeme aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave\npod sp.zn. 26Co/34/2017 zo dňa 30.1.2018. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že k postúpeniu\npohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. došlo až po začatí sporu na Okresnom súde Senica.\nNáš právny predchodca Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 27.12.2021 doručil žalobu na súd, ktorá\nbola následne preukázateľne najneskôr dňa 11.03.2022 doručená žalovanému, ktorý svoj dlh naďalej\nnezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal o viac ako 90 kalendárnych dní. Z tohoto dôvodu\n\npohľadávka bola k 14.06.2022 legitímne postúpená súčasnému žalobcovi. Vzhľadom na uvedené máme\nza to, že samotnú žalobu tak možno rovnako považovať za výzvu na plnenie v zmysle ust. § 92 ods. 8\nzákona o bankách. Našu aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazujeme taktiež oznámením o postúpení\npohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú žalovaným v zmluve o úvere: „E.. A.\nXXXX/XX XXX XX E. - E.“, doporučene dňa 17.06.2022 pod číslom zásielky RF311579990SK, čo sme\nsúdu preukázali predloženým podacím hárkom zo dňa 17.06.2022. K postúpeniu pohľadávky, ktorej\nzaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne a platne, čím je daná naša aktívna legitimácia v\ntomto spore. Zdôrazňujeme, že Všeobecná úverová banka a.s. je len právnym nástupcom pôvodného\nveriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorý zanikol rozdelením k 31.12.2017. Súčasný\nžalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. sa stala postupníkom až po konečnom termíne splatnosti\núveru, ktorý podľa úverovej zmluvy nastal dňa 20.07.2021. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že k\npostúpeniu pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. došlo až po začatí sporu na Okresnom súde\nSenica. Náš právny predchodca Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 27.12.2021 doručil žalobu na súd, k\npostúpeniu pohľadávky prišlo až k 14.06.2022, t. j. po konečnom termíne splatnosti predmetného úveru.“\nPodľa názoru odvolacieho súdu z obsahu predmetného súdneho spisu nevyplýva, že by žalobca\npredložil (alebo navrhol) ako dôkaz osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo\ni len časti svojho peňažného záväzku, ktorú ust. § 92 ods. 8 ZoB predpokladá pre platné postúpenie\npohľadávky banky na iný subjekt, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa\nustanovenia § 53 ods. 9 O.z. ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný. (porovnaj R\n38/2025) Pokiaľ žalobca dôvodil, že samotnú žalobu (ktorú pôvodný žalobca - Všeobecná úverová\nbanka, a.s. dňa 27.12.2021 doručil na súd, ktorá bola následne preukázateľne najneskôr dňa 11.3.2022\ndoručená žalovanému, ktorý svoj dlh naďalej nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal o\nviac ako 90 kalendárnych dní.) možno rovnako považovať za výzvu na plnenie v zmysle ust. § 92 ods.\n8 zákona o bankách, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožňuje, keďže obsahom výzvy banky podľa\nustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer banky previesť\nexistujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s upovedomením\nže tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora (porovnaj názor\nveľkého senátu najvyššieho súdu uvedený v závere 35. bodu odôvodnenia judikátu R/38/2025), čo však\nz predmetnej žaloby nevyplýva.\nOdvolací súd je s poukazom na uvedené názoru, že keďže ust. § 92 ods. 8 ZoB predpokladá pre\nplatné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní\nso splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva\nbanky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 O.z. ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný, potom\nmal v okolnostiach danej veci za to, že podmienka pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle\nust. § 92 ods. 8 ZoB v rozhodnom znení splnená nebola, žalobca (pôvodný ani terajší) nepreukázal, že\nexistovala osobitná výzva banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného\nzáväzku. Postúpenie pohľadávky banky (pôvodného žalobcu) na žalobcu je tak v zmysle ust. § 39 O.z.\nabsolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Na základe uvedeného žalobca nie je v\nkonaní aktívne vecne legitimovaný, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby.\nPodľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu (prvostupňového, ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces.\nAk sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,\nurobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za\nrozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi,\ntým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n\nOdvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie nie je vecne správny, nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, preto\nho podľa § 388 zmenil tak, že žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n8. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie.\nPodľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré\nvzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nPodľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\nPodľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa.\nPodľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\nv lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\nNakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o\nnároku na náhradu trov (celého) konania (na súde prvej inštancie i odvolacích konaní 21CoCsp/3/2023\na 21CoCsp/10/2025). V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je premietnutý úspech\nstrán v konaní ako celku. V zmysle zásady úspechu vo veci, žalovanej, ktorá bola v konaní ako celku\nplne úspešná, bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania i odvolacích konaní v plnom rozsahu\nvoči žalobcovi, keď odvolací súd nevidel a ani strany netvrdili žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,\nktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP.\n9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\n\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§\n426 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1\nCSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods.2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nSúd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.\n(§ 160 ods. 2 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods.2 CSP)\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania.(§ 430 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Csp/81/2021", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "608a5346-d142-44ec-9982-b7dd4408f947:6269bba2-29cb-4dab-bd23-09d99ea90924", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7118207795.1", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2024", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2024 z 5. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-05", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7118207795.1"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}, {"guid": "dede7331-3b90-4093-879f-25a89732be74:e060e1ce-0fa4-4f55-b266-51d5f5c758a2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123297197.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/13/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/13/2024 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123297197.1"}, {"guid": "11585738-3d28-451b-a657-159289fab90e:a1d30ac2-30ce-4474-b8da-de3c34f8f431", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoCsp/37/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoCsp/37/2020 z 23. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/11585738-3d28-451b-a657-159289fab90e:a1d30ac2-30ce-4474-b8da-de3c34f8f431"}, {"guid": "b49035d8-461e-476e-8c51-2ccd8cad122c:c600607e-7fcd-44ad-8d8c-28a270bcf232", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/21/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/21/2021 z 28. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-07-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b49035d8-461e-476e-8c51-2ccd8cad122c:c600607e-7fcd-44ad-8d8c-28a270bcf232"}, {"guid": "ce8092ee-c5a5-491b-bcac-8dd2fe618932:dc8ec354-0db4-4179-b246-617a7eb888d7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7819203545.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/92/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/92/2020 z 19. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-10-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7819203545.1"}, {"guid": "e726c2b0-35e9-4832-b688-ef1e609c22b0:7ceed679-05a6-46eb-b0a8-a004ca068b41", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118261982.1", "spisova_znacka": "16Co/55/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/55/2019 z 21. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-08-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118261982.1"}, {"guid": "b4f50c52-0ca4-4aa2-8d8e-706cbb0aa559:536af258-498e-4799-b153-7f0eb1727647", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117225743.1", "spisova_znacka": "16Co/33/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/33/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117225743.1"}, {"guid": "acf89141-2ac4-4d9e-bb6b-8a5e744d00bf:1c67e98d-eb3a-415c-950b-53520a2ee722", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2716202005.1", "spisova_znacka": "26Co/34/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/34/2017 z 29. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-29", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2716202005.1"}, {"guid": "e099df85-f5d8-4d94-8736-671abce0d2c3:0d480cc7-f1e6-4ee5-b8d2-d7abe686b8b0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6616212315.1", "spisova_znacka": "12Co/284/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/284/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6616212315.1"}, {"guid": "eae042ea-e242-4d2e-bda5-7c0179b42e8f:9dea0490-2692-4c5e-9f50-8fa75d4dde64", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1", "spisova_znacka": "11Co/117/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/117/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1"}, {"guid": "7e20b6ef-9e02-4b96-83b9-2d89fc406f34:5ee2580b-5c24-4d56-9d16-aa88084d1aa1", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Csp/81/2021", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Csp/81/2021 z 17. 5. 2021", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2021-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7e20b6ef-9e02-4b96-83b9-2d89fc406f34:5ee2580b-5c24-4d56-9d16-aa88084d1aa1"}], "citovane_v": []}