{"guid": "9c52698d-0506-4965-8b2d-02c6c6bc7183:42f4f4ab-54f8-4392-bcbe-a9c9270e569a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2324010232.8", "spisova_znacka": "6To/75/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/75/2025 z 20. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. januára 2026, sp. zn. 6To/75/2025, ECLI:SK:KSTT:2026:2324010232.8", "identifikacne_cislo": "2324010232", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Pavol Macháč", "sudca_id": 1245, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavol-machac-1245", "datum_vydania": "2026-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť", "Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 188 ods. 2 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. e) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-235.odsek-1", "nazov": "§ 235 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-235.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-235"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-235.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 235 ods. 4 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-235.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-235"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-139", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-235", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-20", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42f4f4ab-54f8-4392-bcbe-a9c9270e569a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2324010232.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2324010232.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2324010232.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n6To/75/2025\n2324010232\n20. 01. 2026\nMgr. Pavol Macháč\nECLI:SK:KSTT:2026:2324010232.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Kataríny\nBatisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.\n1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a iné,\no odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného voči výroku o treste rozsudku\nOkresného súdu Galanta z 20. januára 2025, č. k. 1T/17/2024-939, na verejnom zasadnutí konanom\n20. januára 2026 v Trnave, takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo\nvýroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXX XXXX.\nII. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa\nobžalovaný A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v C., Rumunská republika, trvalé bydlisko C., A. A. XX,\nRumunská republika,\nodsudzuje\npodľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákona, za použitia\n§ 36 písm. k), písm. l), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona\nna úhrnný trest odňatia slobody vo výmere\n4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu zaraďuje do\nústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci :\n- 3 balenia odkvapových žľabov, antracitovej farby o dĺžke 2 m\n- 3 balenia odkvapových žľabov, hnedej farby o dĺžke 2 m\n- 20 ks odkvapových žľabov (17 ks hnedej, 3 ks antracitovej farby ) rozbalené, narezané na rôzne dĺžky\n- 6 ks zvodov o dĺžke 2 m, rôznej farby\n- 16 ks rohový diel rôznej farby\n- 3 ks rohový diel antracitovej farby\n- 1 balenie žľabový kotlík - antracitovej farby\n- 2 balenia žľabový kotlík - hnedej farby\n- 1 balenie kolená antracitovej farby (5 ks v balení)\n- 1 balenie kolená hnedej farby ( 5 ks v balení)\n- 5 ks kolená hnedej farby\n- 1 ks hliníkový rebrík\n- 1 ks čierno - žltý, plastový kufor s náradím\n- 2 ks krabice s tmelmi, farbami (sprej) a háky na ríny\n\nPodľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.\nPodľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest vyhostenia vo výmere 5\n(päť) rokov.\nIII. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B.,\nnar. XX.\nXXXXX XXXX, zamieta.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 20. januára 2025,\nč.\nk. 1T/17/2024-939 (ďalej len napadnutý rozsudok), uznal A. B., nar. XX. XXXXX XXXX (ďalej len\nobžalovaný) za vinného v bode 1/ rozsudku zo zločinu lúpeže podľa\n§ 188\nods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku (ďalej len Tr. zák.) s\npoukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a v bodoch 1/ a 2/ rozsudku z pokračovacieho zločinu úžery\nspolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 235 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138\npísm. j) Tr. zák. na skutkom základe tam uvedenom.\n2. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za použitia\n§\n36 písm. j), písm. k), písm. l), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. úhrnný peňažný\ntrest vo výške 18.000 (osemnásť tisíc) eur. Súčasne postupom podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že\nby výkon peňažného trestu bol obžalovaným úmyselne zmarený, mu okresný súd uložil náhradný trest\nodňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Okrem toho obžalovanému podľa § 65\nods. 1,ods. 4 Tr. zák. uložil aj trest vyhostenia vo výmere 5 (päť) rokov a podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr.\nzák. aj trest prepadnutia veci opísaných vo výroku napadnutého rozsudku.\n3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátor\nOkresnej prokuratúry Galanta (ďalej len prokurátor) voči nemu zahlásil odvolanie čo do výroku o treste\nv neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa k opravnému prostriedku nevyjadril, no neskôr zahlásil\nprostredníctvom svojej obhajkyne Mgr. et Mgr. Lívie Šouc Kosťovej (ďalej len obhajkyňa) odvolanie čo\ndo výroku o treste písomným podaním doručeným okresnému súdu 4. februára 2025.\n4. Prokurátor zahlásené odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému\nsúdu 13. februára 2025. V ňom uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom o treste napadnutého rozsudku.\nCitujúc ust. § 34 ods. 1, ods. 6 a § 56 ods. 3 Tr. zák. tvrdil, že uložený peňažný trest považuje\nza nezákonný a neprimeraný povahe a závažnosti spáchaného skutku, okolnostiam prípadu, osobe\npáchateľa, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy, teda v rozpore s vyššie cit. ustanovenia zákona.\nPodľa jeho názoru neboli dané okolnosti, ktoré by umožňovali prijať záver, že na nápravu páchateľa a\nochranu spoločnosti bude postačovať tzv. alternatívny trest. Pokiaľ ide o povahu a závažnosť činu, je\npotrebné konštatovať, že obžalovaný spáchal okrem iného násilný zločin lúpeže, teda úmyselný trestný\nčin vysokej závažnosti, zjavne vyššej ako v prípade prečinu, s vysokou trestnou sadzbou 7 až 12 rokov\ntrestu odňatia slobody. Zároveň išlo o konanie v tzv. priamom úmysle, teda z hľadiska zavinenia o\nnajzávažnejšiu formu zavinenia. Napokon, čin bol spáchaný (v bode 1/) na 86 ročnom dôchodcovi, čo\npredstavuje obzvlášť odsúdeniahodné konanie, ktoré si zasluhuje osobitnú pozornosť súdu a uloženie\ntakého trestu, ktorý bude zabezpečovať dôsledné naplnenie účelu trestu, vrátane odradenia iných od\npáchania obdobných trestných činov. Z hľadiska okolnosti prípadu prokurátor konštatoval, že obžalovaný\nupustil od trestnej činnosti v dôsledku zadržania políciou, keď z vykonaného vyšetrovania vyplynulo,\nže mal v úmysle v trestnej činnosti pokračovať. Ohľadom osoby páchateľa poukázal prokurátor na\nskutočnosť, že obžalovaný už bol v roku 2015 na území Slovenskej republiky právoplatne odsúdený\nza zločin podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným\nodkladom jeho výkonu. Bolo teda preukázané, že ani podmienečný trest odňatia slobody nesplnil u neho\nsvoj účel a neodradil ho od toho, aby po uplynuli skúšobnej doby ako osoba, ktorá nemá na území\nSR žiadne rodinné, majetkové, ani iné väzby, opätovne pricestoval na územie SR a spáchal tu násilný\nzločin na dôchodcovi. Nie je potom najmenší logický predpoklad domnievať sa, že účel trestu za násilný\nzločin u menovaného môže naplniť tzv. alternatívny trest. Predchádzajúce odsúdenie sa navyše týkalo\nskutku obdobnej povahy, ktorý spočíval v podobnom spôsobe konania, kedy mal obžalovaný rovnako\npod zámienkou opráv odkvapových rúr žiadať od poškodeného neprimeranú finančnú sumu a mal s\nďalšími spolupáchateľmi, poškodeného vo vyššom veku okradnúť o 1.250 eur, pri porušení jeho domovej\nslobody, teda hoci právna kvalifikácia skutku bola iná, vzhľadom na mierne odlišnosti, podstata konania,\nza ktoré už bol v minulosti odsúdený na tzv. podmienečný trest odňatia slobody, bola obdobná. Nie je\nzrejmé, prečo súd napriek uvedenému odsúdeniu dospel k záveru, že obžalovaný viedol v minulosti\n\nriadny život a priznal mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Uvedená poľahčujúca\nokolnosť bola priznaná nesprávne. Súd tiež neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)\nTr. zák., čo nijakým spôsobom neodôvodnil a rozhodnutie je v tomto ohľade arbitrárne. V predmetnej\ntrestnej veci podľa názoru prokurátora neboli splnené podmienky umožňujúce dospieť k záveru, že by\nuloženie iného trestu ako trestu peňažného nebolo potrebné, a teda súd nemohol uložiť peňažný trest\nako trest samostatný, ale bol povinný uložiť aj iný trest, pričom podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. bol povinný\nako iný trest uložiť jedine trest odňatia slobody. Ak potom súd uložil peňažný trest spolu s trestom\nvyhostenia, bol porušený zákon, ktorý v zmysle vyššie cit. ustanovení vyžadoval uloženie trestu odňatia\nslobody.\nZ uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave v zmysle\nust.\n§ 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) zrušil\nodvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o treste u tohto obžalovaného a aby v zmysle ust. § 322 ods.\n3 Tr. por. obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní najmenej 7 rokov so zaradením do ústavu\nna výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, eventuálne s prihliadnutím na učinené vyhlásenie o\nvine, a teda s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú\nhranicu trestnej sadzby v primeranej výške. Zároveň žiadal obžalovanému uložiť súčasne aj peňažný\ntrest a trest vyhostenia.\n5. K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne\npísomným podaním doručeným okresnému súdu 26. novembra 2024.\n6. Vo vyjadrení uviedol, že mu mala byť priznaná aj ďalšia poľahčujúca okolnosť podľa\n§\n36 písm. n) Tr. zák., nakoľko aktívne napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,\nčomu svedčí aj spisový materiál, z ktorého vyplýva, že dňa 23.11.2023 o 09.00 hod. ako podozrivý\nvykonal previerku výpovede na mieste, pričom aktívne spolupracoval, uviedol a ukázal všetky jemu\nznáme okolnosti. Obžalovaný ďalej citoval ust. § 34 ods. 6 Tr. por. s tým, že jeho aplikácia prichádza\ndo úvahy za predpokladu absencie inej, všeobecne záväznej právnej normy, ktorá má povahu tzv.\nlex specialis a v zmysle právnej zásady „lex specialis derogat lex generalis“ poukázal na ust. § 56\na § 57 Tr. zák., ktoré explicitným spôsobom upravujú problematiku možnosti/nemožnosti uloženia\npeňažného trestu ako alternatívnej sankcie v kontexte zásad restoratívnej justície. Rozoberajúc dikciu\nust. § 56 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na povahu skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý mu bol\nuložený peňažný trest, je podľa obžalovaného evidentné, že tento má povahu úmyselného trestného\nčinu\na súčasne s prihliadnutím na ust. § 188 ods. 1 Tr. zák. je evidentné, že\nmedzi obligatórne znaky skutkovej podstaty lúpeže nevyhnutne patrí pohnútka páchateľa trestného činu\n„zmocniť sa cudzej veci“ ergo získať majetkový prospech.\n6.1. Obžalovaný ďalej argumentoval, že v ust. § 56 ods. 2 Tr. zák. je osobitným spôsobom normovaná\nmožnosť uloženia peňažného trestu, ktorá norma jednoznačne používa kruciálne odlišné diferenciačné\nkritériá prípustnosti jej aplikácie. V zmysle cit. ust. je možné uložiť peňažný trest za kumulatívneho\nsplnenia nasledovných podmienok (i) nie sú splnené predpoklady upravené v ustanovení § 56 ods. 1\nTr. zák., (ii) je možné ho uložiť iba za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, (iii)\nvzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho\npomery a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá. V kontexte systematického\na logického výkladu je podľa obžalovaného evidentné, že zatiaľ čo ust. § 56 ods. 2 Tr. zák. explicitne\nvylučuje uloženie peňažného trestu v prípade obzvlášť závažného zločinu, ust.\n§ 56\nods. 1 Tr. zák. uvedené nepredvída (argumentum a contrario) a obmedzuje sa iba na úmyselný trestný\nčin majetkového charakteru. S poukazom na uvedené je obžalovaný toho názoru, že ust. § 56 ods. 1\nTr. zák. (na rozdiel od ust. § 56 ods. 2 Tr. zák.) nevylučuje uloženie peňažného trestu ani v prípade,\nak bol spáchaný obzvlášť závažný trestný čin, ide o špeciálne ustanovenie, a súčasne o naplnenie\nhypotézy právnej normy ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zák., resp. ide o situáciu, kedy zákon ustanovuje\ninak. Ak teda v kontexte logického výkladu dotknutých noriem za pomoci argumentu opačného významu\npripustíme, že ust. § 56 ods. 1 Tr. zák. je možné v kontexte systematického usporiadania noriem Tr. zák.\naplikovať aj na obzvlášť závažný zločin, v takom prípade je vylúčená aplikácia ustanovenia § 34 ods. 6\nTr. zák. a to na základe už spomenutej príčiny, keďže zákon ustanovuje inak. Rovnako je obžalovaný\ntoho názoru, že peňažný trest by v jeho (konkrétnom) prípade nebolo možné uložiť len za podmienky\nuvedenej v § 56 ods. 6 Tr. zák., že by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným\nčinom. Poukazuje však na to, že celá škoda bola uhradená a v súčasnosti neexistujú žiadne pohľadávky,\nktoré by si mohli poškodení uplatniť, teda aplikácia peňažného trestu je prípustná. Pomer závažnosti\na dôsledkov jeho konania je úmerný uloženému peňažnému trestu. Uloženie nepodmienečného trestu\nby bolo neprimerane prísne.\n6.2. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedeným, obžalovaný poukázal na to, že na\nzabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje u neho aj trest kratšieho trvania, preto je možné\n\nuložiť mu trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Z tohto dôvodu navrhol\nodvolaciemu súdu, aby aplikoval aj ust. § 39 Tr. zák. v zmysle zásady individualizácie trestu. Aplikácia\ntohto mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia je podľa neho odôvodnená výraznejšou prevahou\npoľahčujúcich okolností a podporená aj postojom obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti, ako\naj inými okolnosťami v súvislosti s náhradou škody. Jedná sa o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej\ntrestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Nie je vylúčené, aby mimoriadnymi\npomermi páchateľa bol súhrn viacerých okolností, ktoré by inak samostatne napĺňali znaky poľahčujúcich\nokolností. Mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré môžu odôvodniť zníženie trestu odňatia slobody pod\ndolnú hranicu vzhliada aj v tom, že má dve maloleté deti (nar. XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX), ktoré sú\nna neho odkázané, rovnako ako aj jeho manželka, ktorá má zdravotné problémy. V nedávnej minulosti\nabsolvovala operáciu štítnej žľazy, avšak jej zdravotný stav sa zlepšil len minimálne. V súčasnosti\npokračuje v liečbe a ďalších vyšetreniach, pričom je možné, že bude potrebná ďalšia operácia. V prípade\nuloženia nepodmienečného trestu vyjadruje presvedčenie, že takýto trest bude mať negatívny dopad\nna celú rodinu, najmä mal. deti, na manželkinu liečbu a prognózu zlepšenia jej zdravotného stavu. V\ntomto kontexte navrhuje vykonať dôkaz – výsluch manželky. Rovnako tak sa domnieva, že sú splnené\npodmienky aj pre aplikáciu ustanovenia\n§ 39 ods. 5 Tr. zák. Podľa § 39 ods. 3 písm.\nd) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest\nodňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu\nodňatia slobody aspoň 5 rokov. Za daného stavu, vzhľadom na okolnosti prejednávaného činu navrhuje\nodvolaciemu súdu, aby mu uložil trest odňatia slobody v konečnej výmere 3 rokov, pri zákonnom\nobmedzení podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s podmienečným odkladom na 5 rokov a s uložením\nprobačného dohľadu na skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov v členskej krajine EÚ. Takto uložený trest\nmôže byť považovaný za trest primeraný, zodpovedajúci všetkým kritériám uvedeným v § 34 Tr. zák. a\nzároveň spĺňajúci hľadiská tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Ak podľa názoru odvolacieho\nsúdu sú splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie trestu vyhostenia obžalovanému z územia\nSlovenskej republiky, navrhuje uložiť mu trest vyhostenia vo výmere 10 rokov. Takto uložená kombinácia\ntrestov podľa obžalovaného zabezpečí tak ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni\nv páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a\nsúčasne iných odradí od páchania trestných činov. Uložený trest súčasne vyjadruje i morálne odsúdenie\npáchateľa spoločnosťou.\n6.3. S poukazom na vyššie uvedené obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné\nzamietnuť podľa § 319 Tr. por. Alternatívne žiadal rozhodnúť spôsobom opísaným vyššie v texte.\n7. Obžalovaný v písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok vo výroku o treste\npovažujem za správny, spravodlivý, zákonný zodpovedajúci základným zásadám ukladania trestu, s\nvýnimkou toho, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nezohľadnil poľahčujúcu\nokolnosť podľa § 36 písmena n) Tr. zák. a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. b) Tr. zák.\n7.1. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., táto mu mala byť priznaná napriek\ntomu, že v prípravnom konaní nenapomáhal OČTK pri objasňovaní trestnej činnosti a vyhlásenie o vine\nurobil až na hlavnom pojednávaní. Tento záver má podľa neho oporu v judikatúre súdov SR, a to jednak\nsúdov prvej inštancie, krajských súdov ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom obžalovaný\nv odvolaní následne citoval jednotlivé state z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn.\n4Tdo 63/2016, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo 16. mája 2016, sp. zn. 23To/22/2016, rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne z 23. augusta 2017, sp. zn. 3To/67/2017, rozsudku Krajského súdu v Nitre\nzo 14. marca 2018, sp. zn. 2To/16/2018 a rozsudku Okresného súdu Malacky\nz\n18. septembra 2017, sp. zn. 3T/23/2017.\n7.2. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. b) Tr. zák., obžalovaný pripustil určitú polemiku,\navšak tvrdí, že najväčší podiel na skutkoch, ktoré sa mu kladú za vinu mal nedostatok jeho vedomostí\na skúsenosti. Poukázal na to, že je cudzinec s jazykovou bariérou, inou kultúrou a mentalitou, s odlišným\nsociálnym prejavom a postojom a rovnako tak s inými zaužívaným obchodnými a inými zvyklosťami.\nDnes vie, že to čo je pre neho štandard, pre niekoho môže byť nad rámec bežného vzorca správania.\nNechce sa týmto žiadnym spôsobom vyviňovať, len chce určitým spôsobom nasvietiť na okolnosti\nskutkov, ktoré sa mu kladú za vinu.\n7.3. V odvolaní ďalej namietal výmeru náhradného trestu ako neprimeraná, avšak tvrdí, že zmena tohto\nvýroku nie je pre neho podstatná pre prípad uloženia úhrnného peňažného trestu, nakoľko uložený\npeňažný trest vykoná tak ako mu bude určený.\n7.4. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný v konečnom návrhu žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil a rozhodol sám postupom\npodľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že ho odsúdi podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. b), písm.\n\nj), písm. k), písm. 1), písm. n), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 56 ods. 1. ods. 3 Tr. zák. účinného v čase\nvyhlásenia na úhrnný peňažný trest vo výške 15.000 eur. Zvyšné výroky svojim odvolaním nenapáda.\n8. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 10.\njúna 2025.\n9. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia najskôr na 16.\ndecembra 2025, ktorý úkon musel byť pre neprítomnosť obžalovaného odročený. Ďalšieho termínu\nverejného zasadnutia určeného na 20. januára 2026 sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry\na obhajkyňa obžalovaného, ktorá ešte pred úkonom doručila súdu výslovný súhlas obžalovaného\ns konaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Krajský súd tak postupom podľa § 293 ods. 6,\nods. 7 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, keďže na tento postup boli\nsplnené zákonné podmienky.\nKrajský súd na verejnom zasadnutí dokazovanie nedopĺňal, nakoľko v odvolaní navrhnutý dôkaz\nvýsluchom manželky obžalovaného považoval pre rozhodnutie o treste za nadbytočný a žiadne iné\nnávrhy na doplnenie dokazovania neboli.\nV rámci konečných návrhov prokurátor krajskej prokuratúry navrhol ich odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť\nv zmysle konečného návrhu uvedeného v písomnom odôvodnení odvolania. Odvolanie obžalovaného\nnavrhol ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného v konečnom návrhu zdôraznila niektoré\nskutočnosti uvedené v písomne odôvodnenom odvolaní, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora\na žiadala rozhodnúť spôsobom uvedeným v písomne odôvodnenom odvolaní.\n10. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší\nrozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,\nproti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na\nchyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania\npodľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\na) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli\nporušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,\nb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových\nzistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,\nc) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie\ntreba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,\nd) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,\ne) ak je uložený trest neprimeraný, alebo\nf) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.\nPodľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z\ndôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i\nlen sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku\no vine svoj podklad.\nPodľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie\nurobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo\ndoplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd\nzmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech\nobžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý\nuplatnil nárok na náhradu škody.\n11. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok\na zistil, že odvolanie podali prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby, v zákonnom stanovenej\nlehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust.\n§ 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako\naj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že dôvodné je iba odvolanie prokurátora.\nKu konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo\n12. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto\nsmere žiadne námietky odvolatelia neuplatnilo a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Naopak,\nzo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom výroku o treste\nvykonal procesne správe a v rozsahu dostatočnom pre stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.\nK výroku o treste všeobecne\n13. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré\nteoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.\n\nPri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre\nukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. Zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu\nspoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky\nna jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,\ntrest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,\ntak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.\nTrest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému\nčinu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a\nmožnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe\nhodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný\nzločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť\nvždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu\na členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných\nčlenov spoločnosti.\nTrest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia\nv tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa\na ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia\n(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom\ntreba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný\nzákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými\nčinmi a pred ich páchateľmi.\nIndividuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol\nriadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov\nod páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov\nspoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,\nza ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred spáchaním trestnej činnosti\na posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a\ngenerálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi\njednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na\npáchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj\nmorálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,\nnegatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.\nPri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru\nzávažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí\nsúd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,\nzavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a\nmožnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu\nškody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania\ns poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu\ntrestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným\nčinom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to\nnebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s\nprihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a\nto buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri\nurčovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262,\n§ 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k\npoškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu\nfinančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a\nprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým\nnásledkom trestného činu.\nV rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,\nktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu\nje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom\nkonkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.\nNeprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i\nspoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v\nspravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne\ntresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.\n\nPáchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a\npreto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým\npredpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy\npáchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom\nv prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže\ndôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia\ntrestu do pôsobenia výchovného.\nK výroku o treste konkrétne\n14. Prokurátor v odvolaní označil uložený trest za neprimerane mierny, obžalovaný naopak za\nneprimerane prísny, pričom žiadal o jeho zmiernenie. Skôr ako krajský súd dá odpovede na otázku\nprísnosti uloženého trestu, musel preskúmať, či bol trest uložený v súlade so zákonom.\n15. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného\nsprávne ustálil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa\n§ 36 písm.\nl), písm. k) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval a že dobrovoľne\nnahradil spôsobenú škodu. Tieto okolnosti žiadna zo strán v odvolaniach ani nenamietala.\n16. Nesprávne však okresný súd obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa\n§\n36 písm. j) Tr. por., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priznaniu tejto okolnosti bráni\nodsúdenie obžalovaného vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/80/2015, lebo hoci sa\nobžalovaný v tejto veci v skúšobnej dobe určenej mu pri podmienečnom odsúdení osvedčil a aktuálne\nsa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, tak to neznamená, že sa v minulosti úmyselnej trestnej\nčinnosti nedopustil. Zahladením odsúdenia, alebo zákonnou fikciou neodsúdenia, totiž právne zaniká\niba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin\n(R 71/1975).\n17. Nedôvodne sa obžalovaný v odvolaní domáhal poľahčujúcej okolnosti podľa\n§ 36\npísm. b) Tr. zák., že spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností. Obžalovaný\nv odvolaní pripúšťa určitú polemiku ohľadom jej priznania, či nepriznania. Na rozdiel od obžalovaného\nmá v tomto krajský súd úplne jasno. Táto poľahčujúca okolnosť obžalovanému s určitosťou nepatrí.\nObžalovaný nielen vzhľadom na svoj vek v čase činu, ale predovšetkým zo svojho minulého odsúdenia\nza obdobné konanie veľmi dobre vedel, že nátlakové konanie na objednávateľa diela s cieľom dosiahnuť\nzaplatenie ceny diela nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, tobôž nie, ak je pritom\nvoči objednávateľovi, ktorý je vyššieho veku, použité aj fyzické násilie. Takéto konanie je trestné v celej\nEurópskej únii, Rumunsko nevynímajúc. Z pohľadu krajského súdu preto argumenty obžalovaného, že\nje cudzinec s jazykovou bariérou, inou kultúrou a mentalitou, s odlišným sociálnym prejavom a postojom\na rovnako tak s inými zaužívaným obchodnými a inými zvyklosťami, vôbec neobstoja.\n18. A nedôvodne sa obžalovaný domáhal aj ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa\n§\n36 písm. n) Tr. zák., že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti.\nV tomto prípade obžalovaný v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného využil svoje\nzákonné právo a odmietol k veci vypovedať, ergo žiadne napomáhanie orgánom činným v trestnom\nkonaní sa z jeho strany nekonalo. Len za vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní mu túto poľahčujúcu\nokolnosť priznať nemožno. Krajský súd tento záver opiera o Stanovisko trestnoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu SR z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 44/2017. Rozsudky s iným právnym názorom, na ktoré\npoukazoval obžalovaný v odvolaní, nie sú pre krajský súd záväzné.\n19. Pokiaľ prokurátor poukazoval na absenciu odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k nepriznaniu\npriťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., činil tak dôvodne. Absentujúce úvahy krajský súd\ndopĺňa s tým, že nakoľko obžalovaný spáchal vo viacčinnom súbehu dva trestné činy dvomi skutkami,\nz ktorých oba sú zločinmi, správne mu okresný súd ukladal trest s použitím tzv. asperačnej zásady podľa\n§ 41 ods. 2 Tr. zák. V takom prípade správne okresný súd obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa §\n37 písm. h) Tr. zák. nepriznal z dôvodu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti vyjadrenej v ust. §\n38 ods. 1 Tr. zák. (k tomuto viď stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu zo 14. júna 2010,\nsp. zn. Tpj 104/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod\nR 1/2011).\n20. Správne postupoval okresný súd aj vtedy, keď obžalovanému, ktorý spáchal dva trestné činy,\nukladal podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré\nsa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr.\nzák. s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 7 rokov do 12 rokov, modifikovanou v zmysle ust. §\n41 ods. 2 Tr. zák. (tzv. asperačná zásada) zvýšením hornej hranice o jednu tretinu, t. j. na 15 rokov.\n\n21. Pokiaľ ide o druh trestu, krajský súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora, že\ntrest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom je neprimerane mierny. Vzhľadom na okolnosti\nprípadu, počet a závažnosť trestnej činnosti ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti\njeho nápravy, je aj podľa mienky krajského súdu nevyhnutné na obžalovaného dôsledne pôsobiť\nvýkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Správne prokurátor v tomto smere poukázal na\nfakt, že obžalovaný spáchal až dva závažné úmyselné trestné činy napriek tomu, že už bol za zločin\na prečin na území Slovenskej republiky odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. V minulosti\nsa pritom dopustil protiprávneho konania na obdobnom základe, ako správne prízvukoval prokurátor.\nNapriek tomu, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, je evidentne zrejmé,\nže obžalovaného tento alternatívny trest k nepodmienečnému trestu odňatia slobody neodradil od\nopakovania trestnej činnosti, ktorá naviac u neho ešte aj vygradovala do použitia fyzického násilia\nvoči osobe vyššie veku s úmyslom zmocniť sa jeho peňazí. Aktuálne tak niet racionálneho dôvodu\nsa domnievať, že by akýkoľvek ďalší alternatívny trest (peňažný) k väzeniu splnil účel sledovaný\nzákonom, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Z tohto dôvodu krajský súd aj odvolacie námietky\nobžalovaného, v rámci ktorých sa domáhal uloženia miernejšieho trestu, vyhodnotil ako nedôvodné.\n22. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, krajský súd obžalovanému za ním realizované vyhlásenie\no vine, ktoré bolo z hľadiska ďalšieho postupu významné, keďže v rozsahu jeho neodvolateľného\npriznania sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, v dôsledku čoho sa podstatne urýchlilo\nrozhodovanie v tejto trestnej veci, uložil s použitím ust.\n§ 39 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest\nodňatia slobody mimoriadne znížený o celú jednu tretinu, teda vo výmere štyri roky a osem mesiacov.\nTrest v tejto výmere zo zákona musí byť nepodmienečný, nakoľko podmienečne odložiť možno len výkon\ntrestu odňatia slobody neprevyšujúci štyri roky.\nPodmienečný trest odňatia slobody, ktorého sa ako alternatívy k peňažnému trestu domáhal obžalovaný,\nby mu bolo možné ukladať len za súčasného použitia mimoriadneho zmierňujúceho ust. § 39 ods. 1 Tr.\nzák. Dôvody na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. ale krajský súd nevzhliadol ani v okolnostiach prípadu,\nani v osobe obžalovaného.\n23. Takto individualizovaný trest zohľadňuje ako počet, tak aj závažnosť súdených trestných činov,\nrovnako aj formu zavinenia, spôsobený následok, postoj obžalovaného k trestnej činnosti vrátane jeho\nvyhlásenia o vine, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a v neposlednom\nrade aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Krajský súd sa domnieva, že práve\ntakto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle\nust. § 34 Tr. zák., teda že je trestom primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z\nhľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného.\nK tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii\n24. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd\nobžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa ust. § 48 ods.\n2 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný dosiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol.\nK neuloženiu peňažného trestu\n25. Hoci zákonné podmienky na uloženie peňažného trestu popri nepodmienečnom treste odňatia\nslobody v zmysle ust. § 56 ods. 1 Tr. zák. splnené boli, keďže sa obžalovaný súdenými trestnými\nčinmi snažil získať majetkový prospech, krajský súd k tomuto kroku nepristúpil. Ukladanie peňažného\ntrestu popri viacročnom nepodmienečnom treste odňatia slobody ako žiadal prokurátor v odvolaní totiž\npovažoval vo vzťahu k obžalovanému za postup neprimerane prísny. Predsa len majetkový prospech\nzískaný trestnou činnosťou bol u obžalovaného neutralizovaný náhradou škody poškodeným a tiež ide\no živiteľa rodiny, ktorej bude finančný príjem obžalovaného počas jeho výkonu trestu odňatia slobody\nchýbať. V snahe zabezpečiť čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného preto krajský súd v zmysle ust.\n§ 34 ods. 3 Tr. zák. k uloženiu peňažného trestu nepristúpil.\nK ostatným výrokom\n26. Výrok o treste rozsudku je len jeden, tvorí jeden celok aj vtedy, ak pozostáva z viacerých\ndielčích výrokov. Preto aj keď odvolatelia uloženým trestom prepadnutia veci a vyhostenia žiadne\nchyby nevytýkali, bolo povinnosťou krajského súdu preskúmať oba tieto dielčie výroky z hľadiska ich\nzákonnosti a odôvodnenosti. Odvolacím prieskumom krajský súd zistil, že oba výroky zodpovedajú\nstavu veci a zákonu, preto ich krajský súd bez ďalšieho prevzal aj do svojho rozhodnutia. A keďže boli\nv napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnené, tak v podrobnostiach krajský súd odkazuje na príslušnú\nčasť odôvodnenia napadnutého rozsudku.\nZáverečné zhrnutie\n\n27. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodné, v\ndôsledku čoho v napadnutom rozsudku zrušil celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a keďže to\ndôkazná situácia umožňovala, tak vo veci sám rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte. Naproti tomu\nodvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.\n28. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "673030d3-57fe-411e-b434-e7a38f934bbe:11dc4576-e4dc-4783-9014-e9c2f8bddf6b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4617010217.2", "spisova_znacka": "2To/16/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To/16/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4617010217.2"}, {"guid": "bf8daaec-b86c-459d-88a6-6d71d2fea54f:9172a7ab-1311-4af0-ad8e-e3914a810308", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6911010649.1", "spisova_znacka": "3To/67/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/67/2017 z 26. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6911010649.1"}, {"guid": "8e0ed4ef-636b-445a-8e48-e493fda37902:1ef82669-f7c4-4af8-8966-a50de88e68cf", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815010501.1", "spisova_znacka": "23To/22/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/22/2016 z 15. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-05-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815010501.1"}], "citovane_v": []}