{"guid": "4a758157-e73a-43d3-ac73-41d81be4bfea:e66b9af8-da86-4be0-bbee-e73a5e769e8b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2224201493.1", "spisova_znacka": "21Co/146/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/146/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 31. marca 2026, sp. zn. 21Co/146/2025, ECLI:SK:KSTT:2026:2224201493.1", "identifikacne_cislo": "2224201493", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Bibiana Ťažiarová", "sudca_id": 96, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bibiana-taziarova-96", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e66b9af8-da86-4be0-bbee-e73a5e769e8b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2224201493.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2224201493.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2224201493.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n21Co/146/2025\n2224201493\n31. 03. 2026\nJUDr. Bibiána Ťažiarová\nECLI:SK:KSTT:2026:2224201493.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:\nJUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Ľubica Spálová v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX,\nbytom D., E. XX, Rakúska republika, prechodne bytom B. F. XXXX/X, G. H. I., 2. B. J., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom E. XX, F., Rakúska republika, prechodne bytom B. F. XXXX/X, G. H. I., žalobkyňa 1. a žalobkyňa\n2. zastúpené splnomocnenkyňou: B. C. G., bytom F.. K. L. XXXX/XX, I. K., 3. B. M., nar. X.X.XXXX,\nbytom L. XXX/XX, E. C., 4. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, 5. D. G., nar. X.X.XXXX, bytom I.\nXXXX/XX, O. X, Česká republika, žalobcovia 3. až 5. zastúpení žalobkyňou 1., proti žalovaným: 1. P. K.\nL., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, Q., zastúpenej spoločnosťou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,\nIČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, 2. I. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. S. E. XXX/XX,\nE. C., zastúpeného spoločnosťou: JANČI & Partners s.r.o., IČO: 47 258 748, so sídlom Belopotockého\n720/2, Litovský Mikuláš, 3. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX A., H., 4. A. M., nar. XX.X.XXXX,\nbytom T. XXXX, G. - H. G., Česká republika, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie\nžalobcov 1., 2., 3., 4. a 5. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 27C/30/2024-303 zo\ndňa 21. júla 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanej 1. p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nIII. Žalovaným 2., 3., 4. n e p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal žalovanej\n1. voči žalobcom 1. až 5. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom žalovaným 2.\naž 4. nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 123, § 124, § 129 ods. 1, § 130 ods.\n1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 až 4, § 872 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj\n„Občiansky zákonník“), s poukazom na procesné ustanovenia § 60, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 až 3, § 78\nods. 1, 2, § 137, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia o.i. tvrdili, že poručiteľka K. O.\nnadobudla od svojej matky na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.10.1983 nehnuteľnosti v kat. území\nQ. (historické označenie kat. úz. M.), parc. č. 106/1 vo výmere 539 m2. Predmetné nehnuteľnosti (parc.\nč. 106/1 vo výmere 539 m2) rodičia poručiteľky K. O. kúpili od pána K. F. v roku 1932, pričom v roku\n1939 si na tomto pozemku postavili rodinný dom. Keďže zápis ich vlastníckych práv nebol vykonaný v\n\npozemkovej knihe, Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom sp. zn. 4C/413/1979 zo dňa 14.3.1979,\nprávoplatným dňa 5.10.1979 (č.l. 15) určil, že vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. M., parc. č. 106/1 - dom\ns dvorom vo výmere 539 m2 je nebohý A. O. a vdova K. O. v celosti. Z dedičského rozhodnutia Štátneho\nnotárstva v Dunajskej Strede sp. zn. D 834/80 zo dňa 21.8.1980 po nebohom otcovi poručiteľky A. O.,\nzomr. XX.X.XXXX (č.l. 16) vyplýva, že pozemok v kat. úz. M. parc. č. 106/1 v 1/2-ici nadobudla v 1/6-ine\nU. F. a v 5/6-inách K. O., t.j. matka poručiteľky. Z darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice\nN. 409/83, Nz. 412/83 zo dňa 26.10.1983 vyplýva darovanie nehnuteľností v kat. úz. M., vedených na\nLV č. XXX, parc. č. 106/1, dom a dvor vo výmere 539 m2 výlučnou vlastníčkou K. O. dcére K. O..\nNásledne poručiteľka K. O. dala odstrániť pôvodný rodinný dom stojaci na parcele 106/1 a postavila nový\nrodinný dom. Z územného rozhodnutia Mestského národného výboru v Šamoríne zo dňa 31.8.1984 (č.l.\n29-30) vyplýva súhlas s umiestnením stavby, t.j. rodinného domu so zvýšeným prízemím, elektrická,\nvodovodná a kanalizačná prípojka (resp. žumpa). Na č.l. 28 je dokumentácia overená v stavebnom\nkonaní. Z potvrdenia Mestského národného výboru v Šamoríne zo dňa 20.6.1986 vyplýva určenie v\npotvrdení uvedených podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby. Poručiteľka sa ochrany\nsvojho vlastníckeho práva domáhala na súde, keď, ako to tvrdili žalobcovia, cudzí ľudia ju pripravili\no majetok. Okresný súd Dunajská Streda sp. zn. 8C/101/2012 zo dňa 12.12.2012 (právoplatný do\nvýroku I. a II. na č.l. 17-20) o.i. určil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastri nehnuteľností\nvedeného Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda, na LV č. XXXX, okres\nDunajská Streda, obec: Q., kat. úz. Q. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.\nč. 1873/1 o výmere 271 m2 - záhrady, parc. č. 1873/2 o výmere 231 m2 - záhrady je navrhovateľka\nK. O., nar. XX.X.XXXX (výrok I.). Darovacou zmluvou zo dňa 20.7.2018 (č.l. 24-26) darkyňa K. O.\ndarovala obdarovanej žalobkyni 1. svoj spoluvlastnícky podiel 5/6 z nehnuteľností v kat. úz. Q., obec\nQ. parc. č. 1873/1, záhrady vo výmere 271 m2, parc. č. 1873/2 záhrady vo výmere 231 m2, evidovanej\nna liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru podľa rozsudku\nOkresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14C/21/2017 zo dňa 18.4.2018. Vklad vlastníckeho práva\nbol v prospech žalobkyne 1. povolený rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho\nodboru číslo vkladu V 6519/2018 zo dňa 7.9.2018 (č.l. 23). V čase darovania, žalobkyňa 1. bola podielová\nspoluvlastníčka nehnuteľností v podiele 1/6-iny v pomere k celku na základe rozhodnutia Okresného\nsúdu Dunajská Streda sp. zn. 14C/21/2017 zo dňa 18.4.2018. Z úmrtného listu K. O. (č.l. 14) vyplýva,\nže poručiteľka zomrela XX.X.XXXX. Z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5D/36/2022\n(č.l. 164-165) zo dňa 3.6.2022 vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľke K. O. bolo zastavené pre\nnemajetnosť, účastníkmi dedičského konania boli A. B. C., I. M., B. M., B. M. a C. K.. Z uznesenia\nOkresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/761/2011 (č.l. 244) zo dňa 29.9.2011 vyplýva, že dedičské\nkonanie po poručiteľke C. M., zomr. X.X.XXXX bolo zastavené pre nemajetnosť, účastníkmi dedičského\nkonania podľa zápisnice o predbežnom šetrení (č.l. 245-248) boli E. M., I. M., B. M., C. K., B. M. a D.\nG.. Z uznesenia Okresného súdu v Karvinej sp. zn. 36D 2341/2011 (č.l. 198) zo dňa 5.12.2011 vyplýva,\nže dedičkou po nebohom E. M., zomr. XX.X.XXXX je A. M.. Z uznesenia Okresného súdu Dunajská\nStreda sp. zn. 7D/33/2017 zo dňa 15.6.2020 (č.l. 115) vyplýva, že jedinou dedičkou po nebohej K. V.,\nzomr. X.X.XXXX je žalobkyňa 1. Podľa tvrdení žalobcov od roku 1932 až do roku 2023 boli nehnuteľnosti\noplotené, keď poručiteľka K. O., ako aj jej právni predchodcovia (t.j. rodičia) nerušene a nepretržite užívali\nnehnuteľnosti (vrátane sporných novovytvorených parciel 1872/2 vo výmere 35 m2 a parc. č. 1871/2\nvo výmere 6 m2) ako vlastné až do ich smrti v presvedčení, že im patria, čím splnili všetky podmienky\nnadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 v spojení s § 872 ods. 6 Občianskeho\nzákonníka. Vlastnícke právo poručiteľky (ako aj jej právnych predchodcov a právnych nástupcov) nikto\nnespochybnil až do roku 2022, kedy žalovaná 1. po zameraní pozemku zistila, že novovytvorené parcely\nč. 1872/2 a 1871/2 patria jej. Žalovaná 1. v konaní o.i. tvrdila, že sporné nehnuteľnosti vznikli rozdelením\npôvodnej parcely č. 106/10, ktorú poručiteľka a jej právni predchodcovia nikdy nevlastnili, teda im chýba\nprávny titul, z ktorého by mohli objektívne odvodzovať svoju dobromyseľnosť s osobitným dôrazom\nna to, že výmera sporných parciel tvorí spolu 41 m2, pričom aj podľa tvrdení žalobcov bola pôvodná\nvýmera pôvodnej parcely 106/1 iba o 37 m2 väčšia než tá, ktorú poručiteľka vo výmere 502 m2 darovala\nžalobkyni 1. Žalobkyňa 1., žalobcovia 3. až 5. a žalovaní 2. až 4. sú dedičia po poručiteľke K. O..\nŽalobkyňa 2. (pôvodná žalobkyňa) je vlastníčka nehnuteľností v kat. území Q. vedených na LV č. XXXX.\nŽalovaná 1. je vlastníčka o.i. aj sporných nehnuteľností podľa listu vlastníctva č. XXX. Podľa výpisu z listu\nvlastníctva č. XXXX je žalobkyňa 2. výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, evidovaných na parcele registra\n„C“ ako parc. č. 1873/1 vo výmere 246 m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. 1873/2 vo výmere 129 m2,\ndruh pozemku: záhrada, parc. č. 1873/3 vo výmere 102 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria,\nparc. č. 1873/44 vo výmere 25 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súp. č. XXX\nna pozemku parc. č. 1873/3, druh stavby 10, popis stavby - rodinný dom a stavby so súp. č. XXXX na\n\npozemku parc. č. 1873/4, druh stavby 20, popis stavby - hospodárska budova. Ako titul nadobudnutia je\nuvedená darovacia zmluva s vecným bremenom (právo doživotného bezodplatného bývania a užívanie\nnehnuteľností v prospech žalobkyne 1.), ktorej vklad bol povolený 20.9.2023. Podľa výpisu z listu\nvlastníctva č. XXX je žalovaná 1. výlučná vlastníčka nehnuteľností, evidovaných na parcele registra „C“\nako parc. č. 1871 vo výmere 556 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1872 vo\nvýmere 213 m2, druh pozemku: záhrada a stavby so súp. č. XXX na pozemku parc. č. 1871, druh stavby\n10, popis stavby - rodinný dom. Ako titul nadobudnutia sú uvedené kúpna zmluva z 20.7.2010, dedičské\nuznesenie D 1112/95, Dnot 856/95 a dedičské uznesenie 21D/1114/2022, Dnot 9/2023. Z geometrického\nplánu č. 36780278-254/22, vyhotoveného dňa 16.12.2022 W. L., autorizačne overeného dňa 16.12.2022\nP. P. S., úradne overeného P. X. O. dňa 20.12.2022 (č.l. 12-13) vyplýva rozdelenie pôvodných parciel\nč. 1871 a 1872, vedených na LV č. XXX, na parcely: č. 1871/1 vo výmere 550 m2, druh pozemku:\nzastavaná plocha a nádvoria, č. 1871/2 vo výmere 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, č.\n1872/1 vo výmere 178 m2, druh pozemku: záhrada a č. 1872/2 vo výmere 35 m2 druh pozemku: záhrada.\nZ kópie z pozemkovej mapy č. 813-2-245-97-84 vyhotovenej dňa 29.02.1984 (č.l. 32) vyplýva polohové\nzobrazenie a tvar pôvodných parciel č. 106/1, č. 106/31 a č. 106/10, ako aj to, že od parciel v tom čase\nprávnych predchodcov žalovanej 1. bola odčlenená jedna úzka parcela susediaca s parcelou č. 106/1. Z\nrozhodnutia Okresného národného výboru Dunajská Streda o pridelení pozemku do osobného užívania\nzo dňa 10.4.1973 (č.l. 84) vyplýva pridelenie pozemku Y. L. a jeho manželke B. pozemok v Q., kat. úz. M.\nparc. č. 106/10 vo výmere 758 m2. Z výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 17.7.1973 (č.l. 83) vyplýva,\nže Y. L. a jeho manželka B. boli vlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. M., parc. č. 106/10 vo výmere 758 m2.\nZ geometrického plánu č. 762-914-8-2620, vyhotoveného dňa 4.4.1978 K. K., autorizačne overeného\ndňa 18.4.1978 P. S., úradne overeného P. G. dňa 8.4.1978 (č.l. 82), vyplýva rozdelenie pôvodnej parcely\nč. 160/10, vedenej na LV č. XXX a jej rozdelenie na parcely: č. 106/10 vo výmere 378 m2, druh pozemku:\ndom a č. 106/31 vo výmere 380 m2, druh pozemku: záhrada. Z listu vlastníctva č. XX zo dňa 4.10.1996\n(č.l. 80) vyplýva, že Y. L. a jeho manželka B. boli vlastníkmi nehnuteľností, a to parc. č. 1871 vo výmere\n556 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a parc. č. 1872 vo výmere 213 m2, druh pozemku: záhrada.\nZ dedičského uznesenia sp. zn. D/1112/1995 zo dňa 14.1.1997 (č.l. 72) po nebohom Y. L. vyplýva, že\nnehnuteľnosti v katastrálnom území Q. na LV č. XXX parc. č. 1871 a parc. č. 1872 a rodinný dom so\nsúp. č. XXX v podiele 1/2 vzhľadom k celku nadobudli žalovaná 1. a P. B. C. v rovnakom pomere. Z\ndedičského uznesenia sp. zn. 21D/114/2022 zo dňa 2.2.2023 (č.l. 67-70) po nebohej B. L. vyplýva, že\nnehnuteľnosti v katastrálnom území Q. na LV č. XXX parc. č. 1871 a parc. č. 1872 a rodinný dom so súp.\nč. XXX v podiele 1/2 vzhľadom k celku nadobudla žalovaná 1. Z kúpnej zmluvy uzavretej P. B. C. ako\npredávajúcou a žalovanou 1. ako kupujúcou zo dňa 1.6.2010 vyplýva predaj spoluvlastníckeho podielu\npredávajúcej v podiele 1/4 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. Q., zapísaných na liste\nvlastníctva č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXX, pozemok parc. č. 1872, záhrady vo výmere 213 m2\na pozemok parc. č. 1871, zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2 za kúpnu cenu 33.300,- eur.\nZ fotografií (č.l. 286-287) je zrejmé aktuálne umiestnenie betónového oplotenia na hranici pozemkov\nžalobkyne 2. a žalovanej 1. Z odpovede mesta Šamorín na žiadosť o fyzickú kontrolu výstavby zo dňa\n3.5.2024 (č.l. 105) vyplýva oznámenie mesta, že nevykoná štátny stavebný dohľad za účelom fyzickej\nkontroly oplotenia, pretože na to nie je dôvod. Tvrdenie, že hranica pozemku je očividne zle zameraná, a\nže základy oplotenia nie sú na pozemku stavebníčky, môže byť preukázaná jedine súdnym rozhodnutím.\nZ úradného prekladu vyhlásenia Z. S. zo dňa 4.3.2023 (č.l. 73) vyplýva, že menovaný od roku 1975\ndo roku 2017 býval v rodinnom dome na F. R. I. Q.. Dobre poznal rodinu L. aj O.. O. boli vždy veľmi\nneporiadni, jeden z nich mal kompulzívnu chorobou zhromažďovania. Viacerí ich obchádzali, pretože\nmali konflikt s mnohými ľuďmi. Raz bol očitým svedkom ako pani O. zaútočila na K. L., podľa ktorej to\nbolo v roku 2004, keď pani O. zašla cez otvorenú bránu na pozemok L. a vykrikovala K. L., aby odišli\nodtiaľ preč, keďže tam všetko patrí im. L. mali samozrejme protichodný názor. K. L. sa podarilo cez\nbránu uniknúť na ulicu a priamo bežala k nemu, lebo práve v tom čase stál na chodníku pred svojim\ndomom. Hlasným krikom odohnal pani O. a tak zachránil K. L. pred bitkou, keďže pani O. mala palicu\nv ruke. Z úradného prekladu vyhlásenia O. [. zo dňa 4.3.2023 (č.l. 154-158) vyplýva, že menovaný\nrodičov žalovanej 1. dobre poznal a keď si v roku 1973 stavali rodinný dom na F. ulici veľa im pomáhal\npri zakladaní základov, tesárskych aj pokrývačských prácach. Poznal aj ich susedov, O., ktorí veľmi\nkomplikovali susedské vzťahy, pretože neustále vyvolávali konflikty. Pán L. bol veľmi rozvážny, kľudný\na mierumilovný človek, ktorý sa vždy snažil vyhýbať konfliktom. Dom O. bol už roky v dezolátnom\nstave, dokonca hrozilo, že sa dom zrúti na pozemok vo vlastníctve L., preto sa pán L. rozhodol z\nbezpečnostných dôvodov postaviť v určitej vzdialenosti, asi 2 m od domu, drôtený plot. Napriek tomu sa\npán L. nikdy nevzdal svojho vlastníctva a vždy spomínal, že pozemok za plotom je jeho vlastníctvom.\nNeskôr sa pozemok pani O. stal takým zanedbaným, že pani K. L. bola nútená z bezpečnostných\n\ndôvodov prestavať drôtené oplotenie na betónový plot, pretože to bol najlepší spôsob, ako sa vyhnúť\nsusedským sporom. Sporný pozemok vždy patril rodine L. a nikdy si zaň neuplatňovali nárok na náhradu\nalebo nájomné, pretože ho vždy považovali za svoj majetok. Z oznámenia Výboru ľudovej kontroly zo\ndňa 21.12.1983 (č.l. 103 a 104) vyplýva, že po vyhotovení znaleckého posudku Geodézie a kartografie a\npo miestnom šetrení bolo dokázané, že plochu pozemku vo výmere 41 m2 neoprávnene užíva Y. L.. Po\npredvolaní menovaného, ten prehlásil, že bez všetkých ťažkostí je ochotný prenechať uvedený pozemok\nvlastníkom. K. O. bola poučená ako má ďalej pokračovať. Rozsudkom č. k. 22C/37/2023-161 zo dňa\n23.1.2024 (právoplatným dňa 19.3.2024) Okresný súd Dunajská Streda žalobu žalobkyne 2. o určenie\nvlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. 1872/2 a č. 1871/2 zamietol. V odôvodnení v odseku\n15. konštatoval, že medzi stranami, resp. ich právnymi predchodcami sú dlhodobé nezhody ohľadom\nvýmery a presného priebehu hraníc medzi ich pozemkami, o čom svedčia aj písomné podania pána S.\nzo dňa 4.4.2023, pána S. zo dňa 14.5.1986, podania právnych predchodcov strán na MNV a zápisnice\nvyhotovené MNV. „Na miestnej obhliadke dňa 14.12.1982 bolo právnej predchodkyni žalobkyne uložené,\naby predložila znalecký posudok, z ktorého bude vyplývať hranica medzi susednými pozemkami. Zo\nznaleckého posudku č. 47/1983 vypracovaného Ing. Vojtechom Binderom dňa 27.9.1983 vyplýva, že\nparcela č. 106/1 podľa meraných skutočných dĺžok má 498 m2. Táto parcela bola vytvorená prvýkrát\nz bývalej pozemkovoknižnej parcely XXX v roku 1933 ako parcela 106/2. Na severnej strane parcely\nvtedy nechali prístupovú cestu, ktorá mala slúžiť ako prechod na parcelu 106/1. Dom na parcele 106/5\npostavili na južnej parcele pozemku, a preto chceli, aby prístupová cesta bola na južnej strane pozemku.\nTáto skutočnosť bola zameraná poľným náčrtom z roku 1936. Po tomto čase vlastník parcely 106/2 svoj\ndom postavil na južnej strane pozemku, ale pritom vynechal šírku pre cestu, ktorá viedla k domu na\nparcele 106/5. Pri vytvorení stavebných parciel, neoverením skutočnej situácie došlo k omylu, a z bývalej\npozemkovoknižnej parcely XXX/X neodčlenili časť za domom do novovytvorenej stavebnej parcely, ale\nponechali vo vlastníctve súčasnej vlastníčky. Teda podľa vlastníctva pani O. patrí časť za domom vo\nvýmere 41 m2, označená písmenom A na nákrese z č.l. 27“. V odseku 16. dôvodil, že zo zápisnice MNV\nzo dňa 13.10.1983 vyplýva, že sťažovateľ (K. O.), objedná u geodézie v Dunajskej Strede zameranie\nskutkového stavu podľa znaleckého posudku. Na tejto skutočnej hranici potom vlastník K. O. vybuduje\noplotenie. Výmeru, ktorú právni predchodcovia žalovanej neoprávnene užívajú bude uhradená naspäť.\nV odseku 24 odôvodnenia konštatoval, že žalobkyňa (v prebiehajúcom spore vystupujúca ako žalobkyňa\n2.) nikdy nebola dobromyseľnou držiteľkou sporných nehnuteľností, nemohla k nim nadobudnúť ani\nvlastnícke právo vydržaním a z toho dôvodu žalobu zamietol.\n4. Súd prvej inštancie dôvodil, že žaloba (určenie, že nehnuteľnosti v kat. úz. Q., obec Q., parc. č. 1872/2,\nzáhrada vo výmere 35 m2, parc. č. 1871/2, zastavaná plocha vo výmere 6 m2 podľa geometrického\nplánu č. 36780278-254/22 zo dňa 16.12.2022 overeného dňa 20.12.2022 Okresným úradom Dunajská\nStreda, katastrálnym odborom, patrí do dedičstva po nebohej K. O., J. O., nar. XX.X.XXXX, zomrelej\nXX.X.XXXX) je podľa § 137 písm. c) CSP procesne prípustná s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Cdo/26/2007 („výrok rozsudku, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že určité\nveci patria do dedičstva po poručiteľovi, plne rešpektuje úpravu zakotvenú v § 80 písm. c) O. s. p. /\nporovnaj dikciu tohto ustanovenia: „či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“/, t. j. vyhovuje zákonnej\npodmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase,\nt. j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O. s. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav\nv čase jeho vyhlásenia)“. Z judikatúry, ktorá je použiteľná aj za účinnosti CSP, vyplýva, že dedičia\nmajú naliehavý právny záujem na určení, či určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. Takémuto\nchápaniu žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva zodpovedá aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2010 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 32/2011. Ďalej sa okresný súd mal vysporiadať s otázkou vecnej\nlegitimácie, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán\nsporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu\nspočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Preskúmanie vecnej legitimácie, či\nuž aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti\nna strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v\nprípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. V danom spore z dedičského uznesenia okresného súdu sp.\nzn. 5D/36/2022 zo dňa 3.6.2022 mal okresný súd preukázané, že ako dedičia zo zákona v III. dedičskej\nskupine po poručiteľke K. O. prichádzajú do úvahy právom nebohých súrodencov, netere a synovci\nporučiteľky: a) právom nebohej K. V.: A. B. C., t.j. žalobkyňa 1. (viď. dedičské uznesenie Okresného\nsúdu Dunajská Streda sp. zn. 7D/33/2017 zo dňa 15.6.2020 na č.l. 115), b) právom nebohej C. M.:\n\nI. M., t.j. žalovaný 2., B. M., t.j. žalobca 3., B. M., t.j. žalobca 4., C. K., t.j. žalovaná 3. (viď. dedičské\nuznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7D/33/2017 zo dňa 15.6.2020 na č.l. 115), D. G.,\nt.j. žalobkyňa 5. a A. M. ako právna nástupkyňa po nebohom E. M., t.j. žalovaná 4. (viď. dedičské\nuznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6D/761/2011 na č.l. 244 a dedičské uznesenie\nOkresného súdu v Karvinej sp. zn. 36D 2341/2011 na č.l. 198), c) právom nebohej A. O. dedičia uvedení\nvyššie, d) právom F. S. J. U. O. dedičia uvedení vyššie. Pre úplnosť poznamenal, že v odôvodnení\nuznesenia okresného súdu sp. zn. 5D/36/2022 zo dňa 3.6.2022 nie je správne vymedzený okruh dedičov\npo nebohej C. M., zomr. XXXX, ktorá skutočnosť je zrejmá z dedičského uznesenia po nebohej (č.l. 244)\nako aj zo zápisnice z dedičského konania o predbežnom šetrení (č.l. 245-248). Z uvedeného vyplýva,\nže v konaní vystupujú všetci dedičia po nebohej K. O.. Z uvedených listinných dôkazov (dedičských\nrozhodnutí) dospel k záveru, že žalobcovia 1., 3. až 5. sú dedičia po poručiteľke K. O., a preto sú aktívne\nvecne legitimovaní v spore. Obdobne žalovaní 2. až 4. ako dedičia po poručiteľke, ktorí nevystupujú na\nstrane žalobcov, sú pasívne vecne legitimovaní v spore vzhľadom na nútené procesné spoločenstvo.\nŽalovaná 1. ako vlastníčka sporných novovytvorených parciel č. 1872/2 a č. 1871/2 je taktiež pasívne\nvecne legitimovaná v spore. Zároveň skúmal, či je daná vecná legitimácia žalobkyne 2. (t.j. pôvodnej\nžalobkyne B. J. v spore, pričom dospel k záveru, že menovaná nie je dedičkou po poručiteľke K. O.. Hoci\nje vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na parcele registra „C“ ako parc. č. 1873/1 vo výmere 246 m2,\nparc. č. 1873/2 vo výmere 129 m2, parc. č. 1873/3 vo výmere 102 m2, parc. č. 1873/44 vo výmere 25\nm2, a stavieb so súp. č. XXX na pozemku parc. č. 1873/3 a so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 1873/4,\ntieto nehnuteľnosti nie sú predmetom sporu. Žalobou požadované určenie, že sporné novovytvorené\nparcely patria do dedičstva po poručiteľke K. O., sa jej práv a povinností netýka. Z uvedeného dôvodu\nžalobkyňa 2. nie je aktívne vecne legitimovaná v spore a nemôže mať ani naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení. Žaloba žalobkyne 2. je tak pre nedostatok vecnej legitimácie nedôvodná.\n5. Prvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že právni predchodcovia poručiteľky\nK. O., t.j. jej rodičia A. O. a K. O. nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. Q. (pôvodne kat. úz. M.) parc. č.\n106/1 vo výmere 539 m2, a to na základe kúpnej zmluvy od pána K. F., nebolo sporné uzatvorenie\ndarovacej zmluvy poručiteľkou a jej matkou dňa 26.10.1983, na základe ktorej matka poručiteľky, K.\nO. darovala uvedené nehnuteľnosti (parc. č. 106/1 vo výmere 539 m2) poručiteľke K. O.. Žalobkyňa\n1. následne nadobudla od poručiteľky titulom darovania (darovacia uzatvorená dňa 20.7.2018, vklad\npovolený dňa 7.9.2018) jej spoluvlastnícky podiel (v 5/6-inách) na nehnuteľnosti v kat. úz. Q. parc. č.\n1873/1 a č. 1873/2 v celkovej výmere 502 m2. Medzi stranami bolo sporné, či poručiteľka vydržala\nnovovytvorené parcely č. 1871/2 a č. 1872/2 v celkovej výmere 41 m2, a teda či bola ich vlastníčkou ku\ndňu smrti (XX.X.XXXX). V zmysle listinných dôkazov (najmä z geometrického plánu č. 36780278-254/22,\ndokumentácie v stavebnom konaní z roku 1987, kópie z pozemkovej mapy zo dňa 29.2.1984, listu\nvlastníctva č. XXX zo dňa 4.10.1996, geometrického plánu č. 762-914-8-2620, listu vlastníctva č. XXX\nzo dňa 17.7.1973) mal súd prvej inštancie za to, že novovytvorené parcely č. 1871/2 a 1872/2 zrejme\nvznikli z časti z pôvodnej parcely č. 106/1 (na kópii z pozemkovej mapy č. 813-2-245-97-84 vyhotovenej\ndňa 29.2.1984 je viditeľná odčlenená úzka parcela susediaca s parcelou č. 106/1) a (vzhľadom na\nich výmeru 41 m2) z časti aj z pôvodnej parcely č. 106/10 (ktorá bola následne rozdelená na parc. č.\n106/10 a parc. č. 106/31, pridelená do osobného užívania právnych predchodcov žalovanej 1.; z parciel\nč. 106/10 a 106/31 následne vznikli parcely č. 1871 a 1872). V súdenej veci možno konštatovať, že\nžalobcami označené pozemky (novovytvorené parcely č. 1871/2 a č. 1872/2) sú spôsobilým predmetom\nvydržania (v celej ich výmere), keďže sú vo vlastníctve fyzickej osoby, pričom neexistuje žiadna\nokolnosť, ktorá by vylučovala nakladanie s uvedenými spornými pozemkami. Zároveň poručiteľka K.\nO. ako fyzická osoba do svojej smrti mala právnu subjektivitu, a teda bola nositeľkou subjektívnych\npráv a povinností, teda mohla nadobudnúť sporné nehnuteľnosti. K splneniu ďalších predpokladov\nvydržania (t.j. že poručiteľka bola oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu a vydržacia doba bola\nnepretržitá) žalobcovia uviedli, že tak poručiteľka K. O., ako aj jej rodičia (t.j. právni predchodcovia) od\nnadobudnutia nehnuteľností (kúpnou zmluvou od pána K. F. vo výmere 539 m2) užívali nerušene a\nnepretržite ako vlastné nehnuteľnosti v celkovej výmere 543 m2 (t.j. v aktuálnej výmere pozemkov 502\nm2 t.č. vo vlastníctve žalovanej 2. + vo výmere novovytvorených parciel 41 m2 na základe geometrického\nplánu č. 36780278-254/22), v užívaní neboli nikým rušení, pričom nehnuteľnosti v roku 1932 oplotili,\nčo znamená že hranice nehnuteľnosti sa nezmenili od roku 1932 až do roku 2023. Poručiteľka K. O.\npodľa tvrdení žalobcov zomrela v presvedčení, že jej sporné pozemky vlastnícky patria. Podľa súdu prvej\ninštancie uvedené tvrdenia žalobcov sa vykonaným dokazovaním nepreukázali, keď z predložených\nlistinných dôkazov vyplýva, že medzi právnymi predchodcami strán boli dlhodobo nezhody ohľadom\nvýmery a presného priebehu hraníc medzi ich pozemkami. O uvedenom svedčí vyhlásenie pána Z.\n\nS. (ktorý bol svedkom toho ako v roku 2004 pani O. údajne zaútočila na žalovanú 1. po hádke o\nhranici pozemkov), vyhlásenie pána O. [. (ktorý sa zmienil o konfliktnej povahe právnych predchodcov\nžalobcov, o vybudovaní drôteného plotu otcom žalovanej 1. asi 2 m od domu z bezpečnostných dôvodov\nvzhľadom na havarijný stav pôvodného a neskôr zbúraného rodinného domu právnych predchodcov\nžalobcov a o prestavaní drôteného oplotenia na betónový plot žalovanou 1. v roku 2009 v záujme\npredchádzania konfliktov), podania na Výbor ľudovej kontroly v roku 1983 a Mestský národný výbor v\nŠamoríne. K obdobnému záveru o vzájomných nezhodách dospel okresný súd už aj v skoršom konaní\no určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom vedenom pod sp. zn. 22C/37/2023 (viď. odsek 15.\nprávoplatného rozsudku okresného súdu č. k. 22C/37/2023-161 zo dňa 23.1.2024), pričom skutkové\nzistenia okresného súdu v uvedenom konaní sú plne aplikovateľné aj v tomto konaní. Spor ohľadne\nhraníc medzi pozemkami strán a ich právnych predchodcov pretrváva od pridelenia pozemku č. 106/10\nrodičom žalovanej 1. v roku 1973 kvázi až do súčasnosti (t.j. bez pochýb pretrvával aj do smrti poručiteľky\nK. O.). Z uvedeného vyplýva záver, že nemožno hovoriť o nerušenom užívaní sporných nehnuteľností K.\nO. a jej právnymi predchodcami. Rovnako nemal okresný súd preukázané nepretržité užívanie sporných\npozemkov poručiteľkou a jej právnymi predchodcami od roku 1932 tak ako tvrdili žalobcovia. V tejto\nsúvislosti okresný súd poukázal na oznámenie Výboru ľudovej kontroly zo dňa 21.12.1983, z ktorého\nvyplýva, že plochu pozemkov vo výmere 41 m2 užíval právny predchodca žalovanej 1. (t.j. pán Y. L.),\nktorý sa zaviazal uvedený pozemok poručiteľke, resp. jej právnej predchodkyni vrátiť. Tento záver Výboru\nľudovej kontroly vychádzal z obhliadky a zo záverov znaleckého posudku č. 47/1983 vypracovaného\nIng. Vojtechom Binderom, v ktorom sa konštatovalo, že parcela č. 106/1 podľa meraných skutočných\ndĺžok mala len 498 m2 s tým, že do vlastníctva právnej predchodkyne poručiteľky mala patriť ešte\nčasť za domom vo výmere 41 m2 (porovnaj odsek 15. odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp.\nzn. 22C/37/2023 zo dňa 23.1.2024). Z uvedeného je zrejmé, že minimálne v roku 1983 poručiteľka K.\nO. a jej právni predchodcovia neužívali nehnuteľnosti ani vo výmere 539 m2 (t.j. vo výmere, v ktorej\nnadobudli pôvodnú parcelu č. 106/1 od pána K. F.), nieto ešte vo väčšej o 4 m2 (t.j. v celkovej výmere\n543 m2: aktuálna výmera pozemkov 502 m2 + výmera novovytvorených parciel 41 m2). Hoci mala\nK. O. (matka poručiteľky K. O.) zabezpečiť zameranie skutkového stavu podľa znaleckého posudku a\nvybudovať oplotenie (porovnaj odsek 16. odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp. zn. 22C/37/2023\nzo dňa 23.1.2024), podľa zhodných tvrdení strán v konaní mal okresný súd za preukázané, že oplotenie\nnapokon vybudoval otec žalovanej 1. (zrejme bez zamerania). V tejto súvislosti okresný súd uviedol,\nže tvrdenia strán sporu sa rozchádzali v tom, kedy došlo k vybudovaniu oplotenia. Kým žalobcovia v\nžalobe tvrdili, že k tomu došlo v roku 1970 (resp. podľa záverečnej reči v roku 1975), žalovaná 1. tvrdila,\nže plot bol postavený približne v roku 1990. S prihliadnutím na nekonzistentné vyjadrenia žalobcov\nv tomto smere a na v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy (viď. aj oznámenie Výboru ľudovej kontroly\nzo dňa 21.12.1983), z ktorých možno mať za to, že sa v 80. rokoch minulého storočia riešila otázka\nhraníc medzi pozemkami právnych predchodcov strán sporu, ako pravdepodobnejšie sa okresnému\nsúdu javí tvrdenie žalovanej 1. v uvedenej otázke. Vychádzajúc z písomného vyjadrenia žalovanej 1.\na z vyhlásenia pána O. [. (ktoré žalobcovia žiadnym spôsobom nerozporovali) mal okresný súd za to,\nže približne v roku 1990 postavil otec žalovanej 1. cca. 2-3 metre od okraja vlastného pozemku drôtený\nplot na betónovom základe, ktorý potom z dôvodu značného množstva nazbieraného množstva odpadu\nna dvore poručiteľky, zakryl drevenými doskami. Tento plot následne prestavala žalovaná 2. v roku\n2009 na betónový plot. Z takto zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že\nhranice medzi pozemkami zrejme neboli v teréne menené približne od roku 1990 do smrti poručiteľky\n(a následne do roku 2023). Poručiteľka tak vstúpila do držby aj sporných pozemkov cca v roku 1990.\nZároveň je nutné zdôrazniť, že žalobcovia v danom konaní nepreukázali, že užívací stav nehnuteľností\nv čase, kedy vstúpila poručiteľka do ich užívania po ich nadobudnutí darovacou zmluvou v roku 1983,\nzodpovedal užívaciemu stavu ku dňu jej smrti v roku 2022. Súd prvej inštancie následne skúmal, či\nporučiteľka K. O. bola oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností po celú vydržaciu dobu (poukaz na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/188/2024 zo dňa 29.5.2025, sp. zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa\n24.4.2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/246/2017 zo dňa 13.11.2018). Žalobcovia\nv konaní darovacou zmluvou zo dňa 26.10.1983 (č.l. 260) preukázali, že po vybudovaní oplotenia medzi\nhranicami pozemkov strán sporu (t.j. cca v roku 1990) poručiteľka mohla byť dobromyseľná, že jej patrí\npôvodná parcela č. 106/1 vo výmere 539 m2, ktorá podľa aktuálneho stavu pozemkov zodpovedá: I.\nparcele č. 1873/1 vo výmere 246 m2, parcele č. 1873/2 vo výmere 129 m2, parcele č. 1873/3 vo výmere\n102 m2 a parcele č. 1873/44 vo výmere 25 m2 (t.j. spolu vo výmere 502 m2 aktuálne vo vlastníctve\nžalovanej 1.) a II. časti novovytvorených parciel č. 1872/2 a 1871/2 vo výmere 37 m2. Predloženie\nuvedenej darovacej zmluvy bol pre okresný súd postačujúci pre záver o oprávnenosti držby pozemkov vo\nvýmere 539 m2, pričom v tomto smere žalovaná 1. dobromyseľnosť poručiteľky jednoznačne nevyvrátila,\n\nkeďže nepredložila napr. listinné dôkazy z obdobia od roku 1990 do roku 2000 (10-ročná vydržacia\ndoba), ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalobcov. Avšak predmetom vydržania nemôže byť len\nsporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku), t.j. časť novovytvorených parciel č. 1872/2 a č. 1871/2.\nZ uvedeného dôvodu okresný súd bol povinný skúmať, či bola poručiteľka dobromyseľná, že jej ku\ndňu smrti patrili sporné novovytvorené parcely v celej výmere (41 m2, t.j. vo výmere o 4 m2 väčšej\nnež aká bola výmera pôvodnej parcely č. 106/1), pričom dospel k záveru, že sa žalobcom nepodarilo\ndokázať okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o oprávnenosti držby s tým, že dobromyseľnosť\nporučiteľky K. O. sa podarilo žalovanej 1. vyvrátiť. Dobromyseľnosť poručiteľky K. O. bolo potrebné\nposudzovať z objektívneho hľadiska, teda či pri bežnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu\ntohto prípadu bolo možné od nej spravodlivo požadovať, mala alebo mohla mať pochybnosti, či jej\nsporné novovytvorené parcely v celej výmere patria. V tomto smere je rozhodujúce, že v roku 1983\nspor právnych predchodcov strán sporu ohľadne hraníc medzi pozemkami bol riešený úradne pred\nvtedajšími miestnymi orgánmi štátnej správy (o ktorej skutočnosti svedčia listinné dôkazy nachádzajúce\nsa v spise - napr. oznámenie Výboru ľudovej kontroly zo dňa 21.12.1983, č.l. 103), pričom bola vykonaná\nmiestna obhliadka a súčasne bol vypracovaný znalecký posudok. Tak poručiteľka (ako aj jej právna\npredchodkyňa, t.j. matka), ako aj právni predchodcovia žalovanej 1. mali resp. museli mať na základe\nuvedených zistení vedomosť o presnej hranici medzi pozemkami. Poručiteľka následne v rokoch cca.\n1984-1987 dala odstrániť pôvodný rodinný dom nachádzajúci sa na vtedajšej parcele č. 106/1 a postavila\nnový rodinný dom. Za týmto účelom zabezpečila potrebnú stavebnú dokumentáciu, z ktorej musela mať\ntaktiež presné vedomosti o hranici medzi pozemkami (s osobitným dôrazom na samotné umiestnenie\nstavby - viď. listinné dôkazy zo stavebného konania, ktoré sú založené na č.l. 28-31). Napriek tomu, že aj\npodľa usmernenia Mestského národného výboru v Šamoríne mala zabezpečiť zameranie nehnuteľnosti\na následne vybudovať oplotenie, tak neučinila, pričom oplotenie následne postavil otec žalovanej 1.\nVzhľadom na to, že aj po vybudovaní predmetného oplotenia, konflikty medzi poručiteľkou a právnymi\npredchodcami žalovanej 1. ohľadne priebehu hraníc medzi pozemkami naďalej pretrvávali, poručiteľke s\nprihliadnutím na všetky okolnosti prípadu muselo byť známe, že jej držba bola žalovanou 1. a jej právnymi\npredchodcami spochybnená. O uvedenom svedčí tak písomné vyjadrenie žalovanej 1., ako aj vyhlásenia\npána Z. S. a O. [.. Žalovaná 1. a jej právni predchodcovia sa nikdy nevzdali svojej časti pozemku, hoci\ntolerovali jej užívanie poručiteľkou. Vzhľadom na uvedené zistenia v konaní, nebolo možné konštatovať\noprávnenosť držby sporných novovytvorených parciel v celej ich výmere. V danom prípade rozhodne\nnebolo postačujúce vnútorné presvedčenie poručiteľky K. O., ale jej dobromyseľnosť musela byť daná\nobjektívne, tá sa však v konaní nepreukázala. Vzhľadom na zistený skutkový stav však z konkrétnych\nčinov poručiteľky a právnych predchodcov žalovanej 1. a ich prejavov nemohla poručiteľka sama\nospravedlniteľne nadobudnúť dojem, že sporné novovytvorené pozemky v celej ich výmere jej vlastnícky\npatria. Poručiteľka ako držiteľka uvedených pozemkov, teda podľa okresného súdu o svojom omyle\nmusela vedieť. Nemenej dôležité je aj to, že sa v roku 2012 poručiteľka ochrany svojho vlastníckeho\npráva domáhala aj na súde (viď. rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/101/2012 zo dňa\n12.12.2012 na č.l. 17-20), pričom v tom čase už v katastri nehnuteľností bola zapísaná ako vlastníčka\nnehnuteľností vo výmere 502 m2, hoci na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.10.1983 mala vlastniť\nnehnuteľnosti vo výmere 539 m2. Poručiteľka sa však o zosúladenie faktického a právneho stavu (či už\nsúdnou alebo inou cestou) neusilovala. Aj uvedený postoj poručiteľky podľa okresného súdu svedčí o\nnedostatku dobromyseľnosti poručiteľky, že jej patria sporné novovytvorené parcely. Ohľadom tvrdenia\nžalovanej 1., že žalobcovia nepreukázali právny titul, z ktorého by mohla poručiteľka K. O. objektívne\nodvodzovať svoju dobromyseľnosť, súd prvej inštancie uviedol, že sa s týmto tvrdením nestotožnil v\nplnom rozsahu, keďže žalobcovia predložili darovaciu zmluvu zo dňa 26.10.1983. Naviac oprávnená\ndržba sa nemusí opierať o existujúci právny dôvod, postačuje aj domnelý právny dôvod. V tejto súvislosti\npoukázal okresný súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2024 zo dňa 21.11.2024 („pri\nvydržaní nebude potrebné preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti\nsvedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou\ndržby (R 45/1986). Vychádzajúc zo súdmi odcitovaných všeobecných východísk o dobromyseľnosti\ndržiteľa, nemožno dospieť k správnosti o právnom závere krajského a okresného súdu, že ak neexistuje\nnadobúdací titul, predmetom ktorej je vec, ktorá má byť predmetom vydržania, tak uchopenie sa držby\ntejto veci nemôže byť dobromyseľné, ktorý najvyšší súd zamietnutím dovolania sťažovateľky odobril. Do\ndržby sa vstupuje nie na základe právneho úkonu, ktorého preukázanie listinou vyžadoval okresný súd,\nale získaním skutočnej moci nad vecou. Na okolnosti týkajúce sa nadobúdacieho titulu, ktorým môže\nbyť aj domnelá kúpna zmluva, má súd prihliadnuť ako na jednu z mnohých okolností pri posudzovaní\nsplnenia podmienok vydržania. Výklad § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka okresného a krajského\nsúdu vylučujúci dobromyseľnosť držiteľov len preto, že nepreukázali nadobúdací titul, predmetom\n\nktorého by bol sporný pozemok, popiera zmysel vydržania, ktorým je nadobudnutie vlastníctva inak\nako na základe bezvadného nadobúdacieho titulu“). Ďalej k splneniu podmienok vydržania na strane\nžalovanej 1. okresný súd poznamenal, že žalovaná 1. sporné parcely nemala v držbe po dobu 10 rokov,\ntakže ich nemohla vydržať. Uvedené právne úvahy a konštatovanie okresného súdu však nemá vplyv na\nzávery o nepreukázaní okolností o oprávnenosti držby sporných parciel v celej ich výmere poručiteľkou\nK. O.. Ďalej okresný súd zdôraznil, že skutkové tvrdenia žalobcov k okolnostiam o oprávnenosti držby\nporučiteľkou boli strohé, pričom v konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu (nedošlo iba\nk pripojeniu spisu okresného súdu sp. zn. 22C/37/2023, keďže žalobcovia na pojednávaní konanom dňa\n23.6.2025 vyhlásili, že na jeho pripojení netrvajú). Prvoinštančný súd uzavrel, že žalobcom sa nepodarilo\ndokázať existenciu okolností, z ktorých by vedel prijať záver o oprávnenosti držby novovytvorených\nparciel v ich celkovej výmere 41 m2, pričom predmetom vydržania nemôže byť iba časť sporných\npozemkov a nový (resp. iný) geometrický plán nebol predložený (žalobcami predložený geometrický plán\nč. 36780278-254/22 zo dňa 16.12.2022 nemohol byť podkladom rozsudku), okresnému súdu neostalo\nnič iné ako žalobu zamietnuť v celom rozsahu (výrok I.).\n6. O nároku na nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný tak, že žalovanej 1. ktorá mala v konaní\nplný úspech, priznal voči žalobcom 1. až 5. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\nDôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP na strane žalobcov nevzhliadol\na ich existencia ani nebola žalobcami tvrdená a preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. O\ntrovách žalovaných 2. až 4. taktiež rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak žalovaným 2. až 4. nárok\nvoči žalobcom 1. až 5. nepriznal (výrok III.), nakoľko možnosť jeho priznania vylučovalo to, že žalovaným\n2. až 4. v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10. 2016).\n7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1. až 5. s návrhom na zmenu vyhovením žalobe.\nArgumentovali, že sú naplnené podmienky § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri použití § 872\nods. 6 Občianskeho zákonníka. Starí rodičia K. O., ako aj žalobcov a žalovaných (okrem P. K. L.)\nnehnuteľnosť nadobudli v roku 1932, nehnuteľnosti dali zamerať a oplotiť drôtovým pletivom a starý otec\nso starou matkou spolu so svojimi deťmi ich užívali do roku 1965. Po smrti starého otca nehnuteľnosť bez\nprerušenia užívala stará matka a dcéra K. O. do roku 1983, kedy došlo k zmene vlastníctva v prospech\nK. O.. Už od roku 1972 - 1973 susednú nehnuteľnosť získali právni predchodcovia žalovanej 1, ktorí\nsi na nehnuteľnosti vystavali rodinný dom a v tomto čase najneskôr v roku 1975 - 1976 na pôvodnej\nhranici, kde bolo oplotenie ich starých rodičov si vybudovali bariérové oplotenie bez akýchkoľvek\nnámietok. Po výstavbe nového rodinného domu K. O., sused pán L. jej začal robiť schválnosti pri užívaní\nnehnuteľnosti. O pomoc pre jeho narušenie susedských vzťahov požiadala mestský úrad. Podľa pokynu\núradov K. O. dala zamerať nehnuteľnosť a po prerokovaní veci a uznaní pochybení pánom L. užívala\nnehnuteľnosť naďalej. Susedný vlastník pán L. nedal zamerať svoju nehnuteľnosť, nikdy nevyzval ich\nprávnych predchodcov, ani K. O., žeby užívala väčšiu výmeru nehnuteľnosti ako jej prináleží, nikdy vec\nsúdom neriešil, ani na stavebnom úrade. Zo správania právnych predchodcov žalovanej 1. vyplýva,\nže nemal vedomosti o tom, žeby mu z výmery im pridelených pozemkov chýbala nejaká časť. V roku\n2022 žalovaná 1. (po smrti rodičov) po zameraní zistila, že jej chýba 41 m2 pozemku a rozhodla\nsa si ich vziať späť. Nesúhlasia s tvrdením žalovanej 1., že ich právni predchodcovia a K. O. neboli\ndobromyseľní pri užívaní spornej nehnuteľnosti, keď každý zomrel v domnení, že užíva svoje vlastníctvo.\nK. O. nepochybovala o tom, že je vlastníčkou 539 m2. V roku 2022 po výzve žalovanej 1. na katastri\nv Dunajskej Strede zistili, že uvedené pozemky od roku 1932 boli najmenej sedemkrát zamerané, každý\ngeometrický plán vykazoval iné výmery. Pozemok užívaný všetkými právnymi predchodcami a následne\ndcérou žalobkyne 1. nikdy nebol, čo do výmery menený od roku 1932 do roku 2022, t.j. 90 rokov. Právnym\npredchodcom žalovanej 1. bol pridelený pozemok úradne 27.5.1975 vo výmere 758 m2. Žalovaná 1.\nužíva výmeru 728 m2 od roku 1975. Toho času sa domáha výmery 41 m2, aby podľa geometrického\nplánu, ktorý predložila dosiahla výmeru 769 m2. Domáha sa vrátenia pozemku vo výmere 41 m2. Z\npozemku, ktorý vlastnícky patrí jej právnym predchodcom chýba výmera 37 m2.\n8. Žalovaná 1. odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcov sa vyjadrila a uviedla, že napadnutý rozsudok\nnavrhuje ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie neobsahuje označenie žiadneho odvolacieho dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. V odvolaní sú de facto iba zopakované tvrdenia zo žaloby\nbez toho, aby boli rozporované konkrétne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Žalobkyne\n1. a 2. sú v konaní kvalifikovane zastúpené advokátom. Z odvolania nie je zrejmé, kto ho podal\n\n„Občiansky zákonník subsumuje pod pojem zastúpenie iba priame zastúpenie. Ide o externý vonkajší\nvzťah oprávnenie zástupcu konať v mene zastúpeného s tretími osobami – navonok. Medzi základné\nprincípy priameho zastúpenia patrí princíp reprezentácie vyjadrený v § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho\nzákonníka, princíp publicity vyjadrený v § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka a princíp abstrakcie\nvyjadrený v § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Princíp publicity vyžaduje, aby zástupca voči tretej\nstrane prejavil, že nekoná vo svojom mene, ale v mene zastúpeného.“ (analytická právna veta z nálezu\nÚstavného súdu SR zo dňa 20.4.2023 sp. zn. I. ÚS 54/2023, publikovaného v Prehľadoch vybraných\nrozhodnutí Ústavného súdu SR za obdobie V/2023). Z odvolania nie je zrejmé, kto ho podal, keď sú\noznačení 6 žalobcovia, hoci v konaní vystupuje na strane žalobcu iba 5 subjektov. Podľa str. 1 odvolania\nsú žalobkyne v 1. a 2. zastúpené advokátom a žalobcovia v 3. - 6. sú zastúpení žalobkyňou 1. Na\nstr. 3 odvolania sa však uvádza, že odvolanie podávajú iba žalobcovia 1. - 5. V závere je odvolanie\npodpísané iba žalobkyňou 1., výlučne v jej vlastnom mene. Odvolanie bolo na súde podané osobne, hoci\npovinnosťou advokáta je v zmysle § 821 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov komunikovať so súdom výlučne elektronicky. Nie je\nteda zrejmé, či odvolanie podala žalobkyňa 1., prípadne jej advokát, a ktorých ďalších žalobcov pri tomto\núkone zastupovali. Z odvolania nie je zrejmé, prečo by jednotlivé skutkové a právne závery súdu prvej\ninštancie mali byť považované za nesprávne. Pri dobromyseľnosti nestačí iba subjektívne presvedčenie\ndržiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí\nbyť daná objektívne. Držiteľ je teda dobromyseľný iba vtedy, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti\nneexistujú žiadne pochybnosti o jeho vlastníctve (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.6.2016 sp.\nzn. 4 Cdo 150/2014). Na strane žalobcov, ani ich právnych predchodcov predpoklady dobromyseľnosti\nsplnené nie sú. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že medzi sporovými stranami existujú dlhodobé\nkonflikty ohľadom sporných nehnuteľností, čo jednoznačne potvrdzujú vyhlásenia Z. S. a O. [.. Už v\nroku 1983 bol medzi právnymi predchodcami sporových strán vedený spor o hranice pozemkov pred\nvtedajšími miestnymi orgánmi štátnej správy. Nemožno tak ani len uvažovať o tom, že by poručiteľka K.\nO., resp. jej právni predchodcovia sporné nehnuteľnosti nerušene užívali, prípadne boli dobromyseľní\nvo vzťahu k ich „vlastníctvu“ k nim. Dobromyseľnosť K. O. vylučuje aj stav v katastri nehnuteľností, kde\nje dlhodobo evidovaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností žalovaná 1. a jej právni predchodcovia.\nUvedené skutočnosti boli potvrdené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.4.2023\n(právoplatným dňa 19.3.2024) vo veci sp. zn. 22C/37/2023, v ktorej sa žalobkyňa 2. rovnako domáhala\nproti žalovanej 1. určenia vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam z titulu vydržania, pričom\nžaloba bola zamietnutá, keď okresný súd dospel k identickému záveru o absencii dobromyseľnosti\nžalobkyne 2. a jej právnych predchodcov. Neexistuje žiadny dôvod, aby sa okresný súd odklonil od\ntohto právoplatného rozhodnutia. Žalobcovia odôvodňovali žalobu tým, že sú vlastníkmi pôvodnej parc.\nč. 106/1, ktorá je dnes evidovaná vo výmere 502 m2, pričom v minulosti mala byť údajne o 37 m2\nväčšia (539 m2). V konaní sa však domáhali vydržania pozemkov, ktorých výmera je 41 m2, teda\nzjavne rozdielna. Sporné pozemky žalobcom, ani ich právnym predchodcom nikdy nepatrili. Žalobcovia\nvýslovne uviedli, že v roku 2006 mali K. O. pripraviť cudzí ľudia o celý majetok, t.j. dom a pozemok na\nparc. č. 106/1, ktorá sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva na okresnom súde v konaní pod sp.\nzn. 8C/101/2012, v ktorom bola procesne úspešná. Predmetom konania pod sp. zn. 8C/101/2012 boli\nnehnuteľnosti vo výmere 502 m2. Poručiteľka tak bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka\nnehnuteľností vo výmere 502 m2 a musela si byť plne vedomá toho, že jej patria nehnuteľnosti v tejto\nvýmere. Nápravy evidovaného stavu sa nikdy nedomáhala. Súd prvej inštancie rozhodnutie riadne a\npresvedčivo odôvodnil (ratio decidendi ods. 55 až 81 napadnutého rozsudku) a so všetkými tvrdeniami\nžalobcov sa náležite vysporiadal, pričom použil na zistený skutkový stav príslušnú právnu normu, ktorú\nsprávne interpretoval a následne aplikoval.\n9. Žalovaný 2. odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcov výslovne uviedol, že sa k nemu nebude\nvyjadrovať.\n10. Žalovaná 3. odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcov uviedla, že sa k nemu nevie vyjadriť (vo veci\nvypovedala). V prípade, že príde k ďalšiemu pojednávaniu žiada, aby sa pojednávalo bez jej prítomnosti.\n11. Žalovaná 4. odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcov uviedla, že s ním nesúhlasí, žiada, aby ju súd\npokiaľ rozhodne v prospech protistrany nezaviazal k náhrade trov konania.\n12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobu doručenú okresnému súdu dňa 19.4.2024 (č.l. 1) podala\nžalobkyňa B. J. proti žalovanej P. K. L.. Uznesením č. k. 27C/30/2024-130 zo dňa 12.8.2024 okresný\n\nsúd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu: A. B. C., do konania na strane žalobcu. Uznesením č. k.\n27C/30/2024-212 zo dňa 3.3.2025 okresný súd pripustil do konania na strane žalobcu ďalšie subjekty: B.\nM., ako žalobca 3., B. M. ako žalobca 4., D. G. ako žalobkyňa 5. I. M. ako žalovaný 2., C. K. ako žalovaná\n3. Uznesením č. k. 27C/30/2024-251 zo dňa 7. mája 2025 okresný súd pripustil do konania A. M. ako\nžalovanú 4. Žalobkyňa 2. (B. J.) dňa 3.4.2024 splnomocnila B. C. G. (ako advokátku) na zastupovanie\nv danej veci (č.l. 7). Žalobkyňa 1. (A. B. C.) dňa 28.6.2024 splnomocnila B. C. G. (ako advokátku) na\nzastupovanie v danej veci (č.l. 121). Žalobca 3. (B. M.) dňa 2.11.2024 splnomocnil žalobkyňu 1. na\nzastupovanie v danej veci (č.l. 177). Žalobca 4. (B. M.) dňa 29.10.2024 splnomocnil žalobkyňu 1. na\nzastupovanie v danej veci (čl. 179). Žalobkyňa 5. (D. G.) splnomocnila žalobkyňu 1. na zastupovanie\nv danej veci (č.l. 181). Na č.l. 324 je založené odvolanie žalobcov datované dňa 30.7.2025 (doručené\nokresnému súdu dňa 1.8.2025 osobne), ktoré je podpísané a opečiatkované advokátkou B. C. G. a aj\nžalobkyňou 1. V odvolaní je výslovne uvedené, že odvolanie podávajú menovite žalobkyňa 1., žalobkyňa\n2., žalobca 3., žalobca 4., žalobkyňa 5. Odvolanie obsahuje označenie strán sporu, ako žalobkyňa 1. je\noznačená A. B. C., ako žalobkyňa 2. B. J., ako žalobca 3. B. M., ako žalobca 4. B. M., ako žalobkyňa 5.\nD. G., ako žalobkyňa 6. A. M. s tým, že žalobcovia 3., 4., 5., 6. sú zastúpení A. B. C.; ako žalovaná 1. je\noznačená P. K. L., ako žalovaný 2. I. M., ako žalovaná 3. C. K.. S poukazom na uvedený obsah spisu ako\naj záhlavie napadnutého rozsudku je zrejmé, že v označení strán sporu v odvolaní došlo k zjavnej chybe\nv písaní, keď bola omylom medzi žalobcov zaradená aj A. M. (ako žalobkyňa 6.), ktorá však v konaní\nvystupuje na strane žalovaných ako žalovaná 4., teda odvolanie podané žalobcami 1. až 5. sa na ňu\nnevzťahuje (čo potvrdila aj samotná žalovaná 4. svojim vyjadrením k odvolaniu opísaného v odseku 11).\n13. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený\nzástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n14. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na\ncelé konanie, alebo len na určité úkony, ods. 2 splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie\nudelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je\noprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana, ods. 3 odvolanie splnomocnenia stranou\nalebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca\nsúdu oznámili.\n15. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo\nprávnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom\nsa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.\n16. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na obsah spisu označený v odseku 12 vyplýva, že odvolanie\npodali žalobcovia 1. až 5., keď žalobkyne 1. a 2. boli v konaní zastúpené B. C. G. (bývalou) advokátkou,\nžalobcovia 3. až 5. žalobkyňou 1., pričom odvolanie podpísala žalobkyňa 1. (aj) ako splnomocnená\nzástupkyňa žalobcov 3. až 5., aj B. C. G. (bývalá) advokátka, ktorej bola udelená plná moc žalobkyňou\n1. aj žalobkyňou 2. (B. C. G. bola podľa oznámenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 5.3.2026 na\nvlastnú žiadosť 1.1.2026 vyčiarknutá zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory).\n17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§\n362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n359 CSP v spojení s § 360 ods. 2 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon\nodvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie\nmá zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie\ndôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379\nCSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa\nprocesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako\nho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred\njeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,\nkeďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre\njeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.\n\n18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov\nbolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobu zamietol (určenie,\nže nehnuteľnosti v kat. úz. Q., obec Q., parc. č. 1872/2, záhrada vo výmere 35 m2, parc. č.\n1871/2, zastavaná plocha vo výmere 6 m2 podľa geometrického plánu č. 36780278-254/22 zo dňa\n16.12.2022 overeného dňa 20.12.2022 Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom\npatrí do dedičstva po nebohej K. O., J. O., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX), II. výrokom priznal\nžalovanej 1. voči žalobcom 1. až 5. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom\nžalovaným 2. až 4. nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti\nprávne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu\nvykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i\nvo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec\nv napadnutom rozsahu i správne právne s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP posúdil, odvolací súd\nodkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.\nOdvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto\nnemôže dať za pravdu odvolateľom.\n20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzhľadom na odvolaciu\nargumentáciu dopĺňa:\n21. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že v štandardnom sporovom konaní\nzodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom\nspore žalobcov). Odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú\nprocesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať\nrozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolanie\nmusí byť niektorou (prípadne viacerými) uvedených vád odôvodnené (§ 363 CSP ), čo znamená,\nže nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom\nkonkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Súd je viazaný\nvyužitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom použitú odvolaciu\nargumentáciu konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného odvolacieho\ndôvodu).\n22. Vo vzťahu v odvolaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne zdôrazňuje,\nže v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale aj\nkonkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote\nna podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z\nhľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.\n23. Žalobkyňa 2. v posudzovanom prípade vo vzťahu k zamietnutiu jej žaloby neuviedla v odvolaní\nžiadne konkrétne skutkové, či právne dôvody, ktoré by mohli (čo i len teoreticky) spochybniť záver\nsúdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu jej žaloby, čím prakticky odvolaciemu súdu znemožnila\nodvolací prieskum. K uvedenému odvolací súd poukazuje na odsek 61 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, v ktorom okresný súd uzavrel, že žaloba žalobkyne 2. je pre nedostatok vecnej legitimácie\nnedôvodná, keďže nie je aktívne vecne legitimovaná v spore a nemôže mať ani naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení, keďže nie je dedičkou po poručiteľke K. O., pričom požadované určenie\nsa jej práv a povinností netýka. S ohľadom na uvedené nemal odvolací súd dôvod posúdiť závery\nprvoinštančného súdu inak ako správny a stotožniť sa s ním.\n24. V odvolaní žalobcovia výslovne neoznačili žiaden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1\nCSP, avšak uviedli, že sú splnené podmienky § 134 ods. 1 pri použití § 872 ods. 6 Občianskeho\nzákonníka, z čoho možno identifikovať iba poukaz na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)\nCSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zároveň\nodvolací súd poukazuje na to, že je zjavné, že v odvolaní absentuje akékoľvek relevantná úvaha/\nprotiargumentácia ohľadne individuálne konštatovaných vecných dôvodov, ktoré súd prvej inštancie\nviedli k zamietnutiu žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke. Inými\nslovami, odvolatelia rezignovali na relevantnú reakciu na nosné dôvody/závery, na ktorých súd prvej\n\ninštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na\nťarchu odvolateľov a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia. Zároveň v odvolaní\nžalobcami uvádzané tvrdenia boli už vnesené v prvoinštančnom konaní, s ktorými sa prvoinštančný súd\nuž náležite vysporiadal v napadnutom rozsudku s dôrazom na odseky 62 až 80.\n25. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci\npodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak\npoužil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne\nho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu\npod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania)\na použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie\nk zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť\nvýklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto\nustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci\nna základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva\na povinnosti, a ako bola preto vec rozhodnutá.\n26. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu\nprávo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné\npreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n27. Okresný súd žalobu v časti určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke\npovažuje správne za procesne prípustnú.\n28. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou\nalebo kto vykonáva právo pre seba.\n29. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa\npredpokladá, že držba je oprávnená.\n30. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju\nmá nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o\nnehnuteľnosť.\n31. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny\nspôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej\nskutočnosti ustanovenej zákonom za splnenia zákonných predpokladov, ktoré musia byť splnené po\ncelú vydržaciu dobu, a) spôsobilý subjekt, b) spôsobilý predmet držby, c) dobrá viera (dobromyseľnosť)\nvydržateľa, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, e) uplynutie vydržacej doby, čo je v prípade\nnehnuteľnosti 10 rokov. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec\ndlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa\nplatnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť\nvlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva\nje neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu\nvýnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je,\nstane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom\nvydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu\nvydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a\nnepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.\n32. V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným\ndržiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,\nže mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v\nomyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba\nzo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ\n\npri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od\nkaždého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že\nmu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide\npritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa\npostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od\nkaždého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti\nalebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho\nposúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného\npráva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu\nzo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného\nustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.\nLen výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a\npripúšťa rôzny výklad (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/30/2010).\n33. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol\nbyť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,\nže pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také\nnadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú\nvec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar\nako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.\nnovembra 2018, publikovaný v Zbierke nálezov s uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.\n48/2018). Na uvedené nadviazal najvyšší súd napr. v uznesení z 30. mája 2022 sp. zn. 2Cdo/190/2020\na v uznesení z 30. mája 2022 sp. zn. 2Cdo/201/2020.\n34. Veľký senát najvyššieho súdu Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa\n13.5.2024 pri interpretácii ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nk dobromyseľnosti držby uviedol, že držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy,\nkeď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou držbou\nnerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či\nje držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za\nnedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní\nk vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho\ndlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na\nskúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho\ntitulu. Najvyšší súd ďalej uviedol, že v zhode s názorom ústavného súdu (II. ÚS 484/2015-pozn.) pri\nústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne\npresvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,\nže pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také\nnadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú\nvec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar\nako bezodplatné plnenie. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje\npoctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda že\nvzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere t. j. v ospravedlniteľnom omyle o\npoctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj naďalej zotrvávať na názore, že na\nrozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod\nnadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom\nje základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Poctivosť konajúceho\núčastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší\nvýznam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata\nnestanovuje (pozn. - najvyšší súd sa v konaní zaoberal otázkou, či môžu byť splnené podmienky\nvydržania (aj) bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu).\n35. S ohľadom na predmet konania ako aj spornú skutočnosť identifikovanú súdom prvej inštancie\nv odseku 63 napadnutého rozsudku, bolo dôvodné zaoberať sa zákonným predpokladmi vydržania ako\noriginálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Pričom okresný súd v odseku 67 odôvodnenia\nkonštatoval, že žalobcami označené pozemky (novovytvorené parcely č. 1871/2 a č. 1872/2) sú\nspôsobilým predmetom vydržania (v celej ich výmere), keďže sú vo vlastníctve fyzickej osoby, pričom\nneexistuje žiadna okolnosť, ktorá by vylučovala nakladanie s uvedenými spornými pozemkami, tiež\n\nuzavrel, že poručiteľka bola spôsobilým subjektom (mohla nadobudnúť sporné nehnuteľnosti). K ďalším\npredpokladom (t.j. že poručiteľka bola oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu a vydržacia doba\nbola nepretržitá), prvoinštančný súd uzavrel, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi\nprávnymi predchodcami strán boli dlhodobo nezhody ohľadom výmery a presného priebehu hraníc\nmedzi ich pozemkami s poukazom na vyhlásenie pána Z. S., vyhlásenie pána O. [., podanie na\nVýbor ľudovej kontroly v roku 1983 a Mestský národný výbor v Šamoríne (odsek 15 odôvodnenia\nprávoplatný rozsudok okresného súdu 22C/37/2023-161 zo dňa 23.01.2024). Spor ohľadne hraníc medzi\npozemkami strán a ich právnych predchodcov pretrváva od pridelenia pozemku č. 106/10 rodičom\nžalovanej 1. v roku 1973 kvázi až do súčasnosti (t.j. bez pochýb pretrvával aj do smrti poručiteľky K.\nO.). Okresný súd uzavrel, že nemožno hovoriť o nerušenom užívaní sporných nehnuteľností K. O. a\njej právnymi predchodcami. Rovnako nemal okresný súd preukázané nepretržité užívanie sporných\npozemkov poručiteľkou a jej právnymi predchodcami od roku 1932, tak ako tvrdili žalobcovia s poukazom\nna oznámenie Výboru ľudovej kontroly zo dňa 21.12.1983, z ktorého je zrejmé, že minimálne v roku\n1983 poručiteľka K. O. a jej právni predchodcovia neužívali nehnuteľnosti ani vo výmere 539 m2 (t.j. vo\nvýmere, v ktorej nadobudli pôvodnú parcelu č. 106/1 od pána K. F.), nieto ešte vo väčšej o 4 m2 (t.j. v\ncelkovej výmere 543 m2: aktuálna výmera pozemkov 502 m2 + výmera novovytvorených parciel 41 m2).\nHoci mala K. O. (matka poručiteľky K. O.) zabezpečiť zameranie skutkového stavu podľa znaleckého\nposudku a vybudovať oplotenie (porovnaj odsek 16. odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp. zn.\n22C/37/2023 zo dňa 23.1.2024), podľa zhodných tvrdení strán v konaní mal okresný súd za preukázané,\nže oplotenie napokon vybudoval otec žalovanej 1. (zrejme bez zamerania) približne v roku 1990 cca 2-3\nmetre od okraja vlastného pozemku, a to drôtený plot na betónovom základe, ktorý následne prestavala\nžalovaná 2. v roku 2009 na betónový plot. Z takto zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie\nk záveru, že hranice medzi pozemkami zrejme neboli v teréne menené približne od roku 1990 do\nsmrti poručiteľky (a následne do roku 2023). Žalobcovia v danom konaní nepreukázali, že užívací stav\nnehnuteľností v čase, kedy vstúpila poručiteľka do ich užívania po ich nadobudnutí darovacou zmluvou\nv roku 1983, zodpovedal užívaciemu stavu ku dňu jej smrti v roku 2022. Súd prvej inštancie ďalej\nskúmal, či poručiteľka K. O. bola oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností po celú vydržaciu dobu,\npričom konštatoval, že žalobcovia v konaní darovacou zmluvou zo dňa 26.10.1983 (č.l. 260) preukázali,\nže po vybudovaní oplotenia medzi hranicami pozemkov strán sporu (t.j. cca. v roku 1990) poručiteľka\nmohla byť dobromyseľná, že jej patrí pôvodná parcela č. 106/1 vo výmere 539 m2, avšak predmetom\nvydržania nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku), t.j. časť novovytvorených\nparciel č. 1872/2 a č. 1871/2. Preto bol povinný skúmať, či bola poručiteľka dobromyseľná, že jej ku\ndňu smrti patrili sporné novovytvorené parcely v celej výmere (41 m2, t.j. vo výmere o 4 m2 väčšej\nnež aká bola výmera pôvodnej parcely č. 106/1), pričom dospel k záveru, že sa žalobcom nepodarilo\ndokázať okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o oprávnenosti držby s tým, že dobromyseľnosť\nporučiteľky K. O. sa podarilo žalovanej 1. vyvrátiť. Dobromyseľnosť poručiteľky K. O. bolo potrebné\nposudzovať z objektívneho hľadiska, teda či pri bežnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu\ntohto prípadu bolo možné od nej spravodlivo požadovať, mala alebo mohla mať pochybnosti, či jej\nsporné novovytvorené parcely v celej výmere patria. V tomto smere je rozhodujúce, že v roku 1983 spor\nprávnych predchodcov strán sporu ohľadne hraníc medzi pozemkami bol riešený úradne pred vtedajšími\nmiestnymi orgánmi štátnej správy (o ktorej skutočnosti svedčia listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise\n- napr. oznámenie Výboru ľudovej kontroly zo dňa 21.12.1983 na č.l. 103). Tak poručiteľka (ako aj jej\nprávna predchodkyňa, t.j. matka), ako aj právni predchodcovia žalovanej 1. mali resp. museli mať na\nzáklade uvedených zistení vedomosť o presnej hranici medzi pozemkami. Poručiteľka následne v rokoch\ncca. 1984-1987 dala odstrániť pôvodný rodinný dom nachádzajúci sa na vtedajšej parcele č. 106/1 a\npostavila nový rodinný dom. Za týmto účelom zabezpečila potrebnú stavebnú dokumentáciu, z ktorej\nmusela mať taktiež presné vedomosti o hranici medzi pozemkami (s osobitným dôrazom na samotné\numiestnenie stavby - viď. listinné dôkazy zo stavebného konania, ktoré sú založené na č.l. 28-31).\nNapriek tomu, že aj podľa usmernenia Mestského národného výboru v Šamoríne mala zabezpečiť\nzameranie nehnuteľnosti a následne vybudovať oplotenie, tak neučinila, pričom oplotenie následne\npostavil otec žalovanej 1. Vzhľadom na to, že aj po vybudovaní predmetného oplotenia, konflikty medzi\nporučiteľkou a právnymi predchodcami žalovanej 1. ohľadne priebehu hraníc medzi pozemkami naďalej\npretrvávali, poručiteľke s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu muselo byť známe, že jej držba bola\nžalovanou 1. a jej právnymi predchodcami spochybnená. O uvedenom svedčí tak písomné vyjadrenie\nžalovanej 1., ako aj vyhlásenia pána Z. S. a O. [.. Žalovaná 1. a jej právni predchodcovia sa nikdy nevzdali\nsvojej časti pozemku, hoci tolerovali jej užívanie poručiteľkou. V konaní nebolo možné konštatovať\noprávnenosť držby sporných novovytvorených parciel v celej ich výmere. V danom prípade rozhodne\nnebolo postačujúce vnútorné presvedčenie poručiteľky K. O., ale jej dobromyseľnosť musela byť daná\n\nobjektívne, tá sa však v konaní nepreukázala. Vzhľadom na zistený skutkový stav však z konkrétnych\nčinov poručiteľky a právnych predchodcov žalovanej 1. a ich prejavov, nemohla poručiteľka sama\nospravedlniteľne nadobudnúť dojem, že sporné novovytvorené pozemky v celej ich výmere jej vlastnícky\npatria. Poručiteľka ako držiteľka uvedených pozemkov, teda podľa okresného súdu o svojom omyle\nmusela vedieť. Nemenej dôležité je aj to, že sa v roku 2012 poručiteľka ochrany svojho vlastníckeho\npráva domáhala aj na súde (viď. rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/101/2012\nzo dňa 12.12.2012 na č.l. 17-20), pričom v tom čase už v katastri nehnuteľností bola zapísaná ako\nvlastníčka nehnuteľností vo výmere 502 m2, hoci na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.10.1983 mala\nvlastniť nehnuteľnosti vo výmere 539 m2. Poručiteľka sa však o zosúladenie faktického a právneho\nstavu (či už súdnou alebo inou cestou) neusilovala. Aj uvedený postoj poručiteľky podľa okresného súdu\nsvedčí o nedostatku dobromyseľnosti poručiteľky, že jej patria sporné novovytvorené parcely. Ohľadom\nprávneho titulu, od ktorého mohla poručiteľka K. O. objektívne odvodzovať svoju dobromyseľnosť, súd\nprvej inštancie poukázal na darovaciu zmluvu zo dňa 26.10.1983. S ohľadom na uvedené sa odvolací\nsúd stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobcom sa nepodarilo dokázať existenciu okolností, z\nktorých by bol možný záver o oprávnenosti držby novovytvorených parciel v ich celkovej výmere 41 m2,\npričom predmetom vydržania nemôže byť iba časť sporných pozemkov a nový (resp. iný) geometrický\nplán nebol predložený (žalobcami predložený geometrický plán č. 36780278-254/22 zo dňa 16.12.2022\nnemohol byť podkladom rozsudku). Okresný súd teda vec správne právne posúdil, keď žalobu zamietol,\npreto nemožno prisvedčiť námietke žalobcov, že vec nesprávne právne posúdil.\n36. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový\npostup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného\ndokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.\nV odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných\nprotirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov\naplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo\nvysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené\nv § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.\n37. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,\nže súd prvej inštancie splnil zákonné kritériá odôvodnenia napadnutého rozsudku uvedené v ustanovení\n§ 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia kvalifikovane uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, na ktorý vecne správne aplikoval hmotnoprávne i procesné právne predpisy, z ktorých\nvyvodil správne právne závery. Súd prvej inštancie postupoval i v súlade s prejednacou zásadou\na zásadami hodnotenia dôkazov, adekvátne preukázanému skutkovému stavu, dôkaznej procesnej\naktivite i ostražitosti strán konania, predovšetkým dôkaznej iniciatíve a vyhodnoteniu dôkazného\nbremena.\n38. S ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku ako vecne\nsprávny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, a to vrátanie (závislých) výrokov II. a III.\no náhrade trov konania (voči ktorým neboli vznesené žiadne konkrétne odvolacie námietky), keď\nodvolacia argumentácia žalobcov bola nedôvodná a nemohla mať dopad na napadnutý rozsudok, pričom\ns argumentáciou žalobcov sa už prvoinštančný súd vysporiadal v napadnutom rozsudku.\n39. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konanie.\n40. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne\nrozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n41. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\n42. Z dôvodu, že žalovaná 1. bola úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak,\nže žalovaná 1. má voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (keď\ndôvod na postup podľa § 257 CSP nevzhliadol). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n43. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným 2. 3., 4. vznikol v zásade nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP),\no ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací\nsúd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom\nprípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n44. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný 2. v odvolacom konaní nečinný, náhradu\ntrov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní\nnevznikli. Žalovaná 3. a žalovaná 4. si náhradu trov konania neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu\nspisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.\n45. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení\nmá nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu\njej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.\n46. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona\n(analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval\nna rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov\nžalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom\nz pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní\nžiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu\nrozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie\npostupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu\ntrov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej\nstrane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou\nhospodárnosti civilného súdneho sporu.\n47. Na základe uvedeného odvolací súd žalovaným 2., 3., 4. nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalobcom nepriznal.\n48. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí\ndať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však\nnevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj\nnapríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Ďalšie odvolacie\nargumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez\npotreby sa nimi osobitne vysporiadavať.\n49. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní\nodvolateľov, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, podľa\nktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť\nv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a\nhodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s\njeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal hlasovaním pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\n\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/30/2024", "guid": "cb49dad2-66f8-4f49-aae6-319d0e685a4d:b922c3dc-e977-447e-bc65-92d26ba70d8c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b0436a6c-ccac-434a-b92b-df0fe51d25bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.438.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.438.2024.2"}, {"guid": "ussr:4a102bbd-0415-4388-95be-516ee176296f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.54.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.54.2023.2"}, {"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "7fd72622-8c1d-47b3-aeb0-4acc731e81aa:01466bd3-c873-4bcc-b94e-778c5aea0222", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1"}, {"guid": "b4f7b324-9446-4302-847b-2dd2520217ed:7ae04522-f35f-4681-8683-f796fecdf9fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/17/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1"}, {"guid": "0dabf6bd-4107-4ba2-b1fc-aa9d0fbc13b7:1c4ded68-2f5f-4b10-8533-ad92e4bf302f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1", "spisova_znacka": "4Cdo/150/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/150/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5810200579.1"}, {"guid": "146c1178-743b-4d45-9628-9292bdeb500d:7164aefd-ae7e-4726-830a-915750b28244", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2112220819.4", "spisova_znacka": "26Co/246/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/246/2017 z 12. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2112220819.4"}], "citovane_v": []}