{"guid": "6693937a-0118-4a1d-ab9d-224a9bf7283d:56ff5c1e-f645-4ad6-bbaf-15f2eea14d68", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2125207149.1", "spisova_znacka": "29Co/19/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 29Co/19/2026 z 13. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 13. marca 2026, sp. zn. 29Co/19/2026, ECLI:SK:KSTT:2026:2125207149.1", "identifikacne_cislo": "2125207149", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Matúš Staríček", "sudca_id": 1271, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-matus-staricek-1271", "datum_vydania": "2026-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "nazov": "§ 343 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-369.odsek-3", "nazov": "§ 369 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-369.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-369"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-343", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-369"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56ff5c1e-f645-4ad6-bbaf-15f2eea14d68", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2125207149.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2125207149.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2125207149.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n29Co/19/2026\n2125207149\n13. 03. 2026\nMgr. Matúš Staríček\nECLI:SK:KSTT:2026:2125207149.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana\nŠlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX.X.XXXX, trvale\nbytom D. X, E., zastúpený advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti\nžalovanému: B. F., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom E., prechodne bytom G. H. F. XX, E., zastúpený:\nPalkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, Trnava, IČO: 47 255 609, o nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu\nTrnava č. k. 31C/72/2025 - 27 zo dňa 3.10.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu\nTrnava č. k. 31C/72/2025 – 90 zo dňa 13.1.2026, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd odvolacie konanie v časti o odvolaní žalobcu z a s t a v u j e .\nII. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nIII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením označeným v záhlaví (v znení opravného uznesenia) súd prvej inštancie výrokom\nI. nariadil zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení: „Súd zriaďuje záložné právo na\nnehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v obci E., okres Trnava,\nkatastrálne územie E., evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, na liste\nvlastníctva č. XXXX ako: byt č. XX, nachádzajúci sa 7. poschodí na bytového domu so súp. č.: XXXX\nI. G. H. F. XX, ktorý je postavený na pozemku parcely reg. „C“ parc. č. 2540/39 o výmere 352 m2 ako\naj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6640/200033 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\ndomu, na príslušenstve. Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalovaného,\nnachádzajúcich sa v obci E., okres Trnava, katastrálne územie E., evidovaných Okresným úradom\nTrnava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX ako: spoluvlastnícky podiel o veľkosti\n6640/200033 na zastavanom pozemku parcely registra „C“ parc. č. 2540/39 s výmerou 352 m2, druh\npozemku zastavaná plocha a nádvorie. Záložné právo sa zriaďuje v prospech žalobcu za účelom\nzabezpečenia jeho peňažných pohľadávok voči žalovanému z titulu náhrady škody na zdraví vo výške\nistiny 23.602,40 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 30.000,- eur, vrátane príslušenstva, ktoré mali\nvzniknúť v dôsledku fyzického napadnutia žalobcu žalovaným dňa 10.3.2023 na D. X J. E..“ Výrokom II.\npoučil žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného žalobu\nvo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne nariadením zabezpečovacieho\nopatrenia vznikla. Výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu\n100 %.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 324 ods. 1 až 3,\n§ 326\nods. 1, § 328 ods. 1 § 329 ods. 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), § 151a, § 151b ods. 1, § 415 a § 420 zákona č.\n\n40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne dôvodil, že po oboznámení\nsa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, vrátane jeho\npríloh, a s prihliadnutím na aktuálny stav zápisov na listoch vlastníctva dospel k záveru, že v danom\nprípade boli splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Zdôraznil, že podmienkou\npre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia § 326 CSP opísanie rozhodujúcich\nskutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Poukázal pritom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.\nzn.: 6 M Cdo 5/2012) a Krajského súdu v Trnave (sp. zn.: 23Co/146/2018), podľa ktorej osvedčovanie\nna rozdiel od dokazovania znamená, že súd zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti tak, aby sa nárok\njavil ako vysoko pravdepodobný. Následne vyhodnotil, že v danom prípade žalobca osvedčil danosť\npráva a vzhľadom na výšku pohľadávky a okolnosti veci bol rešpektovaný i princíp proporcionality. Súd\nprvej inštancie uviedol, že danosť práva má v konaní za osvedčenú predloženými dôkazmi v podobe\nuplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody v trestnom konaní zo dňa 11.12.2023. Voči žalovanému\nsa preukázateľne vedie trestné konanie, a to už v štádiu podanej obžaloby (čo preukazuje uznesenie\ntamojšieho súdu č.k. 10T/22/2024-614 zo dňa 27.5.2025) ako obvinenému z prečinu ublíženia na zdraví\na výtržníctva. Stíhaným skutkom bol nevyprovokovaný likvidačný fyzický útok žalovaného na žalobcu\na jeho manželku v mieste ich bydliska dňa 10.3.2023 na D. X J. E., v dôsledku ktorého žalobca utrpel\nzlomeninu lebky a pomliaždenie mozgu a jeho manželka zlomeninu stavca. Výšku uplatneného nároku\nna náhradu škody v podobe bolestného mal súd podloženú znaleckým posudkom znalca Prof. MUDr.\nLabaša, CSc. č. 163/2023, z ktorého vyplýva bolestné za 905 bodov v sume 26,08 eur za bod, teda\nv celkovej výške 23.602,40 eura. Súčasne si žalobca uplatnil v trestnom konaní aj nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur. V tejto súvislosti zdôraznil, že podmienkou vzniku nároku\nna náhradu nie je právoplatný odsudzujúci rozsudok trestného súdu, ale na účely osvedčenia nároku\npostačuje, že konanie žalovaného bolo možné vyhodnotiť minimálne za rozporné s § 415 a § 420\nObčianskeho zákonníka. Ďalej konštatoval, že skutočnosť ohrozenia budúceho vymoženia pohľadávky\n(obavu z ohrozenia exekúcie) má za osvedčenú tým, že žalovaný v situácii neuhradenia pohľadávok,\nktoré presahujú sumu 50.000,- eur, preukázateľne pristúpil k nakladaniu so svojimi nehnuteľnosťami.\nKonkrétne po vzniku pohľadávok žalobcu zriadil žalovaný dňa 16.4.2024 na nebytový priestor č. X v\nbytovom dome súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, záložné právo na zabezpečenie pohľadávky tretej\nosoby – dlžníka SAKRA GSM 1 s.r.o.. Na jeho základe už došlo k vydraženiu nehnuteľnosti v dobrovoľnej\ndražbe a k strate vlastníckeho práva žalovaného udelením príklepu. Uvedené konanie žalovaného\npodľa súdu poukazovalo na možnú snahu vyhnúť sa budúcemu plneniu jeho finančných povinností voči\nžalobcovi. Z lustrácie v Obchodnom registri a z výpisu z verejne dostupnej webstránky K. súd prvej\ninštancie zistil, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti (IČO:\n48 089 958), ktorá bola v strate za rok 2024 vo výške 29.038 eur, pričom jej stratové hospodárenie\ntrvá už od roku 2020. Vo vzťahu k posudzovaniu primeranosti (proporcionality) zabezpečovacieho\nopatrenia súd prvej inštancie uviedol, že bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky (viac ako\n50.000,- eur s príslušenstvom) a taktiež tú podstatnú skutočnosť, že žalobca nie je jediným veriteľom.\nV trestnom konaní si voči žalovanému uplatňuje svoj nárok presahujúci 30.000,- eur aj manželka\nžalobcu. Po komplexnom posúdení pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva dospel k\nzáveru, že tu nevzniká zjavný nepomer. Zriadenie záložného práva v prospech žalobcu na predmetných\nnehnuteľnostiach (LV č. XXXX a LV č. XXXX) nevyhodnotil ako neprimerané, keďže žalovaný má\nnaďalej zachovanú možnosť s nehnuteľnosťami nakladať a akokoľvek ich užívať. Jeho obmedzenie ako\nvlastníka spočíva iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jeho dlhov, po\núhrade ktorých budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia. Dospel tak k záveru, že návrh\nje dôvodný a existuje skutočne reálna obava, že aj predmetné nehnuteľnosti môžu byť postihnuté do\nbudúcna obdobným spôsobom, v dôsledku čoho by prípadná budúca exekúcia na majetok žalovaného\nbola ohrozená. Súd prvej inštancie žalobcovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci\nsamej, argumentujúc tým, že v súčasnosti už beží trestné konanie, ktorého predmetom je i uplatnený\nnárok žalobcu. Súčasne však v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaného o možnosti podať v\npostavení žalobcu žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne nariadením\nzabezpečovacieho opatrenia vznikla. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, rozhodol tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu\n100 %. V odôvodnení tohto výroku argumentoval, že hoci CSP neobsahuje samostatné ustanovenie o\nnáhrade trov pri neodkladných opatreniach, použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP analogicky (čl. 4 ods.\n1 CSP). Keďže konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť samostatným konaním so\nsamostatným návrhom, ktoré nezávisí od výsledku konania vo veci samej, považoval za svoju povinnosť\n\nrozhodnúť o náhrade trov priamo v tomto uznesení v zmysle § 262 ods. 1 CSP, pričom o ich presnej\nvýške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, c/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd v závislosti od\nprávneho posúdenia primárne napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil (z dôvodu prekážky\nprávoplatne rozhodnutej veci) alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietal existenciu prekážky právoplatne\nrozhodnutej veci a existenciu osobitnej právnej úpravy. Žalobca sa už opakovane pokúšal dosiahnuť\nzaistenie svojho tvrdeného nároku v rozsahu škody na zdraví a nemajetkovej ujmy v trestnom konaní\npostupom podľa § 50 a nasl. Trestného poriadku. Naposledy bol takýto návrh zamietnutý uznesením\nsudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava zo dňa 18.5.2024, sp. zn. 8Tp/23/2024, a to z\ndôvodu, že nároky neboli do spisového materiálu riadnym, preukázateľným a hodnoverným spôsobom\nzdokladované. Rozhodovacia prax súdov však dospela k právnym záverom, že uplatnenie nároku v\ntrestnom (adhéznom) konaní predstavuje prekážku litispendencie pre konanie civilné a uplatnením\nnároku v trestnom konaní spočíva premlčacia doba uplatneného práva, a to aj v prípade, ak je\npoškodený v trestnom konaní následne odkázaný na konanie civilné a po právoplatnosti takéhoto\nrozhodnutia bez zbytočného odkladu podá civilnú žalobu. Ustanovenia Trestného poriadku o zaistení\nnároku poškodeného predstavujú lex specialis, plnia rovnaký účel ako zabezpečovacie opatrenie a\nkomplexne upravujú spôsob zabezpečenia, čím vylučujú súbežnú aplikáciu ustanovení CSP. Súčasne\nnamietal, že ak by sa aj pripustila možnosť súbežnej aplikácie, uznesenie sudcu pre prípravné konanie\no obsahovo totožnom návrhu predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci a konanie súdu\nprvej inštancie v civilnom procese považuje za neprípustné obchádzanie tohto rozhodnutia. Zároveň\nnamietal, že vec bola odňatá zákonnému sudcovi v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a § 3 ods. 3 zákona o súdoch. Podľa pravidiel určovania zákonného sudcu v Rozvrhu práce\nOkresného súdu Trnava na rok 2025 sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný\npo podaní návrhu vo veci samej nemá zapisovať, ale má sa ako pošta postúpiť príslušnej súdnej\nkancelárii k existujúcemu spisu. Keďže si žalobca nárok uplatnil v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.\n10T/22/2024, ktoré nebolo doposiaľ skončené, návrh mal byť pridelený zákonnej sudkyni v danej trestnej\nveci, ktorou je JUDr. Barbora Kollárová, PhD., a nie sudkyni JUDr. Kataríne Skubákovej, v dôsledku\nčoho rozhodol nesprávne obsadený súd. Taktiež namietal neosvedčenie samotného hmotnoprávneho\nnároku a jeho výšky s poukazom na § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Existencia nemajetkovej\nujmy automaticky nezakladá právo na jej náhradu v peniazoch, ktoré vznikne len vtedy, ak by iné\nzadosťučinenie nebolo postačujúce. Žalobca však podľa neho neosvedčil rozsah ujmy vyžadujúcu\nfinančnú náhradu a v návrhu absentovali akékoľvek skutkové tvrdenia umožňujúce aplikáciu uvedených\nzákonných ustanovení. Opätovne sa odvolal na predkladané rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie,\nv ktorom bolo konštatované, že nárok nebol riadnym spôsobom zdokladovaný a vysvetlený, pričom\nsamotné všeobecné uvedenie výšky nárokov v návrhu nepovažoval za postačujúce na ich osvedčenie.\nRozporoval záver súdu o osvedčení obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená. Vlastní byt s výmerou\n66,40 m2, ktorého hodnota presahuje 100 000 eur, čo jednoznačne preukazuje, že má dostatočný\nmajetok na prípadné uspokojenie žalobcu. Skutočnosť, že byt je zaťažený záložným právom L. L.,\nH., podľa neho svedčí o tom, že banka vyhodnotila jeho príjmy ako dostatočné na poskytnutie úveru,\nktorý riadne spláca, pričom išlo len o refinancovanie skoršieho úveru z M. N., H. z dôvodu zníženia\núrokovej sadzby. Ohľadom dobrovoľnej dražby nebytového priestoru uviedol, že táto neodôvodňuje\nobavu z ohrozenia exekúcie, pretože vlastnícke právo k samotnému bytu je dostatočnou garanciou.\nNavyše platnosť dražby už napadol žalobou v konaní vedenom pod sp. zn. 27C/70/2025, čo vyplýva aj\nz poznámky zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX pri dotknutom nebytovom priestore.\n4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Argumentáciu žalovaného o vylúčení aplikácie CSP\npre existenciu inštitútu zaistenia majetku v trestnom konaní považoval za zjavne nesprávnu. Žiadny\nzákon nevylučuje súbežnú aplikáciu týchto dvoch odlišných procesných inštitútov, pričom poškodený\nmá právo výberu a môže ich uplatniť dokonca aj oba súčasne. Ďalej poukázal na nepochopenie inštitútu\nadhézneho konania zo strany žalovaného, pričom zdôraznil, že poškodený v trestnom konaní nemusí\nsvoj nárok rozsiahlo dokazovať a vysvetľovať, ale postačuje včasné uvedenie titulu a výšky požadovanej\nškody, čo žalobca riadne urobil svojím podaním zo dňa 11.12.2023. Vo vzťahu k namietanému\nneosvedčeniu nemajetkovej ujmy žalobca s poukazom na ustálenú judikatúru argumentoval, že\nnemajetkovú ujmu treba prísne odlišovať od majetkovej škody a bolestného. Ujma v jeho prípade\n\npredstavuje zásah do osobnostných práv, konkrétne do telesnej integrity a ľudskej dôstojnosti, ktorý bol\norgánmi činnými v trestnom konaní riadne vyšetrený a preukázaný. Určenie konkrétnej a primeranej\nvýšky finančného zadosťučinenia je už vecou voľnej úvahy súdu. Rozporoval tvrdenia o dostatočných\npríjmoch a dobrom majetkovom zázemí žalovaného. Rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie bolo\nzaložené na zjavnej lži o tom, že žalovaný má príjem 1.000 eur mesačne. Argumentoval tým, že\nobchodná spoločnosť žalovaného SAKRA GSM 1 s.r.o. je prakticky nepretržite v strate, s výnimkou\nroku 2019, kedy dosiahla len symbolický zisk 4.246 eur (čo predstavuje 353,83 eura mesačne), pričom\nnapríklad za rok 2022 bola v strate až 19.261 eur. Žalovaný zjavne nezarába 1.000,- eur mesačne, čo\nnetvrdí ani vo svojom odvolaní, v skutočnosti „trie biedu“ a náhradu škody môže zaplatiť iba z predaja\njedinej nehnuteľnosti, ktorá mu zostala. Absencia jeho dostatočného príjmu má priamo vyplývať aj z toho,\nže kvôli nesplácaniu úveru čerpaného v prospech svojej obchodnej spoločnosti prišiel o svoj nebytový\npriestor, ktorým tento úver zabezpečil. V tejto súvislosti upozornil na zásadnú zmenu skutkového stavu.\nKým v čase zamietavého rozhodovania sudcu pre prípravné konanie žalovaný tento nebytový priestor\nešte vlastnil, v čase podania civilného návrhu ho už nevlastnil. Námietku o odňatí zákonnému sudcovi\noznačil za tak zjavne mylnú, že nevyžaduje ani ďalší komentár. Zároveň akcentoval skutočnosť, že\nžalovaný vo svojom odvolaní vôbec nepoprel svoje protiprávne konanie (samotný fyzický útok), a\nteda nespochybnil základné skutkové tvrdenia. Žalobca mal za to, že svoj nárok dostatočne osvedčil\npredloženým uznesením o prijatí obžaloby v trestnej veci, v rámci ktorého orgány dospeli k záveru,\nže žalovaný je dôvodne podozrivý. Na záver svojho vyjadrenia pripomenul, že dobrovoľné nahradenie\nškody predstavuje poľahčujúcu okolnosť, a vyzval žalovaného, aby namiesto snahy mariť zabezpečenie\nnároku dobrovoľne uhradil aspoň bolestné, ktoré vo svojom odvolaní nijako vecne nespochybnil.\n5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 8.12.2025 v plnom rozsahu zotrval na svojom odvolacom dôvode o\nexistencii osobitnej právnej úpravy a zopakoval, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu o možnosti\nsúbežnej aplikácie inštitútov zabezpečenia v trestnom a civilnom konaní. Žalobca sa k námietke\nprekážky právoplatne rozhodnutej veci vo svojom vyjadrení nevyjadril vôbec. Vo vzťahu k rozsiahlej\nkritike rozhodnutí prokurátora a sudcu pre prípravné konanie (sp. zn. 8Tp/23/2024) zo strany žalobcu\nžalovaný zdôraznil, že ide o právoplatné rozhodnutia, ktorých vecná správnosť nemôže byť v tomto\ncivilnom konaní vôbec posudzovaná. Keďže sám žalobca pri osvedčovaní svojho nároku poukazoval\nna jeho uplatnenie v trestnom konaní, žalovaný považoval za plne legitímnu obranu odkazovať na\nskutkové závery týchto orgánov, ktoré konštatovali nezdokladovanie nároku. Reakcia žalobcu na\nodvolaciu námietku o odňatí zákonnému sudcovi neobsahovala žiadnu vecnú argumentáciu. Zotrval\nna svojej námietke, že žalobca neosvedčil taký rozsah nemajetkovej ujmy, ktorý by vyžadoval finančnú\nnáhradu v peniazoch. Reagoval aj na tvrdenie žalobcu, že v odvolaní nepoprel svoje protiprávne\nkonanie. Vzhľadom na stav trestného konania pripustil, že súd prvej inštancie mohol považovať toto\nprotiprávne konanie za osvedčené, a preto by akákoľvek rozsiahlejšia obrana v tomto smere pri\nrozhodovaní o zabezpečovacom opatrení bola zbytočnou. Dôrazne však odmietol, že by tým s tvrdeniami\no protiprávnom konaní súhlasil, výslovne ich popiera a zdôraznil, že sa proti vzneseným obvineniam v\ntrestnom konaní aktívne bráni.\n6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 3.10.2025 č. k. 31C/72/2025 - 27, a to ešte pred\nvydaním opravného uznesenia zo dňa 13.1.2026, podal žalobca v časti výroku I. odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že do tohto výroku doplní špecifikáciu zabezpečovanej\npohľadávky presne podľa petitu jeho pôvodného návrhu, a to uvedením konkrétnej škodovej udalosti,\nktorá zabezpečovaný nárok zakladá. ´\n7. Podaním zo dňa 16.1.2026 vzal žalobca svoje odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa\n3.10.2025 (č.l. 27) v celom rozsahu späť.\n8. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal\nodvolanie späť, nemôže ho podať znova.\n9. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého\nrozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho\nkonania.\n\n10. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd\nodvolacie konanie zastaví.\n11. Zákon priznáva odvolateľovi právo disponovať s odvolacím konaním, pokým o odvolaní nebolo\nodvolacím súdom rozhodnuté. Účinnosť späťvzatia odvolania nie je podmienená súhlasom súdu\nani protistrany. K späťvzatiu odvolania môže dôjsť až do okamihu, kým súd o podanom odvolaní\nnerozhodne.\n12. Vzhľadom na procesný úkon žalobcu, ktorý vzal odvolanie v celom rozsahu späť počas odvolacieho\nkonania, odvolací súd odvolacie konanie v časti o odvolaní žalobcu podľa ustanovenia § 369 ods. 3\nCSP zastavil.\n13. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), následne pristúpil k vecnému prieskumu\nnapadnutého uznesenia z dôvodu odvolania podaného žalovaným. Potom čo zistil, že odvolanie bolo\npodané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je\nodvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie\nmá zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie\ndôvody (§ 365 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi\nodvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)\na dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky\npre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).\n14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu súdu prvej inštancie a napadnutého\nuznesenia, ktorým bolo vyhovené návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa\ndomáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve a spoluvlastníctve žalovaného\nza účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody na zdraví a náhrady\nnemajetkovej ujmy, ktorá je uplatnená v adhéznom konaní v rámci trestného konania vedeného na\nOkresnom súde Trnava, pod spisovou značkou 10T/22/2024.\n15. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na\nveciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky\nveriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o\nzabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného\npráva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n16. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n17. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného\npráva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť\nneskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné\nnebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva\nna uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP.\n18. Zo zákonnej formulácie podľa § 343 ods. 1 CSP vyplývajú nasledovné základné predpoklady pre\nzriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) návrh na jeho nariadenie, b) spôsobilý predmet záložného\npráva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva\nprostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia\nobavy z budúceho zmarenia exekúcie. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia týchto podmienok\nje možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky\nnaplnené súčasne.\n19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, posúdil splnenie\nprocesných podmienok, skutočnosť, či vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd, ako aj to, či\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s prihliadnutím\nna to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v\n\nopravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný\nsúd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).\n20. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu\nodkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k\nodvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd\nudáva nasledovné:\n21. Primárne žalovaný vo svojom odvolaní upriamil pozornosť na to, že ustanovenia Trestného poriadku\no zaistení nároku poškodeného predstavujú lex specialis, plnia rovnaký účel ako zabezpečovacie\nopatrenie a komplexne upravujú spôsob zabezpečenia, čím vylučujú súbežnú aplikáciu ustanovení CSP.\nK tomu odvolací súd akcentuje na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 4Cob/112/2025 zo dňa 19.8.2025, ktorý poznamenal, že „Odvolací súd pre úplnosť v súlade\ns rozhodnutiami iných krajských súdov (Krajský súd v Žiline uznesenie pod sp. zn. 7Co/86/2022\nzo dňa 7.6.2022, Krajský súd v Prešove 25Co/21/2023 zo dňa 5.9.2023) konštatuje, že súd v\ncivilnom sporovom konaní môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj za účelom zabezpečenia nároku\nuplatneného v trestnom konaní. Trestný poriadok nepozná inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorý\nby umožnil poskytnúť ochranu práv poškodeného postupom a v lehotách vymedzených v CSP. Ani\nzaistenie nároku poškodeného podľa Trestného poriadku nie je viazané na žiadne lehoty rozhodovania\npríslušných orgánov, a teda trestné konanie nie je spôsobilé poskytnúť urýchlenú ochranu ohrozeným\nvzťahom ako CSP. Zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa CSP pre\nzabezpečenie nároku uplatneného v adhéznom konaní by podľa názoru odvolacieho súdu bolo\nodmietnutím spravodlivosti. V prípade zastavenia trestného stíhania, či oslobodenia žalovaného spod\nobžaloby, žalovaným zostáva zachované právo navrhnúť zrušenie zabezpečovacieho opatrenia.“.\n22. Vychádzajúc zo skutočnosti, že 1. podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, uplatnenie\nnároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba považovať za začatie konania\npodľa príslušných ustanovení CSP, teda akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody\nv trestnom konaní, je to prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom\nkonaní; 2. Trestný poriadok nepozná inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorým možno tvrdenému\nnároku poskytnúť „inú“ ochranu ako v trestnom konaní (zriadiť sudcovské záložné právo majúce za\nnásledok vznik subjektívneho práva k majetku škodcu), 3. nehnuteľnosť možno v trestnom konaní\nzaistiť len za predpokladu, že je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti (ak\ntomu tak nie je, uspokojenie priznaného nároku na náhradu škody v trestnom konaní nemôže byť\nnehnuteľnosťou „zabezpečené“, a to ani v prípade, ak by obvinený s nehnuteľnosťou disponoval, teda\nzbavoval sa svojho majetku), 4. zaistenie nároku poškodeného podľa Trestného poriadku nie je viazané\nna žiadne lehoty rozhodovania príslušných orgánov, trestné konanie tak nie je spôsobilé poskytnúť\nurýchlenú ochranu ohrozeným vzťahom (tak ako CSP); odvolací súd uzatvára, že zamietnutie návrhu\nna vydanie zabezpečovacieho opatrenia pre zabezpečenie súkromnoprávneho nároku uplatneného v\nadhéznom konaní prostriedkami podľa CSP by bolo odmietnutím spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím\nna skutočnosť, že relevantné procesné predpisy (CSP, Trestný poriadok) uvedené explicitne nevylučujú\n(viď uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/134/2025 zo dňa 24.9.2025).\n23. Vzhľadom na uvedené je absolútne vylúčená aplikácia pravidla lex specialis derogat legi generali,\npretože ide o dva odlišné procesné kódexy, ktoré nemôžu vzájomne zasahovať do rozsahu svojej\nprocesnej pôsobnosti. Uvedené v praktickej rovine znamená, že je vylúčené, aby ustanovenia Trestného\nporiadku boli ustanoveniami lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam o zabezpečovacom opatrení,\nktoré upravuje CSP. Takáto právna argumentácia tak postráda prvky racionálnej argumentácie, pretože\nselektívnym spôsobom stotožňuje dva právne inštitúty, konkrétne zaistenie nároku poškodeného\na zriadenie založeného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ktoré však majú odlišný\nvýznam a charakter. Tieto sú upravené aj v rozdielnych procesných kódexoch (Trestný poriadok\na CSP), v dôsledku čoho je vylúčené, aby ustanovenia Trestného poriadku upravujúce zaistenie nároku\npoškodeného slúžili pre potreby civilného sporu. Zabezpečovacie opatrenie súdom je vydané na\nzabezpečenie uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom príkaz na zaistenie vecí prokurátorom\nslúži na účely trestného konania a viaže sa k jeho výsledkom. S poukazom na všetky tieto skutočnosti,\ntak bola námietka žalovaného nedôvodná v plnom rozsahu.\n\n24. S uvedeným úzko súvisí aj námietka žalovaného týkajúca sa existencie prekážky veci právoplatne\nrozhodnutej, ako aj námietka, že rozhodovacia prax súdov dospela k právnym záverom, že uplatnenie\nnároku v trestnom (adhéznom) konaní predstavuje prekážku litispendencie pre konanie civilné.\nK uvedenému odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 230 CSP vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne\nrozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Takéto právoplatné rozhodnutie zakladá prekážku právoplatne\nrozhodnutej veci, prekážku res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak\nby sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán\nsporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na §\n230 CSP je povinný zastaviť. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vymedzuje dvoma kritériami,\na to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy,\nak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu.\nTotožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom\n(resp. návrhom) vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je\nzaložený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti\nstrán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. V danej veci však nie je\nmožné vzhliadnuť uplatnenie rovnakého nároku (v zmysle argumentácie uvedenej vyššie), ani existenciu\nrovnakých strán (v trestnom konaní vystupujú ako poškodení žalobca a jeho manželka), preto odvolací\nsúd nevzhliadol dôvodnosť odvolania žalovaného ani v tejto časti. Čo sa týka námietky prekážky\nlitispendencie, ani existenciu tejto procesnej prekážky odvolací súd nevzhliadol, pretože predmetom\nkonania nie je rozhodovanie o bolestnom alebo o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ale nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Inak povedané, nič nebráni, aby súd (či už prvej inštancie alebo odvolací)\nkonal o takto vymedzenom predmete konania, pretože o tom istom spore neprebieha na súde, iné už\nzačaté konanie.\n25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva\nfunkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a\nrozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia\nurčení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní,\nv ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným\nsudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.\n26. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch, zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade\nso zákonom a s rozvrhom práce\n27. Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch, na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia\npredsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný\nkalendárny rok.\n28. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch, rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov,\nsúdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd.\n29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o súdoch, rozvrh práce musí rešpektovať zásadu špecializácie sudcov\nna hlavné súdne agendy.\n30. Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu\nkonania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom\ntak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci\npodľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.\n31. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch, podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy,\nak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.\n32. V zmysle pravidiel určovania zákonného sudcu, upravených v Rozvrhu práce Okresného súdu\nTrnava na rok 2025 (v znení dodatku č. 6), písm. A), bod 12b) návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný po podaní návrhu vo veci samej,\n\nak vo veci samej nebolo doposiaľ rozhodnuté, sa nezapisuje vôbec, ale ako pošta k existujúcemu spisu\nsa postúpi príslušnej súdnej kancelárii.\n33. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namieta rozhodovanie nesprávne\nobsadeným súdom (rozhodovanie nezákonným sudcom), odvolací súd považuje za nevyhnutné\nzdôrazniť, že pre konštatáciu jej opodstatnenosti v spojení s potrebou zrušenia napadnutého rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. a) CSP by muselo ísť o situáciu\nkvalifikovateľnú ako vadu v obsadení súdu, ktorá by zakladala nutnosť zrušenia odvolaním dotknutého\nrozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom z dôvodu potreby odstránenia zistenej procesnej\nvady v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie.\n34. Pri skúmaní podstatných náležitostí pojmu „zákonný sudca“ však treba brať do úvahy nie len\nzákonnú úpravu, najmä zákon o súdoch a sudcoch, ale predovšetkým súvisiace ustanovenia podľa čl.\n48 ods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky aj z hľadiska čl. 152 ods. 4. Pojem zákonný sudca\nje definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené\ngarancie reálneho obsahu tohto zákonného práva. Prvoradým účelom základného práva na zákonného\nsudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec\nprerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo účelový.\n35. V danom prípade však taká situácia nenastala (t. j. že by rozhodoval nezákonný sudca), keďže niet\npochýb o tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou JUDr. Katarínou\nSkubákovou, ktorej bola predmetná vec pridelená náhodným výberom prostredníctvom technických a\nprogramových prostriedkov, a to na základe Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na rok 2025 (v znení\ndodatku č. 6), na základe ktorého bola sudkyňa JUDr. Katrína Skubáková postupom súladným s § 51\nods. 1 zákona o súdoch zákonným sudcom.\n36. Námietka žalovaného smerovala k spochybneniu správnosti zápisu, ako aj osoby zákonného sudcu,\nktorý mal byť podľa neho JUDr. Barbora Kollárová, PhD. V danej veci, ide o návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, ktorý sa zapisuje do registra „C“ a o tomto je oprávnený rozhodnúť len\nsudca, ktorý pôsobí v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava 2025 na civilnom úseku, t. j.\nzákonný sudca vybavujúci občianskoprávnu agendu, keďže ide o inštitút civilného práva. Odvolací súd\ndospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti odvolacej argumentácie žalovaného v tomto smere a o\nneexistencii vady v obsadení súdu v súvislosti s vydaním predmetného odvolaním dotknutého uznesenia\nsúdu prvej inštancie, ktorú by bolo možné objektívne vyhodnotiť ako nedostatok procesnej podmienky\nna strane súdu.\n37. Čo sa týka úpravy obsiahnutej v rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na rok 2025 (pravidlá\nurčovania zákonného sudcu, písm. A, bod 12b), ktorého znenie odvolací súd citoval v bode 32, táto\nznamená len to, že pokiaľ je podaný návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia\npočas konania vo veci samej medzi tými istými stranami sporu, takéto podanie za nezapisuje ako nové\npodanie, ale pridelí sa ku konaniu, ktoré je už evidované pod konkrétnou spisovou značkou. Ani poukaz\nžalovaného na túto úpravu nemá opodstatnenie vzhľadom na už vyššie uvedené, t. j. že v prejednávanej\nveci ide o inštitút civilného práva, keď o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje\nsudca vybavujúci občianskoprávnu agendu.\n38. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu\nvyžadovanom v základnom konaní, pretože to je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória\npráva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd\nprostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie\no návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí\nprihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť\nčasu zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti\nsa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní\nsú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Všetky zásady\ndokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu\nposkytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.\nNa nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej\nochrany jej práv a právom chránených záujmov, aby bola splnená zákonná podmienka nariadenia\n\nzabezpečovacieho opatrenia, že sa osvedčí alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie.\nPre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň\nosvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o\npravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie,\nže je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je\nrozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.\n39. V súvislosti s námietkami žalovaného o neosvedčení hmotnoprávneho nároku, ktorému sa\nmá poskytnúť ochrana, odvolací súd ďalej uvádza, že charakter konania o návrhu na vydanie\nzabezpečovacieho opatrenia nedovoľuje súdu podrobne skúmať argumenty strán vo vzťahu ku\nvýške zabezpečovanej pohľadávky, pretože v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nsúd nevykonáva dokazovanie, ale rozhodnutie je založené výlučne na osvedčení rozhodujúcich\nprávnych skutočností. Na posúdenie naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu, prípadnej\nliberácie zodpovednej osoby, konkrétnej výšky škody, ale aj právneho dôvodu zabezpečovaného\nnároku je potrebné vykonanie dokazovania a zodpovedanie otázok presahujúcich nároky osvedčenia\nrozhodujúcich skutočností. Týmito otázkami sa náležite vysporiada súd, ktorý bude rozhodovať o\nzabezpečovanej pohľadávke žalobcu, a to v adhéznom konaní alebo civilnom konaní, ak bude\nžalobca v procesnom postavení poškodeného súdom v trestnom konaní odkázaný na civilný proces.\nPre účely rozhodnutia o návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva postačuje osvedčenie\nexistencie pohľadávky, pričom odvolací súd s poukazom na priebeh trestného konania v štádiu\npreukázaného podania obžaloby proti osobe žalovaného akcentuje na to, že súd prvej inštancie\nexistenciu zabezpečovanej pohľadávky správne posúdil ako osvedčenú. Z obsahu spisu, predovšetkým\nvšak z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane jeho príloh, odvolací súd v zhode\ns právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku\n(nároku žalobcu v procesnom postavení poškodeného v trestnom konaní), keď tento bol v rámci\ntrestného konania uplatnený riadne a včas, pričom o tomto bude rozhodovať súd v trestnom konaní,\nktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10T/22/2024.\n40. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že\nexekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka\nprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, pri súčasnej existencii\nviacerých záložných práv viaznucich na nehnuteľnosti, vo vzťahu ktorej bolo zriadené záložné právo, je\nzachovaná aj požiadavka proporcionility zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný zriadením záložného\npráva na jeho nehnuteľnostiach nebude nijak obmedzený čo do jeho možností tieto užívať.\n41. Z uvedeného vyplýva, že pre zriadenie, resp. nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je\nvýznamné, či pohľadávka veriteľa, na zabezpečenie ktorej má zabezpečovacie opatrenie slúžiť, je\nprávoplatne priznaná súdom, nakoľko s právoplatným priznaním pohľadávky súdnym rozhodnutím sa\nviaže samotný výkon záložného práva, ktorý súd postupom podľa § 343 ods. 1 CSP prostredníctvom\nzabezpečovacieho opatrenia zriadi.\n42. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej\npovinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok\n(zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok\n(zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo\núplnému zmareniu budúcej exekúcie. Konštatovaný právny záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít podľa čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP, ako napr. z uznesenia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/1997 (zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov SR pod č. R 20/1998), ktorého závery sú naďalej aplikovateľné aj na konanie podľa\n§ 343 CSP.\n43. V danej veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie,\nktorý konštatoval, že žalovaný po vzniku pohľadávok žalobcu (ktorých existenciu osvedčil), nakladal so\nsvojimi nehnuteľnosťami tým spôsobom, že zriadil vo vzťahu k nebytovému priestoru (čo mal preukázané\nz výpisu LV č. XXXX pre kat. územie E.) záložné právo na zabezpečenie pohľadávky dlžníka SAKRA\nGSM 1 s.r.o (v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom aj konateľom). Na jeho základe pritom došlo\nk vydraženiu nehnuteľnosti (nebytového priestoru), čo preukazuje oznámenie o výsledku o dobrovoľnej\ndražby, pričom vlastníctvo sa nadobúda udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe.\n\n44. V konaní o návrhu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť splnená aj ďalšia podmienka,\na to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby žalobca osvedčil,\nže nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca\nmusí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez\nohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí\nbyť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Pretože žalobca osvedčil aj to,\nže dochádza k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného (zriadenie záložného práva, ktoré bolo aj\nrealizované), podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava o ohrození budúcej exekúcie\nvzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorá presahuje sumu 50.000 eur.\n45. Súd prvej inštancie zároveň správne neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej,\nnakoľko k uplatneniu zabezpečovanej pohľadávky už došlo v trestnom konaní vedenom proti\nžalovanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného\nzákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.\n1 písm. a) Trestného zákona.\n46. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že boli splnené zákonné podmienky pre\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (keď vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov\nkonania žalovaný osobitné odvolacie námietky nevzniesol).\n47. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa\n§ 396 ods. 1,\n255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvzhľadom na to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný dôvodne a žalovaný\nv odvolacom konaní nezaznamenal procesný úspech (jeho odvolaniu vyhovené nebolo), pričom odvolací\nsúd nevidel (ani strany netvrdili) dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho\nkonania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\n\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na\nCentrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže\nzároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona\nč. 327/2005 Z.z.).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31C/72/2025", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "b8caf896-0b9e-4022-aa0a-c3e7ec55cb3b:00df77e4-21a4-44b4-b0a9-fb93879f47c7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8125202500.2", "spisova_znacka": "4Cob/134/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/134/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8125202500.2"}, {"guid": "3abcd780-8900-44b3-8bfc-60f0f5baf079:565e861f-52c5-4a0a-a305-3f6c5c8e651f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8124208557.1", "spisova_znacka": "4Cob/112/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/112/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8124208557.1"}, {"guid": "4f3f7993-8d16-4938-9ca7-306b6814275a:b760d5a3-3203-48f4-aca8-c612faf7066d", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/21/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/21/2023 z 27. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-07-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4f3f7993-8d16-4938-9ca7-306b6814275a:b760d5a3-3203-48f4-aca8-c612faf7066d"}, {"guid": "83383673-8542-46bc-97ee-3525760015ab:cd60545a-8e6f-462d-89ce-7d6f4ccb414e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:2220202317.1", "spisova_znacka": "7Co/86/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/86/2022 z 25. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:2220202317.1"}, {"guid": "56027eaa-fa66-4034-a3b3-f9e60cff3806:7424df27-9058-426f-a5cd-614954e27bea", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2317212713.2", "spisova_znacka": "23Co/146/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/146/2018 z 2. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-02", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2317212713.2"}], "citovane_v": []}