Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/61/2026 z 4. 8. 2026 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 4. augusta 2026, sp. zn. 28Co/61/2026, ECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2 Krajský súd Trnava | 28Co/61/2026 | ECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2 | 2026-08-04 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 325 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d54b0e63-c40d-401f-aa8d-75010ae5c756 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Trnava 28Co/61/2026 2125204568 04. 08. 2026 JUDr. Erika Tischlerová ECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., 2/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 3/ J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 4/ K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 5/ L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/ X, F., 6/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 7/ ATANER s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 224/3, Trnava, IČO: 45 955 751, 8/ J. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. N. XXXX/XX, F., 9/ O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., zastúpených: SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovaným: 1/ J. O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 2/ J. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., zastúpeným advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava - Ružinov, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.6.2025 č. k. 22C/47/2025-34, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 324 ods. 3, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 2. Vecne dôvodil, že dňa 12.6.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným odstrániť kamerový systém s mikrofónmi a svietidlá na 2.NP bytového domu I. X, F., ktorý je umiestnený pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním a na vonkajšej fasáde bytového domu, a to na ľavej strane pri pohľade na podbránie. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. 7 v bytovom dome svojím konaním, spočívajúcom najmä v tom, že v bytom dome majú neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi a svietidlá smerované do spoločných priestorov, ktorým dochádza nielen k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, ale aj k neoprávnenému odpočúvaniu. Žalovaní dlhodobo a vážne zasahujú do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, obmedzujú a znemožňujú ich výkon vlastníckeho práva, čím zároveň sústavne narušujú ich pokojné bývanie, ohrozujú bezpečnosť a porušujú dobré mravy v bytovom dome. Žalobcovia napriek písomnej výzve z 11.4.2025 od uvedeného konania neupustili, neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi neodstránili, pričom navyše namontovali aj svietidlá. Žalobcovia mali za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia je výkon práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bezprostredne ohrozený, a je dôvod, aby im súd poskytol ochranu. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (najmä preto, že medzi stranami nejde o spor o určenie vlastníckeho práva k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, príslušenstve alebo iným spoločným právam k pozemkom), nie je dôvod na uloženie povinnosti žalobcom podať žalobu vo veci samej. 3. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je nedostatočný. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje viacero právne irelevantných a nesúvisiacich skutočností vzhľadom na navrhovaný petit neodkladného opatrenia. Z priložených listinných dôkazov súdu nevyplývali skutočnosti, ktoré sú uvedené v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh žalobcov neobsahuje právne zdôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie súčasných žalobcov. V tomto prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. následná žaloba nie je žalobou podľa osobitného predpisu podľa § 137 písm. d) CSP, t.j. pretože právnym podkladom vzhľadom na navrhovaný žalobný návrh nie je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na strane žalobcov teda neexistuje nútené procesné spoločenstvo a podľa priloženého listu vlastníctva ani všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v žalobe žalobcov nevystupujú. Samotní žalobcovia sa síce domáhajú odstránenia kamerového systému, ale vo svojom návrhu neuvádzajú, prečo na tom majú právny záujem. Na žiadnom mieste návrhu totiž nie je uvedené, že by kamerový systém zasahoval do ich práv, napríklad do práva na ochranu súkromia tým, že by ich neoprávnene monitoroval. Súd si skutkový stav nemôže v tomto smere domyslieť. Z uvedeného dôvodu súčasní žalobcovia nemajú žiadny právny záujem na vydaní takto koncipovaného neodkladného opatrenia, pretože ich právo na ochranu súkromia ani porušené nie je. Žalobcovia preto neosvedčili dôvodnosť takto koncipovaného neodkladného opatrenia, pretože samotný kamerový systém ani neporušuje ich práva, napríklad právo na ochranu súkromia, pretože túto skutočnosť ani žalobcovia netvrdia. Ďalšou právnou vadou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov podľa súdu prvej inštancie bolo, že obsahuje viacero právne irelevantných skutočností, ktoré sú bez priamej vecnej súvislosti s navrhovanou textáciou výroku neodkladného opatrenia. Ďalším dôvodom nenariadenia neodkladného opatrenia bol rozpor skutkového stavu s priloženými listinnými dôkazmi. K neoprávnenému odpočúvaniu súd uviedol, že uvedené skutkové tvrdenie nevyplýva z priložených listinných dôkazov a z logických dôvodov ani vyplývať nemôže. Pokiaľ žalobcovia nemajú vedomosť o type kamery a kamerového systému, nemôžu tvrdiť, že dochádza k ich neoprávnenému odpočúvaniu, pretože takúto funkciu kamerový systém ani mať nemusí. Z priložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že vo dvore bytového domu je nainštalovaná kamera, pričom mu nebolo zrejmé či sa jedná o pravú kameru alebo atrapu, či sa jedná o kamerový systém zachytávajúci obrazovo-zvukové záznamy alebo len obrazové záznamy a či nepretržite alebo len v prípade pohybu so senzorom. Súčasne z priložených fotografií nevyplýva, že by súčasťou kamery, resp. kamerového systému mali byť nejaké mikrofóny ako prídavné zariadenie. Súdu nebolo tiež známe, ako prostredníctvom svietidiel dochádza k neoprávnenému odpočúvaniu. 4. K požiadavke žalobcov, aby žalovaní odstránili namontované svietidlá na 2. NP súd prvej inštancie uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje, na základe čoho a prečo sa žalobcovia domáhajú jeho odstránenia. Žalobcovia tak neosvedčili dôvodnosť podaného návrhu. Pokiaľ sa jedná o žalobu žalobcov podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobcovia musia tvrdiť, čím ich uvedené svetlo ohrozuje alebo obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia vo svojom návrhu neosvedčili hodnovernosť svojho práva, a preto neexistuje ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanými. Z návrhu nie je zrejmé, ktoré žalobcami ohrozené alebo porušené práva potrebujú akútnu bezodkladnú úpravu pomerov. Súčasne žalobcovia vo svojom návrhu uviedli aj skutočnosti, ktoré objektívne nemôžu vyplývať z priložených listinných dôkazov. 5. Súd prvej inštancie dal tiež žalobcom do pozornosti, že ich petit (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) nerešpektuje zásadu proporcionality a je právne neurčitý a nevykonateľný. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia síce nazvali svoje podanie ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe poslednej časti návrhu súd dospel k záveru, že súčasťou tohto návrhu je aj samotná žaloba. Vzhľadom na povahu súdneho sporu a ohrozených, resp. porušených práv žalobcov by bolo plne v súlade so zásadou proporcionality, keby žalobcovia navrhli vydať neodkladné opatrenie ako časovo obmedzené s inou formuláciou povinnosti do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Až v prebiehajúcom súdnom spore sa následne ukáže, či sa jedná o atrapu kamery, aké záznamy kamera vytvára, kto ju namontoval a kto je jej vlastníkom a ďalšie relevantné právne skutočnosti. Takto navrhovaný žalobný návrh vo výroku č. I. nespĺňa požadovanú zásadu proporcionality, pretože nie je formulovaný ako dočasný a obsah textácie výroku č. I. znie automaticky na „odstránenie“, pričom požiadavke proporcionality by spĺňalo slovné spojenie napríklad „dočasne zakazuje“. Ďalej je nedostatočne špecifikovaný „kamerový systém“ žalovaných. Takto naformulovaný petit neodkladného opatrenia nie je spôsobilý na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je právne neurčitý a nevykonateľný, čo predstavuje ďalší samotný dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie v navrhovanom znení a prizná žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnili § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Dôvodili, že ak súd prvej inštancie vnímal návrh žalobcov ako nedostatočný, bol ex offo povinný postupovať v súlade s § 129 ods. 1 CSP, a keďže tak neurobil takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K svojmu právnemu záujmu žalobcovia zdôraznili, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. 7 v bytovom dome – Hviezdoslavova 3 svojím konaním dlhodobo a vážne zasahujú do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a to aj porušovaním ich práva na súkromie a porušením práva na nerušené užívanie ich nehnuteľností, pričom žalobcovia ako vlastníci iných bytov v tomto bytovom dome, v návrhu explicitne uviedli, že ide najmä (aj) o žalovanými neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi (ako aj svietidlá), keďže ním preukázateľne dochádza nie len k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, ale aj k neoprávnenému odpočúvaniu. Žalobcom preto nebolo zrejmé, ako súd mohol ustáliť, že v návrhu nemá byť ani uvedené, že by kamerový systém mal zasahovať do práv žalobcov. Aj právny záujem žalobcov na odstránení kamerového systému s mikrofónmi je zjavný, žalobcovia majú záujem na tom, aby zo strany žalovaných nedochádzalo k ich neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, ako aj k ich neoprávnenému sledovaniu, a to neoprávnene namontovaným kamerovým systémom s mikrofónmi, ktorým je porušované (najmä) ich právo na súkromie. Žalovaní tento kamerový systém s mikrofónmi (aj svietidlá) namontovali bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome. Aktívna vecná legitimácia súčasných žalobcov je zjavne prepojená s ich porušením práva na ochranu súkromia, resp. aj s inými už pomenovanými ohrozenými alebo porušenými právami. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu, že ich návrh má obsahovať viacero právne irelevantných skutočností bez priamej vecnej súvislosti s navrhovanou textáciou výroku neodkladného opatrenia. Žalobcovia zdôraznili, že uvedené skutočnosti a dôkazy, sú pre posudzovaný návrh relevantné, a to najmä v súvislosti proporcionalitou neodkladného opatrenia, ako aj jeho dôvodnosťou. Žalobcom nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie spochybňuje dôvodnosť podaného návrhu, ak dôvodnosť je preukázateľne osvedčená aj nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí pravdivosť skutočností uvádzaných v návrhu potvrdili podpísaním sa pod návrh. Už samotná existencia kamerového systému, ktorý bol žalovanými namontovaný bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a ktorý zaznamenáva spoločné priestory, dostatočne osvedčuje, že tento kamerový systém sústavne narúša právo žalobcov na ochranu ich súkromia, a to prinajmenšom neoprávneným a bezdôvodným vyhotovovaním obrazových záznamov, ktorým okrem iného dochádza k neoprávnenému sledovaniu všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, vrátane žalobcov. S poukazom na neprispôsobivé správanie sa žalovaných opísané v návrhu, ako aj skutočnosť, že kamerové systémy častokrát zachytávajú aj obrazovo – zvukové záznamy, žalobcovia mali za to, že existuje odôvodnená obava, že nimi dochádza aj k neoprávnenému odpočúvaniu žalobcov. Úvahy súdu ohľadom atrapy kamerového systému považovali za nepodložené a v tomto štádiu konania za právne bezvýznamné. Neoprávnene namontovaným kamerovým systémom sa preukázateľne narúša právo žalobcov na ochranu súkromia, keďže ním zo strany žalovaných dochádza k porušovaniu ich práva na nerušené užívanie bytov, k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, k neoprávnenému sledovaniu a s vysokou pravdepodobnosťou aj k neoprávnenému odpočúvaniu. Žalobcovia odstránenie svietidiel žiadajú nielen preto, že tieto sú neoprávnene namontované, ale aj preto, že nimi žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov ako ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, nepríjemným osvetlením, najmä počas nočného pokoja, čím sa vážne ohrozuje výkon ich vlastníckych práv, ako aj právo na pokojný a ničím nerušený spánok. Žalovaní sa týmto snažia získať aj počas nočných hodín kvalitné kamerové záznamy, čo bez ďalšieho vylučuje, aby išlo o atrapy. Ako to vyplýva aj z fotografií, na ktorých je kamerový systém (s mikrofónmi) a svietidlami zachytený, tak na jednej strane bytového domu sa nachádza len kamerový systém (pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním) a na druhej strane sa nachádza kamerový systém a aj svietidlá (na ľavej strane pri pohľade na podbránie), čo odôvodňuje dva samostatné navrhované výroky v návrhu, a to z dôvodu ich nezameniteľnej lokalizácie. 7. Žalobcovia trvali na tom, že bez nariadenia neodkladného opatrenia je výkon práv žalobcov ako ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bezprostredne ohrozený, čo odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v koncipovanom znení, pričom je ním možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a teda nie je nevyhnutné, aby petit z dôvodu proporcionality bol koncipovaný len na „dočasné zakázanie“ kamerového systému. Keďže návrh bol zároveň podaný väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je nesporné, že žalovaní namontovali kamerový systém so svietidlami neoprávnene, čo samo o sebe osvedčuje dôvodnosť podaného návrhu. Ak väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sa domáha odstránenia neoprávnene namontovaného kamerového systému a neoprávnene namontovaných svietidiel, tak uvedené vylučuje, aby žalovaní takýto kamerový systém so svietidlami mohli namontovať so súhlasom väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome. Aj petit znejúci len na „odstránenie“ neoprávnene namontovaného kamerového systému a svietidiel je proporcionálny, pretože odstránením takéhoto kamerového systému a svietidiel sa nevytvorí žiaden nenávratný a nenapraviteľný stav, ale aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia sa ochrany svojich práv z dôvodu proporcionality nedomáhajú prostredníctvom nariadeného predaja bytu žalovaných. K bližšiemu nešpecifikovaniu kamerového systému žalobcovia zdôraznili, že tento ani objektívne nebolo možné bližšie špecifikovať, keďže žalobcovia sa k nemu nemôžu ani len dostať, avšak s poukazom na presnú a podrobnú lokalizáciu kamerového systému, ako aj svietidiel, mali za to, že takýto petit by bol nepochybne právne vykonateľný. K samotnému kamerovému systému žalobcovia dodali, že v bytovom dome sú nainštalované dve kamery, a to jedna pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním a druhá pod svietidlami. Žalobcovia zároveň netvrdili, že súčasťou kamerového systému by mal byť zvlášť zvukový mikrofón, keďže tento je podľa názoru žalobcov zabudovaný priamo v kamerách, čo je v dnešnej dobe už štandard. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že medzi odstránením kamery a kamerového systému je podstatný rozdiel, žalobcovia zdôraznili, že práve z uvedeného dôvodu sa domáhajú odstránenia kamerového systému, teda aj prípadných káblov a iných zariadení, ktoré voľným okom nie sú žalobcovia objektívne schopní lokalizovať, čím majú záujem zabrániť ďalšiemu narúšaniu ich práva na ochranu súkromia. Ak podľa názoru súdu prvej inštancie mali žalobcovia z dôvodu proporcionality či špecifikácie požadovať len odstránenie (resp. dočasný zákaz) „kamier“, mohol to súd prvej inštancie žalobcom vytknúť, a to výzvou podľa § 129 ods. 1 CSP, čo však súd prvej inštancie bez odôvodnenia neurobil. 8. Žalovaní sa na výzvu odvolacieho súdu (§ 329 ods. 1 druhá veta CSP) k odvolaniu ani k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v stanovenej lehote nevyjadrili. 9. Odvolací súd o odvolaní žalobcov rozhodol uznesením sp. zn. 28Co/103/2025 z 13.8.2025 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie čiastočne zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť kamery na 2. poschodí bytového domu I. X, so súpisným číslom XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ktoré sú umiestnené v rámci spoločného dvora pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním a na vonkajšej fasáde bytového domu na ľavej strane pri pohľade na podbránie, do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia a vo zvyšku zamietnutia návrhu uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 10. V následnom vyjadrení k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenom odvolaciemu súdu dňa 30.8.2025 a doplnenom dňa 1.9.2025, žalovaní 1/ a 2/ navrhli uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je fakticky iba návrhom žalobcu 9/ O. N., ktorý žalovaných a ich syna viac ako dve desaťročia vulgárne uráža, vyhráža sa im a bije ich, čo vyvrcholilo dňa 10.3.2023, kedy ich v priestore brány do dvora bytového domu fyzicky napadol s takou intenzitou, že žalovanému 1/ spôsobil zlomeninu lebky a pomliaždenie mozgu a žalovanej 2/ zlomeninu stavca. Táto trestná vec je na Okresnom súde Trnava vedená pod sp. zn. 10T/22/2024. Žalovaní sa nezúčastňujú na schôdzach vlastníkov bytov, pretože na schôdzi vlastníkov v roku 2013 im žalobca 9/ vulgárne nadával a vyhrážal sa im, preto si žalovaní z dôvodu svojej ochrany nainštalovali i kamerový systém. Žalovaný tiež poukázali na útoky žalobcu 9/ voči žalovaným a ich synovi v roku 2004, 2012, 2016. Taktiež poukázali aj na správanie žalobcu 8/ voči žalovaným a ich synovi v roku 2016, 2017, za čo bol i priestupkovo postihnutý. Priestupkovo potrestaná i žalobkyňa 5/, ktorá úmyselne strhávala nálepky, ktorými žalovaní upozorňovali na prítomnosť kamerového systému. Žalovaní teda nainštalovali kamerový systém na svoju ochranu pred nebezpečným násilníkom žalobcom 9/, čo je legitímny účel. Tento kamerový systém zaberá pozemok vo dvore bytového domu, ktorý je verejné prístupný z dôvodu, že žalobca 9/ má vo dvore prevádzku. Existencia prevádzky drobnej živnosti žalobcu 9/ vo dvore znižuje bezpečnosť v tomto priestore, aj keď najväčším zdrojom nebezpečenstva je sám žalobca 9/. Kamerový systém nie je vybavený nahrávaním zvuku. Svetelný zdroj vo viditeľnom spektre majú žalovaní do dvora nasmerovaný len jeden, pričom tento nesvieti trvale, ale sa zapína na diaľkové ovládanie. Účelom jeho inštalácie bolo osvetlenie priestoru dvora v čase príchodu žalovaných do dvora, aby ich žalobca 9/ v tme neprekvapil a nezaútočil na nich. Keďže v súčasnosti je už dvor bohato osvetlený mnohými reflektormi inštalovanými viacerými spoluvlastníkmi, žalovaní ho už dlho nepoužili. Napriek tomu ho považujú za potrebný, aby sa nestalo, že svetlá vo dvore „náhodou“ prestanú svietiť a v tme bude na nich čakať žalobca 9/. Druhé svietidlo je infračervené, takže emituje svetelný tok v neviditeľnej časti spektra. Keďže infračervené žiarenie je pre ľudské oko neviditeľné (a neškodné), tak nemôže žalobcu 9/ ani nikoho iného nijako obťažovať. Žalobca 9/ vo svojom návrhu pritom zatajil, že vo dvore sa nachádza minimálne 13 ďalších svetelných zdrojov, z toho 8 je súkromných a 3 spoločné. Žalobca 9/ v dome ani nebýva, má tam iba prevádzku, takže v noci ho nič nemôže rušiť, lebo tam nie je. Vzhľadom na všetky okolnosti by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia by mal byť odmietnutý ako zjavne zneužívajúci právo. Poukázali tiež na to, že žalobca 9/ už ani nie je vlastníkom nebytového priestoru, preto už stratil aktívnu legitimáciu. Dňa 15.7.2025 totiž jeho nebytový priestor bol vydražený na dobrovoľnej dražbe a v súčasnosti prebieha zápis nového vlastníka do katastra. 11. Na základe dovolania žalovaných 1/ a 2/, dovolací súd uznesením sp. zn. 5CdoNaZO/1/2026 z 28.5.2026 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol odvolaciemu súdu, že nesprávnym procesným postupom žalovaným znemožnil, aby ako strana sporu uskutočňovali im patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Zdôraznil, že pokiaľ odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že nerozhodoval o neodkladnom opatrení vo veci samej, čo sa ale neodrazilo v enunciáte jeho uznesenia, keď dočasný charakter úpravy práv a povinností strán sporu vo výroku uznesenia odvolacieho súdu vyjadrený nie je. Zároveň, ak odvolací nariadil neodkladné opatrenie len dočasného charakteru, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 337 ods. 1 CSP a poučiť žalovaných, ktorým neodkladným opatrením uložil povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Odvolací súd takto nepostupoval. Dovolací súd potom z hľadiska prípustnosti dovolania musel dospieť k jedinému záveru, že ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí a dovolanie podané dovolateľmi podľa § 420 písm. e), f) je prípustné. Tento rozpor medzi výrokom a odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu súčasne predstavuje procesný postup, ktorý robí jeho rozhodnutie nejasným a nepreskúmateľným a zakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. K jej existencii prispelo aj to, že odvolací súd neobjasnil, prečo považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako návrh podaný súčasne so žalobou vo veci samej v situácii, keď žalobcovia podmienili vydanie meritórneho rozhodnutia výsledkom konania o neodkladnom opatrení; odvolací súd sa nezaoberal tým, či je takýto procesný postup navrhnutý žalobcami (rozhodovať o žalobe vo veci samej, ktorá mala byť podaná spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, iba v prípade nenaplnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia) vôbec právnou úpravou aprobovaný. 12. V ďalšom vyjadrení doručenom odvolacom súdu dňa 14.7.2026 žalovaní zopakovali, že majú legitímny a legálny dôvod na inštaláciu a prevádzkovanie kamerového systému, a to obavu o svoje zdravie aj život. Naopak, žalobcovia, osobitne žalobca 9/ nemá legitímny záujem na odstránení kamerového systému. Poukázali v tejto súvislosti na uznesenie Okresného súdu Trnava zo 6.10.2025 č.k. 100C/73/2025-49 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 3.12.2025 č.k. 24Co/138/2025-116, ktorými bolo žalobcovi 9/ uložené nepribližovať sa k žalovaným a ich synovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov z dôvodu hrozby fyzického útoku žalobcu 9/ na žalovaných a ich syna. Zopakovali, že žalobca 9/ už počas odvolacieho konania stratil aktívnu legitimáciu, keď prestal byť vlastníkom svojho nebytového priestoru, avšak v tomto nebytovom priestore sa neoprávnene naďalej zdržiava, a teda pre žalovaných naďalej predstavuje akútnu hrozbu. Vlastníctvo svojho bytu stratili aj žalobcovia 4/ a 5/, čím tiež stratili aktívnu legitimáciu. Podľa žalovaných je možné kamerový systém legálne a legitímne umiestňovať aj do spoločných, fakticky verejných priestorov. Žalovaný ďalej poukázali na verbálne útoky žalobcu 9/ na žalovaných a ich syna, ktoré súd predmetom súdnych sporov o ochranu osobnosti žalovaného 1/ a jeho syna proti žalobcovi 9/ vedených na Okresnom súdu Trnava pod sp. zn. 21C/28/2026, 31C/27/2026, 100C/22/2026. Uviedli tiež, že žalobca 9/ bol totiž uznaný vinným zo spáchania priestupku extrémizmu 8 skutkami, k čomu predložili aj rozhodnutie KRPZ TT zo dňa 17.10.2025, č. KRPZ-TT-ZP2-2025/004517-016 a rozhodnutie KRPZ TT zo dňa 29.1.2026, č. KRPZTT-ZP-2026/000649-002. 13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je vo výroku vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalobcov predostreté v odvolacom konaní, ako aj so zohľadnením vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobcami navrhované neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. 17. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2). 18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie. 20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 21. V predmetnej právnej veci podali žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhali, aby im súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť nimi alebo na ich objednávku namontovaný kamerový systém s mikrofónmi na 2.NP bytového domu I. X, P. P. Q. XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ktorý je umiestnený v rámci spoločného dvora a/ pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním; a b/ na vonkajšej fasáde bytového domu, a to na ľavej strane pri pohľade na podbránie; a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Súčasne žiadali, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť nimi alebo na ich objednávku namontované svietidlá na 2.NP bytového domu I. X, P. P. Q. XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ktoré sú umiestnené v rámci spoločného dvora na vonkajšej fasáde bytového domu, a to na ľavej strane pri pohľade na podbránie; a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. 22. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, čo odôvodnil tým, že je nedostatočný, nedáva súdu odpovede na dôležité otázky, obsahuje viacero právne irelevantných a nesúvisiacich skutočností vzhľadom na navrhovaný petit, žalobcovia v ňom neuvádzajú, prečo majú právny záujem na odstránení kamerového systému a ani to, že by kamerový systém zasahoval do ich práv, absentuje v ňom opísanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanými, z návrhu žalobcov a priložených listinných dôkazov súd prvej inštancie nevidel žiadny skutkový ani právny súvis s tým, že žalobcovia požadujú odstránenie kamerového systému, aktívna vecná legitimácia súčasných žalobcov nie je prepojená s ich prípadným porušením práva na ochranu súkromia, resp. iným ohrozeným alebo porušeným právom, fotografia kamery nemôže poskytovať dôkaz o neoprávnenom odpočúvaní, z listinných dôkazov nemožno dovodiť, či sa jedná o pravú kameru alebo atrapu, či sa jedná o kamerový systém zachytávajúci obrazovo-zvukové záznamy alebo len obrazové záznamy a či nepretržite alebo len v prípade pohybu so senzorom, naformulovaný petit neodkladného opatrenia nie je spôsobilý na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je právne neurčitý a nevykonateľný a nerešpektuje zásadu proporcionality. K požiadavke žalobcov, aby žalovaní odstránili namontované svietidlá na 2. NP súd prvej inštancie konštatoval, že v návrhu absentuje, na základe čoho a prečo sa žalobcovia domáhajú jeho odstránenia, keď ani netvrdili, čím ich uvedené svetlo ohrozuje alebo obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva. 23. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 458/2022). 24. Odvolací súd pri viazanosti právnymi závermi dovolacieho súdu, po preskúmaní veci už i s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaných a nimi predložené dôkazy, ktoré však v čase v poradí prvého rozhodnutia nemal k dispozícii, konštatuje, že v danej veci neboli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 25. V danom prípade má naďalej odvolací súd za to, že v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nejedná o neodkladné opatrenie vo veci samej posudzujúc návrh podľa jeho obsahu, pretože v ňom žalobcovia jasne vyjadrili vôľu pokračovať v konaní o veci samej v prípade, ak by sa samotným neodkladným opatrením vec sama nevyriešila. Odvolací súd pritom poukazuje na stabilnú judikatúru, podľa ktorej súd nie je viazaný formuláciou petitu, ale obsahom žaloby, z ktorej musí byť zrejmé, čo žalobca sleduje. Z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva čoho sa žalobcovia domáhajú – odstránenia kamerového systému a svietidiel či už formou neodkladného opatrenia alebo rozhodnutia vo veci samej. Za takejto situácie, v prípade, ak by sa súd po zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol zaoberať vecou samou, podľa názoru odvolacieho súdu by takýmto postupom odňal žalobcom možnosť konať pred súdom. 26. Z obsahu návrhu žalobcov a vyjadrenia žalovaných, ako aj predložených listinných dôkazov, nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo konfliktné, a to najmä vzťahy medzi žalovanými a žalobcom 9/. Vzhľadom na osvedčený násilný útok žalobcu 9/ voči žalovaným, je pochopiteľná obava žalovaných o ich život a zdravie, žalovaní však kamerový systém nenainštalovali v nadväznosti na útok žalobcu 9/ voči nim (10.3.2023), ktorý je predmetom trestného konania a ani v nadväznosti na schôdzu vlastníkov bytov v roku 2013. Žalovaní uviedli, že kamerový systém nainštalovali v roku 2017 na svoju ochranu pred žalobcom 9/, preto ide podľa nich o legitímny účel, pričom ani netvrdili, že by disponovali súhlasom ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so zavedením bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu. V prípade podaného návrhu je možné uvažovať o dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, keďže nie je sporné, že kamerový systém bol žalovanými namontovaný bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, tento kamerový systém neoprávnene zaznamenáva osoby žalobcov (ako aj iné osoby), čím nepochybne dochádza k zásahu do práva na ochranu súkromia žalobcov (§ 11 Občianskeho zákonníka), a taktiež do ich práva pokojne užívať spoločné časti bytového domu, ktorých sú spoluvlastníkmi (§ 126 Občianskeho zákonníka). Neobstojí pritom poukaz žalovaných na skutočnosť, že kamery nezaznamenávajú spoločné priestory, t.j. spoločné časti bytového domu, ale verejne prístupný dvor, pretože pokiaľ sú kamery umiestnené na fasáde bytového domu, je na takú inštaláciu potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 14b ods. 1 písm. n/ zákona č. 182/1993 Z.z.). Žalovaní tiež netvrdili, že majú oprávnenie spracúvať osobné údaje iných osôb, pričom vzhľadom na vyjadrenie samotných žalovaných, jedná sa o funkčný kamerový systém, ktorý zaznamenáva žalobcov, ako aj iné osoby. Okrem uvedenej absencie súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je tiež potrebné zdôrazniť podstatnú skutočnosť tvrdenú samotnými žalovanými, t.j. že ich kamerový systém zaznamenáva pozemok vo dvore bytového domu, ktorý je verejne prístupný. Žalovaní tak zasahujú do práva na rešpektovanie súkromného života a práva na ochranu osobných údajov žalobcov (ako aj iných osôb). Cieľom oboch týchto práv je chrániť podobné hodnoty, t. j. nezávislosť a ľudskú dôstojnosť jednotlivcov. Ochrana týchto práv je upravená aj Nariadením (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) /GDPR/. Nariadenie (ktoré je priamo aplikovateľné) sa síce nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti, avšak odvolací súd tu poukazuje na rozsudok SDEÚ vo veci C-212/13 - Ryneš z 11. decembra 2014, podľa ktorého, ak fyzická osoba kamerou sníma aj verejný priestor, nie je takéto monitorovanie možné považovať za jeho osobnú alebo domácu činnosť. SDEÚ skonštatoval, že kamerový systém, ktorý zahŕňa zaznamenávanie a uchovávanie osobných údajov, predstavuje automatické spracúvanie údajov, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ o ochrane údajov a v rozsahu, v akom taký kamerový systém sníma, hoci len čiastočne, verejné priestranstvo, a smeruje mimo súkromnú sféru osoby, ktorá jeho prostredníctvom spracováva údaje, nemožno ho považovať za výlučne osobnú či domácu činnosť. Napriek tomu, že predmetný rozsudok sa týka výkladu článku 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, ktorá smernica bola vyššie citovaným nariadením zrušená a v súčasnosti sa uplatňuje nový právny nástroj, ktorým je všeobecné nariadenie o ochrane údajov, táto existujúca judikatúra je naďalej relevantná a platná, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie zásad EÚ v oblasti ochrany údajov v rozsahu, v akom boli základné zásady a koncepcie smernice o ochrane údajov zachované v GDPR. 27. Okrem atribútu dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je však pre nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné, aby žalobcovia presvedčili súd o naliehavosti navrhovaného neodkladného opatrenia, a teda musia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú potrebu úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Žalobcovia nikde v návrhu neuvádzajú, kedy boli kamery nainštalované. Ako však vyplynulo z nesporných tvrdení žalovaných, kamery sú na fasáde bytového domu nainštalované už od roku 2017. Je preto zrejmé, že sa nejedná o stav, ktorý by spĺňal podmienku naliehavosti a aj bezodkladnosti. Aj keď samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav a potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, rozhodujúce je vždy kritérium splnenia zákonných podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je však veľmi strohý (a to aj v časti konštatovania, že dochádza k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov) a navyše z neho nie je ani zrejmé, v akom štádiu sa konanie pred dozorným orgánom uplatňovania nariadenia nachádza, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že konanie malo byť začaté v roku 2023. Podľa zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je dozorným orgánom uplatňovania nariadenia Úrad na ochranu osobných údajov SR, ktorý zastáva pozíciu dozorného orgánu pre oblasť ochrany osobných údajov. V danom prípade však i žalovaní dôvodne namietali, že nie je zrejmé, aký je výsledok konania pred Úradom na ochranu osobných údajov SR, resp. v akom štádiu sa toto konanie, ktorého začatie inicioval žalobca 9/ v roku 2023, nachádza. Tento listinný dôkaz - návrh na začatie konania pred Úradom na ochranu osobných údajov SR z 24.3.2023 pritom pripojili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia samotní žalobcovia. Aj s poukazom na kompetenciu Úradu na ochranu osobných údajov SR ako orgánu dozoru nad uplatňovaním nariadenia, keďže žalobcovia namietajú vo svojom návrhu aj neoprávnené spracúvanie osobných údajov žalovanými, je potrebné zaoberať sa aj výsledkom tohto konania pred týmto orgánom v ďalšom priebehu konania vo veci samej týkajúcej sa odstránenia kamerového systému. V konaní o veci samej je tiež potrebné zistiť (na základe dôkazných návrhov strán) a následne vyhodnotiť i tú skutočnosť o aký kamerový systém sa vlastne jedná a či prostredníctvom neho dochádza k automatickému spracúvaniu údajov. 28. Pokiaľ ide o žalobcami požadované odstránenie osvetlenia, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tejto časti absentuje akékoľvek odôvodnenie uplatneného nároku. Žalobcovia síce v odvolaní doplnili, že odstránenie svietidiel žiadajú nielen preto, že tieto sú neoprávnene namontované, ale aj preto, že nimi žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov ako ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, nepríjemným osvetlením, najmä počas nočného pokoja, čím sa vážne ohrozuje výkon ich vlastníckych práv, ako aj právo na pokojný a ničím nerušený spánok, avšak i v prípade, ak by tieto skutočnosti neboli neprípustnými novotami v odvolacom konaní, takéto skutočnosti neosvedčili. Navyše i tu odvolací súd musel prihliadnuť na vyjadrenie žalovaných, že vo dvore bytového domu sa nachádza 13 ďalších svetelných zdrojov, 8 súkromných a 3 spoločné, preto v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by musela byť dostatočne osvedčené, že práve svietidlá žalovaných nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov ako ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Zároveň i v prípade požadovaného odstránenia svietidiel absentuje naliehavosť takejto potreby vyžadovaná zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako však správne uviedol i súd prvej inštancie, z obsahu návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že sa súčasne jedná i žalobu vo veci samej, preto návrh žalobcov na odstránenie kamerového systému a svietidiel bude predmetom konania vo veci samej. 29. Dôvodnou však nebola námietka žalovaných, že žalobca 9/ už nie je vlastníkom nebytového priestoru, pretože 15.7.2025 bol jeho nebytový priestor vydražený na dobrovoľnej dražbe. Ako vyplýva z obsahu spisu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podávali žalobcovia ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, pričom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol i žalobca 9/ vlastníkom nebytového priestoru v bytovom dome. Pre odvolací súd je pritom rozhodujúci skutkový stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), t.j. 17.6.2025, a teda odvolací súd nemôže prihliadať na skutočnosť, že žalobca 9/ už aktuálne vlastníkom predmetného nebytového priestoru nie je. Uvedené rovnako platí v prípade žalobcov 4/ a 5/, ktorí vlastníkmi bytu v predmetom bytovom dome podľa tvrdení žalovaných už taktiež nie sú. 30. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zákonná podmienka osvedčenia nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov, v danom prípade nebola splnená, preto bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietnutý. 31. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania, zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť. 32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).