{"guid": "7f561fe9-7c0a-4a16-90a5-fdd38dd4523a:d54b0e63-c40d-401f-aa8d-75010ae5c756", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2", "spisova_znacka": "28Co/61/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/61/2026 z 4. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 4. augusta 2026, sp. zn. 28Co/61/2026, ECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2", "identifikacne_cislo": "2125204568", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Erika Tischlerová", "sudca_id": 1143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-tischlerova-1143", "datum_vydania": "2026-08-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d54b0e63-c40d-401f-aa8d-75010ae5c756", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n28Co/61/2026\n2125204568\n04. 08. 2026\nJUDr. Erika Tischlerová\nECLI:SK:KSTT:2026:2125204568.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu\nMgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom D. E. XXXX/X, F., 2/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 3/ J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom\nD. I. XXX/X, F., 4/ K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 5/ L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/\nX, F., 6/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 7/ ATANER s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova\n224/3, Trnava, IČO: 45 955 751, 8/ J. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. N. XXXX/XX, F., 9/ O. N., nar.\nXX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., zastúpených: SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24,\nTrnava, IČO: 47 631 741, proti žalovaným: 1/ J. O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 2/ J. A.\nL., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., zastúpeným advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, so sídlom\nRožňavská 2, Bratislava - Ružinov, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní\nžalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.6.2025 č. k. 22C/47/2025-34, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\nRozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 324 ods. 3, §\n326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Vecne dôvodil, že dňa 12.6.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh žalobcov na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným odstrániť kamerový systém s mikrofónmi a\nsvietidlá na 2.NP bytového domu I. X, F., ktorý je umiestnený pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim\nsa nad podbráním a na vonkajšej fasáde bytového domu, a to na ľavej strane pri pohľade na podbránie.\nŽalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že žalovaní ako bezpodieloví\nspoluvlastníci bytu č. 7 v bytovom dome svojím konaním, spočívajúcom najmä v tom, že v bytom\ndome majú neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi a svietidlá smerované do\nspoločných priestorov, ktorým dochádza nielen k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, ale\naj k neoprávnenému odpočúvaniu. Žalovaní dlhodobo a vážne zasahujú do výkonu vlastníckych práv\nostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, obmedzujú a znemožňujú ich\nvýkon vlastníckeho práva, čím zároveň sústavne narušujú ich pokojné bývanie, ohrozujú bezpečnosť a\nporušujú dobré mravy v bytovom dome. Žalobcovia napriek písomnej výzve z 11.4.2025 od uvedeného\nkonania neupustili, neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi neodstránili, pričom\nnavyše namontovali aj svietidlá. Žalobcovia mali za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia je\nvýkon práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov bezprostredne ohrozený, a je dôvod, aby\nim súd poskytol ochranu. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP neodkladným opatrením\nmožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (najmä preto, že medzi stranami nejde o spor\no určenie vlastníckeho práva k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, príslušenstve\n\nalebo iným spoločným právam k pozemkom), nie je dôvod na uloženie povinnosti žalobcom podať žalobu\nvo veci samej.\n3. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je\nnedostatočný. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje viacero právne irelevantných\na nesúvisiacich skutočností vzhľadom na navrhovaný petit neodkladného opatrenia. Z priložených\nlistinných dôkazov súdu nevyplývali skutočnosti, ktoré sú uvedené v samotnom návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia. Návrh žalobcov neobsahuje právne zdôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie\nsúčasných žalobcov. V tomto prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. následná\nžaloba nie je žalobou podľa osobitného predpisu podľa § 137 písm. d) CSP, t.j. pretože právnym\npodkladom vzhľadom na navrhovaný žalobný návrh nie je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov, ale § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na strane žalobcov teda\nneexistuje nútené procesné spoločenstvo a podľa priloženého listu vlastníctva ani všetci vlastníci\nbytov a nebytových priestorov v dome v žalobe žalobcov nevystupujú. Samotní žalobcovia sa síce\ndomáhajú odstránenia kamerového systému, ale vo svojom návrhu neuvádzajú, prečo na tom majú\nprávny záujem. Na žiadnom mieste návrhu totiž nie je uvedené, že by kamerový systém zasahoval\ndo ich práv, napríklad do práva na ochranu súkromia tým, že by ich neoprávnene monitoroval. Súd\nsi skutkový stav nemôže v tomto smere domyslieť. Z uvedeného dôvodu súčasní žalobcovia nemajú\nžiadny právny záujem na vydaní takto koncipovaného neodkladného opatrenia, pretože ich právo na\nochranu súkromia ani porušené nie je. Žalobcovia preto neosvedčili dôvodnosť takto koncipovaného\nneodkladného opatrenia, pretože samotný kamerový systém ani neporušuje ich práva, napríklad právo\nna ochranu súkromia, pretože túto skutočnosť ani žalobcovia netvrdia. Ďalšou právnou vadou návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov podľa súdu prvej inštancie bolo, že obsahuje viacero\nprávne irelevantných skutočností, ktoré sú bez priamej vecnej súvislosti s navrhovanou textáciou\nvýroku neodkladného opatrenia. Ďalším dôvodom nenariadenia neodkladného opatrenia bol rozpor\nskutkového stavu s priloženými listinnými dôkazmi. K neoprávnenému odpočúvaniu súd uviedol, že\nuvedené skutkové tvrdenie nevyplýva z priložených listinných dôkazov a z logických dôvodov ani\nvyplývať nemôže. Pokiaľ žalobcovia nemajú vedomosť o type kamery a kamerového systému, nemôžu\ntvrdiť, že dochádza k ich neoprávnenému odpočúvaniu, pretože takúto funkciu kamerový systém ani\nmať nemusí. Z priložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že vo dvore bytového domu\nje nainštalovaná kamera, pričom mu nebolo zrejmé či sa jedná o pravú kameru alebo atrapu, či sa\njedná o kamerový systém zachytávajúci obrazovo-zvukové záznamy alebo len obrazové záznamy a či\nnepretržite alebo len v prípade pohybu so senzorom. Súčasne z priložených fotografií nevyplýva, že by\nsúčasťou kamery, resp. kamerového systému mali byť nejaké mikrofóny ako prídavné zariadenie. Súdu\nnebolo tiež známe, ako prostredníctvom svietidiel dochádza k neoprávnenému odpočúvaniu.\n4. K požiadavke žalobcov, aby žalovaní odstránili namontované svietidlá na 2. NP súd prvej inštancie\nuviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje, na základe čoho a prečo sa\nžalobcovia domáhajú jeho odstránenia. Žalobcovia tak neosvedčili dôvodnosť podaného návrhu. Pokiaľ\nsa jedná o žalobu žalobcov podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobcovia musia tvrdiť, čím\nich uvedené svetlo ohrozuje alebo obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že žalobcovia vo svojom návrhu neosvedčili hodnovernosť svojho práva, a preto neexistuje\nani potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanými. Z návrhu nie je zrejmé, ktoré\nžalobcami ohrozené alebo porušené práva potrebujú akútnu bezodkladnú úpravu pomerov. Súčasne\nžalobcovia vo svojom návrhu uviedli aj skutočnosti, ktoré objektívne nemôžu vyplývať z priložených\nlistinných dôkazov.\n5. Súd prvej inštancie dal tiež žalobcom do pozornosti, že ich petit (návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia) nerešpektuje zásadu proporcionality a je právne neurčitý a nevykonateľný. Vzhľadom k tomu,\nže žalobcovia síce nazvali svoje podanie ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe\nposlednej časti návrhu súd dospel k záveru, že súčasťou tohto návrhu je aj samotná žaloba. Vzhľadom\nna povahu súdneho sporu a ohrozených, resp. porušených práv žalobcov by bolo plne v súlade so\nzásadou proporcionality, keby žalobcovia navrhli vydať neodkladné opatrenie ako časovo obmedzené s\ninou formuláciou povinnosti do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Až v prebiehajúcom súdnom\nspore sa následne ukáže, či sa jedná o atrapu kamery, aké záznamy kamera vytvára, kto ju namontoval\na kto je jej vlastníkom a ďalšie relevantné právne skutočnosti. Takto navrhovaný žalobný návrh vo\nvýroku č. I. nespĺňa požadovanú zásadu proporcionality, pretože nie je formulovaný ako dočasný a\nobsah textácie výroku č. I. znie automaticky na „odstránenie“, pričom požiadavke proporcionality by\n\nspĺňalo slovné spojenie napríklad „dočasne zakazuje“. Ďalej je nedostatočne špecifikovaný „kamerový\nsystém“ žalovaných. Takto naformulovaný petit neodkladného opatrenia nie je spôsobilý na nariadenie\nneodkladného opatrenia, pretože je právne neurčitý a nevykonateľný, čo predstavuje ďalší samotný\ndôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n6. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací\nsúd nariadi neodkladné opatrenie v navrhovanom znení a prizná žalobcom nárok na plnú náhradu\ntrov konania. Odvolanie odôvodnili § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Dôvodili, že ak súd\nprvej inštancie vnímal návrh žalobcov ako nedostatočný, bol ex offo povinný postupovať v súlade\ns § 129 ods. 1 CSP, a keďže tak neurobil takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. K svojmu právnemu záujmu žalobcovia zdôraznili, že žalovaní ako bezpodieloví\nspoluvlastníci bytu č. 7 v bytovom dome – Hviezdoslavova 3 svojím konaním dlhodobo a vážne zasahujú\ndo výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a\nto aj porušovaním ich práva na súkromie a porušením práva na nerušené užívanie ich nehnuteľností,\npričom žalobcovia ako vlastníci iných bytov v tomto bytovom dome, v návrhu explicitne uviedli, že ide\nnajmä (aj) o žalovanými neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi (ako aj svietidlá),\nkeďže ním preukázateľne dochádza nie len k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, ale aj\nk neoprávnenému odpočúvaniu. Žalobcom preto nebolo zrejmé, ako súd mohol ustáliť, že v návrhu\nnemá byť ani uvedené, že by kamerový systém mal zasahovať do práv žalobcov. Aj právny záujem\nžalobcov na odstránení kamerového systému s mikrofónmi je zjavný, žalobcovia majú záujem na tom,\naby zo strany žalovaných nedochádzalo k ich neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, ako aj k\nich neoprávnenému sledovaniu, a to neoprávnene namontovaným kamerovým systémom s mikrofónmi,\nktorým je porušované (najmä) ich právo na súkromie. Žalovaní tento kamerový systém s mikrofónmi (aj\nsvietidlá) namontovali bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom\ndome. Aktívna vecná legitimácia súčasných žalobcov je zjavne prepojená s ich porušením práva na\nochranu súkromia, resp. aj s inými už pomenovanými ohrozenými alebo porušenými právami. Žalobcovia\nnesúhlasili so záverom súdu, že ich návrh má obsahovať viacero právne irelevantných skutočností\nbez priamej vecnej súvislosti s navrhovanou textáciou výroku neodkladného opatrenia. Žalobcovia\nzdôraznili, že uvedené skutočnosti a dôkazy, sú pre posudzovaný návrh relevantné, a to najmä v\nsúvislosti proporcionalitou neodkladného opatrenia, ako aj jeho dôvodnosťou. Žalobcom nebolo zrejmé,\nprečo súd prvej inštancie spochybňuje dôvodnosť podaného návrhu, ak dôvodnosť je preukázateľne\nosvedčená aj nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí\npravdivosť skutočností uvádzaných v návrhu potvrdili podpísaním sa pod návrh. Už samotná existencia\nkamerového systému, ktorý bol žalovanými namontovaný bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov v bytovom dome a ktorý zaznamenáva spoločné priestory, dostatočne osvedčuje,\nže tento kamerový systém sústavne narúša právo žalobcov na ochranu ich súkromia, a to prinajmenšom\nneoprávneným a bezdôvodným vyhotovovaním obrazových záznamov, ktorým okrem iného dochádza k\nneoprávnenému sledovaniu všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, vrátane\nžalobcov. S poukazom na neprispôsobivé správanie sa žalovaných opísané v návrhu, ako aj skutočnosť,\nže kamerové systémy častokrát zachytávajú aj obrazovo – zvukové záznamy, žalobcovia mali za to,\nže existuje odôvodnená obava, že nimi dochádza aj k neoprávnenému odpočúvaniu žalobcov. Úvahy\nsúdu ohľadom atrapy kamerového systému považovali za nepodložené a v tomto štádiu konania za\nprávne bezvýznamné. Neoprávnene namontovaným kamerovým systémom sa preukázateľne narúša\nprávo žalobcov na ochranu súkromia, keďže ním zo strany žalovaných dochádza k porušovaniu ich\npráva na nerušené užívanie bytov, k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, k neoprávnenému\nsledovaniu a s vysokou pravdepodobnosťou aj k neoprávnenému odpočúvaniu. Žalobcovia odstránenie\nsvietidiel žiadajú nielen preto, že tieto sú neoprávnene namontované, ale aj preto, že nimi žalovaní nad\nmieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov ako ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v\nbytovom dome, nepríjemným osvetlením, najmä počas nočného pokoja, čím sa vážne ohrozuje výkon\nich vlastníckych práv, ako aj právo na pokojný a ničím nerušený spánok. Žalovaní sa týmto snažia\nzískať aj počas nočných hodín kvalitné kamerové záznamy, čo bez ďalšieho vylučuje, aby išlo o atrapy.\nAko to vyplýva aj z fotografií, na ktorých je kamerový systém (s mikrofónmi) a svietidlami zachytený,\ntak na jednej strane bytového domu sa nachádza len kamerový systém (pod odkvapovým žľabom\nnachádzajúcim sa nad podbráním) a na druhej strane sa nachádza kamerový systém a aj svietidlá (na\nľavej strane pri pohľade na podbránie), čo odôvodňuje dva samostatné navrhované výroky v návrhu, a\nto z dôvodu ich nezameniteľnej lokalizácie.\n\n7. Žalobcovia trvali na tom, že bez nariadenia neodkladného opatrenia je výkon práv žalobcov\nako ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bezprostredne ohrozený,\nčo odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v koncipovanom znení, pričom je ním možné\ndosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a teda nie je nevyhnutné, aby petit z dôvodu\nproporcionality bol koncipovaný len na „dočasné zakázanie“ kamerového systému. Keďže návrh bol\nzároveň podaný väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je nesporné,\nže žalovaní namontovali kamerový systém so svietidlami neoprávnene, čo samo o sebe osvedčuje\ndôvodnosť podaného návrhu. Ak väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom\ndome sa domáha odstránenia neoprávnene namontovaného kamerového systému a neoprávnene\nnamontovaných svietidiel, tak uvedené vylučuje, aby žalovaní takýto kamerový systém so svietidlami\nmohli namontovať so súhlasom väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome.\nAj petit znejúci len na „odstránenie“ neoprávnene namontovaného kamerového systému a svietidiel\nje proporcionálny, pretože odstránením takéhoto kamerového systému a svietidiel sa nevytvorí žiaden\nnenávratný a nenapraviteľný stav, ale aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia sa ochrany svojich\npráv z dôvodu proporcionality nedomáhajú prostredníctvom nariadeného predaja bytu žalovaných. K\nbližšiemu nešpecifikovaniu kamerového systému žalobcovia zdôraznili, že tento ani objektívne nebolo\nmožné bližšie špecifikovať, keďže žalobcovia sa k nemu nemôžu ani len dostať, avšak s poukazom\nna presnú a podrobnú lokalizáciu kamerového systému, ako aj svietidiel, mali za to, že takýto petit\nby bol nepochybne právne vykonateľný. K samotnému kamerovému systému žalobcovia dodali, že v\nbytovom dome sú nainštalované dve kamery, a to jedna pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad\npodbráním a druhá pod svietidlami. Žalobcovia zároveň netvrdili, že súčasťou kamerového systému by\nmal byť zvlášť zvukový mikrofón, keďže tento je podľa názoru žalobcov zabudovaný priamo v kamerách,\nčo je v dnešnej dobe už štandard. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že medzi odstránením kamery\na kamerového systému je podstatný rozdiel, žalobcovia zdôraznili, že práve z uvedeného dôvodu\nsa domáhajú odstránenia kamerového systému, teda aj prípadných káblov a iných zariadení, ktoré\nvoľným okom nie sú žalobcovia objektívne schopní lokalizovať, čím majú záujem zabrániť ďalšiemu\nnarúšaniu ich práva na ochranu súkromia. Ak podľa názoru súdu prvej inštancie mali žalobcovia z dôvodu\nproporcionality či špecifikácie požadovať len odstránenie (resp. dočasný zákaz) „kamier“, mohol to súd\nprvej inštancie žalobcom vytknúť, a to výzvou podľa § 129 ods. 1 CSP, čo však súd prvej inštancie bez\nodôvodnenia neurobil.\n8. Žalovaní sa na výzvu odvolacieho súdu (§ 329 ods. 1 druhá veta CSP) k odvolaniu ani k návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia v stanovenej lehote nevyjadrili.\n9. Odvolací súd o odvolaní žalobcov rozhodol uznesením sp. zn. 28Co/103/2025 z 13.8.2025 tak, že\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie čiastočne zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým\nžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť kamery na 2. poschodí bytového domu I. X,\nso súpisným číslom XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného na liste vlastníctva č.\nXXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ktoré sú umiestnené v rámci spoločného dvora pod\nodkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním a na vonkajšej fasáde bytového domu na ľavej\nstrane pri pohľade na podbránie, do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia a vo zvyšku zamietnutia\nnávrhu uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.\n10. V následnom vyjadrení k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenom\nodvolaciemu súdu dňa 30.8.2025 a doplnenom dňa 1.9.2025, žalovaní 1/ a 2/ navrhli uznesenie súdu\nprvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nje fakticky iba návrhom žalobcu 9/ O. N., ktorý žalovaných a ich syna viac ako dve desaťročia\nvulgárne uráža, vyhráža sa im a bije ich, čo vyvrcholilo dňa 10.3.2023, kedy ich v priestore brány\ndo dvora bytového domu fyzicky napadol s takou intenzitou, že žalovanému 1/ spôsobil zlomeninu\nlebky a pomliaždenie mozgu a žalovanej 2/ zlomeninu stavca. Táto trestná vec je na Okresnom súde\nTrnava vedená pod sp. zn. 10T/22/2024. Žalovaní sa nezúčastňujú na schôdzach vlastníkov bytov,\npretože na schôdzi vlastníkov v roku 2013 im žalobca 9/ vulgárne nadával a vyhrážal sa im, preto si\nžalovaní z dôvodu svojej ochrany nainštalovali i kamerový systém. Žalovaný tiež poukázali na útoky\nžalobcu 9/ voči žalovaným a ich synovi v roku 2004, 2012, 2016. Taktiež poukázali aj na správanie\nžalobcu 8/ voči žalovaným a ich synovi v roku 2016, 2017, za čo bol i priestupkovo postihnutý.\nPriestupkovo potrestaná i žalobkyňa 5/, ktorá úmyselne strhávala nálepky, ktorými žalovaní upozorňovali\nna prítomnosť kamerového systému. Žalovaní teda nainštalovali kamerový systém na svoju ochranu\npred nebezpečným násilníkom žalobcom 9/, čo je legitímny účel. Tento kamerový systém zaberá\n\npozemok vo dvore bytového domu, ktorý je verejné prístupný z dôvodu, že žalobca 9/ má vo dvore\nprevádzku. Existencia prevádzky drobnej živnosti žalobcu 9/ vo dvore znižuje bezpečnosť v tomto\npriestore, aj keď najväčším zdrojom nebezpečenstva je sám žalobca 9/. Kamerový systém nie je\nvybavený nahrávaním zvuku. Svetelný zdroj vo viditeľnom spektre majú žalovaní do dvora nasmerovaný\nlen jeden, pričom tento nesvieti trvale, ale sa zapína na diaľkové ovládanie. Účelom jeho inštalácie bolo\nosvetlenie priestoru dvora v čase príchodu žalovaných do dvora, aby ich žalobca 9/ v tme neprekvapil a\nnezaútočil na nich. Keďže v súčasnosti je už dvor bohato osvetlený mnohými reflektormi inštalovanými\nviacerými spoluvlastníkmi, žalovaní ho už dlho nepoužili. Napriek tomu ho považujú za potrebný, aby\nsa nestalo, že svetlá vo dvore „náhodou“ prestanú svietiť a v tme bude na nich čakať žalobca 9/. Druhé\nsvietidlo je infračervené, takže emituje svetelný tok v neviditeľnej časti spektra. Keďže infračervené\nžiarenie je pre ľudské oko neviditeľné (a neškodné), tak nemôže žalobcu 9/ ani nikoho iného nijako\nobťažovať. Žalobca 9/ vo svojom návrhu pritom zatajil, že vo dvore sa nachádza minimálne 13 ďalších\nsvetelných zdrojov, z toho 8 je súkromných a 3 spoločné. Žalobca 9/ v dome ani nebýva, má tam iba\nprevádzku, takže v noci ho nič nemôže rušiť, lebo tam nie je. Vzhľadom na všetky okolnosti by návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia by mal byť odmietnutý ako zjavne zneužívajúci právo. Poukázali\ntiež na to, že žalobca 9/ už ani nie je vlastníkom nebytového priestoru, preto už stratil aktívnu legitimáciu.\nDňa 15.7.2025 totiž jeho nebytový priestor bol vydražený na dobrovoľnej dražbe a v súčasnosti prebieha\nzápis nového vlastníka do katastra.\n11. Na základe dovolania žalovaných 1/ a 2/, dovolací súd uznesením sp. zn. 5CdoNaZO/1/2026\nz 28.5.2026 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol odvolaciemu\nsúdu, že nesprávnym procesným postupom žalovaným znemožnil, aby ako strana sporu uskutočňovali\nim patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Zdôraznil, že pokiaľ\nodvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že nerozhodoval o neodkladnom opatrení vo veci samej,\nčo sa ale neodrazilo v enunciáte jeho uznesenia, keď dočasný charakter úpravy práv a povinností strán\nsporu vo výroku uznesenia odvolacieho súdu vyjadrený nie je. Zároveň, ak odvolací nariadil neodkladné\nopatrenie len dočasného charakteru, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 337 ods. 1 CSP a poučiť\nžalovaných, ktorým neodkladným opatrením uložil povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o\nprávnych následkoch s tým spojených. Odvolací súd takto nepostupoval. Dovolací súd potom z hľadiska\nprípustnosti dovolania musel dospieť k jedinému záveru, že ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým\nsa konanie končí a dovolanie podané dovolateľmi podľa § 420 písm. e), f) je prípustné. Tento rozpor\nmedzi výrokom a odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu súčasne predstavuje procesný postup,\nktorý robí jeho rozhodnutie nejasným a nepreskúmateľným a zakladá vadu zmätočnosti v zmysle §\n420 písm. f) CSP. K jej existencii prispelo aj to, že odvolací súd neobjasnil, prečo považoval návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia ako návrh podaný súčasne so žalobou vo veci samej v situácii, keď\nžalobcovia podmienili vydanie meritórneho rozhodnutia výsledkom konania o neodkladnom opatrení;\nodvolací súd sa nezaoberal tým, či je takýto procesný postup navrhnutý žalobcami (rozhodovať o\nžalobe vo veci samej, ktorá mala byť podaná spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,\niba v prípade nenaplnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia) vôbec právnou úpravou\naprobovaný.\n12. V ďalšom vyjadrení doručenom odvolacom súdu dňa 14.7.2026 žalovaní zopakovali, že majú\nlegitímny a legálny dôvod na inštaláciu a prevádzkovanie kamerového systému, a to obavu\no svoje zdravie aj život. Naopak, žalobcovia, osobitne žalobca 9/ nemá legitímny záujem na\nodstránení kamerového systému. Poukázali v tejto súvislosti na uznesenie Okresného súdu Trnava\nzo 6.10.2025 č.k. 100C/73/2025-49 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 3.12.2025 č.k.\n24Co/138/2025-116, ktorými bolo žalobcovi 9/ uložené nepribližovať sa k žalovaným a ich synovi na\nvzdialenosť menšiu ako 5 metrov z dôvodu hrozby fyzického útoku žalobcu 9/ na žalovaných a ich\nsyna. Zopakovali, že žalobca 9/ už počas odvolacieho konania stratil aktívnu legitimáciu, keď prestal\nbyť vlastníkom svojho nebytového priestoru, avšak v tomto nebytovom priestore sa neoprávnene\nnaďalej zdržiava, a teda pre žalovaných naďalej predstavuje akútnu hrozbu. Vlastníctvo svojho bytu\nstratili aj žalobcovia 4/ a 5/, čím tiež stratili aktívnu legitimáciu. Podľa žalovaných je možné kamerový\nsystém legálne a legitímne umiestňovať aj do spoločných, fakticky verejných priestorov. Žalovaný ďalej\npoukázali na verbálne útoky žalobcu 9/ na žalovaných a ich syna, ktoré súd predmetom súdnych sporov\no ochranu osobnosti žalovaného 1/ a jeho syna proti žalobcovi 9/ vedených na Okresnom súdu Trnava\npod sp. zn. 21C/28/2026, 31C/27/2026, 100C/22/2026. Uviedli tiež, že žalobca 9/ bol totiž uznaný vinným\nzo spáchania priestupku extrémizmu 8 skutkami, k čomu predložili aj rozhodnutie KRPZ TT zo dňa\n17.10.2025, č. KRPZ-TT-ZP2-2025/004517-016 a rozhodnutie KRPZ TT zo dňa 29.1.2026, č. KRPZTT-ZP-2026/000649-002.\n\n13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§\n362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.\n2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§\n127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.\nb/, d/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a\ndôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných\npodmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu\nprvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.\n1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je vo výroku vecne\nsprávne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.\n14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,\nodôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalobcov predostreté v odvolacom konaní, ako\naj so zohľadnením vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a\ndané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobcami navrhované neodkladné opatrenie.\n15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba\ndemonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.\n17. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť\nlistiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).\n18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez\nvýsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti\nuzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase\nvydania uznesenia súdu prvej inštancie.\n19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie\nmôže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je\nobava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež\npo jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný\nurýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.\nVzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup\nurčený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To\nvšak neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných\nskutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť\nbezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých\nsa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne\ndočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej\nochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia\nosvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,\nprimeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.\n20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom\nosvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené\nskutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie\n\n(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno\ndosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným\nopatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky\nneodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah\n(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp\nsubsidiarity).\n21. V predmetnej právnej veci podali žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým\nsa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhali, aby im súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť nimi\nalebo na ich objednávku namontovaný kamerový systém s mikrofónmi na 2.NP bytového domu I. X,\nP. P. Q. XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX\nOkresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ktorý je umiestnený v rámci spoločného dvora a/ pod\nodkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním; a b/ na vonkajšej fasáde bytového domu, a to\nna ľavej strane pri pohľade na podbránie; a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Súčasne žiadali,\naby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť nimi alebo na ich objednávku\nnamontované svietidlá na 2.NP bytového domu I. X, P. P. Q. XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom\núzemí F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ktoré\nsú umiestnené v rámci spoločného dvora na vonkajšej fasáde bytového domu, a to na ľavej strane pri\npohľade na podbránie; a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.\n22. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, čo\nodôvodnil tým, že je nedostatočný, nedáva súdu odpovede na dôležité otázky, obsahuje viacero právne\nirelevantných a nesúvisiacich skutočností vzhľadom na navrhovaný petit, žalobcovia v ňom neuvádzajú,\nprečo majú právny záujem na odstránení kamerového systému a ani to, že by kamerový systém\nzasahoval do ich práv, absentuje v ňom opísanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami\na žalovanými, z návrhu žalobcov a priložených listinných dôkazov súd prvej inštancie nevidel žiadny\nskutkový ani právny súvis s tým, že žalobcovia požadujú odstránenie kamerového systému, aktívna\nvecná legitimácia súčasných žalobcov nie je prepojená s ich prípadným porušením práva na ochranu\nsúkromia, resp. iným ohrozeným alebo porušeným právom, fotografia kamery nemôže poskytovať dôkaz\no neoprávnenom odpočúvaní, z listinných dôkazov nemožno dovodiť, či sa jedná o pravú kameru\nalebo atrapu, či sa jedná o kamerový systém zachytávajúci obrazovo-zvukové záznamy alebo len\nobrazové záznamy a či nepretržite alebo len v prípade pohybu so senzorom, naformulovaný petit\nneodkladného opatrenia nie je spôsobilý na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je právne\nneurčitý a nevykonateľný a nerešpektuje zásadu proporcionality. K požiadavke žalobcov, aby žalovaní\nodstránili namontované svietidlá na 2. NP súd prvej inštancie konštatoval, že v návrhu absentuje, na\nzáklade čoho a prečo sa žalobcovia domáhajú jeho odstránenia, keď ani netvrdili, čím ich uvedené svetlo\nohrozuje alebo obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva.\n23. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným\nopatrením poskytnúť ochrana. Z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného\nopatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje\nochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami\nskutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu\nmožno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia\no nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je\ndané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 458/2022).\n24. Odvolací súd pri viazanosti právnymi závermi dovolacieho súdu, po preskúmaní veci už\ni s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaných a nimi predložené dôkazy, ktoré však v čase v poradí\nprvého rozhodnutia nemal k dispozícii, konštatuje, že v danej veci neboli splnené všetky podmienky pre\nnariadenie neodkladného opatrenia.\n25. V danom prípade má naďalej odvolací súd za to, že v prípade podaného návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia sa nejedná o neodkladné opatrenie vo veci samej posudzujúc návrh podľa\njeho obsahu, pretože v ňom žalobcovia jasne vyjadrili vôľu pokračovať v konaní o veci samej v prípade,\nak by sa samotným neodkladným opatrením vec sama nevyriešila. Odvolací súd pritom poukazuje na\nstabilnú judikatúru, podľa ktorej súd nie je viazaný formuláciou petitu, ale obsahom žaloby, z ktorej musí\n\nbyť zrejmé, čo žalobca sleduje. Z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva čoho sa žalobcovia domáhajú –\nodstránenia kamerového systému a svietidiel či už formou neodkladného opatrenia alebo rozhodnutia vo\nveci samej. Za takejto situácie, v prípade, ak by sa súd po zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia odmietol zaoberať vecou samou, podľa názoru odvolacieho súdu by takýmto postupom odňal\nžalobcom možnosť konať pred súdom.\n26. Z obsahu návrhu žalobcov a vyjadrenia žalovaných, ako aj predložených listinných dôkazov,\nnepochybne vyplýva, že vzťahy medzi stranami sporu sú dlhodobo konfliktné, a to najmä vzťahy\nmedzi žalovanými a žalobcom 9/. Vzhľadom na osvedčený násilný útok žalobcu 9/ voči žalovaným, je\npochopiteľná obava žalovaných o ich život a zdravie, žalovaní však kamerový systém nenainštalovali\nv nadväznosti na útok žalobcu 9/ voči nim (10.3.2023), ktorý je predmetom trestného konania a ani\nv nadväznosti na schôdzu vlastníkov bytov v roku 2013. Žalovaní uviedli, že kamerový systém\nnainštalovali v roku 2017 na svoju ochranu pred žalobcom 9/, preto ide podľa nich o legitímny účel,\npričom ani netvrdili, že by disponovali súhlasom ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome so zavedením bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a\nspoločných zariadeniach domu. V prípade podaného návrhu je možné uvažovať o dôvodnosti nároku,\nktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, keďže nie je sporné, že kamerový systém\nbol žalovanými namontovaný bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, tento kamerový\nsystém neoprávnene zaznamenáva osoby žalobcov (ako aj iné osoby), čím nepochybne dochádza\nk zásahu do práva na ochranu súkromia žalobcov (§ 11 Občianskeho zákonníka), a taktiež do ich\npráva pokojne užívať spoločné časti bytového domu, ktorých sú spoluvlastníkmi (§ 126 Občianskeho\nzákonníka). Neobstojí pritom poukaz žalovaných na skutočnosť, že kamery nezaznamenávajú spoločné\npriestory, t.j. spoločné časti bytového domu, ale verejne prístupný dvor, pretože pokiaľ sú kamery\numiestnené na fasáde bytového domu, je na takú inštaláciu potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny\nvšetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 14b ods. 1 písm. n/ zákona č. 182/1993\nZ.z.). Žalovaní tiež netvrdili, že majú oprávnenie spracúvať osobné údaje iných osôb, pričom vzhľadom\nna vyjadrenie samotných žalovaných, jedná sa o funkčný kamerový systém, ktorý zaznamenáva\nžalobcov, ako aj iné osoby. Okrem uvedenej absencie súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov, je tiež potrebné zdôrazniť podstatnú skutočnosť tvrdenú samotnými žalovanými, t.j. že ich\nkamerový systém zaznamenáva pozemok vo dvore bytového domu, ktorý je verejne prístupný. Žalovaní\ntak zasahujú do práva na rešpektovanie súkromného života a práva na ochranu osobných údajov\nžalobcov (ako aj iných osôb). Cieľom oboch týchto práv je chrániť podobné hodnoty, t. j. nezávislosť\na ľudskú dôstojnosť jednotlivcov. Ochrana týchto práv je upravená aj Nariadením (EÚ) 2016/679 o\nochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým\nsa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) /GDPR/. Nariadenie (ktoré je\npriamo aplikovateľné) sa síce nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v rámci\nvýlučne osobnej alebo domácej činnosti, avšak odvolací súd tu poukazuje na rozsudok SDEÚ vo veci\nC-212/13 - Ryneš z 11. decembra 2014, podľa ktorého, ak fyzická osoba kamerou sníma aj verejný\npriestor, nie je takéto monitorovanie možné považovať za jeho osobnú alebo domácu činnosť. SDEÚ\nskonštatoval, že kamerový systém, ktorý zahŕňa zaznamenávanie a uchovávanie osobných údajov,\npredstavuje automatické spracúvanie údajov, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov\nEÚ o ochrane údajov a v rozsahu, v akom taký kamerový systém sníma, hoci len čiastočne, verejné\npriestranstvo, a smeruje mimo súkromnú sféru osoby, ktorá jeho prostredníctvom spracováva údaje,\nnemožno ho považovať za výlučne osobnú či domácu činnosť. Napriek tomu, že predmetný rozsudok sa\ntýka výkladu článku 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o\nochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, ktorá smernica\nbola vyššie citovaným nariadením zrušená a v súčasnosti sa uplatňuje nový právny nástroj, ktorým je\nvšeobecné nariadenie o ochrane údajov, táto existujúca judikatúra je naďalej relevantná a platná, pokiaľ\nide o výklad a uplatňovanie zásad EÚ v oblasti ochrany údajov v rozsahu, v akom boli základné zásady\na koncepcie smernice o ochrane údajov zachované v GDPR.\n27. Okrem atribútu dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je\nvšak pre nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné, aby žalobcovia presvedčili súd o naliehavosti\nnavrhovaného neodkladného opatrenia, a teda musia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce\nneodkladnú potrebu úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Žalobcovia nikde v návrhu neuvádzajú,\nkedy boli kamery nainštalované. Ako však vyplynulo z nesporných tvrdení žalovaných, kamery sú na\nfasáde bytového domu nainštalované už od roku 2017. Je preto zrejmé, že sa nejedná o stav, ktorý by\nspĺňal podmienku naliehavosti a aj bezodkladnosti. Aj keď samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho\n\nneznamená, že ide o akútny a jednorazový stav a potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná\na pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, rozhodujúce je vždy kritérium splnenia zákonných\npodmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Samotný návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia je však veľmi strohý (a to aj v časti konštatovania, že dochádza\nk neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov) a navyše z neho nie je ani zrejmé, v akom štádiu\nsa konanie pred dozorným orgánom uplatňovania nariadenia nachádza, a to najmä s poukazom na\nskutočnosť, že konanie malo byť začaté v roku 2023. Podľa zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných\núdajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je dozorným orgánom uplatňovania nariadenia Úrad\nna ochranu osobných údajov SR, ktorý zastáva pozíciu dozorného orgánu pre oblasť ochrany osobných\núdajov. V danom prípade však i žalovaní dôvodne namietali, že nie je zrejmé, aký je výsledok konania\npred Úradom na ochranu osobných údajov SR, resp. v akom štádiu sa toto konanie, ktorého začatie\ninicioval žalobca 9/ v roku 2023, nachádza. Tento listinný dôkaz - návrh na začatie konania pred Úradom\nna ochranu osobných údajov SR z 24.3.2023 pritom pripojili k návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia samotní žalobcovia. Aj s poukazom na kompetenciu Úradu na ochranu osobných údajov\nSR ako orgánu dozoru nad uplatňovaním nariadenia, keďže žalobcovia namietajú vo svojom návrhu\naj neoprávnené spracúvanie osobných údajov žalovanými, je potrebné zaoberať sa aj výsledkom\ntohto konania pred týmto orgánom v ďalšom priebehu konania vo veci samej týkajúcej sa odstránenia\nkamerového systému. V konaní o veci samej je tiež potrebné zistiť (na základe dôkazných návrhov strán)\na následne vyhodnotiť i tú skutočnosť o aký kamerový systém sa vlastne jedná a či prostredníctvom\nneho dochádza k automatickému spracúvaniu údajov.\n28. Pokiaľ ide o žalobcami požadované odstránenie osvetlenia, odvolací súd sa stotožňuje so záverom\nsúdu prvej inštancie, že v tejto časti absentuje akékoľvek odôvodnenie uplatneného nároku. Žalobcovia\nsíce v odvolaní doplnili, že odstránenie svietidiel žiadajú nielen preto, že tieto sú neoprávnene\nnamontované, ale aj preto, že nimi žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov ako\nostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, nepríjemným osvetlením, najmä\npočas nočného pokoja, čím sa vážne ohrozuje výkon ich vlastníckych práv, ako aj právo na pokojný\na ničím nerušený spánok, avšak i v prípade, ak by tieto skutočnosti neboli neprípustnými novotami\nv odvolacom konaní, takéto skutočnosti neosvedčili. Navyše i tu odvolací súd musel prihliadnuť na\nvyjadrenie žalovaných, že vo dvore bytového domu sa nachádza 13 ďalších svetelných zdrojov, 8\nsúkromných a 3 spoločné, preto v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by musela\nbyť dostatočne osvedčené, že práve svietidlá žalovaných nad mieru primeranú pomerom obťažujú\nžalobcov ako ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Zároveň i v prípade\npožadovaného odstránenia svietidiel absentuje naliehavosť takejto potreby vyžadovaná zákonom pre\nnariadenie neodkladného opatrenia. Ako však správne uviedol i súd prvej inštancie, z obsahu návrhu\nžalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že sa súčasne jedná\ni žalobu vo veci samej, preto návrh žalobcov na odstránenie kamerového systému a svietidiel bude\npredmetom konania vo veci samej.\n29. Dôvodnou však nebola námietka žalovaných, že žalobca 9/ už nie je vlastníkom nebytového\npriestoru, pretože 15.7.2025 bol jeho nebytový priestor vydražený na dobrovoľnej dražbe. Ako vyplýva\nz obsahu spisu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podávali žalobcovia ako vlastníci bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome, pričom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol i žalobca\n9/ vlastníkom nebytového priestoru v bytovom dome. Pre odvolací súd je pritom rozhodujúci skutkový\nstav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), t.j. 17.6.2025, a teda odvolací\nsúd nemôže prihliadať na skutočnosť, že žalobca 9/ už aktuálne vlastníkom predmetného nebytového\npriestoru nie je. Uvedené rovnako platí v prípade žalobcov 4/ a 5/, ktorí vlastníkmi bytu v predmetom\nbytovom dome podľa tvrdení žalovaných už taktiež nie sú.\n30. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zákonná podmienka osvedčenia\nnevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov, v danom prípade nebola splnená, preto bol návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia správne zamietnutý.\n31. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením\nvo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania, zmysle ust. §\n262 ods. 1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.\n32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/47/2025", "guid": "c3d56364-42a7-421b-bd12-4622c9b31249:84742a4f-1b28-4b49-9264-d5f02f50d81f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aea3ea51-1b64-419b-bb71-ea34187c3cc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.458.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 458/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.458.2022.2"}, {"guid": "04932643-5672-4d29-bb0b-59b0be562714:f34aa903-f388-4443-9c4f-6a90bbee2ca0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2125206856.1", "spisova_znacka": "24Co/138/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/138/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2125206856.1"}], "citovane_v": []}