{"guid": "13212bd7-c551-472b-a002-5619a4dedb9c:d7d94be3-6ed6-4129-b354-82d24cdf0a0c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2124202000.1", "spisova_znacka": "24Co/143/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/143/2025 z 21. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. januára 2026, sp. zn. 24Co/143/2025, ECLI:SK:KSTT:2026:2124202000.1", "identifikacne_cislo": "2124202000", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Spálová", "sudca_id": 30, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-spalova-30", "datum_vydania": "2026-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7d94be3-6ed6-4129-b354-82d24cdf0a0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2124202000.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2124202000.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2124202000.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n24Co/143/2025\n2124202000\n21. 01. 2026\nJUDr. Ľubica Spálová\nECLI:SK:KSTT:2026:2124202000.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.\nEva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D.\nE. XXXX/XX, A., zastúpenej advokátom: Mgr. Miroslav Pavlík, so sídlom Podjavorinskej 1922/9, Nové\nMesto nad Váhom, proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.X.XXXX, adresa H. XXXX/X, F., t.č. I. XXXX/XXX,\nF., 2. A. G., nar. X.X.XXXX, adresa H. XXXX/X, F., t.č. I. XXXX/XXX, F., obaja zastúpení advokátom:\nJUDr. Miroslav Kučera, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie\nžalovaných 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 11C/25/2024-113 zo dňa 28.8.2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobkyne, keď vo výroku\nrozhodol nasledovne:\nI. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa J. J. K. XXX na 6. poschodí\nbytového domu súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 9977, o výmere 233\nm2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na\nliste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F., a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\n2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného\ndokazovania, pričom skonštatoval, že z výpisu z LV č. XXXX - čiastočný pre k.ú. F. (na č.l. 5 spisu)\nvyplýva, že žalobkyňa je evidovaná ako výlučný vlastník bytu špecifikovaného v odseku 1. tohto\nrozsudku, pričom ako titul nadobudnutia je uvedený rozsudok OS Bratislava III sp.zn. 66C/21/2022-313,\nprávoplatný 24.03.2023. V konaní nebolo sporným, že žalovaní v 1. a 2. rade predmetný byt dlhodobo\n(cca 20 rokov) užívajú.\n3. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 123, § 124, § 126, § 145, § 40a\nzák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v texte aj len OZ), § 232 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok (v texte aj len CSP).\n4. V predmetnej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom\npredmetného bytu, a to po právoplatnom skončení konania o vyporiadanie BSM, ktoré bolo právoplatne\nskončené dňa 24.03.2023, pričom súd poukázal na nasledovné.\n\n5. Predovšetkým prvoinštančný súd uviedol, že argumentáciu žalovaných, že predmetný byt nepatril\ndo BSM žalobkyne a ich syna, ale bol vo výlučnom vlastníctve ich syna, nemožno po právoplatnom\nskončení konania vedeného pred bývalým Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 66C/21/2022\nuznať za dôvodnú. Otázka, či predmetný byt bol vo výlučnom vlastníctve syna žalovaných alebo patril\ndo masy BSM (a bolo potrebné ho vyporiadať) bola ako predbežná otázka posúdená v právoplatne\nskončenom konaní o vyporiadanie BSM a tunajší súd v konaní sp.zn. 11C/25/2024 je s poukazom na\nprincíp právnej istoty viazaný tým, ako súd v uvedenom konaní posúdil prejudiciálnu otázku vlastníckeho\npráva k predmetnému bytu. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by súd uvedenú otázku v tu\nprejednávanej veci posúdil odlišne. Súd pritom podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave\nč.k. 26Co/7/2023-213 zo dňa 23.01.2024. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave č.k. 10CoPr/4/2018-257 zo dňa 30.01.2019, v ktorom odvolací súd uviedol, že „8. Podľa\nustálenej judikatúry NS SR R 40/2013 pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená\nurčitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku\nposúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. V uvedenom rozhodnutí NS SR dospel k\nzáveru, že pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom\nkonaní účastníkov došlo právoplatným rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa\ntento nový nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom\nnovom občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky týmto vyriešením viazaný. NS\nSR v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia\nsa zaoberala nielen judikatúra NS SR (najmä sp. zn. 1Cdo 133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 349/09, I. ÚS 170/2015. Vzhľadom na zásadu\nviazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní, všeobecný súd nemá možnosť\nvýberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku\njaviacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.“\n6. Dokazovanie o tom, čo patrí a čo nepatrí do masy BSM sa vykonávalo v konaní o vyporiadanie BSM\nžalobkyne a syna žalovaných, pričom syn žalovaných mal možnosť uviesť podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu o vyporiadanie BSM v danom konaní. Podľa rozsudku z konania\no vyporiadanie BSM (odsek 6. rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 66C/21/2022-313\nzo dňa 13.02.2023) však „žalovaný bol v konaní úplne pasívny, skutkové tvrdenia žalobkyne žiadnym\nspôsobom nerozporoval, a teda účinne nepoprel ani rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov ani hodnotu vyporiadavaných vecí.“ V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rímsku\nprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži\nsvoje práva“, v zmysle ktorej práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ich ochranu a výkon s\ndostatočnou predvídavosťou, inak tieto práva podcenením či zanedbaním môžu strácať (viď napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo 8/2008 zo dňa 31.07.2009). Bolo v záujme syna\nžalovaných preberať na adrese trvalého pobytu zásielky, resp. splnomocniť na ich preberanie tretiu\nosobu, ak sa na adrese trvalého pobytu súvisle nezdržiaval. Uvedenú pasivitu syna žalovaných v konaní\no vyporiadanie BSM nie je možné napraviť v tu prejednávanej veci.\n7. Pokiaľ ide o Čestné vyhlásenie žalobkyne zo dňa 24.08.2005 a Čestné vyhlásenie L. M. zo dňa\n27.03.2019, prvoinštančný súd skonštatoval, že ide o dôkazy, ktoré mohli byť použité v konaní o\nvyporiadanie BSM. Zároveň poukázal na odôvodnenie rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava\nIII č.k. 66C/21/2022-313 zo dňa 13.02.2023, v ktorom súd (v odseku 9.1.) uviedol, že „zahrnul do masy\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne\núzemie F., a to dvojizbový byt č. XX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\ndomu a k pozemku, keďže boli nadobudnuté žalovaným počas trvania manželstva sporových strán\nna základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.08.2005 V 2251/05 s tým, že z predložených listín je zrejmé,\nže kúpna cena bola hradená prevažne z prostriedkov splátkového úveru poskytnutého Slovenskou\nsporiteľnou, a.s. poskytnutého obom manželom ako dlžníkom za účelom kúpy bytu.“ Z uvedeného\nje zrejmé, že súd vyporiadavajúci BSM posudzoval otázku, či predmetný byt patrí do masy BSM,\npričom uvedené mal za preukázané z listinných dôkazov. Nie je tak potom možné ani uzavrieť, že by\nsamotné čestné vyhlásenia boli jedinými dôkazmi majúcimi význam pre posúdenie predbežnej otázky\nrozsahu masy BSM. V konaní o vyporiadanie BSM syn žalovaných netvrdil, ani nepreukázal, že by bol\npredmetný byt nadobudnutý výhradne za jeho výlučné finančné prostriedky. Naopak, podľa záverov súdu\nv konaní sp.zn. 66C/21/2022 bol predmetný byt nadobudnutý prevažne za finančné prostriedky získané\nposkytnutím úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. obom manželom ako dlžníkom za účelom kúpy bytu.\n\n8. V súvislosti s Čestným vyhlásením žalobkyne zo dňa 24.08.2005 prvoinštančný súd poukázal napr.\nna uznesenie Najvyššieho súd ČR sp.zn. 20Cdo/3593/2006 zo dňa 29.05.2008, podľa ktorého „ak\nbola vec nadobudnutá za trvania manželstva i len jedným z manželov, tvorí bez ohľadu na vôľu\nkonajúceho manžela, rovnako ako manžela druhého, predmet spoločného majetku, ak nie je daný\nzákonný či zmluvný dôvod jej vylúčenia z predmetu spoločného majetku“. Je teda bez významu,\nči a aká bola dohoda v čase nadobúdania predmetnej nehnuteľnosti, keď platí, že iným právnym\núkonom ako dohodou uzavretou formou notárskej zápisnice podľa § 143a OZ nemohli manželia vylúčiť\nnadobudnutie nehnuteľnosti do ich BSM, ak do BSM podľa zákona patrila. Tak ako manželia nemôžu\nvytvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo, ak na to nie sú zákonné predpoklady, nemôžu jeho vznik ani\nvylúčiť, ak na to zákonné predpoklady sú.\n9. Dôkazné bremeno, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania manželstva niektorým z manželov, bola\nnadobudnutá výhradne z jeho výlučných finančných prostriedkov, spočíva v prípade sporu na tej strane\nsporu, ktorá takúto skutočnosť tvrdí, v tomto prípade spočívalo na synovi žalovaných. Syn žalovaných\nvšak použitie výhradne výlučných finančných prostriedkov na kúpu predmetného bytu v konaní o\nvyporiadanie BSM ani netvrdil, keď nadobudnutie nehnuteľnosti z finančných prostriedkov z úveru pre\noboch manželov uvedené ani nespĺňa. Opätovne však otázka, či predmetný byt bol nadobudnutý do\nBSM žalobkyne a syna žalovaných už bola právoplatne ako predbežná vyriešená v konaní bývalého\nOkresného súdu Bratislava III sp.zn. 66C/21/2022 a súd je týmto posúdením s poukazom na princíp\nprávnej istoty viazaný.\n10. Hoci žalovaní mali možnosť (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 08.04.2025 na rube č.l. 105\nspisu) zo spisu bývalého Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 66C/21/2022 predložiť v prípade potreby\nlistinné dôkazy v lehote 20 dní, v uvedenej lehote, ani neskôr do pojednávania dňa 31.07.2025, tak\nbez vysvetlenia neurobili. Zároveň, do skončenia dokazovania vo veci sp.zn. 11C/25/2024 nebolo\nzo strany žalovaných tvrdené, ani preukázané, že by došlo k zrušeniu vyznačenia právoplatnosti\nrozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č.k. 66C/21/2022-313 zo dňa 13.02.2023, prípadne k\nobnove uvedeného konania. Tunajší súd v konaní sp.zn. 11C/25/2024 potom vychádzal z právoplatného\nrozsudku o vyporiadaní BSM.\n11. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných o nájomnej zmluve na predmetný byt, ktorú mali uzavrieť žalovaní\nako nájomcovia so svojim synom ako prenajímateľom, predovšetkým nemožno uznať za správnu\nargumentáciu žalovaných, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol predmetný byt vo výlučnom\nvlastníctve syna žalovaných. Ako už súd uviedol, otázka, do akého režimu vlastníckeho práva bol\npredmetný byt v čase jeho kúpy nadobudnutý, bola už právoplatne vyriešená v konaní o vyporiadanie\nBSM. V uvedenom konaní bolo pritom uzavreté, že byt bol nadobudnutý do BSM žalobkyne a syna\nžalovaných, a teda v žiadnom okamihu nebol byt vo výlučnom vlastníctve syna žalovaných. Z vyššie\nuvedeného vyplýva, že syn žalovaných nebol oprávnený rozhodovať o spôsobe užívania predmetného\nbytu sám, keďže nikdy nebol jeho výlučným vlastníkom. Pokiaľ tomu po určitý čas svedčala evidencia v\nkatastri nehnuteľností, tento údaj bol vyvrátený v konaní o vyporiadanie BSM so záverom, že predmetný\nbyt bol nadobudnutý do režimu BSM. Byt bol pritom do BSM nadobudnutý v okamihu povolenia vkladu\ndo katastra nehnuteľností v roku 2005, bez ohľadu na to, kto bol evidovaný ako vlastník.\n12. Žalovaní v konaní ako dôkaz predložili Zmluvu o prenájme bytu zo dňa 05.04.2017, od ktorej\nodvodzovali svoje právo predmetný byt užívať. Žalobkyňa predovšetkým namietala, že zmluva je\nantidatovaná, a preto bolo v konaní sporným, či bola zmluva skutočne podpísaná dňa 05.04.2017.\nPravosť podpisov na zmluve nie je úradne osvedčená, a preto nie je zo samotnej zmluvy jednoznačne\npreukázaný dátum jej podpísania zmluvnými stranami. Antidatovaniu nájomnej zmluvy tvrdenému\nžalobkyňou nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaní sa nájomnou zmluvou nebránili na predžalobnú výzvu\nžalobkyne zo dňa 05.10.2023. Nájomnou zmluvou neargumentovala ani žalovaná v 2. rade v rámci jej\nvýsluchu na polícii dňa 22.12.2023, ale ako dôvod užívania bytu uvádzala, že peniaze na byt dali synovi\noni, a preto by mal byť byt ich syna. Bolo by pritom v súlade s princípmi logiky, aby žalovaní poukázali\nna nájomnú zmluvu už v rámci reakcie na predžalobnú výzvu, respektíve najneskôr pred orgánom\nčinným v trestnom konaní, avšak tak nepochopiteľne neurobili. Ak žalovaní tvrdili, že nájomná zmluva\nbola podpísaná dňa 05.04.2017, pričom žalobkyňa uvedené hodnoverne spochybnila, bolo povinnosťou\nžalovaných označiť alebo predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie dátumu uzavretia nájomnej\nzmluvy.\n\n13. V sporovom platí aj tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany\nspravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. tvrdenie, že\nzmluva nebola podpísaná v uvedený deň), v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena\nna protistranu, v tomto prípade na žalovaných. Hoci žalobkyňa v konaní spochybnila dátum podpísania,\nresp. uzavretia zmluvy, pričom relevantne poukázala na to, že žalovaní sa zmluvou nepochopiteľne\nbránia až v tomto konaní, pričom tak mohli a mali urobiť už skôr, žalovaní nenavrhli žiaden dôkaz na\npreukázanie dátumu uzavretia zmluvy o prenájme. Žalovanými uvádzané tvrdenie o tom, že zmluva bola\npodpísaná v roku 2017, je takého charakteru, že to mali byť práve žalovaní, kto mal v spore preukázať,\nže zmluva bola podpísaná dňa 05.04.2017.\n14. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 207 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je nevyhnutné,\naby v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky,\nbolo vykonané znalecké dokazovanie. Posúdenie času vyhotovenia zmluvy resp. času jej podpísania je\nvysoko odbornou otázkou, ohľadom ktorej všeobecný súd nie je oprávnený rozhodnúť bez jej odborného\nposúdenia, žalovaní však návrh na vykonanie znaleckého dokazovania pred vyhlásením dokazovania za\nskončené nevzniesli. Ani z výsluchu žalovanej v 2. rade, ani z výsluchu svedka L. A. G. nevyplynul dátum\nvyhotovenia a podpísania nájomnej zmluvy. Je však potrebné zdôrazniť, že na preukázanie dátumu\npodpísania zmluvy by samotná výpoveď strany alebo svedka ako dôkaz ani nepostačovala.\n15. Keďže žalobkyňa relevantne poprela dátum vyhotovenia a podpísania Zmluvy o prenájme bytu,\nbolo na žalovaných, ktorý zmluvu ako dôkaz predložili, a ktorí na základe nej uplatňovali voči žalobkyni\nnárok, aby v rámci svojho dôkazného bremena preukázali, že zmluva bola podpísaná dňa 05.04.2017.\nŽalovaní však vykonanie žiadnych dôkazov ohľadom dátumu vyhotovenia a podpísania nájomnej zmluvy\nnenavrhli (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoZm/16/2016 zo dňa 14.09.2016).\nNebolo tak možné mať v konaní za preukázané, že by Zmluva o prenájme bytu bola podpísaná dňa\n05.04.2017, a preto nie je vylúčené, že bola podpísaná až pre účely tohto konania, t.j. v čase, keď\nvýlučným vlastníkom predmetného bytu bola žalobkyňa. Z takejto zmluvy nemožno vyvodzovať žiadne\nprávo žalovaných predmetný byt užívať.\n16. Naviac, ak by aj zmluva bola skutočne uzavretá dňa 05.04.2017 (čo nebolo v konaní preukázané),\nv uvedenom čase trvalo manželstvo žalobkyne a syna žalovaných a predmetný byt bol nadobudnutý\ndo ich BSM, a to bez ohľadu na vtedajšiu evidenciu bytu v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa v konaní\nnamietala relatívnu neplatnosť Zmluvy o prenájme bytu zo dňa 05.04.2017, s odôvodnením, že k jej\nuzavretiu neudelila súhlas, a preto sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou platnosťou tohto právneho\núkonu.\n17. Pokiaľ ide o otázku súhlasu žalobkyne s uzavretím zmluvy o prenájme bytu, predovšetkým\nprvoinštančný súd poukázal na tvrdenie žalovaných v duplike (na rube č.l. 42), v rámci ktorej žalovaní\nuviedli, že ich syn nemal dôvod a už vôbec nie povinnosť riešiť nájomnú zmluvu s manželkou, s\nktorou už nežili v spoločnej domácnosti. Nedostatok súhlasu žalobkyne so zmluvou bol preukázaný aj\nv rámci výsluchu svedka L. A. G., keď tento uviedol, že žalobkyni uzavretie zmluvy spomínal, pričom\nnevypovedal v tom zmysle, že by si od nej pýtal súhlas so zmluvou. Pokiaľ ide o výpoveď žalovanej v\n2. rade, nepamätala si ani rok, kedy bola nájomná zmluva uzatvorená, pričom k vedomosti žalobkyne\no zmluve žalovaná v 2. rade zmätočne uviedla, že o nej vedela, lebo všetko sa robilo aj s ňou a ešte\nto aj podpisovala, čo je v rozpore s obsahom zmluvy (chýba podpis žalobkyne), ako aj s výpoveďou\nsvedka L. A. G.. Vzhľadom na uvedené, zo skutkového tvrdenia žalovaných v duplike, ako aj z výpovede\nsvedka L. A. G., je jednoznačne zrejmé, že syn žalovaných súhlas žalobkyne ako manželky s uzavretím\nnájomnej zmluvy nežiadal, pričom opak v konaní ani nebol preukázaný.\n18. S poukazom na znenie ust. § 145 ods. 1 OZ prvoinštnačný súd skonštatoval, že prenájom bytu nie je\nmožné považovať za bežnú vec, ktorú môže v zmysle cit. ust. vybavovať každý z manželov samostatne,\npričom uvedené platí o to viac, že v tu prejednávanej veci manželia pred rozvodom manželstva už nežili\nv spoločnej domácnosti, a teda ich vzťahy boli zhoršené. Vzhľadom na nepreukázaný súhlas žalobkyne\nako bezpodielovej spoluvlastníčky s prenájmom bytu (ako nie bežnou vecou týkajúcou sa spoločnej\nveci), ide o neplatný právny úkon (§ 145 ods. 1 OZ a § 40a OZ). Momentom účinného dovolania sa\nneplatnosti právneho úkonu nastáva stav, akoby právny úkon nebol urobený, a preto na nájomnú zmluvu\n(ak by aj bol preukázaný dátum jej uzavretia dňa 05.04.2017) nemožno prihliadať. Keďže žalobkyňa sa\n\nv priebehu konania účinne dovolala relatívnej neplatnosti Zmluvy o prenájme bytu zo dňa 05.04.2017,\nsúd dospel k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu.\n19. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v priebehu civilného sporového konania súd\ndáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/84/2023 zo dňa 26.09.2024, v ktorom\ndovolací súd uviedol, že „dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je inštitútom hmotného\npráva, vyplývajúce z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie nepredpisuje\ndovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žiadnu formu, ustálená judikatúra pripúšťa dovolanie\nsa relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj v rámci obrany v súdnom konaní. Naproti tomu naliehavý\nprávny záujem je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. Ak sa strana\nsporu dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu v rámci procesnej obrany, Civilný sporový poriadok\nnaliehavý právny záujem na dovolaní sa neplatnosti právneho úkonu nevyžaduje.“\n20. Súd prvej inštancie mal za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1 OZ nie je možné nevyhovieť\npožiadavke na vypratanie predmetného bytu. Predovšetkým, vzhľadom na výrok v spojení s\nodôvodnením rozsudku z konania o vyporiadanie BSM nie je možné mať za jednoznačne preukázané,\nže kúpa predmetného bytu bola financovaná z peňažných prostriedkov žalovaných. Je tiež potrebné\npoukázať na rímsku právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“ alebo\n„nech si každý stráži svoje práva“, v zmysle ktorej práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ich\nochranu a výkon s dostatočnou predvídavosťou, inak tieto práva podcenením či zanedbaním môžu\nstrácať (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo 8/2008 zo dňa 31.07.2009). Bolo v\nzáujme syna žalovaných, aktívne sa zúčastniť konania o vyporiadanie BSM, pričom v prípade opaku\nje na jeho ťarchu (nie žalobkyne), že svojich rodičov - žalovaných vystavil nebezpečenstvu žaloby o\nvypratanie bytu. V súvislosti s dobrými mravmi súd poukázal aj na skutočnosť, že podľa rozsudku z\nkonania o vyporiadanie BSM boli do výlučného vlastníctva syna žalovaných prikázané nehnuteľnosti a\nhnuteľné veci v celkovej hodnote 170.367,- eura a do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané\nnehnuteľnosti v celkovej hodnote 158.000,- eur, pričom žalobkyňa nežiadala od syna žalovaných\nzaplatenie vyrovnacieho podielu, čo bolo na jeho prospech. Okrem toho, žalovaní nepopreli skutkové\ntvrdenie žalovanej uvedené v žalobe, že obaja žalovaní majú možnosť zabezpečiť si bývanie na adrese\nsvojho trvalého pobytu, a preto im uloženie povinnosti vypratať predmetný byt nespôsobí žiadne vážne\nexistenčné problémy, z ktorého dôvodu sa toto skutkové tvrdenie považuje za nesporné. Vyhovením\nžalobe tak nedôjde k situácii, že by žalovaní v 1. a 2. rade nemali vyriešenú bytovú otázku. Vzhľadom\nna uvedené nebolo možné konštatovať, že by tu bola taká okolnosť, pre ktorú by podanie žaloby o\nvypratanie bytu bolo v rozpore s dobrými mravmi, ale ide o realizáciu oprávnenia žalobkyne ako vlastníka\nbytu.\n21. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie vyšetrovacím spisom OOPZ Piešťany ČVS: ORP-1607/\nPN-TT-2023, navrhnuté žalobkyňou, keďže súd dokazovanie spisom ako takým nevykonáva, pričom v\nkonaní nebolo sporným, že žalovaní sa existenciou nájomnej zmluvy v uvedenom konaní nebránili, a\npreto nebolo potrebné to dokazovať.\n22. Súd nevykonal dokazovanie spisom bývalého Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 66C/21/2022,\nktoré navrhli žalovaní, keďže spis ako taký nie je dôkazným prostriedkom, pričom žalovaní ani\nnešpecifikovali konkrétne listinné dôkazy, ktoré navrhujú z uvedeného spisu vykonať. Zároveň, právny\nzástupca žalovaných ešte v podaní zo dňa 27.09.2024 oznámil, že požiadal o nahliadnutie do spisu\nbývalého OS Bratislava III sp.zn. 66C/21/2022, ktorý je momentálne vedený v archíve MS BA IV s tým,\nže existuje dôvodné podozrenie, že táto vec nie právoplatne skončená, čo preverí a po preverení tejto\nskutočnosti to súdu oznámi, avšak tak neurobil. Naviac, súd žalovaným poskytol sudcovskú lehotu 20\ndní na pojednávaní dňa 08.04.2025, pričom žalovaní v uvedenej lehote, ani neskôr do pojednávania\ndňa 31.07.2025, žiaden dôkaz z uvedeného spisu bez vysvetlenia nepredložili. Ak potom opätovne na\npojednávaní 31.07.2025 navrhovali žalovaní vykonať dokazovanie spisom bývalého OS Bratislava III\nsp.zn. 66C/21/2022, nebolo možné tomuto návrhu vzhľadom na vyššie uvedené vyhovieť.\n23. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, keď žalovaní predovšetkým neuviedli, na\npreukázanie akého skutkového tvrdenia jej výsluch navrhujú. Zároveň žalovaným nič nebránilo tento\ndôkaz navrhnúť skôr, pričom na vykonanie tohto dôkazu by bolo potrebné odročiť pojednávanie.\n\n24. Súd ďalej nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, keďže jeho výpoveďou by\ni tak nebolo možné hodnoverne preukázať dátum uzavretia zmluvy, a preto by tento dôkaz nemal\nvypovedaciu potenciu. Výsluch strany v spore je len doplňujúcim dôkazom, keďže strana v spore má\nzáujem na výsledku sporu, čo spochybňuje jej objektívnosť. Vo vzťahu k súhlasu žalobkyne s nájomnou\nzmluvou by išlo zase o dôkaz nadbytočný, keďže z tvrdenia žalovaných v duplike a z výpovede svedka L.\nA. G. (odsek 40. rozsudku) vyplýva, že jej súhlas nebol daný. Naviac, zo zápisnice z výsluchu žalovanej\nv 2. rade na OOPZ dňa 22.12.2023 (na č.l. 38 spisu) vyplýva, že žalovaná v 2. rade pred OOPZ uviedla,\nže žalovaný v 1. rade si nepamätá dátumy, čo potvrdzuje aj výpoveď svedka L. A. G., ktorý uviedol, že u\nžalovaného v 1. rade nie sú tie myšlienky to, čo bývali, už zabúda. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že\nnapriek tomu, že žalovaná strana navrhla výsluch žalovanej v 2. rade na pojednávaní, po veľmi stručnej\nvýpovedi žalovanej v 2. rade na výzvu súdu (štyri vety) na ňu nebolo zo strany právneho zástupcu\nžalovaných žiadnych otázok, a to napriek tomu, že jej výsluch bol navrhnutý k uzatváraniu nájomnej\nzmluvy, k čomu sa samostatne vôbec nevyjadrila.\n25. Súd tiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov L. M. a B. M., keďže žalovaní neuviedli,\naké konkrétne skutkové tvrdenia (okrem toho, či žalobkyňa mala s nájomnou zmluvou súhlasiť - viď\nvyjadrenie na pojednávaní dňa 08.04.2025), by mali byť výsluchom svedkov preukázané. Nedostatok\nsúhlasu žalobkyne so zmluvou však vyplýva z dupliky žalovaných, ako aj z výsluchu svedka L. A. G.\n(bližšie v odseku 40. tohto rozsudku), ktorý je na rozdiel od navrhnutých svedkov jediným svedkom, ktorý\nsa vie k uvedenej otázke relevantne vyjadriť. Vzhľadom na výsledky dokazovania výsluchom žalovanej\nv 1. rade a svedka L. A. G., súd upustil od pôvodne zamýšľaného dokazovania výsluchom svedkov L.\nM. a B. M., keďže by bolo nadbytočné.\n26. Súd prvej inštancie dodal, že nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie dôkazy, ktoré\nsú podľa uváženia súdu potrebné k rozhodnutiu vo veci, pričom súd odkázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 2Cdo/84/2023 zo dňa 26.09.2024. Skutkový stav mal súd za dostatočne preukázaný\nvykonaným dokazovaním v rozsahu dostačujúcom pre rozhodnutie vo veci, pričom vykonanie ďalších\ndôkazov navrhnutých žalovanými by bolo nehospodárnym a nemohlo by viesť k inému rozhodnutiu súdu,\nale znamenalo by len nedôvodné predlžovanie konania.\n27. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, prvoinštančný súd uzavrel, že žalovaní nie sú vlastníkmi bytu,\nani v konaní neuniesli dôkazné bremeno o existencii platného právneho titulu oprávňujúceho ich užívať\npredmetný byt, keď nepreukázali existenciu platne uzavretej nájomnej zmluvy, pričom zároveň žaloba\nnie je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade užívajú byt bez právneho dôvodu, súd\nvyhovel žalobe a uložil žalovaným v 1. a 2. rade vo výroku I. rozsudku povinnosť predmetný byt vypratať,\nvzhľadom na ich vek určil na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť v súlade s § 232 ods. 3 CSP\nprimeranú dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, aby mali dostatok času zabezpečiť\nsi presťahovanie vrátane hnuteľných vecí.\n28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust.\n§ 251, § 255\nods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, čo v\nkonečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne\nna náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II.\nrozsudku. V konaní pritom neboli žalovanými tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného\nzreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným nemal\npriznať. Nebolo pritom možné neprihliadať na predlžovanie konania zo strany žalovaných, keď dvakrát\nbolo pojednávanie odročené za účelom mimosúdneho doriešenia sporu za účelom uzavretia nájomnej\nzmluvy, ku ktorej uzavretiu nedošlo zavinením žalovaných, ktorí nevyužili možnosť zapracovať svoje\npripomienky do zmluvy.\n29. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali prostredníctvom svojho advokáta odvolanie\nžalovaní 1 a 2, z dôvodov, že súd nezistil vo veci riadne skutkový stav, lebo nevykonal vo veci\npotrebné dokazovanie, že porušil ústavné práva žalovaných a to právo na spravodlivý proces, že im\nbola odňatá možnosť konať pred súdom, že nebol vypočutý žalovaný 1 ani žalobkyňa, ktorej chcel\nprávny zástupca žalovaných klásť otázky, že neboli vypočutí svedkovia a z týchto dôvodov boli vyvodené\nnesprávne právne závery, čo viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, a domáhali sa, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podané\nodvolanie žalovaní odôvodnili nasledovne:\n\n30. „V bode 20 odôvodnenia súdneho rozhodnutia súd uvádza, že otázka vlastníctva k bytu v prospech\nžalobkyni bola vyriešená na základe právoplatného skončenia konania 66C 21/2022 bývalého OS BA\nIII. K tomuto žalovaní 1,2 uvádzajú, že tento byt nikdy nemohol patriť do BSM žalobkyni a ich syna z\ndôvodu, že na tento byt poskytli synovi finančné prostriedky žalovaní 1,2, úver za byt splatili žalovaní\n1,2 a ich syn z vlastných finančných prostriedkov jemu darovaných a žalobkyňa si na byt nečinila žiaden\nnárok a sama prehlásila, že výlučným vlastníkom bytu je syn žalovaných 1,2. Na to, ako mohol súd v\nkonaní 66C 21/2022 bývalého OS BA III rozhodnúť o vyporiadaní BSM bez výsluchu strany sporu je\niba jediná odpoveď...\n31. V bode 22 odôvodnenia súdneho rozhodnutia súd uvádza, že dokazovanie o tom, čo patrí a čo\nnepatrí do masy BSM sa vykonávalo v konaní o vyporiadanie BSM žalobkyne a syna žalovaných, pričom\nsyn žalovaných mal možnosť uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu o\nvyporiadanie BSM v danom konaní. K tomuto je potrebné uviesť, že syn žalovaných v tejto veci nemohol\nuviesť nič, pretože o konaní vôbec nevedel. K tomuto bol žiadaný zo strany žalovaných 1,2 vykonať\ndôkaz pripojením spisu bývalého OS BA Ill 66C 21/2022 čo súd neučinil. Orgány činné v trestnom\nkonaní by sa mali dotazovať sudkyni, ktorá v merite tejto veci rozhodla ako možno vysvetliť vydanie\nrozhodnutia bez výsluchu účastníka, ktorý sa zdržiaval na známej adrese a prečo sa mu doručovalo\niba uložením zásielok na pošte a nie iným spôsobom v tak dôležitej veci ako je i vyporiadanie BSM\npo rozvode manželstva účastníkov, ktoré zákon pripúšťa a predpisuje. Poukazovať na rímsku právnu\nzásadu „vigilantibus iura scripta sunt\" je v danom prípade absurdné.\n32. V bode 23 odôvodnenia súdneho rozhodnutia je uvedené, že pokiaľ ide o čestné vyhlásenia\nžalobkyne a L. M., ide o dôkazy, ktoré mohli byť použité v konaní o vyporiadanie BSM. S takýmto\nkonštatovaním sa možno stotožniť iba čiastočne, za predpokladu, že by svedok L. M. bol na toto\npojednávanie predvolaný, vo veci by vypovedal a žalobkyňa v tomto konaní mala vysvetliť súdu, prečo si\nna byt nečinila žiaden nárok a prečo za výlučného vlastníka tohto bytu považovala syna žalovaných 1,2,\nčo však pochopiteľne nevysvetlila a podarilo sa jej zabezpečiť si byt bez toho, že by syn žalovaných 1,2\nmal v konaní o vyporiadanie BSM nejakú možnosť voči nezákonnému konaniu sa brániť. Svedok L. M. a\nžalobkyňa však mali byť v konaní OS Trnava 11C 25/2024 vypočutí hlavne k otázke uzavretia nájomnej\nzmluvy, čo však súd neakceptoval, boli porušené hrubým spôsobom ústavné práva žalovaných 1,2 na\nobhajobu a spravodlivý proces.\n33. V bode 24 odôvodnenia súdneho rozhodnutia je uvedená nepravda. Pravda je tá, že byt bol\nnadobudnutý z finančných prostriedkov ktoré dostal syn žalovaných 1,2, z ich finančných prostriedkov\na z úveru, ktorý splatil syn žalovaných 1,2 a žalovaní 1,2. Žalobkyňa nesplatila z úveru ani korunu a\ntaktiež ani z finančných prostriedkov patriacich do BSM za poskytnutý úver nebolo splatené nič. Čo\nsa týka bodu 26 odôvodnenia rozsudku, to že bolo určené, že byt patrí do BSM sa stalo na základe\nnezákonne vydaného rozsudku, ktorý sa správoplatnil bez toho, že by syn žalovaných 1,2 mohol podať\nvoči rozsudku riadny opravný prostriedok, pretože rozsudok mu ani nebol doručený.\n34. Čo sa týka bodu 29 odôvodnenia rozsudku žalovaní 1, 2 ako laici uvádzajú, že v čase uzavretia\nnájomnej zmluvy vychádzali z príslušného LV, kde bol evidovaný byt, ktorého vypratanie sa žiada a vôbec\nich nenapadlo uvažovať tým smerom, či byt patrí do BSM alebo nepatrí, ale boli v tom, že výlučným\nvlastníkom bytu je ich syn.\n35. K bodu 30 odôvodnenia rozsudku žalovaní 1,2 uvádzajú, že napriek tomu, že ich syn na základe\nnezákonného rozsudku bývalého OS BA XXX prišiel o byt, ktorý sám získal a v rámci vyporiadania BSM\ntento pripadol žalobkyni čo sa týka uzavretia nájomnej zmluvy k tomuto mal súhlas od žalobkyni, čo\nmal súd v konaní skúmať. Neskúmal to iba z jediného možného dôvodu podľa žalovaných 1,2 a to aby\nžalobe mohlo byť vyhovené.\n36. V bode 32 odôvodnenia rozsudku súd uvádza absurdnú skutočnosť, t.j, že vraj pravosť podpisov na\nzmluve nie je úradne osvedčená, a preto nie je zo samotnej zmluvy jednoznačne preukázaný dátum jej\npodpísania zmluvnými stranami. Ďalej tu súd vysvetľuje princípy logiky v tom smere, že vraj žalovaní\nmali poukázať na nájomnú zmluvu už v rámci reakcie na predžalobnú výzvu, resp. neskôr pred orgánom\nčinným v trestnom konaní, avšak tak nepochopiteľne neurobili. K tomuto je potrebné uviesť, že nájomná\nzmluva nevyžaduje úradné osvedčenie podpisov, ani kvôli právnej istote to v danom prípade nebolo\n\npotrebné, keďže zmluvu uzatvorili osoby zo zákona sebe blízke. Ak tu bola pochybnosť, že zmluva bola\núčelovo vyhotovená, súd mal nariadiť znalecké dokazovanie a ľahko by sa zistilo, či papier na ktorom je\nzmluva vypracovaná je z roku 2017 a skôr alebo až z obdobia, keď začalo súdne konanie. Prečo to súd\nneurobil? To čo môže byť pre súd „nelogické\", môže byt' pre žalovaných 1,2 logické. Nájomnou zmluvou\nsa žalovaní 1,2 pred súdnym konaním nebránili jednoducho z dôvodu, že samy očakávali, že na ňu\npoukáže žalobkyňa, ktorá nielenže s jej znením súhlasila, ale mala ju i k dispozícii, čo vedome zamlčala,\nčo svedčí o jej charaktere, aby definitívne mohla predať to čo jej nikdy nepatrilo. Súd mal takýto dôkaz\nvykonať i z úradnej povinnosti.\n37. Je nepochopiteľné, čo uviedol súd v odôvodnení rozsudku v bode 37. K tomuto žalovaní 1,2\nuvádzajú, že nebolo dôvodu z ich strany navrhnúť znalecké dokazovanie na skúmanie, kedy bola\nnájomná zmluva uzavretá. Nemohli totiž pri jednostrannosti vedenia konania zo strany sudkyne súdu\n1. Stupňa vôbec tušiť, že jediné pre ňu smerodajné bude spochybnenie uzavretia nájomnej zmluvy\nzo strany žalobkyni. Ak z výsluchu svedka L. G. a žalovanej nevyplynul dátum podpisu zmluvy, tak\nlen z dôvodu, že nikto sa ich na to nepýtal a samotná zmluva v origináli bola založená v súdnom\nspise. Ak si súd dovolí „skonštatovať\", že samotná výpoveď strany a svedka ohľadne dátumu podpisu\nzmluvy nepostačuje, potom mal vykonať ďalšie dôkazy a vypočuť ďalšiu stranu a svedkov, ktorí boli včas\nžalovanými 1,2 navrhnutí a práve aj na okolnosti uzavretia nájomnej zmluvy.\n38. V bode 38 odôvodnenia rozsudku súd „skonštatoval\" že nebolo možné mať za preukázané, že by\nzmluva o prenájme bytu bola podpísaná 5.4.2017 a preto nie je vylúčené, že bola podpísaná až pre účely\ntohto konania. Ak mal súd k dispozícii iba zmluvu, pričom odmietol vykonať ďalšie navrhované dôkazy,\npotom mu neostávalo nič iné, iba z neznámych nám príčin prikloniť sa na stranu žalobkyni a zmluvu\na jej datovanie bezdôvodne spochybniť. Prečo sa súd nezaoberal i otázkou, že žalobkyňa v priebehu\nkonania chcela upravovať so žalovanými 1,2 otázku výšky nájomného za byt a či toto „logicky\" nemôže\nzodpovedať tomu, že nejaký nájom tu už existoval.\n39. Bod 39 odôvodnenia rozsudku hovorí, že žalobkyňa v konaní namietala relatívnu neplatnosť zmluvy\no prenájme bytu zo dňa 5.4.2017 s odôvodnením, že k jej uzavretiu neudelila súhlas a preto sa súd\nzaoberal ako predbežnou otázkou platnosťou tohto právneho úkonu. Žalobkyňa teda mala vedomosť\no uzavretí nájomnej zmluvy /určite ju mala i k dispozícii, čo však účelovo zamlčala/, teda netvrdila, že\nnebola uzavretá, ale tvrdila iba to, že k nej nedala súhlas. Na rozdiel od absolutnej neplatnosti zmluvy\nrelatívne neplatná zmluva podlieha premlčaniu /§ 40a OZ/v 3 ročnej premlčacej lehote. Žalobkyňa o\nuzavretí zmluvy mala vedomosť už v čase jej uzavretia /5.4. 2017 a neplatnosti sa dovolala po uplynutí\nlehoty 3 rokov, preto tento právny úkon je platný a žalobkyňa ako výlučný vlastník bytu prevzala všetky\npráva a povinnosti z tejto zmluvy po nezákonnom nadobudnutí bytu rozsudkom súdu a mala otázku\nvypratania bytu so žalovanými 1,2 riešiť vtedy, ak zo strany žalovaných 1,2 došlo k porušeniu zmluvných\npodmienok v nájomnej zmluve a je tu dôvod výpovede, resp. otázku vypratania bytu mohla riešiť i\ndohodou, čo však neučinila. Prečo súd toto neskúmal?\n40. V bode 40 odôvodnenia rozsudku súdu sú uvedené vyslovene nepravdy. Je potrebné si prečítať\nzápisnice z pojednávaní.\n41. Čo sa týka bodu 43 odôvodnenia rozsudku, k tomuto žalovaní 1,2 uvádzajú, že to či sa žalobkyňa\núčinne dovolala relatívnej neplatnosti nájomnej zmluvy je pochybné, pretože súd v tomto smere\nnevykonal potrebné dokazovanie, a najmä nijakým spôsobom neskúmal, či dovolanie sa relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu zo strany žalobkyne bolo alebo nebolo učinené v lehote 3 rokov od\nuskutočnenia tohto úkonu.\n42. K bodu 49 odôvodnenia rozsudku je potrebné uviesť, že výsluch žalobkyne bol žalovanými 1,2\nnavrhovaný včas a nevykonaním jej výsluchu na okolnosti uzavretia nájomnej zmluvy s možnosťou klásť\njej otázky zo strany advokáta žalovaných 1,2, boli na strane žalovaných hrubým spôsobom porušené\nich ústavné práva na spravodlivý proces a právo na obhajobu.\n43. Bod 50 odôvodnenia rozsudku súdom 1. stupňa zo strany žalovaných 1,2 nemožno hodnotiť inak,\nako porušenie zásady rovnosti strán zo strany súdu pred súdom. Sú tu účelovo zo strany súdu uvedené\n„skonštatovania\", ktoré postrádajú akúkoľvek oporu v dokazovaní a majú iba napomôcť bezdôvodne\nuspieť žalobkyni v tomto súdnom spore.\n\n44. Bod 51 odôvodnenia rozsudku možno hodnotiť rovnako. Nevypočuť svedkov, ktorí boli navrhnutí\nriadne a včas na okolnosť uzavretia nájomnej zmluvy iba z dôvodu aby v konaní uspela žalobkyňa, je\nodsúdeniahodné.\n45. V bode 53 odôvodnenia rozsudku súd „skonštatoval\", že žaloba nie je v rozpore s dobrými mravmi.\nK tomuto žalovaní 1,2 uvádzajú, že žiadna žaloba nemôže byt' v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a\nprávnické osoby a iné subjekty sa na súd môžu obrátiť s čímkoľvek. Či je to dôvodné alebo nie zhodnotí\nsúd. § 3 OZ hovorí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\n46. Žalovaní 1,2 úctivo žiadajú odvolací súd, aby si všimol a vo vlastných úvahách vyhodnotil, či\nžalobkyňa konala v súlade s dobrými mravmi.\n47. Jej postup v konaní bol takýto: Najskôr sa bytu vzdala, pretože uznávala, že sa ničím nepričinila\no jeho nadobudnutie. Hoci bola spoludlžníkom na úvere poskytnutom na byt, z tohto úveru nič sama\nani zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM nesplatila. Úver bol vyplatený výlučne z prostriedkov\nžalovaných 1,2 a ich syna, ktorému časť finančných prostriedkov darovali. Spôsobila manželskou\nneverou rozvrat manželstva účastníkov. Podala návrh na vyporiadanie BSM, podarilo sa jej „zamlčať\"\npred súdom existenciu jej bývalého manžela a tento sa dozvedel o tom, že prišiel o byt až zápisom\nrozsudku do katastra nehnuteľností, ktorý už nemohol napadnúť žiadnym opravným ani mimoriadnym\nopravným prostriedkom. Rodičov jej bývalého manžela, ktorí tu majú na byt platne uzavretú nájomnú\nzmluvu, o ktorej mala vedomosť a ku ktorej dala súhlas za účinnej pomoci OS Trnava ľahko nateraz\nvypratala. I takéto môžu byť osudy ľudí. Škoda že zákonodarca v platnom OZ zabudol doňho zapracovať\ni §§ znenie o zlých mravoch. Aplikácia takéhoto ustanovenia by sa v právnom štáte, „ako je SR\" iste\nuplatnila.“\n48. Žalobkyňa odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaných predložila prostredníctvom\nsvojho advokáta písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa domnieva, že podanie žalovaných je\núčelovým, prostredníctvom ktorého sa snažia navodiť dojem nespokojnosti so spôsobom rozhodnutia\nprvoinštančného súdu a to len za účelom zotrvania v užívaní predmetnej nehnuteľnosti do právoplatného\nskončenia konania, prípadne núteného výkonu rozhodnutia. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť\na určiť, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.\n49. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva na základe rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava III. č.k. 66C/21/2022 právoplatného dňa 24.3.2023 (v texte aj len rozsudok OS BA III.),\nktorým došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a syna žalovaných L. A. G. (v\ntexte aj len BSM), ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok, pričom vo výpovedi uviedol niekoľko účelových\ntvrdení, ktoré ale nepreukázal dôkazmi.\n50. Podľa žalobkyne prvoinštančný súd sa veľmi správne vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca je\nvýlučným vlastníkom nehnuteľnosti na základe daného rozsudku, pričom súhlasí aj s tvrdením súdu,\nže nemá právomoc riešiť ako prejudiciálnu otázku nadobudnutie nehnuteľnosti, keďže bola právoplatne\nvyriešená práve rozsudkom OS BA III. a doposiaľ nebolo preukázané, že by toto rozhodnutie bolo\nnezákonným. Z uvedeného dôvodu akákoľvek argumentácia žalovaných vo vzťahu k predmetnému\nrozsudku uvedená v odvolaní je bezpredmetná, dôkazy navrhnuté za účelom preukázania nadobudnutia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by boli vykonávané len za účelom spochybnenia daného\nrozsudku. Pritom prvoinštančný súd v bodoch 17 až 25 rozsudku uviedol, že takéto dokazovanie fakticky\nvykonať nemôže. Žalovaní dospeli k inému záveru, ak si odôvodnenie rozsudku dôkladne neprečítali\na neoboznámili sa s argumentáciou žalobcu a zrejme nečítali ani vlastné podania.\n51. Vzhľadom na uvedené bolo úlohou súdu za účelom oprávneného užívania nehnuteľností skúmať\nplatnosť uzatvorenia zmluvy o prenájme, údajne uzatvorenej 5.4.2017. Súd správne skonštatoval, že\nnie je vylúčené, že zmluva bola podpísaná až pre účely tohto konania, t.j. v čase, keď výlučným\nvlastníkom predmetného bytu bola žalobkyňa, a preto z takejto zmluvy nemožno vyvodzovať žiadne\nprávo žalovaných predmetný byt užívať. Žalobkyňa zdôraznila, že pred podaním žaloby mali žalovaní\nmožnosť predložiť žalobkyni zmluvu na užívanie nehnuteľností. Rovnako nepredložili žiadny užívací titul\nani v rámci trestného konania. V neprospech žalovaných a v prospech neexistencie užívacieho titulu\n\nžalovaných k nehnuteľnosti svedčí aj fakt, že žalovaní sa snažili ešte v priebehu konania dohodnúť\nso žalobkyňou formou uzatvorenia zmluvy o krátkodobom nájme bytu a potom nie je zrejmé, z akého\ndôvodu by žalovaní takúto zmluvu uzatvárali, ak mali podľa nich platný užívací titul. Tvrdenia žalovaných\nboli spochybnené aj ich písomným vyjadrením a svedeckou výpoveďou svedka L. G., ktorý uviedol, že\nžalobkyni uzavretie zmluvy spomínal, pričom nevypovedal v tom zmysle, že by si od nej pýtal súhlas\nso zmluvou. Pokiaľ ide o výpoveď žalovanej 2, táto si nepamätala ani rok, kedy bola nájomná zmluva\nuzavretá, pričom o vedomosti žalobkyne o zmluve žalovaná 2 zmätočne uviedla, že o nej vedela, lebo\nvšetko sa robilo aj s ňou a ešte to aj podpisovala, čo je v rozpore s obsahom zmluvy, keďže chýba podpis\nžalobkyne, ako aj s výpoveďou svedka L. G.. Zároveň výpoveď svedka je nedôveryhodná v dôsledku\nkrivdy, ktorú pociťuje z titulu vyporiadania BSM, nerešpektujúc vlastnú pasivitu. Bolo by minimálne\nnelogické, aby si súhlas žalobkyne s nájomnou zmluvou pýtal v manželskom období, keď so žalobkyňou\nfakticky spolu nekomunikovali.\n52. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že v nadväznosti na odôvodnenie rozsudku sa žalovaní nezaoberali\nprávnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoZm/16/2016 zo\ndňa 14.9.2016, na ktorý prvoinštančný súd poukázal, nakoľko vo vzťahu k tomuto názoru vecne\nneargumentovali. V neposlednom rade žalobkyňa súhlasí s postupom prvoinštančného súdu, ktorý\nnevykonal dokazovanie výsluchom svedkov L. M. a B. M., keďže žalovaní neuviedli aké konkrétne\nskutkové tvrdenia by mali byť výsluchom svedkov preukázané. V tejto súvislosti poukázala aj na to,\nže súd uložil pôvodne žalovaným zabezpečiť účasť týchto svedkov na pojednávaní, žalovaní ich účasť\nnezabezpečili bez toho, aby o tom súd vopred informovali, dokonca žiadali ich výsluch v zahraničí, čo\nnebolo relevantným spôsobom odôvodnené. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom žalovaných, že im\nnebolo umožnené vypočuť žalobkyňu, nakoľko tento dôkaz pod vplyvom koncentrácie konania navrhnutý\nani nebol.\n53. V neposlednom rade žalobkyni nie je zrejmá úvaha žalovaných o určení trojročnej lehoty na\nuplatnenie práva z titulu neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o prenájme bytu, datovanej 5.4.2017),\nnakoľko žalovaní nešpecifikujú, kedy podľa ich názoru mala začať plynúť lehota na uplatnenie tohto\npráva.\n54. Záverom žalobkyňa uviedla, že podľa jej názoru žalovaní nepochopili úvahu súdu o tzv. negatívnej\nteórii a v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že tak žalovaná 2, ako ani svedok L. G. neuviedli,\nkedy došlo k uzatvoreniu zmluvy. Zároveň však súhlasia s tvrdením súdu, že aj keby identifikovali dátum,\nlen takéto tvrdenie nemôže byť dostatočným dôkazom o uzatvorení zmluvy o prenájme bytu, údajne\nuzatvorenej dňa 5.4.2017. Vzhľadom na to, žalovaná má za to, že rozsudok prvoinštančného súdu je\nvecne správny, obsahuje riadne odôvodnenie a vysvetlenie všetkých rozhodných skutočností, pričom\nvyhodnotenie jednotlivých dôkazov poskytuje dostatočne logický základ pre rozhodnutie, tak ako je\nuvedené vo výrokovej časti rozsudku.\n55. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.\n56. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\n– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom\n– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané\nodvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu odvolania použil\nzákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),\ns prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.\n2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.\n1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli\na na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné\npriznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené\npodmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).\n\n57. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobkyne (bývalej nevesty) voči žalovaným 1 a 2\n(bývalým svokrovcom) o vypratanie bytu č. XX, nachádzajúci sa J. J. K. XXX na 6. poschodí bytového\ndomu súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 9977, o výmere 233 m2,\nzastavaná plocha a nádvorie, evidovaný Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom na liste\nvlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. s odôvodnením, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu\na žalovaní daný byt užívajú bez právneho titulu.\n58. Prvoinštančný súd preskúmavaným rozsudkom žalobe v celom rozsahu vyhovel s odôvodním\npoukázaným vyššie.\n59. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale\ni uplatnenými odvolacími dôvodmi bolo posúdiť správnosť odvolaním dotknutého procesného postupu\na skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v intenciách podaného odvolania a teda naplnenie\n(niektorého z) odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní.\n60. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti\nprávne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho\nprávne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na\nust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a správne\nodôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,\npre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním\nodchýliť, pričom nezistil ani odvolateľmi vytýkaný nesprávny procesný postup a nemôže preto dať za\npravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej\nargumentácie, dopĺňa iba nasledovné:\n61. Všetka odvolacia argumentácia odvolateľov v tom smere, že dotknutý byt nikdy nepatril do\nBSM žalobkyne a ich syna s tým, že bol a je vo výlučnom vlastníctve syna žalobcov, ako i trvanie\nna navrhnutých dôkazoch smerujúcich k preukázaniu tohto tvrdenia, je pre vec bezvýznamná\na bezpredmetná a dôkazy o tom nadbytočné, resp. irelevantné. Ako správne uviedol súd prvej inštancie,\notázka, že daný byt bol v BSM žalobkyne a syna žalovaných a následne bol právoplatným rozhodnutím\nsúdu (Okresného súdu Bratislava III. č.k. 66C/21/2022-313 zo dňa 13.2.2023) prikázaný do výlučného\nvlastníctva žalobkyne, bola záväzným spôsobom (§ 228 ods. 1 CSP) vyriešená v označenom konaní.\nDoposiaľ nebolo preukázané, že by došlo k zrušeniu vyznačenia právoplatnosti predmetného rozsudku,\nprípadne k obnove uvedeného konania. V podrobnostiach pritom odvolací súd odkazuje na správne\na vyčerpávajúce odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, najmä v ods. 20 až 27.\n62. Pokiaľ ide o existenciu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu, ktorú mali uzavrieť žalovaní ako\nnájomcovia s ich synom ako prenajímateľom, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej\ninštancie, najmä v ods. 28 až 43 preskúmavaného rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.\nSkutočnosť, že žalovanými predložená nájomná zmluva bola ako súkromná listina uzavretá v čase jej\ndatovania 5.4.2017, žalobkyňa účinne spochybnila (tým, že sa žalovaní nájomnou zmluvou nebránili\nna predžalobnú výzvu žalobkyne zo dňa 5.10.2023, neargumentovala ňou ani žalovaná 2 v rámci jej\nvýsluchu na polícii dňa 22.12.2023, naopak ako dôvod užívania bytu uvádzala, že peniaze na byt\ndali synovi oni – rodičia) bolo preto na žalovaných (ktorí túto súkromnú listinu ako dôkaz predložili\na vyvodzovali z nej pre seba priaznivé dôsledky) dôkazné bremeno (aj v zmysle negatívnej dôkaznej\nteórie uplatnenej prvoinštančným súdom) túto skutočnosť preukázať, pričom žalovaní svoje dôkazné\nbremeno v tomto smere neuniesli. Pokiaľ odvolatelia v tejto súvislosti namietajú, že prvoinštančný\nsúd mal vo veci o čase vyhotovenia predmetnej nájomnej zmluvy nariadiť znalecké dokazovanie, je\npotrebné poukázať na to, že v zmysle § 185 ods. 2 CSP súd zásadne dôkazy bez návrhu nevykonáva\nokrem prípadov, ak zákon neustanovuje inak (čo nie je daný prípad), pričom žalovaní návrh na\nznalecké dokazovanie v zmysle § 207 ods. 1 CSP v konaní nepodali, pričom zároveň ani nepredložili\nsúkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP. K tvrdenej existencii súhlasu žalobkyne ako manželky\ns uzavretím nájomnej zmluvy sa prvoinštančný súd, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania\nvysporiadal najmä v ods. 40 až 44 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, na ktoré v podrobnostiach\nodvolací súd odkazuje. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedka L. G. a žalovanej 2\nvyplýva, že exmanžel žalobkyne (syn žalovaných) súhlas žalobkyne s uzavretím nájomnej zmluvy\nnežiadal. Vzhľadom na výsledok dokazovania výsluchom žalovanej 2 a svedka L. G., ktorý ako jediný\nsvedok sa mohol vedieť k uvedenej otázke relevantne vyjadriť, prvoinštančný súd správne považoval\n\nžalovanými navrhnutý výsluch svedkov L. M. a B. M. za dôkaz, ktorý by bol nadbytočný, vzhľadom\nna výsledky už vykonaného dokazovania, a nespôsobilý zvrátiť zistený skutkový stav. Skutočnosť,\nže žalobkyňa podľa tvrdenia odvolateľov chcela v priebehu konania upravovať so žalovanými otázku\nvýšky nájomného za byt, automaticky neznamená, že nejaký nájom už existoval, ako to tvrdia žalovaní.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že v priebehu konania istý čas prebiehal medzi stranami pokus o mimosúdne\nvyriešenie sporu, kedy žalovaným bola predložená zmluva o krátkodobom nájme bytu (č.l. 85 a n.), ktorú\nale odmietli akceptovať.\n63. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s odvolateľmi namietaným procesným postupom súdu prvej\ninštancie, keď nevykonal žalovanými navrhnutý výsluch žalobkyne jednak preto, že neuviedli na\npreukázanie akého skutkového tvrdenia jej výsluch navrhujú a zároveň im nič nebránilo tento dôkaz\nnavrhnúť skôr, pričom na vykonanie dôkazu by bolo potrebné odročiť pojednávanie. Podľa obsahu spisu\nžalovaní navrhli výsluch žalobkyne až na poslednom pojednávaní prvoištančného súdu dňa 31.7.2025\n(č.l. 111) a to napriek tomu, že žalobkyňa sa predtým opakovane zúčastnila pojednávaní, kedy jej výsluch\nnavrhnutý nebol a napriek tomu, že boli riadne poučení o koncentrácii konania (č.l. 23 a 28 spisu). Keďže\ntento prostriedok procesnej obrany žalovaných nebol predložený včas a zároveň jeho vykonanie by\nvyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, v zmysle § 185 ods. 2 CSP súd naň nemusel prihliadnuť,\npričom tento svoj zákonný postup v súlade s ods. 3 cit. ust. aj uviedol v odôvodnení preskúmavaného\nrozsudku.\n64. Pokiaľ odvolatelia v odvolaní zamietajú, že súd neskúmal, či dovolanie sa relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu zo strany žalobkyne ne/bolo učinené v lehote troch rokov od uskutočnenia tohto úkonu\n(teda zrejme vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka), táto\nhmotnoprávna námietka týkajúca sa premlčania (§ 152) ako prostriedku procesnej obrany žalovaných (§\n149 CSP) nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nebol tvrdený ani preukázaný\nžiaden z dôvodov pripúšťajúcich novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, v dôsledku čoho táto\nnovota bola diskvalifikovaná a odvolací súd na ňu nemohol prihliadnuť. Iba na okraj odvolací súd dodáva,\nže keďže v konaní nebolo preukázané kedy v skutočnosti bola predmetná nájomná zmluva uzavretá, nie\nje možné ani zaujať stanovisko či dovolanie sa relatívnej neplatnosti daného právneho úkonu zo strany\nžalobkyne ne/bolo urobené v lehote 3 rokov od úkonu.\n65. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s tým, ako sa prvoinštančný súd vysporiadal s námietkou žalovaných,\nže nie je možné vyhovieť požiadavke na vypratanie predmetného bytu pre jej rozpor s dobrými mravmi\nv zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku\nv ods. 45 a 46. Predovšetkým v konaní nebolo preukázané, že kúpa predmetného bytu bola financovaná\nz peňažných prostriedkov žalovaných a ich syna, pričom bolo v záujme syna žalovaných aktívne sa\nzúčastniť konania o vyporiadanie BSM, pričom zostal pasívny ako aj s prihliadnutím na prvoinštančným\nsúdom poukázanú skutočnosť, že do výlučného vlastníctva syna žalovaných boli prikázané veci\nv celkovej hodnote 170.367,- eur a do výlučného vlastníctva žalobkyne v celkovej hodnote 158.000,- eur,\npričom žalobkyňa nežiadala zaplatenie vyrovnacieho podielu, čo bolo v jeho prospech. Poukazovanie\nodvolateľmi na to, že údajne žalobkyňa neverou spôsobila rozvrat manželstva ich syna, je bez významu\npre prejednávaný spor a nezakladá rozpor výkonu žalobou uplatneného práva žalobkyne s dobrými\nmravmi. Existencia platnej nájomnej zmluvy k bytu v konaní preukázaná nebola. Zároveň nepopretím\ntvrdenia žalovanej v žalobe, že obaja žalovaní majú možnosť zabezpečiť si bývanie na adrese svojho\ntrvalého pobytu, čím sa toto tvrdenie stalo nesporným (§ 151 ods. 1 CSP), vyhovením žalobe nedôjde\nk situácii, že by žalovaní 1 a 2 nemali vyriešenú svoju bytovú otázku.\n66. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za\nnerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany\nkonania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty\núčastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,\nIII.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí\ndať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,\n\nktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu\nsa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú\novplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd\nnepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n67. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného\nrozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd uzatvára že žiaden z relevantných odvolacích dôvodov\nžalovaných nebol naplnený, v dôsledku čoho bolo potrebné, aby odvolací súd vo výrokoch vecne správny\nrozsudok súdu prvej inštancie, včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia i správneho výroku\nII. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím § 387 CSP potvrdil.\n68. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania voči žalovaným (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom\nv zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací\nsúd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom\nprípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\ntohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu ale vyplýva,\nže žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, keď vo vyjadrení k odvolaniu výslovne\nžiadala o náhrade trov rozhodnúť tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, čo odvolací\nsúd považoval na dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý v zmysle § 257 CSP, žalobkyni, náhradu\ntrov odvolacieho konania voči žalovaným 1 a 2 nepriznal.\n69. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\n\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/25/2024", "guid": "2a7b0809-b66c-4472-8db0-db2209806649:2d8a5cab-811a-4037-8149-2a92a1dbfba1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7800abaf-b324-41a7-a9a8-8e0dfc20222b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 170/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7800abaf-b324-41a7-a9a8-8e0dfc20222b"}, {"guid": "ussr:90986681-6e8d-4849-b534-3cbe93d29f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/09 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90986681-6e8d-4849-b534-3cbe93d29f2a"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "8dda8da7-eddc-4ef1-9528-a6a47cc9bf4a:dc21044b-8eca-4a47-8bf9-73adea2bfdd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2", "spisova_znacka": "2Cdo/84/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/84/2023 z 26. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2"}, {"guid": "535fbfae-6c16-4500-8189-7a11a05d16d5:d42f2ba6-2566-48ba-909f-b7e368fec293", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Co/7/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/7/2023 z 1. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-02-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/535fbfae-6c16-4500-8189-7a11a05d16d5:d42f2ba6-2566-48ba-909f-b7e368fec293"}, {"guid": "a2515693-28e8-401d-ac9d-ed36e01a4679:af8867e5-2cc7-4956-8c15-7fa8d0f7239a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2114220899.1", "spisova_znacka": "10CoPr/4/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoPr/4/2018 z 29. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2114220899.1"}, {"guid": "ee8b40b1-afae-4303-aea3-1f9fea421922:9366a978-5f6b-4313-9510-27515c9abf11", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5112216661.2", "spisova_znacka": "13CoZm/16/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoZm/16/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5112216661.2"}], "citovane_v": []}