{"guid": "a57594d8-c6e4-448b-ae36-66ba74c3ac05:68e33dfd-e197-4208-845c-8c72d301a1c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2124201211.1", "spisova_znacka": "28Co/43/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/43/2025 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. januára 2026, sp. zn. 28Co/43/2025, ECLI:SK:KSTT:2026:2124201211.1", "identifikacne_cislo": "2124201211", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Lucia Mizerová", "sudca_id": 455, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-mizerova-455", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-30.odsek-2", "nazov": "§ 30 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-30.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-30.odsek-4", "nazov": "§ 30 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-431", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-20", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68e33dfd-e197-4208-845c-8c72d301a1c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2124201211.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2124201211.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2124201211.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n28Co/43/2025\n2124201211\n27. 01. 2026\nMgr. Lucia Mizerová\nECLI:SK:KSTT:2026:2124201211.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.\nErika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.\nXXXX/X, D., zastúpeného advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava,\nproti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,\nBratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom Palárikova 15,\nBratislava, o zaplatenie 2.524,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Trnava č. k. 11C/20/2024-111 zo dňa 2. januára 2025 – žalobcu voči zamietajúcemu\nvýroku II. a výroku IV. o trovách konania a žalovaného voči vyhovujúcemu výroku I. a výroku IV. o trovách\nkonania, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a v časti\nvyhovujúceho výroku I. o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 757,20 eura spolu s\núrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 757,20 eura od 16.12.2023 do zaplatenia, do 15\ndní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .\nII. Vo zvyšku vyhovujúci výrok I. m e n í tak, že žaloba sa vo zvyšku\n\nzamieta.\n\nIII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania v rozsahu 40 %.\nodôvodnenie:\n- 15 28Co/43/2025\n28Co/43/20252124201211\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 1.262,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.262,- eur od 16.12.2023\ndo zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom\nIII. rozhodol, že vracia žalovanému nespotrebovaný preddavok na trovy spojené s dokazovaním v sume\n100,- eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom IV. vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na\nnáhradu trov konania.\n2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 420 ods. 1 a 3, § 427 ods. 1, § 431, § 441, § 442\nods. 1 a 3, § 489, § 494, § 517 ods. 2, § 788 ods. 1, § 789 ods. 2, § 790 písm. a), § 795 ods. 1, § 797 ods.\n1 až 3, § 799 ods. 2, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 2\npísm. b), § 19 ods. 1, § 20 ods. 1, § 30 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene\n\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 4, § 15 ods. 1, § 11\nods. 6 písm. a) a ods. 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„ZoPZP“) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.\n3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 07.08.2023\ndošlo k dopravnej nehode medzi vozidlom žalobcu a vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného\na že žalobcovi vznikla pri dopravnej nehode škoda vo výške 2.524,- eur, ktorej náhradu si uplatnil u\nžalovaného. Sporným bol priebeh dopravnej nehody a s tým spojená otázka príčin dopravnej nehody a\njej zavinenia, keď žalovaný neuznal zavinenie vodiča poisteného motorového vozidla. V prejednávanej\nveci došlo ku škodovej udalosti v dôsledku stretu dvoch prevádzok - motorového vozidla vedeného\nžalobcom a motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Zodpovednosť za škodu\nspôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom objektívnej zodpovednosti, na\nvznik ktorej sa nevyžaduje zavinené konanie. Ustanovenie § 431 OZ rieši rozvrhnutie zodpovednosti\nmedzi prevádzateľmi, ktorých prevádzky sa stretli, pričom nároky prevádzateľov na náhradu škody sa\nposudzujú podľa miery ich spoluúčasti na spôsobení škody. Rozhodná je teda účasť prevádzateľov\nna spôsobení vzniknutej škody, čo predpokladá vyhodnotenie všetkých skutkových okolností stretu\nvozidiel, a to najmä tých, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Aj zavinené konanie alebo\nopomenutie môže vyjadrovať objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode, ak viedlo ku vzniku škody. Nie\nje vylúčené, aby výsledok porovnania ich účasti pri kolízii vozidiel z hľadiska § 431 OZ viedol k záveru,\nže účasť niektorého z nich je taká minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá.\nKonečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľali jednotliví účastníci nehody, a teda v\nakom rozsahu za škodu zodpovedajú, závisí vždy od skutkových okolností konkrétneho prípadu a od\nporovnania všetkých okolností, ktoré mohli mať a mali vplyv na výsledok. Aj prevádzateľ, ktorý sa na\nstrete nepodieľal svojím zavinením, bude v rámci vyporiadania medzi prevádzateľmi znášať tú časť\nzodpovednosti, ktorá je spätá s objektívnymi skutočnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prevádzky a\nsú v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zavinené konanie alebo opomenutie prevádzateľa nemožno\nbez posúdenia ďalších relevantných okolností posudzovať ako vyšší podiel účasti na spôsobení škody.\n4. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že škoda na vozidle žalobcu vznikla ako dôsledok\nkolízie osobných motorových vozidiel, preto na vyporiadanie medzi ich prevádzateľmi bolo potrebné\naplikovať ust. § 431 OZ, v zmysle ktorého zodpovedajú prevádzatelia podľa účasti na spôsobení\nvzniknutej škody. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vodič poisteného vozidla,\nprichádzajúci po hlavnej ceste po ulici Starohájska, mal pri približovaní sa k „T“ križovatke s ulicou\nTehelná (sprava) zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, hoci chcel pokračovať po hlavnej\nceste rovno, pričom smerové svetlo mu zostalo zapnuté po tom, čo ho použil pri výjazde z kruhového\nvýjazdu pri Sociálnej poisťovni. Tým porušil povinnosť podľa § 30 ods. 4 ZoCP, keďže znamenie o\nzmene smeru jazdy neponechal len v čase, kým menil smer jazdy z kruhového objazdu, ale aj potom.\nRovnako mal súd preukázané, že žalobca ako vodič prichádzajúci z vedľajšej cesty po ulici Tehelná\nsmerom k „T“ križovatke s ulicou Starohájska, zo strany žalobcu označenej značkou „Daj prednosť\nv jazde“, v domnienke, že poistené vozidlo bude odbočovať vpravo, vošiel do križovatky, kde vytvoril\nsvojim vozidlom prekážku, do ktorej po brzdení narazilo poistené vozidlo a na vozidle žalobcu vznikla\nškoda. Žalobca tak porušil povinnosť podľa\n§ 20 ods. 1 ZoCP, keďže ako vodič prichádzajúci do\nkrižovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, nedal prednosť\nv jazde poistenému vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, ktoré muselo náhle zmeniť rýchlosť\njazdy a zastať. Súd konštatoval, že žalobcovi sa iba javilo, že poistené vozidlo nebude musieť náhle\nzmeniť rýchlosť jazdy, ale faktom je, že muselo. Uvedené okolnosti škodovej udalosti súd prvej inštancie\nvyhodnotil ako okolnosti podieľajúce sa na vzniku škody na vozidle žalobcu každá v polovici, pretože\nak by čo i len jedna z nich nenastala, ku škodovej udalosti by nedošlo. Len samotné ponechanie\nznamenia o zmene smeru jazdy vodičom poisteného vozidla vznik škody na motorovom vozidle žalobcu\nnespôsobilo. Ku vzniku škody bolo z technického hľadiska potrebné, aby žalobca so svojim vozidlom\nvytvoril poistenému vozidlu prekážku, čo sa stalo tým, že žalobca vošiel do križovatky, hoci správne\nmal dať poistenému vozidlu prednosť, a preto nemožno účasť žalobcu na strete s poisteným vozidlom\npovažovať za nulovú. Ak by čo i len jedna z uvedených okolností nenastala, ku škodovej udalosti\nby nedošlo. Len samotné ponechanie znamenia o zmene smeru jazdy vodičom poisteného vozidla\nvznik škody na motorovom vozidle žalobcu nespôsobilo. Ku vzniku škody bolo z technického hľadiska\npotrebné, aby žalobca svojim vozidlom vytvoril poistenému vozidlu prekážku, čo sa stalo tým, že žalobca\n\nvošiel do križovatky, hoci správne mal dať poistenému vozidlu prednosť, a preto nemožno účasť žalobcu\nna strete s poisteným vozidlom považovať za nulovú.\n5. K okolnosti vyvolania dojmu, že vodič poisteného vozidla sa chystá odbočovať vpravo, súd prvej\ninštancie uviedol, že žalobca mal vyčkať, či poistené vozidlo skutočne začne vykonávať odbočovací\nmanéver natočením vozidla do smeru jazdy vpravo, pričom sa nemal spoliehať iba na znamenie o\nzmene smeru jazdy a pomalú jazdu alebo spomaľovanie vozidla. Keďže žalobca vchádzal na hlavnú\ncestu z vedľajšej cesty, bol povinný zachovať zvýšenú opatrnosť napriek tomu, že z pravej strany mu\nvozidlo na hlavnej ceste dávalo prednosť. Porušenie povinností oboch vodičov bolo príčinou vzniku\nškody na vozidle žalobcu. Ak by obaja svoje povinnosti rešpektovali, ku škodovej udalosti by nedošlo.\nObaja porušili povinnosti uložené im právnym predpisom a tieto ich konania boli v príčinnej súvislosti so\nvznikom škody. Vodič poisteného vozidla si mal byť vedomý toho, že ponechaním znamenia o zmene\nsmeru jazdy v čase, kedy malo byť vypnuté, dáva informáciu ostatným vodičom, ktorí sa na základe nej\nrozhodujú. Žalobca ako vodič si zasa mal byť vedomý toho, že vchádza z vedľajšej cesty na hlavnú,\na preto musí zachovať zvýšenú opatrnosť pri vyhodnocovaní zámerov ostatných vodičov a ich zámer\nsi má vyvodiť až v čase, keď bude nepochybne zrejmý, a to v tomto prípade až z vytočenia poisteného\nvozidla do smeru jazdy vpravo.\n6. Súd prvej inštancie posúdil individuálne okolnosti prípadu, a síce, že žalobca vchádzal do križovatky\nz vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, pričom jeho povinnosťou bolo\nspomaliť, rozhliadnuť sa a vyraziť, ak by mal voľnú cestu. Žalobca však okrem toho, že vošiel do\njazdnej dráhy poisteného vozidla (hoci omylom vyvolaným vodičom poisteného vozidla), nesplnil svoju\npovinnosť dať prednosť v jazde ani vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste sprava. I keď mu vodič\nuvedeného vozidla dával svetelnou signalizáciou najavo, že môže ísť, žalobca uvedené nemusel a\nnemal akceptovať a mal vyčkať, kým autá, ktoré mali v križovatke prednosť jazdy, križovatkou prejdú.\nAk by tak urobil, k nehode by nedošlo. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že vozidlo idúce po hlavnej ceste\nsprava zostalo stáť, teda jeho vodič porušil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. l) ZoCP, keďže na hlavnej\nceste zastavil, hoci to nevyžadovala bezpečnosť cestnej premávky. Ak na uvedené žalobca reagoval\ntak, že vošiel do križovatky v snahe uvedenú situáciu „využiť“, pričom dostatočne nevyhodnotil úmysel\npoisteného vozidla, porušil svoju povinnosť dať prednosť v jazde a stal sa prekážkou pre poistené vozidlo\nidúce po hlavnej ceste. Vodičovi poisteného vozidla nebolo možné, okrem nevypnutia znamenia o zmene\nsmeru jazdy, pričítať porušenie ďalšej povinnosti, a síce venovať sa cestnej premávke, keďže z jeho\nvýpovede vyplynulo, že keď žalobcu zbadal, brzdil, čo bola správna reakcia. K zásade dôvery účastníka\ncestnej premávky v rešpektovanie jej pravidiel zo strany ostatných jej účastníkov, súd prvej inštancie\nuviedol, že platí aj naopak, teda vodič poisteného vozidla idúci po hlavnej ceste mal právo vychádzať z\ntoho, že ako idúci po hlavnej ceste má prednosť v jazde, ktorú budú vodiči z vedľajšej cesty rešpektovať,\nnavyše za situácie, že aj oproti nemu išlo vozidlo s právom prednosti v jazde, a teda hlavná cesta nebola\nvoľná.\n7. Súd prvej inštancie prihliadal tak na okolnosti, ktoré situáciu a stret vyvolali, ako aj na okolnosti,\nktoré stretu mohli zabrániť a tiež druh porušeného pravidla cestnej premávky. Uzavrel, že každý z\nprevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody vzniknutej stretom, a to úmerne ku svojej\núčasti, ktorú mal na spôsobení škody, keď zároveň konanie žalobcu nie je možné posudzovať izolovane\nod konania vodiča poisteného vozidla a naopak. K priznaniu viny vodičom poisteného vozidla v správe\no nehode súd uviedol, že toto uznanie nie je pre právne posúdenie príčin nehody a zavinenia záväzné.\nĎalej uviedol, že vo vzťahu k žalovanému ako poisťovni, ide o špecifické právo poškodeného žalobcu\nna výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške, v akom za škodu zodpovedá poistený škodca,\npričom predpokladom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za\nškodu, ktorá poškodenému vznikla. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo vyplývajúce z ust. §\n4 ods. 4 ZoPZP, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa §\n4 ods. 2 ZoPZP.\n8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že škoda na motorovom\nvozidle žalobcu vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového\nvozidla. Dospel k právnemu záveru, že príčinou vzniku škodovej udalosti bolo opomenutie vodiča\npoisteného vozidla aj konanie žalobcu, a to u každého v rozsahu 50 %. V rozsahu 50 % teda vznik\nškody zapríčinil vodič vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, poškodený žalobca si svoj\nnárok na náhradu škody uplatnil priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi a tento nárok aj v rozsahu\n\n50 % preukázal. Žalobca ako poškodený pri prevádzke motorového vozidla má proti žalovanému ako\npoisťovateľovi priamy nárok z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú poisteným motorovým\nvozidlom v rozsahu 50 %. V konaní tak bolo preukázané splnenie predpokladov nevyhnutných pre\nkonštatovanie existencie priameho nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody v rozsahu 50 %\nvoči žalovanému z titulu povinného zmluvného poistenia podľa § 15 ods. 1 ZoPZP. Pasívna legitimácia\nžalovaného v konaní v prípade čo i len čiastočného úspechu žalobcu sporná nebola. Pri určení výšky\nnáhrady škody súd vychádzal z výšky nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu.\nPoložky vyúčtované žalobcovi faktúrou č. 230792 zo dňa 13.11.2023 predstavovali nevyhnutné náklady\npotrebné na opravu poškodeného motorového vozidla, t. j. na jeho uvedenie do prevádzkyschopného\nstavu ako pred poistnou udalosťou. Žalobca preukázal úhradu fakturovanej sumy dokladom o úhrade\nfaktúry, a preto táto suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla z titulu škodovej udalosti.\nVzhľadom na ustálenú mieru účasti v rozsahu 50 % súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody v\npolovici sumy 2.524,- eur, t. j. vo výške 1.262,- eur. Zároveň mu priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,50\n% ročne z priznanej sumy 1.262,- eur od 16.12.2023, keď sa žalovaný po ukončení šetrenia a uplynutí\nlehoty splatnosti dostal do omeškania, a to až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a\nrozhodol o vrátení nespotrebovaného preddavku na trovy spojené s dokazovaním vo výške 100,- eur\nžalovanému.\n9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď každá zo strán mala v konaní úspech len\nčiastočný, a to rovnaký. Súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho\nzastúpenia voči výrokom II. a IV. odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, teda\nže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II.\na IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej\ninštancie, že jeho miera zodpovednosti na vzniku škodovej udalosti je v rozsahu 50 %. Tieto úvahy\npovažuje za nepreskúmateľné, pretože sú založené iba na tom, že každý účastník udalosti mal porušiť\njednu povinnosť, bez ktorej by následok nenastal. Rovnako nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej\ninštancie založenom na tom, že mal porušiť povinnosť podľa § 20 ods. 1 ZoCP a že mal povinnosť\nzachovávať „zvýšenú opatrnosť“. Za nedostatočné považuje žalobca aj to, ako sa súd prvej inštancie\nvysporiadal s tým, ktorá povinnosť porušená účastníkmi cestnej premávky ako prispela k vzniku škodovej\nudalosti. Ustálil, že miera zodpovednosti žalobcu je v rozsahu 50 %, pretože mal porušiť povinnosť dať\nprednosť v jazde podľa § 20 ods. 1 ZoCP a uviedol, že žalobcovi sa iba javilo, že poistené vozidlo nebude\nmusieť náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy, ale faktom je, že muselo. Predmetné odôvodnenie miery\núčasti žalobcu je nedostatočné. Vyriešenie otázky miery spoluzodpovednosti bolo pritom podstatné,\npreto mal súd prvej inštancie precíznejšie vyjadriť svoje úvahy, prečo by mala byť miera zodpovednosti\nza škodu na strane žalobcu rovnaká, ako miera zodpovednosti poistného vozidla. Fakt, že obaja porušili\njednu povinnosť podľa ZoCP, pre tento záver nestačí. Súd mal hodnotiť dôležitosť tej-ktorej povinnosti,\nsprávanie ostatných účastníkov v premávke, princíp obmedzenej dôvery v doprave ako aj to, či správanie\njedného z účastníkov škodovej udalosti nebolo podmienené správaním druhého z účastníkov. Súd prvej\ninštancie tak mieru spoluzodpovednosti odvodil v podstate len od toho, že každý z účastníkov škodovej\nudalosti porušil povinnosť, teda k škodovej udalosti by bez správania oboch nedošlo. Tento záver nie\nje dostatočný a súd týmto postupom zapríčinil porušenie práva na spravodlivý proces žalobcu (riadne\na presvedčivé odôvodnenie).\n11. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že mal porušiť povinnosť podľa § 20 ods.\n1 ZoCP, teda že nedal prednosť v jazde. Vodič dávajúci prednosť v jazde má konať tak, aby ten, kto\nmá prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Z toho automaticky nevyplýva\npovinnosť pri jazde cez križovatku čakať, kým vozidlo idúce po hlavnej ceste prejde cez križovatku. Ak by\nvodič poisteného vozidla pokračoval v jazde vpravo, ako dával znamenie o zmene smeru jazdy, mohol\nžalobca do križovatky pokračovať, pretože by sa s daným vozidlom obišiel a súčasne, vozidlo idúce po\nhlavnej ceste sprava umožňovalo žalobcovi prejsť cez križovatku. Pokiaľ vodič poistného vozidla dával\nznamenie o zmene smeru jazdy, ale týmto smerom nemienil pokračovať, potom nemožno žalobcovi\npripočítať porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 1 ZoCP. Žalobca sa nepohol vpred do križovatky\npreto, aby porušil povinnosť, ale preto, že z okolností v cestnej premávke objektívne vyplývalo, že cez\n\nkrižovatku môže prejsť. Tomu nenasvedčovala iba pomalá jazda vodiča poisteného vozidla a dávanie\nznamenia o zmene smeru jazdy, ale aj vnímanie tejto situácie inými účastníkmi cestnej premávky,\nnajmä spolujazdca v žalobcovom vozidle a vodiča idúceho po hlavnej ceste sprava, ktorí danú situáciu\nvyhodnotili rovnako ako žalobca. Žalobca nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca bol\npri vchádzaní na hlavnú cestu povinný zachovávať zvýšenú opatrnosť. Takáto povinnosť mu zo ZoCP\nnevyplýva. Zdôraznil, že jeho konanie (aj keby má byť posúdené ako nedanie prednosti v jazde) bolo\npodmienené správaním vodiča poisteného vozidla, zatiaľ čo vodič poisteného vozidla svoje povinnosti\nporušil nezávisle od iných okolností alebo správania iných účastníkov cestnej premávky (z výpovede\nvodiča poisteného vozidla pritom vyplýva, že o zapnutej smerovke vedel). Vodič poisteného vozidla\nporušil svoju povinnosť (dával znamenie o zmene smeru jazdy, hoci smer jazdy nezmenil) bez ďalšieho\nvonkajšieho vplyvu a porušil by ju aj v prípade, ak by žalobca do križovatky (z akéhokoľvek dôvodu)\nnevošiel. Žalobca ale vošiel do križovatky iba preto, lebo vodič poisteného vozidla dával najavo zmenu\nsmeru jazdy, a to jednak dávaním znamenia o zmene smeru jazdy, pomalou jazdou a spomalením pred\nkrižovatkou a tiež s prihliadnutím na to, že vodič idúci sprava po hlavnej ceste mu dával najavo, aby cez\nkrižovatku prešiel. Nebyť týchto okolností, žalobca by do križovatky nevošiel. Táto okolnosť preto musí\nmať zásadný vplyv na pomer zodpovednosti u žalobcu a u vodiča poisteného vozidla. Aj keď súd prvej\ninštancie vytkol porušenie povinnosti na strane žalobcu, toto porušenie bolo vyvolané inou okolnosťou,\na to správaním zo strany vodiča poisteného vozidla. Nemôže byť preto rovnocenné z hľadiska miery\nzavinenia škodovej udalosti a vzniku škody. Je zrejmé, že účastníci cestnej premávky na danej križovatke\nboli uvedení do omylu, vyvolaným vodičom poisteného vozidla. Žalobca súdu prvej inštancie tiež vytýka\nnedostatočné vyporiadanie sa s argumentáciou o zásade obmedzenej dôvery v doprave, ku ktorej sa\nsúd vyjadril iba tak, že táto platí aj naopak, teda že vodič poisteného vozidla mal právo vychádzať z toho,\nže ako idúci po hlavnej ceste má prednosť. Od žalobcu nebolo možné spravodlivo požadovať, aby bez\nďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi. Preto\naj v prípade, ak by konanie žalobcu malo mať vplyv na vznik škodovej udalosti, potom je jeho účasť\nneporovnateľne nižšia, ako je účasť vodiča poisteného vozidla, ak vôbec nejaká je.\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie\ntiež žalovaný, a to voči jeho výrokom I. a IV., z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP,\nteda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby v napadnutých výrokoch I. a IV.\nzrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie\nvo svojom odôvodnení neuniesol bremeno logickým a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť a zdôvodniť,\nprečo bolo odôvodnené moderovať nárok žalobcu a priznať mu čiastočný nárok na náhradu škody. Súd\nnedostatočným spôsobom posúdil mieru porušenia pravidiel cestnej premávky pri oboch účastníkoch\nškodovej udalosti keď určil, že miera zavinenia pre každého z oboch účastníkov predstavuje 50 %.\nZároveň súd na daný prípad neaplikoval všetky dotknuté ustanovenia ZoCP. Súd nesprávne určil mieru\nspoluzavinenia dopravnej nehody v prípade oboch jej účastníkov, keď sa nezaoberal závažnosťou\nporušenia pravidiel o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ku ktorým pri dopravnej nehode došlo,\na ktorých mieru závažnosti ustanovuje ZoCP. Žalovaný odkázal na ust. § 137 ods. 2 písm. j) ZoCP,\npodľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je nedanie prednosti v\njazde. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobca svojim konaním porušil pravidlá cestnej premávky\nspôsobom, ktorý ZoCP považuje za „závažný“. Nejde o situáciu, v ktorej by porušenie pravidiel oboch\núčastníkov nehody malo rovnakú intenzitu. Naproti tomu porušenie týkajúce sa nesprávneho použitia\nsmerovky, ktorého sa dopustil poistený žalovaného sa považuje za menej závažný priestupok. Na\nzáklade uvedeného treba vyvodiť záver, že práve porušenie povinnosti „Daj prednosť v jazde“ je takým\nporušením cestných pravidiel, ktoré možno označiť za hlavnú príčinu vzniku škodovej udalosti. Týmto\nporušením nemôže byť nesprávne použitie smerových svetiel na strane vodiča vozidla poisteného\nu žalovaného, pretože spustenie tzv. smerovky signalizuje iba zamýšľanú zmenu smeru. Preto bolo\npotrebné skúmať aké konania, ktorého účastníka cestnej premávky malo za následok vznik nehodového\ndeja. Ostatne aj sám súd konštatoval, že žalobca mal počkať, či poistené vozidlo skutočne začne\nvykonávať odbočovací manéver natočením vozidla do smeru jazdy vpravo. Žalovaný má za to, že súd\nnedostatočným spôsobom posúdil mieru porušenia pravidiel cestnej premávky pri oboch účastníkoch\nškodovej udalosti keď určil, že miera zavinenia pre každého z oboch účastníkov predstavuje 50 %,\npretože je evidentné, že v prípade žalobcu ide o závažnejšie porušenie pravidiel cestnej premávky,\n\nkeď nedal prednosť v jazde vozidlu na hlavnej ceste a nepresvedčil sa, či toto vozidlo skutočne začalo\nmanéver na odbočovanie. Zároveň súd na daný prípad neaplikoval ust. § 137 ods. 2 písm. j) ZoCP.\n13. K odvolaniu žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že povinnosťou žalobcu\nbolo preukázať svoj nárok v zmysle § 15 ZoPZP. V konkrétnom prípade teda, že škodová udalosť bola\nzapríčinená konaním poisteného žalovaným. Žiaden vykonaný dôkaz túto skutočnosť nepreukazuje.\nZ vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca porušil svoju povinnosť podľa § 20 ods. 1\nZoCP, čoho priamym následkom bola kolízia s poisteným vozidlom, v dôsledku čoho vznikla škoda. S\nvýnimkou zapnutého svetelného znamenia o zmene smeru jazdy, ktoré má len informatívny charakter pre\nostatných účastníkov premávky, sú všetky ďalšie okolnosti nepreukázané. Žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno v časti preukázania, že škodu vyvolala osobitná povaha prevádzky poisteného vozidla. Žalobca\nmal povinnosť konať tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť\njazdy. Túto svoju povinnosť porušil, hodnotenia žalobcu o možnom konaní, či úmysle iných účastníkov\ncestnej premávky, nemajú relevanciu, nemajú oporu v zákone a sú len jeho subjektívnymi pohľadmi,\nktorými sa snaží vyviniť zo zodpovednosti za vznik škodovej udalosti. Hlavné cesty sú spravidla viac\nvyťažené ako vedľajšie cesty, preto je dôvodné dbať na to, aby účastníci idúci po hlavnej ceste mohli\nsvoju pozornosť viac zameriavať na okolnosti v premávke bez prílišného zapodievania sa situáciou na\nvedľajších cestách, ktorá by len znižovala ich pozornosť. Z rovnakého dôvodu majú účastníci premávky\nna vedľajšej ceste povinnosť umožniť prednostnú jazdu vozidlám na hlavnej ceste a odbáčať alebo\nnapájať sa na hlavnú cestu až v momente, kedy im to situácia na hlavnej ceste dovoľuje. Žalovaný má\nza to, že znamenie o zmene smeru jazdy nie je nadriadené samotnému smeru jazdy. Preto žalobca,\nktorý mal v uvedenej dopravnej situácii povinnosť dať prednosť v jazde, sa mal uistiť o tom, že ďalší\núčastník cestnej premávky skutočne začne vykonávať odbočovací manéver zmenou smeru jazdy, čo\nvšak žalobca neurobil.\n14. K odvolaniu žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že odvolanie\nžalovaného je nedôvodné, pričom súhlasí iba s tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil mieru\nzodpovednosti každého z účastníkov škodovej udalosti. Ak by aj zo strany žalobcu došlo k porušeniu\npovinnosti, potom je miera zodpovednosti vodiča poisteného vozidla nepomerne vyššia, ako miera\nzodpovednosti žalobcu. Uviedol, že významnou okolnosťou vo veci je, že vodič poisteného vozidla\nuviedol do omylu všetkých účastníkov premávky danej križovatky (nielen žalobcu), ktorí svoje konanie\nnásledne tomuto nesprávnemu konaniu vodiča poisteného vozidla prispôsobili. Irelevantné je, či\nniektorí z účastníkov cestnej premávky porušili zákon závažným spôsobom, pretože vymedzenie\nzávažného porušenia pravidiel cestnej premávky má význam z hľadiska administratívnej alebo trestnej\nzodpovednosti pri určovaní druhu a výmery sankcie. Podstatné je, že žalobca vošiel do križovatky práve\na jedine preto, že vodič poisteného vozidla mal zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy doprava, že\ns vozidlom spomaľoval, čo potvrdil aj spolujazdec žalobcu, a že tretie vozidlo naznačilo žalobcovi, aby\nprešiel cez križovatku. Nemožno ďalej ani súhlasiť s tým, že nedanie prednosti v jazde je potrebné\npovažovať za hlavnú príčinu škodovej udalosti, pretože ako žalobca opakovane uvádzal, jeho konanie\nbolo podmienené správaním vodiča poisteného vozidla. Pri zodpovednosti za škodu, o akú ide aj v\ntejto veci, je potrebné mieru zodpovednosti posúdiť podľa všetkých okolností a správania sa účastníkov\npremávky. Opäť zdôraznil, že vodič poistného vozidla by svoju povinnosť porušil bez ohľadu na to, či by\nžalobca vošiel do križovatky. Žalobca by nikdy do križovatky nevošiel, ak by vodič poisteného vozidla\nnepoužil znamenie o zmene smeru jazdy. Žalobca nesúhlasil tiež s tvrdením žalovaného, že mal čakať,\nkým vozidlo začne vykonávať odbočovací manéver. Takúto povinnosť vodič vozidla stojaceho na hranici\nkrižovatky na vedľajšej ceste nemá, pretože povinnosť dať prednosť v jazde znamená iba toľko, že si\nmusí počínať tak, aby vodič s právom prednostnej jazdy nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.\nSúdna prax vykladá princíp obmedzenej dôvery tak, že každý je oprávnený spoliehať na to, že ostatní\núčastníci budú dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Vodič poisteného vozidla, ktorý sám porušoval\npredpisy a uviedol ostatných účastníkov premávky do omylu, nemohol očakávať, že sa títo účastníci\nzachovajú v súlade s jeho predstavami, keďže navonok prejavoval iné správanie. Žalobca mal právo\nspoliehať sa na to, že vodič poisteného vozidla vykoná odbočovací manéver a nebolo možné od neho\nspravodlivo žiadať, aby predpokladal porušenie povinností zo strany tohto vodiča.\n15. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu podal žalovaný písomné vyjadrenie (replika) v ktorom uviedol,\nže žalobca vykladá princíp obmedzenej dôvery nesprávne, resp. neúplne. Tvrdenia, že poistený mal\nuviesť do omylu aj ostatných účastníkov premávky, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca\nbol povinný čakať na hranici križovatky až do momentu, kedy vozidlo začne vykonávať odbočovací\n\nmanéver, len vtedy by bola naplnená jeho povinnosť v zmysle zvislého dopravného značenia. Vodič\nsa môže spoliehať na dodržiavanie dopravných predpisov ostatnými účastníkmi cestnej premávky, ak\nnevyplýva z konkrétnej situácie opak, avšak zároveň je povinný zachovávať patričnú opatrnosť. Žalobca\nsa teda nemal spoliehať výlučne na svietiace smerové svetlo, ale v rámci zachovania náležitej opatrnosti\nmal počkať do momentu, kedy toto vozidlo začne odbočovací manéver. O to viac, že sa nachádzal\nna vedľajšej ceste a bol povinný dať prednosť vozidlám jazdiacim na hlavnej ceste. Vzájomná dôvera\núčastníkov premávky je limitovaná opatrnosťou a povinnosťou nikomu neškodiť (§ 415 OZ). Okrem\ngenerálnej prevenčnej povinnosti, žalobca závažným spôsobom porušil aj povinnosť, ktorá mu explicitne\nvyplýva zo ZoCP, keď nerešpektoval príkazovú dopravnú značku „Daj prednosť v jazde!“ a narazil do\nvozidla jazdiaceho po hlavnej ceste. Argument žalobcu o „zavedení do omylu“ z dôvodu svietiaceho\nsmerového svetla neobstojí. Ak chcel žalobca zachovať plynulosť cestnej premávky, mal zachovať\ndostatočnú obozretnosť a vstúpiť do križovatky až v momente, kedy vozidlo jazdiace po hlavnej ceste,\nzačne odbočovací manéver. Až skutočne začatý odbočovací manéver je znak, že vozidlo odbočuje\na prejazd cez križovatku je bezpečný.\n16. K odvolacej replike žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie (duplika), v ktorom uviedol,\nže sa pridržiava podaného odvolania a doterajších písomných podaní. Skutočnosť, že poistený vodič\nuviedol do omylu ostatných účastníkov cestnej premávky, vyplýva z výpovede žalobcu, jeho manželky\na z výpovede svedka E. F.. Tieto výpovede neboli spochybnené, ani neboli navrhnuté dôkazy, ktoré by\nich dôveryhodnosť znižovali. Žalobca vošiel do križovatky iba preto, že vodič poisteného vozidla uviedol\nostatných účastníkov cestnej premávky do omylu v otázke ďalšieho smeru jeho jazdy. Nedôvodný je aj\nargument žalovaného, že žalobca mal čakať na hranici križovatky až do momentu, kedy vozidlo začne\nvykonávať odbočovací manéver. Takáto povinnosť nevyplýva ani z výkladu pojmu „dať prednosť v jazde“,\nani zo ZoCP. Žalobca sa dostatočne riadil generálnou prevenčnou povinnosťou, keď vošiel do križovatky\naž potom, čo videl znamenie o zmene smeru jazdy, spomalenie poisteného vozidla a naznačenie\nvjazdu do križovatky vodičom vozidla, ktoré išlo po hlavnej ceste sprava (od žalobcu). Žalobca\nzachoval potrebnú opatrnosť a nemožno od neho požadovať, aby predvídal akékoľvek správanie vodiča\npoisteného vozidla. Výklad žalovaného, podľa ktorého mal žalobca počkať na odbočovací manéver, nie\nje správny.\n17. K odvolacej duplike podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s argumentáciou\nžalobcu sa nestotožňuje. Žalobcom opätovne tvrdené skutočnosti, že poistený mal uviesť do omylu\naj ostatných účastníkov premávky, ako aj jeho argumentácia a výklad pojmu „dať prednosť v jazde“\nsú duplicitné, neuvádza žiadne nové skutočnosti, iba reprodukuje argumentáciu už známu súdu aj\nžalovanému. Vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti a nie je možné ho hodnotiť ako úkon, za\nktorý by bolo možné v prípade úspechu priznať náhradu trov.\n18. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.\n19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalobcu a žalovaného boli\npodané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranami, v ktorých neprospech bolo\nrozhodnutie v nimi napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,\nproti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania\nmajú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie\ndôvody (žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP a žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/\na h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi\npodaných odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných\npodmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil\nsúd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred\njeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a odvolanie\nžalovaného je čiastočne dôvodné, z ktorého dôvodu bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie v zamietajúcom výroku II. a v časti vyhovujúceho výroku I. o uloženie povinnosti žalovanému\nzaplatiť žalobcovi sumu 757,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 757,20\neura od 16.12.2023 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 387 ods. 1 ako vecne\nsprávne potvrdiť a vo zvyšku vyhovujúci výrok I. podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žaloba sa vo zvyšku\nzamieta.\n\n20. Pretože výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o vrátení preddavku na trovy dokazovania, nebol\nnapadnutý odvolaním, nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.\n21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,\nako aj odvolaniami žalobcu a žalovaného uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej\ninštancie na základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol\nvecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu, domáhajúceho sa náhrady škody voči poisťovateľovi vozidla\nmajúcemu zaviniť škodovú udalosť dňa 07.08.2023, vyhovel v rozsahu 50 %, konštatujúc spoluzavinenie\npredmetnej škodovej udalosti žalobcom v rovnakom rozsahu. Vzhľadom na to, že ku škodovej udalosti\ndošlo v dôsledku stretu dvoch prevádzok s objektívnou zodpovednosťou, zaoberal sa súd skúmaním\nmiery, akou sa prevádzky spolupodieľali na vzniku škody, a to so zreteľom na skutkové okolnosti\nkonkrétneho prípadu a porovnaním všetkých okolností, ktoré mohli mať a mali vplyv na výsledok.\nDokazovaním súd zistil, že vodič poisteného vozidla prichádzal po hlavnej ceste po ulici Starohájska\nv Trnave ku križovatke s ulicou Tehelná, pričom mal zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, hoci\nchcel pokračovať ďalej po hlavnej ceste, pričom smerovník mu zostal zapnutý po výjazde z kruhového\nobjazdu pri Sociálnej poisťovni; čím porušil právnu povinnosť podľa § 30 ods. 4 ZoCP, keďže znamenie\no zmene smeru jazdy neponechal len v čase, kým menil smer jazdy pri výjazde z kruhového objazdu,\nale aj potom. Žalobca bol vodičom vozidla prichádzajúceho z vedľajšej cesty z ulice Tehelná označenej\nznačkou „Daj prednosť v jazde“, ktorý v domnienke, že poistené vozidlo bude odbočovať vpravo, vošiel\ndo križovatky, kde vytvoril svojim vozidlom prekážku, do ktorej po brzdení narazilo poistené vozidlo\na na vozidle žalobcu vznikla škoda. Žalobca porušil právnu povinnosť podľa § 20 ods. 1 ZoCP, keďže\nako vodič prichádzajúci do križovatky po vedľajšej ceste nedal prednosť v jazde poistenému vozidlu\nprichádzajúcemu po hlavnej ceste. Tieto okolnosti škodovej udalosti posúdil súd prvej inštancie ako\nokolnosti podieľajúce sa na vzniku škodovej udalosti každá v polovici, pretože ak by vodič poisteného\nvozidla neponechal zapnuté znamenie o zmene smeru jazdy v čase, kedy ho už zapnuté mať nemal,\nneuviedol by žalobcu do omylu a tento by ostal stáť na hranici križovatky a nechal by prejsť poistené\nvozidlo ďalej po hlavnej ceste. Zároveň však, ak by žalobca dal prednosť vozidlám idúcim po hlavnej\nceste, okrem poisteného vozidla aj neznámemu motorovému vozidlu idúcemu po hlavnej ceste sprava,\nvošiel by do križovatky až v čase, kedy by nevytvoril prekážku pre poistené vozidlo. Správne mal žalobca\npočkať, či poistené vozidlo skutočne začne vykonávať odbočovací manéver, a to natočením vozidla do\nsmeru jazdy vpravo, pričom sa žalobca nemal spoliehať iba na znamenie o zmene smeru jazdy a pomalú\njazdu alebo spomaľovanie vozidla. Žalobca vchádzal na hlavnú cestu z vedľajšej cesty, a preto bol\npovinný zachovať zvýšenú opatrnosť, a to napriek tomu že z pravej strany mu vozidlo na hlavnej ceste\ndávalo prednosť. Súd mal za to, že obe okolnosti porušenia povinností vodiča, t.j. na strane žalobcu\naj vodiča poisteného vozidla, viedli k tomu, že došlo k stretu vozidiel v križovatke, a preto porušenie\npovinností oboch vodičov bolo príčinou vzniku škody na vozidle žalobcu. Ak by obaja svoje povinnosti\nrešpektovali, ku škodovej udalosti by nedošlo. Obaja porušili povinnosti uložené im právnym predpisom\na tieto ich konania boli v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pokiaľ ide o individuálne okolnosti prípadu,\nsúd zohľadnil, že žalobca vchádzal do križovatky z vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou „Daj\nprednosť v jazde“, pričom žalobca okrem toho, že vošiel do jazdnej dráhy poisteného vozidla, nesplnil\nsvoju povinnosť dať prednosť v jazde ani vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste sprava, hoci mu\nvodič uvedeného vozidla dával svetelnou signalizáciou najavo, že môže ísť, žalobca to nemal akceptovať\na mal vyčkať, kým autá, ktoré mali v križovatke prednosť jazdy, križovatkou prejdú. Ak by tak urobil,\nk nehode by nedošlo. Ak na uvedené žalobca reagoval tak, že vošiel do križovatky v snahe uvedenú\nsituáciu „využiť“, pričom dostatočne nevyhodnotil úmysel poisteného vozidla až vtedy, ak by bol ďalší\nsmer jeho jazdy nepochybný, porušil svoju povinnosť dať prednosť v jazde a stal sa prekážkou pre\npoistené vozidlo idúce po hlavnej ceste. Vodičovi poisteného vozidla pritom okrem nevypnutia znamenia\no zmene smeru jazdy nebolo možné pričítať porušenie ďalšej povinnosti, pretože keď žalobcu zbadal,\nbrzdil, čo bola správna reakcia. Súd dospel k právnemu záveru, že príčinou vzniku škodovej udalosti\nbolo ako opomenutie vodiča poisteného vozidla, tak konanie žalobcu, a to u každého v rozsahu 50 %,\npreto má žalobca ako poškodený pri prevádzke motorového vozidla proti žalovanému ako poisťovateľovi\npriamy nárok z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú poisteným motorovým vozidlom v\nrozsahu 50 %, pričom nevyhnutné náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali\n2.524 eur, z čoho polovica je 1.262 eur.\n22. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho miera\nzodpovednosti na vzniku škodovej udalosti je v rozsahu 50 %, ako ani s právnym názorom súdu, že\n\nmal porušiť povinnosť podľa § 20 ods. 1 ZoCP, teda povinnosť zachovávať „zvýšenú opatrnosť“. Súd\nsa nesprávne vysporiadal s tým, ako ktorá povinnosť porušená účastníkmi cestnej premávky prispela\nk vzniku škodovej udalosti. Súd nevyhodnotil dôležitosť tej-ktorej povinnosti, správanie ostatných\núčastníkov v premávke, princíp obmedzenej dôvery v doprave ako aj to, či správanie jedného z\núčastníkov škodovej udalosti nebolo podmienené správaním druhého z účastníkov. Mal za to, že vodič\ndávajúci prednosť v jazde má konať tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť\nsmer alebo rýchlosť jazdy, z čoho automaticky nevyplýva povinnosť pri jazde cez križovatku čakať,\nkým vozidlo idúce po hlavnej ceste prejde cez križovatku. Ak by vodič poisteného vozidla pokračoval\nv jazde vpravo, ako dával znamenie o zmene smeru jazdy, mohol žalobca do križovatky pokračovať,\npretože by sa s daným vozidlom obišiel a súčasne, vozidlo idúce po hlavnej ceste sprava umožňovalo\nžalobcovi prejsť cez križovatku. Nasvedčovala tomu i pomalá jazda vodiča poisteného vozidla a dávanie\nznamenia o zmene smeru jazdy, ako aj vnímanie tejto situácie vodičom vozidla idúceho po hlavnej\nceste sprava. Konanie žalobcu bolo podmienené správaním vodiča poisteného vozidla, preto porušenie\njeho povinnosti nemôže byť rovnocenné z hľadiska miery zavinenia škodovej udalosti a vzniku škody\ns porušením povinnosti poisteného vozidla. V zmysle zásady obmedzenej dôvery v doprave nebolo\nmožné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia\npravidiel cestnej premávky inými účastníkmi.\n23. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil ani žalovaný, ktorý nesúhlasil s určením miery spoluzavinenia\ndopravnej nehody v prípade oboch jej účastníkov v rozsahu 50 %, keďže súd sa nezaoberal závažnosťou\nporušenia pravidiel o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom v zmysle ust. § 137 ods. 2\npísm. j) ZoCP, je nedanie prednosti v jazde porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.\nPorušenie pravidiel oboch účastníkov nehody teda nemalo rovnakú intenzitu. Nesprávne použitie\nsmerovky predstavuje menej závažný priestupok. Práve porušenie povinnosti „Daj prednosť v jazde“ je\ntakým porušením cestných pravidiel, ktoré možno označiť za hlavnú príčinu vzniku škodovej udalosti.\nSpustenie smerovky signalizuje iba zamýšľanú zmenu smeru. V prípade žalobcu ide o závažnejšie\nporušenie pravidiel cestnej premávky, keď nedal prednosť v jazde vozidlu na hlavnej ceste a nepresvedčil\nsa, či toto vozidlo skutočne začalo manéver na odbočovanie.\n24. V predmetnej veci sa žalobca domáha náhrady škody od poisťovateľa motorového vozidla, ktoré\npodľa žalobcu zavinilo škodovú udalosť, ku ktorej došlo dňa 07.08.2023 na križovatke ulíc Starohájska\n– Tehelná v Trnave, kedy žalobca viedol svoje vozidlo (Volkswagen Sharan, EČ: D.) po ulici Tehelná,\nktorá bola vedľajšou cestou k ulici Starohájska, po ktorej v tom išlo poistené motorové vozidlo (Fiat\nPunto, EČ: D.). Na ulici Tehelná sa pred križovatkou s ulicou Starohájska nachádza viditeľné zvislé\ndopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a na ulici Starohájska sa pred križovatkou s ulicou Tehelná\nnachádza viditeľné dopravné značenie „Hlavná cesta.“ Škodová udalosť spočívajúca v strete týchto\nvozidiel v uvedenej križovatke vznikla tak, že žalobca vošiel svojim vozidlom do križovatky z vedľajšej\ncesty (z ulice Tehelnej) označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, kde sa zrazil s poisteným\nvozidlom idúcim rovno po hlavnej ceste (po ulici Starohájskej), avšak so zapnutým svetelným znamením\no zmene smeru jazdy vpravo.\n25. Preskúmajúc odvolaciu argumentáciu oboch sporových strán, má odvolací súd za to, že súd\nprvej inštancie v danej veci správne ustálil skutkový stav pokiaľ ide o priebeh danej škodovej\nudalosti, ktorý v odvolaní žiadna zo sporových strán ani nenapádala. Súd správne posúdil pasívnu\nlegitimáciu žalovaného, ako aj vznik a výšku škody, ktoré neboli v odvolaniach žiadnou zo sporových\nstrán rozporované. Súd sa tiež správne v predmetnej veci zaoberal zavinením oboch prevádzateľov\nmotorových vozidiel na spôsobení škody, teda mierou, ktorou sa každé zo stretnuvších sa vozidiel\nspolupodieľalo na vzniku škody (§ 431 OZ), so zreteľom na porušenie ich povinností podľa ustanovení\nZoCP a so zreteľom na skutkové okolnosti tohto konkrétneho prípadu.\n26. Súd prvej inštancie ustálil, že vodič poisteného vozidla porušil právnu povinnosť podľa § 30 ods. 4\nZoCP, keď znamenie o zmene smeru jazdy neponechal len v čase, kým menil smer jazdy z kruhového\nobjazdu, ale ponechal ho zapnuté aj ďalej počas jazdy po hlavnej ceste rovno po Starohájskej ulici, hoci\nsmer jazdy už meniť nemienil. Žalobca prichádzajúci z vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou\n„Daj prednosť v jazde“ v domnienke, že poistené vozidlo bude odbočovať, vošiel do križovatky, kde\nvytvoril svojim vozidlom prekážku, do ktorej po brzdení poistené vozidlo narazilo, čím porušil povinnosť\npodľa § 20 ods. 1 ZoCP. Tieto okolnosti na strane každého z vodičov vyhodnotil súd prvej inštancie ako\nokolnosti podieľajúce sa na vzniku škody na vozidle žalobcu každá v polovici.\n\n27. Žalobca mal za to, že predmetnú škodovú udalosť zavinilo v celom rozsahu poistené vozidlo,\npretože žalobca síce vošiel do križovatky z vedľajšej cesty, kde mal povinnosť dať prednosť v jazde\nvozidlám idúcim po hlavnej ceste, čo však podľa žalobcu neznamená, že vodič vchádzajúci do križovatky\nz vedľajšej cesty musí vždy zastaviť vozidlo a čakať, kým vozidlá idúce po hlavnej ceste prejdú cez\nkrižovatku, ale počínať si tak, aby ten kto má prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo\nrýchlosť jazdy. Vodič poisteného vozidla pritom porušil svoju povinnosť podľa ZoCP tým, že dával\nznamenie o zmene smeru jazdy vpravo, pričom pri prejazde križovatkou neodbočil, ale pokračoval\nv jazde križovatkou rovno. Žalobca mal za to, že sa oprávnene spoliehal, že poistené vozidlo odbočí\nvpravo, vzhľadom na znamenie o zmene smeru jazdy, preto vošiel do križovatky s úmyslom odbočiť\nvľavo, pričom by sa tak vozidlá v križovatke míňali, preto nemusel poistenému vozidlu dávať prednosť\nv jazde, ktoré by pri dodržaní odbočovania vpravo nemuselo meniť smer ani rýchlosť jazdy a žalobca by\nmu v pokračovaní v jazde nijako neprekážal, k stretu vozidiel by neprišlo. Ak by teda vodič poisteného\nvozidla znamenie o zmene smeru jazdy nedával, keďže zjavne nemal úmysel odbočiť (ale smerovku\nzabudol vypnúť po výjazde z kruhového objazdu), ku škodovej udalosti by nedošlo.\n28. Na druhej strane žalovaný dôvodil, že škodovú udalosť zavinil výlučne žalobca, ktorý nerešpektoval\nzvislú príkaznú dopravnú značku „Daj prednosť v jazde,“ pričom poistené vozidlo nemenilo smer jazdy,\nale pokračovalo cez križovatku rovno v smere svojej jazdy, pričom dôležitý je faktický smer jazdy a nie\npredpokladaný úmysel.\n29. Obe sporové strany teda nesúhlasili s vyhodnotením miery zavinenia oboch prevádzateľov\nmotorových vozidiel na spôsobení škody, keď sa nestotožňovali s právnym posúdením porušenia ich\npovinností podľa ZoCP súdom prvej inštancie.\n30. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom k 07.08.2023 (ďalej len „ZoCP“), na účely tohto zákona sa ďalej rozumie dať\nprednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde,\nnemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.\n31. Podľa § 19 ods. 1 ZoCP, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie\no zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri\nodbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať\nna zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.\n32. Podľa § 20 ods. 1 ZoCP, vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou\nznačkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde\nvozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov\nidúcich súbežne s hlavnou cestou.\n33. Podľa § 30 ods. 1, 2 a 4 ZoCP, znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov\nuvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje\nbezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky (ods. 1). Vodič je povinný dávať znamenie o zmene\nsmeru jazdy včas pred začiatkom jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej\npremávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy (ods. 2). Znamenie o zmene smeru jazdy\ndávané smerovými svetlami vodič ponechá len v čase, kým mení smer jazdy, vybočuje z neho alebo\nkým vozidlo nezaujme miesto v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Znamenie o zmene smeru jazdy\nrukou sa dáva len pred začatím jazdného úkonu (ods. 4).\n34. Podľa § 137 ods. 2 písm. j) ZoCP, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je\nnedanie prednosti v jazde.\n35. Odvolací súd má za to, že porušenie povinností oboch vodičov, t. j. žalobcu i vodiča poisteného\nvozidla viedlo v danom prípade k vzniku danej škodovej udalosti, avšak súd prvej inštancie pri ustaľovaní\nmiery spoluzapríčinenia škody oboma vodičmi (hoci sám v napadnutom rozhodnutí uviedol, že okrem\nfyzickej účasti vozidiel na strete daných prevádzok, bolo potrebné zohľadniť aj druh porušeného\npravidla), dostatočne z právneho hľadiska nezohľadnil druh a závažnosť porušenia pravidiel cestnej\n\npremávky na strane každého vodiča, ktorú skutočnosť rovnako namietali tak žalobca, ako aj žalovaný\nv podaných odvolaniach.\n36. Odvolací súd vychádzajúc z ustanovenia § 20 ods. 1, v spojení s § 19 ods. 1 a § 137 ods. 2 písm.\nj) ZoCP je toho názoru, že nedanie prednosti v jazde predstavuje závažný dopravný priestupok, priamo\nohrozujúci bezpečnosť cestnej premávky, čo sa prejavuje aj vo vysokých sankciách, v prípade jeho\nporušenia. Naproti tomu, ponechanie zapnutého ukazovateľa o zmene smeru jazdy, predstavuje menej\nzávažný priestupok, avšak môže, ako sa tomu stalo aj v predmetnej veci, vyvolať zmätok v premávke\na kolíznu situáciu, či dopravnú nehodu.\n37. Vodič na vedľajšej ceste má jednoznačnú povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu na hlavnej ceste.\nPovinnosťou vodiča, ktorý za danej dopravnej situácie má dať prednosť v jazde je, aby sám určil, či\nsituácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti v jazde inému vozidlu. Pre posúdenie situácie z\ntohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, rýchlosť jazdy tohto\nvozidla, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky, viditeľnosť, aj prehľadnosť miesta. Vodič musí mať\nschopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej, aj zložitej dopravnej situácie. Vodič na vedľajšej ceste\nsa pritom nemôže spoliehať výlučne na smerové svetlo druhého vozidla. Smerovka vozidla idúceho po\nhlavnej ceste, nezakladá právo prednosti pre vozidlo na vedľajšej ceste, je to len oznamovací signál.\nVodič na vedľajšej ceste musí počítať s tým, že vozidlo na hlavnej ceste signalizuje nesprávne, že\nzmení rozhodnutie, či smerovku zabudlo vypnúť. Preto aj ust. § 19 ods. 1 ZoCP ukladá vodičovi pri\nodbočovaní (tu vykonanom pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej) dbať na zvýšenú opatrnosť.\nKonaním žalobcu došlo aj podľa odvolacieho súdu k porušeniu ustanovenia § 20 ods. 1 v spojení s §\n19 ods. 1 ZoCP, pretože ním vznikla taká kolízna situácia, aká nastáva pri nedaní prednosti v jazde,\ns následkom škody na majetku. Spoluvina vodiča vozidla na hlavnej ceste je však v tomto prípade\ntiež daná, pretože nesporne mal smerovku zapnutú po dlhší čas, ako bolo nevyhnutné, čím mohol\nu ostatných účastníkov cestnej premávky vytvoriť dojem, že odbočuje, čím prispel k vzniku škodovej\nudalosti. Avšak len samotné znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, použité poisteným vozidlom,\nneoprávňovalo žalobcu bez ďalšieho vyjsť z vedľajšej cesty na hlavnú a začať odbočovací manéver\nvľavo, ale žalobca mal správne počkať, či poistené vozidlo skutočne začne meniť smer jazdy potrebným\nspomalením jeho vozidla pri vchádzaní do zákruty a natočením vozidla vpravo a nemal sa spoliehať iba\nna znamenie o zmene smeru jazdy. Žalobca mal predvídať a presvedčiť sa dostatočne o skutočnom\nmanévre vozidla, ktorému bol povinný dať prednosť.\n38. Žalobca sa odvolával na princíp obmedzenej dôvery, tento však uvádzal neúplne, teda že od žalobcu\nnebolo možné spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia\npravidiel cestnej premávky inými účastníkmi. Princíp obmedzenej dôvery predstavuje osobitný princíp\nv cestnej doprave, ktorý zohľadňuje špecifiká právnej úpravy cestnej premávky a znamená, že vodič\nako účastník cestnej premávky sa môže spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky budú\ndodržovať pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnych okolností nebude vyplývať opak. Princíp\nobmedzenej dôvery teda určuje, aby aj vodič rešpektujúci dopravné predpisy adekvátne reagoval na\nporušenia pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka cestnej premávky, ktoré vníma, a to\ntak, aby minimalizoval, prípadne sa úplne vyhol kolíznej situácii (spomalením, zastavením vozidla,\nči inou reakciou na porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany iných účastníkov). Práve z tohto\ndôvodu možno hovoriť o obmedzenom princípe dôvery. Obmedzenie môže vyplynúť z konkrétnej kolíznej\ndopravnej situácie, na ktorú je povinnosť reagovať. Okolnosti, ktoré vodič môže či nemôže predvídať, nie\nje možné vymedzovať v hypotetickej rovine, ale je potrebné vychádzať vždy z existujúcich objektívnych\nokolností dopravnej situácie. Pokiaľ sa teda žalobca spoľahol len na znamenie o zmene smeru\njazdy poisteného vozidla, avšak nevyčkal, či vozidlo reálne začne odbočovací manéver, nereagoval\nadekvátne, ak sa bez ďalšieho rozhodol vojsť na hlavnú cestu, čím porušil svoju povinnosť dať prednosť\nvozidlám idúcim po hlavnej ceste.\n39. Súd prvej inštancie pritom správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na tú\nokolnosť, že žalobca okrem toho, že vošiel do jazdnej dráhy poisteného vozidla, nesplnil ani svoju\npovinnosť dať prednosť v jazde ďalšiemu vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste sprava, hoci\nmu vodič tohto vozidla dával svetelnou signalizáciou najavo, že môže ísť, žalobca uvedené nemal\nakceptovať, pretože bol na vedľajšej ceste, viazaný dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, pričom\ndohoda vodičov v cestnej premávke o poradí, v akom prejdú križovatkou, nie je nadradená zvislému\ndopravnému značeniu o prednosti v jazde na danej križovatke a zbytočne tiež prispela ku kolíznej situácii\n\nv danom prípade. Účelom dopravného značenia na danej križovatke bolo zabezpečiť plynulosť premávky\npredovšetkým na hlavnej ceste (ulica Starohájska), preto bolo povinnosťou žalobcu v zmysle zvislej\ndopravnej značky vyčkať, kým vozidlá idúce po hlavnej ceste križovatkou prejdú a vojsť do nej až vtedy,\nkedy by žiadne vozidlo idúce po hlavnej ceste svojim vozidlom neobmedzil. Ak by žalobca povinnosť dať\nprednosť v jazde tak poistenému vozidlu blížiacemu sa k nemu zľava, hoci s nesprávnou signalizáciou\no zmene smeru jazdy, ako aj vozidlu prichádzajúcemu do križovatky sprava rešpektoval, teda vyčkal,\nkým obe prejdú križovatkou, ku škodovej udalosti by napriek mylnej svetelnej signalizácii poisteného\nvozidla nedošlo. Svojou jazdou žalobca obmedzil tak poistené vozidlo, ako aj vozidlo na hlavnej ceste\nsprava.\n40. V danej veci skutočne bolo potrebné zohľadniť jednotlivé okolnosti tohto stretu vozidiel vo vzájomnej\nsúvislosti, pričom na základe vyššie uvedených východísk dospel odvolací súd k právnemu záveru,\nže z hľadiska závažnosti porušeného pravidla cestnej premávky, bolo hlavnou príčinou danej kolíznej\nudalosti nedanie prednosti v jazde vozidlám idúcim po hlavnej ceste žalobcom, avšak nebolo možné\nneprihliadnuť aj na konanie vodiča poisteného vozidla, ktorý nesprávne ponechal zapnuté znamenie\no zmene smeru jazdy, čo vyvolalo reakciu žalobcu, ktorý však celkovú dopravnú situáciu na danom\nmieste vyhodnotil predčasne a nesprávne, pokiaľ nevyčkal až na to, kým bude bezpečne zrejmé, že\npoistené vozidlo skutočne odbočuje na vedľajšiu cestu vpravo natočením smeru jeho vozidla a nedal\nprednosť ani vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste sprava a v rozpore s povinnosťou mu uloženou\nzvislou dopravnou značkou, toto vozidlo v jazde obmedzil.\n41. Závažnosť porušenia povinností žalobcu ako vodiča, zapríčiňujúcich vznik danej škodovej udalosti,\ntak odvolací súd vyhodnotil prísnejšie, ako súd prvej inštancie, a to v rozsahu 70 %, keďže žalobca\nnedaním prednosti v jazde (§ 2 ods. 2 písm. b/ ZoCP) vozidlám idúcim po hlavnej ceste porušil v zmysle\nZoCP pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom (§ 20 ods. 1 ZoCP a § 137 ods. 2 písm. j)\nZoCP), pri odbočovaní na hlavnú cestu nezachoval zvýšenú opatrnosť (§ 19 ods. 1 ZoCP), keď nevyčkal\nna to, či poistené vozidlo skutočne začne svoj odbočovací manéver, spomalil premávku na hlavnej\nceste, nedal prednosť v jazde ani vozidlu prichádzajúcemu sprava. Na druhej strane jeho rozhodnutie\nv danom okamihu nebolo izolované od konania vodiča poisteného vozidla, ktorý porušil pravidlo vypnúť\nznamenie o zmene smeru jazdy (§ 30 ods. 4 ZoCP) a ponechal ho zapnuté zbytočne dlho potom, ako\nvyšiel z kruhového objazdu na hlavnú cestu, čo predstavuje v zmysle ZoCP porušenie pravidiel cestnej\npremávky menej závažným spôsobom, avšak objektívne uvedené pochybenie poisteného vozidla\nspôsobilo zmätok v cestnej premávke na danom mieste, ako aj predčasnú nesprávnu reakciu žalobcu,\nktorý sa rozhodol vojsť na hlavnú cestu, pričom závažnosť porušenia povinností vodiča poisteného\nvozidla na danej škodovej udalosti, odvolací súd vyhodnotil v rozsahu 30 %.\n42. So zreteľom na uvedené bolo dôvodným, aby žalovaný žalobcovi nahradil 30 % skutočnej škody\nna jeho majetku, teda z celkových nákladov na opravu jeho vozidla vo výške 2.524,- eur, mu uhradil\nsumu 757,20 eura. Žalovaný mal povinnosť plniť do 15 dní od prešetrenia škodovej udalosti (§ 11\nods. 7 ZoPZP), pričom podľa oznámenia o riešení škodovej udalosti, bolo prešetrovanie ukončené dňa\n30.11.2023, teda žalovaný mal povinnosť plniť do 15.12.2023 a nakoľko plnenie žalobcovi neposkytol,\ndostal sa od 16.12.2023 do omeškania, od ktorého dátumu patrí žalobcovi tiež nárok na úroky\nz omeškania z priznanej sumy, a to vo výške úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov viac, ako\nje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu, teda odo dňa 16.12.2023, pričom výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu\nbola 4,5 %.\n43. Odvolací súd preto považoval žalobu žalobcu za dôvodnú pokiaľ ide o zaplatenie sumy 757,20 eura\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 757,20 eura od 16.12.2023 do zaplatenia,\npreto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a v časti vyhovujúceho výroku\nI. o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 757,20 eura spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 9,50 % ročne zo sumy 757,20 eura od 16.12.2023 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti\nrozsudku, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo zvyšku vyhovujúci výrok I. podľa §\n388 CSP zmenil tak, že žaloba sa vo zvyšku zamieta.\n44. Pretože odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zmenil, rozhodoval podľa\n§ 262 ods. 1 CSP v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov celého konania, t. j.\nprvoinštančného i odvolacieho.\n\n45. O náhrade trov celého konania potom rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP a v spore\nprevažne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania v rozsahu jeho čistého úspechu vo veci, t. j. v rozsahu 40 %. Žalobca sa v konaní\ndomáhal zaplatenia sumy 2.524,- eur s príslušenstvom. Úspešný bol čo do zaplatenia sumy 757,20 eura\ns príslušenstvom. Úspech žalobcu tak predstavuje 30 % ( t. j. 757,20 eura : 2.524 eura x 100), úspech\nžalovaného predstavuje 70 % (t. j. 100 % - 30 %), čistý úspech žalovaného je tak t. j. 40 % (t. j. 70 %\n- 30 %).\n46. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n-228Co/43/2025\n28Co/43/20252124201211\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\n\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/20/2024", "guid": "04654570-2974-43b6-9d8a-47e685cd8f26:4a8ed0d5-ec41-4978-bbf4-406d37fd7f0a", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}