{"guid": "41bac7b0-ea04-4f03-89e9-466426501e22:2d2e4baa-ec1f-4f0c-9be5-010bad57e83e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7", "spisova_znacka": "26CoCsp/45/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/45/2025 z 15. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. apríla 2026, sp. zn. 26CoCsp/45/2025, ECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7", "identifikacne_cislo": "2118202000", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľuboslava Vanková", "sudca_id": 262, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-luboslava-vankova-262", "datum_vydania": "2026-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-3", "nazov": "§ 151b ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151b", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d2e4baa-ec1f-4f0c-9be5-010bad57e83e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n26CoCsp/45/2025\n2118202000\n15. 04. 2026\nJUDr. Ľuboslava Vanková\nECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:\nMgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcov: 1. A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom\nC. D. XXX, 2. E. B., narodený X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 3. F. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. D.\nXXX, 4. G. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 5. H. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. D.\nXXX, 6. I. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, všetci žalobcovia zastúpení splnomocnencom:\nObčianske združenie OPOS, IČO 51 147 688, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá,\nproti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,\nzastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., IČO 36 865 036, so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B,\nMartin, 2. U9, a.s., IČO 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, zastúpený: STANĚK VETRÁK &\nPARTNERI, s.r.o., IČO 36 795 038, so sídlom Dunajská 15, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť nie\nje zaťažená záložným právom a o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobcov v 3., 5., 6.\nrade proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38Csp/35/2018-647 zo dňa 9. júna 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd odvolanie žalobcov v 3., 5., 6. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III.\nv časti zamietnutia žaloby žalobcov v 1., 2., 4. rade o primerané finančné zadosťučinenie a vo výroku\nIV. o náhrade trov konania vo vzťahu žalovaných v 1., 2. rade a žalobcov v 1., 2., 4. rade odmieta.\nII. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku III. v časti zamietnutia žaloby\nžalobcov v 3., 5., 6. rade o primerané finančné zadosťučinenie, vo výroku IV. o náhrade trov konania vo\nvzťahu žalovaných v 1., 2. rade a žalobcov v 3., 5., 6. rade potvrdzuje.\nIII. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ruší.\nIV. Žalovaní v 1., 2. rade majú nárok voči žalobcom v 3., 5., 6. rade na náhradu trov tohto odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 38Csp/35/2018-379 zo dňa 16. novembra 2022 výrokom\nI. žalobu zamietol, výrokom II. neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Trnava č. k.\n38Csp/35/2018-168 zo dňa 03.04.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.\n11Co/139/2018-243 zo dňa 03.09.2018 zrušil, výrokom III. rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ rade majú voči\nžalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.\n2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26CoCsp/9/2023-453 zo dňa 17. januára 2024\nv dôsledku podania odvolania žalobcami rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 38Csp/35/2018-379 zo dňa\n16. novembra 2022 vo výroku I. o zamietnutí žaloby v časti o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená\nzáložným právom vo vzťahu žalobcov v 1., 2. a 4. rade a žalovaného v 1. rade potvrdil, vo vzťahu\n\nžalobcov v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade a žalovaného v 2. rade potvrdil, vo výroku I. vo zvyšnej časti zrušil\na vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok I.), vo výroku II. zrušil\n(výrok II.), vo výroku III. o náhrade trov konania o zamietnutí žaloby v časti o určenie, že nehnuteľnosť nie\nje zaťažená záložným právom vo vzťahu žalobcov v 1., 2. a 4. rade a žalovaného v 1. rade potvrdil, vo\nvzťahu žalobcov v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade a žalovaného v 2. rade potvrdil, vo výroku III. vo zvyšnej časti\nzrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok III.), žalovanému\nv 1. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o zamietnutí žaloby v časti o určenie, že\nnehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, voči žalobcom v 1., 2. a 4. rade v plnom rozsahu (výrok\nIV.) a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o zamietnutí žaloby v časti\no určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, voči žalobcom v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade\nv plnom rozsahu (výrok V.). Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť uvedeného\nrozsudku v zrušenej časti pre nedostatok vecných dôvodov a preto ho v časti zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\n(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vec\nopätovne prejednať v zrušenej časti, z vykonaných dôkazov vyvodiť zodpovedajúce skutkové zistenia,\nvo veci znova rozhodnúť a v novom rozhodnutí sa dôsledne a presvedčivo vysporiadať so všetkými\nskutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní vrátane posúdenia naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení a argumentmi strán sporu, nové rozhodnutie náležite odôvodniť.\n3. Súd prvej inštancie po čiastočnom zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\nodvolacím súdom vo veci opäť rozhodol rozsudkom č. k. 38Csp/35/2018-647 zo dňa 9. júna 2025\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že žalobu žalobcu 3/, žalobcu 5/ a žalobcu 6/ o určenie, že\nnehnuteľnosť: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, ležiaci na parcele CKN č. 471/9, nachádzajúci\nsa v katastrálnom území C. D., evidovaný správou katastra Hlohovec, na liste vlastníctva č. XXX, nie je\nzaťažená záložným právom v prospech žalovaného 1/, v celom rozsahu zamietol (výrok I.), neodkladné\nopatrenie nariadené Okresným súdom Trnava sp. zn.: 38Csp/35/2018-168 zo dňa 03.04.2018 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 11Co/139/2018-243 zo dňa 03.09.2018 zrušil (výrok II.),\nžalobu žalobcu 1/, žalobcu 2/, žalobcu 3/, žalobcu 4/, žalobcu 5/ a žalobcu 6/ o primerané finančné\nzadosťučinenie v celom rozsahu zamietol (výrok III.) a žalovaným 1/ a žalovaným 2/ priznal voči\nžalobcovi 1/, žalobcovi 2/, žalobcovi 3/, žalobcovi 4/, žalobcovi 5/ a žalobcovi 6/ nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100,00 % (výrok IV.).\n4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 491, § 52 ods.\n1, 2, § 151md ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 151b ods. 3, § 40 ods. 1, § 101, 100 ods. 2, § 112, § 511\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 až 3\nObchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2, § 11 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995\nZ. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)\nv znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 251 ods. 1, § 255 ods. 1, 2,\n§ 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.\n5. Súd prvej inštancie vyhádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia v 1. až 4. rade ako dlžníci uzavreli so\nžalovaným v 1. rade ako bankou dňa 25.7.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. 0286811473, predmetom\nktorej bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti vo výške\n198.200 eur, ako úver na bývanie s fixnou úrokovou sadzbou 1 rok vo výške 5,09 %. Počet splátok\nbol určený ako 334 od 20.9.2011, pričom konečná splatnosť úveru bola uvedená na deň 20.6.2039.\nSplácanie bolo progresívne. Žalobcovia v 1., 2., 3., 5., 6. rade ako záložcovia zároveň so žalovaným v 1.\nrade ako záložným veriteľom uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu\nzmluvu dňa 25.7.2011. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam záložcami\nv prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného v 1. rade).\nZabezpečovala sa pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0286811473 zo dňa\n25.7.2011, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver a ktorú tvorí istina vo výške 198.200 eur. V časti\nI bod 4. zmluvy sa uvádza, že najvyššia hodnota istiny v zmysle § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka,\ndo ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, je 198.200 eur. Záloh tvorili nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov\nnachádzajúce sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres Hlohovec, zapísané na LV č. XXXX ako\npozemok registra „C“ parcelné číslo 218/4 o výmere 708 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné\nčíslo 218/7 o výmere 146 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo XXX na parcele\n\nregistra „C“ číslo 218/7 ako rodinný dom a na LV č. XXX ako pozemok registra „C“ parcelné číslo 471/1\no výmere 531 m2 - záhrady, parcelné číslo 471/9 o výmere 425 m2 - zastavané plochy a nádvoria a\nstavby súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ číslo 471/9 ako rodinný dom. Podľa čl. 2 bod 3 zmluvy\nzáložné právo zaniká a) okamihom splatenia celej pohľadávky, b) vzdaním sa záložného práva záložným\nveriteľom, c) okamihom, keď nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa\nzákona alebo podľa zmluvy o záložnom práve. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 19.6.2017 oznámil\nžalobcom v 1. až 4. rade, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 19.6.2017 vo výške\n6.157 eur. V prípade, ak dlžnú sumu v lehote 15 dní od doručenia výzvy neuhradia, bude žalovaný\nv 1. rade ako banka oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a pristúpiť k realizácii výkonu\nzáložného práva, ktoré zabezpečuje pohľadávku banky. Uvedená výzva bola odosielaná na vedomie\naj žalobcom v 5. a 6. rade. Žalovaný v 1. rade dňa 25.7.2017 z dôvodu porušenia produktových a\nobchodných podmienok vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.7.2017, pričom pohľadávku vo\nvýške 200.856,13 eur žiadal uhradiť do 15 dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo opäť\nodosielané žalobcom v 1. až 4. rade a na vedomie aj žalobcom v 5. a 6. rade. Žiadosť žalovaných v 1.\na 2. rade o odklad mimoriadnej splatnosti bola žalovaným v 1. rade oznámením zo dňa 18.12.2017\nzamietnutá s odôvodnením, že úver nebol dlhodobo splácaný, a preto došlo k jeho zosplatneniu. Zároveň\nuviedol, že vo vymáhaní bude ďalej pokračovať, a to aj pristúpením k realizácii výkonu záložného práva,\nktoré jeho pohľadávku zabezpečuje. Listom zo dňa 2.2.2018 žalovaný v 2. rade na základe poverenia\norganizáciou dražby žalovaným v 1. rade vyzval žalobcov v 1. a 2. rade na umožnenie výkonu znaleckej\nobhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti na LV č. XXXX, okres Hlohovec, obec C. D., katastrálne územie\nC. D., vedených Okresným úradom - katastrálny odbor Hlohovec. Zo zmluvy o úvere vyplynulo, že\nvýška poskytnutého úveru bola 198.000 eur, pričom samotní žalobcovia uviedli, že dokopy do roku 2018\nzaplatili žalovanému v 1. rade sumu 65.743,31 eur.\n6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že nemal pochybnosti o tom, že zmluva o úvere\nje spotrebiteľskou zmluvou bez ohľadu na právny režim podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nZmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a z uvedeného\ndôvodu súd prvej inštancie prednostne na právne vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade\naplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý\nbol účinný v čase podpísania zmluvy o úvere. Za mylnú právnu argumentáciu žalobcov považoval\nsúd prvej inštancie najmä to, že väčšina nimi vytýkaných právnych vád aj v prípade ich preukázania\nnemali za právny následok neplatnosť zmluvy o úvere a tým pádom zánik záložného práva, ale\nnajmä bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.\nBezúročnosť a bezpoplatkovosť neznamená zánik istiny úveru, t. j. pohľadávky, ktorá je zabezpečená\nzmluvným záložným právom. Skúmanie potencionálnych právnych vád zmluvy o úvere majúcich za\nprávny následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere (resp. aj neprijateľnosť zmluvných\npodmienok) nemalo žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k žalobného návrhu, pretože aj v prípade\nvyhlásenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobcovia ku dňu vyhlásenia rozsudku dokopy\nnezaplatili žalovanému v 1. rade vyššiu sumu, akou je suma istiny úveru vo výške 198.000 eur, čo by\nmalo za následok zánik zmluvy o úvere ako aj zánik akcesorického záložného práva. Vo vzťahu k\npožadovanému žalobnému nároku bolo právne irelevantným posudzovať, či zmluva o úvere má správne\nuvedený údaj o RPMN, keďže potencionálnym právnym následkom nesprávne uvedeného RPMN je\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere. Žalobcovia v rámci svojich písomných podaní na\nžiadnom mieste neuviedli ani jednu konkrétnu zmluvnú podmienku, prečo ju považujú za neprijateľnú. Z\nuvedeného dôvodu súd prvej inštancie tvrdenia žalobcov považoval za nepreukázané. Potencionálnym\nprávnym následkom zistenia neprijateľnej zmluvnej podmienky jej jej neplatnosť, pričom neplatnosť\nneprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže spôsobiť automaticky neplatnosť celej zmluvy o úvere. Pokiaľ\nsa neprijateľná zmluvná podmienka bude týkať úrokov, poplatkov alebo sankcií, spotrebiteľský úver\nbude bezúročný a bezpoplatkový. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný v 1. rade pred uzatvorením\nzmluvy o úvere nepostupoval s odbornou starostlivosťou, opätovne platí, že je to právne irelevantné,\npretože aj v prípade preukázania hrubého porušenia povinnosti žalovaného v 1. rade skúmať bonitu, nie\nje právnym následkom neplatnosť zmluvy o úvere, ale bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Rovnako právny\nnásledok v podobe zákazu požadovať splatenie úveru jednorazovo nemá automaticky za následok\nneexistenciu záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti. Najvyššia hodnota istiny podľa § 151b\nods. 3 Občianskeho zákonníka je v záložnej zmluve uvedená jasne a zrozumiteľne, preto súd prvej\ninštancie ani argument žalobcov, že v záložnej zmluvy nie je riadne definovaná pohľadávka záložného\nveriteľa, nemohol zobrať do úvahy a vyhodnotil ho ako právne irelevantný. Námietka žalobcov ohľadne\npremlčania výkonu záložného vyhodnotil súd prvej inštancie za právne nedôvodnú. Pokiaľ žalobcovia\n\nargumentovali aj tým, že v oznámení o mimoriadnej splatnosti nie je uvedená splátka, pre ktorú došlo k\nzosplatneniu celého dlhu, súd prvej inštancie uviedol, že žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení\nkonkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere a dospel\nk právnemu záveru, že spotrebiteľská úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti na to, aby ako platný\nprávny úkon obstála, keďže sú v nej uvedené všetky podstatné náležitosti pre tento zmluvný typ. Z\nuvedeného dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil, že nie sú splnené podmienky § 53d Občianskeho\nzákonníka, a preto nemohlo zaniknúť ani akcesorické záložné právo. Ďalej súd prvej inštancie uviedol,\nže všetky námietky súvisiace s výkonom dražby podľa osobitného predpisu môžu žalobcovia uplatniť\nosobitnou žalobou, ktorá má vo vzťahu k tejto žalobe žalobcov diametrálne odlišný charakter a predmet\nsúdneho prieskumu. Skutočnosti znamenajúce porušenie osobitného predpisu o dobrovoľných dražbách\nnemajú automaticky za následok neexistenciu záložného práva na nehnuteľnosti, čoho sa žalobcovia\ndomáhali, a preto žalobe nebolo možné vyhovieť. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností\na po podrobnej právnej analýze súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcov nie\nje možné vyhovieť.\nNakoľko v priebehu civilného sporového konania bolo vydané neodkladné opatrenie a súd prvej inštancie\nžalobu žalobcov zamietol, bolo potrebné podľa súdu prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadené\nOkresným súdom Trnava sp. zn.: 38Csp/35/2018-168 zo dňa 03.04.2018 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Trnave sp. zn.: 11Co/139/2018-243 zo dňa 03.09.2018 zrušiť.\nSúd prvej inštancie preskúmal nárok žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie a dospel k\nprávnemu záveru, že nárok žalobcov nie je dôvodný, keďže žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali,\nže by žalovaný v 1. rade porušil práva žalobcov ako spotrebiteľov a súčasne, že ich úspešne uplatnili na\nsúde. Súčasne súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobcovia neboli v žiadnom spotrebiteľskom zmluvnom\nvzťahu so žalovaným v 2. rade, teda žalovanému v 2. rade v tomto spore nesvedčí pasívna vecná\nlegitimácia.\n7. Súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1., 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1.,\n2., 3., 4., 5., 6. rade v rozsahu 100 %, keďže žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.\n8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v 3., 5., 6. rade v celom rozsahu odvolanie z\ndôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní\ncitovali z publikácie Števček a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, rok 202,\nz rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020, z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci\nC-618/10. V odvolaní uviedli, že v ich prípade bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces a tým\nporušený princíp právnej istoty, kde žalovaný v 1. rade ako banka môže v prípade spotrebiteľa podsunúť\nna podpis akúkoľvek zmluvu a na jej podklade dražiť nehnuteľnosť bez preskúmania správnosti\nvyčísleného zostatku, preskúmania zmlúv. Žalobca - spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, aký\nje jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti\nzmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený\nsankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).\nPrávny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak\ndohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.\nŽalobcovia v 3., 5., 6. rade poukazovali na neprijateľnú zmluvnú podmienku o jednostrannej výške\núrokovej sadzby, ktorá znevýhodňovala splácanie žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí sa dostávali postupne\ndo stavu, že splátka, ktorá bola na začiatku úverového vzťahu dohodnutá, nepostačovala na splátku\núveru a oni sa tak dostávali do neustále väčšieho omeškania so splácaním. Žalobcovia v 3., 5., 6.\nrade ďalej uviedli, že úverové zmluvy sú založené na viacerých neprijateľných podmienkach, napr.\nich zaväzujú rôznymi úrokovými sadzbami, ktoré veriteľ mení podľa svojho uváženia a potreby bez\ntoho, aby mu aspoň počas zmluvného vzťahu dal dostatočný priestor na vyjadrenie jeho nesúhlasu k\nzvýšeniu úrokovej sadzby. Nie je pravda, čo skonštatoval súd prvej inštancie, že žalobcovia neuviedli,\nktoré zmluvné podmienky sú pre nich neprijateľné, osvedčenie týchto skutočnosti vyplýva aj z vyjadrenia\nŽalobcov zo dňa 7.10.2024, kde konkrétne poukázali na bod IV Zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva,\nže veriteľ je oprávnený jednostranne zmeniť typ a výšku úrokovej sadzby a dlžník s takouto zmenou\nsúhlasí. Súd prvej inštancie síce preskúmal, či žalobcovia v 1. a 2. rade nezaplatili na úver viac,\nako bola istina, avšak sa nezaoberal jednostrannou úpravou úrokovej sadzby, ktorá mala za následok\nomeškanie splátok úveru. Žalobcom v 3., 5., 6. rade nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil\nokrem istiny aj jej príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania), poplatky, účelne vynaložené náklady\nvyplývajúce zo zmluvy o úvere. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by suma 198.200\neur (uvedená v čl. 1, bod 1.2) určovala hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo sa malo\n\nzriadiť na zabezpečenie splatenia nielen istiny úveru (ktorý mal byť poskytnutý vo výške 198.200\neur), ale aj jeho príslušenstva, ktoré takúto istinu jednoznačne (minimálne v čase reálneho čerpania\núveru) presahovalo. Povinné určenie pohľadávky v tomto prípade okrem iného aj sumou 198.200 eur\nnie je možné (vychádzajúc z obsahu spornej záložnej zmluvy) bez ďalšieho jednoznačného určitého\na zrozumiteľného vyjadrenia úmyslu zmluvných strán považovať za určenie hodnoty zabezpečenej\npohľadávky, prípadne určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Zmluva\nmala obsahovať aj najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čo však v zmluve\no zriadení záložného práva absentuje. Žalobcovia v 3., 5., 6. rade považujú záložnú zmluvu za\nneplatnú, keďže neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy. Ku skúmaniu bonity žalobcov v 1. a 2.\nrade v kontexte odbornej starostlivosti zdôraznili, že žalovaný v 1. rade poskytol úver iba na základe\nznaleckého posudku na záloh, ktorý je predmetom konania, žiadne iné doklady od žalobcov v 1. a 2. rade\nneboli požadované. Žalobcovia v 3., 5., 6. rade poukazovali na konanie veriteľa vzhľadom k žiadaniu\nprimeraného finančného zadosťučinenia, pretože sa cítili byť ako spotrebitelia oklamaní konaním banky,\nneposkytnutí im potrebnej ochrany ako spotrebiteľom a tiež na nekalé konanie, keďže od nich banka pri\nposkytovaní úveru nepotrebovala záruku riadneho splácania úveru a postačoval jej iba záloh vo forme\nnehnuteľnosti, ktorá mala oveľa vyššiu hodnotu ako poskytnuté finančné prostriedky. Žalobcovia v 3.,\n5., 6. rade navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nnové rozhodnutie vo veci.\n9. K odvolaniu žalobcov v 3., 5., 6. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný v 1. rade\nnevyjadril.\n10. K odvolaniu žalobcov v 3., 5., 6. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný v 2.\nrade. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny, obsahujúci\ndostatočne jasné, zrozumiteľné a vyčerpávajúce odôvodnenie a dávajúci odpovede na všetky žalobcami\nnastolené námietky v konaní. Žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou stranou žiadnej zo spotrebiteľských\nzmlúv a nesvedčí mu ani dotknuté záložné právo. To znamená, že žalovaný v 2. rade ako dražobník nie\nje nositeľom žiadnych subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovo-právnych vzťahov\nexistujúcich výlučne medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom/záložným veriteľom a žalobcami ako\ndlžníkmi/záložcami. Žalovaný v 2. rade nie je v tomto súdnom konaní pasívne vecne legitimovaný.\nV odvolaní ďalej citoval z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/166/2018-101 zo dňa\n18.12.2018, z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 27Co/180/2018-98 zo dňa 22.8.2018.\nŽalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie\nbolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je\nodvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie\nmá zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia\nv odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného\nsporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom\n(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),\nna nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zopakovaní dokazovania\nv potrebnom rozsahu Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 25.7.2011 (§ 384 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre odmietnutie odvolania žalobcov v 3., 5., 6.\nrade proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. v časti zamietnutia žaloby žalobcov v 1., 2., 4.\nrade o primerané finančné zadosťučinenie a vo výroku IV. o náhrade trov konania vo vzťahu žalovaných\nv 1., 2. rade a žalobcov v 1., 2., 4. rade (§ 386 písm. b) Civilného sporového poriadku), pre potvrdenie\nrozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku III. v časti zamietnutia žaloby žalobcov v 3., 5., 6.\nrade o primerané finančné zadosťučinenie, vo výroku IV. o náhrade trov konania vo vzťahu žalovaných\nv 1., 2. rade a žalobcov v 3., 5., 6. rade (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a pre zrušenie\nrozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. (§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku).\n12. Žalobcovia v 3., 5., 6. rade v odvolaní výslovne uviedli, že podávajú odvolanie proti rozsudku súdu\nprvej inštancie v celom rozsahu. Hoci sa žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6. rade (mimo iného) v konaní\ndomáhajú uloženia povinnosti žalovaným v 1., 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť im primerané\nfinančné zadosťučinenie, jedná sa na strane žalobcov o samostatné spoločenstvo v zmysle ustanovenia\n§ 76 Civilného sporového poriadku.\n\n13. V zmysle § 76 Civilného sporového poriadku samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,\nv ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom\nnároku a povinnosti samostatne.\n14. V zmysle § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo\npodané neoprávnenou osobou.\n15. Pri samostatnom procesnom spoločenstve robí úkony (procesné i hmotnoprávne) každý spoločník\nsám za seba, teda svojim úkonom nezaväzuje nikoho iného. Úkony samostatného spoločníka nemajú\nna práva a povinnosti ostatných žiadny vplyv, teda samostatný spoločník je oprávnený podať odvolanie\nlen sám za seba. Znamená to, že žalobcovia v 3., 5., 6. rade nie sú oprávnení podať odvolanie aj za\nžalobcov v 1., 2. rade. Zamietnutie žaloby v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nžalobcom v 1., 2., 4. rade sa netýka žalobcov v 3., 5., 6. rade (odvolateľov), nebolo zasiahnuté do ich práv\na povinností ako odvolateľov, nevyznelo v ich neprospech, ich právne postavenie sa nijakým spôsobom\nnezmenilo, preto žalobcovia v 3., 5., 6. rade neboli subjektom oprávneným na podanie odvolania\nproti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia žalobcom v 1., 2., 4. rade. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcov v 3.,\n5., 6. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. v časti zamietnutia žaloby žalobcov v 1., 2.,\n4. rade o primerané finančné zadosťučinenie a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania vo vzťahu\nžalovaných v 1., 2. rade a žalobcov v 1., 2., 4. rade odmietol ako odvolanie podané neoprávnenými\nosobami.\n16. Predmetom konania je požiadavka žalobcov v 3., 5., 6. rade voči žalovanému v 1. rade na určenie,\nže nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D., zapísaná v Liste vlastníctva č. XXX\nako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. 471/9, nie je zaťažená záložným právom v prospech\nžalovaného v 1. rade a požiadavka žalobcov v 1. až 6. rade na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2.\nrade spoločne a nerozdielne zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur. Úlohou\nodvolacieho súdu je posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobu zamietol.\n17. Odvolací súd v prejednávanej veci v súlade s ustanovením § 382 Civilného sporového poriadku\nvyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového\nporiadku, ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia\nzmluvy o úvere, ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a\no zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,\nktoré pri doterajšom rozhodovaní veci súdom prvej inštancie neboli použité.\n18. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril žalobcovia v 3., 5., 6. rade. Žalobcovia v 3., 5., 6. rade\nuviedli, že v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku je potrebné, aby súd prvej\ninštancie posúdil naliehavý právny záujem, nakoľko je zrejmé, že právo medzi stranami je sporné, čo\nna strane žalobcov vyvoláva stav právnej neistoty, nakoľko sa žalobcovia ocitli v situácii, keď žalovaní\nv 1., 2. rade robia úkony smerujúce k realizácii záložného práva. Žalobcovia v 3., 5., 6. rade ďalej\nuviedli, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy je daný aj z aktuálneho\nznenia ustanovenia § 34 ods. 2, prvá časť vety pred bodkočiarkou katastrálneho zákona, podľa ktorého,\nak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo o neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad\nvyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. V danom prípade bol\núver žiadaný podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. ako úver zabezpečený\nzáložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych\npráv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Spotrebné úvery zabezpečené záložným právom\nk nehnuteľnosti upravuje Občiansky aj Obchodný zákonník. Nakoľko v čase podpisu predmetnej\nzmluvy nebola zákonná úprava úveru na bývanie, či rekonštrukciu a nadobudnutie nehnuteľnosti\nstanovená zákonom a úver poskytovala banka, musela teda zmluva obsahovať aj nejaké zákonné\nnáležitosti. Jediný zákon, ktorý sa v tom čase mohol na predmetný úver vzťahovať, bol zákon o\nbankách, pričom banka musí použiť pri poskytnutí úveru postup podľa zákona, teda vyplniť žiadosť na\nhypotekárny úver a v zmluve musia byť ustanovenia, ktoré upravujú práva a povinnosti zmluvných strán.\nZ predloženej zmluvy o úvere môže aj súd zistiť, že žalobcom sú ukladané iba povinnosti a žiadne\npráva. Zmluva, ktorú v tom čase podpísali, je nebezpečná pre spotrebiteľa práve v povinnostiach, ktoré\nmajú uložené v zmluve, a to sú najmä sankcie, úroky, úroky z omeškania, poplatky. Niet pochýb o\n\ntom, že zmluva spadá pod zákon o bankách. Záložcovia sú presvedčení, že im prináleží primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko od\nzačiatku súdneho sporu poukazovali na nečestné konanie žalovaného v 1. rade tým, že nebol dodržaný\nzákon a povinnosti veriteľa pri posudzovaní schopnosti žalobcov splatiť svoje záväzky inak ako začatím\nvýkonu záložného práva na nehnuteľnosť, ktoré konanie žalovaného v 1. rade považujú za nemorálne\na neakceptovateľné zavádzaním spotrebiteľa od počiatku uzatvorenia zmluvného vzťahu, čím sa snažil\nsi privodiť priaznivejšie právne účinky v prípade iniciovania súdneho konania alebo výkonu záložného\npráva, na základe čoho by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v 1. rade\nzo zálohu, ktorý ma podstatne vyššiu hodnotu ako poskytnutý úver. Banka nerešpektovala nič - žiadnu\nprimeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu\nreštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o ťažkej situácií\nžalobcov. Žaloba vo vzťahu k žalobcom v 3., 5. a 6. rade je dôvodná v celom rozsahu.\n19. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení citoval\nz rozhodnutí označených ako PL. ÚS 16/06, ÚS 4/94, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 189/2010 z\n24.5.2011, nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013 č. k. IV. ÚS 71/2013, nález z 13.6.2006 sp. zn.\nI. ÚS 50/03, nález ÚS SR z 5.10.2011 č. k. I. ÚS 351/2010, nález Ústavného súdu SR z 23. mája\n2013 č. k. IV. ÚS 71/2013, rozhodnutia č. k. IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 306/2010, plenárne rozhodnutie ÚS\nSR Pl. ÚS 22/06, I. ÚS 534/2025, nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3193/24, uznesenie NS SR z 14.4.2011\nsp. zn. 3 Cdo 236/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/182/2012,\nuznesenie NS SR z 18.4.2013 sp. zn. 2 Obdo 1/2013, Pl. ÚS 22/06, Ústavný súd SR III. ÚS 47/05,\nI. ÚS 37/25, IV. ÚS 429/21, Delcourt v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo17.\njanuára 1970, Ústavný súd SR I. ÚS 4/94, I. ÚS 26/94, I. ÚS 335/06, nález ÚS SR zo dňa 12.4.2007\nč. k. II.ÚS 148/06, nález ÚS SR zo dňa 12.4.2007 č. k. II. ÚS 148/06, nález Ústavného súdu SR\nz 15. apríla 2021 sp. zn. III. ÚS 225/2020, rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 534/2025, nález\nÚstavného súdu SR č. k. II. ÚS 510/2012-48 dňa 5. júna 2013, uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obdo 1/2012,\nuznesenie NS SR sp. zn. 3 Obo 27/2015, nález Ústavného súdu SR z 19. júna 2013 sp. zn. I. ÚS\n223/2013, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022 sp. zn. 4Cdo/169/2021,\nRozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 91/2006, II. ÚS 137/08, rozhodnutie NS ČS sp. zn. 1\nCx 78/72, rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obo 14/2006, uznesenie ÚS SR č. k. IV. ÚS 123/08, rozsudok\nNS SR sp. zn. 2 Cdo 5/2008, rozsudok NS ČR z 9.2.2006 sp. zn. 21 Cdo 1198/2005, plenárne\nrozhodnutie Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014, rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Cdo 472/2007, uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 29. júna 2011 sp. zn. 4 Cdo/232/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 30 Cdo 535/2007 zo dňa 09.09.2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23\nOdo 511/2006 z 5.5.2006, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/171/2005\nzo dňa 27.06.2006, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/25/2019 zo dňa\n20.06.2019, nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017 sp. zn. II. ÚS 796/2016, nález ÚS ČR sp. zn.\nIII. ÚS 3725/13. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení uviedol, že súčasťou práva na spravodlivé súdne\nkonania je i právo vyjadrovať sa ku konkrétnemu sudcovmu právnemu názoru a následne sa vyjadriť k\nuvádzaným tvrdeným skutočnostiam, uvádzať protiargumentáciu, či navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie,\nvyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z týchto skutočností vyplývajúcich. Toto je sporové konanie a\nžalobca je povinný vymedziť to, v akom rozsahu sa uchádza o poskytnutie súdnej ochrany. Súčasťou\nprávnej istoty a predvídateľnosti postupu súdu je to, že účastníci konania nemôžu byť zaskočení takým\npostupom súdu, ktorý nemá oporu v práve, inými slovami je súčasťou legitímnych očakávaní predpoklad\npredvídateľného postupu súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami a zmyslom\na účelom dotknutých právnych noriem v spojitosti s obsahom základných práv. Každému účastníkovi\nsúdneho konania sú zaručené základné práva a to s rovnakým obsahom a kvalitou. Právo na zákonný\na nestranný súd je obsahom práva na súdnu a inú právnu ochranu, práva na zákonného sudcu a práva\nna spravodlivý proces, ktoré je zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd\nje povinný aplikovať jasnú právnu normu / právnu úpravu, jej účel a zmysel a to vo vzájomnej súvislosti\na nie túto fakticky meniť a stavať sa tak do pozície \"nového\" zákonodarcu (normotvorcu). Ak teda súd\nuvádza, že sa má žalovaný v 1. rade vyjadriť k možnej aplikácii ustanovenia § 137 písm. c) Civilného\nsporového poriadku, ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o\niných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci súdom prvej inštancie neboli použité,\nuvedené je v úplnosti fakticky vylúčené, keďže súd neuvádza, akým spôsobom má byť aplikovaná\n\ndaná právna norma a teda aký je konkrétny právny názor súdu, čo už samo osebe vylučuje možnosť\nreálne argumentovať vo vzťahu k možnému použitiu. Ak súd neuvedie, aké je jeho právne posúdenie,\nale iba označuje právnu normu, je to z hľadiska uvedených kritérií nedostatočné, pretože možnosť\npoužitia právnej normy nie je reálnym vyjadrením konkrétneho právneho názoru súdu, vo vzťahu ku\nktorému má mať účastník možnosť reálne argumentovať. Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný na vyjadrenie\nsa k žalobe a tak i k predmetu konania vymedzeného žalobou a len k takejto žalobe sa vyjadroval.\nExistenciou procesných predpokladov na prejednanie určovacích žalôb sa súd zaoberá primárne, pred\nakýmkoľvek možným meritórnym prieskumom. Súd prvej inštancie uznesením na konci roku 2021, vo\nvzťahu k sporu začatému v apríli 2018, zjavne za úplného ignorovania i práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, pripustil formálne protiprávnu zmenu žaloby. Pripustenie tejto zmeny žaloby na\nkonci roku 2021 znamená fakticky úplne popretie práv žalovaného v 1. rade, vrátane práva na súdnu\nochranu a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a absolútne nedôvodnú favorizáciu\npráva žalobcov. Pripustenie zmeny žaloby v podobe nového predmetu konania tak bolo úplne zrejmým\nporušením zákona a súd o takomto petite nemal vôbec konať. Ustanovenie o pripustení zmeny je za\ntakéhoto stavu nielen v rozpore s normami jednoduchého (pod ústavného) práva, ale zasahuje i do\npráva na spravodlivé súdne konanie, práva na prerokovane veci bez zbytočných prieťahov, ale i do\npráva na zákonného sudcu. Ak súd v rozpore so zákonnými predpismi protiprávne pripustí zmenu\nžaloby, dochádza tým k obchádzaniu inštitútu zákonného sudcu a náhodného prideľovania veci, keďže\núčastník si sám určuje, že o tomto novom návrhu má byť rozhodované v konkrétnom konaní, vedenom\nkonkrétnym sudcom a vec tak nie je pridelená náhodne, ako by to bolo pri podaní takéhoto nároku\nosobitnou žalobou. Ak je predmet konania v podobe uznesenia o pripustení zmeny návrhu rozhodnutia\nešte len pripustený v priebehu konania, je vylúčené, aby boli skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe najprv musí byť vymedzený nárok a až ten sa následne skutkovo odôvodňuje. Základnou procesnou\npovinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne, určité a úplné skutkové tvrdenia významné\npodľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby a ktoré vymedzujú predmet konania,\na to v žalobe a ak chce tieto meniť vo vzťahu k nároku, ktorý ešte len má byť možným predmetom\nkonania na základe návrhu a privolenia súdu vo forme uznesenia, tak sa tak môže stať rovnako len\nna návrh (písomné podanie) a s privolením súdu. Žalobcovia však nepodali žiaden písomný návrh na\npripustenie zmeny v podobe doplnenia odôvodňujúcich skutkových tvrdení novo uplatneného nároku.\nJe evidentné, že ak ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku nebolo podľa názoru\nsúdu použité, nemohol byť ani skúmaný procesný predpoklad takejto určovacej žaloby, t. j. predpoklad\nnaliehavého právneho záujmu a keďže existencia takéhoto predpokladu je tu len v prípade existencie\nkonkrétnych skutkových okolností, je nepochybné, že v takom prípade ide o zmenu skutkového stavu,\nku ktorej súd môže pristúpiť len po vykonaní zodpovedajúceho procesného postupu a až následne\nmôže dôjsť k možnej aplikácii ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Z písomného\nobsahu (hoci protiprávne pripusteného) aktuálneho petitu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že\nžalobcovia sa žiadneho určenia práva nedomáhajú (ak sa niečoho formálne domáhajú, tak je to určenie\ninej právnej skutočnosti). Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, je\npodľa názoru žalovaného v 1. rade žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového\nporiadku. Žalobou o určenie, že tu právo nie je, v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového\nporiadku, by bola žaloba o určenie neexistencie záložného práva a ak tu je povinnosť preukázať\nosobitnú právnu normu, čo sa nestalo, lebo taká právna norma na umožnenie žalovania určenia, že\nnehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, tu neexistuje, čoho následkom by malo byť zamietnutie\nžaloby bez ďalšieho, pre neexistenciu procesných predpokladov na jej prejednanie. Žaloba o určenie,\nže nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, je podľa žalovaného v 1. rade v zmysle ustanovenia\n§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou, že tu právo nie je. Nie sú splnené nevyhnutné\nprocesné podmienky, resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prejednaniu takéhoto\nnároku, resp. na základe ktorých by bolo možné hovoriť o spôsobilom predmete civilného sporového\nkonania. Vo vzťahu k ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere žalovaný v 1. rade uviedol, že ide o právne normy, ktorých\naplikácia je podmienená príslušnými skutkovými zisteniami a ak túto normu súd neaplikoval, nemohol\ntu byť relevantný skutkový podkladový stav a ak tu ten nie je, musí byť odvolacím súdom zistený\nzákonom predpokladaným spôsobom a až na prípadne takýto skutkový stav nadväzuje akákoľvek\nčinnosť vo vzťahu k právnemu posúdeniu a tak i prípadnej aplikácii tej ktorej právnej normy. Žalovanému\nv 1. rade vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa mal vyjadrovať k nejakej reglementácii, ktorá\nsa týka úplne iného právneho vzťahu (obligačného), ako je ten, s ktorým súvisí predmet konania,\nktorým je vzťah záložno právny. Záložný právny vzťah je síce právnym vzťahom akcesorickým, avšak\n\nakcesorita sa vzťahuje výlučne k pohľadávke, nie k akémukoľvek inému aspektu úverového vzťahu.\nAkcesorita tu napr. vôbec nie je k osobe (obligačného) dlžníka, je právne irelevantné, či existuje alebo\nnie, významná je iba existencia pohľadávky. Záložca sa označuje aj ako náhradný dlžník, keďže sa stal\niným dlžníkom pre prípad, ak pôvodný dlžník z akéhokoľvek dôvodu neplní. V tomto smere je úplne\nprávne irelevantné, či subjekt, ktorý je obligačným dlžníkom, má zároveň v inom právnom vzťahu aj\npostavenie dlžníka záložného, uvedené nemá absolútne žiaden vplyv na to, že ide o povinnosti odlišné,\nz odlišného právneho vzťahu, s odlišnými právnymi povinnosťami a predovšetkým vzájomne nijako inak\novplyvnené ako len tým, že ten, kto je záložný dlžník, je povinný splniť svoje povinnosti v prípade, ak\nten, kto je obligačný dlžník, svoj dlh riadne a včas nesplnil. Úverový vzťah vôbec nie je predmetom\nkonania a aj v konaniach iných, kde predmetom takýto vzťah je, sú tu jasné procesné bremená o.i. vo\nvzťahu k splneniu úverovej pohľadávky. Akékoľvek skutočnosti týkajúce sa tvrdení o zániku nároku na\nvrátenie úveru s úrokom a príslušenstvom zaťažujú dlžníka. Žalobcovia ani nezastierajú najpodstatnejší\nfakt protiprávneho konania úverového dlžníka, spočívajúci v omeškaní so splácaním jeho úverového\nzáväzku, nijako nepreukázali zánik zabezpečovaného záväzku splnením, pričom práve splnenie tohto\nzáväzku je zabezpečené riadne vzniknutým záložným právom a že domáhanie sa určenia nezaťaženia\nzáložným právom je za situácie nepreukázania dôvodu zániku, resp. neplnenia pohľadávky právnym\nnonsensom. Záložca nijako netvrdí riadne a včasné splnenie zabezpečovanej pohľadávky, dlhu, práve\nnaopak priznáva, že obligačný dlžník dlh riadne a včas neplnil, a preto je dôvodnosť žaloby bez\nohľadu na jej procesnú neprípustnosť vylúčená. Žalovaný v 1. rade doplňujúco uviedol, že vzhľadom\nna neexistenciu odôvodnenia výzvy súdu vôbec nevie, z akého dôvodu sa má zaoberať ustanovením\n§ 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., osobitne za situácie, ak napr. z ustanovení písmen b), c), d) a f)\nuvedeného ustanovenia je zrejmé, v spojitosti s obsahom úverovej zmluvy, že je tu viacero dôvodov,\npre ktoré sa na predmetnú úverovú zmluvu nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch, keďže z obsahu písomne uzatvorenej úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o úver vo výške\npresahujúcej 75.000 eur, výška úveru bola 199.200 eur, ide o úver, ktorý bol zabezpečený záložným\nprávom nehnuteľnosti, zároveň ide o úver, ktorého lehota splatnosti bola viac ako 10 rokov, zároveň\nide úver na bývanie a každá jedna z týchto uvedených skutočnosti samostatne je dôvodom, pre ktorý\nsa na predmetnú úverovú zmluvu nevzťahuje právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch. V\npredmetnom prípade ide o zmluvu o splátkovom úvere, nie o zmluvu hypotekárnom úvere, ako to\nvyplýva z úplne jasného obsahu písomného právneho úkonu, v žiadnom prípade nejde o úver, ktorý\nby bol financovaný prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou\nbankou, z uvedeného dôvodu sa vôbec ustanovenia § 67 a nasledujúcich zákona č. 483/2001 Z. z.\no bankách na uvedené nevzťahuje, logicky sa teda na uvedené nevzťahujú ani žiadne požiadavky\nvyplývajúce vo vzťahu k zmluve o hypotekárnom úvere uvedené v ustanovení § 75 zákona č. 483/2001\nZ. z. o bankách. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie (body 68., 69. rozsudku súdu prvej\ninštancie) vylučuje akúkoľvek inú aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch a\ntento stav nebol nijako relevantne zmenený, čo vylučuje možnosť vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu\nniečoho neexistujúceho. Z hypotézy právnej normy vyjadrenej v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z. zreteľne vyplýva, že vzniku predmetného práva musí predchádzať úspešné uplatnenie\nporušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde. Rovnako je zrejmé, že musí dôjsť k vzniku\nujmy, ktorá je následkom protiprávneho úkonu (nie výkonu práva). Nesplnenie povinnosti tvrdenia má\nza následok okamžité zamietnutie žaloby. Žalobcovia ani len netvrdia (a ani nepreukazujú) žiadnu\nskutočnosť, ktorá by v zmysle aplikovateľnej normatívnej úpravy mohla založiť právnu opodstatnenosť\nnároku na zaplatenie uvedeného nároku. Žalobcovia netvrdili žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by\nmohli dať vzniknúť právu normovanému ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., okolnosti,\nna základe ktorých by mohla byť posúdená jeho údajná existencia a výška uvedeného nároku. Nebolo\nprednesené žiadne presvedčivé tvrdenie o konkrétnej ujme, ktorú mali žalobcovia utrpieť, resp. ktorá im\nmala hroziť a ktorá by mala byť prostredníctvom inštitútu zadosťučinenia odškodnená. Celá žaloba je\núplne zrejmým zneužívaním práva, má špekulatívny a prospechársky charakter. Žaloba neobsahuje ani\nakékoľvek určité a relevantné tvrdenia na kritériá, na základe ktorých by prípadne bolo možné ustáliť\nurčitú výšku satisfakčného nároku. Uvádzané všeobecné a generické neindividualizované tvrdenia o\nakomsi nátlaku zo strany záložného veriteľa sú natoľko nekonkrétne a absurdné, že o žiadne relevantné\ntvrdenie nejde. Už len z hľadiska kľúčových princípov rovnosti, právnej istoty a nediskriminácie by bolo\nneobhájiteľné, aby sa právna úprava zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci vykladala\nspôsobom, že je potrebné tvrdenie a preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy i jej príčinnej súvislosti s\nprotiprávnym konaním, avšak iný súbor obsahovo rovnocenných právnych noriem by bol interpretovaný\nodlišne, a to tak, že dotknutý subjekt napriek absencii akejkoľvek normy s takýmto účinkom, je spod tohto\ndôkazného bremena oslobodený. Z procesného hľadiska teda žalobcovia nepredniesli žiadne relevantné\n\ntvrdenie na splnenie jedného zo základných znakov hypotézy hmotnoprávnej normy, ktorej aplikácie\nsa dovolávajú. Žalobcovia vôbec neuviedli, ktorým rozhodnutím bolo ich právo úspešne uplatnené na\nsúde voči žalovanému v 1. rade. Finančné zadosťučinenie nemá slúžiť na náhradu takej ujmy (najmä\nhmotnej škody), ktorej reparácia je predmetom iných právnych inštitútov (napr. náhrady trov konania).\nŽalobcovia žiadne skutočnosti v naznačenom smere ani netvrdili a tak ani nepreukázali. Celé konanie\nžalobcov sleduje nemravný cieľ. V súlade s konštantným prístupom súdnej praxe, podľa ktorého sa\npri každom žalobnom nároku má prednostne skúmať jeho prípadné premlčanie, vzniesol žalovaný v 1.\nrade z dôvodu právnej opatrnosti námietku premlčania práva na zaplatenie zadosťučinenia. Absolútny\nnedostatok akýchkoľvek vecných argumentov zo strany žalobcov, absencia akéhokoľvek relevantného\nvecného odôvodnenia, je nahradený nielen nesprávnymi, ale aj nepatričnými tvrdeniami, ktoré sú\nv celom rozsahu obsahovo nedôvodné a uvedeným sa sleduje jediné - mariť plnenie svojich povinností\na protiprávne sa obohatiť. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd po zákonom predpokladanom\npostupe v konečnom dôsledku revokoval uznesenie o pripustení zmeny a žalobu zamietol, alebo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správne potvrdil.\n20. K výzve odvolacieho súdu sa žalovaný v 2. rade nevyjadril.\n21. V odvolacom konaní sa žalovaný v 1. rade vyjadril ďalším podaním. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení\ncitoval z rozhodnutí označených ako rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009, rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004, I. ÚS 794/2014, I. ÚS 4/94, uznesenie NS SR sp. zn.\n5Cdo 189/2010 z 24.5.2011, nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2021 sp. zn. III. ÚS 225/2020, nález\nÚS ČR z 23.4.2025 sp. zn. I. ÚS 3193/24, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Cdo/64/2020 zo dňa 30. novembra 2022, uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/116/2021 zo dňa 24.10.2022,\nuznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/120/2024, plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014,\nuznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/220/2018 z 31.5.2021, nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017 sp. zn.\nII. ÚS 796/2016, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Cdo 261/2009, ÚS ČR II. ÚS 1148/07, rozsudok NS SR\nsp. zn. 6Sžo/229/2010, rozhodnutie Pl. ÚS 23/14, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 108/2008 zo dňa\n16.4.2009, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 595/2023, nález Ústavného súdu SR z 22. júna\n2017 sp. zn. II. ÚS 796/2016. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zopakoval skutočnosti uvedené v jeho\npredchádzajúcom podaní. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok je čo do výsledku rozhodnutím vydaným\nv súlade so zákonom a doručený opravný prostriedok na uvedenom závere vôbec nič nemení. Priebeh\nkonania bol nielenže v celom rozsahu zákonný, ale konanie bolo vedené spôsobom, kedy sa súd prvej\ninštancie vecou detailne a podrobne zaoberal, a to postupne na niekoľkých ústnych pojednávaniach vo\nveci, na ktorých sa venoval každému aspektu zmieňovanému účastníkmi vo veci, s plným rešpektom ku\nkontradiktórnosti konania, rešpektom k rovnosti strán v konaní a k možnosti využitia záruk vyplývajúcich\no.i. z obsahu práva zaručeného Čl. 6 Dohovoru. Žalovaný v 1. rade opakovane uviedol, že nesúhlasí\ns názorom, že takáto žaloba by mala byť žalobou o určenie neexistencie práva. Žaloba o určenie,\nže nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d)\nCivilného sporového poriadku. Žalobcovia boli povinní tvrdiť a preukázať dôvod zániku záložného práva\n(§ 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záložné právo je právom akcesorickým, uvedená akcesorita\nsa však vzťahuje výlučne na jediný aspekt, ktorým je existencia pohľadávky. Ak by žalobcovia chceli\nreálne tvrdiť a preukázať, že záložné právo tu nie je (že zaniklo), a to z dôvodu, že pohľadávky kryté\nzáložným právom tu nie sú, museli by tvrdiť, že tu nie je žiadna zo zabezpečovaných pohľadávok a ak tu\nnie je, uviesť (a preukázať) dôvod jej zániku. Nič také však žalobcovia vôbec netvrdili, teda nemôžu byť\nv konaní úspešní. Ak sa predmet a výrok týka každého zo žalobcov, pričom naliehavý právny záujem\nmôže mať iba záložca vo vzťahu k svojmu zálohu, je zrejmé, že uvedené splnené nebolo a žiaden\nzo žalobcov nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vo vzťahu k celku. Uvedené vylučuje\nobjektívny stav právnej neistoty medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade vo vzťahu k nehnuteľnosti ako\ncelku, a to z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie a tak i naliehavého právneho záujmu. Ak má byť\nodvolacím dôvodom skutočnosť, že konanie má inú vadu, je nepochybné, že odvolanie musí obsahovať\nriadne odôvodnenie, v ktorom musí byť uvedené, ktorá iná vada to je. Uvedené však nie je nijako\nšpecifikované. Ak má byť odvolacím dôvodom skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté\ndôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je nepochybné, že odvolanie musí obsahovať\nriadne odôvodnenie, v ktorom musí byť uvedené, ktoré sú tie dôkazy, ktoré boli navrhnuté a z akého\ndôvodu boli potrebné na zistenie presne identifikovaných rozhodujúcich. Odvolanie však neobsahuje\nžiadne kumulatívne tvrdenia vo vzťahu k identifikácii toho, ktoré navrhnuté dôkazy neboli súdom prvej\ninštancie vykonané a prečo je potrebné ich vykonať na zistenie ktorých rozhodujúcich skutočností. Ak\nmá byť odvolacím dôvodom skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\n\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, je i vo vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu potrebné uviesť,\nže odvolanie musí obsahovať riadne odôvodnenie, v ktorom musí byť kumulatívne uvedené, ktoré sú\ntie dôkazy, ktoré boli vykonané, tie, na základe ktorých súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nktoré skutkové zistenia sú nesprávne a z akého dôvodu a teda ktoré sú tie správne a kedy boli procesne\nrelevantne tvrdené (opäť kumulatívne tvrdenie). Odvolanie však v úplnosti a kumulatívne neobsahuje\nžiadne takéto tvrdenia. Ak má byť odvolacím dôvodom skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z údajného nesprávneho právneho posúdenia veci, je rovnako i vo vzťahu k uvedenému\nodvolaciemu dôvodu odvolateľ povinný uviesť, ktoré meritórne významné, právne posúdenie súdu\npovažuje za nesprávne a z akého dôvodu. Odvolanie síce obsahuje nejaké tvrdenia vo vzťahu k\nidentifikácii toho, čo je nesprávne, avšak údajne nesprávne právne posúdenie sa musí týkať právneho\nposúdenia relevantného pre rozhodovanie o veci a právnym posúdením relevantným pre rozhodovanie\nvo veci je len právne posúdenie takého stavu, ktorým sa posudzuje relevantný skutkovo - právny stav v\nkonaní, i z uvedeného je zrejmé, že uvedený odvolací dôvod je v celom rozsahu nedôvodný. Odvolací\ndôvod vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie uplatnený nebol a teda uvedené\nnemôže tvoriť predmet odvolacieho konania. Žalobcovia uvádzajú, že na určení neplatnosti zmluvy\no úvere, záložnej zmluvy majú právny záujem, avšak predmetom tohto konania vôbec nie je určenie\nneplatnosti úverovej alebo záložnej zmluvy a predmetom konania vôbec nie je vyriešenie otázky, aká\nje výška dlhu žalobcov. Predmetom tohto konania je výlučne špecifická otázka týkajúca sa skutočnosti\nvyplývajúcej z existencie záložného právneho vzťahu. Uvedené skutočnosti sú absolútne zásadné, je\núplne zrejmé, že uvádzané skutočnosti sa vôbec netýkajú predmetu konania a už vôbec nie odvolania, a\npreto sú právne úplne irelevantné. Úvahy týkajúce sa obligačného vzťahu sú ako nerelevantné fakticky,\nale tiež sú uvedené okolnosti významné i z hľadiska neuvedenia týchto najdôležitejších okolností a s tým\nsúvisiaceho porušenie povinnosti uviesť súdu všetky dôležité okolnosti. Ide o takú šikanóznosť konania\nžalobcov, ktorá by mala viesť k odmietnutiu podania. V záložnej zmluve je pohľadávka identifikovaná,\nje tu jasne stanovená pohľadávka s uvedením výšky istiny, s tým, že je zabezpečené i (budúce)\npríslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené so zmluvou\no úvere. Podstatné náležitosti záložnej zmluvy sú uvedené v ustanovení § 151b ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, ustanovenie § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka nepojednáva o podstatnej náležitosti\nale o pravidelnej. V zmluve úplne jasne predmetná náležitosť uvedená je. V prípade, že v čase\nuzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva nie je hodnota zabezpečenej pohľadávky určená, musí\nzmluva obsahovať najvyššiu hodnotu istiny zaistenej pohľadávky, aby sa zabránilo prípadným sporom\no výške zabezpečenia. Uvedené platí aj v súdenom prípade, pretože v čase uzatvorenia zmluvy o\nzriadení záložného práva nie je hodnota príslušenstva presne určená a je jednoznačné, že okrem\npríslušenstva úveru sa záložné právo malo vzťahovať aj na zabezpečenie poplatkov a nákladov, ako aj\nďalších budúcich pohľadávok (napr. pohľadávky vzniknuté z bezdôvodného obohatenia). Tvrdenie, že\npri zabezpečení budúcej pohľadávky, ktorej výška sa prirodzene s ohľadom na plynutie času mení, musí\nbyť presne určená v záložnej zmluve pod sankciou neplatnosti má podobu právneho nonsensu. Priamo\nzákon stanovuje v ustanovení § 151a Občianskeho zákonníka, že záložné právo slúži na zabezpečenie\npohľadávky a jej príslušenstva. Žalobcovia si nielenže mýlia rôzne typy úverových vzťahov, kedy výlučne\nlen vo vzťahu k zmluve, ktorá podlieha režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, je povinnosť skúmať\nbonitu dlžníka, ale predovšetkým si mýlia i predmet tohto konania, ktorým vôbec nie je obligačný vzťah.\nÚverová zmluva nie je zmluvou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a predovšetkým toto je konanie, ktoré\nsa týka záložného práva, nie obligačného vzťahu, a preto všetky námietky týkajúce sa úverového\nvzťahu sa predmetu konania ani teoreticky netýkajú a z uvedeného dôvodu nemajú tieto skutočnosti\nvýznam pre rozhodnutie, pre odvolanie, ani odvolacie konanie. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé,\nže je tu dokonca viacero dôvodov, pre ktoré sa na predmetnú úverovú zmluvu nevzťahuje zákon č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže z obsahu písomne uzatvorenej úverovej zmluvy je\nzrejmé, že ide úver vo výške presahujúcej 75.000 eur, výška úveru bola 199.200 eur, ide o úver, ktorý\nbol zabezpečený záložným právom nehnuteľnosti, zároveň ide o úver, ktorého lehota splatnosti bola\nviac ako 10 rokov, zároveň išlo úver na bývanie, pričom každá jedna z týchto uvedených skutočnosti\nsamostatne je dôvodom, pre ktorý sa na predmetnú úverovú zmluvu nevzťahuje právna úprava zákona\no spotrebiteľských úveroch. Žalobcovia majú byť údajne aktívne legitimovaní z dôvodu účastenstva v\nzáložno-právnom vzťahu. Podstatou právnej úpravy záložného práva a povinnosti záložného veriteľa je\npovinnosť poskytnúť záloh, povinnosť strpieť výkon záložného práva a poskytnúť k výkonu súčinnosť.\nPovinnosť záložcu je limitovaná výlučne zálohom, jeho povinnosťou je strpieť výkon len na záloh, nie na\niné majetkové hodnoty. Z tohto dôvodu je skúmanie príjmov a výdavkov úplne irelevantné, jedinou reálne\nvýznamnou skutočnosťou je to, či tu je majetková hodnota, ktorá má byť zálohou a či sa ju budúci záložca\nzaväzuje ako záloh poskytnúť, čo sa stalo. Bolo výsledkom dohody medzi obligačným a záložným\n\ndlžníkom, že záložný dlžník sa zaviazal zabezpečiť splnenie povinnosti obligačného dlžníka svojim\nmajetkom. Nikto žiadne príjmy a výdavky nezisťoval, lebo je to právne nedôvodné a nemá to žiaden súvis\ns podstatou povinnosti záložcu, ale predovšetkým žiadna takáto povinnosť neexistuje. Ide a o úmyselné\na nijako nezastierané šikanózne konanie záložcov. Výkon práva, konkrétne zákonom aprobovaného\nsubjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné právo speňažením na verejnej dražbe,\nnemôže mať za následok konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o dôsledok konania v\nsúlade so zákonom, t. j. nie o konanie protiprávne. Už samotný stav, že sa záložcom darí mariť výkon\nzáložného práva cca 8 rokov, znamená vznik značnej priamej majetkovej škody na strane banky, ktorá\nnevedno, či bude môcť byť reparovateľná. Predmetom tohto konania nie je úverová zmluva a označená\núverová zmluva nespadá pod zákon o bankách. Žalobcovia sa dožadujú svojich domnelých nárokov v\nrozpore s obsahom právnych noriem alebo dokonca analógie, akoby im postavenie spotrebiteľa malo\nautomaticky garantovať sporový úspech a odmietajú zodpovednosť za splnenie aj najzákladnejších\nprocesných povinností. Absolútny nedostatok akýchkoľvek vecných argumentov zo strany žalobcov,\nabsencia akéhokoľvek relevantného vecného odôvodnenia, je nahradený nielen nesprávnymi, ale aj\nnepatričnými tvrdeniami, ktoré sú v celom rozsahu obsahovo nedôvodné a uvedeným sa sleduje jediné,\na to mariť plnenie svojich povinností a protiprávne sa obohacovať, napr. užívaním veci, vo vzťahu ku\nktorej sa zaviazali strpieť speňaženie. Žalobcovia neuviedli, z akého dôvodu nespeňažili záloh sami a\nako uvedené vyfabulované tvrdenia o nejakých neplatnostiach nadväzujú na výsledok aktívneho sporu,\nv zmysle ktorého majú obligační dlžníci spoločne a nerozdielne zaplatiť banke sumu 192.967,82 eur\nspolu s úrokom vo výške 5,02 % ročne zo sumy 192.697,82 eur od 25.7.2017 do zaplatenia, najneskôr\ndo 20.6.2039 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 192.967,82 eur od 25.7.2017 do\nzaplatenia, a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a z akého dôvodu uvedené súdu neoznámili.\nZáložca sa zjavne domnieva, že je to on, kto si bude svojvoľne určovať, kedy splní svoje záväzky. Takže\nobligační dlžníci dlžia viac ako 200.000 eur a stále to asi nie je dosť na to, aby záložca splnil svoju\npovinnosť, ktorá je podmienená pohľadávkou vo výške 2.000 eur (t. j. cca 100 krát nižšej). Žalobcovia\nsa svojvoľne dožadujú odstránenia záložného práva a argumentujú spôsobom popierajúcim obsah\nprávnych noriem. Celý postup žalobcov v konaní je motivovaný jedinou skutočnosťou, mariť splnenie\npovinnosti vrátiť poskytnuté úverové prostriedky, i keď tu bolo dlhodobé neplnenie povinností zo strany\nobligačného dlžníka a zároveň mariť splnenie povinnosti dlžníka náhradného, t. j. záložcu, strpieť výkon\nzáložného práva za účelom splnenia dlhu práve z výťažku speňaženia. Žalovaný v 1. rade navrhol\nodvolaciemu súdu, aby podania žalobcov odmietol, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.\n22. Žalobcovia v 3., 5., 6. rade podali odvolanie výslovne z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.\nd), e), f), h) Civilného sporového poriadku. Z obsahu odvolania žalobcov v 3., 5., 6. rade však vyplýva, že\nz použitých odvolacích dôvodov zdôvodnili len odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.\nf), h) Civilného sporového poriadku, vo vzťahu k použitým odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365\nods. 1 písm. d), e) Civilného sporového poriadku žalobcovia v 3., 5., 6. rade neuviedli, aké konkrétne\nnedostatky súdu prvej inštancie vytýkajú a bolo by porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ by odvolací\nsúd za stranu - de facto z úradnej moci - vyhľadával všeobecne vytknuté (údajné) pochybenia súdu\nprvej inštancie.\n23. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž\nmožno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné\nusudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere\nvytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.\n24. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku\nodvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery.\n25. Prevažná časť odvolania žalobcov v 3., 5., 6. rade obsahovala citácie z odbornej literatúry,\nz rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, z rozsudku Súdneho dvora EÚ a teoretické úvahy týkajúce\nsa kvalitatívnych požiadaviek na odôvodňovanie súdneho rozhodnutia, rôznych právnych inštitútov\n(neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, naliehavý právny záujem, záložné\n\nprávo, adhézne zmluvy, bonita spotrebiteľa). Relevantnými odvolacími námietkami žalobcov v 3., 5.,\n6. rade potom boli výhrady, že dohoda o výške úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, že zmluva\no úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a že v zmluve o zriadení záložného práva\nabsentuje určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Podstatou odvolacej\nargumentácie žalobcov v 3., 5., 6. rade tak bolo namietanie, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku vád v skutkových zisteniach vec i nesprávne\nprávne posúdil.\n26. V preskúmavanom prípade sa žalobcovia v 3., 5., 6. rade domáhajú (mimo iného) určenia, že\nnehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D., zapísaná v Liste vlastníctva č. XXX ako\nrodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. 471/9, nie je zaťažená záložným právom v prospech\nžalovaného v 1. rade. V prejednávanej veci je nepochybné, že podaná žaloba v časti o určenie, že\nnehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, je žalobou o určenie, že tu právo nie je, ktorá v zmysle\nustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku je prípustná iba vtedy, ak je na tom naliehavý\nprávny záujem. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa ako prvé nezaoberal existenciou\nnaliehavého právneho záujmu žalobcov v 3., 5., 6. rade na požadovanom určení. Súd prvej inštancie\nvec čiastočne nesprávne posúdil, nakoľko opomenul aplikovať príslušnú právnu normu.\n27. V zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo\nnajmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny\nzáujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n28. Žalobcovia v 3., 5., 6. rade tvrdili, že naliehavý právny záujem je bezpochyby daný v súvislosti\ns predmetnou žalobou, nakoľko je zrejmé, že právo medzi stranami je sporné, čo vyvoláva stav právnej\nneistoty, keďže žalovaní robia úkony smerujúce k realizácii záložného práva. Žalovaný v 1. rade\nnamietal, že žalobcovia sa žiadneho určenia práva nedomáhajú a ak sa niečoho domáhajú, tak je to\nurčenie inej právnej skutočnosti a nie sú splnené nevyhnuté procesné podmienky, na základe ktorých\nby mohlo dôjsť k prejednaniu takéhoto nároku.\n29. „Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len\nurčením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením,\nči tu je alebo nie je iné právo (napríklad vlastnícke) (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/24/2017\nz 14. septembra 2017).“\n30. „Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, je procesne prípustný\nprostriedok, ktorým sa záložný dlžník môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie\nzabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia založenej nehnuteľnosti a dosiahnuť výmaz zápisu\nzáložného práva v katastri nehnuteľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 z 28.\nmarca 2023).“\n31. Odvolací sú dospel k záveru, že žalobcovia v 3., 5. a 6. rade danosť naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení osvedčili, keďže na základe vyhovujúceho rozhodnutia by došlo k zmene zápisu\nv katastri nehnuteľnosti. O splnenie podmienok naliehavého právneho záujmu možno uvažovať len\nv prípade, ak bude súdny výrok spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu.\nSúdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)\nk nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť\nzosúladenie evidovaného a právneho stavu. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže aktuálne\nje v katastri nehnuteľností zapísané záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade, ako vlastníci\nnehnuteľnosti sú vedení žalobcovia v 3., 5., 6. rade. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby\nvychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ\nnedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Preto v prípade uplatneného nároku na určenie,\nže nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, odvolací súd dospel k záveru o splnení podmienky\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko žalovaný v 1. rade je zapísaný v katastri\nnehnuteľností ako záložný veriteľ predmetnej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 3.,\n5. a 6. rade, pričom určujúci rozsudok v navrhovanom znení by bol spôsobilým podkladom na zmenu\nzápisu v katastri nehnuteľností.\n32. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 25.7.2011 (ďalej aj\n„zmluva o úvere“) dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne na právny vzťah ňou založený\n\naplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n33. V zmysle § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia\nzmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom nie sú: úver\nzabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.\n34. Súd prvej inštancie na právny vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 25.7.2011\naplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o úvere (§ 497 a nasl.), keď\npoukázal na to, že v prejednávanom prípade právny vzťah medzi žalobcami a žalovanými je vzťahom\nzo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý tiež aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú\nspotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5). Súčasne súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia,\nže v danom prípade ide spotrebiteľský úver a na právny vzťah účastníkov tohto záväzkového vzťahu\nsa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy\no úvere.\n35. Uzavretú Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 25.7.2011 odvolací súd považuje taktiež za zmluvu\nspotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne súd prvej inštancie. Žalovaný v 1. rade ako právnická\nosoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovaným v 1., 2., 3., 4. rade, ktorí nekonali v rámci\npredmetu svojho povolania alebo podnikania. Zo zopakovaného dokazovania v odvolacom konaní\nZmluvou o splátkovom úvere zo dňa 25.7.2011 vyplynulo, že účelom poskytnutého úveru bolo splatenie\núveru v inej banke štandardným procesom, teda poskytnutie peňažných prostriedkov na splatenie iných\nzáväzkov žalobcov v 1., 2., 3., 4. rade voči inému veriteľovi. Z uvedeného potom vyplýva, že právny\nvzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať i podľa ustanovení\n§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy. V danom prípade bol úver\nposkytnutý na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.7.2011 zabezpečený záložným právom\nzriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.7.2011 uzavretej\nmedzi žalobcami ako záložcami a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom (ods. 19. rozsudku\nsúdu prvej inštancie). Splatnosť predmetného úveru bola dohodnutá od 20.9.2011 do 20.6.2039 (ods.\n19. rozsudku súdu prvej inštancie). Keďže sa jedná o úver zabezpečený záložným právom s lehotou\nsplatnosti viac ako desať rokov, v zmysle negatívneho vymedzenia spotrebiteľského úveru podľa\nvyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch sa v danom\nprípade zákon o spotrebiteľských úveroch na právny vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere zo\ndňa 25.7.2011 nevzťahuje. Súd prvej inštancie vec čiastočne nesprávne posúdil, nakoľko aplikoval\nnesprávnu právnu normu. To však neznamená, že na predmetný právny vzťah nie je dôvodné použiť\nprávnu úpravu obsiahnutú najmä v Občianskom zákonníku a v iných právnych predpisoch sledujúcich\nochranu spotrebiteľa, ako už odvolací súd uviedol vyššie.\n36. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že súd prvej inštancie aplikoval (hoci neprávne) ustanovenia\nzákona o spotrebiteľských úveroch (ods. 25., 32., 33., 34., 37. rozsudku súdu prvej inštancie) dokonca\nv znení, ktoré nebolo účinné ku dňu uzavretia zmluvy o úvere dňa 25.7.2011.\n37. Žalobcovia v 3., 5., 6. rade v odvolaní namietali, že zmluva o úvere je založená na viacerých\nneprijateľných podmienkach. Súd prvej inštancie v súdenom sporu vo vzťahu k uvedenej odvolacej\nargumentácii žalobcov v 3., 5., 6. rade uviedol, že tieto ich tvrdenia považuje za nepreukázateľné\na nedôvodné, keďže právnym dôsledkom neprijateľných zmluvných podmienok je, že súd nebude\nna ne ex offo prihliadať. Námietky žalobcov v 3., 5., 6. rade vo vzťahu k neprijateľným zmluvným\npodmienkam v zmluve o úvere spočívajú vo všeobecných tvrdeniach odvolávajúc sa na ich Vyjadrenie\nzo dňa 7.10.2024, v ktorom vyjadrení v rámci argumentácie o neprijateľných zmluvných podmienkach\npoukazovali na oprávnenie veriteľa meniť typ a výšku úrokovej sadzby. Odvolací súd uvádza, že uvedená\nodvolacia námietka je nekonkrétna, žalobcovia v 3., 5., 6. rade namietajú existenciu neprijateľných\nzmluvných podmienok len všeobecne a nešpecifikujú (s výnimkou oprávnenia veriteľa jednostranne\nmeniť typ a výšku úrokovej sadzby), ktorá viaceré zmluvné podmienky uvedené v zmluve o úvere sú\nneprijateľné a v tom dôsledku neplatné; neuviedli, pri posúdení ktorých viacerých zmluvných podmienok\nsúd prvej inštancie pochybil, keď takéto zmluvné podmienky nepovažoval za neplatné. Pokiaľ sa týka\nžalobcami v 3., 5., 6. rade namietaného oprávnenia veriteľa jednostranne meniť typ a výšku úrokovej\n\nsadzby, žalobcovia v 3., 5., 6. rade poukazovali v konaní pred súdom prvej inštancie vo Vyjadrení zo\ndňa 7.10.2024 (zopakovali to aj v odvolaní) na bod IV zmluvy o úvere. Odvolací súd po zopakovaní\ndokazovania Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 25.7.2011 uvádza, že táto neobsahuje bod IV, na\nktorý poukazujú žalobcovia v 3., 5., 6. rade. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že úroková sadzba\nbola dohodnutá ako fixná na jeden rok vo výške 5,09 % (ods. 19. rozsudku súdu prvej inštancie), čo\nznamená, že banka (žalovaný v 1. rade) garantuje klientovi (žalovaným v 1., 2., 3., 4. rade) jej výšku\npočas uvedeného obdobia. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne\nskutkové tvrdenia o tom, že došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby po dobu trvania úverového vzťahu, resp.\nči vôbec žalovaný v 1. rade zvýšil úrokovú sadzbu, odkedy a v akom rozsahu. Podľa ustanovenia §\n53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (aplikovaného\nsúdom prvej inštancie v ods. 36. rozsudku súdu prvej inštancie) neprijateľné podmienky upravené v\nspotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z formulácie uvedeného ustanovenia nevyplýva, že v dôsledku\nneplatnosti jednej zo zmluvných podmienok by mala automaticky nastať neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ\nsa nejedná o podstatnú náležitosť právneho úkonu. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel (ods. 44.\nrozsudku súdu prvej inštancie), že vzhľadom na požiadavku uplatnenú žalobou, je právne irelevantné\nzaoberať ne/platnosťou dojednania o oprávnení banky jednostranne zvýšiť úrokovú sadzbu.\n38. Tiež žalobcovia v 3., 5., 6. rade namietali rozpor dohodnutej výšky úrokov s dobrými mravmi\na jej neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Zo skutkových zistení vyplynulo, že\núroková sadzba bola dohodnutá ako fixná na jeden rok vo výške 5,09 % (ods. 19. rozsudku súdu prvej\ninštancie), pričom žalobcovia neuviedli v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne konkrétne skutkové\ntvrdenia o tom, že by došlo reálne k jej jednostrannému zvýšeniu zo strany žalovaného v 1. rade (viď\npredchádzajúci odsek). Záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov\nje podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení\núčinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (aplikovaného súdom prvej inštancie v ods. 21. rozsudku\nsúdu prvej inštancie). Dojednanie úroku v rozpore s dobými mravmi má za následok neplatnosť tohto\ndojednania a dlžník je povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery poskytované bankami v mieste\nsídla dlžníka a v čase uzavretia zmluvy. Prípadná neplatnosť dohody o úrokoch v zmluve o úvere\nnespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy o úvere ako celku. Na základe vyššie uvedeného sa\nodvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že právne relevantné skutočnosti sú len\ntaké, ktoré mohli mať za následok neplatnosť zmluvy o úvere (ods. 46. rozsudku súdu prvej inštancie).\nKeďže i prípadná neplatnosť dojednania o výške úrokov nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy o úvere, je\nbezpredmetným zaoberať sa touto odvolacou námietkou žalobcov v 3., 5., 6. rade. Odvolacie námietky\nžalobcov v 3., 5., 6. rade o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor dohodnutej výšky úrokov s dobrými\nmravmi nie sú opodstatnené.\n39. Ďalej žalobcovia v 3., 5., 6. rade namietali v odvolaní, že Zmluva o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnostiam zo dňa 25.7.2011 uzavretá medzi žalobcami ako záložcami a žalovaným v 1. rade\nako záložným veriteľom (ďalej aj „záložná zmluva“), je neplatná pre absenciu podstatných náležitostí,\nkonkrétne namietali nedostatok v označení pohľadávky, ktorej splnenie záloh sleduje a že nie je možné\npovinné náležitosti zmluvy účelovo spájať alebo zamieňať.\n40. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy v\nzmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.\n41. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie\nzáložného práva k nehnuteľnostiam záložcov (žalobcovia v 1., 2., 3., 5., 6. rade) v prospech záložného\nveriteľa (žalovaná v 1. rade) na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, v záložnej zmluve je\nzabezpečená pohľadávka označená ako pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č.\n0286811473 zo dňa 25.7.2011, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver a ktorú tvorí istina vo výške\n198.200 eur, v časti I bod 4. záložnej zmluvy je uvedené, že najvyššia hodnota istiny v zmysle § 151b ods.\n3 Občianskeho zákonníka, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, je 198.200 eur (ods. 19. rozsudku súdu\nprvej inštancie). Súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedenej námietke žalobcov v 3., 5., 6. rade uzavrel, že\npohľadávka záložného veriteľa tak, ako je definovaná podľa časti I., bodu 3, písm. a) záložnej zmluvy je\nuvedená jasne a zrozumiteľne (ods. 50. rozsudku súdu prvej inštancie). Niet pochýb o tom, že označenie\npohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom, je v zmysle ustanovenia § 151b ods. 2\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy podstatnou náležitosťou\nzáložnej zmluvy. Táto pohľadávka má byť v záložnej zmluve identifikovaná určite (§ 37 Občianskeho\nzákonníka) tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou záložného veriteľa voči rovnakému\n\ndlžníkovi a aby tak účastníkom záložnej zmluvy bolo zrejmé, aká pohľadávka sa záložným právom\nzabezpečuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu požiadavku identifikácie zabezpečenej pohľadávky\nmožno v preskúmavanom prípade považovať za splnenú, keďže je v záložnej zmluve charakterizovaná\nuvedením právneho dôvodu a dňa jej vzniku (Zmluva o splátkovom úvere č. 0286811473 zo dňa\n25.7.2011), osoby veriteľa - záložný veriteľ (žalovaný v 1. rade), predmetom pnenia - poskytnutie\núveru, ktorého istina je 198.200 eur, nakoľko je nepochybne zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom\nzabezpečenia, teda nie je zameniteľná s pohľadávkou inou. Napokon žalobcovia ani netvrdili, že\nby v dobe uzavretia záložnej zmluvy mali voči záložnému veriteľovi z rovnakého titulu inú peňažnú\npohľadávku v rovnakej výške, teda inú pohľadávku zameniteľnú so zabezpečenou pohľadávkou.\nEsenciálnou náležitosťou záložnej zmluvy je podľa ustanovenia § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka\nv znení účinnom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy (aplikovaného súdom prvej inštancie v ods. 49.\nrozsudku súdu prvej inštancie) určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky alebo určenie najvyššej\nhodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Uvedené bolo v preskúmavanom prípade splnené,\nkeď zo záložnej zmluvy bolo zrejmé, na aký dlh sa záloh viaže a záložná zmluva obsahovala označenie\npohľadávky, ktorej splnenie záloh sleduje spôsobom uvedeným v ustanovení § 151b ods. 3 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, a to určením maximálnej výšky istiny\n(časť I, bod 2 písm. a) v spojení s bodom 4 záložnej zmluvy). Odvolací súd dopĺňa, že zabezpečenú\npohľadávku tvorí aj príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota ani nemôže byť pri uzatváraní záložnej\nzmluvy známa. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky žalobcov v 3., 5., 6. rade o absencii\nobligatórnych náležitosti záložnej zmluvy neopodstatnené.\n42. Za neopodstatnené považoval odvolací súd námietky žalobcov v 3., 5., 6. rade, že banka neskúmala\nich bonitu, keďže na úverový vzťah v prejednávanej veci sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských\núveroch, a to práve z dôvodu, že záruku tvorí záložné právo k založeným nehnuteľnostiam.\nNeopodstatnenou je aj ďalšia odvolacia námietka žalobcov v 3., 5., 6. rade, že banka môže dražiť\nnehnuteľnosť bez preskúmania správnosti vyčísleného zostatku, keďže predmetom konania nie je\nneplatnosť dražby (v ktorom konaní sa skúma, či sú splnené podmienky na vykonanie dražby)\na vyčíslenie zostatku dlhu vzniknutého po poskytnutí úveru, hoci aj nesprávne, nespôsobuje neplatnosť\nsamotnej zmluvy o úvere.\n43. Napokon žalobcovia v 3., 5., 6. rade v odvolaní namietali, že majú nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie, nakoľko banka za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla im žiadnu\nreštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné. Súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších právnych predpisov konštatoval, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali,\nže by žalovaný v 1. rade porušil práva žalobcov ako spotrebiteľov a súčasne si ich uplatnili na súde\na žalovanému v 2. rade nesvedčí pasívna vecná legitimácia, nakoľko nie je žiadnou zmluvnou stranou\nzmluvy o úvere a záložnej zmluvy.\n44. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších právnych predpisov konania o porušení povinností v oblasti ochrany\nspotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných\ndo 30. júna 2024.\n45. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon\no ochrane spotrebiteľa“) spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie\nod toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi\nzodpovedá.\n46. Súd prvej inštancie aplikoval vo vzťahu k požiadavke žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie\nustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov ignorujúc prechodné ustanovenia tohto\nzákona citované vyššie. Keďže sa v súdenom spore jedná o konanie začaté a neukončené pred 1.\njúlom 2024, správne mal byť v danej veci aplikovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o\nzmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,\na to konkrétne vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 5 posledná veta. Súd prvej inštancie vo vzťahu\n\nk požiadavke žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie znova vec nesprávne právne posúdil, keď\nnamiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú.\n47. Odvolací súd uvádza, že v prípade porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a osobitnými\npredpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,\nktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Predpokladom pre uplatnenie práva na primerané\nfinančné zadosťučinenie je teda úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu\nporušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. Zákon\nnevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k\ntakémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.\n48. Odvolací súd v súvislosti s požiadavkou žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie konštatuje,\nže nebola naplnená prvotná zákonná podmienka pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,\na to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa na súde.\nPosúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Žalobcovia neboli tými, ktorí\núspešne uplatnili porušenie práva alebo povinnosti ustanovenými zákonom o ochrane spotrebiteľa\na osobitnými predpismi, keďže žaloba v časti o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným\nprávom, bola zamietnutá, resp. nepreukázali úspešne uplatnenie takéhoto porušenia práva alebo\ntakejto povinnosti v inom konaní, čo je podmienkou pre priznanie im práva na primerané finančné\nzadosťučinenie podľa ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom\nk uvedenému bolo potom nadbytočné zaoberať sa uplatneným nárokom žalobcov na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia z hľadiska ne/unesenia bremena tvrdenia a dôkazného\nbremena o vzniku konkrétnej ujmy u žalobcov a o konkrétnej výške tohto nároku. Z uvedených dôvodov\nje tak neopodstatnený nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, odvolacie námietky\nžalobcov v 3., 5., 6. rade o tom, že poukazovali na konanie veriteľa vo vzťahu k žiadanému primeranému\nfinančnému zadosťučineniu, sú nenáležité.\n49. V súvislosti s námietkou premlčania práva na primerané finančné zadosťučinenie vznesenou\nžalovaným v 1. rade v odvolacom konaní odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 366 Civilného\nsporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 149 a § 152 Civilného sporového poriadku medzi novoty\nv odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania.\nPodľa ustanovenia § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon strany\nspôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Ustanovenia § 366 písm. d) Civilného\nsporového poriadku uvádza, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ\nbez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto v odvolacom konaní možno\nvzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany\na procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 Civilného sporového\nporiadku. Nakoľko žalovaný v 1. rade námietku premlčania neuplatnil v rámci koncentračnej zásady pred\nsúdom prvej inštancie a neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovení § 366 Civilného sporového\nporiadku, odvolací súd na žalovaným v 1. rade vznesenú námietku premlčania v odvolacom konaní\nneprihliadol.\n50. Hoci súd prvej inštancie v preskúmavanom prípade na základe vykonaných dôkazov dospel z časti\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a vec z časti nesprávne právne posúdil, odvolací súd na nariadenom\npojednávaní po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie\nuvedené je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby žalobcov v 3., 5.,\n6. rade o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, vo výroku III. v časti zamietnutia\nžaloby žalobcov v 3., 5., 6. rade o primerané finančné zadosťučinenie, vecne správny, čo je potom\ndôvodom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku pre potvrdenie rozsudku súdu\nprvej inštancie v uvedených častiach pre jeho vecnú správnosť z iného právneho dôvodu.\n\n51. Predmetom odvolacieho prieskumu bol aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zrušení\nneodkladného opatrenia. Žalobcovia v 3., 5., 6. rade v odvolaní uviedli, že podávajú odvolanie proti\nrozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak neuviedli, v čom vidia nesprávnosť tohto výroku.\nPreto sa žiada uviesť, že výrok súdneho rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia má vždy\ncharakter závislého výroku a odvolací súd nie je viazaný v danej súvislosti rozsahom odvolania (§ 379\npísm. a) Civilného sporového poriadku) a rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia potvrdí alebo\nzruší v nadväznosti na rozhodnutie o odvolaní proti hlavnému výroku. Súd prvej inštancie uznesením\nč. k. 38Csp/35/2018-168 zo dňa 3. apríla 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave\nč. k. 11Co/139/2018-243 zo dňa 3. septembra 2018 nariadil neodkladné opatrenie v prejednávanej\nveci, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a to do\nprávoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek právneho\nposúdenia veci nariadené neodkladné opatrenie zrušil dôvodiac, že žalobu žalobcov zamietol. Súd prvej\ninštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na zrušenie neodkladného opatrenia neaplikoval žiadnu\nprávnu normu.\n52. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude\ntrvať len po určený čas.\n53. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý\nbolo nariadené.\n54. V preskúmavanom prípade bolo uznesením súdu prvej inštancie č. k. 38Csp/35/2018-168 zo dňa\n3. apríla 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/139/2018-243 zo dňa 3.\nseptembra 2018 nariadené neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V\nrežime Civilného sporového poriadku platí, že súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po\nurčený čas; primárne sa však neodkladné opatrenie nariaďuje na vopred neurčený čas. Ak súd trvanie\nneodkladného oparenia individuálne limitoval z hľadiska času, ktorý následne uplynul, neodkladné\nopatrenie zanikne zo zákona v zmysle ustanovenia § 333 Civilného sporového poriadku. Inak musí\nbyť neodkladné opatrenie zrušené rozhodnutím súdu v zmysle ustanovení § 334 až § 338 Civilného\nsporového poriadku. V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať medzi zrušením a zánikom neodkladného\nopatrenia. K zrušeniu neodkladného opatrenia nariadeného uznesením súdu prvej inštancie č. k.\n38Csp/35/2018-168 zo dňa 3. apríla 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.\n11Co/139/2018-243 zo dňa 3. septembra 2018 súd prvej inštancie pristúpil z dôvodu, že samotná žaloba\nbola zamietnutá. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení neodkladného opatrenia bolo nesprávnym,\nnakoľko nariadené neodkladné opatrenie v prejednávanom prípade zanikne bez ďalšieho ex lege\nuplynutím stanoveného času v zmysle ustanovenia § 333 Civilného sporového poriadku, teda dňom\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd potom dospel k záveru o nevyhnutnosti zrušenia\nrozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. o zrušení neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 389\npísm. d) Civilného sporového poriadku, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvod, pre ktorý\nbolo vydané, neexistoval.\n55. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalobcovia v 3., 5., 6. rade v odvolaní neuviedli\nžiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výroku I. o zamietnutí žaloby žalobcov v 3., 5., 6. rade o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená\nzáložným právom, vo výroku III. v časti zamietnutia žaloby žalobcov v 3., 5., 6. rade o primerané\nfinančné zadosťučinenie za vecne správny a žalobcovia v 3., 5., 6. rade žiadnym relevantným spôsobom\nsprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. o náhrade trov konania vo vzťahu žalovaných\nv 1., 2. rade a žalobcov v 3., 5., 6. rade vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnili (v prípade\nktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je ich odvolanie dôvodné.\nS poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o náhrade trov\nkonania vo vzťahu žalovaných v 1., 2. rade a žalobcov v 3., 5., 6. rade podľa ustanovenia § 387 ods. 1\nCivilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.\n56. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1,\n§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom\nkonaní úspešným žalovaným v 1., 2. rade priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania\nv plnom rozsahu voči žalobcom v 3., 5., 6. rade. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.\n\n57. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\n\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38Csp/35/2018", "guid": "4709565b-9467-4158-a6bc-d7d17bf14362:deef2c28-42cf-41c5-8dd7-5f66dba7f7ba", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:893edd1b-4c1f-4bde-a6f8-b493d11ed18b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.534.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 534/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 534/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.534.2025.1"}, {"guid": "ussr:670152f6-5d3c-4420-9267-b553afe595ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.595.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 595/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 595/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.595.2023.1"}, {"guid": "ussr:c1443144-63ad-47d5-85fa-7dcd75805a07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.225.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 225/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 225/2020 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.225.2020.1"}, {"guid": "ussr:0d3136c9-4410-4e61-b5e6-5add546de7f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 796/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1"}, {"guid": "ussr:540adc10-b912-4382-b21c-1d6aee185072", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.794.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 794/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 794/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.794.2014.1"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:039381b1-4707-4de1-bc62-03310c4d7780"}, {"guid": "ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 510/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2012 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:0aa52ca7-9e21-4633-aeed-2cb35e97e556", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 123/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 123/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0aa52ca7-9e21-4633-aeed-2cb35e97e556"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}, {"guid": "ussr:3422f2c6-ebb7-4aff-95c0-b7d737ec4bb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3422f2c6-ebb7-4aff-95c0-b7d737ec4bb8"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "9b301d4d-9a6e-4b55-b28a-06b03656ae15:871d2a62-f9e3-429f-b5df-483420e4f09a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8123208375.2", "spisova_znacka": "7Cdo/120/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/120/2024 z 16. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8123208375.2"}, {"guid": "ea0476ab-a8df-4da6-90fa-32fe343e18eb:7d0f75a3-e87b-44e6-8c08-97ef859b5b6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8418202859.1", "spisova_znacka": "1Cdo/249/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 z 28. 3. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-03-28", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8418202859.1"}, {"guid": "93e6b7b7-e30a-477f-b287-672c38873d14:b9f69269-9efa-4111-88db-ee3315083197", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1", "spisova_znacka": "4Cdo/169/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5418200799.1"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}, {"guid": "b07f7b3a-4179-4a43-9f11-e9daa724b0eb:46678e06-e3d5-41d9-bccb-aa429d3f2d8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1113239297.1", "spisova_znacka": "3Cdo/25/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/25/2019 z 20. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-20", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1113239297.1"}, {"guid": "42ae7dc7-68a9-451d-b9ca-99fa1a1a64f7:35fe56cd-2062-40be-8c5c-d1859d5c233d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8718203257.1", "spisova_znacka": "22Co/166/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/166/2018 z 17. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-17", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8718203257.1"}, {"guid": "f87a3c5f-449c-420f-af65-f97028087151:8583be33-46b2-4f13-9ad7-ef67e93b5a8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Co/180/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/180/2018 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f87a3c5f-449c-420f-af65-f97028087151:8583be33-46b2-4f13-9ad7-ef67e93b5a8f"}, {"guid": "2ae99d88-4c9a-49eb-8d52-bc41a9bac5d1:f5394584-aaab-4b91-96c6-87534dc29422", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6818200877.1", "spisova_znacka": "11Co/139/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/139/2018 z 21. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6818200877.1"}, {"guid": "81f5bf27-03ad-41d3-84db-fb8e4149a34b:b34029e4-e1c1-4460-96b1-d4e12f2579c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "38Csp/35/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 38Csp/35/2018 z 24. 9. 2018", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/81f5bf27-03ad-41d3-84db-fb8e4149a34b:b34029e4-e1c1-4460-96b1-d4e12f2579c2"}], "citovane_v": []}