{"guid": "ca3ca1a0-d840-4a84-9645-31d1daf91d11:aec474b5-0f48-40dc-9d72-4dd3d81b855c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:4623200301.3", "spisova_znacka": "12CoP/124/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/124/2025 z 28. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. augusta 2025, sp. zn. 12CoP/124/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:4623200301.3", "identifikacne_cislo": "4623200301", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Jana Benkovičová", "sudca_id": 1340, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-benkovicova-1340", "datum_vydania": "2025-08-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "nazov": "§ 396 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-58"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aec474b5-0f48-40dc-9d72-4dd3d81b855c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:4623200301.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:4623200301.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:4623200301.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n12CoP/124/2025\n4623200301\n28. 08. 2025\nJUDr. Janka Grečmal\nECLI:SK:KSTT:2025:4623200301.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janka Grečmal a sudkýň:\nJUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,\nŠkultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/\nXX, H. X, Česká republika, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Kristína Gerová, advokátka so sídlom\nŠkultétyho 1597/7, Topoľčany, a otca: I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, D., zastúpený\nsplnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., J. Jesenského 69, Bánovce nad\nBebravou, IČO: 36 789 925, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,\no odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. TO-11P/16/2023-412 zo dňa 14. apríla 2025,\ntakto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloletú do\nosobnej starostlivosti matky (I. výrok). Ďalej udelil súhlas na vysťahovanie maloletej do Českej republiky\n(II. výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 400,- eur mesačne vždy do 15. dňa\nv mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku (III. výrok). Styk otca s maloletým\ndieťaťom neupravil (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na\nnáhradu trov konania (V. výrok).\n2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §\n65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 44, § 52 Civilného mimosporového\nporiadku (ďalej aj „CMP“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu rodičov na úpravu rodičovských\npráv a povinností k maloletej, pretože rodičia ukončili spolužitie v januári 2023, od ktorého momentu\nmajú obaja záujem o zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa a o jeho zverenie do výlučnej\nstarostlivosti, pričom od januára 2023 do júla 2023 túto starostlivosť zabezpečovala matky v H., avšak po\nsúdnom navrátení dieťaťa na Slovensko, zabezpečuje starostlivosť o maloletú otec od 16.07.2023 s tým,\nže matka pravidelne, takmer každý druhý víkend, prichádza na Slovensko do domácnosti otca za účelom\nstyku s maloletou. Počas trvania partnerského vzťahu sa matka odsťahovala od otca, avšak partnerský\nvzťah medzi rodičmi pretrvával aj naďalej aj po podaní návrhov na súd a trval niekoľko mesiacov po\ntom, avšak tento zrejme pod vplyvom vzdialenosti a odlúčenia postupom času skončil, avšak matka\nočakávala presťahovanie sa otca s maloletou do H. a otec očakával, že matka nemá v úmysle zobrať\nmaloletú so sebou. Medzi rodičmi trvá už vyše 2 roky nedostatočná komunikácia. Prvoinštančný súd po\nposúdení všetkých skutočností dospel k záveru o lepšom výchovnom prostredí pre maloletú u matky,\nhoci obaja rodičia sú momentálne spôsobilí realizovať starostlivosť o dieťa na 100%, keďže nezistil ani\nu jedného nedostatky v zanedbávaní starostlivosti, avšak matka sa snažila v konaní túto preukázať\ntým, že otec túto starostlivosť, vzhľadom na jeho vyšší vek a stravovacie potreby maloletej, ktorej\n\notec dáva konzumovať mliečne potraviny, sladkosti a iné nezdravé údené veci, keďže podľa matky má\nmaloletá dlhodobo negatívne tráviace prejavy súvisiace s alergiou na bielkovinu kravského mlieka, avšak\nv konaní nebola preukázaná laktózová intolerancia ani alergia na bielkovinu kravského mlieka, ako to\nvyplýva zo správy pediatričky. Podľa prvoinštančného súdu otec správne poskytoval maloletej zdravotnú\nstarostlivosť aj pri liečbe atopického ekzému a pri dodržiavaní zubnej starostlivosti, teda tvrdenia matky\nvyzneli do určitej miery ako účelové ohľadne spochybňovania starostlivosti zo strany otca. Ohľadne\nvzťahu maloletej k rodičom prvoinštančný súd, ani znalec nezistil významnejšiu preferenciu na jedného\nz rodičov, keďže k obom má rovnako pozitívny vzťah, pričom počas znaleckého vyšetrenia sa maloletá\nopakovane vyjadrila, že chce radšej bývať s matkou v H., v ktorej súvislosti poukázal na uplynutý čas\nod jej navrátenia na Slovensko dňa 16.07.2023 a termín znaleckého vyšetrenia dňa 14.06.2024, keď aj\npo 11 mesiacoch bývania s otcom sa vyjadrila v uvedenom smere v prospech matky, nesúhlasil s tým,\nže názor maloletej, vyjadrený pred znalcom, mohol byť ovplyvnený besiedkou v škôlke ku dňu matiek\nvzhľadom na uplynutý čas niekoľko týždňov od znaleckého vyšetrenia a ohľadne kresby rodiny maloletej,\nkde ju mala mať naučenú od matky, keďže otca nakreslila ako posledného z rodiny na piatom mieste,\npovažoval predmetný obrázok ako ilustráciu významu starých rodičov, ktorých má maloletá v H., mohla\nmať kresbu naučenú vopred, ale vzhľadom aj na pohovor s maloletou zdôraznil význam starých rodičov\na ich dobrý vzťah s maloletou. V D. na otázku znalca maloletá uviedla, že má iba kamarátky a doslova\nzabudla na otcove dospelé dcéry K. a L., spomenula si na ne až po pripomenutí, hoci sa teraz pravidelne\nstretáva so sestrou K. a jej rodinou, podľa otca dvakrát do týždňa, avšak v čase vypracovania znaleckého\nposudku nebol tento vzťah ešte vybudovaný a neboli si dostatočne blízkymi osobami. Situácia sa od\nčasu, ako tvrdila matka o neprijatí do rodiny otca zo strany jeho dospelých dcér zmenila, keďže otec\nzabezpečuje viac-menej výlučne starostlivosť o maloletú a jeho dcéra, ktorá má syna D. v podobnom\nveku, pričom pred znalcom sa v prítomnosti matky maloletá dvakrát vyjadrila o preferencii H., pred\notcom sa tak vyjadrila jedenkrát a bez prítomnosti rodičov, v súkromnom rozhovore so znalcom sa\nvyjadrila päťkrát v prospech matky a pre H.. Stotožnil sa so záverom znaleckého posudku a uzavrel, že\nbližším prostredím pre maloletú je bydlisko matky ako otca, pričom za prirodzené považoval vyjadrenie\nmaloletej na súde v rámci jej vypočutia dňa 21.02.2025, kedy nepotvrdila závery znaleckého posudku.\nS poukazom na zásadnú zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá je od septembra 2024 školopovinná\na vzhľadom na uplynutý čas od jej návratu na Slovensko, kde navštevuje tri mimoškolské aktivity, má\nsvoje kamarátky a situácia je z jej pohľadu stabilizovaná, keďže sa s matkou v mieste svojho bydliska\npravidelne stretáva, preto jej nechýba, táto situácia dieťaťu v podstate vyhovuje, je na ňu zvyknutá, preto\naj jej vyjadrenie bolo v smere, že nechce zmenu a je spokojná. Napriek uvedenému považoval za lepšie\nvýchovné prostredie pre maloletú u matky v H., keďže hovorí plynule po česky, je prihlásená do školy\nv H., kde má rezervované miesto a mesto H. jej poskytuje viac možností kultúrneho i spoločenského\nvyžitia ako D., pričom obaja rodičia ju popísali ako flexibilnú, teda sa rýchlo adaptuje na zmenu prostredia\na presťahovanie sa do H., a tiež zmeny v škole zvládne bez väčších problémov, kde oporou jej bude\nmatka, ktorá má možnosť pracovať aj home office v rozsahu 40 %, prípadne môže požiadať o vyšší\nrozsah, či skrátenie úväzku. Poukázal na nadštandardné finančné ohodnotenie matky, ktorá jej tak\nz príjmu dokáže zabezpečiť všetky odôvodnené potreby vrátane voľnočasových aktivít a nepovinných\nkrúžkov s tým, že nápomocní jej môžu byť aj starí rodičia. Situáciu u otca považoval za neštandardnú\nvzhľadom na jeho tvrdenie, že všetko zvládne sám a nepotrebuje žiadnu pomoc, a to vzhľadom na\njeho vek 72 rokov, hoci je jeho zdravotný stav aktuálne vyhovujúci, je tiež aktívny športovec, podnikateľ\na nevedie klasický dôchodcovský štýl života, avšak za dôvodné považoval zamýšľať sa aj do budúcnosti,\nnakoľko záujem maloletej presahuje rámec konania, preto vychádzajúc z dôkazov a zisteného stavu\nv čase rozhodovanie logickým predpokladom sa bude zdravotný stav otca zhoršovať pravdepodobne\nrýchlejšie ako zdravotný stav matky v jej veku 44 rokov, ktoré kritérium považoval za dôležité pri\nrozhodovaní, hoci nikto nechce myslieť dopredu na zlé veci, ale prvoinštančný súd sa zamýšľal aj nad\nsituáciou prípadného náhleho zhoršenia zdravotného stavu otca do tej miery, že by nebol schopný\ntúto starostlivosť zabezpečovať. Tiež uzavrel, že následky presťahovania sa u mladšieho dieťaťa sa\nľahšie spracujú a adaptácia prebehne ľahšie ako u staršieho dieťaťa, pričom poukaz na šesť súdnych\nrozhodnutí, z ktorých jedno bolo české o nariadení návratu maloletej na Slovensko, nemožno vnímať\nako predzvesť rozhodnutia, keďže všetky neodkladné opatrenia zdôraznili, že až po vykonaní riadneho\ndokazovania môže byť rozhodnuté vo veci samej. Preto prostredie a starostlivosť u matky vzhľadom\nna najlepší záujem dieťaťa považoval za najlepšie, z ktorého dôvodu zveril maloletú do starostlivosti\nmatky a zároveň udelil súhlas na vysťahovanie sa maloletej do Českej republiky s tým, že nepovažoval\nza potrebné prešetriť bytové podmienky na strane matky, ktoré ani otec nespochybňoval, keďže pozná\nmatkin byt, opakovane ho navštívil, pozná tiež chalupu starých rodičov a iné rodinné prostredie na strane\n\nmatky, pričom argument o lepších bytových podmienkach u otca v jeho rodinnom dome nepovažoval za\nrozhodujúci pre zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti.\n3. Neupravil stretávanie sa otca s maloletou z dôvodu, že podľa vyjadrenia rodičov sa budú vedieť\ndohodnúť, avšak ich poučil o bežnej praxi v prípade cezhraničnej úpravy styku, z ktorého dôvodu sa javí\nnajspravodlivejšie stretávanie s rodičom, ktorému dieťaťa nie je zverené do starostlivosti stretávať každý\ndruhý víkend, pričom otec ako starobný dôchodca sa môže s maloletou stretávať aj počas bežného\ntýždňa pri zariadení si podnikateľských aktivít. Vzhľadom na doposiaľ preukázané vysoké rodičovské\nkompetencie a kooperáciu medzi rodičmi predpokladal možnú dohodu na stretávaní sa otca s maloletou\naj v širšom rozsahu na základe ich dohody, keď otcovi majetkové a príjmové možnosti dovoľujú využívať\nprávo styku aj v širšom rozsahu.\n4. Ohľadne stanovenia vyživovacej povinnosti vo výške 400,- eur mesačne vychádzal z metodiky\nMinisterstva spravodlivosti SR, tzv. „tabuľkové výživné“, keď vzhľadom na vek maloletej 7 rokov má\nvýživné predstavovať 20 % z čistého príjmu povinnej osoby, ktorý príjem u otca ustálil v konaní na\nsumu cca 2 400,- eur netto (potvrdenie o dôchodku na č. l. 364 a daňové priznanie č. l. 365), ktorú\nsumu znížil o 80,- eur vzhľadom na predpokladané vysoké výdavky otca ohľadne dochádzanie za\nmaloletou, keď výška vyživovacej povinnosti medzi rodičmi viac-menej nebola sporná a ponechávali ju\nna rozhodnutí súdu. Odôvodnené potreby maloletej ustálil na sumu 580,- eur s tým, že finančný rozsah\nz dôvodu zverenia maloletej matke a druh odôvodnených potrieb bude odlišný a aktuálne ho nemožno\npredpokladať, avšak suma 400,- eur je dostatočná na uspokojovanie základných i rozšírených potrieb\nmaloletej, s čím matka vyjadrila súhlas na pojednávaní.\n5. Nepovažoval za potrebné vykonať opakované znalecké vyšetrenie vzhľadom na psychický stav\nmaloletej, jej citlivú povahu a dĺžku konania, keď nezistil manipuláciu dieťaťa ani zo strany jedného\nz rodičov, ktorí obaja žiadali po vyše 2 rokov rozhodnutie vo veci, pričom názor maloletej bol zistený\nnáležitým spôsobom a aj po osobnom kontakte zákonnej sudkyne s dieťaťom, ktoré bolo pri rozhovore\nnervózne a ustráchané, nechcelo príliš komunikovať, dokonca sa snažilo buď klamať, vyhýbať odpovedi\nalebo vytesniť spomienky na znalecké vyšetrenie, keďže sa vyjadrila, že si už nepamätá čo povedala\na nechce, aby jej to súd pripomenul, daná situácia maloletú zaťažuje, keďže vie o prebiehajúcom konaní\ns neistým výsledkom.\n6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.\n7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že maloletú zverí do jeho starostlivosti, neudelí súhlas s jej\nvysťahovaním do Českej republiky, matku zaviaže k vyživovacej povinnosti vo výške 400,- eur mesačne\na zároveň jej styk s dieťaťom neupraví.\n8. Podstatou odvolacích námietok otca bolo porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a zásady\ndiskriminácie, porušenie participačných práv dieťaťa, prioritizovanie záujmu matky pred najlepším\nzáujmom dieťaťa a porušenie práva na stretávanie sa s dieťaťom v rozpore s § 25 ods. 2 ZoR. Poukázal\nna konštatovanie prvoinštančného súdu, keď ani zo znaleckého posudku, či z iného dokazovanie\nnevyplýva výraznejšia preferencia jedného z rodičov maloletou, ktorá má k obom má pozitívny\na vyrovnaný vzťah, pričom počas znaleckého vyšetrenia sa opakovane vyjadrila o prianí bývať s matkou\nv H.. Následne v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný súd poukázal na znalecký\nposudok, kde sa maloletá v prítomnosti matky mala 2-krát vyjadriť v prospech bývania v H., raz\nsa takto vyjadrila pred otcom a v priebehu individuálneho rozhovoru v neprítomnosti rodičov (5krát) mala potvrdiť túto preferenciu, s ktorým záverom sa mal prvoinštančný súd stotožniť a súhlasiť\ns hodnotením znalca (vyšetrenie sa konalo 14.06.2024), že prirodzeným prostredím pre maloletú\nmá byť prostredie bydliska matky, hoci u nej nevykonal šetrenie pomerov. Tiež prvoinštančný súd\npovažoval za pochopiteľné, že maloletá sa počas jej výsluchu dňa 21.02.2025 nevyjadrila v zmysle\npredchádzajúcich vyjadrení a to vzhľadom na čas od návratu na Slovensko, kedy si vytvorila väzby\na začlenila sa do nového prostredia, avšak napriek tomu bez odôvodnenia dospel k záveru, že\ndlhodobo má maloletá priaznivejšie podmienky pre vývoj u matky v H., pričom zohľadnil aj jeho\nvek a prognózu prirodzeného úbytku síl s pribúdajúcim vekom podľa úvah prvoinštančného súdu,\nktorý nepovažoval za nevyhnutné skúmať bytové pomery matky údajne pre jeho nespochybňovanie,\nhoci na pojednávaní dňa 14.04.2025 túto skutočnosť spochybňoval, zostala však bez povšimnutia\n\n(str. 5 zápisnice z pojednávania dňa 14.04.2025). Poukázal na konštatovanie prvoinštančného súdu\no nezistení výraznejšej preferencie maloletej ani k jednému z rodičov, pričom zverenie dieťaťa do\nstarostlivosti matky považoval za nedostatočne odôvodnené a v rozpore s princípom rovnosti rodičov,\nkeď neprihliadol na fakt, že bol počas dlhého obdobia aktívnym a starostlivým rodičom, zaujímajúcim sa\no vývoj dieťaťa, ktoré vyrastá celý svoj život v D., kde chce aj podľa svojej vôle zostať, no napriek tomu\nprvoinštančný súd vyhodnotil lepšie výchovné prostredie a starostlivosť u matky. Vytýkal nezohľadnenie\nstability výchovného prostredia maloletej u neho, kde je plne začlenená a má vytvorené všetky väzby,\nnavštevuje základnú školu a stretáva sa aj so širšou rodinou z jeho strany. Náhle vytrhnutie maloletej\nz daného prostredia môže predstavovať pre ňu neprimeraný zásah do jej stability a emocionálneho\nvývinu, a tiež poukázal na záverečný návrh kolízneho opatrovníka, podľa ktorého je záujem dieťaťa\nprioritne spätý so stabilným prostredím dlhodobo mu poskytovaným v mieste jej doterajšieho bydliska\nv D., kde má vytvorené všetky podstatné životné podmienky a aj pôvodne sa s matkou dieťaťa spoločne\ndohodli na výchove dieťaťa v tomto prostredí, pričom odchod matky do Českej republiky predstavuje\njej jednostranný krok, ktorým uprednostnila vlastné záujmy nad záujmom maloletej. Prvoinštančný súd\nnezohľadnil v čase rozhodovania život maloletej u neho, ktorý bol stabilizovaný, adaptovala sa na školu,\naktivity aj sociálne prostredie, hoci rok pred rozhodovaním vyjadrila prianie žiť s matkou, dané nemôže\nprevažovať nad aktuálnou situáciou, že je u neho maloletá spokojná, ako sa vyjadrila aj dňa 21.05.2025,\nktorý názor maloletej bol spontánny v čase, kedy už bola školou povinná a k danému názoru vzhľadom\nna vek dieťaťa sa pristupuje už s väčšou váhou, ale okresný súd sa oprel o neaktuálne vyjadrenia\nmaloletej nezodpovedajúce aktuálnemu stavu a nesprávne poukázal na niekdajšie vyjadrenia dieťaťa.\nPoukázal na rozdielnosť kladenia otázok znalcom, keď v prítomnosti matky jej bolo položených viac\notázok smerujúcich k vyjadreniu o predstave o mieste bydliska, preto sa logicky viackrát vyjadrila, čo\nvšak prvoinštančný súd neuviedol, a dané hodnotenie považoval za účelovo selektívne. Neprimeraný\nvýznam prikladal vyjadreniu maloletej v znaleckom skúmaní v prospech bývania s matkou v H.,\npričom opomenul aktuálne vyjadrenie dieťaťa pri výsluchu pred súdom ohľadne zotrvania u neho, ktoré\nspontánne vyjadrenia bagatelizoval a v rozpore s odporúčaním procesného opatrovníka a bez opory vo\nvykonanom dokazovaní ustálil lepšie prostredie u matky ako u neho, hoci výchovné prostredie u matky\nnebolo ani len zisťované. Konštatovanie prvoinštančného súdu o nepotrebnosti šetrenia bytových\npodmienok u matky odmietal, popieral, že ich nespochybňoval, pričom ide o zákonnú povinnosť súdu\nbez ohľadu na návrh účastníkov konania, keď u neho boli pomery šetrené a rovnako tak mal skúmať\naj u matky, ktorá nevlastní jednoizbový byt, kde má deklarovať domácnosť a jej bytové pomery sú\nzávislé na vôli prenajímateľa (zápisnica z pojednávania zo dňa 14.04.2025 na str. 5). Rozhodnutie\nsúdu sa neprípustne opiera o špekulatívnu úvahu o jeho veku (72 rokov), z ktorého iba hypoteticky\nbez ďalšieho rezultoval do budúcnosti zhoršenie jeho zdravotného stavu, čo nie je podložené žiadnym\nmedicínskym dôkazom, keď naopak je aktívny, pracovne činný a športovo založený, čoho dôkazom sú aj\nním predložené fotografie, keďže napriek veku je sprievodca turistov horskej cyklistiky a robí sprievodcu,\nčo vyžaduje vysokú kondíciu, navyše podniká a k dátumu rozhodovania sa neobjavili žiadne relevantné\ninformácie o predpokladanom zhoršení jeho zdravotného stavu ako nesprávne a neobjektívne uvádzal\nprvoinštančný súd, ktorý v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia považoval jeho zdravotný stav za\nabsolútne vyhovujúci a umožňujúci vykonávať rodičovské povinnosti v súlade s potrebami dieťaťa,\na len akési predpovede súdu o budúcom zhoršení zdravia vnímal diskriminačne, čím došlo k porušeniu\nzásady zistenia skutočného stavu. Nie je zrejmé, pokiaľ vnímal schopnosť rodičov sa starať o maloletú\nz hľadiska zdravotného stavu, prečo tak nevykonal zo strany oboch rodičov, keď matka dieťaťa trpí\nnadváhou, hoci on na to neútočil, ani na riziká z toho plynúce v porovnaní s útokmi matky na jeho vek,\nteda ide o generalizujúce a vekovo diskriminačné vyjadrenie ako aj záverečné vyjadrenie sudkyne,\nže dieťa nemá byť náplňou starobného dôchodcu, čo je neprípustné a predsudkami zaťažené až\ndiskriminačné voči jeho osobe, keďže je riadne dôchodkovo zabezpečený, plne samostatný a vie\nzabezpečiť plnú starostlivosť o maloletú. Rozhodnutím prvoinštančného súdu o udelení súhlasu na\nvysťahovanie maloletej do iného štátu vznikol nezvratný zásah do práva dieťaťa na kontakt s otcom\na do výkonu jeho rodičovských práv, keď prvoinštančný súd nezohľadnil založenie domova maloletej\noboma rodičmi v D., uprednostnenie profesijných záujmov zo strany matky proti jeho vôli, kedy maloletú\nvytrhla z tohto prostredia v januári 2023 a od právoplatného rozsudku vydaného v Českej republike sa\nmaloletá od júla 2023 takmer 2 roky reálne nachádza v jeho starostlivosti v stabilnom prostredí, pričom\nmatka má stále priestor pre návrat na Slovensko za účelom starostlivosti o dieťa. Počas obdobia výlučnej\nstarostlivosti o maloletú nedošlo k narušeniu vzťahu dieťaťa k matke, ktoré pravidelne navštevuje\na udržiava s ňou kontakt, chodia na spoločné dovolenky, preto podľa neho, ani podľa kolízneho\nopatrovníka nie je vhodné zasahovať do existujúceho režimu, navyše, keď nie je vylúčená matkina\nstarostlivosť a z hľadiska riadenia sa zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa v konkrétnych podmienkach,\n\nnie hypotetickými výhodami zmeny prostredia, sa mal okresný súd riadiť. Presťahovanie do zahraničia\nznamená zásadné pretrhnutie všetkých väzieb maloletej. Poukaz na mladší vek dieťaťa ako vhodnosť\nadaptácie nie je logickým argumentom na udelenie súhlasu a navyše nezohľadňuje vplyv fyzickej\nvzdialenosti na jeho schopnosť udržiavať pravidelný osobný kontakt s dcérou, keď bez zabezpečenia\nfunkčného modelu starostlivosti a styku obmedzuje vzťah medzi ním a maloletou na formálnu rovinu,\nčím hrozí odcudzenie dieťaťa od neho. Súd prvej inštancie sa nezaoberal reálnou nevyhnutnosťou\nvysťahovania a nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadne životných a pracovných podmienok matky\nv Českej republike, možnosti pokračovania v dochádzke dieťaťa do školy, ani dostupnosti kontaktu s ním,\npreto rozhodnutie pôsobí ako mechanický súhlas bez zohľadnenia všetkých aspektov životnej situácie\nmaloletej a má závažné dôsledky pre ďalší vývoj a kontakt medzi ním a dieťaťom. Matka nepreukázala\nkonkrétny režim starostlivosti, pracuje na plný úväzok a len čiastočne z domu, naopak on vykonáva\nstarostlivosť osobne a prvoinštančný súd nepreukázal objektívne lepšie podmienky pre maloletú v H..\nPri udelení súhlasu s vysťahovaním mal prvoinštančný súd zohľadniť vlastný názor maloletej, ktorá je\nspokojná a nechce zmenu, teda prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil vhodnosť spôsobu realizácie\nparticipačných práv dieťaťa s ohľadom na jej vek a vyspelosť, zisťovanie názoru dieťaťa v kontexte\nostatných okresným súdom vykonaných dôkazov je vyjadrenie maloletej dôkazom vážneho významu.\nNamietal aj stanovenie výživného vo výške 400,- eur, ktoré je neprimerané a nereflektuje odôvodnené\npotreby dieťaťa, jeho príjmové či majetkové pomery, bude si musieť zariadiť vlastné potreby pre prípad\ncestovania za maloletou do Českej republiky, čo bude predstavovať nemalú finančnú záťaž, neskúmal\nani len odôvodnené potreby dieťaťa za predpokladu žitia s matkou v H. a teda, že by stanovené výživné\nbolo nevyhnutné na zabezpečenie jeho potrieb, keď neuviedol ani konkrétnu kalkuláciu potrieb maloletej\na nezohľadnil aj vyživovaciu povinnosť zo strany matky a jej vyšší príjem. Ohľadne neupravenia styku\ns maloletou poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní dňa 14.04.2025, kedy styk nežiadal upraviť\nlen za predpokladu zverenia maloletej do jeho starostlivosti, s čím matka súhlasila a potvrdila jeho\nústretovosť ohľadne stretávania sa, preto pri zverení do starostlivosti matky mal tento styk upraviť, čo\nvšak neučinil. Rozhodnutie súdu považoval za prekvapivé a v rozpore s logickými závermi rozhodol\no zverení dieťaťa do starostlivosti matky, kedy mal teda upraviť jeho styk s poukazom na odôvodnenie,\nže obaja rodičia sa majú podieľať na časových a finančných nákladoch na cestu. Neupravenie styku\nmôže viesť k svojvoľnému obmedzovaniu kontaktu zo strany matky a môže vyvolať nejasnosti a aj\nkonflikty ohľadne konkretizácie spôsobu, času a miesta výkonu styku, čím vytvoril právnu neistotu\na otvorené riziko obmedzovania alebo zamedzenia kontaktu s maloletou, ktorej zároveň umožnil presun\ndo zahraničia. Poukázal na komentár k ustanoveniu § 25 ods. 2 ZoR ako aj kritériách pri všetkých\nrozhodnutiach podľa ESLP ako aj čl. 18 ods. 1 až 3 Dohovoru o právach dieťaťa.\n9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,\npretože odvolacie argumenty otca považovala za šikanózne obviňovanie súdu z tak závažných\npochybení a len preto, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol v najlepšom\nzáujme maloletej. Práve otec spôsobil svojou iniciatívou, že po polročnom pobyte maloletej v Čechách\n(v čase jej aklimatizovania, hľadania si priateľov a začleňovania do kolektívu v škôlke) bez ohľadu na\nzáujmy dcéry a názor, inicioval návrat maloletej do D., kedy mu participačné práva dieťaťa nič nevraveli,\nani priorizovanie seba ako otca. Považovala za neprirodzené, aby 73 ročný otec sám vychovával dieťa\n– dievča, bez matky a všetky jej snahy získať maloletú do svojej opatery a navrátiť ju do krajiny jej\npôvodu narážajú na jeho nesúhlas, keďže to považuje otec za diskriminačné, pričom jej ide o výchovu\nmaloletej v H., v mieste kde sa narodila, po narodení žila a teraz tam žije ona spolu so starými rodičmi,\nako najbližšími príbuznými, pričom aj maloletá chce byť súčasťou života nielen jej, ale aj svojej najbližšej\nrodiny, pričom obe sú štátne príslušníčky Českej republiky. Otec sa odmietol s nimi odsťahovať a svoj\nsúhlas na vysťahovanie si rozmyslel, z ktorých dôvodov nemôže ona stratiť nárok na výchovu maloletej.\nSnahou otca je navodiť dojem, že maloletá je v D. šťastná a stabilizovaná, bol by pre maloletú šok\nbývať s ňou, hoci sú si veľmi blízke a trpia odlúčením. Otec poukazuje na svoj aktívny život, flexibilitu,\npodnikanie a to napriek tomu, že je starobný dôchodca, avšak vyčíta súdu prvej inštancie porušenie\npráva na stretávanie sa s maloletou z dôvodu neupravenia styku, čo nikto z nich nežiadal a realizáciu\nstyku môže otec uskutočňovať kedykoľvek, čoho dôkazom je aj poskytnutie priestoru za účelom dohody\nna pojednávaní konanom dňa 14.04.2025, pričom otec predpokladal rozhodnutie vo svoj prospech, preto\nsa úpravou styku ani nezaoberal a v odvolaní ani nenavrhuje prípadnú úpravu styku, v ktorom smere\nje rovnako ochotná umožniť otcovi styk, čo potvrdila aj na súde, kedy vyjadrila súhlas s trávením styku\nmaloletej počas letných prázdnin v rozsahu vyhovujúcom otcovi, pričom predpokladá dohodu o úprave\nstyku naďalej aj po skončení konania s rozdielom, že nebude musieť jazdiť tisíce kilometrov len ona,\nale aj otec, ktorý nie je viazaný pracovným harmonogramom, preto styk nie je potrebné upravovať.\n\nNapriek tomu, že jej doposiaľ otec umožnil v jeho dome prespávať, tak nemá k nemu žiadne užívacie\nani vlastnícke práva a 2 roky strávila v aute, za účelom cesty za maloletou s pochybnosťami, či ju\notec do domu pustí, mala pocity smútku z odlúčenia. Postoj otca a kolíznej opatrovníčky predstavuje\ntrestanie ju za to, že sa nevrátila a mala tým uprednostniť svoje záujmy pred záujmami maloletej,\nčo otec tlmočil aj triednej učiteľke maloletej, ktorá sa ju na to pýtala, avšak následne otec tvrdí, že\nmaloletej nechýba z dôvodu pravidelnej dochádzky za ňou, pričom ona svoje záujmy nepresadzovala,\nale maloletej nedovolil otec žiť s ňou v H.. Pokiaľ ide o poukaz otca na vôľu maloletej, predmetné je skôr\nvôľou otca, keďže maloletá sa vyjadrila v smere, že chce žiť s ňou a pýtala sa jej, kedy už budú spolu,\nvždy sa jej to pýta počas stretnutí. Dieťaťu vybavila dochádzku v H. v renomovanej základnej škole\nako aj krúžky ešte počas spolužitia s ňou. Keďže nemala možnosť dať maloletej vzdelanie v H., nebolo\nmožné toto porovnať so vzdelaním Základnej škole v D. a nie je žiadny argument, pre ktorý by maloletá\nnemohla navštevovať ďalší ročník v H., čo nebude problém pri jej nadpriemernej inteligencii, rovnako\npri jej kamarátskej povahe. Otec od začiatku spochybňuje výber jej práce, i keď jej s tým pomáhal\na predmetné zamestnanie jej odporučil, zaviezol ju do nového bydliska, bytové podmienky, úroveň škôlky\nv H., školy v H. a všetky dôkazy nasvedčujú o lepšej kvalite a lepších podmienkach na jej strane. Uviedla,\nže žije v nadštandardnom byte v rezidencii M. N. O., strážením a tiež je spolumajiteľkou rodinného\ndomu v P., otec pozná jej bytové pomery, bol v predmetnom byte, preto argumenty o byte prenecháva\nako nevyriešený argument pre odvolanie, hoci nikdy jej bytové podmienky nespochybňoval, pričom jeho\ntvrdenie o vlastníctve rodinného domu so záhradou má byť dôvodom, pre ktorý sú jeho podmienky v D.\npre maloletú lepšie. Podľa matky otec využil situáciu, skutočnosť že konanie nie je právoplatne skončené\na maloletú prihlásil na rôzne krúžky za účelom vyvolania lepšie dôkaznej situácie, hoci dostala od lekárky\ndoporučenie navštíviť detského psychológa, keďže vníma ich konflikt a má symptomatické prejavy.\nPokiaľ otec spochybňoval závery znaleckého posudku, je v ňom práve zachytený pohľad maloletej\na v čase rozhodovania bol posudok starý iba 8 mesiacov, pričom znalec v posudku zachytil všetky\nokolnosti a osoby v živote maloletej, ktorý posudok otec nespochybňoval, preto sú je argumenty účelové.\nOcenila námahu prvoinštančného súdu ohľadne počtu vyjadrení sa maloletej o vôli žiť s ňou, teda\nvykonané dôkazy jednoznačne potvrdili u nej vhodnejšie prostredie ako u otca, navyše otec ju ako\nmatku v konaní nespochybnil. Popierala tvrdenie otca o dohode medzi nimi ohľadne určenia domova\nmaloletej v D., ktorý stav otec vytvoril násilne podaním návrhu na návrat dieťaťa do obvyklého bydliska,\ns čím nesúhlasila a podala návrh na vysťahovanie maloletej do Českej republiky, ktoré prostredie nie\nje pre maloletú nestabilným, ani neznámym, keďže počas materskej dovolenky často navštevovali\nstarých rodičov, kde trávili dlhší čas a maloletá má k nim vytvorený vzťah, čo sa nesprávne otec snaží\nnavodiť ohľadne prostredia v D. a tvrdení o vzťahu k nevlastnej sestre maloletej, ktoré zistenia, ak by\nsa potvrdili, boli by vyjadrené aj v znaleckom posudku. Podľa nej nevie otec maloletú nasýtiť po citovej\nstránke, čo potvrdzuje aj jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 14.04.2025, podľa ktorého sa mu maloletá\nnezdôveruje, na rozdiel od nej, vie sa o ňu síce postarať po materiálnej stránke, ale to pre maloletú\nnestačí. Ohradila sa proti výrokom kolízneho opatrovníka, ktoré si otec osvojil v odvolaní o uprednostnení\nvlastných záujmov pred záujmami maloletej, keďže nikdy neplánovala bez nej odísť, čo sa ani nestalo,\npretože ju vzala so sebou, našlo jej škôlku a prispôsobila všetky potreby. Za predpokladu návratu na\nSlovensko by nedostala súhlas s vycestovaním, pretože by odpadol predmet konania. Podľa nej nie je\nnormálne porovnávať kondíciu 72 ročného pána s ňou vo veku 44 rokov, pričom otec horšie počuje,\nskoro zaspáva vzhľadom na svoj vek a tvrdenie o nezhoršovaní sa jeho stavu, či hypotéza o dobrej\nkondícii o pol roka alebo neskôr je z jeho strany nelogické, keďže jednoducho prognóza hovorí o opaku.\n10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojom vyjadrení prezentovanom\npred prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 14.04.2025, kedy navrhol, vzhľadom na vyjadrenie\nmaloletej, zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazať k vyživovacej povinnosti a styk\ns druhým rodičom neupraviť.\n11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky trval na doterajších skutkových tvrdeniach s tým, že jediným\ndôvodom pre rozhodnutie prvoinštančného súdu v rozpore so záujmom a voľou maloletej po viac ako 2\nrokoch bolo vytrhnúť maloletú z jej doterajšieho prostredia pre jeho vek, hoci sa matka s ním dobrovoľne\nrozhodla mať dieťa a založiť si rodinu na Slovensku. Maloletej poskytuje stabilné rodinné zázemie,\nv ktorom napreduje po všetkých stránkach, bola jej udelená na konci školského roku pochvala riaditeľom\nškoly za vynikajúce študijné výsledky, za účasť na matematickej olympiáde a tiež za reprezentáciu školy\na mesta na majstrovstvách Slovenska v hádzanej. Matka odchodom za kariérou v januári 2023 narušila\nrodinnú stabilitu, jej tvrdenia o zdravotných problémoch dieťaťa boli lekársky vyvrátené a predstavuje iba\núčelové manipulovanie s faktami. Poukázal na vyjadrenie maloletej zo dňa 21.02.2025, na ktoré matka\n\nnechce prihliadnuť a stále chce poukázať na vyjadrenie pred znalcom, ktoré bolo ovplyvnené emočným\nkonfliktom. Mali dohodu založiť rodinu a bydlisko maloletej v D., kde vyrastá od útleho detstva, je\nv súčasnom bydlisku socializovaná, preto sa vyjadrila o zotrvaní s otcom, ktoré vyjadrenie prvoinštančný\nsúd ignoroval a preferoval skoršie vyjadrenia zo znaleckého skúmania, ktoré bolo vykonané v prostredí\novplyvnenom matkou a nesymetrickým kladením otázok na jej predstavu o bývaní s matkou, čím priebeh\nznaleckého skúmania priorizoval vyjadrenia maloletej v prospech matky, ktoré však bolo vyvrátené\nvýpoveďou maloletej na súde. Odmietal tvrdenia matky, ktoré boli vyvrátené rozhodnutím českého súdu\no navrátení dieťaťa do Slovenskej republiky a tiež kolízny opatrovník podporil stabilitu dieťaťa pri ňom.\nTvrdil, že nikdy neuprednostňoval svoj záujem, ale matka sa rozhodla odsťahovať do H. v rozpore s jeho\nvôľou a záujmami maloletej, jej tvrdenia o sústavnom živote dieťaťa v H. sú nepravdivé, keď okrem\nprvých mesiacov po narodení dlhodobo vyrastá v D., kde má svoj domov. Pokiaľ matka nepovažuje\nza potrebné upraviť styk s tým, že sa dohodnú, poukázal na rozhodnutie o súhlase s vysťahovaním\nmaloletej mimo územia SR, v ktorom prípade nie je úprava styku zbytočná, ale je nevyhnutná pre\nzachovanie stability kontaktov medzi ním a maloletou, pričom nemôže sa spoliehať len na dobrú vôľu\nmatky a navyše medzi rodičmi prebieha spor o zásadné otázky, čo mal súd prvej inštancie vyhodnotiť,\nteda že bez konkrétnej právnej úpravy by mohlo dôjsť k obmedzeniu jeho práva na kontakt s dcérou.\nPoukázal na svojvoľný postoj a bez jeho súhlasu zmenenú dohodu rodičov o založení bydliska maloletej\nv D. v januári 2023, kde ako rodina žili od 08.05.2018, ktorý krok súd prvej inštancie legitimoval bez\ntoho, aby si preveril existenciu výhodnejších podmienok pre dieťaťa v Českej republike. Aj učiteľka\nmaloletej potvrdila veľmi dobrú adaptáciu dieťaťa a jeho ochotu zapájať sa do aktivít, preto zásadná\nsúdna úvaha o bezproblémovej adaptácii v H. je nepresná a neúplná. Poukázal na záujmovú činnosť\nmaloletej dlhodobo na krúžkoch hádzanej a karate, pričom v rokoch 2022 – 2024 navštevovala tanečný\nkrúžok, ktorý zmenila podľa vlastného výberu a on to rešpektoval. Vo svojom dome poskytuje matke\npo príchode za maloletou nadštandardný priestor, keďže má okrem vlastnej izby k dispozícii aj tri\nskrine pre osobné veci a tiež tam má uskladnené rôzne písomnosti, pre ktoré v preplnenom byte\nv H. už nemá miesto a tiež jej umožnil vykonávať home office z jeho domu, aby nemusela cestovať\na trávila viac času s dieťaťom, teda z jeho strany má stále garanciu poskytovania ubytovania. Matka\nje v jeho dome spokojná a stále prejavuje záujem o intímny kontakt s ním. V snahe dokázať svoju\npravdu ohľadne potravinovej alergie a psychickej záťaže si matka dokázala vyžiadať od pediatričky\ndoporučenie na odborné vyšetrenie u gastroenterológa a detského psychológa, hoci potravinová\nalergia bola u odborníka vylúčená a vyšetrenie u detského psychológa sa uskutoční dňa 22.07.2025,\nale toto sústavné poukazovanie na zdravotné problémy dieťaťa bolo medicínsky vyvrátené, pričom\nmaloletá prosperuje nielen v škole a mimoškolských aktivitách a to napriek matkou tvrdenými údajnými\npsychickými problémami. Postoj matky spočíva v odmietaní podieľať sa na finančných nákladoch\nspojených s výchovou, vzdelávaním a záujmovou činnosťou maloletej, ktorej uvádza nereálne sľuby, čo\nspôsobuje u nej citový stres a emocionálnu neistotu (sľúbila jej malého psíka, ak sa s ňou rozhodne\nbývať v H., o čom sa mu zdôverila). Tiež mu maloletá uviedla, že jej vadí nedostatok času matky na ňu,\nkeďže pri stretnutí využíva čas hraním hier na mobile, prípadne sledovaním televízie. Tvrdenie o lepších\npodmienkach kultúrneho, vzdelávacieho a spoločenského rozvoja v H. je selektívne a nezohľadňuje stav\nči potreby maloletej, pričom matka argumenty o preferenciách dieťaťa nedoložila reálnymi spôsobmi,\nakými je pripravená túto starostlivosť o maloletú zabezpečiť. Matka opomína uviesť aj možné negatíva\nživota v H. a zvýšené riziká s veľkomestským prostredím, zneužíva jeho vek ako argument proti\nrodičovskej spôsobilosti, čo si prevzal aj prvoinštančný súd a tým sa dopustil diskriminácie. Poukázal\nna vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý osobne vykonával pohovory s maloletou a šetrenie v jeho\ndomácnosti, avšak prvoinštančný súd si v rozpore s vykonaným dokazovaním nekriticky a bez ďalšieho\nosvojil tézu, že dieťa má byť s matkou.\n12. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že odvolanie podala včas\noprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom\nustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu podľa §\n391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu\nodvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd\nsa pri rozhodovaní dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa.\n\n14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo\n222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa\nrozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá\nhypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne\nposúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval\nsprávnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,\nale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo\n4/2009).\n15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n17. Aj podľa základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky má strana právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý\nsúdny proces do textu zákona sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak,\nsprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU 69/2020). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp.\nzn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nV prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami\nalebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto\nrozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I. ÚS\n243/07). Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd\npre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument\nsťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto\nvždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,\nRecueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9.\ndecembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie\nmusí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.\n18. Okrem práva účastníka sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu)\npatrí aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie\npodstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.\n19. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym\nprocesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania (sporovej strane podľa CSP),\naby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na\nspravodlivý proces, ale zakladá aj procesnú vadu konania.\n20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa, pretože\nv odôvodnení jeho rozhodnutia absentujú relevantné dôvody a prijaté závery vzhľadom na vykonané\ndokazovanie pri rozhodovaní súdu prvej inštancie, preto je dané rozhodnutie nepreskúmateľné.\n\n21. Odvolací súd poukazuje tiež na zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z čl. 15 Základných\nprincípov CSP v spojení s § 191 CSP, pričom hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená\nľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať\nzo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.\nVýsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a\nvýstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod.\nV danom rozhodnutí však táto hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie chýba, pretože nie je zrejmé\nz akých dôkazov vychádzal, ako ich posúdil nielen jednotlivo, ale aj vzájomne, aké skutkové a právne\nzávery vyvodil.\n22. ESĽP stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň\nvšak nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro\nBalani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája\n1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj\npovinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s\nvýhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Španielsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06, I.\nÚS 736/2016). Uvedené však napadnuté rozhodnutie nespĺňa.\n23. V zákone o rodine sa od 1. januára 2016 (pozri zákon č. 175/2015 Z. z.) rozšírili základné zásady\nrodinného práva a okrem iného ustanovili kritériá „najlepšieho\" záujmu dieťaťa, ktorý je prvoradým\nhľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Napriek tomu, že čl. 5 zákona o\nrodine príkladne uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého\ndieťaťa, a že na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti zákona o rodine (napr.\n§ 23 , § 24 , § 44 , § 54 , § 59 ), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z.\nz. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre\ndeti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný\na neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá. Najlepší záujem dieťaťa je však zároveň pojmom pružným\na adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa alebo\ndetí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné\nposúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa.\n24. Podľa odvolacieho súdu je namieste poukázať aj na to, že článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa (ďalej aj „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé\nzohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako\naj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva\ndieťaťa (ďalej len „Výbor“) označil článok 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru\npre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si\nvyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu.\n25. Podľa prvej vety čl. 5 Základných zásad ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom\npri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.\n26. Podľa § 24 ods. 5 vyššie cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností\nalebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu\nk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,\nvývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na\nvýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na\nvýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie\npravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\n27. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú\nvyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré\nsa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má\nmaloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť\nzodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa).\n\n28. Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj\nnázor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku\na vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.\n29. V zmysle citovaných ustanovení sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom\nsúdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu\nalebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami\nvnútroštátneho zákonodarstva. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im\nnevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť\novplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (5Cdo/492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby\nvšeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia\niba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo\nveci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. - 59.).\n30. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo\nvšetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (§ 43 ods. 1 zákona o rodine). Jediným limitujúcim faktorom sú\njeho schopnosti smerujúce k jeho veku a rozumovej vyspelosti. Ohľadom zisťovania názoru maloletého\nv konaní pred všeobecným súdom v týchto intenciách judikoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky\nv uznesení z 24. októbra 2017 sp. zn. II. ÚS 659/2017, keď uviedol, že argumentácia sťažovateľa, že\nvšeobecné súdy nevypočuli maloletého a nezisťovali jeho názor týkajúci sa jeho zverenia do starostlivosti\njedného z rodičov, sama osebe bez zohľadnenia ďalších relevantných skutočností (napr. vek maloletého,\nvypočutie maloletého znalcom) nie je spôsobilým (postačujúcim) dôvodom na vyslovenie porušenia\noznačených základných práv sťažovateľa. Hodno dodať, že v praxi súdov môže nastať aj situácia, kedy\nsúd po starostlivom zvážení okolností konkrétneho prípadu dospeje k záveru, že osobné vypočutie\ndieťaťa nie je vhodné a nepôjde o porušenie Dohovoru (rozsudok veľkého senátu vo veci Sahin proti\nNemecku ESĽP z 8. júla 2003 č. 30943/96, § 74 - 77).\n31. To však nie je prejednávaný prípad, pretože súd prvej inštancie maloletú vypočul, ale z jej\nvyjadreného názoru vyvodil nesprávne skutkové závery a tento názor dieťaťa považoval za nerozhodný.\n32. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.\n33. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na\nzistenie skutočného stavu veci.\n34. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti\no ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.\n35. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo\nneúplne zistil skutočný stav veci.\n36. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové\ndôkazné návrhy\n37. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať\nkonanie aj bez návrhu\n38. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný\n39. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.\nmateriálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom\ndostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,\nnajmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z\nnajdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),\nsúdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti,\nuplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces\ndokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci\n\nkonania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie\nrozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.\n40. Podľa čl. 4 veta prvá a druhá CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým\núčastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je\nto vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej\n41. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je, že v nich ide predovšetkým\no záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda\nnemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie takého výsledku konania,\nktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa.\n42. Odvolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci zistil ústavnoprávne deficity v rámci zisťovania\nskutočného stavu veci, súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so základnými princípmi civilného\nmimosporového konania, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov a tvrdení v súlade s princípmi,\nna ktorých spočíva CMP (čl. 10 CMP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti. Pri zisťovaní skutočného\nstavu nerešpektoval ústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého\ndôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov), náležitým spôsobom nezistil\nskutočný stav veci a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodol tak, že jeho skutkové\na právne závery možno považovať za svojvoľné, neudržateľné, prijaté v zrejmom omyle, ktorý popiera\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z tohto hľadiska je preto nutné odvolacie námietky otca\nmaloletého dieťaťa považovať z hľadiska dôvodnosti odvolania za opodstatnené.\n43. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu účastníkov konania,\nmá české štátne občianstvo a po narodení žila s matkou asi pol roka v H., pričom následne žili\ns otcom dieťaťa v D. a to až do dňa 27.01.2023, kedy sa s maloletou matka presťahovala do H. bez\nsúhlasu otca a následne na základe rozsudku Mestského súdu v Brne č.k. 129Nc2501/2023-76 zo\ndňa 03.03.2023 bola matke uložená povinnosť maloletú vrátiť v lehote 30 dní od písomného doručenia\nrozsudku na miesto obvyklého pobytu v D.. Maloletá bola navrátená do miesta obvyklého pobytu v D.\ndňa 16.07.2023, kedy odovzdala dieťa otcovi a od uvedenej doby sa maloletá nachádza v D., kde\nzačala navštevovať aj prvý ročník základnej školy a tiež sa venuje mimoškolským aktivitám, hádzanej,\nkarate a tiež plávaniu. Ohľadne zdravotného stavu dieťaťa bola medzi rodičmi nezhoda, pričom matkou\ntvrdená laktózová intolerancia nebola potvrdená od pediatričky maloletej vychádzajúc z lekárskej správy\nzo dňa 28.03.2025. Otec býva s maloletou v jeho rodinnom dome, je starobný dôchodca s dôchodkom\nvo výške 1 405,- eur a tiež má príjem zo živnosti. Matka aktuálne býva a pracuje v H., jej bytové\npodmienky sú zabezpečené v podnájme v byte o veľkosti 1 + 1 s tým, že pracuje ako personálny manažér\nv spoločnosti Q. J. N. s príjmom netto 75 525,- Kč. Matka za maloletou dochádza takmer každý víkend do\nD.. Zo znaleckého posudku č. 96/2024, vypracovaného znalcom PhDr. Andrejom Benkovičom, z odboru\nklinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, doručeného\nprvoinštančnému súdu dňa 26.08.2024 vyplynulo, že vzťahová väzba maloletej k rodičom zaostáva za\ncitovou vzťahovou väzbou ku starým rodičom, maloletá výraznejšie nepreferuje ani jedného z rodičov,\nz prichádzajúcich citov zo strany rodičov tak maloletá pociťuje náklonnosť ako zo strany otca, tak zo\nstrany matky, negatívne vníma vo vzťahu s matkou, že nemá na ňu dosť času, je príliš zamestnaná a tiež\nako negatívum vníma, že je menej často doma, maloletá sa zmieňovala o trochu lepšom vychádzaní\ns matkou bez uvádzania konkrétnych dôvodov, interakcia s matkou bez prítomnosti otca je na dobrej\núrovni, o otcovi sa vyjadruje tak, že sa jej páči, ako ju každý piatok berie na pizzu, je na ňu dobrý, má ho\nrada a ľúbi ho, interakcia s otcom bez prítomnosti matky je na dobrej úrovni, je však menej otvorená vo\nvyjadrovaní svojich názorov aj v otázke bývania, avšak neboli zistené významnejšie rozdiely v citových\npreferenciách maloletej k rodičom. Rodičia napriek rozchodu vedia spolu komunikovať a ich vzťah sa\njaví funkčný, z hľadiska očakávaného vzťahu rodičov po rozchode s maloletým dieťaťom. Maloletá\nverbalizuje, že o niečo bližší vzťah má s matkou a tiež, že by chcela s ňou žiť v H., čo môže byť umocnené\nkvalitnou vzťahovou väzbou so starými rodičmi v H. a tiež z dôvodu naznačeného emočného konfliktu vo\nvzťahu s matkou. Zo psychologického hľadiska je podľa znalca bližším prostredím pre maloletú bydlisko\nmatky, ako bydlisko otca, čo je umocnené najmä dobrým vzťahom maloletej so starými rodičmi v H.,\navšak medzi rodičmi neboli zistené výraznejšie citové preferencie zo strany maloletej k nim. Z obsahu\nrozsudku Mestského súdu v Brne, Českej republiky, č.j. 129Nc2501/2023-76 zo dňa 03.03.2023 bolo\nzistené, že matka na územie Českej republiky maloletú premiestnila a zadržiavala bez súhlasu otca,\nteda protiprávne dňa 27.01.2023, preto v súlade s čl. 12 nariadil jej navrátenie do miesta obvyklého\n\nbydliska a to v lehote 30 dní, pričom matka sama uviedla, že otec jej nikdy výslovne neuviedol súhlas\ns presťahovaním sa maloletej do H. a aj po odchode matky s maloletou ju otec kontaktoval s tým, aby\nsa vrátila, a že s presunom nesúhlasí, preto tento súhlas s presunom nevyjadril, hoci matku s maloletou\ndo Českej republiky odviezol a do poslednej chvíle sa snažil zachrániť rodinnú situáciu. Zo zápisnice\nz výsluchu maloletej zo dňa 21.02.2025, vykonaného prvoinštančným súdom bolo zistené, že maloletá\nsa nevedela vyjadriť o tom, kde jej je bližšie, k znaleckému vyšetreniu sa vyjadrila tak, že si nepamätá,\nčo povedala a ani to nechce vidieť, nad jej výrokmi pred znalcom, že sa jej javí byť vhodnejšie prostredie\nu matky, kde chce radšej bývať sa čudovala a povedala, že to bolo na opak, keďže chce bývať v D.\ns otcom, ktorá situácia jej bola niekoľkokrát overená rôznymi kontrolnými otázkami s tým, že potvrdila\nto, že nechce meniť školu, že sa nechce sťahovať a je jej takto dobre, je zvyknutá a chce to nechať tak,\nako to je teraz, má dve sestry a veľa kamarátov v mieste bydliska, aj matke povedala, že chce bývať na\nSlovensku a vyjadrila vôľu nad presťahovaním sa matky naspäť, oboch rodičov oznámkovala známkou\n2, obom niečo chýba, ale sú navzájom na seba dobrí, jej vyjadrovanie bolo vyhýbavé odpovediam,\nkontrolovala sa a nebola uvoľnená. Zároveň maloletá nechcela, aby rodičia boli informovaní o tom, čo\nvypovedala.\n44. Prvoinštančný súd z hľadiska rozhodovania o starostlivosti o maloletú zo strany oboch rodičov\nkonštatoval, že sú obaja rovnako spôsobilí starostlivosť o maloletú realizovať, nezistil v ich starostlivosti\nžiadne nedostatky, avšak stotožnil sa so záverom znaleckého posudku o bližšom prostredím pre\nmaloletú v bydlisku matku ako v bydlisku otca, s poukazom na zásadnú zmenu pomerov na strane\ndieťaťa, kedy od septembra 2024 je školopovinná a uplynutý čas od jej návratu na Slovensko, kde\nje síce maloletá stabilizovaná, situácia jej vyhovuje, je na ňu zvyknutá, uzavrel lepšie výchovné\nprostredie pre maloletú u matky v H., keďže hovorí plynule po česky, má tam lepšie možnosti kultúrneho\ni spoločenského vyžitia, je flexibilná podľa vyjadrenia rodičov a schopná sa rýchlo adaptovať na\nzmenu prostredia a presťahovanie sa do H., pričom prihliadol na vek otca 72 rokov, síce dobrý\nzdravotný stav a aktívny štýl života, avšak vzhľadom na predpoklad, že zdravotný stav otca sa bude\nzhoršovať pravdepodobne rýchlejšie ako zdravotný stav matky v jej veku 44 rokov a lepšie spracovanie\nnásledkov z presťahovania sa mladšieho dieťaťa ako adaptácia u staršieho, dospel k záveru, že\nlepšie výchovné prostredie pre maloletú je prostredie matky, ktorej maloletú zveril a zároveň udelil\nsúhlas s jej vysťahovaním do Českej republiky a to bez prešetrenia bytových podmienok na strane\nmatky, ktoré otec nespochybňoval, keďže otec jej byt pozná, ako aj chalupu starých rodičov a iné\nrodinné prostredie na strane matky, pričom lepšie bytové podmienky na strane otca v jeho rodinnom\ndome nepovažoval za rozhodujúce. Zároveň nepovažoval za potrebné upraviť styk rodiča, ktorému\nmaloletú nezveril do starostlivosti, s poukazom na možnú dohodu medzi rodičmi, pracovné aktivity\notca, ktorý si vie podnikateľské aktivity zariadiť a jeho pomery mu umožňujú využívať právo v styku aj\nv širšom rozsahu. Z hľadiska vyživovacej povinnosti zo strany otca prihliadol na metodiku Ministerstva\nspravodlivosti SR a ustálil príjem otca na sumu cca 2 400,- eur netto mesačne, avšak sumu výživného,\nktorá by mala predstavovať z jeho príjmu 20% znížil o 80,- eur vzhľadom na predpokladané výdavky na\ndochádzanie za účelom styku s maloletou, pričom podľa prvoinštančného súdu nebola výška vyživovacej\npovinnosti medzi rodičmi sporná a náklady na dieťa ustálil vo výške 580,- eur ohľadne stravy, oblečenia,\nvýletov a dovoleniek, liekov či krúžkov. V rámci konania pred súdom prvej inštancie bol zamietnutý\nnávrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletej do svojej\nstarostlivosti a udelenia súhlasu s vysťahovaním do Českej republiky, a to uznesením Okresného\nsúdu Nitra č. k. TO-11P/16/2023-232 zo dňa 27.08.2024 v spojení s uznesením Krajským súdom\nv Trvane č. k. 11CoP/159/2024-325 zo dňa 12.11.2024, a to pre nesplnenie podmienok pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, keďže okamžitým nezverením maloletej do matkinej osobnej starostlivosti\nnebolo preukázané vážne narušenie alebo ohrozenie zdravia dieťaťa, o ktoré je aktuálne postarané,\njeho potreby sú uspokojené a má zabezpečené i pravidelný kontakt s matkou v miere, v akej táto má\no kontakt záujem. V rámci odvolacieho konania matka sa domáhala opätovne nariadenia neodkladného\nopatrenia, a to zverenia maloletej do osobnej starostlivosti a udelenia súhlasu na vysťahovanie\ndieťaťa do Českej republiky z dôvodov, že pokiaľ nedosiahne predbežnú vykonateľnosť výrokov I.\na II. rozsudku prvoinštančného súdu zo dňa 14.04.2025, bude táto pokračovať v dochádzke v D.,\nčím bude situácia jednoznačne v prospech otca a nedostala právnu možnosť maloletú vychovávať,\nktorý návrh bol uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoPno/14/2025-506 zo dňa 13.08.2025\nzamietnutý pre nepreukázanie naliehavosti, teda potreby bezodkladnej úpravy pomerov a nedostatok\nprávnej argumentácie matky pre nariadenie neodkladného opatrenia, na ktorých dôvodoch matka\nzaložila predmetný návrh. V predmetnom uznesení odvolací súd poukázal na prvý návrh matky na\nnariadenie neodkladného opatrenia s totožným petitom, o ktorom už rozhodol Krajský súd v Nitre, v tom\n\nčase ako odvolací súd, uznesením č. k. 5CoP/15/2025-118 zo dňa 24.05.2023 tak, že výrok I. o zverení\nmaloletej do starostlivosti matky zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\na vo výroku II. o udelení súhlasu matky na vysťahovanie maloletej do Českej republiky zmenil napadnuté\nuznesenie tak, že návrh matky zamietol. Ďalší návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia,\nktorým sa opätovne domáhala zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, alternatívne do striedavej\nstarostlivosti v dvojtýždňových intervaloch a tiež udelenia súhlasu s vysťahovaním maloletej do Českej\nrepubliky bol uznesením Okresného súdu v Nitre č. k. 55P/52/2023-22 zo dňa 15.8.2023 zamietnutý.\nAktuálne sa teda maloletá naďalej nachádza v starostlivosti otca od júla 2023 a žije s ním v jeho rodinnom\ndome v D., kde navštevuje aj základnú školu a venuje sa mimoškolským aktivitám. Proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie otec podal odvolanie, v ktorom vyčítal prvoinštančnému súdu porušenie zásady\nrovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie, porušenie participačných práv dieťaťa, prioritizovanie\nzáujmov matky nad najlepším záujmom dieťaťa, a tiež porušenie práva na stretávanie sa s maloletým\ndieťaťom.\n45. Vychádzajúc z obsahu odvolania otca a posúdení jeho dôvodnosti ako aj vecnej správnosti rozsudku\nsúdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že prvoinštančný súd skutočne porušil zásadu rovnakého\nzaobchádzania a dopustil sa diskriminácie na základe veku, keď napriek vykonanému dokazovaniu,\nkde jedným z dôkazov bolo jednak znalecké dokazovanie, šetrenie pomerov na strane otca, ale najmä\nzisťovanie názoru maloletej v rámci jej vypočutia v neprítomnosti rodičov pred prvoinštančným súdom,\npovažoval za dôvodné zveriť maloletú do starostlivosti matky z dôvodov vyjadrených v bode 36.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, medzi ktoré dôvody uviedol okresný súd jednak lepšie možnosti\nkultúrneho i spoločenského vyžitia v H. v porovnaní s mestom D., kde aktuálne maloletá býva, väčšiu\nflexibilitu na presťahovanie sa dieťaťa vzhľadom na jeho nižší vek, ale najmä prihliadol na vek otca – 72\nrokov, keď podľa prvoinštančného súdu logickým predpokladom sa zdravotný stav otca bude zhoršovať\npravdepodobne rýchlejšie ako zdravotný stav matky v jej veku 44 rokov.\n46. Tieto závery prvoinštančného súdu považuje odvolací súd za priamu dikrimináciu na základe veku,\nkeď rodičia sú si pri výkone svojich rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, preto vek\nnemôže byť rozhodujúcim determinantom pre správne a spravodlivé rozhodovanie o zverení maloletého\ndieťaťa do starostlivosti toho-ktorého rodiča, pretože rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov súd zverí\ndieťa do osobnej starostlivosti, zohľadňuje mnoho faktorov ako na strane rodičov, tak i na strane\ndieťaťa, ale rozhodujúcim kritériom je vždy záujem maloletého dieťaťa. Zákaz diskriminácie v oblasti\nveku je zakotvený v právnych predpisoch, napríklad v Príručke ľudských práv, ktorá uvádza, že ak sa\ns osobou zaobchádza rozdielne v porovnateľnej situácii z dôvodu jej veku, môže ísť o diskrimináciu.\nZásada rovnakého zaobchádzania je v európskom práve považovaná za ústredný princíp, ktorý je\nzákladom aj pre oblasť rodinného práva. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu\na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie\npravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Ďalšie okolnosti,\nktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení sú najmä otázky: osobnosti rodiča, vzťahu rodiča k dieťaťu,\npostoja rodiča k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, rodinného zázemia rodiča a kontinuita\nprostredia pre dieťa a ekonomické podmienky rodiča. Hlavným kritériom má byť teda záujem dieťaťa,\nnie záujem rodiča a v žiadnom prípade nemôžu byť dôvodom pre takéto rozhodnutie úvahy či hypotézy\nprvoinštančného súdu založené na možnom zhoršovaní sa zdravotného stavu rodiča – v danom prípade\notca, a to len z dôvodu jeho vyššieho veku v porovnaní s vekom matky, či polemika o lepšom kultúrnom\nči spoločenskom vyžití v H. v porovnaní s mestom D., či lepšie možnosti štúdia.\n47. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd uznal odvolacie námietky otca a mal za to, že\nv prejednávanej veci sa dopustil prvoinštančný súd nesprávneho právneho posúdenia veci, keď síce\naplikoval správnu právnu normu (normy) na prejednávanú vec, avšak túto nesprávne vyložil a tiež\nje napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, pretože pre vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie\nabsentujú v jeho odôvodnení prijateľné a pádne argumenty (vecná argumentácia), z ktorých dôvodov\npovažuje odvolací súd napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný až zjavne arbitrárny.\n48. Rovnako za nesprávny považoval odvolací súd napadnutý rozsudok z hľadiska neupravenia styku\nrodiča, ktorému maloletá nebude zverená do starostlivosti, a to napriek skutočnosti, že sa zástupca otca\nna pojednávaní konanom dňa 14.04.2025 vyjadril v zmysle, že styk žiada neupraviť pre dohodu rodičov\ntak, aby maloletej matka nechýbala, keďže odvolací súd uznáva argumentáciu otca, že rozhodnutie\nprvoinštančného súdu bolo pre neho prekvapivé, keďže po 2 rokoch od návratu maloletej do starostlivosti\n\notca rozhodol prvoinštančný súd o jej zverení do starostlivosti matky, čím sa navodila úplne diametrálne\nodlišná situácia, vyvolávajúca možnosť nezhody a absencie záruk z hľadiska realizácie, teda frekvencie\nstyku otca s maloletou, preto aj v tomto smere považoval odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej\ninštancie za nepreskúmateľný.\n49. Za ďalšiu chybu napadnutého rozsudku považoval odvolací súd aj rozhodnutie o vyživovacej\npovinnosti otca, ktoré dôvody vyjadrené v bode 39. odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu\npovažuje odvolací súd za nedostatočné, nie je možné zistiť ako okresný súd ustálil príjem otca vo\nvýške cca 2 400,- eur netto mesačne, keď nepochybne zrejmým dôkazom o výške príjmu otca je\njeho potvrdenie o dôchodku, avšak príjem z podnikania otca na základe jeho daňového priznania za\nrok 2024 vôbec prvoinštančný súd nevyjadril a de facto nezdôvodnil. Rovnako konštatovanie výšky\nodôvodnených potrieb dieťaťa v sume 580,- eur prvoinštančný súd vôbec nezdôvodnil vo svojom\nrozhodnutí a navyše táto výška vôbec nemôže korešpondovať s odôvodnenými potrebami maloletej za\npredpokladu jej zverenia do starostlivosti matky, keďže tieto potreby by nepochybne mohli byť v úplne\ndiametrálne odlišnej výške ako počas starostlivosti u otca. Poukaz na metodiku MS SR prvoinštančným\nsúdom bol síce správny, avšak z hľadiska neustálenia riadnych príjmových pomerov povinného rodiča\na nepreskúmania odôvodnených potrieb maloletej, nemohlo byť v tejto časti považované rozhodnutie za\nsprávne. Ohľadne vyživovacej povinnosti a ustálenia schopností a možností povinného rodiča odvolací\nsúd zároveň poukazuje na závery vyjadrené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí z 29. mája 2024, sp. zn.\n7CdoR/13/2023, kde konštatoval, že ,,Pre určenie rozsahu výživného na dieťa súd ustálil potencionálny\npríjem otca vyjadrený ako reálny mesačný príjem, z čoho možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý\nmôže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (po odpočítaní zálohy na\ndaň z príjmov a odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne). Základné pravidlá\npre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy\nvyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach\nstanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby. Až na\nzáklade uvedeného vymedzenia príjmu otca, je súd schopný urobiť dostatočnú predstavu o majetkových\npomeroch otca“ .\n50. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n51. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vykonaní riadneho dokazovania ustáliť, u ktorého z rodičov\nsú priaznivejšie predpoklady pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, pričom pri rozhodovaní\nprihliadne na všetky vykonané dôkazy, keď nepochybne je dôležitý aj vyjadrený názor dieťaťa, z ktorých\nvyvodí správne skutkové a právne závery, a rozhodnutie nezaloží na hypotetických úvahách, ktoré\nsa zaoberajú teoretickými, nereálnymi alebo možnými situáciami a ich následkami. V súlade so\nzáujmom maloletej, s prihliadnutím na jej ďalší nerušený duševný a fyzický rast rozhodne o úprave\nvýkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Za nedostatok postupu prvoinštančného súdu bolo\naj neprešetrenie aktuálnych pomerov na strane matky, ktorú skutočnosť otec taktiež dôvodne namietal\nv odvolaní. Súd prvej inštancie z hľadiska rozhodovania o vyživovacej povinnosti taktiež zistí a ustáli\nreálne odôvodnené potreby dieťaťa, schopnosti a možnosti každého z rodičov tak, aby tieto neboli\nz dôkazov nevyplývajúce, ale aby boli vyjadrené v súlade s vykonaným dokazovaním, pričom je potrebné\nuviesť konkrétnu výšku príjmu povinného rodiča, v ktorom smere odvolací súd poukazuje na závery\nvyjadrené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí z 29. mája 2024, sp. zn. 7CdoR/13/2023, ako aj rodiča,\nktorému bude maloletá zverená do osobnej starostlivosti, keďže aj tento má nepochybne k maloletej\nvyživovaciu povinnosť. Tiež je potrebné ustáliť počiatok stanovenia vyživovacej povinnosti povinného\nrodiča, prípadné zaostalé výživné. Rovnako sa bude prvoinštančný súd zaoberať aj otázkou úpravy\nstyku rodiča, ktorému maloletú nezverí do osobnej starostlivosti.\n52. V novom rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a\nv súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.\n53. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2\nCSP). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné,\nuž nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd\nSR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej\n\ninštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný\nalebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie\nsúdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.\n54. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/16/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30e812f1-5a48-4273-a6ad-30f47ef8ae4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1"}, {"guid": "ussr:8bb006a5-7178-4848-b126-bbc6c8fc1b14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.659.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.659.2017.1"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "34ab2382-7aa4-491b-b969-c889de00c71b:2b0dec1d-4f77-4263-a27a-6f0f46248407", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121395850.1", "spisova_znacka": "7CdoR/13/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/13/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121395850.1"}, {"guid": "847b5663-0ca7-419a-8222-eb1385f66251:f5faf764-5dbb-4673-81cd-14594b370066", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1213233496.1", "spisova_znacka": "5Cdo/492/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/492/2015 z 21. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1213233496.1"}], "citovane_v": []}