{"guid": "91a88fdb-1697-49b3-a26a-28fad4664ad4:12cae94c-c328-45fc-9cd5-1cf9fed25fe8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2623201745.2", "spisova_znacka": "26Co/142/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/142/2025 z 3. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. decembra 2025, sp. zn. 26Co/142/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2623201745.2", "identifikacne_cislo": "2623201745", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľuboslava Vanková", "sudca_id": 262, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-luboslava-vankova-262", "datum_vydania": "2025-12-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-9.odsek-7.pismeno-c", "nazov": "§ 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-9.odsek-7.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/580#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12cae94c-c328-45fc-9cd5-1cf9fed25fe8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2623201745.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2623201745.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2623201745.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n26Co/142/2025\n2623201745\n03. 12. 2025\nJUDr. Ľuboslava Vanková\nECLI:SK:KSTT:2025:2623201745.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:\nMgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,\nIČO 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému:\nA. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XXX F., E., právne zastúpený: JUDr. Peter Schmidl,\nadvokát, so sídlom Borský Svätý Jur 774, o zaplatenie 291,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 11C/3/2023-137 zo dňa 13. mája 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej m e n í tak, že žaloba\nsa zamieta.\nII. Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 11C/3/2023-76 zo dňa 9. augusta 2023 výrokom I. žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 291,42 €, úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo\nsumy 291,42 € od 23.1.2023 do zaplatenia, náklady vymáhania v sume 2,15 € a to do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26Co/116/2023-102 zo dňa 5. novembra 2024\nv dôsledku podania odvolania žalovaným rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 11C/3/2023-76 zo dňa 9.\naugusta 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu\nprvej inštancie nepreskúmateľnosť uvedeného rozsudku, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti\nstrán konať pred súdom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 11C/3/2023-76 zo dňa\n9. augusta 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a §\n391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne\nvec prejednať a posúdiť žalobou uplatnený nárok, a to so zameraním sa na skutočnosti, ktoré sú\nrozhodujúce pre posúdenie vznesenej námietky premlčania, vo veci znova rozhodnúť, nové rozhodnutie\nnáležite odôvodniť s doplnením argumentačného základu o podriadenie (subsumovanie) preukázaného\nskutkového stavu pod relevantné ustanovenia právnej normy.\n3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím\nsúdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11C/3/2023-137 zo dňa 13. mája 2025 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 291,42 €, úrok z omeškania\nvo výške 7,50 % ročne zo sumy 291,42 € od 23.01.2023\ndo zaplatenia, náklady vymáhania v sume 2,15 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku\na výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania aj\n\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným\nuznesením\n4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 9 ods. 7 písm. c)\nzákona č. 580/2004 Z. z., § 101, § 112, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods.\n2 Civilného sporového poriadku.\n5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa vynaložila na zdravotnú\nstarostlivosť za poskytnutú svojim poistencom v súvislosti s liečením ich zranení spôsobených\ndopravnou nehodou zo dňa 28.3.2019 náklady celkom vo výške 291,42 eur. Za poskytnutú zdravotnú\nstarostlivosť poistenca G. H. vyplatila žalobkyňa celkom sumu 150,63 eur (sumu 23,89 eur dňa 9.5.2019,\nsumu 79,79 eur dňa 15.55.2019, sumu 2,74 eur dňa 28.5.2019, sumu 11,97 eur dňa 6.6.2019, sumu\n9,57 eur dňa 6.6.2019, sumu 3,86 eur dňa 1.8.2019 a sumu 18,81 eur dňa 8.8.2019), za poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť poistenca E. C. vyplatila žalobkyňa celkom sumu 75,24 eur (sumu 6,42 eur dňa\n9.5.2019, sumu 16,46 eur dňa 9.5.2019 a sumu 52,36 eur dňa 15.5.2019), za poskytnutú zdravotnú\nstarostlivosť poistenca F. G. vyplatila žalobkyňa celkom sumu 65,55 eur (sumu 6,42 eur dňa 9.5.2019,\nsumu 6,77 eur dňa 9.5.2019 a sumu 52,36 eur dňa 15.5.2019). Dopravnú nehodu zavinil žalovaný, ktorý\nbol trestným rozkazom OS Senica sp. zn. 1T/9/2020 zo dňa 26.2.2020, právoplatným dňa 11.3.2020,\nuznaný vinným. Z pripojeného spisu OS Senica č. k. 1T/9/2020 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa\nsi uplatnila nárok na náhradu škody v adhéznom konaní v rámci trestného konania, a to listami zo dňa\n6.11.2019, trestný rozkaz žalobkyňa prevzala dňa 3.3.2020. Proti tomuto trestnému rozkazu si podal\nodpor žalovaný, ktorý bol uznesením OS Senica č. k. 1T/9/2020-199 zo dňa 11.2.2022 odmietnutý ako\npodaný oneskorene. Krajský súd uznesením č. k. 5Tos /42/2022-223 zo dňa 31.5.2022 uznesenie č. k.\n1T/9/2020-199 zrušil, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia bolo o. i. konštatované, že odpor nebol\npodaný oprávnenou osobou a súd nemal o odpore rozhodovať ale mať konať podľa § 62 ods.1 Trestného\nporiadku a o tomto podaní nekonať. Právoplatnosť na trestnom rozkaze bola vyznačená spätne, a to\naž dňa 8.9.2022. Okresný súd Senica uznesením č. k. 1T/9/2020-251 zo dňa 10.1.2023, právoplatným\ndňa 10.1.2023, žiadosť obvineného o navrátenie lehoty na podanie odporu zamietol. Toto rozhodnutie\nprevzala žalobkyňa ako poškodená dňa 27.4.2023. Podaním zo dňa 19.12.2022, doručeným súdu\ndňa 22.12.2022, žiadala žalobkyňa ako poškodená o zaslanie právoplatného rozhodnutia vo veci č.\nk. 1T/9/2020, pričom jej žiadosti zo strany súdu nebolo vyhovené. Úhrady nákladov za poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami boli realizované v období od 9.5.2019\ndo 8.8.2019.\n6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že právo postihu, tzv. regresné právo, ktorým je v\ndanom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za\nposkytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotno-právnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám\nzodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu uhradiť spôsobom\nupraveným v osobitných zákonoch, teda tento nárok nie je právom na náhradu škody podľa ustanovenia\n§ 420 Občianskeho zákonníka. Právo postihu, tzv. regresné právo, je preto originálnym právnym\nnárokom navrhovateľa voči osobám zodpovedajúcim za škodu a premlčuje sa vo všeobecnej 3 ročnej\npremlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svojim protiprávnym\nkonaním založil nárok žalobkyne v zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.\nPremlčacia doba v danej veci začala plynúť nasledujúci deň po vykonaní tej ktorej úhrady, teda najskôr od\n10.5.2019 a najneskôr od 9.8.2019 (úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zmluvnými\nzdravotníckymi zariadeniami boli realizované v období od 9.5.2019 do 8.8.2019). Táto premlčacia doba\nspočívala od 6.11.2019, v ktorý deň si žalobkyňa ako poškodená uplatnila nárok na náhradu škody vo\nveci sp. zn. 1T/9/2020, až do 27.4.2023, v ktorý deň si žalobkyňa ako poškodená prevzala uznesenie\nč. k. 1T /9/2020-251 zo dňa 10.1.2023, právoplatné dňa 10.1.2023, ktorým súd žiadosť obvineného o\nnavrátenie lehoty na podanie odporu zamietol. Týmto rozhodnutím bolo definitívne ukončené trestné\nkonanie. Vzhľadom na uvedené premlčacia lehota skočila najskôr v 10/2025, preto ak žaloba bola\npodaná na súd dňa 27.1.2023, bol nárok uplatnený včas, a preto súd prvej inštancie žalobe čo do istiny\nvyhovel. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila úrok z omeškania až odo dňa 23.1.202,3 kedy vyhotovila žalobu\nv danej veci, teda neskôr, ako mohla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie byť viazaný\nžalobou žalobe vyhovel aj v časti uplatnených úrokov z omeškania.\n7. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100\n%, keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná\n\n8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods.\n1 písm. d), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že žalobkyňa bola trestným rozkazom,\nktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2020, odkázaná na uplatnenie si náhrady škody v civilnom\nkonaní. V civilnom konaní si uplatnila svoje právo na náhradu škody až žalobou doručenou súdu dňa\n27.1.2023. Nakoľko poisťovni začala plynúť opätovne premlčacia doba odo dňa doručenia trestného\nrozkazu, táto jej v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula najneskôr dňa\n12.3.2022, teda nárok na náhradu škody je premlčaný najneskôr dňom 12.3.2022 s prihliadnutím aj na\nspočívanie premlčacej doby počas trestného konania a plynutie premlčacej doby v čase od vyplatenia\npredmetnej sumy žalobkyňou až po jej uplatnenie v adhéznom konaní. Za absolútne nepochopiteľné\npovažoval žalovaný počítanie spočívania premlčacej doby súdom prvej inštancie až do dňa 27.4.2023,\nnakoľko až vtedy žalobkyňa ako poškodená prevzala uznesenie KS TT č. k. 1T/9/2020-251 zo dňa\n10.1.2023, právoplatné dňa 10.1.2023. Podstatným je v danej veci najmä skutočnosť, kedy sa žalobkyňa\ndozvedela, že bola trestným rozkazom odkázaná na adhézne konanie. Žalobkyňa mohla totiž uplatňovať\nsvoje právo a riadne v tomto pokračovať v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka hneď\npo tom, čo jej bol doručený trestný rozkaz s odkazom na civilné konanie, a to buď podaním civilnej\nžaloby alebo odporu voči trestnému rozkazu voči výroku o náhrade škody. Žalobkyňa však žalobu podala\naž dňa 27.1.2023, čo s ohľadom na všetky okolnosti nie je možné považovať za riadne pokračovanie\nv konaní. Ak by zároveň bolo pravdou, že žalobkyňa čakala na to, ako sa skončí trestné konanie,\nžalobkyňa by dozaista podala civilnú žalobu na náhradu škody dňa 27.4.2023, alebo ktorýkoľvek deň\ntomu nasledujúci. Žaloba však bola podaná už dňa 27.1.2023, teda o tri mesiace skôr, ako sa žalobkyňa\nv zmysle ustáleného dokazovania dozvedela o právoplatnom skončení trestného konania. Neobstojí\nani tvrdenie zo strany žalobkyne, že čakala, ako dopadne konanie týkajúce sa podaného odporu proti\ntrestnému rozkazu zo strany žalovaného, a to už aj na základe skutočnosti, že žalobkyňa voči výroku,\nktorým bola odkázaná na civilné konanie ani len nepodala odpor, teda s takýmto výrokom bola v\npodstate uzrozumená, akceptovala ho a v konaní s poukazom na ustanovenie § 112 Občianskeho\nzákonníka riadne nepokračovala. Keďže nárok žalobkyne je premlčaný, žalovaný navrhol, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom súdu prvej inštancie a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a bezpredmetné.\nŽalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.\n10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie\nbolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po\nskonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že\nodvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), h) Civilného sporového\nporiadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového\nporiadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo\nna prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo oznámené najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke\nodvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k\nzáveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za vecne správny, a to pre\nnesprávne (nie celkom úplné) právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho\nboli splnené podmienky pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku).\n11. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie nákladov za poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť v sume 291,42 eur s príslušenstvom voči žalovanému. Vzhľadom na rozsah a\ndôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel\nk správnemu záveru, keď konštatoval, že žaloba bola podaná včas, pretože trojročná premlčacia doba\nspočívala po dobu trestného konania od 6.11.2019 do 27.4.2023.\n\n12. Spornou a odvolaním žalovaného nastolenou otázkou bolo premlčanie práva žalobkyne na úhradu\nnákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo\nvyjadrovanie nesúhlasu s aplikáciou ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka na dĺžku premlčacej\ndoby (všeobecná trojročná premlčacia doba), pričom žalovaný v odvolaní žiadal aplikáciu osobitnej\núpravy premlčacej doby podľa ustanovenia podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný\nv odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka ohľadne konca\nspočívania premlčacej doby dňom, kedy žalobkyňa prevzala uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.\n1T/9/2020-251 zo dňa 10. januára 2023.\n13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n14. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak\nnie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n15. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vychádzal\nzo skutkového stavu zisteného v dostatočnom rozsahu súdom prvej inštancie, a preto nepovažoval za\npotrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie napadnutý odvolaním žalovaného z dôvodov, ktorými je viazaný. Odvolací súd konštatuje,\nže súd prvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav, no vec čiastočne nesprávne právne\nposúdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej\ninštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu rozsudku súdu\nprvej inštancie je len rozdielne právne posúdenie otázky spočívania premlčacej doby podľa ustanovenia\n§ 112 Občianskeho zákonníka, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania\nnariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\n16. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť\nnámietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,\niba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v\ndôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť\nna subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a\nzároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje\npovinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní\nvznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k\nrýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983,\nďalej napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 82/2009 z 29. apríla 2010, sp. zn. 2 Cdo\n194/2011 z 27. novembra 2011, 3 Cdo 231/2009 z 30. marca 2011, sp. zn. 7 Cdo 305/2014 z 28. mája\n2015, sp. zn. 3 Cdo 187/2013 z 11. februára 2016).\n17. Otázka skúmania premlčania žalovaného nároku je otázkou právneho posúdenia veci súdom\n(viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/42/2017 z 18. decembra 2017, sp. zn.\n1Cdo/202/2017 z 22. augusta 2018, sp. zn. 5Obo/2/2015 z 9. februára 2017, sp. zn. 5MCdo/5/2015\nz 31. júla 2017).\n18. Ako prvé žalovaný v odvolaní namietal určenie dĺžky premlčacej doby v prejednávanom prípade.\nV konaní nebola sporná výška žalobou uplatňovaného nároku, sporná bola otázka dĺžky premlčacej\ndoby zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zatiaľ čo súd prvej\ninštancie dospel záveru, že právo žalobkyne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť\nsa premlčuje v všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka,\nžalovaný mal za to, že sa prelmčuje v osobitnej dvojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 106\nods. 1 Občianskeho zákonníka.\n19. Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom prípade právo zdravotnej poisťovne\nuplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je\n\nhmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu na zdraví,\npričom náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu\nspôsobenia škody na zdraví treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitnom zákone a nie je\npreto právom na náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nárok zdravotnej poisťovne\nna úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti svojho poistenca v súvislosti s poškodením zdravia\npoistenca v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby má charakter regresného nároku\nsui generis. Právo postihu alebo regresné právo má teda vo všeobecnej rovine povahu osobitného,\noriginárneho (pôvodného) nároku, ktorý sa premlčuje podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže ho nemožno podriadiť pod žiadne z ustanovení §\n102 až § 110 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné prípady premlčacej doby. Vychádzajúc z\ndoterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR aj v prípade iných regresných nárokov (napr.\nR 52/2004, R 26/2005, R 34/2013, 1Cdo 205/2012), akceptujúc osobitosť a originárnosť povahy\nhmotnoprávneho nároku práva na postih (regres), je odvolací súd rovnakého právneho názoru ako\nsúd prvej inštancie, že právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na úhradu nákladov zdravotnej\nstarostlivosti poskytnutej jej poistencovi, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia jej poistenca došlo\nzavineným protiprávnym konaním tretej osoby (§ 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.), sa\npremlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.\nSúd prvej inštancie vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania pri posudzovaní dôvodnosti nároku\nna úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe správne aplikoval ustanovenie § 101\nObčianskeho zákonníka na určenie dĺžky premlčacej doby.\n20. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel\nk záveru, že v zmysle ustanovenia 112 Občianskeho zákonníka v prejednávanom prípade premlčacia\ndoba spočívala do 27.4.2023, kedy si žalobkyňa ako poškodená prevzala uznesenie Krajského súdu\nv Trnave č. k. 1T/9/2020-251 zo dňa 10. januára 2023, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalovaného ako\nobvineného o navrátenie lehoty na podanie odporu, odvolací súd konštatuje, že je dôvodná.\n21. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný, ktorý bol\ntrestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/9/2020 zo dňa 26. februára 2020, právoplatným\ndňa 11. marca 2020 uznaný vinným (ods. 10. napadnutého rozsudku). Žalobkyňa si uplatnila nárok na\núhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v adhéznom konaní v rámci trestného konania\nlistami zo dňa 6.11.2019 (ods. 12. napadnutého rozsudku). Proti trestnému rozkazu sp. zn. 1T/9/2020\nzo dňa 26. februára 2020 podal odpor žalovaný, ktorý bol uznesením Okresného súdu Senica č. k.\n1T/9/2020-199 zo dňa 11. februára 2022 odmietnutý ako podaný oneskorene (ods. 12. napadnutého\nrozsudku). Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 5Tos/42/2022-223 zo dňa 31. mája 2022 uznesenie\nOkresného súdu Senica č. k. 1T/9/2020-199 zo dňa 11. februára 2022 zrušil z dôvodu, že odpor nebol\npodaný oprávnenou osobou a Okresný súd Senica nemal o odpore ani rozhodovať a o tomto podaní\nnekonať (ods. 12. napadnutého rozsudku). Okresný súd Senica uznesením č. k. 1T/9/2020-251 zo\ndňa 10. januára 2023, právoplatným dňa 10. januára 2023, žiadosť žalovaného o navrátenie lehoty na\npodanie odporu zamietol; toto rozhodnutie prevzala žalobkyňa ako poškodená dňa 27.4.2023 (ods. 12.\nnapadnutého rozsudku).\n22. V prípade zastavenia plynutia premlčacej doby (spočívania premlčacej doby) ide o situáciu, kedy\nv dôsledku právne relevantnej prekážky sa plynutie premlčacej doby zastavuje a premlčacia doba\nneplynie. Po odpadnutí prekážky premlčacia doba plynie ďalej. „Ustanovenie § 112 Občianskeho\nzákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní\nprávo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie\npráva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať úkon oprávneného smerujúci k\ntomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo na náhradu škody sa v občianskoprávnom\nkonaní uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením nároku poškodeného v tzv. adhéznom konaní)\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 43/2010 z 29. februára 2012).“ „Včasným uplatnením\npráva na súde dochádza medziiným k spočívaniu plynutia premlčacej doby; ak v rámci tejto doby\núčastník uplatní svoje právo na súde a v začatom súdnom konaní pokračuje, premlčacia doba od tohto\nuplatnenia po dobu konania neplynie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 18/2016 z 22.\njúna 2016).“ „Ak uplatní veriteľ právo na príslušnom orgáne v čase stanovenom právnym predpisom (v\npremlčacej dobe) dlžník nemôže úspešne voči nemu namietať premlčanie práva. V dôsledku uplatnenia\npráv premlčacia doba neplynie, a to po celú dobu, po ktorú konanie trvá. Po celú dobu trvania konania\nsa premlčanie neskončí za predpokladu, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje (§ 112 OZ).\n\nObčiansky zákonník v ustanovení § 112 OZ upravuje zastavenie (spočívanie) premlčania iba v tom\nprípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a\nv začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej\ndoby, je treba považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o\nexistencii daného práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/47/2018 z 26.6.2019).“ Pod\nuplatnením práva na účely ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka možno teda rozumieť len taký\núkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté, pričom pod uplatnením\npráva sa rozumie uplatnenie práva na súde v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo v obdobnom\nkonaní.\n23. V súdenom spore sa jednalo o spočívanie premlčacej doby z dôvodu uplatnenia práva žalobkyne\nako poškodenej v rámci trestného konania (tzv. adhézne konanie). V prejednávanom prípade začala\nspočívať premlčacia doba dňa 6.11.2019, pričom odvolaním nastolenou otázkou zostala otázka určenia\nukončenia spočívania premlčacej doby. Vo vzťahu k uplatneniu práva v trestnom konaní a jeho vplyvu\nna plynutie premlčacej doby odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutia R 31/1974, R 29/1985,\npodľa ktorých, ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu\ntrestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, plynutie premlčacej doby sa zastaví\na v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu\npovinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení trestného stíhania,\nplynutie premlčacej doby pokračuje. Vychádzajúc z uvedeného za skončené konanie možno považovať\nlen konanie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, teda nie je možné\npod takúto situáciu subsumovať rozhodnutie súdu o zamietnutí navrátenia lehoty na podanie odporu.\nV zmysle týchto záverov je zjavné, že súd prvej inštancie pochybil, keď za skončenie adhézneho\nkonania v preskúmavanom prípade považoval deň doručenia uznesenia súdu o zamietnutí žiadosti\nžalovaného o navrátenie lehoty na podanie odporu (ods. 22. napadnutého rozsudku). Adhézne konanie\nskončilo právoplatnosťou trestného rozkazu, pričom žalobkyňa bola vyrozumená o skončení trestného\nstíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť ňou uplatnený nárok na úhradu nákladov\nza poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Preto súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď\nv zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka nepovažoval za koniec spočívania premlčacej doby\ndeň skončenia trestného stíhania.\n24. Nebolo sporné a ani odvolaním spochybnené, že v trestnom konaní si žalobkyňa uplatnila totožný\nnárok dňa 6.11.2019, pričom o jej nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť\nbolo rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Senica č. k. 1T/9/2020-179 zo dňa 26. februára\n2020 tak, že bola odkázaná so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces, ktorý trestný\nrozkaz bol žalobkyni doručený dňa 3.3.2020 a nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2020 (ods. 10., 12.\nnapadnutého rozsudku). Z uvedeného plynie, že trestný rozkaz v časti adhézneho konania nadobudol\nprávoplatnosť dňa 11.3.2020 a zároveň bola splnená aj podmienka, že žalobkyňa bola upovedomená\no skončení trestného stíhania dňa 3.3.2020. Vo vzťahu k skončeniu trestného stíhania je potom\nirelevantné, že žalovaný takmer po dvoch rokoch dňa 28.2.2022 po právoplatnom skončení trestného\nstíhania dňa 11.3.2020 podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku\nproti odsudzujúcemu trestnému rozkazu. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie potom\nodvolací súd uzatvára, že spočívanie premlčacej doby trvalo od 6.11.2019 do 11.3.2020. Premlčacia\ndoba začala plynúť najskôr od 10.5.2019 a najneskôr od 9.8.2019, spočívala od 6.11.2019 do 11.3.2020\n(teda 127 dní), čo znamená, že uplynula najskôr dňa 13.9.2022 (utorok) a najneskôr dňa 13.12.2022\n(utorok). Žaloba na súd prvej inštancie bola podaná dňa 27.1.2023, teda po uplynutí trojročnej premlčacej\ndoby a žalobou uplatnené právo je premlčané. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka premlčania\nvznesená žalovaným bola dôvodná, pričom dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni\nsúdnej vymáhateľnosti premlčaného práva.\n25. Súd prvej inštancie vec z časti nesprávne právne posúdil, ktorá čiastočná nesprávnosť v právnom\nposúdení veci súdom prvej inštancie viedla odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 Civilného\nsporového poriadku k nutnosti zmeny napadnutého rozsudku vo veci samej zamietnutím žaloby.\n26. Podľa § 396 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie\nsa použijú aj na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku\nna náhradu trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2).\n\n27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n28. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu\nsúd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (ods. 2).\n29. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo veci\nsamej zmenil, je v zmysle citovaného ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinný\nrozhodnúť aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.\n30. V dôsledku úplného zvrátenia výsledku konania pred súdom prvej inštancie sa plne úspešnou\nstranou s nárokom na náhradu trov konania stal práve žalovaný. Preto o náhrade trov konania pred\nsúdom prvej inštancie i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2\nCivilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že\nžalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov\nkonania pred súdom prvej inštancie i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení\nveci.\n31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).\n\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§\n426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/3/2023", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "d1fe1f39-9bd1-4289-ad2c-4ad2ea73412e:26a5be18-910d-47a7-9e58-0fe449e15fad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1", "spisova_znacka": "3Cdo/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/18/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1"}], "citovane_v": []}