{"guid": "eb313a2e-78ed-4ea2-9250-f9dc878b311d:26a9fdfc-d62f-4561-b52c-5ed5fe3f4409", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322011509.2", "spisova_znacka": "3To/57/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/57/2025 z 28. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. októbra 2025, sp. zn. 3To/57/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2322011509.2", "identifikacne_cislo": "2322011509", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Kresl", "sudca_id": 413, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-kresl-413", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 188 ods. 2 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26a9fdfc-d62f-4561-b52c-5ed5fe3f4409", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322011509.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322011509.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322011509.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n3To/57/2025\n2322011509\n28. 10. 2025\nJUDr. Rastislav Kresl\nECLI:SK:KSTT:2025:2322011509.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.\nKataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX\nv B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.\n1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn.\n5T/95/2022-300 zo dňa 26.02.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.10.2025 v Trnave, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., z a m i e t a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/95/2022-300 zo dňa 26.02.2025 bol\nobžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX/X, B., uznaným v bode 1/ a 2/ obžaloby\nvinným zo spáchania pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od\n06.08.2024, z toho v bode 1/ aj podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na\n§ 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, z toho v bode 2/ aj spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného\nzákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe,\nže\n1/ v presne nezistenom dni pravdepodobne v mesiaci september 2020 v blízkosti Základnej školy D.\nE., F. C. G. H. B. G. I. J., približne večer prišiel za v tom čase mladistvým 16 ročným poškodeným K.\nC., nar. XX.XX.XXXX, ktorého pozná dlhodobo, nakoľko určitý čas navštevovali tú istú základnú školu,\npričom už aj v minulosti od neho pýtal peniaze, chytil ho za ruku a potiahol ďalej a povedal mu, aby\nmu dal nejaké drobné a po tom, ako mu mladistvý poškodený odpovedal, že peniaze nemá, mu zobral\njeho mikinu šedej farby značky Nike s kapucňou a vreckom s poznámkou, že bude stačiť aj mikina, v\nktorom mal poškodený hotovosť v hodnote 5 eur, následne do mladistvého poškodeného strčil, pričom\npoškodený K. C. zo strachu pred obvineným a jeho fyzickej prevahy nekládol odpor a z miesta činu\nodišiel, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenému K. C., nar. XX.XX.XXXX, škodu na mikine a na\nhotovosti 5 eur, pričom skutok spáchal na poškodenom K. C., nar. XX.XX.XXXX práve z dôvodu jeho\nnízkeho veku, s čím si spájal menší odpor,\n2/ dňa 19. 09. 2020 v čase okolo 18,17 hod. v meste Šaľa počas prepravy autobusom mestskej\nhromadnej dopravy po ceste z autobusovej zastávky Lúčna k autobusovej zastávke Večierka, po tom\nako si prisadli k poškodenému L. F., povedal mu obžalovaný A. A., že potrebujú od neho „nejaké drobné“\na keď sa poškodený zdráhal, ml. obžalovaný M. N. mu povedal, že to je kamarátska splátka, lebo\nkeď bude niečo potrebovať, tak mu pomôže a obžalovaný A. A. sa ho spýtal, čo si myslí o sebe, že\non „urobí“ každého a každý mu musí dať a či už zažil to, že poškodeného „spravia“ úplne o všetko\na na vysvetlenie dodal, že ide o také „robenie“, kde sa použije aj nôž, pričom si obžalovaný A. A.,\nsediaci krížom oproti poškodenému, dal ruku do vrecka mikiny, nakláňal sa k nemu a počas toho pozeral\n\npoškodenému priamo do očí a tak poškodenému naznačoval, že vo vrecku má nôž, ktorý môže použiť,\nsúčasne vyzval poškodeného, aby si rozmyslel, čo urobí, že či to chce po tej kamarátskej ceste a dá\nim peniaze alebo po tej horšej, lebo vystupujú na tej istej zastávke ako on a zvýšeným hlasom vyzval\npoškodeného nech vytiahne peňaženku, pričom ml. obžalovaný M. N. opakovane vyzval poškodeného,\naby dal peniaze obžalovanému A. A., a tým spoločne u poškodeného vyvolali taký strach, že z obavy ich\nďalšieho násilného konania im ukázal svoju peňaženku, v ktorej mal 10,- eur, ktoré mu obžalovaný A. A.\nvzal a s ktorými obaja obžalovaní na zastávke Večierka vystúpili z autobusu, čím spôsobili poškodenému\nL. F. škodu vo výške 10,- eur,\nZa tieto skutky uložil okresný súd obžalovanému podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona účinného od\n06.08.2024 s použitím § 41 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, §\n38 ods. 2 Trestného zákona spoločný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do\nústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd podľa § 41 ods.\n3 Trestného zákona zrušil výrok o vine a treste vo vzťahu k obžalovanému v rozsudku Okresného súdu\nGalanta sp. zn. 17T/27/2021 zo dňa 17.06.2021, právoplatný 17.06.2021, ako aj ďalšie výroky, ktoré\nmajú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.\nOkresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 300-306.\nProti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcov, ktoré\npísomne odôvodnil na č.l. 315 a č.l. 321.\nObžalovaný v odvolaní podanom obhajcom JUDr. Petrom Wolfom hneď v úvode odvolania vzal ústne\nzahlásené odvolanie, ktoré urobil po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, a to pokiaľ ide\no skutok v bode 2/ obžaloby späť, a to aj za osoby oprávnené podať odvolanie. Pokiaľ ide o skutok\nv bode 1/, v tejto súvislosti namietal, že skutok sa nestal, keďže sa v priebehu dokazovania nepotvrdili\nskutočnosti uvádzané v skutkovej vete obžaloby. Výpoveď poškodeného bola v rozpore s výpoveďami\nsvedkov a ďalšími dôkazmi. Skutok navyše nenapĺňa znaky žiadnej skutkovej podstaty trestného\nčinu, resp. skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, keďže podľa vykonaného dokazovania nedošlo\nk žiadnemu násiliu ani k bezprostrednej hrozbe násilia. S poukazom na zásadu in dubio pro reo navrhol,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby pre skutok v bode 1/\noslobodil.\nObžalovaný v odvolaní podanom obhajcom Mgr. Norbertom Stankom namieta nesprávnosť\nnapadnutého rozsudku, pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa\nso všetkými dôkazmi a ani s tvrdeniami obžalovaného, svedkov, rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Namietal, že vo výpovedi poškodeného bolo počas konania badať viacero\nrozporov napr. v časti potiahnutia za ruku obžalovaným. Svedkovia I. nevideli, že by mal obžalovaný vziať\npoškodenému mikinu, nepamätali si ani slovnú hrozbu. Odôvodnenie rozsudku je protirečivé. Vzhľadom\nna rozpory vo výpovediach z hlavného pojednávania oproti výpovediam z prípravného konania,\nnie je možno vyvodiť, ktoré výpovede sú pravdivé. Skutkové zistenia súdu vzbudzujú pochybnosti\no správnosti, závery súdu vyznievajú tendenčne v neprospech obžalovaného. Odôvodnenie rozsudku je\nzmätočné, zakladá vadu nepreskúmateľnosti. Navrhol, aby odvolací súd oslobodil obžalovaného spod\nobžaloby, alternatívne aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného\nporiadku zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nKrajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.10.2025 za prítomnosti zástupcu Krajskej\nprokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcov. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil poškodený,\npričom odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Obžalovaný zotrval na\npodanom odvolaní, dôvody odvolania nežiadal zmeniť ani doplniť. Odvolací súd oboznámil prítomných\ns napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odôvodnením odvolania obhajcom JUDr. Petrom\nWolfom, odôvodnením odvolania náhradným obhajcom Mgr. Norbertom Stankom, odpisom registra\ntrestov na obžalovaného, príslušnými lustráciami na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu.\nOdvolací súd postupom podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku v spojení s § 269 Trestného poriadku\ndoplnil dokazovanie oboznámením lekárskej správy obžalovaného. Strany konania nemali výhrady\nk oboznamovanému spisovému materiálu, ani žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Zástupca\nkrajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Pokiaľ ide o späťvzatie\n\nodvolania voči výroku 2/, v tomto rozsahu uviedol, že späťvzatie bolo riadne adresované súdu pričom\nrozsudok vo vzťahu k výroku 2/ nadobudol právoplatnosť späťvzatím. Obhajca obžalovaného JUDr. Wolf\nnavrhol, aby odvolací súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil alternatívne, aby napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Náhradný obhajca Mgr.\nStanko sa pridržal dôvodov odvolania obhajcu JUDr. Wolfa. Obžalovaný navrhol, aby ho odvolací súd\noslobodil spod obžaloby.\nPodľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316\nods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma\nzákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým\nodvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré\nneboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.\n1 Trestného poriadku.\nPo splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že\nodvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie\nv zmysle § 319 Trestného poriadku.\nPokiaľ ide o späťvzatie odvolania vo vzťahu k bodu 2/ obžaloby za skutok, ktorý bol obžalovaný už\nprávoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/27/2021 zo dňa 17.06.2021,\nprávoplatným 17.06.2021, odvolací súd uvádza, že späťvzatie odvolania bolo súčasťou podaného\nodvolania obhajcu JUDr. Petra Wolfa, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 13.03.2025. Týmto\nmomentom nadobudlo späťvzatie odvolania vo vzťahu k bodu 2/ obžaloby právoplatné právne účinky.\nPokiaľ ide o obhajobné námietky, tie smerujú výlučne voči skutku v bode 1/ obžaloby a v tomto\nsmere odvolací súd poukazuje na to, že proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia\nobsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného\nhodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov\ndochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne\npravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania\nalebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom\nurčujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10\nTrestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu\nnevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára\n2013)\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich\nrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral\nS prihliadnutím na obsah vykonaného dokazovania, proces dokazovania a skutkové a právne závery,\nktoré okresný súd po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom vyvodil možno konštatovať, že okresný súd\npri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného\nporiadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré\nby mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci pokiaľ ide o výrok o vine.\nAj napriek nesúhlasu a konštantnému popieraniu spáchania skutku v bode 1/ obžalovaným sa s jeho\nobhajobou nemožno stotožniť a odvolací súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.\nVykonaným dokazovaním bolo ustálené, že v inkriminovaný deň došlo k stretnutiu obžalovaného\ns poškodeným a svedkami, pričom obžalovaný sa snažil zobrať si poškodeného bokom, uvedomujúc si\n\njeho vek a tým zraniteľnosť, a tým zvýšiť pravdepodobnosť uskutočnenia svojho zámeru pod hrozbou\nnásilia donútiť poškodeného vydať mu finančnú hotovosť. Nielen pre okresný súd, ale aj pre odvolací\nsúd bola dostatočná usvedčujúca výpoveď poškodeného K. C., ktorý skutok opísal až na menšie\nodchýlky spôsobené uplynutím dlhšieho času od skutku totožne od prípravného konania až po výpoveď\nna hlavnom pojednávaní. Poškodený uviedol, že obžalovaný ho úmyselne vzal bokom od svedkov,\nvyžiadal si od neho peniaze, poškodený vedel, že peniaze má, avšak tie obžalovanému odovzdať\nnechcel. Keď obžalovanému uviedol, že nemá žiadnu hotovosť, ten mu vzal mikinu zn. Nike s tým, že\nbude postačovať aj mikina. Skutočnosť, že obžalovaný vzal poškodenému mikinu nebola popretá ani\nsamotným obžalovaným, ktorý sa však snažil súd presvedčiť, a to aj obhajobnou námietkou v odvolaní,\nže poškodený mu vydal mikinu dobrovoľne, resp. že túto si požičal a dokonca potreboval a nosil ju,\nkeďže bolo chladno. Táto obrana obžalovaného je nelogická, a to s poukazom na výpoveď samotného\npoškodeného, ktorý nechcel obžalovanému dať ani malú finančnú hotovosť, ktorú pri sebe mal, a preto\nje ťažko uveriteľné, že by mu dobrovoľne vydal svoju mikinu (ktorá prevyšovala výšku hotovosti, ktorú\npri sebe mal), a tiež s poukazom na to, že obžalovaný bol oproti poškodenému výraznejšieho vzrastu,\nmikinu by ani neobliekol, žiadnym spôsobom mu nemohla slúžiť na to, o čom sa snažil súd presvedčiť.\nPoškodený netvrdil, že by odovzdal mikinu dobrovoľne, práve naopak, uviedol, že z opatrnosti nekládol\nodpor, keď mu ju pod hrozbou bitky obžalovaný vzal, nakoľko obžalovaný bol „obor“ a mal vedomosť\no tom, že už s ním malo niekoľko iných chlapcov potýčku. O tom, že obžalovaný vzal poškodenému\nmikinu vypovedal aj svedok I., ktorý ponúkol poškodenému, že mu vrátenie mikiny vybaví. Obranu\nobžalovaného o tom, že si chcel mikinu požičať vylučuje skutočnosť, že jeho primárnym cieľom bolo\nvylákať od poškodeného peniaze, a až v momente, kedy sa mu to nepodarilo mu vzal mikinu. Poškodený\nv skutočnosti nechcel mikinu, tú vzal až ako ďalšiu prichádzajúcu možnosť.\nPokiaľ obhajoba ďalej namieta, že skutkom neboli naplnené všetky zákonné znaky trestného činu lúpeže,\npre absenciu použitia násilia, či hrozby použitia bezprostredného násilia, ani tejto námietke nebolo\nmožné vyhovieť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že trestného činu lúpeže podľa § 188\nods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného\nnásilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Tento trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho\nspáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe,\nktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použije násilie proti veci iného.\nNásilie či hrozba násilia musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Z hľadiska naplnenia\nformálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže intenzita násilia či intenzita prejavov hrozby\nnásilia nerozhoduje. Ani výnimočne malá intenzita násilia neodôvodňuje neprihliadať k násiliu ako znaku\ntrestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.\nVzhľadom na okolnosti skutku, keď obžalovaný celkom viditeľne fyzickej prevahy oproti poškodenému,\ns povesťou problémovej osoby, o ktorej mal poškodený v čase skutku vedomosť, vzal poškodeného\nchytiac ho za ruku, drgnúc či strkajúc doň bokom, bolo zrejmé, že v tom čase maloletý poškodený nemal\npriestor na slobodné rozhodovanie o tom, či obžalovanému mikinu dá alebo nedá. Napokon, obžalovaný\nsa poškodeného nepýtal, po tom, ako mu poškodený uviedol, že nemá žiadne peniaze si jednoducho\nmikinu vzal. Hrozba násilia nemusí byť pritom vyjadrená výslovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak\nje z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli\npáchateľa. V predmetnej veci tak naplnený znak násilia bol, čo potvrdzuje aj výpoveď svedka F. I. o tom,\nže poškodený bol vystrašený, či svedkyne C., ktorá uviedla, že obžalovaný sa poškodenému vyhrážal\nbitkou, a napokon aj výpoveď poškodeného, ktorý sám uviedol, že radšej nekládol rozpor, pretože vedel,\nčoho je obžalovaný schopný.\nObžalovaný mal v úmysle vziať si bokom práve poškodeného K. C., mal vedomosť o jeho veku, a tým\npádom predpokladal absenciu kladenia odporu. Opakovane sa ho snažil „vziať bokom“, pričom sám\nsvedok N. I. upozornil obžalovaného, aby dal poškodenému pokoj, na čo mu on rukou naznačil, aby\nsa nestaral. Svedkovia tiež uviedli, že obžalovaný si poškodeného vzal bokom a účelovo hovoril tak,\naby ho nikto nepočul, a teda nemal svedkov. Súd uveril a spoľahol sa na výpoveď poškodeného, ktorý\nnemal žiaden záujem na trestnom stíhaná obžalovaného, skutok sa napokon začal prejednávať až po\ntakmer roku od jeho spáchania, a to nie z podnetu poškodeného, ktorý sa spoločne aj so svedkyňou O.\nC. od počiatku vyjadrovali tak, že by ani neriešili mikinu v hodnote 35-40 eur. Výpoveď poškodeného\nje v podstatných okolnostiach súladná s výpoveďami svedkov I., ktorí síce na hlavnom pojednávaní\nuviedli, že nevideli a nepočuli žiadnu hrozbu násilím, avšak ich výpovede z prípravného konania tvoria\ndostatočné podporné dôkazy na verifikovanie výpovede poškodeného.\n\nPokiaľ ide o ukladanie trestu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri úvahách o primeranom a\nspravodlivom druhu a výmere trestu v danom prípade skutočne veľmi starostlivo a zároveň komplexne\nvyhodnotil všetky podstatné okolnosti, vyplývajúce zo zásad na ukladanie trestov v zmysle § 33a a nasl.\nTrestného zákona, a to najmä proporcionálnosť spoločného trestu vo vzťahu k obom čiastkovým útokom\npokračovacieho trestného činu, následne pokiaľ ide o skutok v bode I/, pre ktorý je obžalovaný stíhaný\nv tejto trestnej veci aj spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného,\njeho pomery a možnosť nápravy. Následne svoje úvahy aj výstižne a podrobne vysvetlil v odôvodnení\nrozsudku, na ktoré odôvodnenie odvolací súd v celom rozsahu odkazuje, nakoľko sa s ním stotožnil,\nzdôrazňujúc najmä to, že okresný súd pri rozhodovaní o výroku o spoločnom treste správne posúdil\ncharakter trestnej činnosti ako pokračovacieho trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil dvoma\nčiastkovými útokmi tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby.\nCieľom hmotnoprávneho ponímania jednoty skutku pri pokračovacom trestnom čine je priznanie\n„benefitu“ páchateľovi, v dôsledku ktorého je jeho konanie (po splnení objektívnej i subjektívnej\nsúvislosti) vnímané ako jeden trestný čin, za ktorý je mu ukladaný jeden spoločný trest. Hlavným cieľom\nzakotvenia inštitútu pokračovacieho trestného činu je teda predovšetkým použitie miernejších pravidiel\npre potrestanie spočívajúcich v tom, že páchateľovi, ktorý spáchal viacero trestných činov, ktoré je možné\nsubsumovať ako čiastkové útoky do pokračovacieho trestného činu, bude uložený jediný (spoločný)\ntrest za pokračovací trestný čin namiesto uloženia kumulatívneho postupného či úhrnného trestu za\nspáchanie viacerých trestných činov, inak povedané obžalovanému bol de facto ukladaný miernejší trest.\nPokiaľ ide o samotný trest, odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že tak ako pri rozhodovaní\no vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku,\nna zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich\nvzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností\nprípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol\no spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v\nich vzájomnej súvislosti sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania, indukcia\ni dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich\nvýsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie.\nOsobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho\nnápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy\na závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy\npáchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie\nprognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností\na ich spojitosti so spáchaným trestným činom. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom\nvždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanom\npred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri\nukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu\nzákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4To/6/2018 zo dňa 1.10.2019)\nPokiaľ ide o samotnú výšku uloženého trestu, so zisteniami okresnému súdu podstatnými pre\nrozhodnutie o treste v kontexte komplexného vyhodnotenia osoby obžalovaného korešponduje aj výška\nuloženého trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov, ktorý je pri spodnej hranici trestnej\nsadzby 7-12 rokov, z ktorej okresný súd pri ukladaní spoločného trestu vychádzal. Správne súd zohľadnil\njednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, bez zistenia poľahčujúcej okolnosti.\nObžalovaný spáchal skutok závažnejším spôsobom, a to na chránenej osobe, využitím jej slabšieho\npostavenia a strachu. Konal vedome, pod hrozbou násilia, vedomý si, že v tom čase maloletý poškodený\nsa jeho hrozbe podvolí. Prihliadnuc na odpis registra trestov, výpis z evidencie priestupkov ako aj\nhodnotenie správania obžalovaného z príslušného ústavu na výkon trestu možno konštatovať, že\nobžalovaný má výrazné sklony k páchaniu trestnej činnosti. Ani predchádzajúce odsúdenia neboli\ndostatočne motivujúce k vedeniu riadneho života, konanie akého sa dopustil v tejto trestnej veci mal\nv rozhodnom čase osvojené, pod hrozbou násilia sa dopustil totožného konania, za ktoré bol odsúdený.\nSvoju fyzickú prevahu a povesť problematickej osoby zneužil prostredníctvom spáchania trestného činu,\n\nsvoju vinu konštantne popieral, neprejavil žiaden náznak ľútosti, pokory či snahy o vlastnú nápravu.\nNielen na slobode, ale ani vo výkone trestu obžalovaný nie je schopný dodržiavať pravidlá a podrobiť\nsa normám. Nad iným, ako nepodmienečným trestom odňatia slobody tak nebolo možno uvažovať.\nVzhľadom na to, že obžalovaný spáchal opakovane zločin, v predchádzajúcich 10 rokoch bol vo výkone\ntrestu odňatia slobody, ktorý zjavne neviedol k polepšeniu, bolo potrebné zaradiť ho do ústavu na výkon\ntrestu so stredným stupňom stráženia, tak ako okresný súd správne rozhodol.\nVzhľadom na ukladanie spoločného trestu okresný súd postupoval správne, keď svojim výrokom zrušil\nvýrok o vine a treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/27/2021 zo dňa\n17.06.2021, právoplatným dňa 17.06.2021.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319\nTrestného poriadku zamietol ako nedôvodné.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného\nporiadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/95/2022", "guid": "3ef0c3c4-a8b2-4787-9e07-58dad7fead30:42653be9-6606-485a-b12c-2985986523cb", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "fc33c960-8548-4cdd-869c-49e875b5e8c7:7076be52-dc56-4453-9076-e87fb386c15b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6724010545.1", "spisova_znacka": "4To/106/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/106/2025 z 8. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6724010545.1"}, {"guid": "a310999e-5a11-4986-aeeb-39583eac2d1f:0371e9df-d2f0-47ef-ade4-5ba14a466597", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2126011654.1", "spisova_znacka": "12Nt/20/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 12Nt/20/2026 z 10. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2126011654.1"}, {"guid": "b7745ae2-4dcf-448b-9cb8-cc3cb3da4b1a:22edb6f1-6d41-498e-ade7-ea258abc2ad7", "ecli": "ECLI:SK:OSZV:2025:6724010545.6", "spisova_znacka": "2T/90/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/90/2024 z 10. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2025-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZV:2025:6724010545.6"}]}