{"guid": "c04775e1-d024-4be1-b13d-23c17ae00b27:ab7eed2c-3209-49bb-b58a-04ffb65ad729", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322010770.1", "spisova_znacka": "3To/3/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/3/2025 z 15. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 15. apríla 2025, sp. zn. 3To/3/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2322010770.1", "identifikacne_cislo": "2322010770", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Réves", "sudca_id": 1126, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-reves-1126", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab7eed2c-3209-49bb-b58a-04ffb65ad729", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010770.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010770.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010770.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n3To/3/2025\n2322010770\n15. 04. 2025\nJUDr. Ladislav Réves\nECLI:SK:KSTT:2025:2322010770.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.\nRastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin\nporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. e), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku\nOkresného súdu Galanta zo dňa 06.11.2024 pod sp. zn. 5T/48/2022, na verejnom zasadnutí konanom\ndňa 15.04.2025 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. b) Trestného\nporiadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 262/21/2202-20 zo dňa\n24.6.2022 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. e), písm. j) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom\nzáklade, že\ndňa 15. júla 2021 v čase o 12:40 hod. v obci C. A. D. E. F. E. XXX, preskočil kovový plot rodinného domu\nso súpisným číslom XXX, ktorý je vysoký 190 cm a ktorý obývajú G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.\nXX, J., B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XXX, C.,\nA. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XXX, C., kde v zadnej časti pozemku pristúpil k drevenej\nšope odkiaľ odcudzil motorovú pílu žltej farby nezistenej značky, následne s motorovou pílou preskočil\nopätovne plot a odišiel s ňou, čím poškodenému A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XXX,\nC. spôsobil škodu krádežou motorovej píly vo výške 35 eur, pretože skutok nie je trestným činom.\nOkresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 353-367 spisu.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor.\nV písomnom zdôvodnení odvolania po úvodnej rekapitulácii výrokov a odôvodnenia napadnutého\nrozsudku uviedol, že s postupom súdu, čo do oslobodenia obžalovaného spod obžaloby sa nestotožňuje.\nMá za to, že súd v rámci hodnotenia dôkazov nepostupoval v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12\nTr. por., podľa ktorej je potrebné dôkazy hodnotiť na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu\njednotlivo i v ich súhrne.\nPlatí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd\nhodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich\nobstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov\nplatí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne\npodľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenía založeného na\nstarostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným\nskutkovým zistenia, mal na základe zákonne vykonaných dôkazov vysloviť vinu u obž. A. B. v zmysle\n\npodanej obžaloby. Okresný súd vyššie spomínané pravidlá pri hodnotení dôkazov v tejto trestnej veci\nskutočne nedodržal. Okresný súd nevyhodnotil všetky vo veci vykonané dôkazy jednotlivo ale hlavne vo\nvzájomných súvislostiach s inými vo veci vykonanými dôkazmi, odhliadnuc od toho, že niektoré dôkazy\nneboli na hlavných pojednávaniach vykonané zákonným spôsobom.\nĎalej prokurátor namietal postup súdu v štádiu dokazovania na súde, kedy síce opakovane predvolal na\nhlavné pojednávanie svedkov B. C. a G. H. avšak aj napriek návrhu uvedeného v obžalobe pod bodom 2\n(predvolať a vypočuť okrem iných aj týchto svedkov), súd na hlavných pojednávaniach iba skonštatoval,\nže tieto osoby sa na predvolania súdu bez dôvodného ospravedlnenia nedostavili a ich predvedenie\nbolo neúspešné a tak boli výsluchy svedkov z prípravného konania oboznámené prečítaním, pričom\nprokuratúra aj naďalej trvala na osobných výsluchoch týchto svedkov, resp. súd sa ešte na hlavnom\npojednávaní z 16.05.2023 opýtal, či strany súhlasia s prečítaním výpovede svedkov - poškodených\na svedkov z prípravného konania alebo trvajú na osobnom výsluchu, pričom strany uviedli, že aj\nnaďalej trvajú na osobnom výsluchu. V danom prípade sa jedná o kľúčového svedka G. H., ktorá ako\njediná zo všetkých procesných strán (okrem obžalovaného) bola priamou účastníčkou pri spáchaní\nskutku obž. a pošk. B. C. bol v tomto trestnom konaní v postavení svedka, ktorý sa o konaní obž.\ndozvedel bezprostredne po jeho konaní od svedkyne G. H.. Bolo teda namieste oboch svedkov, všetkými\ndostupnými prostriedkami, ktoré Trestný poriadok dovoľuje, týchto svedkov na hlavné pojednávanie\npredvolať a vypočuť, aby bola zachovaná zásada ústnosti a bezprostrednosti tak, ako tento princíp\nzachoval pri výsluchoch svedkov A. C., B. K. a B. C..\nZ výsluchu obž. na hlavnom pojednávaní vyplynulo aj to, že videl svedka B. C., keď si išiel vyzdvihnúť\nmotorovú pílu a tohto videl vtedy, keď vyšiel na ulicu. K svedkovi B. C. nemá dobrý vzťah. Nevie o\ntom, že by mal niekto ďalší pílu v ruke v čase, keď si ju vyzdvihol až pokým ju nevrátil A. C.. Uvedená\nskutočnosť nekorešponduje so zadováženými kamerovými záznamami z ktorých vyplýva, že obž. aj\nspolu s pošk. idú spolu na bicykloch, čo preukazuje, že ich vzťah je skôr pozitívny a kamarátsky a ďalej\nje na kamerovom zázname zachytené, že obž. predmet a to motorovú pílu odkladá pod ihličnatý strom\nvedľa prameňa. Následne svedok B. C. prichádza pešo k prameňu a spolu komunikujú a potom obž.\nA. B. odchádza na bicykli preč a svedok B. C. motorovú pílu prenášal na bicykli preč. Táto skutočnosť\nzachytená na kamerovom zázname nekorešponduje tiež s časťou výpovede svedka B. C., ktorý uviedol,\nže on sa k píle ani nedostal, lebo nebolo kedy (pritom kamerový záznam preukazuje, že ju odnášal z\nmiesta prameňa). T. j. minimálne od času odcudzenia motorovej píly mal túto v rukách a disponoval ňou\naj svedok B. C.\nSvedok A. C. uviedol, že na deň 15.07.2021 nedal výslovný súhlas obž. aby vošiel na pozemok\na podľa jeho vyjadrenia G. H. v čase skutku nepoznala obžalovaného, ale teraz už majú dobrý\nvzťah a chodia spolu na kávu. O skutku sa dozvedel od G. poobede v ten deň. Toleroval vstup na\npozemok obž. Súd uveril danej výpovedi a túto považoval za dostatočnú nato, aby ju vyhodnotil ako\njasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný dôkaz, ktorý nie inými dôkazmi spochybniteľný či\ndokonca vyvrátený.\nUvedené je však dostatočne vyvrátené prečítanou výpoveďou svedkyne G. H. a tiež podaným trestným\noznámením G. H. (ktorý dôkaz súd ani neoboznámil; tu poukazuje, že za dôkaz možno v súlade s § 119\nods. 3 Tr. por. považovať aj informácie uvedené v trestnom oznámení (§ 62 Tr. por.).\nTrestné oznámenie môže byť na hlavnom pojednávaní v súlade s § 269 Tr. por. čítané ako listinný\ndôkaz (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn 2 To 2/2013), kde svedkyňa\njasne uvádza, po jej zákonnom poučení v zmysle ustanovení Trestného poriadku, že podáva trestné\noznámenie na A. B. a pri výsluchu uviedla, že uvidela chlapca, z videnia ho pozná, volá sa A..\nNie je teda pravdou, že by svedkyňa obžalovaného nepoznala. Pokiaľ sa o danej veci dozvedel pošk.\nA. C. poobede od svedkyni G. H. (pričom v prípravnom konaní uviedol, že keď prišiel domov až večer\nsa dozvedel od G. H. o udalosti) a už vtom čase mal byť daný konkludentný súhlas na vstup na jeho\npozemok nielen obž., ale aj iným osobám, nič nebránilo pošk, aby danú skutočnosť svedkyni G. H.\nozrejmil, čo síce on pri výsluchu v konaní na súde potvrdil, že svedkyni uviedol, že motorovú pílu A.\nB. neukradol, avšak svedkyňa aj napriek tomu, potom čo volala aj svojmu priateľovi B. C., podala dňa\n15.07.2021 v čase o 22.50 hod. trestné oznámenie a následne dňa 19.11.2021 a 31.01.2022 vypovedala,\npričom obsah jej výpovedí korešponduje s podaným trestným oznámením. Skutočnosť či svedkyňa\npoznala alebo nepoznala obž. (v prípravnom konaní to jasne svedkyňa potvrdila) by súd zistil osobným\nvýsluchom svedkyne.\nZ prečítanej výpovede svedkyne G. H. z prípravného konania (č. 1. 2532) jednoznačne vyplýva, že\ntáto uviedla, že asi dva roky býva u priateľa v C. a pokiaľ obž. ako aj svedok B. C. uvádzajú, že tam\nchodili skoro denno denne o tejto svedkyni teda obyvateľke tohto domu - nehnuteľnosti uviedli, že tam\nbýva krátko, tak sú ich výpovede jednoznačne spochybnené výsluchom svedkyne G. H. oboznámenej\n\nv konaní na súde. Tento rozpor súd nijako nevyhodnotil resp. ani sa ním nezaoberal, aj keď sa v tomto\nprípade jedná o podstatnú skutočnosť (okrem iných skutočností uvádzaných svedkyňou napríklad že\nuž dlhšie žila v tomto obydlí, akým spôsobom mali zatvorenú alebo zamknutú bránu, že poznala A. z\nvidenia a pod.). Svedkyňa však nevypovedala o tom, že by o nepovolenom vstupe na pozemok nejakým\nspôsobom informovala svedka A. C.. Uviedla však, že volala svojmu priateľovi B. C. a večer keď sa\nvrátil z práce sa rozhodla podať trestné oznámenie. Súd však odignoroval, nezaoberal sa a nevyhodnotil\nnávrh na vykonanie dôkazu a to čítanie výsluchu svedka G. H. na č. 1. 62-69 (bod 2. návrhu obžaloby)\nvrátane fotoalbumov z ktorého úkonu vyplýva, že po zákonnom poučení svedkyne, vykonaní výsluchu\na popisu osoby páchateľa bola s ňou vykonaná rekognícia podľa fotoalbumov.\nPokiaľ súd nechcel pripustiť tento návrh bolo jeho povinnosťou tento jeho postup riadne v konaní\nna súde odôvodniť. Podotýka však, že tento výsluch bol síce vykonaný po začatí trestného stíhania\nvo veci a pred vznesením obvinenia, avšak nebol to jediný usvedčujúci alebo výrazným spôsobom\nrozhodujúci dôkaz o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť\nobžalobu (stanovisko por. č. 30/2010 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nna zjednotenie výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané\npred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania \"vo veci\", ako aj k\notázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, sp. zn. Tpj 63/2009, prijaté\ndňa 7. decembra 2009).\nSvedkyňa B. K. vypovedala v konaní na súde okrem iného aj o tom, že súhlas na vstup na pozemok mal\nobž. aj od A. C., G. H. a B. C.. Na plote nebol ani zvonček Skutočnosť, že mal mat obž. súhlas na vstup\nna pozemok od svedkyni G. H. je v rozpore s výpoveďou nielen svedkyne G. H., ktorá jednoznačne\nuviedla, že nedala súhlas na vstup na pozemok obž. ale aj svedka B. C., ktorý potom ako sa dozvedel\no nepovolenom vstupe na pozemok nakázal svedkyni G. H., aby podala trestné oznámenie a aj\nso všetkými výpoveďami svedkov z prípravného konania (teda tí, ktorí v konaní na súde vypovedali\nrozdielne).\nV kontexte všetkých učinených osobných výsluchov svedkov A. C., B. K. a B. C. v konaní na súde\ntieto hodnotí ako účelové s jednoznačným cieľom a to vyviniť obž. spod trestnej zodpovednosti, o čom\nsvedčia nielen časti výpovedí svedkov, ktorí vypovedajú klamlivo o vzťahu obž. a svedkyne G. H., že ho\nona nepozná alebo aj pobyt svedkyne G. H. o ktorom tvrdia, že tam bývala veľmi krátko a tiež vo vzťahu\nobž. k ostatným svedkom, pretože aj napríklad samotný výsluch svedka B. C. (čo nie je zachytené v\npísomnej forme, ale v zvukovom zázname z hlavného pojednávania z 06.11.2024), ktorý na položenú\notázku od sudcu ako si vychádza s A. C. a svedkyňami K. a H., tak svedok odpovedal otázkou na súd,\nže či budú jeho výpoveď čítať aj tí a po odpovedí zo strany súdu, svedok B. C. uviedol, že vzťahy majú\ndobré. Aj táto časť výpovede nekorešponduje s jeho výpoveďou v začiatočnej fáze výsluchu na hlavnom\npojednávaní, kde svedkyňu G. H. nazval mrchou.\nSvedok B. C. uviedol, že aj telefóny mu obž. všetky kúpil, pričom obž. jasne vyjadril svoj postoj k\nsvedkovi B. C. v úvode svojej výpovede v konaní na súde, kde uviedol, že s ním nemá dobrý vzťah.\nVýsluch obž. v kontexte s osobnými výsluchmi svedkov v konaní na súde dáva jednoznačný záver o\núčelovosti spochybniť výpovede či už kľúčového a jediného očitého svedka tohto skutku a to G. H. a tiež\nsvedka B. C. ( priateľa svedkyne G. H.), ktorí doteraz na súde nevypovedali. Pokiaľ sa súd, každého\nzo svedkov v konaní na súde, jednotlivo pýtal, či bol daný súhlas na vstup do obydlia od iných svedkov\n(teda obyvateľov obydlia) tých čo boli v konaní na súde vypočuti aj tí čo neboli, nič nebránilo súdu aby\nsa svedkov, tých ktorí na súde doposiaľ nevypovedali (G. H. a B. C.), tak isto opýtal, či ostatní svedkovia\ndali alebo nedali súhlas na vstup na pozemok\nSúd poukázal po vykonanom dokazovaní na tú skutočnosť, že akýkoľvek návštevník by nemal pri\nnajlepšej vôli možnosť sa prihlásiť na návštevu, a minimálne musel ísť ďalej na pozemok a zaklopať na\nvchodové dvere aby sa prihlásil (porovnaj uznesenie KS Košice č. k. 6To/14/2020), nakoľko na plote\nnebol zvonček, o čom mali vypovedať viacerí svedkovia. Takáto úvaha súdu nie je porovnateľná s touto\nkonkrétnou trestnou vecou a je hypotetická, ktorú súd nemá nijakým dôkazom preukázanů, pretože tak\nmal súd zisťovať ako sa jednotlivé osoby ohlasujú ako návšteva v tomto konkrétnom prípade (napríklad\nbúchaním na bránu, pískaním, volaním a podobne), odhliadnuc od toho, že obž. išiel na pozemok\nneohlásene.\nSúd vyhodnotil, že obž. a pošk. A. C. nie sú v žiadnom rodinnom vzťahu (uvedená skutočnosť vyplynula\nz výpovede obž. v konaní na súde), pričom súd sa obmedzil iba na vyhodnotenie vzťahu obž. a pošk.\nA. C. z pozície rodinného vzťahu a neskúmal či sa v danom prípade nejedná o osoby v inom obdobnom\npomere (v kontexte ust. § 130 Tr. por. a § 127 ods. 4 Tr. zák. ). Z výsluchu obž. vyplynulo, že je priateľom\nobž. aj mu krstil malú dcéru to zn., že je krstným otcom (nie však z príbuzných v priamom pokoleni).\n\nPokiaľ súd vo vzťahu k svedkovi A. C., ktorému podľa obžaloby mala byť spôsobená škoda na motorovej\npile v sume 35 eur, vyhodnotil po výsluchu svedka v konaní na súde, že tento nie je ani vlastníkom\nmotorovej píly, lebo píla bola preto u neho, lebo mu ju dal kamarát do zálohy za požičané peniaze a\nvo vyšetrovacom spise nie je doložený žiadny pokladničný doklad o kúpe motorovej píly, pričom pri\nmotorovej píle, ktorá má 1 rok a je ešte v zákonnej záručnej dobe 2 roky je dôvodné očakávať, že vlastník\nsi pokladničný doklad odloží doma pre prípad reklamácie a na vyzvanie polície ho predloží do trestného\nkonania, čo sa nepodarilo zabezpečiť a od vlastníka je dôvodné očakávať, že pozná svoju vec a bude\nvedieť uviesť aspoň výrobcu a model motorovej píly, čo sa v tomto trestnom konaní nepodarilo zistiť, súd\nnesprávne hodnotil výpoveď tohto svedka, keďže tento v prípravnom konaní pri výsluchu dostatočne\npopísal odcudzenú motorovú pílu (rok stará, suma cca 70,- Eur, nejednalo sa o stihl ani husquarnu,\ndoklady asi zahodil), na základe čoho bolo následne vyhotovené aj odborné vyjadrenie.\nPokiaľ súd v závere napadnutého rozsudku uviedol, že v obžalobe ani skutková veta nekorešponduje\ns právnou vetou a právnou kvalifikáciou vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku vlámaním, poukazuje\nna vykonané dokazovanie v prípravnom konaní a to okrem iných podporných vykonaných osobných\ndôkazov v spojení s ohliadkou miesta činu (č. 1. 105-109), ktorá dokumentuje výšku brány 188-190\ncm, čo v zmysle judikatúry R 37/1993, je kvalifikačným znakom vlámania, keďže obžalovaný vnikol\nna riadne oplotený pozemok prekonaním prekážky a to oplotenia vysokého 188-190 cm za použitia\nvlastnej fyzickej sily. Navyše aj sám súd pri rozhodovaní o vine a treste v počiatočnom štádiu súdneho\nkonania prevzal vo vydanom trestnom rozkaze č. k. 5T/48/2022-205 zo dňa 04.08.2022 skutkovú vetu,\nprávnu vetu a tiež právnu kvalifikáciu uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry v Galante sp. zn. 2Pv\n262/21/2202-20 zo dňa 24.06.2024.\nZa logické, zrozumiteľné a presvedčivé považuje jednoznačne výpovede jednotlivých procesných strán\nvykonaných v prípravnom konaní, ktoré boli učinené zákonne, pričom niet pochýb o ich vierohodnosti.\nJednotlivé svedecké výpovede si neodporujú v podstatných okolnostiach o ktorých svedkovia vypovedali\na tieto sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v prípravnom konaní. Neušla pozornosti\nskutočnosť, že súd neoboznámil ako listinné dôkazy potvrdenie o zaistení veci a zápisnicu o prevzatí\nzaistenej veci (č. 1 102-103).\nZ uvedených dôvodov preto navrhol, aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia § 321 odsek 1\npísmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu\nGalanta vo výroku o treste a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec Okresnému súdu v\nGalante aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nK odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom obhajkyne osobitným\npísomným podaním, v ktorom uviedol nasledovné.\nRozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 06.11.2024, sp. zn. 5T/48/2022-353 (ďalej len „rozsudok\"),\nbol oslobodený spod obžaloby pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2\npísm. a) Trestného zákona. Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka odvolanie, ktoré dňa 26.11.2024\nodôvodnila.\nOkresný súd Galanta rozhodol na základe vykonaného dokazovania správne a v súlade s platnou\nprávnou úpravou. Dovoľuje si zdôrazniť nasledovné skutočnosti.\nPriebeh konania a podrobné hodnotenie výpovedi svedkov\nNa hlavnom pojednávaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré jednoznačne preukázalo, že jeho\nvstup na pozemok bol oprávnený a vykonaný so súhlasom dvoch zo spoluvlastníkov, A. C. a jeho\npartnerky B. K., s ktorými udržiaval dlhodobé priateľské vzťah, obzvlášť s A. C.. Nasledujúce výpovede\nsvedkov významne prispeli k objasneniu skutkového stavu:\n1. A. C. (31.01.2024):\nA. C. vypovedal, že je jeho dlhoročný kamarát a od detstva navštevuje jeho domácnosť. Potvrdil, že si\nobčas požičiava náradie a vždy ho vráti, t.j. bol dohodnutý s A. C. na tom, že si môžem požičiavať jeho\nnáradie V deň skutku nebol svedok prítomný doma a svedectvo o udalosti získal od G. H. (partnerky\njeho brata, ktorá tam v tom čase bola asi iba prvý týždeň, čo znamená, že ani nemohla poznať pomery v\nrodine a rodinných priateľov vlastníkov domu). Svedok počas svojej výpovede pred súdom zdôraznil, že\nbrána bola nezamknutá a že nemusel preliezať plot, keďže vstúpil na pozemok cez bránu.Potvrdil, že v\ndeň incidentu mu neudelil výslovný súhlas na vstup, ale jeho pohyb na pozemku bol bežne tolerovaný,\ntj. mal sám svedok za to, že v minulosti udelil súhlas na jeho vstup na ich pozemok. To, že svedok\nnekonkretizoval na aké dni má udelený súhlas ešte neznamená, že by v deň činu vstupoval na pozemok\nbez jeho súhlasu. Uviedol, že G. H. zavolala políciu a situácia bola z jej strany nesprávne interpretovaná.\n2. B. K. (03.04.2024):\n\nB. K. uviedla pred súdom, že v čase skutku nebola na adrese, kde sa stal incident, ale bola u svojej matky.\nPotvrdila, že je kamarát jej partnera A. C. a často k ním chodieva. Uviedla, že brána bývala otvorená\na nepriehľadná, pričom vstup do šopy bol voľný. Spomenula, že návštevníci sa obvykle neoznamovali\ndopredu a často išli rovno do šopy alebo zaklopali na dvere.\n3. G. H. (výpoveď prečítaná z prípravného konania):\nVo svojej výpovedi uviedla, že na kamerovom zázname zaznamenala pohyb osoby, ktorú považovala\nza obžalovaného. Kvôli neprítomnosti na súde jej výpoveď nebola konfrontovaná s ďalšími dôkazmi a\notázkami. Má za to, že jej výpoveď bola voči jeho osobe účelová, nepravdivá a zrejme vychádzajúca z\ntoho, že v tom čase táto svedkyňa nebývala na danej adrese a tak nemohla poznať rodinné pomery a\nrodinných priateľov vlastníkov nehnuteľnosti. Svedkyňa ignorovala výsluch pred súdom, na súd sa ani\nraz nedostavila a nevypovedala pred súdom pod prísahou. Aj z tejto vyhýbavej reakcií svedkyne má za\nto, že sa jej výpoveď z prípravného konania nezakladá na pravde.\n4. B. C. (6.11.2024):\nSvedok B. C. vypovedal, že je nevinný a že ho pozná ako priateľa. Uviedol, že vstupoval na pozemok so\nsúhlasom A. C. a poprel akékoľvek preskakovanie plotu pri konkrétnej udalosti, ale priznal, že inokedy\nsa preskakovalo do domu aj cez okno (bežná prax so súhlasom a s vedomím vlastníkov nehnuteľnosti).\nPotvrdil, že bol prítomný na pozemku spolu s ním v čase skutku. Opísal, že brána bývala otvorená a dom\nnemal zvonček, pričom návštevníci sa často ohlasovali hlasným volaním. Zmienil sa o svojom dobrom\nvzťahu s niektorými obyvateľmi domu a uviedol, že s ním (obž.) majú vlastníci domu blízky vzťah.\nSvedecké výpovede boli preskúmané súdom, ktorý vyhodnotil, že jeho pohyb na pozemku bol\noprávnený a nevykazoval znaky protiprávneho konania. Prvostupňový súd správne postupoval, ak\npovažoval výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní za dôveryhodné, aj v prípade, že sa odlišujú od\nvýpovedí z prípravného konania. Má za to, že v prípravnom konaní pokojne mohlo dôjsť ku kopírovaniu\ntextu alebo k nejakej chybe pri výsluchu svedkov. Svedkovia si zrejme obsah zápisnice neprečítali a\nuvedené iba podpísali. Z odlišností ich výpovedí boli aj svedkovia prekvapení počas ich výpovede pred\nsúdom. Z uvedeného má za to, že súd s odbornou náležitosťou skúmal dôveryhodnosť svedeckých\nvýpovedí počas konania pred súdom a správne dospel k názoru, že aj zo svedeckých výpovedí možno\nusúdiť, že nedošlo k spáchaniu trestného činu.\nNámietky prokurátorky a ich vyvrátenie\n1. Nevykonanie osobného výsluchu G. H.:\nTvrdenie prokurátorky: Prokurátorka namieta, že súd čítal výpoveď svedkyne G. H. z prípravného\nkonania namiesto jej osobného výsluchu, čo označuje za porušenie zásady bezprostrednosti\ndokazovania.\nVyvrátenie: Súd postupoval zákonne, pretože svedkyňa sa bez ospravedlnenia nedostavila ani na\nopakované predvolania. Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku je možné prečítať výpoveď z\nprípravného konania, ak sa svedok nedostaví a jeho predvedenie je neúspešné. Zároveň s ostatných\nvykonaných dôkazov bolo možné spochybniť výpoveď tejto svedkyne.\n2. Kamerové záznamy:\nTvrdenie prokurátorky: Na kamerových záznamoch má byť zachytený, ako odnášam motorovú pílu spolu\nso svedkom B. C..\nVyvrátenie: Kamerové záznamy boli predložené, avšak súd ich správne vyhodnotil v kontexte ďalších\ndôkazov. Záznamy nezachytávajú celý priebeh udalostí a ich interpretácia prokurátorkou je sporná,\nkedže A. C. potvrdil, že mal povolenie na vstup a náradie si bežne požičiaval, čo znamená, že ku krádeži\nnedošlo. To, že zobral motorovú pílu z pozemku A. C. sám potvrdil pred súdom na HP.\n3. Nejednotnosť výpovedí:\nTvrdenie prokurátorky: Prokurátorka poukazuje na rozdiely vo výpovediach svedkov, ktoré označuje za\nnejednotné.\nVyvrátenie: Rozdiely v drobných detailoch sú bežné pri viacerých výpovediach a nevypovedajú o\nnepravdivosti alebo nespoľahlivosti svedkov. Podstatné časti ich výpovedí sa však zhodovali, najmä\npokiaľ ide o to, že mal povolenie na vstup od spoluvlastníka domu. Z výpovedí A. C., B. K. a B. C.\nvyplýva, že na pozemok chodil pravidelne a jeho vstup bol tolerovaný.\nNesúhlasí s tvrdením prokurátorky, že: „V kontexte všetkých učinených osobných výsluchov svedkov\nA. C., B. K. a B. C. v konaní na súde, tieto hodnotí ako účelové s jednoznačným cieľom a to vyviniť\nobž. spod trestnej zodpovednosti,\" Uvedené sa nezakladá na pravde a ide iba o subjektívne domnienky.\nSvedkovia vypovedali pod prísahou pred súdom. Ich rozdielnosť výpovedi v porovnaní v prípravnom\nkonaní nebola zrejmá ani svedkom počas výsluchu pred súdom. Zrejme došlo ku kopírovaniu textov\n\nalebo k iným pochybeniam počas prípravného konania pri spisovaní zápisníc. Uvedené by zrejme\nvedel ozrejmiť vyšetrovateľ PZ, ktorý vykonával výsluchy svedkov. Podľa dostupných informácii však\nvyšetrovateľ PZ, ktorý vykonával výsluchy v prípravnom konaní už nie je zamestnancom Policajného\nzboru (uvedené si môže KS TT overiť na OR PZ Šaľa, ako aj dôvody rozviazania pracovného pomeru\ns týmto zamestnancom). Z uvedeného sa je tak domnievať, že výsluchy v prípravnom konaní neboli\nvykonané zákonným spôsobom (uvedené však nebolo v rámci trestného konania skúmané, avšak s\nohľadom na množstvo dôkazov preukazujúcich moju nevinu, uvedené ani nebolo potrebné).\nPodľa § 194 Trestného zákona sa trestného činu porušenia domovej slobody dopúšťa osoba, ktorá\nbez oprávnenia vnikne na pozemok inej osoby s úmyslom narušiť jej pokoj alebo súkromie. Trestné\nprávo rozlišuje medzi neoprávneným vstupom a vstupom na základe súhlasu oprávneného užívateľa\nalebo spoluvlastníka. V kontexte spoločného bývania je preto dôležité, aby bol vstup do obydlia alebo na\npozemok v súlade so vzájomnými dohodami a nebol vnímaný ako narušenie práv ostatných užívateľov.\nV predmetnom prípade neboli naplnené základné znaky skutkovej podstaty trestného činu.\nOprávnenie na vstup: jeho vstup na pozemok bol vykonaný so súhlasom spoluvlastníka A. C., ktorý bol\noprávnený umožniť prístup na pozemok.\nAbsencia úmyslu: Nebolo preukázané, že by konal s úmyslom narušiť pokoj alebo súkromie iných\nobyvateľov respektíve spôsobiť škodu. Jeho konanie nebolo vedené žiadnym zámerom poškodiť alebo\nnarušiť súkromie kohokoľvek na pozemku.\nPotvrdenie legitímnosti: Výpovede členov domácnosti a blízkych osôb jednoznačne potvrdili, že jeho\nvstup na pozemok bol považovaný za oprávnený a bežný, čo bolo v súlade s dlhoročnými zvyklosťami.\nZ ustanovení trestného práva vyplýva, že ak osoba vstúpi na pozemok so súhlasom oprávneného\nužívateľa, tento vstup nemôže byť bez ďalších okolností považovaný za neoprávnený. Navyše, ochrana\ndomovej slobody sa vzťahuje na faktické užívanie obydlia, pričom subjektívne dojmy osôb bez znalosti\nvšetkých okolnosti nemôžu tvoriť základ pre záver o protiprávnosti konania.\nTieto skutočnosti jasne naznačujú, že znaky skutkovej podstaty trestného činu neboli naplnené.\nPrvostupňový súd tak dospel k správnym skutkovým a právnym zisteniam a jeho rozhodnutie považuje\nv celom rozsahu za právne správne.\nV zmysle vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd za mietol odvolanie prokurátora a potvrdil\nRozsudok Okresného súdu Galanta v celom rozsahu.\nKonanie na odvolacom súde:\nKrajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajkyne ako i\nprokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava.\nZástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedla, že napadnutý rozsudok\npovažuje za nezákonný, v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením odvolania podaného okresnou\nprokuratúrou, a preto mu navrhuje vyhovieť.\nObžalovaný spolu s obhajkyňou na verejnom zasadnutí navrhli, aby odvolanie prokurátora bolo\nzamietnuté podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.\nKrajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom, podľa § 317\nods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti\nktorému podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že\nodvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.\nOdvolací súd po preskúmaní veci predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim\npodstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo\npodľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na\nobjasnenie skutkového stavu veci a jednak na práva obžalovaného na obhajobu.\nSkutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku sú aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom\npojednávaní.\nVzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na správne podrobne rozvedené\ndôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa\nvykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové\nzistenia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu ( na rozdiel od názoru odvolateľa) prvostupňový súd postupoval pri\nhodnotení dôkazov dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., pričom ich hodnotil na základe vnútorného\npresvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne\na v konečnom dôsledku dospel k správnym skutkovým zisteniam.\nZ odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je rovnako zrejmé, ktoré skutočnosti vzal za dokázané\nv súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami\n\nsa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku\nstručne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s dôkazmi vykonanými v súlade s procesným právom a akými\núvahami sa spravoval keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného\nzákona.\nKrajský súd sa stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa\nvo vzťahu k výroku o vine a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto\nkonštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok prokurátora vo vzťahu k výroku o vine\n( resp. o oslobodení obžalovaného) v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody\nodvolania prokurátora sú v podstate súhrnom obžalobných tvrdení prezentovaných v celom doterajšom\nkonaní.\nProkurátor založil svoje odvolanie na opakovaných dôvodoch (dôkazoch) obžaloby použitej v konaní\npred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi sa ale súd prvého stupňa v\nnapadnutom rozsudku vysporiadal dostatočne a procesne súladným spôsobom a v podstate nenechal,\npokiaľ ide o otázku viny, otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.\nTak, pokiaľ sa týka konkrétneho prípadu, ale aj vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že skutočnosť, že\nodvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku,\nnemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti\nzáverov vyslovených súdom prvého stupňa. Odvolací súd naviac zdôrazňuje a opakuje, že odvolateľ v\nprevažujúcej miere primárne vo svojom odvolaní namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, a\npredkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov (rozvedených v písomnom odvolaní) a vlastné\npredstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Odvolanie\nje v podstate založené na opakovaní dôvodov (dôkazov) prokurátora použitej v konaní pred súdom\nprvého stupňa (uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 78/05).\nOdvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny, zákonný a úplne zodpovedajúci\nvykonanému dokazovaniu.\nOkresný súd správne vyhodnotil, že v danom prípade nedošlo k naplneniu objektívnej ani subjektívnej\nstránky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného\nzákona, a to z dôvodu, že vstup obžalovaného do obydlia bol oprávnený a vykonaný so súhlasom\njedného z oprávnených užívateľov nehnuteľnosti, konkrétne A. C..\nZ výpovedí obžalovaného a viacerých svedkov (A. C., B. K., B. C.) jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný\nbol oprávnený vstupovať na dotknutý pozemok, pričom bol dlhodobo tolerovaný ako osoba, ktorá má\nprístup na nehnuteľnosť a je oprávnená používať náradie, vrátane predmetnej motorovej píly.\nOdvolací súd v spornej otázke poukazuje na to, že v danom prípade postačoval súhlas aspoň jedného z\nužívateľov obydlia na oprávnený vstup tretej osoby do tohto obydlia, aj v prípade, že iný užívateľ s týmto\nvstupom nesúhlasí, ako to vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu, konkrétne z\nuznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/123/2022 zo dňa 30. marca 2023.\nV danej súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje obydlie nedotknuteľné. Vstup do obydlia možno obmedziť len za zákonom stanovených podmienok.\nOchranu nedotknuteľnosti obydlia ďalej konkretizuje § 194 Trestného zákona, ktorý vymedzuje skutkovú\npodstatu trestného činu porušovania domovej slobody.\nZ právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov, vyplýva, že pri viacosobovom užívaní obydlia\n(napr. manželia, partneri, spolubývajúci) postačuje na oprávnený vstup tretej osoby do tohto obydlia\nsúhlas aspoň jedného z oprávnených užívateľov. Tento záver sa opiera o výklad pojmu „oprávnený\nužívateľ obydlia“, ktorým sa rozumie osoba, ktorá obydlie právne alebo fakticky využíva ako miesto na\nuspokojovanie svojich bytových potrieb a má k nemu určitý právny vzťah (napr. vlastníctvo, nájom, či\nspoluvlastnícky alebo spolunájomný vzťah).\nV predmetnej veci sa riešila otázka, či bol vstup tretej osoby do spoločného obydlia oprávnený, ak s\nním jeden z užívateľov (svedok C.) súhlasil, zatiaľ čo druhý užívateľ (svedkyňa G. H.) s týmto vstupom\nnesúhlasila alebo nebola o ňom informovaná.\nOdvolací súd v súlade s rozhodovacou činnosťou tunajšieho súdu zaujal stanovisko, že už samotný\nsúhlas jedného z užívateľov obydlia (ktorý má právo ho obývať) postačuje na to, aby vstup tretej osoby\nnebol kvalifikovaný ako neoprávnený. Súhlas druhého užívateľa v tomto prípade nie je potrebný, pokiaľ\nnedôjde k zjavnej kolízii práv (napr. ak by takýto vstup slúžil na narušenie práv druhého užívateľa – napr.\npráva na súkromie, osobnú bezpečnosť a pod., čo však musí byť preukázané konkrétnymi okolnosťami).\nTento právny záver je v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý uznáva princíp,\nže tam, kde má osoba reálnu kontrolu a prístup k obydliu, jej rozhodnutie (napr. o vstupe inej osoby) má\nprávne dôsledky aj voči ostatným užívateľom, ak nie je zrejmé, že by tým došlo k porušeniu základných\npráv ostatných osôb.\n\nZ uvedeného vyplýva, že na oprávnenosť vstupu tretej osoby do spoločného obydlia stačí súhlas\njedného z užívateľov, pokiaľ ide o osobu, ktorá má právne relevantný vzťah k obydliu. Absencia alebo\nnesúhlas druhého užívateľa sama osebe nezakladá skutkovú podstatu trestného činu porušovania\ndomovej slobody, ak nevznikne ďalší kvalifikovaný zásah do jeho práv. Tento prístup zároveň zabraňuje\nformalizmu a rešpektuje faktickú autonómiu každého oprávneného užívateľa obydlia.\nRovnako nebol preukázaný úmysel obžalovaného konať proti vôli oprávnených osôb alebo v úmysle\nporušiť domovú slobodu, keďže jeho konanie spočívalo len v bežnom a dlhodobo tolerovanom vstupe\nna pozemok (za rôznym účelom), na ktoré mal opakovane daný súhlas.\nPodanie trestného oznámenia svedkyňou G. H. bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu skôr výsledkom\nnedorozumenia a neznalosti zaužívaných vzťahov, pričom bolo podľa názoru odvolacieho súdu\nsíce podané na základe objektívne jasne vnímaného protiprávneho konania, ktoré bolo však na\nzáklade vykonaného dokazovania preukázané ako subjektívne mylné presvedčenie oznamovateľky o\nprotiprávnosti určitého správania – v tomto prípade neoprávneného vstup do obydlia obžalovaným.\nSkutkové okolnosti, ktoré viedli k podaniu oznámenia, boli vyhodnotené zo strany odvolacieho súdu ako\nvýsledok komunikačného zlyhania alebo mylného výkladu bežných vzťahov, pričom svedkyňa nemala\ndostatočné poznatky o bežnom režime resp. o právach osôb v danom prostredí (kto má právo vstupovať\ndo obydlia alebo za akých podmienok), jej oznámenie síce mohlo byť podané v dobrej viere, ale nemalo\noporu v reálnom porušení právnych noriem.\nSamotné oznámenie teda nebolo dôkazom o spáchaní trestného činu, ale len podnetom k jeho\nprevereniu, dôvodnosť podozrenia bola oslabená už samotným konštatovaním, že oznamovateľka\nvychádzala z mylného predpokladu, čo bolo v rámci hlavného pojednávania výpoveďami svedkov\ndostatočne preukázané.\nZ uvedeného dôvodu preto neboli splnené podmienky na uznanie viny obžalovaného, preto odvolací\nsúd sa plne stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že chýbajú znaky neoprávneného konania a\ntiež zložka úmyselného zavinenia, ktorá je pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nevyhnutná.\nK ostatným odvolacím námietkam prokurátora:\nOkresný súd mal podľa názoru odvolateľa nesprávne vyhodnotiť dôkazy, nepostupovať v súlade so\nzásadou hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., pričom tieto nehodnotil jednotlivo ani vo\nvzájomných súvislostiach.\nOdvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Princíp voľného hodnotenia dôkazov je základnou\nzásadou trestného konania, ktorá poskytuje súdu dispozitívnu právomoc vyhodnotiť každý dôkaz podľa\nvlastného vnútorného presvedčenia, pokiaľ sú dôkazy vykonané zákonným spôsobom a v súlade s\nprincípmi spravodlivého procesu.\nZ rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že súd sa zaoberal všetkými vykonanými dôkazmi,\nanalyzoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a svoje hodnotenia logicky odôvodnil. Súd sa\nnezameral výlučne na obhajobné tvrdenia, ale kriticky zhodnotil rozpory medzi výpoveďami jednotlivých\nsvedkov a kamerovými záznamami, pričom vysvetlil, prečo niektorým dôkazom neprikladal rozhodujúcu\nváhu.\nVnútorné presvedčenie súdu vyplývajúce z hodnotenia dôkazov nepodlieha revízii len preto, že\nprokurátor má iný názor na ich význam. Odvolací súd môže zasiahnuť len v prípade arbitrárnosti alebo\nlogickej nekonzistencie hodnotenia, čo však v tomto prípade nenastalo.\nAk prokuratúra tvrdí, že súd porušil zásady ústnosti a bezprostrednosti tým, že nevypočul svedkov\nG. H. a B. C., teda týchto kľúčových svedkov osobne, odvolací súd považuje aj túto námietku za\nprávne irelevantnú. Z § 263 ods.3 Tr. por. vyplýva, že súd môže prečítať výpoveď svedka z prípravného\nkonania, ak sa svedok opakovane na pojednávanie nedostaví bez ospravedlnenia a jeho predvedenie\nje neúspešné. To sa v tomto prípade naplnilo – súd opakovane predvolával oboch svedkov, ich neúčasť\nbola objektívne zdokumentovaná, a preto bol postup súdu v súlade so zákonom.\nÚstavný súd aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane konštatujú, že absencia\nosobného výsluchu svedka neporušuje právo na spravodlivý proces, ak bola zabezpečená jeho výpoveď\nv prípravnom konaní a obžalovaný mal možnosť sa s ňou oboznámiť a reagovať na ňu. V tomto prípade\nboli výpovede oboch svedkov prečítané na hlavnom pojednávaní, čím bola zásada kontradiktórnosti\nzachovaná.\nAk prokuratúra namieta, že kamerové záznamy, výpovede a iné dôkazy mali byť vo vzájomnom rozpore,\nodvolací súd uvádza, že skutočnosť, že medzi dôkazmi existujú rozpory neznamená dôvodom na\nautomatické uznanie viny, práve naopak, existencia rozporov medzi dôkazmi môže byť dôvodom na\noslobodenie obžalovaného, pokiaľ tieto rozpory neumožňujú bez akýchkoľvek rozumných pochybností\ndospieť k záveru o jeho vine. V trestnom konaní totiž platí zásada in dubio pro reo – v pochybnostiach\n\nv prospech obžalovaného – ktorá súdu ukladá povinnosť rozhodnúť v prospech obžalovaného, ak\nskutkový stav nemožno spoľahlivo objasniť.\nJe pravdou, že dokazovanie prinieslo množstvo nejasností a nepresvedčivých výpovedí, pričom viaceré\nsvedectvá sa vzájomne vyvracali, resp. boli nepresné a v rozpore s inými dôkazmi, preto aj podľa názoru\nodvolacieho súdu súd dôvodne zhodnotil, že z dôkazov nevyplýva bez pochybností, že obžalovaný konal\ntak, ako je mu kladené za vinu, preto konštatoval nedostatok dôkazov na uznanie viny.\nPokiaľ prokuratúra namieta, že svedkovia vypovedali účelovo s cieľom vyviniť obžalovaného, k tomu\nodvolací súd len uvádza, že ostáva skutočnosťou, že každý výpovedajúci svedok má určitý subjektívny\nvzťah k obžalovanému alebo k veci samej. Úlohou súdu bolo tieto vzťahy analyzovať, čo aj okresný\nsúd vykonal. Vyhodnotil motívy, vzťahy a vierohodnosť jednotlivých výpovedí a svoje závery zdôvodnil.\nNeexistuje zákonný dôvod na to, aby výpoveď bola označená za účelovú len preto, že vyznieva v\nprospech obžalovaného.\nK procesným návrhom prokuratúry ohľadom doplnenia dokazovania je potrebné uviesť, že súd nie je\npovinný vykonať každý navrhnutý dôkaz, ak už na základe vykonaných dôkazov má dostatok podkladov\npre svoje rozhodnutie (§ 2 ods. 11 Tr. por.). Vykonanie každého navrhovaného dôkazu podlieha\ndiskrečnej právomoci súdu, ktorý posudzuje jeho potrebnosť, relevanciu a zákonnosť.\nAni argument odvolateľa, že súd nevyhodnotil podané trestné oznámenie svedkyňou ako dôkaz, nie\nje dôvodný, pretože trestné oznámenie nie je samostatným dôkazným prostriedkom, ale podnetom\nk začatiu trestného stíhania. Obsah oznámenia bol zachytený v svedeckej výpovedi, ktorá bola\noboznámená zákonným spôsobom (prečítaním), a súd sa s ňou oboznámil.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného dokazovania o priebehu skutkového deja, ako aj z ďalších vykonaných\ndôkazov (výpovedí obžalovaného a svedkov), tak, ako to podrobne popisuje i súd prvého stupňa, sa\nteda jednoznačne nepotvrdilo, že by obžalovaný spáchal skutok napĺňajúci znaky prečinu porušovania\ndomovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e),\npísm. j) Trestného zákona tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba.\nOkolnosti, ktoré okresný prokurátor uvádzal v dôvodoch odvolania, vyznievajú aj podľa názoru\nodvolacieho súdu skôr iba hypoteticky, nie je však možné na základe týchto skutočností vysloviť\njednoznačné závery o porušení domovej slobody obžalovaným, teda o zavinení obžalovaného. Preto\npotom okresný súd správne oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože\nnebolo dokázané, že skutok popísaný v obžalobnom návrhu okresného prokurátora, je konkrétnym\ntrestným činom.\nZ pohľadu vyššie uvedeného krajský súd dodáva, že uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie\nje možné založiť na hypotetických úvahách a záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti (a to ani\npravdepodobnosti vyššieho stupňa). Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z\nhodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých\ndostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky\nviny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovanej osoby. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej\nveci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu\n„in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného) obžalovanú osobu spod podanej\nobžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou\nje zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do\ntrestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne bremeno\nv otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým\npravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obžalovanú osobu\npriaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania „in dubio pro reo“, a tým aj\nzásady prezumpcie neviny. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty,\nktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla ,,preukázania\nmimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť“.\nCelkom na záver je potrebné uviesť, že všeobecný súd nie je povinný reagovať na každú jednu odvolaciu\nnámietku samostatne, najmä ak ide o námietky, ktoré nemajú podstatný vplyv na vecnú správnosť\nrozhodnutia. Súd je povinný vysporiadať sa len s takými námietkami, ktoré sú právne relevantné a\nrozhodné pre posúdenie veci, teda ktoré môžu mať vplyv na samotný záver o správnosti rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie.\nTento prístup je v súlade s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej odvolací súd nie je viazaný obsahom\nvšetkých námietok účastníka konania, ale je oprávnený a povinný skúmať rozhodnutie súdu prvej\ninštancie len v medziach tých odvolacích dôvodov, ktoré sú z hľadiska vecného a právneho rozhodnutia\nrelevantné. Z uvedeného dôvodu ani v tomto prípade nebolo nevyhnutné osobitne sa vysporiadavať s\nkaždou jednotlivou námietkou, ktorá nepredstavovala rozhodnú právnu otázku v posudzovanej veci.\n\nZ týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a preto\nvo vzťahu k jeho odvolaniu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto uznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/48/2022", "guid": "119e3668-5d49-4ce5-b0f5-a9a4bb9fcd55:5c9eb22e-8881-475f-8184-15c46dc7c9e4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "06aa3574-d843-4725-95a1-b547a42df372:7abab84a-ed03-4c3d-af38-b6f21da08863", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5412010047.1", "spisova_znacka": "2To/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/2/2013 z 19. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5412010047.1"}], "citovane_v": []}