{"guid": "b3ea36f3-f7a4-46f3-b0ce-3d2760a18e9d:218aa264-5f4e-47de-8b4d-63372a245b69", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322010533.1", "spisova_znacka": "3To/87/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/87/2025 z 26. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. augusta 2025, sp. zn. 3To/87/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2322010533.1", "identifikacne_cislo": "2322010533", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Stanislavská", "sudca_id": 223, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-stanislavska-223", "datum_vydania": "2025-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-1", "nazov": "§ 173 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-173"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 173 ods. 3 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-173"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-173", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/218aa264-5f4e-47de-8b4d-63372a245b69", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010533.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010533.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010533.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n3To/87/2025\n2322010533\n26. 08. 2025\nJUDr. Katarína Stanislavská\nECLI:SK:KSTT:2025:2322010533.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov\nJUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pôvodne\npre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno\nd), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s poukazom na § 138 písmeno b),\npísmeno j) Trestného zákona účinného do 05.08.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.08.2025\nv Trnave, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09. apríla\n2025 sp.zn.14T/1/2022 a takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX\n\nv C., z a m i e t a.\n\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 09.04.2025, sp. zn. 14T/1/2022-352 bol\nobžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou\na psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138\npísm. b), písm. j) Trestného zákona a účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe,\nže\nnajmenej od mája roku 2019 do 04:45 hod. dňa 25.05.2020 prechovával indoorové zariadenie určené\nna pestovanie marihuany a neoprávnene prechovával vysušenú zelenú rastlinu konope - marihuanu\ns hmotnosťou 1390 mg s obsahom 16 mg THC a plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom\nkonope - marihuanou s hmotnosťou 514 mg, s obsahom 12 mg THC, ktoré boli počas domovej prehliadky\nvykonanej na základe príkazu Okresného súdu Galanta, sp. zn. 27Tp/372/2020-2-V-OSGA zo dňa\n21.05.2020 v rodinnom dome nachádzajúcom sa v meste C., na ulici D. E. XXX/X, číslo LV XXX a v\npriestoroch k nemu prislúchajúcich zaistené, pričom obžalovaný marihuanu taktiež predával za 5-10 eur\nza 1 gram či vymenil za iné veci a to najmenej osobám F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., A.\nXXXX/XX, ktorému drogy predával od mesiaca november 2019 pravidelne - raz týždenne, H. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom I. E. XXX, ktorému drogy predal cca 5 krát a D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom C., A. XXXX/XX, ktorému drogy predával pravidelne od októbra roku 2019 až do mája roku 2020,\npričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch\nrastliny z rodu Cannabis sú zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol\n(THC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok,\nZa tento trestný čin okresný súd obžalovanému uložil( ,,citácia“) ,, Podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona\núčinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), § 39\nodsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.\nPodľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia\nslobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia vecí, a to:\n- 3 ks digitálne mikrováhy,\n\n- 1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A5, čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou\na SD pamäťovou kartou\n- 1 ks fotoaparát zn. Canon Olympus SP-560 UZ s pamäťovou kartou 2 GB.“\nPo vyhlásení napadnutého rozsudku prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní podal ihneď\nodvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného( č.l.351 spisu) , obhajca obžalovaného\npodal ihneď odvolanie ( č.l.351 spisu). Prokurátorka písomným podaním zo dňa 24.06.2025, doručeným\nokresnému súdu dňa 25.06.2025 ( č.l.379) odvolanie podané čo do výroku o trestne v neprospech\nobžalovaného zobrala späť. Okresný súd uznesením zo dňa 27.06.2025 ( č.l.381 spisu) zobral\nna vedomie späťvzatie odvolania. Obžalovaný písomným podaním prostredníctvom obhajcu zo dňa\n12.06.2025 ( č.l.370 spisu), doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 16.06.2025 odôvodnil podané\nodvolanie.\nV písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom obhajcu ( č.l.370-374 pisu) po úvodnej\nrekapitulácia záverov napadnutého rozsudku uviedol, že trest je neprimerane prísny. Poukázal na\nteoretické východiská pre ukladanie trestu a konštatoval, že okresný súd pochybil, ak v rámci upravenej\ntrestnej sadzby 7 až 15 rokov mu uložil trest vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, avšak trest\nnepodmienečný. Je toho názoru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v tomto rozpätí\nje pre neho neprimerane prísne a účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť aj trestom alternatívnym,\nresp. trestom odňatia slobody, ktorého výkon by súd podmienečne odložil.\nPri výmere trestu bolo potrebné zohľadniť, že neodvolateľné vyhlásenie viny bolo\nz hľadiska\nďalšieho postupu veľmi významné, keďže v rozsahu jeho priznania sa nevykonalo kontradiktórne hlavné\npojednávanie a z toho vyplývajúce celé dokazovanie, čo zakladalo\nv tomto prípade dôvod pre\nmimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v\nsúlade s ustanovením § 39 odsek 5 Trestného zákona. Nakoľko svoje konanie oľutoval, poukázal aj na\nsvoju rodinnú situáciu a skutočnosť, že skutok spáchal v dôsledku zložitej životnej situácii po smrti otca,\ns ktorou som sa nevedel zmieriť a nedomyslel možné dopady mojich krokov, mal zato, že vysvetlenie\nsituácie a tento jeho postoj bude zohľadnený pri ukladaní trestu a neaplikovaním aj ust. § 39 ods. 1 Tr.\nzákona je uvedený trest neprimerane prísny a prekračuje mieru nevyhnutnú pre splnenie svojho účelu.\nŽije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je ochrnutá a je v plnom rozsahu odkázaná na jeho\nosobnú starostlivosť. Je toho názoru, že v jeho prípade sa nejedná o kriminálne závadovú osobu a to\ns poukazom na skutočnosť, že sa na neho hladí, akoby nebol odsúdený a v období od 26.07.2017 do\n11,04.2022 spáchal iba 1 priestupok. Za ostatné obdobie je pracovne a zárobkovo činný, stará sa o svoju\nnevládnu matku, aby mohla dôstojne žiť a zabezpečuje celé fungovanie domácnosti. Zabezpečujem\nteda potreby rodiny z materiálneho hľadiska, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody by mal\nnepochybne vplyv na moju matku ako na moju blízku osobu.\nZ týchto dôvodov má zato, že je namieste pristúpiť k zmierneniu trestu a to uložením alternatívneho\ntrestu, resp. podmienečného trestu odňatia slobody s uložením skúšobnej doby. Takýto trest by bolo\nmožné považovať za dostatočne prevýchovný, spôsobilý privodiť jeho nápravu a odradiť ho od páchania\nprípadnej ďalšej trestnej činnosti. Uvedomuje si dôsledky svojho protiprávneho konania a uvedomil si aj\nhodnotu osobnej slobody, ako aj svoje povinnosti voči svojej rodine, ktorej fungovanie v dôsledku svojho\nsprávania trestuhodne ohrozil.\nV závere uviedol, že nemá najmenšiu pochybnosť o správnosti svojej viny, ale nemôže súhlasiť s\nvýškou trestu – uloženým trestom, ktorý je neprimeraný. Prejavil nad svojim konaním ľútosť, uvedomil\nsi protiprávnosť svojho konania a očakáva spravodlivý primeraný trest za súčasnej aplikácie § 39 ods. 1\nv spojení s ust. 39 ods.5 Tr.zákona, ktorý by mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu, resp.\nuložil alternatívny trest.\nKonanie na odvolacom súde\nPodľa § 317 Trestného poriadku:\n(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.\n3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal\nodvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\n(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a\nodvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o\ntreste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.\n(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých ;osôb, o ktorých\nbolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a\npredchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.\n\nKrajský súd ako odvolací súd (,,ďalej len odvolací súd“) skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť\npodľa § 317 Trestného poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie obžalovaného bolo podané včas (§\n309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba\n(§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či\nnedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313\nTrestného poriadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorému nie je prípustné (§ 307 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku).\nOdvolací súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako\noprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o trestu, proti ktorému je tento opravný prostriedok\nprípustný a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nOdvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej\nprokuratúry a obhajcu obžalovaného. Obžalovaný písomným podaním predloženým obhajcom na\nverejnom zasadnutí požiadal o vykonanie verejného zasadnutia vo svojej neprítomnosti. Obžalovaný\nprevzal predvolanie na verejné zasadnutia dňa 23.07.2025, obhajca dňa 23.07.2025 a krajská\nprokuratúra dňa 21.07.2025. U všetkých predvolaných osôb bola lehota na prípravu zachovaná.\nProkurátorka prítomná na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok I.stupňového súdu a výrok o treste\npovažujeme za zákonný a primeraný a postačujúci na nápravu obžalovaného. Odvolanie obžalovaného\nnavrhla ako nedôvodné zamietnuť.\nObhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania. Má za to,\nže z dôvodov v ňom uvedených je možné považovať trest uložený Okresným súdom Galanta za\nneprimeraný a má za to, že vzhľadom na okolnosti, ktoré boli aj senátom uvedené aj vzhľadom\nna postoj obžalovaného, trestnú činnosť a vzhľadom na jeho vek nie je potrebné na neho vplývať\nnepodmienečným trestom odňatia slobody a žiada, aby mu senát dal šancu na jeho nápravu a\nnavrhujeme rozhodnúť v zmysle petitu.\nOdvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu\nk výroku o treste vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných\nzásad, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil svoje\núvahy o primeranosti uloženého trestu, jeho zákonnosti a spravodlivosti vzhľadom na všetky okolnosti\nprípadu a osobné pomery obžalovaného.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného\nporiadku dostatočne uviedol právne úvahy súvisiace s výrokom o treste . V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje na to, že v dvojinštančnom inštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého\nstupňa tvoria jednotu a v prípade ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto\npovažuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby\nna tieto len stručne poukázal (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018).\nOdvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo\nskutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá podstatné\nvýhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach\nna neho poukazuje.\nV prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zmene právnej\nkvalifikácie požiadal o možnosť urobiť vyhlásenie, čo mu bolo zo strany okresného súdu umožnené\na následne po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo\nspáchania skutku uvedeného v obžalobe a právnej kvalifikácie zmenenej na hlavnom pojednávaní, na\nvšetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného\nporiadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátor mal k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhol toto\nvyhlásenia neprijať. Okresný súd postupoval správne, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný\nzo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následnej úprave právnej kvalifikácie na hlavnom\npojednávaní a to aj napriek nesúhlasu prokurátora a vykonal dokazovanie ohľadne trestu .\nV konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania zločinu neoprávnenej výroby\na obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 .\nOdvolací súd vzhľadom na odvolanie podané obžalovaným do výroku o treste ako aj vzhľadom na\nvyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom prvého stupňa sa\nmeritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.\nK výroku o treste.\nPri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle : všeobecných zásad podľa § 33a Trestného\nzákona podľa ktorých páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Sankcie sa ukladajú s\nprihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a\n\njeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej\nčinnosti a zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného\nzákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v\npáchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a\nsúčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa\nspoločnosťou. ri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a\njeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,\njeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie\no náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie\nurovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní\ndruhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať\ntrestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo\nto nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s\nprihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a\nto buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.\nTrest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu\nblízke osoby.\nTrestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa\nnavzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu\nodsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie\nostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu\nprávnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi\nprevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného\nčinu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak\nnúti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanic-kému\npostupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,\nsp. zn. 4 To 7/2013).\nIndividuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby\nviedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych\npáchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti\nu ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti\nnajavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním\ntrestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty\nindividuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.\nDisproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému\npôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest\nsamozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda\nobsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako\naj etické (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa\n23.6.2015).\nPo komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd\nnepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné na ukladanie sankcie. V tomto\nsmere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle dokazovanie a to vypočutím obžalovaného\nk svojej osobe ( č.l.346 spisu), oboznámením listinných dôkazov a to výpisom z ústrednej evidencie\npriestupkov ( č.l.166 spisu), odpisom registra trestov, lustráciou v sociálnej poisťovni, lekárske správy,\noboznámením vecného dôkazu a správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné\npre uloženie zákonného a spravodlivého trestu.\nPokiaľ ide o výmeru trestu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne u odsúdeného skúmal\npomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj okolnosti, ktoré podmieňuje\nuloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá\npodmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.\nObžalovanému okresný súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ( priznal\nsa a oľutoval spáchanie trestného činu) a priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona nezistil.\nOkresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 173 ods.3\nTrestného zákona účinného v čase ukladania trestu, ktorá je 7 ( sedem) až 15 ( pätnásť) rokov.\nVzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku ( podľa § 257 ods.1 písm.b)\nTrestného zákona), kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti okresný súd správne\npristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona a po\n\núprave dolnej hranice trestnej sadzby zníženej o jednu tretinu ukladal trest od 4 ( štyri) roky a 8 ( osem)\nmesiacov do 15 rokov.\nOkresný súd správne poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej\npokiaľ v konaní pred okresným súdom obžalovaný využil právo urobiť vyhlásenie o vine zo spáchania\nskutku uvedeného v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a toto vyhlásenie súd prijal,\nstratil možnosť takéto vyhlásenie o vine odvolať a zároveň v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu priznania viny,\npodať riadny opravný prostriedok (obdobne pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.\nÚS 143/2020 zo 07. júla 2020), teda prijatím vyhlásenia o vine súdom obžalovaný neodvolateľne prijal\nvšetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané\nrozhodnutie súdu o druhu a výmere uloženého trestu (R 44/2017).\nOkresný súd v súlade so zákonom pri ukladaní trestu prihliadol aj na postoj obžalovaného k trestnej\nčinnosti ako aj skutočnosť, že k spáchaniu trestnej činnosti sa priznával už v procesnom postavení\nobvineného pri jeho prvotnom výsluchu, jeho postoj k vyko-návanému dokazovaniu na hlavnom\npojednávaní (súhlasil s čítaním znaleckých posudkov) ako aj na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní\nnepopieral spáchanie skutku ako takého, namietal len jeho právnu kvalifikáciu .\nOkresný súd v odôvodnení rozhodnutia podrobným spôsobom vyhodnotil okolnosti prípadu, najmä\nzávažnosť stíhanej trestnej činnosti a jej rozsah, vysporiadal sa aj so skutočnosťami uvádzanými\nobžalovaným ohľadom nepriaznivého zdravotného stavu matky obžalovaného a tieto okolnosti správne\nnevyhodnotil ako okolnosti, ktorými by boli naplnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu aj podľa\n§ 39 ods. 1 Trestného zákona.\nTrest uložený okresným súdom v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov (teda na úplne dolnej hranici upravenej\ntrestnej sadzby) pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje odvolací súd za zákonný\na spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní\nfunkciu tak individuálne ako aj generálnej prevencie.\nOkresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného v zmysle ustanovenia § 48 ods.2 písm.a)\nTrestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko\nobžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia\nslobody pre úmyselný trestný čin.\nOkresný súd správne a v súlade so zákonom v zmysle ustanovenia § 60 ods.1 písm.a) Trestného zákona\nrozhodol trest prepadnutia vecí, a to:\n- 3 ks digitálne mikrováhy,\n- 1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A5, čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou\na SD pamäťovou kartou\n- 1 ks fotoaparát zn. Canon Olympus SP-560 UZ s pamäťovou kartou 2 GB,“\nteda vecí, ktoré boli použité na páchanie trestnej činnosti.\nK odvolacím námietkam\nV rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Súd si úsudok o\nmožnosti nápravy obžalovaného vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti\nspáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu jeho spáchania,\nnásledkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení osoby obžalovaného.\nMožnosť nápravy obžalovaného konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne\nide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa obžalovaného na základe objasnenia jeho\nosobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej\nmikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob\njeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu\n(judikát\nRt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy obžalovaného musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,\nktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi\npáchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.\nPokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, tak odvolací súd\nma opačný názor a to najmä s poukazom na závažnosť spáchaného trestného činu - zločin spáchaný\nzávažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas a na viacerých osobách, ktorého závažnosť sa\nodráža vo výške trestu, ktorý zákon umožňuje uložiť a to v trvaní 7 až 15 rokov, ako aj s poukazom\nna osobu obžalovaného, ktorý má sklony k porušovaniu zákona ( či už v podobe trestného činu alebo\npriestupku, nakoľko aj zahľadené odsúdenia hovoria o osobe obžalovaného a jeho sklonoch k páchaniu\nprotiprávneho konania).\n\nOkresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ( použitie\nust. § 39 ods.5 Tr. zákona), preto uložený trest nie je možné považovať za neprimerane prísny a s\npoukazom na samotný charakter trestnej činnosti a osobu obžalovaného, by bolo plne dôvodným\nuloženie i prísnejšieho trestu odňatia slobody.\nOdvolací súd uvádza, že mimoriadne zníženie trestu ( § 39 ods.1 Tr. zákona) je fakultatívnym inštitútom\na obžalovaný v rámci trestného konania nedisponuje právnym nárokom na mimoriadne zníženie trestu.\nAplikácia mimoriadneho zníženia trestu je prejavom diskrečného oprávnenia konajúceho súdu a je\nprípustná výlučne za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to:\na) existencia mimoriadnych skutkových okolností prípadu alebo\nb) ak to odôvodňujú pomery páchateľa,\npričom zákon nevyžaduje, aby boli tieto podmienky naplnené kumulatívne.\nPod existenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu možno rozumieť existenciu takých\nokolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s\nkonkrétnym trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter\ntrestnej činnosti konkrétneho páchateľa a tieto okolnosti nemožno stotožňovať s poľahčujúcimi\nokolnosťami. Ich rozdielnosť spočíva v kvalitatívnom rozlíšení miery intenzity, ktorými tieto okolnosti\npôsobia na osobu páchateľa, páchanie trestnej činnosti, povahu páchanej trestnej činnosti a pod.\nOsobnými pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti, ktoré vplývajú na osobnosť páchateľa trestného\nčinu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania konkrétneho skutku. Ide teda o súbor určitých\nokolností, ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu a spravidla majú dlhotrvajúci charakter. Medzi\nosobné pomery tak možno kategoricky subsumovať intelektuálnu úroveň konkrétneho páchateľa,\npsychický stav páchateľa spočívajúci v slabomyseľnosti, dôveryhodnosti, ovplyvniteľnosti alebo emočnej\nnevyrovnanosti. Pod mimoriadne pomery páchateľa možno subsumovať taktiež skutočnosť, že páchateľ\ntrestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná a pod. ( J. F. K. B., J.,L. M. J.).\nS argumentáciou obžalovaného na použitie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods.1 Tr.zákona\nsa ani odvolací súd nestotožňuje, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu ( po dlhší čas, na viacerých\nosobách), pomery obžalovaného ( 2 záznamy v registri trestov, na ktoré sa neprihliada, ale poukazujú\nna osobu obžalovaného, 1 priestupopk) nemá za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej\ntýmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti\npostačujúce. Postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, teda oľutovanie a priznanie spáchaného\nskutku dostatočne zohľadnil okresný súd pri priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.l) Trestného\nzákona a pri použití ustanovenie § 39 ods.5 Trestného zákona, čo viedlo k úprave trestnej sadzby a\njej výraznému zníženiu.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nKeďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie\nobžalovaného A. B., ako nedôvodné v zmysle vyššie citovaného § 319 Trestného poriadku zamietol.\nToto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6da23b8a-63b6-4b21-8224-23ffc0ab193e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.143.2020.2"}], "citovane_v": []}