Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/85/2024 z 4. 3. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 4. marca 2025, sp. zn. 3To/85/2024, ECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1
Krajský súd Trnava | 3To/85/2024 | ECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1 | 2025-03-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 173 ods. 3 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a91ff5b-342c-4d5f-b0ea-b2cef4d0facf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Trnava
3To/85/2024
2322010385
04. 03. 2025
JUDr. Rastislav Kresl
ECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/26/2022-1190
z 28.02.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.03.2025 v Trnave, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. XXX/X, F., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody,
uznáva za vinného, že
najmenej od augusta 2020 do 08.03.2021 v Seredi a okolí, sčasti samostatne a sčasti spoločne
s ďalšími osobami, zadovažoval z neznámeho zdroja a následne predával metamfetamín najmenej
G. H., G. I., J. H., K. C. a L. M., pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva
zdravotníctva SR a nebol držiteľom uvedeného povolenia,
teda
neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – na viacerých osobách,
čím spáchal
zločin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 173 ods. 3 písm. a)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024.
Za to sa

odsudzuje:
Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024, ďalej len „Trestný zákon“)
s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10
(desať) rokov za súčasného zrušenia výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženom
obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/15/2021 zo dňa 02.02.2022,
právoplatného dňa 02.02.2022, ako ja všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 1 (jeden)
rok.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona počas trvania
ochranného dohľadu ukladá obmedzenia a povinnosti:
- zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 31T/26/2022-1190 z 28.02.2024 bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX/X, F., uznaný vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorého sa dopustil
na tom skutkovom základe, že
že
najmenej od augusta 2020 do 08.03.2021 v Seredi a okolí, sčasti samostatne a sčasti spoločne s
ďalšími osobami, zadovažoval z neznámeho zdroja a následne predával metamfetamín najmenej G.
H., G. I., J. H., K. C. a L. M., pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva
zdravotníctva SR a nebol držiteľom uvedeného povolenia.
Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného v
čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 4 a § 42 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 37
písm. h), písm. m) a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
12 (dvanásť) rokov. Na výkon trestu okresný súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 3 písm. b)
Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42
ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 31T/15/2021 zo dňa 02.02.2022, právoplatný toho dňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovanému tiež uložil podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ochranný dohľad
na 1 (jeden) rok a podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného
zákona, počas trvania ochranného dohľadu uložil obmedzenia a povinnosti spočívajúce v zákaz užívania
omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 1190-1196.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu zahlásil odvolanie obžalovaný bezprostredne po vyhlásení
rozsudku na hlavnom pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu na č.l. 1198.

Obžalovaný v odvolaní namietal, že na základe vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť, že by
sa dopustil spáchania skutku právne kvalifikovaného obžalobou, pretože nebolo preukázané, že skutok
na podklade obžaloby sa stal a spáchal ho práve obžalovaný. Zo skutkovej vety obžaloby nevyplýva
protiprávnosť konania obžalovaného, teda prechovávanie, zadovažovanie a predaj takých látok, ktoré
by boli spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne
správanie. Charakter látok ako návykových nebol počas celého konania ustálený. Rovnako skutková
veta obžaloby nekonkretizuje ani jeden prípad predaja drog – opakovanú činnosť voči viacerým osobám,
ani jeden prípad prechovávania drog alebo zabezpečovania drog. Nie je zrejmé, či súd mal v úmysle
skutok hodnotiť ako jeden alebo ako pokračovací trestný čin, keďže znenie skutkovej vety naznačuje
spáchanie viacerých čiastkových útokov, avšak súd v odôvodnení neopisuje ani jeden z čiastkových
útokov. Vymedzenie skutku je neurčité a nezrozumiteľné, a to z hľadiska spôsobu spáchania ako aj
z hľadiska miesta a času. Skutková veta je tak v rozpore s § 163 ods. 3 Trestného poriadku. Namieta
tiež porušenie obžalovacej zásady, ktoré spočívalo v tom, že pokiaľ ide o opis stíhaného skutku oproti
podanej obžalobe došlo k rozsiahlej zmene, čím bola porušená totožnosť skutku oproti obžalobe. Po
modifikácií skutkovej vety a skutku zo strany súdu už skutok nezodpovedá podanej obžalobe. Ďalej
namieta voči svedkom, ktorí mali v konaní vypovedať, v prípade svedkov existujú významné pochybnosti
o ich vierohodnosti, nakoľko ide o osoby, ktoré boli závislé od užívania omamných látok, pričom v ich
prípade išlo o tzv. tvrdé drogy (pervitín). Navyše, išlo o osoby, ktoré boli opakovane vyšetrované,
trestne stíhané a odsúdené pre drogovú trestnú činnosť. Počas tohto konania boli svedkovia H., I.
a M. trestne stíhaní pre drogovú trestnú činnosť, avšak počas výsluchov na hlavnom pojednávaní už
boli odsúdení a vo veci odmietli vypovedať. Svedkyňu H. sa na výsluch na hlavné pojednávanie ani
nepodarilo zabezpečiť. Výsluchmi v prípravnom konaní mohli mať svedkovia záujem na zlepšení svojho
postavenie vo vlastnej trestnej veci, a teda mohlo ísť o účelovú svedectvá. Na prečítanie výpovede
z prípravného konania svedkyne H. neboli splnené zákonné podmienky, keďže svedkyňa po doručení
predvolania na hlavné pojednávanie mala byť predvedená hliadkou polície, avšak hliadka ju predvádzala
z nesprávnej adresy, a teda jej predvedenie nebolo možné. Súd mal postupovať podľa § 88 Trestného
poriadku a nariadiť obmedzenie osobnej slobody svedkyne, čo však neurobil a preto možno čítanie
výpovede svedkyne možné hodnotiť ako nezákonný dôkaz. Svedkovia vypovedali v mnohých trestných
konaniach, v podstate o všetkom a o všetkých, pred ich výsluchmi boli v kontakte s príslušníkmi PZ,
ktorí ich navštívili v ústavoch na výkon väzby. Ich výpovede boli nekonkrétne a všeobecné, nie je možné
zistiť kedy, kde a čo im mal obžalovaný údajne predať. Poukázal na to, že svedkyňa M. vo svojich
výpovediach poprela akúkoľvek participáciu obžalovaného na stíhanom skutku. Pokiaľ ide o svedka C.,
svedok vypovedal o skutku, ktorý nie je pokrytý obžalobou, vypovedal o tom, že ku skutku malo dôjsť pred
jeho liečbou, t.j. pred jarou 2020, a teda nemohlo ísť o konanie, ktoré sa kladie obžalovanému za vinu.
Výpovede svedkov neboli vykonané zákonným spôsobom, keďže boli vykonané v rozpore so Smernicou
EP a Rady č. 2016/1919, pretože svedkovia sa v procese výsluchov stali podozrivými v okamihu, keď
sa priznali, že od obžalovaného kupovali drogy. Ich výsluch mal byť prerušený, svedkovia mali byť
informovaní o tom, že sú podozriví z drogovej trestnej činnosti, poučení o svojich právach a až následne
mohlo byť vo výsluchu pokračované. Pokiaľ ide o odposluchy, obžalovaný uvádza, že sa nejedná o jeho
komunikáciu, čo nebolo v konaní vyvrátené. Obžalovanému nebol zaistený žiaden telefón, odpočúvané
telefónne čísla nepoužíval, pričom žiadna z osôb nepotvrdila, že by účastníkom hovorov mal byť práve
obžalovaný. U obžalovaného neboli zaistené žiadne drogy, trestné stíhanie bolo založené a postavené
na svedeckých výpovediach nevieryhodných svedkov, vykonaných nezákonným spôsobom. Pokiaľ ide
o ukladanie trestu, súd pri rozhodovaní nezohľadnil osobné pomery obžalovaného a jeho minulosť, čo
malo vplyv na vonkajšiu diferenciáciu trestu. Obžalovaný tiež namietal voči odôvodneniu napadnutého
rozsudku, ktoré podľa jeho názoru nezodpovedalo ust. § 168 Trestného poriadku. Ďalej v bodoch
namietal voči procesnému postupu súdu, kedy rozsudok je nedostatočne odvodnený, súd rozhodol
v rozpore s vykonaným dokazovaním, súd sa nevyrovnal s obhajobou obžalovaného a nevykonal
navrhovaný dôkaz – výsluch svedka G., bolo porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces
a právo na obhajobu, rozsudok vychádza z dohadov a domnienok orgánov činných v trestnom konaní
a súdu, súd nevymedzil stíhaný skutok, nepostupoval v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
súd rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou a praxou, rozhodnutie je arbitrárne, uložený trest je
neprimeraný. Vzhľadom odvolaciu argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
§ 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) a písm. e) Trestného poriadku zrušil a obžalovaného
podľa § 285 písm. a), písm. b) a písm. c) Trestného poriadku oslobodí spod obžaloby.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 04.03.2025 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým

rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na obžalovaného,
príslušnými lustráciami na osobu obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany
nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry
navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na odvolacej argumentácií
a zároveň poukázal na zmenu v právnej úprave, a to novelu Trestného zákona, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia. Navrhol, aby v prípade, ak sa súd odkloní od odvolacieho návrhu obhajoby, rozhodol
v zmysle novely Trestného zákona. Obžalovaný sa pridržal prednesu svojho obhajcu.
Odvolací súd zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti
rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 ods. 1
Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch ako
aj správnosť postupu konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku. Po uvedenom procesnom postupe dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného
bolo čiastočne dôvodné. Nutné je však uviesť, že k porušeniu ustanovení Trestného zákona nedošlo
z dôvodu pochybenia okresného súdu ale v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 40/2024 dňa
06.08.2024 (ďalej len „novela Trestného zákona“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z.
Trestný zákon, a to významným spôsobom v časti ustanovení týkajúcich sa drogovej trestnej činnosti ako
aj ustanovení vzťahujúcich sa na ukladanie trestu. Odvolací súd musel na uvedenú skutočnosť ex lege
prihliadať, keďže novely Trestného zákona sa dotkla aj prejednávanej veci obžalovaného a samotnému
obžalovanému mohla privodiť priaznivejšie postavenie pred súdom.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd totiž zistil,
že rozhodnutím okresného súdu vo výroku o treste došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona,
preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil a vo
veci podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené a to
na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku v celkom rozsahu náležite a správne
zistený bez potreby jeho zmeny či doplnenia.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
Časová pôsobnosť zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona
účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. V časovej pôsobnosti je vyjadrená aj ústavná zásada
vylúčenia retroaktivity (spätnej pôsobnosti) , ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Použitie
retroaktivity v prospech páchateľa je však povinné. Ustanovenie o časovej pôsobnosti súčasne upravuje
možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú sa ňou všetky zákony od času spáchania trestného
činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje) tak, že pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu
sa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Odvolací súd riadiac sa vyššie uvedeným musel vziať do úvahy zmenu právnej úpravy v prospech
obžalovaného, ku ktorej došlo po vyhlásení napadnutého rozsudku okresným súdom, účinnú odo dňa
06.08.2024, a to vo vzťahu k výroku o vine ako aj výroku o treste, a to aj v kontexte a spojení s odvolacími
námietkami procesných strán.
Pokiaľ ide o odvolanie čo do výroku o vine, v tomto rozsahu obžalovaný namietal primárne
porušenie obžalovacej zásady (narušenie totožnosti skutku, vady skutkovej vety spočívajúce v jej
nezrozumiteľnosti, nedostatočné ustálenie skutku pokiaľ ide o otázku spôsobu, času a miesta
spáchania, absencia znaku protiprávnosti konania); ďalej voči svedeckým výpovediam (svedkovia, ktorí
vypovedali o predaji pervitínu obžalovaným boli nedôveryhodní kvôli dlhoročnej závislosti od užívania
omamných látok ako aj vlastnému záujmu na výsledku konania, vypovedali v mnohých konaniach
o viacerých osobách, boli vyťažovaní OČTK vo väzbe); nestotožnenie monitorovaného telefónneho
čísla s obžalovaným, a tiež poukázal na Smernicu EP a Rady EU 2016/1919 a z nej vyplývajúcu
povinnosť prerušiť výsluchy svedkov nakoľko sa v konaní stali podozrivými; nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Odvolaciu argumentáciu uzavrel konštatovaním, že v prejednávanej veci
výsledok vykonaného dokazovania nepostačovali na vyslovenie viny obžalovaného.

Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku, odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že totožnosť
skutku znamená jeho zhodnosť, identitu. Skutok musí byť označený uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným. To však neznamená, že musí ísť od začatia trestného stíhania až do jeho skončenia o
úplnú zhodu popisu udalosti o ktorej sa rozhoduje, t. j., že skutkový dej sa musí úplne rovnako popisovať.
Vykonávaním dôkazov v priebehu trestného stíhania sa získané poznatky o skutočnosti môžu zmeniť.
Niektoré údaje môžu vo vzájomnom porovnávaní odpadnúť, niektoré môžu pribudnúť, a iné sa môžu
spresniť, nesmú však zmeniť podstatu skutku. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní
a následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený. Totožnosť skutku je zachovaná , ak je zachovaná
buď totožnosť konania, alebo totožnosť následku, čo v danom prípade bolo dodržané. (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/86/2017 z 23. mája 2018)
Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní
páchateľa a následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený, a ktorý je relevantný z hľadiska trestného
práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obvineného na určitej udalosti
vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v
obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obvineného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia
byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov
vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa
zmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu,
pohnútky činu alebo formy zavinenia.
Totožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem
iného i čo do miesta a času spáchania, spôsobu vykonania a pohnútky činu ako aj formy zavinenia,
keď inak totožnosť konania zostala zachovaná, pri nezhode medzi konaním uvedeným v uznesení
o vznesení obvinenia a obžalobou, resp. medzi obžalobou a tým, ktoré vyšlo najavo na hlavnom
pojednávaní, môže udržiavať totožnosť spôsobeného následku, ak sa dotýkajú zmeny, ku ktorým
došlo v dôsledku dokazovania na hlavnom pojednávaní, môže udržiavať totožnosť skutku totožnosť
spôsobeného následku, ak sa dotýkajú zmeny, ku ktorým došlo v dôsledku dokazovania na hlavnom
pojednávaní, skutočností, ktoré vo svojom súhrne tvoria konanie, bude zachovaná totožnosť, ak konanie
popísané v obžalobe a konanie po zmenách, ku ktorým došlo na hlavnom pojednávaní, bude aspoň
čiastočne totožné, to isté platí, pokiaľ ide o následok, resp. o obsah následku. Totožnosti skutku sa
nedotkne pri zhode konania alebo následku, ak napríklad pristúpi okolnosť podmieňujúca použitie
vyššej trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorej právne zhodnotenie zakladá znak činu prísnejšie trestného.
Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri
rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo
následok, resp. oboje budú aspoň čiastočne zhodné v podstatných okolnostiach, najmä skutkových,
odrážajúcich prípadné zmeny skutkového stavu.
V prejednávanej veci došlo v priebehu konania k zmene skutkovej vety obžaloby, s čím možno
s obžalovaným súhlasiť. K zmene však došlo v dôsledku vylúčenie trestnej veci obžalovaného na
samostatné konanie v spojení so skutočnosťou, že ďalší spolupáchatelia, ktorí boli uvedený v skutkovej
vete v obžalobe boli medzičasom právoplatne odsúdení pre spáchanie drogovej trestnej činnosti.
Porovnajúc opis skutkovej vety v obžalobe oproti skutkovej vete tak, ako ju upravil okresný súd možno
konštatovať, že k porušeniu totožnosti skutku nedošlo, pretože aj po úprave skutkovej vety je v jej
opise inkorporovaný spôsob konania, akým porušil zákonom chránený záujem, miesto a čas skutku,
a rovnako následok. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou obžalovaného o tom, že skutková
veta je nezrozumiteľná, nie je určitá v otázke spôsobu, miesta či času spáchania. Zo skutkovej vety
totižto celkom jasne a nemenne vyplýva, že skutok bol ohraničený časom „...najmenej od augusta
2020 do 08.03.2021...“, miestom „...v Seredi a okolí...“, spôsobom spáchania „...sčasti samostatne
a sčasti spoločne s inými osobami, zadovažoval z neznámeho zdroja a následne predával...“. Rovnako
zo skutkovej vety vyplýva aj to, akú omamnú látku obžalovaný predával (metamfetamín), kvalifikačný
znak spáchania skutku „na viacerých osobách“ poukazom menovite na osoby, ktorým obžalovaný
metamfetamín predával, ako aj to, že v prípade metamfetamínu ide o látku patriacu do II. skupiny
psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné mať povolenie, ktoré obžalovaný nemal,
a teda látku zakázanú, patriacu do skupiny omamných a psychotropných látok.

Skutková veta tak zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z § 163 ods. 3 Trestného poriadku,
pričom z nej vyplýva akého protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil, a teda jeho konanie ako aj
následok v podobe trestnoprávneho postihu vyjadreného v ustanovení, za ktoré bol odsúdený. Námietka
obžalovaného o tom, že zo skutkovej vety nevyplýva protiprávnosť je podľa názoru odvolacieho súdu
iracionálna, pretože v spojení s príslušným zákonným ustanovením ide o celkom zrejmú skutočnosť.
Obžalovanému bolo zrejmé, pre aký trestný čin bol trestné stíhaný a aké konanie sa na naplnenie
objektívnej stránky vyžadovalo (neoprávnené zadovažovanie a následný predaj metamfetamínu). Aj
napriek ďalšej námietke obžalovaného spochybňujúcej látku metamfetamín ako látku návykovú, niet
sporu o tom, že metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona NR SR
č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach, pričom samotné zaradenie medzi tieto látky
dáva odpoveď na to, či ide o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na § 2 ods. 1 zákona NS SR č. 139/1998 Z.z., podľa ktorého omamné látky sú
látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so
závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Zároveň podľa § 2 ods. 1 zákona NS SR č. 139/1998 Z.z.,
psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém
s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný
dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ by metamfetamín nebol návykovou látkou
schopnou nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, pochopiteľne by nemohol byť zaradený do zoznamu
látok, na nakladanie s ktorými je potrebné povolenie, a ktorého predaj, prechovávanie či obchodovanie
je postihnuteľné normami trestného práva. Tento okruh odvolacích námietok odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodný.
Pokiaľ ide o druhý okruh odvolacích námietok, a to spochybňovanie vierohodnosti svedkov poukazom
na ich drogovú závislosť, výpovede v iných konania, a pod., v tomto rozsahu sa odvolací súd stotožňuje
s okresným súdom, a síce, niet rozumného dôvodu pochybovať o tom, že svedkovia v prípravnom konaní
vypovedali pravdu. Svedkovia H., I., M., H., C. obžalovaného už v prípravnom konaní usvedčovali zo
spáchania skutku, všetci vypovedali tak, že užívali pervitín, ktorý si zabezpečovali od obžalovaného.
Svedkovia opísali ako sa s obžalovaným skontaktovali, kde sa stretávali s presným označením miest,
približne v akých intervaloch, koľko približne gramov si kupovali a v akej cene, a rovnako uviedli
v akom čase sa tak dialo. Výpovede týchto svedkov z prípravného konania v spojení s výpoveďami na
hlavnom pojednávaní poskytovali ucelený a priamy dôkaz o tom, že obžalovaný bol v mieste svojho
bydliska známy nielen tým, že sa živil opravami áut, nákupom a predajom, ale najmä tým, že vo
veľkom predával pervitín, a to spoločne s inými osobami. Na vierohodnosti výpovede nemení nič ani
skutočnosť, že svedkovia užívali omamné látky, eventuálne mohli byť závislými, pretože táto skutočnosť
nevedie k oslabeniu ich vierohodnosti a k oslabeniu vierohodnosti svedkov nevededú ani ich výpovede
a svedectvá v iných trestných konaniach. Netreba opomínať, že nielen títo svedkovia, ale aj svedok N.
vypovedal o tom, že pervitín bral od obžalovaného. Výpovede vyššie menovaných svedkov poskytovali
jednoznačný a jasný dôkaz o tom tom, akým spôsobom a v akm čase od obžalovaného kupovali pervitín.
Túto odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako ničím nepodložené tvrdenia a snahy obžalovaného
vyviniť sa zo svojho konania, pričom už v prípravnom konaní bola táto snaha vyhodnotená aj príslušným
prokurátorom, ktorý označil obahjobu v tomto smere za účelovú konštrukciu v snahe spochybniť svedkov.
Skutočnosti na ktoré poukazoval obžalovaný v tomto rozsahu možno vnímať len ako nepodložené
dohady a domnienky.
Pokiaľ ide o námietku, ktorou obžalovaný poukazoval na nezákonnosť postupu – prečítanie výpovede
svedkyne H. z prípravného konania, ktorú súd nezabezpečil na hlavné pojednávanie v zmysle §
88 Trestného poriadku, ani tejto námietke nebolo možné prisvedčiť. Súd vykonal opakovane pokus
o predvolanie a predvedenie svedkyne, a to z adresy, ktorú sama svedkyňa uviedla ako adresu, na ktorej
sa zdržiava a preberá písomnosti. Svedkyňa sa aj na opakované predvolanie na hlavné pojednávanie
nedostavila, jej predvedenie sa minulo účinku, nakoľko na adrese, ktorú uviedla, nebola dosiahnuteľná.
Okresný súd preto prečítal jej výpoveď z prípravného konania, s ktorým postupom súhlasil na hlavnom
pojednávaní tak prokurátor ako aj obhajoba. Obhajoba na hlavnom pojednávaní nenamietala tento
postup, nedožadovala sa postupu podľa § 88 Trestného poriadku a až v rámci odvolacích námietok
vytkla súdu nezákonný postup. Odvolací súd žiadne pochybenie v postupe okresného súdu nevzhliadol,
navyše, porušenie zákona nemožno vidieť ani v tom, že súd po neúspešnom opakovanom pokuse
nenariadil obmedzenie osobnej slobody, ale zvolil postup prečítania zápisnice o jej skoršej výpovedi.
Z ustanovenia § 88 ods. 1 Trestného poriadku totižto nevyplýva explicitná povinnosť súd nariadiť

obmedzenie osobnej slobody, nejde tu o akúsi zákonnú postupnosť. Ustanovenie § 88 ods. 1 Trestného
poriadku je koncipované na možnosti voľby súdu, aký proces zvolí. Ak v dôsledku dôkaznej situácií
súd vyhodnotí, že v predmetnej veci možno skutočnosti, ktoré sa majú výsluchom objasniť môžu byť
objasnené aj oboznámením sa skoršou výpoveďou, takýto postup je legitímny, zodpovedajúci práve
ustanoveniu § 88 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré súdu umožňujú využiť skoršiu výpoveď svedka
namiesto opakovaných neúčelných a nehospodárnych krokov. Prečítaním výpovede svedkyne H.
z prípravného konanie tak nebolo možno vyhodnotiť ako nezákonný postup, a samotnú výpoveď ako
nezákonný dôkaz. O to viac, že výpoveď svedkyne mala len podporný charakter, keďže v konaní bolo
zabezpečených dostatok dôkazov na to, aby súd spoľahlivo vyslovil záver o vine obžalovaného.
Okrem výpovedí svedkov bol obžalovaný jednoznačne usvedčovaný aj na základe obsahu telefonických
hovorov uskutočnených s jednotlivými osobami. Odvolací súd rovnako ako okresný súd nemal
pochybnosti o tom, že išlo k telefónne číslo, ktoré používal práve obžalovaný na kontaktovanie sa
so svojim odberateľmi a rovnako predajcami omamných látok, a rovnako nemal pochybnosti o tom,
že jednotlivé „komodity“ ktorých odber si obžalovaný dohadoval boli práve omamné látky. Obsah
komunikácie totižto v kontexte celého dokazovania jasne poukázal na to, že s jednotlivými osobami sa
dohadoval na gramáži, cene za gram (išlo pritom o vo všeobecnosti približne rovnakú cenu za gram pri
všetkých kontaktných osobách), v niektorých rozhovoroch sa zmienil o „fete“, účelovo používal heslá
a šifry („fazuľa a hrach“), ktoré predstavovali skrytý názov pre heroín a pervitín, využíval slovník typický
pre užívateľov či predajcov drog (zakopané veci - „mŕtve schránky“). Obhajobu obžalovaného, ktorý sa
snažil súd presvedčiť o tom, že len predával autosúčiastky odvolací súd vyhodnotil ako nevieryhodnú
a nepravdivú. Pokiaľ by totižto išlo skutočne o predaj autosúčiastok, nie je zrejmé, prečo by obžalovaný
a volajúce či píšuce osoby jasne neuviedli o aký predmet sa jedná, či iné súvislosti. Osoby, ktoré
kontaktovali obžalovaného ho vždy oslovili s požiadavkou na množstvo (gramy) či požiadavkou za akú
cenu, pričom obžalovaný vždy vedel, akú požiadavku, resp. požiadavku na aký predmet naňho bola
smerovaná, dohadovali sa následne už iba na čase a mieste odberu. Napokon, pokiaľ ide o osoby, ktoré
kontaktovali obžalované, vo všetkých prípadoch išlo o osoby, ktoré potvrdili užívanie pervitínu, a teda
vo všetkých prípadoch išlo o osoby, ktoré boli súčasťou drogovej trestnej činnosti.
S vyššie uvedeným súvisí aj ďalšia odvolacia námietka, ktorou sa obžalovaný snažil vyviniť z konania
poukazom na to, že monitorované telefónne číslo nie je evidované na jeho osobu, nešlo o jeho osobu, ani
v tomto smere nemožno námietku vyhodnotiť inak, ako námietku nedôvodnú. Monitorované záujmové
telefónne číslo síce skutočne nebolo evidované na osobu obžalovaného, v kontexte vykonaných
dôkazov, a najmä obsahu jednotlivých monitorovaných hovorov bolo možné s istotou konštatovať, že
telefónne číslo používal obžalovaný, a práve on prostredníctvom tejto stanice dohadoval predaj a odber
omamných látok. Aj napriek tomu, že obžalovaný namieta, že ani jeden zo svedkov túto skutočnosť
nepoprel, treba dodať, že ani jeden zo svedkov nepoprel, že by osoba s ktorou si dohadovali predaj
bola obžalovaný. Nielenže počas niektorých telefonických hovorov so svedkami M., L., O. bola osoba
opakovane oslovená menom „A.“, obžalovaný v konaní svoju obhajobu zameral v tom smere, že si
s jednotlivými osobami dohadoval predaj súčiastok do automobilov, s ktorými obchodoval, nie predaj
omamných látok, čím prispel k stotožneniu svojej osoby. Rovnako svedkovia, ktorí vypovedali vo svojich
výpovediach ani raz nepopreli, že kontaktnou osobou bol obžalovaný, tvrdili len to, že s obžalovaným
dohadovali odber a predaj autosúčiastok, nie omamných látok.
Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa výsluchu svedkov (spoluobvinených) v prípravnom konaní a rozpor
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/1919 z 22.10.2016, v prvom rade je nutné
uviesť, že táto smernica sa vzťahuje na úpravu procesných práv v konaní o európskom zatykači,
a teda úplne odlišnom konaní od štandardného trestného konania prebiehajúceho v zmysle ustanovení
Trestného poriadku. Len v stručnosti však odvolací súd dodáva, že v čase vykonania výsluchov svedkov
H., I., H., C. nemali podozrivé osoby žiadne osobitné práva, ako je tomu v súčasnosti po novele Trestného
poriadku. Z obsahu spisu vyplýva, že každý svedok bol pred svojim výsluchom poučený o možnosti
odmietnuť vypovedať, ak by si svojou výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie, a teda bolo im plne
zachované právo neobviňovať sa. K uvedenému je nutné dodať, že ani v súčasnosti platný a účinný
Trestný poriadok nepriznáva obvinenej osobe také obhajobné práva, ktoré sú výslovne a implicitne
upravené pri formálne obvinenej osobe. Iný výklad, a teda výklad obžalovaného predstavuje len akési
vymýšľanie práv podozrivej osoby nad rámec zákona. Nutné je tiež uviesť, že úvaha o tom, že uvedení
svedkovia sa v procese výsluchu stali podozrivými je len úvahou obhajoby.

Pokiaľ ide o námietku hodnotenia dôkazov, nedostatočne zisteného skutkového stavu čin nedostatočne
odôvodneného rozsudku, ani v tomto rozsahu nebolo možné námietke priznať úspech. V prejednávanej
veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vo veci vypovedalo množstvo svedkov, bolo zabezpečených
množstvo listinných dôkazov. Treba mať na zreteli, že Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá,
pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov
potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej
orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán. Je výlučne na zvážení súdu, ktorý z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam, a ktorý
naopak nie je významný, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných,
ale aká je ich dôkazná sila (lat. argumenta ponderantur, non numerantur).
Okresný súd si svoju povinnosť vplývajúcu z § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku splnil, vo
veci vykonal náležité dokazovanie, skutkové ako aj právne závery z neho plynúce majú oporu vo
vykonanom dokazovaní, sú vecne správne, logické, zrozumiteľné a udržateľné. Právo na spravodlivý
proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne
práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako
súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
V konaní tak bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného do 06.08.2024, za ktorý bolo možné obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody v trvaní 10 – 15 rokov. V dôsledku podania odvolania už ale došlo k rozhodnutiu
o odvolaní v čase účinnosti novely Trestného zákona, skutok, pričom skutok už bolo nutné právne
kvalifikovať podľa ustanovenia podľa § 173 ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, za ktorý je páchateľovi možné
uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 – 15 rokov, a teda trest miernejší.
Odvolací súd u obžalovaného prihliadol na dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m)
Trestného zákona, pričom poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného nezistil. U obžalovaného síce
prevažoval pomer priťažujúcich okolností, trestná sadzba však ostala nezmenená, keďže po novele
Trestného zákona už súd nemôže pristúpiť k úprave hornej/dolnej hranice trestnej sadzby podľa prevahy
poľahčujúcich/priťažujúcich okolností.
Aj pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení tak, ako ich ustálil okresný súd, avšak
čiastočne sa od záverov okresného súdu odklonil, a to najmä pokiaľ ide o otázku primeranosti trestu
a vonkajšej diferenciácie trestu, a čiastočne sa tým stotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného.
Obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažnej drogovej trestnej činnosti, ktorou ohrozil záujem na ochrane
života a zdravia obyvateľstva pred omamnými a psychotropnými látkami, ich šírením a užívaním.
Obžalovaný si zadovažoval omamné látky – metamfetamín (pervitín), pričom tu ide o kategóriu tzv.
tvrdých drog, majúcich výrazne negatívny vplyv na ľudskú psychiku. Obžalovaný omamné látky predával,
a to viacerým osobám, nekonal tak po prvýkrát, ale opakovane, už predtým varovaný odsudzujúcich
rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/15/2021, keď bol za drogovú trestnú činnosť odsúdený.
U obžalovaného išlo o typického dealera drog, ktorý drogy predával uvedomujúc si, aké dôsledky
na živote a zdraví môžu omamné látky na svojich odberateľoch zanechať, keďže samotné následky
užívania omamných látok citeľne vnímal na sebe, keďže bolo znaleckým dokazovaním preukázané,
že u obžalovaného ide o polymorfnú závislosť od užívania pervitínu. Obžalovaný mal vytvorenú sieť
svojich odberateľov, na to zabezpečené telefónne číslo, v komunikácií používal rôzne šifry, resp. snažil
sa aktívne znemožňovať odhalenie trestnej činnosti používaním šifrovanej komunikácie, zastieraním, či
rôznymi heslami. Nešlo teda o ojedinelý či príležitostný predaj. Obžalovanému priťažovala skutočnosť,
že pred spáchaním tohto skutku bol celkom 21 krát súdne trestaný, a to aj napriek pomerne mladému
veku. Trestnú činnosť páchal chronicky, bez významu na jeho správaní ostali predchádzajúce odsúdenia

a potrestania. V minulosti neviedol riadny život, o čom svedčí aj odpis z evidencie priestupkov, z ktorého
vyplýva, že okrem trestných postihov bol 6 krát priestupkovo postihnutý za menej závažné konanie.
Odvolací súd nezachytil, že by u obžalovaného aj v tomto konaní nastal zlom, uvedomil si protiprávnosť
svojho konania, prejavil kajúcny postoj k vlastnej protiprávnej činnosti, ktorou prispieval k ohrozeniu
a poškodeniu zdravia viacerých osôb.
Pri starostlivom vyhodnotení všetkých rozhodných skutočností tak odvolací súd v zmysle zmeny
Trestného zákona aplikoval priaznivejšiu právnu úpravu v prospech obžalovaného a uložil mu trest
miernejší, a to vo výmere 10 rokov, keďže v tomto prípade už u obžalovaného nemohol zvyšovať dolnú
hranicu trestnej sadzby ako to bolo v čase, kedy o treste rozhodoval okresný súd. Trest v trvaní 10
rokov je trestom primeraným s poukazom na charakter spáchanej trestnej činnosti, zároveň je trestom
miernejším, čím odvolací súd reagoval na tendenciu zákonodarcu zmierňovať tresty za spáchanie
drogovej trestnej činnosti. Do výmery trestu odvolací súd zároveň premietol aj dĺžku konania a dobu,
ktorá uplynula od spáchania skutkov. Takto uložený trest je trestom zákonným, spravodlivým a najmä
primeraným a reflektujúcim prvok tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Trest odňatia slobody odvolací súd obžalovanému ukladal ako trest súhrnný, a to vo vzťahu k odsúdeniu
v trestnej veci Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/15/2021. Skutok v tejto trestnej veci spáchal
obžalovaný skôr (08/2020-03/2021) ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Galanta v trestnej veci
sp. zn. 31T/15/2021 (02.02.2022, resp. doručený trestný rozkaz dňa 28.06.2021). Trest v tomto prípade
potom predstavuje sankciu za spáchanie viacerých trestných činov.
Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu zmiernil obžalovanému trest aj pokiaľ ide o vonkajšiu
diferenciáciu trestu, keď mal za to, že obžalovaný sa síce dopustil spáchania obzvlášť závažného
zločinu, avšak z doterajších zistení nevyplynulo, že by išlo o tak narušeného páchateľa trestnej činnosti,
ktorého by bolo nutné zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a neprimerane
ho izolovať aj v podmienkach výkonu trestu. Odvolací súd mal za to, že zaradenie obžalovaného do
maximálneho stupňa stráženia by sa priečilo účelu trestu, pôsobilo deprivačne a obžalovaný by podliehal
nadbytočným rešktrikciám a obmedzeniam spojeným s výkonom trestu v maximálnom stupni. Tým
odvolací súd reagoval aj na novelu Trestného zákona, ktorej zmyslom v časti úpravy zásad pre ukladanie
trestu je idea, podľa ktorej tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Uvedenú tézu analogicky súd
aplikoval aj vo vzťahu k vonkajšej diferenciácií trestu.
Zároveň obžalovanému uložil podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona aj ochranný dohľad
v trvaní 1 rok, pretože obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti opakovane, ide o jeho celkom 22-hé
odsúdenie a odpis registra trestov a jeho trestná minulosť nasvedčuje tomu, že existujú pochybnosti
o tom, že po výkone trestu odňatia slobody povedie riadny život.
Odvolací súd obžalovanému, aj napriek zistenej polymorfnej závislosti od užívania omamných látok
pervitín a heroín neukladal ochranné protitoxikomanické liečenie, pretože znalkyňa MUDr. Monika
Gregorová zároveň neodporučila ukladať ochranné liečenie pre postoj obžalovaného, u ktorého
absentuje angažovanosť a snaha čokoľvek zmeniť na svojom doterajšom životnom štýle. Na posilnenie
účinku trestu mu však s poukazom na § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3, ods. 4
Trestného zákona uložil zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o treste následne rozhodol podľa
§ 322 ods. 3 Trestného
poriadku rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a zároveň odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.