{"guid": "9a4724e7-c355-4dcf-9f29-819677d24ab0:1a91ff5b-342c-4d5f-b0ea-b2cef4d0facf", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1", "spisova_znacka": "3To/85/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/85/2024 z 4. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 4. marca 2025, sp. zn. 3To/85/2024, ECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1", "identifikacne_cislo": "2322010385", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Kresl", "sudca_id": 413, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-kresl-413", "datum_vydania": "2025-03-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3", "nazov": "§ 173 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-173"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-173"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a91ff5b-342c-4d5f-b0ea-b2cef4d0facf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n3To/85/2024\n2322010385\n04. 03. 2025\nJUDr. Rastislav Kresl\nECLI:SK:KSTT:2025:2322010385.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.\nKataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX\nv C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.\nc) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. j) Trestného\nzákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/26/2022-1190\nz 28.02.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.03.2025 v Trnave, takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom\nrozsahu.\nII. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa\nobžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. XXX/X, F., t. č. vo výkone trestu\nodňatia slobody,\nuznáva za vinného, že\nnajmenej od augusta 2020 do 08.03.2021 v Seredi a okolí, sčasti samostatne a sčasti spoločne\ns ďalšími osobami, zadovažoval z neznámeho zdroja a následne predával metamfetamín najmenej\nG. H., G. I., J. H., K. C. a L. M., pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných\nlátkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený\ndo II. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva\nzdravotníctva SR a nebol držiteľom uvedeného povolenia,\nteda\nneoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou a čin spáchal závažnejším\nspôsobom konania – na viacerých osobách,\nčím spáchal\nzločin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 173 ods. 3 písm. a)\nTrestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného\nod 06.08.2024.\nZa to sa\n\nodsudzuje:\nPodľa § 173 ods. 3 Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024, ďalej len „Trestný zákon“)\ns prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, s použitím\n§ 38 ods. 2 Trestného\nzákona, § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10\n(desať) rokov za súčasného zrušenia výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženom\nobžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/15/2021 zo dňa 02.02.2022,\nprávoplatného dňa 02.02.2022, ako ja všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,\nak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody\nzaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 1 (jeden)\nrok.\nPodľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona počas trvania\nochranného dohľadu ukladá obmedzenia a povinnosti:\n- zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 31T/26/2022-1190 z 28.02.2024 bol obžalovaný\nA. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX/X, F., uznaný vinným zo spáchania obzvlášť\nzávažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona\núčinného v čase spáchania skutku s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorého sa dopustil\nna tom skutkovom základe, že\nže\nnajmenej od augusta 2020 do 08.03.2021 v Seredi a okolí, sčasti samostatne a sčasti spoločne s\nďalšími osobami, zadovažoval z neznámeho zdroja a následne predával metamfetamín najmenej G.\nH., G. I., J. H., K. C. a L. M., pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných\nlátkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený\ndo II. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné povolenie Ministerstva\nzdravotníctva SR a nebol držiteľom uvedeného povolenia.\nZa tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného v\nčase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 4 a § 42 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 37\npísm. h), písm. m) a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere\n12 (dvanásť) rokov. Na výkon trestu okresný súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 3 písm. b)\nTrestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42\nods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu\nGalanta sp. zn. 31T/15/2021 zo dňa 02.02.2022, právoplatný toho dňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na\ntento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nObžalovanému tiež uložil podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ochranný dohľad\nna 1 (jeden) rok a podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného\nzákona, počas trvania ochranného dohľadu uložil obmedzenia a povinnosti spočívajúce v zákaz užívania\nomamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi.\nOkresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 1190-1196.\nProti tomuto rozsudku v celom rozsahu zahlásil odvolanie obžalovaný bezprostredne po vyhlásení\nrozsudku na hlavnom pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu na č.l. 1198.\n\nObžalovaný v odvolaní namietal, že na základe vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť, že by\nsa dopustil spáchania skutku právne kvalifikovaného obžalobou, pretože nebolo preukázané, že skutok\nna podklade obžaloby sa stal a spáchal ho práve obžalovaný. Zo skutkovej vety obžaloby nevyplýva\nprotiprávnosť konania obžalovaného, teda prechovávanie, zadovažovanie a predaj takých látok, ktoré\nby boli spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne\nsprávanie. Charakter látok ako návykových nebol počas celého konania ustálený. Rovnako skutková\nveta obžaloby nekonkretizuje ani jeden prípad predaja drog – opakovanú činnosť voči viacerým osobám,\nani jeden prípad prechovávania drog alebo zabezpečovania drog. Nie je zrejmé, či súd mal v úmysle\nskutok hodnotiť ako jeden alebo ako pokračovací trestný čin, keďže znenie skutkovej vety naznačuje\nspáchanie viacerých čiastkových útokov, avšak súd v odôvodnení neopisuje ani jeden z čiastkových\nútokov. Vymedzenie skutku je neurčité a nezrozumiteľné, a to z hľadiska spôsobu spáchania ako aj\nz hľadiska miesta a času. Skutková veta je tak v rozpore s § 163 ods. 3 Trestného poriadku. Namieta\ntiež porušenie obžalovacej zásady, ktoré spočívalo v tom, že pokiaľ ide o opis stíhaného skutku oproti\npodanej obžalobe došlo k rozsiahlej zmene, čím bola porušená totožnosť skutku oproti obžalobe. Po\nmodifikácií skutkovej vety a skutku zo strany súdu už skutok nezodpovedá podanej obžalobe. Ďalej\nnamieta voči svedkom, ktorí mali v konaní vypovedať, v prípade svedkov existujú významné pochybnosti\no ich vierohodnosti, nakoľko ide o osoby, ktoré boli závislé od užívania omamných látok, pričom v ich\nprípade išlo o tzv. tvrdé drogy (pervitín). Navyše, išlo o osoby, ktoré boli opakovane vyšetrované,\ntrestne stíhané a odsúdené pre drogovú trestnú činnosť. Počas tohto konania boli svedkovia H., I.\na M. trestne stíhaní pre drogovú trestnú činnosť, avšak počas výsluchov na hlavnom pojednávaní už\nboli odsúdení a vo veci odmietli vypovedať. Svedkyňu H. sa na výsluch na hlavné pojednávanie ani\nnepodarilo zabezpečiť. Výsluchmi v prípravnom konaní mohli mať svedkovia záujem na zlepšení svojho\npostavenie vo vlastnej trestnej veci, a teda mohlo ísť o účelovú svedectvá. Na prečítanie výpovede\nz prípravného konania svedkyne H. neboli splnené zákonné podmienky, keďže svedkyňa po doručení\npredvolania na hlavné pojednávanie mala byť predvedená hliadkou polície, avšak hliadka ju predvádzala\nz nesprávnej adresy, a teda jej predvedenie nebolo možné. Súd mal postupovať podľa § 88 Trestného\nporiadku a nariadiť obmedzenie osobnej slobody svedkyne, čo však neurobil a preto možno čítanie\nvýpovede svedkyne možné hodnotiť ako nezákonný dôkaz. Svedkovia vypovedali v mnohých trestných\nkonaniach, v podstate o všetkom a o všetkých, pred ich výsluchmi boli v kontakte s príslušníkmi PZ,\nktorí ich navštívili v ústavoch na výkon väzby. Ich výpovede boli nekonkrétne a všeobecné, nie je možné\nzistiť kedy, kde a čo im mal obžalovaný údajne predať. Poukázal na to, že svedkyňa M. vo svojich\nvýpovediach poprela akúkoľvek participáciu obžalovaného na stíhanom skutku. Pokiaľ ide o svedka C.,\nsvedok vypovedal o skutku, ktorý nie je pokrytý obžalobou, vypovedal o tom, že ku skutku malo dôjsť pred\njeho liečbou, t.j. pred jarou 2020, a teda nemohlo ísť o konanie, ktoré sa kladie obžalovanému za vinu.\nVýpovede svedkov neboli vykonané zákonným spôsobom, keďže boli vykonané v rozpore so Smernicou\nEP a Rady č. 2016/1919, pretože svedkovia sa v procese výsluchov stali podozrivými v okamihu, keď\nsa priznali, že od obžalovaného kupovali drogy. Ich výsluch mal byť prerušený, svedkovia mali byť\ninformovaní o tom, že sú podozriví z drogovej trestnej činnosti, poučení o svojich právach a až následne\nmohlo byť vo výsluchu pokračované. Pokiaľ ide o odposluchy, obžalovaný uvádza, že sa nejedná o jeho\nkomunikáciu, čo nebolo v konaní vyvrátené. Obžalovanému nebol zaistený žiaden telefón, odpočúvané\ntelefónne čísla nepoužíval, pričom žiadna z osôb nepotvrdila, že by účastníkom hovorov mal byť práve\nobžalovaný. U obžalovaného neboli zaistené žiadne drogy, trestné stíhanie bolo založené a postavené\nna svedeckých výpovediach nevieryhodných svedkov, vykonaných nezákonným spôsobom. Pokiaľ ide\no ukladanie trestu, súd pri rozhodovaní nezohľadnil osobné pomery obžalovaného a jeho minulosť, čo\nmalo vplyv na vonkajšiu diferenciáciu trestu. Obžalovaný tiež namietal voči odôvodneniu napadnutého\nrozsudku, ktoré podľa jeho názoru nezodpovedalo ust. § 168 Trestného poriadku. Ďalej v bodoch\nnamietal voči procesnému postupu súdu, kedy rozsudok je nedostatočne odvodnený, súd rozhodol\nv rozpore s vykonaným dokazovaním, súd sa nevyrovnal s obhajobou obžalovaného a nevykonal\nnavrhovaný dôkaz – výsluch svedka G., bolo porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces\na právo na obhajobu, rozsudok vychádza z dohadov a domnienok orgánov činných v trestnom konaní\na súdu, súd nevymedzil stíhaný skutok, nepostupoval v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku,\nsúd rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou a praxou, rozhodnutie je arbitrárne, uložený trest je\nneprimeraný. Vzhľadom odvolaciu argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa\n§ 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) a písm. e) Trestného poriadku zrušil a obžalovaného\npodľa § 285 písm. a), písm. b) a písm. c) Trestného poriadku oslobodí spod obžaloby.\nKrajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 04.03.2025 za prítomnosti zástupkyne Krajskej\nprokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým\n\nrozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na obžalovaného,\npríslušnými lustráciami na osobu obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany\nnemali žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry\nnavrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na odvolacej argumentácií\na zároveň poukázal na zmenu v právnej úprave, a to novelu Trestného zákona, ktorá je pre obžalovaného\npriaznivejšia. Navrhol, aby v prípade, ak sa súd odkloní od odvolacieho návrhu obhajoby, rozhodol\nv zmysle novely Trestného zákona. Obžalovaný sa pridržal prednesu svojho obhajcu.\nOdvolací súd zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti\nrozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 ods. 1\nTrestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch ako\naj správnosť postupu konania, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku. Po uvedenom procesnom postupe dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného\nbolo čiastočne dôvodné. Nutné je však uviesť, že k porušeniu ustanovení Trestného zákona nedošlo\nz dôvodu pochybenia okresného súdu ale v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 40/2024 dňa\n06.08.2024 (ďalej len „novela Trestného zákona“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z.\nTrestný zákon, a to významným spôsobom v časti ustanovení týkajúcich sa drogovej trestnej činnosti ako\naj ustanovení vzťahujúcich sa na ukladanie trestu. Odvolací súd musel na uvedenú skutočnosť ex lege\nprihliadať, keďže novely Trestného zákona sa dotkla aj prejednávanej veci obžalovaného a samotnému\nobžalovanému mohla privodiť priaznivejšie postavenie pred súdom.\nPo splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd totiž zistil,\nže rozhodnutím okresného súdu vo výroku o treste došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona,\npreto napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil a vo\nveci podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené a to\nna podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku v celkom rozsahu náležite a správne\nzistený bez potreby jeho zmeny či doplnenia.\nPodľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného\nv čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú\núčinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre\npáchateľa priaznivejší.\nČasová pôsobnosť zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona\núčinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. V časovej pôsobnosti je vyjadrená aj ústavná zásada\nvylúčenia retroaktivity (spätnej pôsobnosti) , ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Použitie\nretroaktivity v prospech páchateľa je však povinné. Ustanovenie o časovej pôsobnosti súčasne upravuje\nmožnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú sa ňou všetky zákony od času spáchania trestného\nčinu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje) tak, že pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu\nsa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\nOdvolací súd riadiac sa vyššie uvedeným musel vziať do úvahy zmenu právnej úpravy v prospech\nobžalovaného, ku ktorej došlo po vyhlásení napadnutého rozsudku okresným súdom, účinnú odo dňa\n06.08.2024, a to vo vzťahu k výroku o vine ako aj výroku o treste, a to aj v kontexte a spojení s odvolacími\nnámietkami procesných strán.\nPokiaľ ide o odvolanie čo do výroku o vine, v tomto rozsahu obžalovaný namietal primárne\nporušenie obžalovacej zásady (narušenie totožnosti skutku, vady skutkovej vety spočívajúce v jej\nnezrozumiteľnosti, nedostatočné ustálenie skutku pokiaľ ide o otázku spôsobu, času a miesta\nspáchania, absencia znaku protiprávnosti konania); ďalej voči svedeckým výpovediam (svedkovia, ktorí\nvypovedali o predaji pervitínu obžalovaným boli nedôveryhodní kvôli dlhoročnej závislosti od užívania\nomamných látok ako aj vlastnému záujmu na výsledku konania, vypovedali v mnohých konaniach\no viacerých osobách, boli vyťažovaní OČTK vo väzbe); nestotožnenie monitorovaného telefónneho\nčísla s obžalovaným, a tiež poukázal na Smernicu EP a Rady EU 2016/1919 a z nej vyplývajúcu\npovinnosť prerušiť výsluchy svedkov nakoľko sa v konaní stali podozrivými; nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku. Odvolaciu argumentáciu uzavrel konštatovaním, že v prejednávanej veci\nvýsledok vykonaného dokazovania nepostačovali na vyslovenie viny obžalovaného.\n\nPokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku, odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že totožnosť\nskutku znamená jeho zhodnosť, identitu. Skutok musí byť označený uvedením miesta, času a spôsobu\njeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť\nzamenený s iným. To však neznamená, že musí ísť od začatia trestného stíhania až do jeho skončenia o\núplnú zhodu popisu udalosti o ktorej sa rozhoduje, t. j., že skutkový dej sa musí úplne rovnako popisovať.\nVykonávaním dôkazov v priebehu trestného stíhania sa získané poznatky o skutočnosti môžu zmeniť.\nNiektoré údaje môžu vo vzájomnom porovnávaní odpadnúť, niektoré môžu pribudnúť, a iné sa môžu\nspresniť, nesmú však zmeniť podstatu skutku. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní\na následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený. Totožnosť skutku je zachovaná , ak je zachovaná\nbuď totožnosť konania, alebo totožnosť následku, čo v danom prípade bolo dodržané. (Uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/86/2017 z 23. mája 2018)\nTotožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní\npáchateľa a následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený, a ktorý je relevantný z hľadiska trestného\npráva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obvineného na určitej udalosti\nvo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v\nobžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obvineného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia\nbyť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa\nzmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu,\npohnútky činu alebo formy zavinenia.\nTotožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem\niného i čo do miesta a času spáchania, spôsobu vykonania a pohnútky činu ako aj formy zavinenia,\nkeď inak totožnosť konania zostala zachovaná, pri nezhode medzi konaním uvedeným v uznesení\no vznesení obvinenia a obžalobou, resp. medzi obžalobou a tým, ktoré vyšlo najavo na hlavnom\npojednávaní, môže udržiavať totožnosť spôsobeného následku, ak sa dotýkajú zmeny, ku ktorým\ndošlo v dôsledku dokazovania na hlavnom pojednávaní, môže udržiavať totožnosť skutku totožnosť\nspôsobeného následku, ak sa dotýkajú zmeny, ku ktorým došlo v dôsledku dokazovania na hlavnom\npojednávaní, skutočností, ktoré vo svojom súhrne tvoria konanie, bude zachovaná totožnosť, ak konanie\npopísané v obžalobe a konanie po zmenách, ku ktorým došlo na hlavnom pojednávaní, bude aspoň\nčiastočne totožné, to isté platí, pokiaľ ide o následok, resp. o obsah následku. Totožnosti skutku sa\nnedotkne pri zhode konania alebo následku, ak napríklad pristúpi okolnosť podmieňujúca použitie\nvyššej trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorej právne zhodnotenie zakladá znak činu prísnejšie trestného.\nTotožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri\nrozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo\nnásledok, resp. oboje budú aspoň čiastočne zhodné v podstatných okolnostiach, najmä skutkových,\nodrážajúcich prípadné zmeny skutkového stavu.\nV prejednávanej veci došlo v priebehu konania k zmene skutkovej vety obžaloby, s čím možno\ns obžalovaným súhlasiť. K zmene však došlo v dôsledku vylúčenie trestnej veci obžalovaného na\nsamostatné konanie v spojení so skutočnosťou, že ďalší spolupáchatelia, ktorí boli uvedený v skutkovej\nvete v obžalobe boli medzičasom právoplatne odsúdení pre spáchanie drogovej trestnej činnosti.\nPorovnajúc opis skutkovej vety v obžalobe oproti skutkovej vete tak, ako ju upravil okresný súd možno\nkonštatovať, že k porušeniu totožnosti skutku nedošlo, pretože aj po úprave skutkovej vety je v jej\nopise inkorporovaný spôsob konania, akým porušil zákonom chránený záujem, miesto a čas skutku,\na rovnako následok. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou obžalovaného o tom, že skutková\nveta je nezrozumiteľná, nie je určitá v otázke spôsobu, miesta či času spáchania. Zo skutkovej vety\ntotižto celkom jasne a nemenne vyplýva, že skutok bol ohraničený časom „...najmenej od augusta\n2020 do 08.03.2021...“, miestom „...v Seredi a okolí...“, spôsobom spáchania „...sčasti samostatne\na sčasti spoločne s inými osobami, zadovažoval z neznámeho zdroja a následne predával...“. Rovnako\nzo skutkovej vety vyplýva aj to, akú omamnú látku obžalovaný predával (metamfetamín), kvalifikačný\nznak spáchania skutku „na viacerých osobách“ poukazom menovite na osoby, ktorým obžalovaný\nmetamfetamín predával, ako aj to, že v prípade metamfetamínu ide o látku patriacu do II. skupiny\npsychotropných látok, na zaobchádzanie s ktorými je potrebné mať povolenie, ktoré obžalovaný nemal,\na teda látku zakázanú, patriacu do skupiny omamných a psychotropných látok.\n\nSkutková veta tak zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z § 163 ods. 3 Trestného poriadku,\npričom z nej vyplýva akého protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil, a teda jeho konanie ako aj\nnásledok v podobe trestnoprávneho postihu vyjadreného v ustanovení, za ktoré bol odsúdený. Námietka\nobžalovaného o tom, že zo skutkovej vety nevyplýva protiprávnosť je podľa názoru odvolacieho súdu\niracionálna, pretože v spojení s príslušným zákonným ustanovením ide o celkom zrejmú skutočnosť.\nObžalovanému bolo zrejmé, pre aký trestný čin bol trestné stíhaný a aké konanie sa na naplnenie\nobjektívnej stránky vyžadovalo (neoprávnené zadovažovanie a následný predaj metamfetamínu). Aj\nnapriek ďalšej námietke obžalovaného spochybňujúcej látku metamfetamín ako látku návykovú, niet\nsporu o tom, že metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona NR SR\nč. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach, pričom samotné zaradenie medzi tieto látky\ndáva odpoveď na to, či ide o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje aj na § 2 ods. 1 zákona NS SR č. 139/1998 Z.z., podľa ktorého omamné látky sú\nlátky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so\nzávažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor,\nktorým je Slovenská republika viazaná. Zároveň podľa § 2 ods. 1 zákona NS SR č. 139/1998 Z.z.,\npsychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém\ns menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný\ndohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ by metamfetamín nebol návykovou látkou\nschopnou nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, pochopiteľne by nemohol byť zaradený do zoznamu\nlátok, na nakladanie s ktorými je potrebné povolenie, a ktorého predaj, prechovávanie či obchodovanie\nje postihnuteľné normami trestného práva. Tento okruh odvolacích námietok odvolací súd vyhodnotil\nako nedôvodný.\nPokiaľ ide o druhý okruh odvolacích námietok, a to spochybňovanie vierohodnosti svedkov poukazom\nna ich drogovú závislosť, výpovede v iných konania, a pod., v tomto rozsahu sa odvolací súd stotožňuje\ns okresným súdom, a síce, niet rozumného dôvodu pochybovať o tom, že svedkovia v prípravnom konaní\nvypovedali pravdu. Svedkovia H., I., M., H., C. obžalovaného už v prípravnom konaní usvedčovali zo\nspáchania skutku, všetci vypovedali tak, že užívali pervitín, ktorý si zabezpečovali od obžalovaného.\nSvedkovia opísali ako sa s obžalovaným skontaktovali, kde sa stretávali s presným označením miest,\npribližne v akých intervaloch, koľko približne gramov si kupovali a v akej cene, a rovnako uviedli\nv akom čase sa tak dialo. Výpovede týchto svedkov z prípravného konania v spojení s výpoveďami na\nhlavnom pojednávaní poskytovali ucelený a priamy dôkaz o tom, že obžalovaný bol v mieste svojho\nbydliska známy nielen tým, že sa živil opravami áut, nákupom a predajom, ale najmä tým, že vo\nveľkom predával pervitín, a to spoločne s inými osobami. Na vierohodnosti výpovede nemení nič ani\nskutočnosť, že svedkovia užívali omamné látky, eventuálne mohli byť závislými, pretože táto skutočnosť\nnevedie k oslabeniu ich vierohodnosti a k oslabeniu vierohodnosti svedkov nevededú ani ich výpovede\na svedectvá v iných trestných konaniach. Netreba opomínať, že nielen títo svedkovia, ale aj svedok N.\nvypovedal o tom, že pervitín bral od obžalovaného. Výpovede vyššie menovaných svedkov poskytovali\njednoznačný a jasný dôkaz o tom tom, akým spôsobom a v akm čase od obžalovaného kupovali pervitín.\nTúto odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako ničím nepodložené tvrdenia a snahy obžalovaného\nvyviniť sa zo svojho konania, pričom už v prípravnom konaní bola táto snaha vyhodnotená aj príslušným\nprokurátorom, ktorý označil obahjobu v tomto smere za účelovú konštrukciu v snahe spochybniť svedkov.\nSkutočnosti na ktoré poukazoval obžalovaný v tomto rozsahu možno vnímať len ako nepodložené\ndohady a domnienky.\nPokiaľ ide o námietku, ktorou obžalovaný poukazoval na nezákonnosť postupu – prečítanie výpovede\nsvedkyne H. z prípravného konania, ktorú súd nezabezpečil na hlavné pojednávanie v zmysle §\n88 Trestného poriadku, ani tejto námietke nebolo možné prisvedčiť. Súd vykonal opakovane pokus\no predvolanie a predvedenie svedkyne, a to z adresy, ktorú sama svedkyňa uviedla ako adresu, na ktorej\nsa zdržiava a preberá písomnosti. Svedkyňa sa aj na opakované predvolanie na hlavné pojednávanie\nnedostavila, jej predvedenie sa minulo účinku, nakoľko na adrese, ktorú uviedla, nebola dosiahnuteľná.\nOkresný súd preto prečítal jej výpoveď z prípravného konania, s ktorým postupom súhlasil na hlavnom\npojednávaní tak prokurátor ako aj obhajoba. Obhajoba na hlavnom pojednávaní nenamietala tento\npostup, nedožadovala sa postupu podľa § 88 Trestného poriadku a až v rámci odvolacích námietok\nvytkla súdu nezákonný postup. Odvolací súd žiadne pochybenie v postupe okresného súdu nevzhliadol,\nnavyše, porušenie zákona nemožno vidieť ani v tom, že súd po neúspešnom opakovanom pokuse\nnenariadil obmedzenie osobnej slobody, ale zvolil postup prečítania zápisnice o jej skoršej výpovedi.\nZ ustanovenia § 88 ods. 1 Trestného poriadku totižto nevyplýva explicitná povinnosť súd nariadiť\n\nobmedzenie osobnej slobody, nejde tu o akúsi zákonnú postupnosť. Ustanovenie § 88 ods. 1 Trestného\nporiadku je koncipované na možnosti voľby súdu, aký proces zvolí. Ak v dôsledku dôkaznej situácií\nsúd vyhodnotí, že v predmetnej veci možno skutočnosti, ktoré sa majú výsluchom objasniť môžu byť\nobjasnené aj oboznámením sa skoršou výpoveďou, takýto postup je legitímny, zodpovedajúci práve\nustanoveniu § 88 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré súdu umožňujú využiť skoršiu výpoveď svedka\nnamiesto opakovaných neúčelných a nehospodárnych krokov. Prečítaním výpovede svedkyne H.\nz prípravného konanie tak nebolo možno vyhodnotiť ako nezákonný postup, a samotnú výpoveď ako\nnezákonný dôkaz. O to viac, že výpoveď svedkyne mala len podporný charakter, keďže v konaní bolo\nzabezpečených dostatok dôkazov na to, aby súd spoľahlivo vyslovil záver o vine obžalovaného.\nOkrem výpovedí svedkov bol obžalovaný jednoznačne usvedčovaný aj na základe obsahu telefonických\nhovorov uskutočnených s jednotlivými osobami. Odvolací súd rovnako ako okresný súd nemal\npochybnosti o tom, že išlo k telefónne číslo, ktoré používal práve obžalovaný na kontaktovanie sa\nso svojim odberateľmi a rovnako predajcami omamných látok, a rovnako nemal pochybnosti o tom,\nže jednotlivé „komodity“ ktorých odber si obžalovaný dohadoval boli práve omamné látky. Obsah\nkomunikácie totižto v kontexte celého dokazovania jasne poukázal na to, že s jednotlivými osobami sa\ndohadoval na gramáži, cene za gram (išlo pritom o vo všeobecnosti približne rovnakú cenu za gram pri\nvšetkých kontaktných osobách), v niektorých rozhovoroch sa zmienil o „fete“, účelovo používal heslá\na šifry („fazuľa a hrach“), ktoré predstavovali skrytý názov pre heroín a pervitín, využíval slovník typický\npre užívateľov či predajcov drog (zakopané veci - „mŕtve schránky“). Obhajobu obžalovaného, ktorý sa\nsnažil súd presvedčiť o tom, že len predával autosúčiastky odvolací súd vyhodnotil ako nevieryhodnú\na nepravdivú. Pokiaľ by totižto išlo skutočne o predaj autosúčiastok, nie je zrejmé, prečo by obžalovaný\na volajúce či píšuce osoby jasne neuviedli o aký predmet sa jedná, či iné súvislosti. Osoby, ktoré\nkontaktovali obžalovaného ho vždy oslovili s požiadavkou na množstvo (gramy) či požiadavkou za akú\ncenu, pričom obžalovaný vždy vedel, akú požiadavku, resp. požiadavku na aký predmet naňho bola\nsmerovaná, dohadovali sa následne už iba na čase a mieste odberu. Napokon, pokiaľ ide o osoby, ktoré\nkontaktovali obžalované, vo všetkých prípadoch išlo o osoby, ktoré potvrdili užívanie pervitínu, a teda\nvo všetkých prípadoch išlo o osoby, ktoré boli súčasťou drogovej trestnej činnosti.\nS vyššie uvedeným súvisí aj ďalšia odvolacia námietka, ktorou sa obžalovaný snažil vyviniť z konania\npoukazom na to, že monitorované telefónne číslo nie je evidované na jeho osobu, nešlo o jeho osobu, ani\nv tomto smere nemožno námietku vyhodnotiť inak, ako námietku nedôvodnú. Monitorované záujmové\ntelefónne číslo síce skutočne nebolo evidované na osobu obžalovaného, v kontexte vykonaných\ndôkazov, a najmä obsahu jednotlivých monitorovaných hovorov bolo možné s istotou konštatovať, že\ntelefónne číslo používal obžalovaný, a práve on prostredníctvom tejto stanice dohadoval predaj a odber\nomamných látok. Aj napriek tomu, že obžalovaný namieta, že ani jeden zo svedkov túto skutočnosť\nnepoprel, treba dodať, že ani jeden zo svedkov nepoprel, že by osoba s ktorou si dohadovali predaj\nbola obžalovaný. Nielenže počas niektorých telefonických hovorov so svedkami M., L., O. bola osoba\nopakovane oslovená menom „A.“, obžalovaný v konaní svoju obhajobu zameral v tom smere, že si\ns jednotlivými osobami dohadoval predaj súčiastok do automobilov, s ktorými obchodoval, nie predaj\nomamných látok, čím prispel k stotožneniu svojej osoby. Rovnako svedkovia, ktorí vypovedali vo svojich\nvýpovediach ani raz nepopreli, že kontaktnou osobou bol obžalovaný, tvrdili len to, že s obžalovaným\ndohadovali odber a predaj autosúčiastok, nie omamných látok.\nPokiaľ ide o námietku týkajúcu sa výsluchu svedkov (spoluobvinených) v prípravnom konaní a rozpor\nso Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/1919 z 22.10.2016, v prvom rade je nutné\nuviesť, že táto smernica sa vzťahuje na úpravu procesných práv v konaní o európskom zatykači,\na teda úplne odlišnom konaní od štandardného trestného konania prebiehajúceho v zmysle ustanovení\nTrestného poriadku. Len v stručnosti však odvolací súd dodáva, že v čase vykonania výsluchov svedkov\nH., I., H., C. nemali podozrivé osoby žiadne osobitné práva, ako je tomu v súčasnosti po novele Trestného\nporiadku. Z obsahu spisu vyplýva, že každý svedok bol pred svojim výsluchom poučený o možnosti\nodmietnuť vypovedať, ak by si svojou výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie, a teda bolo im plne\nzachované právo neobviňovať sa. K uvedenému je nutné dodať, že ani v súčasnosti platný a účinný\nTrestný poriadok nepriznáva obvinenej osobe také obhajobné práva, ktoré sú výslovne a implicitne\nupravené pri formálne obvinenej osobe. Iný výklad, a teda výklad obžalovaného predstavuje len akési\nvymýšľanie práv podozrivej osoby nad rámec zákona. Nutné je tiež uviesť, že úvaha o tom, že uvedení\nsvedkovia sa v procese výsluchu stali podozrivými je len úvahou obhajoby.\n\nPokiaľ ide o námietku hodnotenia dôkazov, nedostatočne zisteného skutkového stavu čin nedostatočne\nodôvodneného rozsudku, ani v tomto rozsahu nebolo možné námietke priznať úspech. V prejednávanej\nveci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vo veci vypovedalo množstvo svedkov, bolo zabezpečených\nmnožstvo listinných dôkazov. Treba mať na zreteli, že Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá,\npokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých\ndôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov\npotrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej\norgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho\nvnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i\nv ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo\nstrán. Je výlučne na zvážení súdu, ktorý z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam, a ktorý\nnaopak nie je významný, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných,\nale aká je ich dôkazná sila (lat. argumenta ponderantur, non numerantur).\nOkresný súd si svoju povinnosť vplývajúcu z § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku splnil, vo\nveci vykonal náležité dokazovanie, skutkové ako aj právne závery z neho plynúce majú oporu vo\nvykonanom dokazovaní, sú vecne správne, logické, zrozumiteľné a udržateľné. Právo na spravodlivý\nproces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby\nbolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne\npráva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako\nsúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných\ndôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).\nV konaní tak bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania obzvlášť závažného\nzločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a\nobchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. j) Trestného zákona účinného do 06.08.2024, za ktorý bolo možné obžalovanému uložiť\ntrest odňatia slobody v trvaní 10 – 15 rokov. V dôsledku podania odvolania už ale došlo k rozhodnutiu\no odvolaní v čase účinnosti novely Trestného zákona, skutok, pričom skutok už bolo nutné právne\nkvalifikovať podľa ustanovenia podľa § 173 ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024\ns poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, za ktorý je páchateľovi možné\nuložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 – 15 rokov, a teda trest miernejší.\nOdvolací súd u obžalovaného prihliadol na dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m)\nTrestného zákona, pričom poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného nezistil. U obžalovaného síce\nprevažoval pomer priťažujúcich okolností, trestná sadzba však ostala nezmenená, keďže po novele\nTrestného zákona už súd nemôže pristúpiť k úprave hornej/dolnej hranice trestnej sadzby podľa prevahy\npoľahčujúcich/priťažujúcich okolností.\nAj pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení tak, ako ich ustálil okresný súd, avšak\nčiastočne sa od záverov okresného súdu odklonil, a to najmä pokiaľ ide o otázku primeranosti trestu\na vonkajšej diferenciácie trestu, a čiastočne sa tým stotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného.\nObžalovaný sa dopustil obzvlášť závažnej drogovej trestnej činnosti, ktorou ohrozil záujem na ochrane\nživota a zdravia obyvateľstva pred omamnými a psychotropnými látkami, ich šírením a užívaním.\nObžalovaný si zadovažoval omamné látky – metamfetamín (pervitín), pričom tu ide o kategóriu tzv.\ntvrdých drog, majúcich výrazne negatívny vplyv na ľudskú psychiku. Obžalovaný omamné látky predával,\na to viacerým osobám, nekonal tak po prvýkrát, ale opakovane, už predtým varovaný odsudzujúcich\nrozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/15/2021, keď bol za drogovú trestnú činnosť odsúdený.\nU obžalovaného išlo o typického dealera drog, ktorý drogy predával uvedomujúc si, aké dôsledky\nna živote a zdraví môžu omamné látky na svojich odberateľoch zanechať, keďže samotné následky\nužívania omamných látok citeľne vnímal na sebe, keďže bolo znaleckým dokazovaním preukázané,\nže u obžalovaného ide o polymorfnú závislosť od užívania pervitínu. Obžalovaný mal vytvorenú sieť\nsvojich odberateľov, na to zabezpečené telefónne číslo, v komunikácií používal rôzne šifry, resp. snažil\nsa aktívne znemožňovať odhalenie trestnej činnosti používaním šifrovanej komunikácie, zastieraním, či\nrôznymi heslami. Nešlo teda o ojedinelý či príležitostný predaj. Obžalovanému priťažovala skutočnosť,\nže pred spáchaním tohto skutku bol celkom 21 krát súdne trestaný, a to aj napriek pomerne mladému\nveku. Trestnú činnosť páchal chronicky, bez významu na jeho správaní ostali predchádzajúce odsúdenia\n\na potrestania. V minulosti neviedol riadny život, o čom svedčí aj odpis z evidencie priestupkov, z ktorého\nvyplýva, že okrem trestných postihov bol 6 krát priestupkovo postihnutý za menej závažné konanie.\nOdvolací súd nezachytil, že by u obžalovaného aj v tomto konaní nastal zlom, uvedomil si protiprávnosť\nsvojho konania, prejavil kajúcny postoj k vlastnej protiprávnej činnosti, ktorou prispieval k ohrozeniu\na poškodeniu zdravia viacerých osôb.\nPri starostlivom vyhodnotení všetkých rozhodných skutočností tak odvolací súd v zmysle zmeny\nTrestného zákona aplikoval priaznivejšiu právnu úpravu v prospech obžalovaného a uložil mu trest\nmiernejší, a to vo výmere 10 rokov, keďže v tomto prípade už u obžalovaného nemohol zvyšovať dolnú\nhranicu trestnej sadzby ako to bolo v čase, kedy o treste rozhodoval okresný súd. Trest v trvaní 10\nrokov je trestom primeraným s poukazom na charakter spáchanej trestnej činnosti, zároveň je trestom\nmiernejším, čím odvolací súd reagoval na tendenciu zákonodarcu zmierňovať tresty za spáchanie\ndrogovej trestnej činnosti. Do výmery trestu odvolací súd zároveň premietol aj dĺžku konania a dobu,\nktorá uplynula od spáchania skutkov. Takto uložený trest je trestom zákonným, spravodlivým a najmä\nprimeraným a reflektujúcim prvok tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.\nTrest odňatia slobody odvolací súd obžalovanému ukladal ako trest súhrnný, a to vo vzťahu k odsúdeniu\nv trestnej veci Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/15/2021. Skutok v tejto trestnej veci spáchal\nobžalovaný skôr (08/2020-03/2021) ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Galanta v trestnej veci\nsp. zn. 31T/15/2021 (02.02.2022, resp. doručený trestný rozkaz dňa 28.06.2021). Trest v tomto prípade\npotom predstavuje sankciu za spáchanie viacerých trestných činov.\nOdvolací súd na rozdiel od okresného súdu zmiernil obžalovanému trest aj pokiaľ ide o vonkajšiu\ndiferenciáciu trestu, keď mal za to, že obžalovaný sa síce dopustil spáchania obzvlášť závažného\nzločinu, avšak z doterajších zistení nevyplynulo, že by išlo o tak narušeného páchateľa trestnej činnosti,\nktorého by bolo nutné zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a neprimerane\nho izolovať aj v podmienkach výkonu trestu. Odvolací súd mal za to, že zaradenie obžalovaného do\nmaximálneho stupňa stráženia by sa priečilo účelu trestu, pôsobilo deprivačne a obžalovaný by podliehal\nnadbytočným rešktrikciám a obmedzeniam spojeným s výkonom trestu v maximálnom stupni. Tým\nodvolací súd reagoval aj na novelu Trestného zákona, ktorej zmyslom v časti úpravy zásad pre ukladanie\ntrestu je idea, podľa ktorej tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,\nnesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Uvedenú tézu analogicky súd\naplikoval aj vo vzťahu k vonkajšej diferenciácií trestu.\nZároveň obžalovanému uložil podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona aj ochranný dohľad\nv trvaní 1 rok, pretože obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti opakovane, ide o jeho celkom 22-hé\nodsúdenie a odpis registra trestov a jeho trestná minulosť nasvedčuje tomu, že existujú pochybnosti\no tom, že po výkone trestu odňatia slobody povedie riadny život.\nOdvolací súd obžalovanému, aj napriek zistenej polymorfnej závislosti od užívania omamných látok\npervitín a heroín neukladal ochranné protitoxikomanické liečenie, pretože znalkyňa MUDr. Monika\nGregorová zároveň neodporučila ukladať ochranné liečenie pre postoj obžalovaného, u ktorého\nabsentuje angažovanosť a snaha čokoľvek zmeniť na svojom doterajšom životnom štýle. Na posilnenie\núčinku trestu mu však s poukazom na § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3, ods. 4\nTrestného zákona uložil zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi.\nVzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil\nnapadnutý rozsudok vo výroku o treste a o treste následne rozhodol podľa\n§ 322 ods. 3 Trestného\nporiadku rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a zároveň odvolanie obžalovaného\npodľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného\nporiadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31T/26/2022", "guid": "2f37a49b-9580-4868-a47c-4c466e52f113:81794813-88b5-492e-8b7b-c0b50de5fcee", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "b7d96e26-8912-4971-acf6-b116c65550b9:8e3bc115-9bf4-4ddf-917c-fb4de1bc0d29", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6721010304.2", "spisova_znacka": "3To/103/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/103/2025 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6721010304.2"}, {"guid": "839ad6eb-bd10-48aa-a2d7-80df6ea2c31f:15750faa-a48f-4212-a6d3-1b26a6974261", "ecli": "ECLI:SK:MSBA1:2024:1123012963.9", "spisova_znacka": "5T/40/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 5T/40/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA1:2024:1123012963.9"}, {"guid": "200f5361-f268-4218-8c37-5ffa4ad3078c:214faef1-52a8-487b-a582-1a6840be4c44", "ecli": "ECLI:SK:OSZV:2025:6721010304.20", "spisova_znacka": "1T/41/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/41/2021 z 24. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2025-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZV:2025:6721010304.20"}]}