{"guid": "1c179328-f80d-4fff-99ce-f8ca5de52347:2fe4d50a-45a8-4e53-bfe1-7404857dade3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2322010382.2", "spisova_znacka": "3To/165/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/165/2024 z 4. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 4. marca 2025, sp. zn. 3To/165/2024, ECLI:SK:KSTT:2025:2322010382.2", "identifikacne_cislo": "2322010382", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Stanislavská", "sudca_id": 223, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-stanislavska-223", "datum_vydania": "2025-03-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fe4d50a-45a8-4e53-bfe1-7404857dade3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010382.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010382.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2322010382.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n3To/165/2024\n2322010382\n04. 03. 2025\nJUDr. Katarína Stanislavská\nECLI:SK:KSTT:2025:2322010382.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov\nJUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX\nv C., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona\ns poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.10.2024, č. k. 5T/26/2022-312, na verejnom zasadnutí\nkonanom dňa 04.03.2025 v Trnave takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar.XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 30.10.2024, č. k. 5T/26/2022-312, bol\nobžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2\npísm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona na tom\nskutkovom základe, že\nv presne nezistenom čase, približne v mesiaci november roku 2020, po dobu 7dní, v obci A., v rodinnom\ndome so súpisným číslom XXX, v ktorom býval spolu so svojou v tom čase šesťdesiatsedem ročnou\nmatkou D. B., opakovane vulgárne nadával svojej matke D. B. a zároveň sa jej opakovane vyhrážal so\nslovami, že ju zlikviduje, zabije, že jej odreže hlavu mačetou, pričom v jednom prípade svoju matku D.\nB. súčasne aj sotil, v dôsledku čoho sa D. B. v obave o svoj život zamykala v izbe a dvere si podopierala\nfotelkou, do izby si nosievala nočník, aby nemusela ísť v noci z izby von a v ruke držala telefón, aby si\nvedela privolať pomoc, pričom vzhľadom na vek D. B. a to, že D. B. je jeho matka, obžalovaný očakával\nmenší odpor, teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a\ntaký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku.\nZa tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona účinného\ndo 5.8.2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 na trest odňatia slobody\nv trvaní 6 (šesť) mesiacov.\nPodľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona účinného do 5.8.2024 obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa §\n51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s\nprobačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky.\nPodľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, s poukazom na § 51 ods. 3 Trestného zákona\núčinného do 5.8.2024, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uložil\nobmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.\nOkresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č. l. 312-318 spisu.\nProti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu\nodvolanie (č.l. 311 spisu), a to v celom rozsahu.\nProkurátorka Okresnej prokuratúry Galanta si ponechala lehotu na podanie odvolania (č.l. 311 spisu),\npričom proti tomuto rozsudku do konania verejného zasadnutia nepodala odvolanie.\n\nObžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa\n20.11.2024, doručeným okresnému súdu dňa 22.11.2024 (č. l. 329-330 spisu). V úvode zhrnul obsah\nvýrokov o vine a o treste s tou námietkou, že skutkový stav zistený súdom nie je v súlade so skutočnosťou\na že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Následne obžalovaný\nopísal odôvodnenie napadnutého rozsudku.\nObžalovaný pripomenul, že v tejto trestnej veci boli vypracované dva znalecké posudky. Obaja znalci\nsa zhodli na existencii duševnej poruchy u obžalovaného, konkrétne na prítomnosti toxickej psychózy.\nPodľa vyjadrenia obžalovaného v odôvodnení podania odvolania, zo znaleckého posudku MUDr. Mária\nStraku č. 105/2023 vyplynulo, že duševná porucha mala významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie\nschopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku a to tak, že boli znížené až na ich úplné vymiznutie.\nObžalovaný taktiež spomenul aj listinný dôkaz – znalecký posudok znalca MUDr. Ľubica Slováčiková\nč. 9/2020, na základe ktorého mu bolo nariadené psychiatrické liečenie ústavnou formou, podľa ktorého\npsychotická porucha v čase spáchania skutku mala významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie\nschopnosti obžalovaného, ktoré boli podľa znalkyne úplne vymiznuté. Obžalovaný skonštatoval, že na\nzáklade znaleckých posudkov a listinných dôkazov je zjavné, že obžalovaný v čase spáchania skutku\nnebol príčetný, a teda poukazujúc na § 23 Trestného zákona nie je za tento čin trestne zodpovedný.\nObžalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/55/2020 zo\ndňa 04.11.2020, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že otázka nepríčetnosti, resp. otázka zmenšenej\npríčetnosti sú otázkami právnymi, ktorých posúdenie prináleží orgánom činným v trestnom konaní\na súdu. Ich konečné posúdenie by malo byť založené na odborných znalostiach vyplývajúcich\nz vykonaného dokazovania, pričom súd skúma otázku príčetnosti len vo vzťahu k určitému trestnému\nčinu a v čase spáchania činu. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa vyžaduje súčasná danosť\nrozpoznávacích a ovládacích schopností, absencia ktorejkoľvek z nich trestnú zodpovednosť vylučuje.\nPri posudzovaní príčetnosti sa vychádza z predpokladu, že páchateľ je duševne príčetný, nepríčetnosť\npáchateľa sa musí dokazovať pribratím znalca z odboru psychiatrie. Avšak len skutočnosť, že páchateľ\ntrpí duševnou poruchou sama o sebe nie je dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti. Je potrebné,\naby k tejto skutočnosti pristúpila ešte neschopnosť rozpoznať protiprávnosť činu alebo neschopnosť\novládať svoje konanie, prípadne obe.\nPodľa názoru obžalovaného prvostupňový súd nesprávne posúdil otázku nepríčetnosti obžalovaného,\nnakoľko podľa obžalovaného z posudku MUDr. Mária Straku č. 105/2023 jasne vyplýva, že obžalovaný\nv čase spáchania činu nevedel rozoznať nebezpečenstvo svojho konania a ovládnuť svoje konanie\nv miere blížiacej sa až ku ich vymiznutiu. To potvrdil aj znalec MUDr. Bernát, MPH vo svojom znaleckom\nposudku, rovnako aj MUDr. Ľubica Slováčiková vo svojom znaleckom posudku č. 9/2020, ktorý je v tejto\ntrestnej veci považovaný za listinný dôkaz. Skonštatované závery znalcov neboli zohľadnené v plnom\nrozsahu, a to malo vplyv aj na nesprávne posúdenie prípadu a na vydanie nesprávneho rozhodnutia\nsúdom.\nObžalovaný preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp.\nzn. 5T/26/2022 zo dňa 30.10. 2024 zrušil vo výroku o vine a treste a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby\nju znova prejednal a rozhodol.\nPodľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán\na/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť\nb/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.\nKonanie na odvolacom súde\nKrajský súd v predmetnej trestnej veci vykonal dňa 04.03.2025 verejné zasadnutie, a to za prítomnosti\nobhajcu obžalovaného a prokurátorky krajskej prokuratúry. Obžalovaný bol o termíne verejného\nzasadnutia riadne a včas upovedomený ( dňa 05.02.2025), preto krajský súd vykonal verejné zasadnutie\nv jeho neprítomnosti.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma\nzákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,\nako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním dotknuté,\nprihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nKrajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok\nv zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle §\n316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného\nporiadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o treste,\nproti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací\n\nsúd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie\nobžalovaného nie je dôvodné.\nPreskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd zistil,\nže:\n· prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 08.04.2021 obžalobu pod č. 2 Pv 144/21/2202-25\nna obvineného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe\nuvedenom v obžalobe;\n· trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.06.2022, sp. zn. 5T/26/2022, bol vtedy\nobvinený A. B. uznaný za vinného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2\npísm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, za čo\nbol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov; so skúšobnou dobou a probačným\ndohľadom v trvaní 2 ( dvoch) rokov, proti ktorému podal obvinený prostredníctvom obhajcu odpor\n· rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 5T/26/2022-251 zo dňa 10.11.2023 bol obžalovaný A. B.\npodľa § 285 písm. d) oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 144/21/2202-25\npre prečin nebezpečného vyhrážania podľa\n§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona\ns poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, pretože obžalovaný pre nepríčetnosť\nnebol trestne zodpovedný. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry\nGalanta, a to v celom rozsahu v neprospech obžalovaného;\n· o odvolaní prokurátorky rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č. k. 3To/27/2024-278 zo\ndňa 23.04.2024 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby vec znova\nprejednal a rozhodol;\nÚlohou okresného súdu po vrátení veci bolo vykonať na hlavnom pojednávaní riadne znalecké\ndokazovanie osobným výsluchom oboch znalcov k duševnému stavu obžalovaného z hľadiska\nstíhaného trestného činu. Predovšetkým bolo potrebné sa zamerať pri ich výsluchu na 1) objasnenie,\naké konkrétne prejavy musia byť podľa odbornej literatúry a klinickej praxe zistené u pacienta, aby bolo\nmožné po odbornej znaleckej stránke konštatovať úplné vymiznutie ovládacej zložky u obžalovaného;\n2) objasniť otázky, či a ak áno, ktoré z konkrétnych prejavov uvedených v odpovedi na otázku 1) boli\nu obžalovaného zistené, 3) aké konkrétne prejavy boli u obžalovaného zistené, ktoré viedli k záveru\no znížení schopnosti ovládať svoje konanie v podstatnej miere; 4) vysvetliť rozdiel medzi úplným\nvymiznutím ovládacej schopnosti a jej znížením v podstatnej miere u obžalovaného a najmä, ktoré z\ntýchto dvoch záverov boli u obžalovaného napokon naplnené a zistené; 5) napokon budú poverení znalci\npovinný podrobne vysvetliť svoje vyjadrenia učinené na hlavnom pojednávaní podrobne citované vyššie\na odstrániť rozpory medzi nimi.\n· na hlavnom pojednávaní uskutočnenom dňa 21.08.2024 okresný súd doplnil znalecké dokazovanie\nosobným výsluchom oboch znalcov – MUDr. Jána Bernáta, MPH a MUDr. Mária Straku k duševnému\nstavu obžalovaného, pričom okresný súd sa zameral na otázky, ktoré podľa právneho názoru krajského\nsúdu bolo potrebné v otázke príčetnosti, resp. nepríčetnosti obžalovaného zodpovedať, predovšetkým\nsa okresný súd zameral pri ich výsluchu na 1) objasnenie, aké konkrétne prejavy musia byť podľa\nodbornej literatúry a klinickej praxe zistené u pacienta, aby bolo možné po odbornej znaleckej stránke\nkonštatovať úplné vymiznutie ovládacej zložky u obžalovaného; 2) či a ak áno, ktoré z konkrétnych\nprejavov uvedených v odpovedi na otázku 1) boli u obžalovaného zistené, 3) aké konkrétne prejavy boli\nu obžalovaného zistené, ktoré viedli k záveru o znížení schopnosti ovládať svoje konanie v podstatnej\nmiere; 4) vysvetliť rozdiel medzi úplným vymiznutím ovládacej schopnosti a jej znížením v podstatnej\nmiere u obžalovaného a najmä, ktoré z týchto dvoch záverov boli u obžalovaného napokon naplnené\na zistené; 5) vysvetliť svoje vyjadrenia učinené na hlavnom pojednávaní podrobne citované vyššie a\nodstrániť rozpory medzi nimi.\nK odsudzujúcemu výroku\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich\nrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\n\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPodľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,\nktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami\nsa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí\nbyť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov\na akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných\nustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto\nvýroky.\nPo preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd v prvom rade zistil, že okresný súd rešpektoval\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 327 ods. 1 Trestného poriadku, teda viazanosť právnym\nnázorom odvolacieho súdu, keď postupoval podľa pokynov vyjadrených v uznesení Krajského súdu\nv Trnave zo dňa 23.04.2024, č. k. 3To/27/2022-278 (okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom znalcov\nna definitívne rozhodnutie o otázke nepríčetnosti obžalovaného), teda postupoval v súlade s Trestným\nporiadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového\nstavu veci, ktoré sú nevyhnutné pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd následne v súlade\ns ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých\nokolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré\nzodpovedajú vykonaným dôkazom.\nKrajský súd plne súhlasí so záverom okresného súdu, že po starostlivom uvážení všetkých okolností\nprípadu a následnom hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne sa nemožno stotožniť s názorom\nobhajoby, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný A. B. bol v čase spáchania\nskutku (v novembri 2020) nepríčetný. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd\nv súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje\nskutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky znaleckých\nposudkov za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných\ndôkazov. Zo zvukovo-obrazového záznamu výpovede poškodenej D. B. a taktiež z výsluchu svedkyne A.\nE. mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím agresívnym správaním spôsobil poškodenej objektívnu\nobavu o jej život. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa\nokresný súd riadil, keď rozhodol o uznaní viny obžalovaného zo skutku, pre ktorý bol postavený pred súd.\nAj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne\npreukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný\nA. B. a že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa\n§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného\nzákona.\nKrajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé a vychádza zo\nskutkového stavu, ako bol zistený okresným súdom na hlavnom pojednávaní. Podľa prvostupňového\nsúdu neschopnosť rozpoznávacej a ovládacej zložky v podstatnej miere neznamená totožný pojem\nako ich vymiznutie. V konaní bola na základe znaleckých posudkov MUDr. Jána Bernáta, MPH\na MUDr. Mária Straku zistená tzv. zmenšená príčetnosť, nakoľko obžalovaný trpí duševnou poruchou,\nktorá mala za následok zníženie schopnosti ovládania sa počas činu, avšak nedošlo k jej úplnému\nvymiznutiu. Rovnako v prípade schopnosti rozpoznať protiprávnosť svojho konania, nemožno hovoriť\no vymiznutí schopnosti obžalovaného rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Krajský súd proti\nrozsudku okresného súdu a jeho odôvodneniu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu\nprvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho\nstupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,\nale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018\nz 23. januára 2018).\nK odvolacej námietke obžalovaného\nV tejto trestnej veci boli vyhotovené dva znalecké posudky, a to znalecký posudok č. 86/2021 od MUDr.\nJána Bernáta, MPH a znalecký posudok č. 105/2023 vypracovaný MUDr. Máriom Strakom, nakoľko\nsúd nezisťuje príčetnosť páchateľa ako takú, ale vždy len príčetnosti vo vzťahu k určitému trestnému\nčinu. (porovnaj R 17/1979)\n\nNa hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2023 znalec MUDr. Ján Bernát, MPH vypovedal: „V plnom\nrozsahu sa pridržiavam písomného znaleckého posudku. V ktorom konštatujem, že obvinený v čase\nspáchania skutku trpel závislosťou na viacerých psychoaktívnych látkach a neharmonickou osobnosťou.\nIntermitente a prechodne mohol v čase spáchania skutku trpieť i intoxikáciami jednou alebo viacerými\npsychoaktívnymi látkami, čo v čase znaleckého skúmania nebolo možné ani potvrdiť ani vyvrátiť. Pokiaľ\nposudzovaný v čase páchania skutku trpel intoxikáciou jednou alebo viacerými psychoaktívnymi látkami\njeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli touto intoxikáciou zmenšené a to adekvátne ku stupňu\na kvalite tejto intoxikácie. Ku dňu vypracovania znaleckého posudku posudzovaný bol schopný chápať\nzmysel trestného konania a napriek tomu, že trpel chorobnou závislosťou od viacerých psychoaktívnych\nlátok neodporučil som mu ochranné protitoxikomanické liečenie z dôvodu, že hospitalizácia, ktorú\nprobant absolvoval aj v čase znaleckého šetrenia poukazovala na to, že takéto liečenie by účel nesplnilo.\nČo sa týka vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností môžeme sa len domnievať, nakoľko\nja som mal len jednu svedeckú výpoveď poškodenej pred vznesením obvinenia. Z čoho vychádzam,\nže sa jedná o opakovaný skutok posudzovaného pod vplyvom návykových látok. S veľmi vysokou\npravdepodobnosťou ovládacie a rozoznávacie schopnosti posudzovaného neboli vymiznuté.“\nZo znaleckého posudku MUDr. Mária Straku č. 105/2023 k otázke, či mala duševná choroba\nobžalovaného vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu,\nznalec uviedol, že: „Uvedená duševná porucha, toxická psychóza mala vplyv na jeho ovládacie\na rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu v zmysle, že ich v podstatnej miere\nznižovala až ku stavu ich neprítomnosti (vymiznutiu).“\nNa hlavnom pojednávaní dňa 08.11.2023 znalec MUDr. Mário Straka uviedol: „Odvolávam sa na\nznalecký posudok a zotrvávam na znaleckom posudku. K otázke a odpovedi č. 2 v záveroch znaleckého\nposudku uvádzam, že vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného\nčinu bol bližšie k ich neprítomnosti a vymiznutiu. Vzhľadom na odstup času 4 mesiace od vyšetrenia\nobžalovaného neviem sa vyjadriť v akej forme je obžalovaný nebezpečný pre spoločnosť. V čase môjho\nvyšetrenia obžalovaného pred 4 mesiacmi bol po ústavnej liečbe, bol nastavený a odsledovaný a mal\nchodiť v 3 týždňových intervaloch na injekcie ako na liečenie v ambulantnej forme. Vtedy tá ambulantná\nforma bola dostatočná, aký je jeho súčasný stav tak k tomu sa neviem vyjadriť. Pri vypracovávaní\nznaleckého posudku som sa zameral na obdobie november 2020. K znaleckým posudkom MUDr.\nBernáta uvádzam, že tento znalecký posudok bol vypracovaný skôr a zistil závislosť ale nie duševnú\nporuchu, ale neviem prečo lebo z neskorších znaleckých posudkov MUDr. Uhrin a MUDr. Slováčiková\nbola diagnóza zistená tak ako som ju určil ja.“\nZ výpovede znalca MUDr. Ján Bernát, MPH na hlavnom pojednávaní dňa 21.08.2024 vyplynulo aj\nto, že musí byť v prvom rade jednoznačne a bez pochybností definovaná alebo prítomná duševná\nporucha, ktorej základným prejavom je hrubé narušenie interpretácie reality a prejavmi tzv. psychotické\npríznaky, tzn. chorobné príznaky myslenia a vnímania. Zdôraznil, že skutok vo vzťahu ku ktorému bol ním\nposudzovaný znalecky vyšetrený bol v uznesení o vznesení obvinenia časovo situovaný nešpecificky\ndo rokov 2019 a 2020. K otázke č. 2 z uznesenia Krajského súdu v Trnave uviedol v čase spáchania\nskutku alebo páchania skutku neboli teda v tom čase neboli zistené žiadne takéto prejavy. K otázke\nč. 3 z unesenia Krajského súdu v Trnave v záveroch znaleckého posudku skonštatoval, že pokiaľ v\nčase páchania skutku posudzovaný trpel intoxikáciu jednou alebo viacerými návykovými látkami, jeho\nrozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli touto intoxikáciu zmenšené adekvátne stupňu tejto intoxikácie\ns dodatkom, že vplyv psychoaktívnych látok na svoje psychické funkcie v tom čase obvinený vedel\na mohol predpokladať. K otázke č. 4 z uznesenia Krajského súdu v Trnave sa vyjadril tak, že ani sa\nnedá dokázať či bol obžalovaný intoxikovaný aj keď je to pravdepodobné a ani sa nedá kvantifikovať\nprípadná intoxikácia. K otázke č. 5 z uznesenia Krajského súdu v uviedol, že pre jeho znalecký\nposudok je základné východisko čas od 2019 do 2020 všeobecne podľa výpovede svedka a podľa\nznaleckého posudku MUDr. Mesárošovej nemá informáciu, žeby sa správanie obžalovaného zmenilo\npráve v novembri 2020. Aj znalec súhlasí so záverom MUDr. Straku o prítomnosti duševnej poruchy\nu obžalovaného v období november 2020. V čase jeho vyšetrenia obžalovaný už netrpel psychotickou\nporuchou ale to mohlo byť spôsobené aj liečbou a najmä abstinenciu.\nZnalec MUDr. Mário Straka na hlavnom pojednávaní dňa 21.08.2024 uviedol, že menovaný trpí\nviacerými duševnými poruchami, ale predovšetkým forenzne významnou psychiatrickou poruchou,\na to toxickou psychózou, ktorá u neho vznikla počas predchádzajúceho dlhšieho obdobia užívaním\npsychoaktívnych látok predovšetkým kanabinoidov. Osoba s týmito poruchami vnímania a myslenia\nmá zmenenú celkovú osobnostnú kvalitu v zmysle tzv. psychózy čo má podstatný a významný dopad\nna jeho správanie, konanie, rozhodovanie sa na vytváranie súdov, úsudkov. Je možno predpokladať,\nže táto porucha bola u neho prítomná aj v mesiaci november 2020 kedy spáchal skutok, pre ktorý\n\nje obžalovaný. Presnejšie sa však konkrétne k tomuto dátumu vyjadriť nevie a nemôže vyjadriť, v tej\ndobe ho nevyšetroval, avšak je vysoko pravdepodobné, že touto poruchou trpel aj v uvedenom období.\nK otázke č. 2 z unesenia Krajského súdu v Trnave poukazuje na predchádzajúce vyjadrenie. K otázke\nč. 3 z uznesenia Krajského súdu v Trnave uvádza, že keď vyšetroval obžalovaného, tak bol po 3/4\nročnej ochrannej liečbe, konkrétne po 3 rokoch od spáchania skutku, ale to ochorenie tam prítomné bolo\na mal by sa liečiť celoživotne. K otázke č. 4 z unesenia Krajského súdu v Trnave sa nevie vyjadriť, ale\nvšeobecne sa môžem vyjadriť tak, že odkazujem na odpoveď č. 2 Znaleckého posudku č. 105/2023\nzo dňa 21.7.2023 kde uviedol, že uvedená duševná porucha toxická psychóza mala vplyv na jeho\n(obžalovaného) ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu v zmysle, že\nich v podstatnej miere znižovala až ku stavu ich neprítomnosti (vymiznutiu). K otázke č. 5 uznesenia\nKrajského súdu v Trnave uviedol, že sa nebudem vyjadrovať k znaleckému posudku iného znalca.\nBez ohľadu na to, či obaja znalci zhodne zistili prítomnosť duševnej poruchy u obžalovaného alebo\nnie, krajský súd uvádza, že existencia duševnej poruchy je jednou, nie však jedinou podmienkou na\nvyslovenie záveru o nepríčetnosti obžalovaného.\nLen skutočnosť, že páchateľ trpí duševnou poruchou, sama o sebe príčetnosť resp. trestnú\nzodpovednosť páchateľa nevylučuje. K tomu je treba, aby ako dôsledok duševnej poruchy pristúpila\nbuď neschopnosť rozpoznať protiprávnosť činu, ktorá sa v teórii označuje ako neschopnosť rozumová,\nalebo neschopnosť ovládať svoje konanie, ktorá sa nazýva neschopnosťou určovacou, prípadne obe\n(1TdoV/18/2015).\nOd nepríčetnosti je potrebné odlišovať stav zmenšenej príčetnosti, kedy je v dôsledku duševnej poruchy\nznížená rozpoznávacia alebo ovládacia schopnosť. Stav zmenšenej príčetnosti nie je dôvodom na\nvylúčenie trestnej zodpovednosti , ale má za následok osobitný postup voči páchateľovi (§ 39 ods. 2\npísm. c/ Tr. zák., § 40 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 73 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) (4Tdo 4/2012).\nPoukazujúc na námietku obžalovaného uvedenú v odôvodnení podaného odvolania zo dňa 20.11.2024,\nkde obžalovaný uviedol, že podľa znaleckého posudku MUDr. Mária Straku, duševná porucha\nu obžalovaného mala podstatný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania\nskutku, a to v takom rozsahu, že boli znížené až na ich úplné vymiznutie, krajský súd uvádza, že\nuvedená námietka obžalovaného je neopodstatnená. Znalec MUDr. Mário Straka vo svojom znaleckom\nposudku uviedol, že sa ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného sa vo vzťahu k duševnej\nporuche znižovali až ku ich vymiznutiu, nie až na ich úplné vymiznutie. Znalec MUDr. Mário Straka nikdy\nneuviedol, že u obžalovaného došlo k úplnému vymiznutiu ovládacích a rozpoznávacích schopností.\nKrajský súd pripomína, že znalecké posudky MUDr. Maroša Uhrina a MUDr. Ľubice Slováčikovej boli\nv tomto konaní oboznámené len ako listinné dôkazy.\nPosudok znalcov psychiatrov o duševnom stave obvineného v inej trestnej veci nemožno považovať za\nznalecký dôkaz v zmysle § 116 Tr. por., ale iba za listinný dôkaz v zmysle § 112 ods. 2 Tr. por., ktorý\nmôže slúžiť len na preverenie správnosti posudku znalcov psychiatrov podľa § 116 Tr. por. podaného v\nprejednávanej trestnej veci. (R 27/1977, Najvyšší súd Tz 88/76 zo dňa 20.5.1976).\nOtázka nepríčetnosti je otázka právna, jej posúdenie prináleží orgánom činným v trestnom konaní na\nzáklade skutočností vyplývajúcich z uskutočnených dôkazov. Povaha tejto otázky vyžaduje, aby jej\nposúdenie bolo založené na odborných znalostiach z odboru psychiatrie. Znalecký dôkaz z tohto odboru\nje však len jedným z podkladov na vytvorenie sudcovského presvedčenia o otázke príčetnosti a musí byť\nhodnotený v súvislosti so všetkými ostatnými zistenými skutočnosťami z tohto hľadiska relevantnými.\nSúd nezisťuje príčetnosť páchateľa ako takú, ale vždy len príčetnosť vo vzťahu k určitému činu (R\n24/1976).\nOkresný súd správne postupoval, keď otázku príčetnosti posudzoval na základe odborných znalostí\nznalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie MUDr. Jána Bernáta, MPH a MUDr.\nMária Straku ale posudzoval ju aj v súvislosti s ďalšími zistenými skutočnosťami a to obrazovo-zvukovým\nzáznamom výpovede poškodenej D. B.: že správanie obžalovaného z iných osôb nevidel nikto :,, taký\nrozumu mal, že keď syn prišiel autom, hneď išiel buď dole alebo hore, neukazoval sa. Toľko rozumu\nmal, že keď syn prišiel náhodou alebo prišla mňa pozerať aj dcéra, bolo ticho, išiel.\nK výroku o treste\nPri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie\ntrestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť\nochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí\npodmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných\nčinov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba\npáchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.\n\nPrimeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže\nnevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého\nnásledku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii\ntrestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za\npredpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky\nprimeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje\nnaplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia\nprimeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené\ntak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.\nVzhľadom na uvedené teoretické východiská, odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri\npostupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal\nna hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle dokazovanie, správne zohľadnil všetky skutočnosti\nk osobe obžalovaného, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného.\nPokiaľ potom ide o výmeru trestu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného\nskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom nezistil žiadne\npoľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti nezistil ani krajský súd.\nAj napriek tomu, že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti, okresný súd správne nezistil\ndôvody na postup podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 o mimoriadnom\nznížení trestu v spojení s ochranným liečením ani na postup podľa\n§ 40 ods. 1 písm. c) Trestného\nzákona účinného do 5.8.2024 o upustení od potrestania v spojení s ochranným liečením, nakoľko podľa\nokresného súdu podmienečné odsúdenie v tomto trvaní má na nápravu obžalovaného väčší vplyv\na v skúšobnej dobe sa ukáže, či obžalovaný je schopný viesť riadny život. Ochranné liečenie nie je\nvhodné uložiť, nakoľko obžalovaný už má nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou.\nOkresným súdom vymeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov\ns podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s probačným dohľadom a obmedzenie\nspočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok aj krajský súd pri\nzohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje za zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym\nvyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej ako aj\ngenerálnej prevencie.\nKrajský súd považuje za potrebné skonštatovať, že v tomto prípade nebolo jednoznačne dokázané,\nže obžalovaný bol v čase spáchania trestného činu nepríčetný. U obžalovaného bola dokázaná\nexistencia duševnej poruchy, avšak neboli u neho diagnostikované vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie\nschopnosti.\nPodľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nKeďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie\nobžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.\nToto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/26/2022", "guid": "a3cbb607-8a4c-42d0-8849-80753e4173ff:88931ad2-8786-4cd3-97d9-6a629ae6da24", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "4c8afdcf-4198-4756-9afe-6c7b6f428c4d:7d48cad4-7ddd-4697-bec1-c184e238b07d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8324010026.6", "spisova_znacka": "3To/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/27/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8324010026.6"}, {"guid": "46316bd3-e1e1-4548-811c-2f99180ae5e9:0752d806-d44d-4727-9c63-06d445a669a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/27/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/27/2022 z 2. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-11-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/46316bd3-e1e1-4548-811c-2f99180ae5e9:0752d806-d44d-4727-9c63-06d445a669a9"}], "citovane_v": [{"guid": "37cd9f66-083e-42f1-aebc-d3b38147dc26:2409b0e7-bea1-490e-822d-c213a3f0d4c4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2320011399.2", "spisova_znacka": "6To/91/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/91/2025 z 4. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2320011399.2"}, {"guid": "51d825e6-2cc5-47d6-9ae4-eca6bd91696c:fc3e8f33-4bf3-4776-98e0-0764bae8b8cc", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2320011399.15", "spisova_znacka": "0T/267/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/267/2020 z 16. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2320011399.15"}]}