{"guid": "ce91aed5-24d8-486c-b1de-9ad776d331bc:cbb165ac-1d4e-4ee4-bd78-f6195ae76a7b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2201899083.4", "spisova_znacka": "28Co/135/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/135/2024 z 25. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. februára 2025, sp. zn. 28Co/135/2024, ECLI:SK:KSTT:2025:2201899083.4", "identifikacne_cislo": "2201899083", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Erika Tischlerová", "sudca_id": 1143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-tischlerova-1143", "datum_vydania": "2025-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbb165ac-1d4e-4ee4-bd78-f6195ae76a7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2201899083.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2201899083.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2201899083.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n28Co/135/2024\n2201899083\n25. 02. 2025\nJUDr. Erika Tischlerová\nECLI:SK:KSTT:2025:2201899083.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu\nMgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D.\nXXX/XX, E., 2/ F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., proti žalovaným: 1/ G. H., nar. X.X.XXXX,\nbytom I. XXX/XX, E., 2/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, E., o zaplatenie 77.593,36 eura s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská\nStreda zo dňa 27.6.2024 č. k. 4C/102/2001-1084 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.10.2024\nč. k. 4C/102/2001-1136, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd odvolanie žalovanej 1/ proti výrokom II., III., V., VI., VIII. odmieta.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a V. p o t v r d z u j e .\nIII. Vo výroku IV. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanej 1/ priznáva proti žalobcom\n1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,22 %.\nIV. Vo výrokoch VII. a VIII. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že štátu priznáva nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 85,61 % proti žalobcom 1/ a 2/ a v rozsahu 14,39 % proti žalovanej 1/.\nV. Žalovanému 2/ a žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej 1/ povinnosť\nzaplatiť žalobcom 1/ a 2/ istinu 11.169,33 eura titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.828,66 eura od 1.3.2011 do 13.12.2013 a 5 % ročne zo\nsumy 8.828,66 eura od 25.11.2018 až do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.340,93\neura od 1.12.2006 do 13.12.2013 a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.340,93 eura od 24.11.2018\naž do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; výrokom II. žalobu voči žalovanej 1/\nvo zvyšku zamietol; výrokom III. žalobu voči žalovanému 2/ zamietol v celom rozsahu; výrokom IV.\nžalobcom náhradu trov konania nepriznal; výrokom V. priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania 100\n%; výrokom VI. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku v\nsamostatnom uznesení; výrokom VII. uložil žalovanej povinnosť doplatiť pomernú časť trov konania\ntitulom trov znaleckého dokazovania vo výške 237,80 eura na účet Okresného súdu Dunajská Streda,\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom VIII. uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť doplatiť\npomernú časť trov konania titulom trov znaleckého dokazovania vo výške 276 eur na účet Okresného\nsúdu Dunajská Streda, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením následne opravil\npoučenie o opravnom prostriedku v tomto rozsudku.\n\n2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“).\n3. Vecne dôvodil tým, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 16.8.2001 domáhali zaplatenia nedoplatku\nna nájomnom vo výške 90.000,- Sk za obdobie od 1.8.1998 do 31.7.2001, za užívanie nehnuteľnosti\ntitulom nájmu, nachádzajúcej sa v kat. území E., vedené na LV č. XXXX, Okresného úradu odbor\nkatastrálny Dunajská Streda, parc. č. 25, dom s. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 641\nm2, parc. č. 26 záhrada o výmere 246 m2, na D. K. XX, E., keď ako spoluvlastníci preložili žalovaným,\npôvodne 1/ a 2/ ako pôvodným nájomcom nájomnú zmluvu prepracovanú s účinnosťou od 1.4.1995, s\nnájmom 2.500,- Sk mesačne, ktorú odmietli žalovaní podpísať, pričom nehnuteľnosť naďalej užívali. S\nuplatnenou istinou žiadali priznať úrok z omeškania 0,05% denne za každý deň omeškania. Podaním\ndňa 28.9.2009 žalobcovia žiadali pripustenie zmeny žaloby na zaplatenie už bezdôvodného obohatenia\nza užívanie predmetnej nehnuteľnosti za rok 1998 od 1.8. 8500,-Sk (282,15 eura mesačne, za rok\n1999 381,73 eura mesačne, s tým, že za mesiac január 1999 si uplatnili 356,83 eura, mesiac február\n331,94 eura a marec 1.999 307,04 eura, za rok 2000 12.360 eur a za rok 2001 do 1.7. 464,71 eura\nmesačne), odvolávajúc sa na potvrdenia realitnej kancelárie o výške nájomného v prípade rodinných\ndomov. Uznesením dňa 24.11.2009 bolo rozhodnuté o zmene petitu žaloby. Podaním dňa 13.5.2010\nopäť žalobcovia požiadali o zmenu petitu žaloby, keď nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nrozšírili na obdobie od 1.8.2001 do 30.11.2003, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením dňa 15.6.2010.\nPodaním dňa 29.4.2010 žalobcovia navrhli spojenie vecí vedených voči žalovaným pod sp. zn. 5C\n171/1996, v ktorom konaní boli pribratí ďalší účastníci, dcéra a zať žalovaných 1/ a 2/, keď podaním\ndňa 29.4.2010 rovnako navrhli pribratie ďalších účastníkov na strane žalovaných, ich dcéru G. H., L. M.\na zaťa J. H., o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením dňa 1.3.2011. Podaním dňa 13.5.2010 navrhli\nžalobcovia rozšírenie petitu žaloby 1.12.2003 do 31.3.2010 s výnimkou obdobia uplatneného v inom\nkonaní od 1.3.2003 do 31.12.2004 (9C/227/2006 a 4C/72/2005), len voči žalovaným 3/ a 4/. O návrhu\nsúd rozhodol uznesením dňa 15.6.2010 voči žalovaným 1/ a 2/. Podaním dňa 3.9.2020 žalobcovia\nopäť navrhli zmenu petitu žaloby a pribratie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných N.\nD., nar. XX.X.XXXX, M. O., nar. XX.X.XXXX, dcéru žalovaného 1/, a E. M. ml. nar. XX.XX.XXXX,\nsyna žalovaných 1/ a 2/, požadujúc zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.8.2018 do\n1.1.2019, mesačne po 859 eur, ktoré odôvodnili vyživovacou povinnosťou medzi predkami a potomkami\ns odkazom na ust. § 66 až 67 Zákona o rodine, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením dňa 17.9.2020.\nDňom 18.6.2019 žalobcovia vzali späť žalobu voči pôvodným žalovaným 1/ a 2/, M., s ktorým späťvzatím\nžaloby žalovaní súhlasili. Súd uznesením dňa 29.9.2019 konanie voči žalovaným E. M. B. a P. M.\nzastavil. Uznesením v konaní vedenom pod spisovou zn. 4C/72/2005 súd rozhodol o spojení veci sp.\nzn. 4C/102/2001 z iniciatívy žalobcov na pojednávaní dňa 4.10.2011, v ktorom konaní viedli spor proti\nžalovaným, manželom H., o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2005 do 31.3.2010\nv sume 41.385,48 eura s príslušenstvom. Uznesením v konaní sp. zn. 9C/227/2006 súd rozhodol o\nnávrhu žalobcov o spojení veci uznesením dňa 22.2.2011, kde rovnako žalovali manželov H. o vydanie\nbezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.12.2003 do 31.12.2004 v sume 7.302,66 eura. Pôvodní\nžalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania časti nároku a z dôvodu nepreukázania\nvzniku bezdôvodného obohatenia žalovanými 2/ až 5/, ktorí na nehnuteľnosti nikdy nebývali. Žalovaná\n1/ mala bývať na nehnuteľnosti od narodenia, ktorú opustila v júli 2005 spolu s maloletými deťmi.\n4. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.), podanie žalobcov 1/, 2/ zo\ndňa 3.9.2020 na zmenu žaloby o zaplatenie ušlého zisku, bezdôvodného obohatenia za obdobie od júla\n2018 do decembra 2018 vylúčil na samostatné konanie (výrok II.), žalovaným 1/ až 5/ priznal nárok na\nnáhradu trov konania vo výške 100 % (výrok III.), žalobcom 1/, 2/ určil povinnosť zaplatiť spoločne a\nnerozdielne trovy konania titulom odmeny znalca 398,40 eura na účet Okresného súdu Dunajská Streda\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.\n5. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 11.10.2022 potvrdil rozsudok vo výroku I. v časti zamietnutia žaloby\nvoči žalovaným 3/, 4/ a 5/, ako aj v závislom výroku III. v časti nároku na náhradu trov konania medzi\nžalobcami 1/, 2/ a žalovanými 3/, 4/ a 5/ a v ostatnej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie (správne zrušil v časti zamietnutia žaloby voči žalovaným 1/, 2/, v závislom výroku III. v časti\nnároku na náhradu trov konania medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 1/, 2/ a v závislom výroku IV. a vec\nmu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie – pozn. odvolacieho súdu).\n\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporov, ktorými žalobcovia žalovali, pôvodne bývalých\nnájomcov, E. M. a P. M., neskôr žalobu rozšírili na ich dcéru G. H. a manžela J. H., bolo užívanie\nnehnuteľnosti bez právneho dôvodu, keď bývalí nájomcovia odmietli s nimi uzavrieť nájomnú zmluvu.\nTým, že žalobcovia vzali žalobu proti žalovaným manželom M. späť, súd skúmal pasívnu legitimáciu\nžalovaných 1/ a 2/ aj v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v pôvodnom konaní sp. zn.\n4C/72/2005.\n7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že bolo nesporne preukázané, že\nG. H. bývala v predmetnej nehnuteľnosti od začiatku trvania nájomného vzťahu E. M. v roku 1983, ako\ndcéra nájomcu do júna 2005, ktorú skutočnosť potvrdil svedkovia A. H., A. H. a vyplynulo to aj z evidencie\nobyvateľov Mestského úradu v E.. Nájomný vzťah manželov M. skončil so spoločnosťou Žrebčinec\nŠamorín a.s. ku dňu 21.12.1993, doklad o doručení oznámenia predložený nebol. Žalovaný 1/ pôvodne\nE. M. st. tvrdil, že až do apríla 1995 mu strhávali nájomné z platu. Nová nájomná zmluva písomne\nmedzi žalobcami a nimi uzavretá nebola, keď ponuky zo strany žalobcov v roku 1995 nepodpísali. V\nnehnuteľnosti naďalej ostali bývať, pričom P. M. trvale opustila nehnuteľnosť k 1.1.1998, keď sa prihlásila\nna pobyt v obci M. O. G., túto skutočnosť potvrdil svedok Q. a aj správa z Obecného úradu vo M. O.\nG.. Sami žalobcovia vzali žalobu späť voči žalovanej, keď v nehnuteľnosti už od roku 1998 nebývala a\nnárok sa týkal aj uvedeného obdobia. V nehnuteľnosti ostali bývať E. M. st. a dcéra G. H. s dvomi deťmi.\nŽalobcovia ponúkli uzavretie nájomnej zmluvy len pôvodnému nájomcovi E. M. a jeho manželke. Nikdy\ntakáto ponuka nebola adresovaná ich dcére G. H..\n8. Pokiaľ dôjde k zmene v osobe prenajímateľa, takáto zmena nemá vplyv na obsah nájomného\nvzťahu k bytu a nie je ani dôvodom na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Zmena vlastníka spôsobuje\nautomaticky vstup nového vlastníka do právneho postavenia prenajímateľa, so zachovaním všetkých\npráv a povinností, ktoré si nájomca dohodol s pôvodným prenajímateľom. Hneď ako sa nájomca dozvie\no zmene vlastníka prenajatej veci, je oprávnený sa zbaviť zo svojich povinností voči predchádzajúcemu\nprenajímateľovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku\nzmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a\nto aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom\nobdobí, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže\nzmluvu vypovedať aj nadobúdateľ (§ 680 ods. 2 a 3 OZ). Žalobcovia opakovane tak na pojednávaniach,\nako aj v písomných vyjadreniach v konaní ešte aj dňa 1.6.2010 potvrdili, že pôvodní žalovaní 1/ a 2/\nplatili za užívanie nehnuteľnosti, a to až do roku 2007, ktoré platby riadne prijali od nich a uhrádzali\naj služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Až vo svojich vyjadreniach v roku 2019 tieto tvrdenia\npopreli, bez ďalšieho dôvodu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie uznesenia\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 15.4.2019, sp. zn. 8Cdo 32/2019, vo veci Okresného súdu Dunajská\nStreda 5C/171/1996 o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu Trnava z 22.11.2017 sp. zn.\n10Co/221/2017, kde sa obdobne riešila otázka zaplatenia bezdôvodného obohatenia, proti žalovanej\nP. M., ktorá žaloba bola zamietnutá a rozsudok potvrdený odvolacím súdom, keď súd prihliadol na\nnámietku premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia, ktoré posúdenie nároku považoval vzhľadom\nna dovtedy vykonané dokazovanie za predčasné posúdenie nároku. Podania žalobcov považoval za\nnejasné, ktoré nejasnosti neboli v priebehu konania odstránené, ani súdom druhej inštancie.\n9. Keďže nájomný vzťah (týkajúci sa nájmu bytu – pozn. odvolacieho súdu) žalobcov so žalovanými\npôvodne E. M. a bývalou manželkou naďalej trval, tento nájom mohli vypovedať len nájomcovia v\nprípade nehnuteľnosti, ktorí tak neurobili, nájomné platili žalobcom vo výške, ktorou ju poskytovali\npredchádzajúcemu prenajímateľovi. Riadne platili náklady spojené s užívaním bytu. Nárok uplatnený\nžalobcami, súd prvej inštancie posúdil ako nárok na zaplatenie rozdielu na nájomnom, vzhľadom\nna zmenu výšky nájomného na trhu s nehnuteľnosťami, ktoré si žalobcovia žalobou požadovali\npriznať. Zákon pre uzavretie zmluvy o nájme bytu nepredpisuje žiadnu formu, je možné ju uzavrieť aj\nkonkludentne. Je potom nepodstatné, či návrh zmluvy zo strany žalobcov manželia M. podpísali. Ich\nprávny vzťah odmietnutím nájomnú zmluvu podpísať nezanikol. Súd mal za to, že dcéra pôvodných\nnájomcov sa považuje za ostatné osoby, ktoré žili spolu s osobou, ktorému svedčalo právo nájmu,\nktorá byt trvale obývala, avšak iba na základe existencie odvodeného práva bývania vyplývajúceho z\nrodinnoprávneho vzťahu k nájomcovi. Takéto osoby zásadne nikdy nie sú potom ani v právnom vzťahu\nk prenajímateľovi. Súd žalobu voči žalovanej 1/ zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie v tomto\nkonaní, keď žalovaná bývala do roku 2005 na základe odvodeného práva bývania E. M., svojho otca,\n\nv dôsledku čoho nemohlo dôjsť z jej strany k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov,\nužívaním bytu bez právneho dôvodu.\n10. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom\nrozhodnutí v časti nároku voči žalovaným 1/ a 2/, čo sa týkalo nájmu nehnuteľností zapísaných ako\nzastavaná plocha a nádvorie, a dvor, ktorý označujú ako záhradu, na ktorý nie je možné aplikovať\nustanovenia o nájme bytu, preto záver o nedostatku pasívnej legitimácie pri užívaní týchto nehnuteľností\nžalovanými 1/, 2/ je predčasný a žiadnym spôsobom nie je odôvodnený. Žalobcovia doložili zmluvu o\nnájme zo dňa 21. apríla 1995, v ktorej ako predmet nájmu bola uvedená pivnica 28,77 m2, povalové\npriestory 47,45 m2 nachádzajúce sa v domovej nehnuteľnosti v E. O. D. K. R. XX, postavenej na parcele\nč. 25, č. súpisné XXX, pozemok, na ktorom je postavený dom, dvor pozostávajúci z parcely č. 25 o\nvýmere 461 m2 a pozemok, ktorý patrí k domu, čiže záhrada pozostávajúca z parcely č. 26 o výmere\n246 m2. Uvedenú zmluvu však nájomcovia E. a P. M. nepodpísali. K tejto nájomnej zmluve žalobcovia\nvyhotovili výpočtový list, z ktorého vyplývalo, že nájomné za rodinný dom a záhradu požadovali v celkovej\nsume 2.604,- Kčs, z toho nájom za byt 382,- Kčs, nájom za pivnicu, povalu a pozemky 2.118,- Kčs,\nzáloha za vodné, stočné 104,- Kčs. Takže je nepochybné, že žalobcovia sa domáhali žalobou určenia\nvydania bezdôvodného obohatenia aj za užívanie týchto nehnuteľností. V tejto časti uplatneného nároku\nbolo namieste priznať nárok žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia, keďže zo žiadneho právneho\nvzťahu nevyplynulo, že by boli predmetom pôvodnej nájomnej zmluvy. Uvedenú nehnuteľnosť užívali,\nteraz žalovaná 1/, a pôvodný žalovaný 1/, jej otec, v rozhodnom čase, súd preto zaviazal žalovanú 1/, voči\nktorej ponechali žalobu, zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia 1/3 (správne 1/2 - pozn. odvolacieho\nsúdu) uplatneného nároku za rozhodné obdobie (t.j. od 1.8.2001 do 31.12.2006). Žalobcami nikdy nebola\noslovená na uzavretie nájomnej zmluvy na celú nehnuteľnosť.\n11. V prípade žalovaného 2/ J. H., manžela žalovanej 1/, tvrdenia žalobcov o trvalom bývaní v\nnehnuteľnosti s manželkou popreli žalovaní 1/ a 2/, túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia A. H. a A. H.,\nkeď uviedli, že ich syn až do doby presťahovania sa do novostavby rodinného domu, býval s nimi. So\nsvojou rodinou na adrese D. XX sa zdržiaval len sporadicky. Všetky svoje veci mal uložené u nich. Na\nD. mal len psa, keďže oni bývali v bytovke a čln. Potvrdenia Mesta E. o uhrádzaní odpadu za jednotlivé\nosoby na D. ulici, potvrdili len to, že E. M. platil za odvoz smetí od roku 2003 za dve osoby, hoci už od\nroku 1998 na uvedenej nehnuteľnosti P. M. nebývala, a to až do roku 2006. Žalovaná 1/ platila za štyri\nosoby aj keď bývala na adrese D. XX, aj M. a aj I. H.. Na M. ulici manželia A. a A. H. platili odvoz smetí za\ndve osoby v rozhodnom čase. Skutočnosť, že bol žalovaný prihlásený k trvalému pobytu na M. ulici až do\nroku 2007, potvrdila aj správa z Mestského úradu v E.. V priebehu konania sa nepodarilo jednoznačne\nbez pochybností preukázať, či manžel G. H. sa zdržiaval v nehnuteľnosti na D. K. R. XX s úmyslom tam\ntrvale sa zdržiavať a žiť v spoločnej domácnosti s rodinou. Pobudol tam, staral sa o rodinu, mal tam\nuložené určité veci, ale rozsah jeho užívania nikdy nebolo možné bližšie špecifikovať. Nevyplynulo, či\nužíval aj rodinný dom trvale a v akom rozsahu. Ak užíval priľahlý pozemok, vyšlo najavo, že užíval garáž.\nŽalovaný poprel tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ a rovnako tak žalovaná 1/, pričom svedkovia A. H. a svedok\nG. sa k týmto skutočnostiam nevedeli vyjadriť. Súd vypočul v tomto smere svedka C. G., tiež obyvateľa\nz jedného z dvojdomov na ul. D. M. E., ktorý nevedel potvrdiť osoby bývajúce v rozhodnom čase na\npredmetnej nehnuteľnosti, okrem E. M. a jeho rodiny vo všeobecnosti. Samotný predpoklad, že manželia\npo uzavretí manželstva by mali bývať trvale spolu, nepostačuje na preukázanie skutočnosti, že tak bolo\naj v prípade žalovaných 1/ a 2/, keď toto tvrdenie žalobcov bolo spochybnené žalovanými a popreli to\naj svedkovia a pôvodní žalovaní, keď zhodne tvrdili, že žalovaní 2/ sa zvykol zdržiavať u manželky a\naj prespať, ale vždy ostal prihlásený a veci mal na adrese M., E.. Žalobcovia na dôkaz svojich tvrdení\npredložili zápisnicu o výpovedi G. H. v inom konaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani po\ndoplnení dokazovania sa nepreukázalo bez pochybností tvrdenie žalobcov o pravidelnom a dlhodobom\nužívaní predmetnej nehnuteľnosti žalovaným 2/, a rozsah tohto užívania, v dôsledku čoho súd žalobu\nvoči nemu rovnako zamietol.\n12. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z\nodboru ekonómie a manažmentu, odvetvie kotroling znalcom Doc. Dr. Ing. Milanom Majerníkom, ktorý v\nznaleckom posudku č. 02/2010 vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie celej nehnuteľnosti,\nzarátajúc pozemky, a to v období od 1.8.2001 do 30.11.2003 v celkovej výške 13.248 eur. Znalec Ing.\nAndrás Lelkes PhD vo svojom posudku č. 02/2024 zo dňa 31.1.2024 za obdobie od 1.12.2003 do\n31.12.2004 vyčíslil výšku nájmu stavby za rozhodné obdobie v sume 2.727,53 eura a pozemkov 2.316,02\neura. Všeobecná hodnota nájmu stavby od 1.1.2006 do 31.12.2006 v sume 3.770,12 eura a pozemkov\n\n1.454,40 eura. V znaleckom posudku Ing Izabely Tokovicsovej č. 22/2021 bolo vyčíslené rozhodné\nobdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 sumou 1.638,14 eura. Celkom výška všeobecnej hodnota nájmu za\npredmetnú nehnuteľnosť za zhodné obdobie predstavuje sumu 25.154,21 eura. Žalobcovia nepopreli\nčiastočné plnenie nájmu zo strany otca žalovanej 1/, keď na pojednávaní dňa preložili súpis úhrad\nza obdobie od 1.4.1994 do 1.10.2007, úhrady v sume 136.379,- Sk (4.526 eur). Malo ísť o zaplatenie\nnájomného za 203 mesiacov, čo predstavuje na jeden mesiac plnenie 22,30 eura. Za uplatnené obdobie\nod 1.8.2001 do 31.12.2006 je 65 mesiacov, celkom pripadajúca suma 65 x 22,30 eura činí 1.449,50\neura, v ktorej sume súd ponížil pohľadávku, čo predstavuje dlh podľa vyčíslení v znaleckých posudkoch\n23.705,21 eura. Polovica sumy činí 11.169,33 eura. Keďže v nehnuteľnosti preukázateľne nebývala\nžalovaná 1/ sama, ale aj jej otec, E. M. st., opodstatnený ostal nárok žalobcov voči týmto dvom osobám\nza rozhodné obdobie. Pôvodný žalovaný 1/ zaplatil titulom nájmu za byt v dome za uvedené obdobie\nvyššie uvedenú sumu, keď vo výpočtovom liste boli uvedené náklady na byt, ktorú čiastku súd odpočítal\nod výšky znalcami stanovenej všeobecnej hodnoty nájmu za rozhodné obdobie a len polovicu takto\nnezaplatenej všeobecnej hodnoty nájmu, ktorú získala žalovaná 1/ bez právneho dôvodu, súd jej uložiť\nzaplatiť žalobcom. Čo do zvyšku súd žalobu zamietol ako neodôvodnenú voči žalovanej 1/.\n13. Súd prvej inštancie v závislosti od uplatneného nároku za jednotlivé obdobia zaviazal žalovanú, ktorá\nsa dostala do omeškania so zaplatením pohľadávky, aj úrok z omeškania za jednotlivé obdobia počítané\nod splatnosti uvedenej sumy, za to ktoré obdobie.\n14. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1\na 2, § 470 ods. 1, 2, § 474 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), § 140 ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), vecne tým, že žalobcom 1/ a 2/ a žalovanej\n1/ bola uložená povinnosť doplatiť trovy znaleckého dokazovania za nariadené znalecké dokazovanie\nz odboru ekonomiky a manažment, poverený znalec Dr. Ing. Milan Majerník, ktorému súd vyúčtoval\nodmenu uznesením dňa 6.11.2014 v celkovej výške 398,40 eura a Ing. Lelkesa v sume 315 eur, kde bol\nzložený preddavok 200 eur, rozdiel súd uložil zaplatiť na účet súdu žalobcom v sume 276 eur a žalovanej\n1/ v sume 237,80 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 2/ priznal z dôvodu plného\nprocesného úspechu náhradu trov konania v plnej výške voči žalobcom 1/ a 2/. Žalobcom voči žalovanej\n1/ náhradu trov konania nepriznal, keďže ich pomer úspechu a neúspech bol rovnaký.\n15. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu odvolaním žalovaná 1/ s návrhom na jeho\nzmenu tak, aby odvolací súd žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/\nCSP. Uviedla, že bývala v dome u svojich rodičov do roku 2005, nebola tam ako nájomník a podľa jej\nvedomostí jej otec v predmetnom období platil žalobcom nájomné, a to ešte vyššie ako bolo stanovené\nštátnym podnikom. Štátnym podnikom bol porušený zákon v tom zmysle, že jej rodičia ako nájomcovia\nštátneho bytu mali predkupné právo na tento dom, toto si aj uplatnili, ale keď prišlo k realizácii, dom už\nbol bankou predaný a rodičia platili nájomné až do roku 1995 štátnemu podniku, ktorý im ani neoznámil\nnové skutočnosti. Potom nasledovali dlhé roky sporov, ktoré jej rodičia nespôsobili a celá rodina trpela\na trpí týmito spormi až do dnes. Žalobcovia neustále hľadajú tých, ktorí sú solventní a budú im môcť\nniečo zaplatiť. Ona ale nie je ten dobrý typ, pretože je rozvedená a jej mzda je na minime. Ako vie\nuž z predchádzajúcich iných sporov, ktoré vedú žalobcovia proti nim, títo jej rodičom mali predpisovať\nnájomné ako štátny podnik, lebo to konštatoval aj Krajský súd v Trnave v uznesení č.k. 10Co/272/2016\nzo dňa 24.8.2016 – rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda bol 5C/171/1996 zo dňa 16.2.2016, že\nžalobcovia kúpou štátnych bytov vstúpili do práv a povinností štátneho podniku a tak nájomné malo byť\nvo výške akú by stanovoval štát. Jej rodičia poctivo platili nájomné až do roku 2007, keď žalobcovia\nprestali toto nájomné prijímať, pravdepodobne preto, lebo ich niekto poučil, že keď príjmu nájomné je\nto ako zmluva o nájme uzavretá ústne. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia je to z jej pohľadu až\nsmiešne a príliš neľudské žiadať akúkoľvek sumu. Stačilo sa pozrieť na predmetný dom a podmienky\nv akých žili. Žalobcovia do toho domu za celý čas vlastnenia neinvestovali ani korunu. Steny domu boli\nplesnivé. Gamatky museli vymeniť, okná netesnili a v zime riadne mrzli. Neskôr boli v dome aj hlodavce,\nktoré museli stále likvidovať, čo boli tiež nemalé náklady. Komín bol v dezolátnom stave a vie, že otec,\nktorý tam zostal po rozvode bývať sa jej neustále sťažoval na zlé bývanie a že musel investovať do\ndomu, aby tam mohol bývať. Žalobcovia miesto toho, aby niečo opravili a slušne sa dohodli s nájomcami\npodávali stále viac a viac žalôb, ktorým možno ani oni sami nerozumeli, stále menili svojich právnych\nzástupcov, možno z dôvodu, že títo im vysvetľovali veci, ktoré oni nechceli počuť a tak sa všetci strácali\nv tom množstve podaní a neustálych zmien petitov žalôb. Žalobcovia si nikdy nesadli k rokovaciemu\nstolu s nájomcami a nemali snahu veci slušne riešiť. Robili len samé prieky, odpájali plyn a elektriku,\n\nlebo asi si boli dobre vedomí, že náhradný byt rodičom nevedia dať a tak sa ich snažili psychicky týrať,\nčo sa im sčasti aj podarilo. Jej otec je v súčasnosti už v starobinci, kde bol doslova vyštvaný a matka\nneustále trpí psychickými problémami. Žalovaná 1/ sa necíti byť povinná niečo žalobcom zaplatiť, lebo\ndôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise sú v jej prospech, súd ich objektívne nevyhodnotil a vôbec\nnebral do úvahy skutočnosť, že ona nebola nájomníčkou predmetného bytu a počas jej pobytu otec\nriadne platil nájomné a sám investoval do domu, aby sa tam vôbec dalo ľudsky bývať. Ďalej si myslí, že\nvšetky nároky žalobcov sú premlčané, a tak vznáša aj námietku premlčania, lebo také množstvo zmien,\nktoré podávali žalobcovia ani nie je možné pochopiť a priznať. Žalobcovia najprv zdravotne zničili jej\nrodičov, ktorí poctivo a veľmi dlho pracovali pre štátny podnik a teraz sa im darí psychicky ničiť aj ju,\nktorá v predmetnom dome žila ešte ako dieťa a nič nemala s nájmom, ktorý oni požadovali od jej rodičov,\nktorých príjem nebol ani vo výške požadovaného nájmu. Je to veľká krivda, ktorá sa im stala a objektívny\nsúd by mal vyhodnotiť aj tieto skutočnosti. Miesto toho súd dal vypracovať zbytočné znalecké posudky\na nezisťoval štátom regulované nájomné, ktoré nielen podľa jej názoru mali rodičia platiť.\n16. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov III., IV., V. a VIII. podala odvolanie žalobkyňa 2/ s návrhom\njeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody označila\nust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Rozhodnutie považovala za nesprávne, vykonštruované v\nprospech žalovaných a jeho odôvodnenie rozporné so skutočným skutkovým stavom. V súdnom spise,\nresp. spisoch pripojených ku konaniu sa nachádzajú dôkazy, ktoré spochybňujú a vyvracajú súdom\nprispôsobený skutkový stav a právny názor súdu. Uviedla, že v bodoch 50. až 55. sa súd odkláňa\nod skutočnosti, prezentuje svoje nesprávne právne názory a vytvára svoj vlastný príbeh, aby nemusel\nžalobe v zmysle zákonných ustanovení v celom rozsahu vyhovieť. Súd vychádzal primárne z výpovedí\nJ. H. a jeho manželky G. H. podchytené v zápisnici z 15.5.2012 (čl. 297-8), v ktorom J. H.. vypovedal,\nže na uvedenej nehnuteľnosti nikdy nebýval a G. H.. vypovedala, že ju nikdy osobne navrhovatelia\nnevyzvali, aby platila nájomné za predmetné nehnuteľnosti, ani ju nevyzvali, aby vypratala nehnuteľnosť.\nTieto výpovede žalovaných sú ale nepravdivé, čo dokazuje ich korešpondencia vo veci - „Pokus o\nmimosúdnu pokonávku v právnych veciach 5C/171/96, 4C/102/01 a 10C/118/02, vedených na OS v DS“,\nzo dňa 20.12.2003, list zaslaný E. M. dňa 22.12.2003 doporučene, list zaslaný P. M. dňa 22.12.2003\ndoporučene, list zaslaný G. H. a J. H. doporučene, s tým, že fotokópie tejto korešpondencie by sa\nmali nachádzať v spise 4C/102/2001 k podaniu z 28.9.2009, zo dňa 25.9.2009 - Doplnenie k otázkam\nkladených na navrhovateľa 1/ na pojednávaní dňa 11.9.2009 a vyjadrenie k prednesom žalovaného 2/ (čl.\n114 -139). Uvádzanie ďalších príkladov a dôkazov nedôslednosti zistenia skutkového stavu súdom prvej\ninštancie nepovažovala už za potrebné. Následne nasleduje poučenie, ktoré pozostáva opakovaním sa\nbodov od č. 1 na strane 15, až po bod č. 63 na strane 28. S takýmto rozsudkom sa žalobkyňa 2/ nestretla\na nevie sa vyjadriť, či je zákonný alebo ničotný.\n17. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov III., IV., V. a VIII. podal odvolanie aj žalobca 1/ v časti\nv totožnom znení ako žalobkyňa 2/ s návrhom jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie. Ako odvolacie dôvody označil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Rozhodnutie považoval\nza nesprávne, vykonštruované v prospech žalovaných a jeho odôvodnenie rozporné so skutočným\nskutkovým stavom a v súdnom spise sa nachádzajúcimi dôkazmi. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku\nv bodoch 1. až 49., je vlastne dokumentáciou celého konania z pohľadu súdu. V bodoch 50. až 55. sa\nsúd odkláňa od skutočnosti, prezentuje svoje nesprávne právne názory a vytvára svoj vlastný príbeh,\naby nemusel žalobe v zmysle zákonných ustanovení v celom rozsahu vyhovieť. V bodoch 56. až 62.\ncituje ustanovenia CSP a v bode 63. na str. 15 prisudzuje žalovanému 2/ náhradu trov konania 100%.\nNásledne nasleduje poučenie, ktoré pozostáva opakovaním sa bodov od č. 1 na strane 15, až po bod\nč. 63 na strane 28. S takýmto rozsudkom sa žalobca 1/ nestretol a nevie sa vyjadriť, či je zákonný\nalebo ničotný.\n18. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniam žalobcov 1/ a 2/ uviedla, že im nerozumie. Zopakovala, že\nv predmetnej nehnuteľnosti bývala do roku 2005 ako príslušníčka rodiny M., ich dcéra. Jej otec platil\npravidelne nájomné až do roku 2007, keď žalobcovia odmietli platby prijímať. So žalobcami nemala\nuzavretú žiadnu nájomnú zmluvu, jej otec, ktorý v nehnuteľnosti býval, pokračoval v nájme štátneho\npodniku a platil dokonca vyššie nájomné ako mu bolo určené štátnym podnikom. Žalobcovia vstúpili do\npráv a povinností štátneho podniku, od ktorého odkúpili nehnuteľnosť a žalovaná 1/ ako dcéra nájomcov\ntam ostala bývať s právami, ktoré jej prináležali ako dcére nájomcov. Odvolania žalobcov sú podľa\nžalovanej 1/ založené na mylných domnienkach.\n\n19. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovanej 1/ nevyjadrili.\n20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362\nods. 1, 3 CSP), oprávnenými subjektmi – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359\nCSP) – žalovaná 1/ len v rozsahu výrokov I. a VII., proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému\nzákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné\nnáležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365\nods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379\nCSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa\nprocesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako\nho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred\njeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo\nvýrokoch I., III., V. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v týchto\nčastiach v zmysle § 387 ods. 1 CSP a vo výrokoch IV., VII., VIII. je potrebné napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť.\n21. Keďže žalovaná 1/ napadla rozsudok súdu prvej výslovne v celom rozsahu, odvolací sa musel\nzaoberať aj jej subjektívnou procesnou legitimáciou na podanie odvolania. Osobou oprávnenou podať\nodvolanie (t. j. osobou, majúcou subjektívnu procesnú legitimáciu) je tá strana sporu, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať,\nči napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti\nodvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto je potrebné posudzovať\nvýlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého\nodvolaním. Ujma môže mať podobu formálnu, ktorá sa navonok prejavuje v odlišnosti napadnutého\nvýroku rozhodnutia od posledného návrhu sporovej strany vo veci samej v jej neprospech. Formálna\nujma môže vzniknúť vtedy, ak nebolo žalobe alebo návrhu vyhovené čo len sčasti, ak súd prekročil\nžalobný návrh alebo prisúdil niečo iné, než čoho sa strana domáhala. Ujma môže mať aj povahu\nmateriálu, a to vtedy, ak rozhodnutie znevýhodňuje odvolateľa alebo zhorší jeho právne postavenie.\nPokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne.\n22. Odvolanie žalovanej 1/ proti výrokom II., III., V. a VIII. bolo potrebné odmietnuť ako podané\nneoprávnenou osobou. Výrokom II. napadnutého rozsudku bola žaloba voči žalovanej 1/ vo zvyšku\nzamietnutá (t.j. výrok II. je v jej prospech), výrokom III. bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu voči\nžalovanému 2/, výrokom V. bola žalovanému 2/ priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %,\na výrokom VIII. boli žalobcovia 1/ a 2/ zaviazaní na doplatenie pomernej časti trov konania titulom\nznaleckého dokazovania, ktorými výrokmi teda nebola a ani nemohla byť žalovanej 1/ spôsobená žiadna\nmateriálna ani formálna ujma. Odvolací súd preto odvolanie žalovanej proti výrokom II., III., V. a VIII.\nodmietol, ako podané neoprávnenou osobu, z dôvodu nedostatku jej subjektívneho oprávnenia podať\nodvolanie voči rozhodnutiu, ktoré nebolo v jej neprospech (§ 359, § 386 písm. b/ CSP).\n23. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 1/ proti výroku VI., ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že o výške\nnáhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení (o čom súd ani\nnemal rozhodovať vo výroku rozsudku, keďže je to povinnosť súdu vyplývajúca z ust. § 262 ods. 2 CSP),\nodvolanie smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v\nzmysle ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP. Odvolací súd preto odvolanie žalovanej 1/ proti\nvýroku VI. v súlade s ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.\n24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na\nodôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného\ndokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcov\ndomáhajúcich sa zaplatenia sumy celkovo 77.593,36 eura s príslušenstvom (v zmysle zmien žaloby\nv konaní sp. zn. 4C/102/2001 – 28.905,22 eura s prísl. za obdobie od 1.8.1998 do 1.11.2003 a\nv spojenom konaní sp. zn. 4C/72/2005 – 41.385,48 eura s prísl. za obdobie od 1.1.2005 do 31.3.2010\na 7.302,66 eura za obdobie od 1.12.2003 do 31.12.2004 /v konaní sp. zn. 9C/227/2006, ktoré bolo\nspojené s konaním sp. zn. 4C/72/2005/) titulom vydania bezdôvodného obohatenia čiastočne vyhovel\nvo vzťahu k žalovanej 1/ a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, keď dospel k záveru, žalovaná 1/ spolu\n\nso svojím otcom (pôvodným žalovaným 1/, voči ktorému bola žaloba vzatá späť) užívali v rozhodnom\nobdobí, ktoré súd ustálil od 1.8.2001 do 31.12.2006, okrem bytu tiež povalu, pivnicu rodinného domu,\nzáhradu a pozemky, pričom zo žiadneho právneho vzťahu nevyplynulo, že by boli predmetom pôvodnej\nnájomnej zmluvy na byt, pričom rozsah bezdôvodného obohatenia určil podľa znalcami stanovenej\nvšeobecnej hodnoty nájmu za rozhodné obdobie (1.8.2001 až 31.12.2006), od ktorej odpočítal nájom za\nbyt a len polovicu takto nezaplatenej všeobecnej hodnoty nájmu uložiť žalovanej 1/ zaplatiť žalobcom;\nžalobu voči žalovanému 2/ zamietol z dôvodu, že ani po doplnení dokazovania sa nepreukázalo\nbez pochybností tvrdenie žalobcov o pravidelnom a dlhodobom užívaní predmetných nehnuteľností\nžalovaným 2/ a ani rozsah tohto užívania.\n25. Žalobcovia 1/ a 2/ odvolaním nenapadli výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba\nvoči žalovanej 1/ vo zvyšku zamietnutá, preto tento výrok nemohol byť ani predmetom odvolacieho\nprieskumu. V odvolaní žalobcovia 1/ a 2/ síce označili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.\nb/, d/, f/ a h/ CSP, avšak žalobca 1/ neuviedol k vymenovaným odvolacím dôvodom žiadnu odvolaciu\nargumentáciu (keďže všeobecné konštatovanie, že súd nezohľadnil listiny založené v spise nemôže\nako dôvod odvolania obstáť), s výnimkou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keď\nuviedol rozsudok je zmätočný a chýba v ňom poučenie o opravnom prostriedku. Žalobkyňa 2/ nad rozsah\nodvolania žalobcu uviedla len odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365\nods. 1 písm. f/ CSP.\n26. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 1/ proti výroku I., ktorým bola zaviazaná na zaplatenie sumy\n11.169,33 eura s príslušenstvom, v odvolacom konaní nemohlo dôjsť k zmene tohto výroku v neprospech\nžalovanej 1/ (čl. 16 ods. 3 CSP). V podanom odvolaní žalovaná 1/ namietala nesprávne zistenie\nskutkového stavu súdom prvej inštancie, ako aj nesprávne právne posúdenie veci, k tomu avšak žiadnu\nrelevantnú odvolaciu argumentáciu, ktorú by odvolací súd mohol preskúmať, neuviedla. Z odvolania\nžalovanej vyplýva, že vyjadruje nespokojnosť s napadnutým rozsudkom a necíti sa byť povinná nič\nplatiť, pretože súd nebral do úvahy skutočnosť, že ona nebola nájomníčkou predmetného bytu a počas\njej pobytu otec riadne platil nájomné a sám investoval do domu, aby sa tam vôbec dalo ľudsky bývať.\nĎalej si myslí, že všetky nároky žalobcov sú premlčané a tak vznáša aj námietku premlčania, lebo také\nmnožstvo zmien, ktoré podávali žalobcovia ani nie je možné pochopiť a priznať.\n27. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený\nvtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú\nintenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne\npochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.\n28. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno\nnapadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať\nlen zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť\nžiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.\n29. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku\nodvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva\nide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny\npredpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.\n30. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, z obsahu spisu\nvyplýva, že pôvodne žalovaný E. M. bol zamestnancom Žrebčínca, š.p., Šamorín a bol mu pridelený\nslužobný byt č. XX O. D. K. R. XX M. E., ktorý užíval spolu so svojou manželkou P. M. a dvoma deťmi.\nŽrebčínec, š.p., Šamorín oznámil, že pri kontrole bytovej agendy zistil, že nemá k dispozícii nájomné\nzmluvy, nezistili ani za akých podmienok boli byty pridelené. Listom zo dňa 21.1.1994 oznámil Žrebčínec,\nš.p. E. M., že byt, ktorý má v užívaní bol predaný, a preto k 31.12.1993 rušia nájomnú zmluvu s tým, že\nnovú nájomnú zmluvu s ním uzatvorí vlastník bytu A. C.. Pokiaľ ide o charakter nehnuteľností, za užívanie\nktorých požadujú žalobcovia odplatu, odvolací súd mal za to, že sa jedná o rodinný dom č. súpisné XXX\ns dvomi bytovými jednotkami, keď časť rodinného domu, v ktorej sa nachádzala jedna bytová jednotka,\nje postavený na parcele č. 23 a druhá časť rodinného domu, v ktorej sa nachádza druhá bytová jednotka,\n\nje postavený na parcele č. 25, pričom byt č. XX, ktorý užívali manželia E. a P. M. je v časti rodinného\ndomu postavenom na parcele č. 25. Žalobcovia, keď sa stali vlastníkmi predmetného rodinného domu,\ntúto nehnuteľnosť poistili, pričom vo formulári pre poisťovňu uviedli, že sa jedná o dvojbytovku. Bytom\nv zmysle zákona o stavebnom poriadku a územnom plánoví je obytná miestnosť, alebo súbor obytných\nmiestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé\nbývanie. Vec, ktorá nie je bytom, nemôže byť preto predmetom zmluvy o nájme bytu. Odvolací súd tak\nustálil, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom nájmu, je rodinný dom, teda je to nehnuteľnosť slúžiaca k\ntrvalému bývaniu, preto by mala byť nájmu poskytnutá ochrana ako nájmu bytu, navyše aj Žrebčínec,\nš.p., aj žalobcovia prenajímali časť rodinného domu určenú na bývanie ako byt, preto by mal tento\nnájom požívať rovnakú ochranu ako nájom bytu, teda analogicky je možné použiť ustanovenia o nájme\nbytu. Žalobcovia po tom, ako sa stali vlastníkmi rodinného domu a priľahlého pozemku, uzatvorili so\nE. M. predbežnú nájomnú zmluvu, ktorú však odvolací súd považoval za neplatnú, pretože neobsahuje\nnáležitosti zmluvy, nie je z nej zrejmý predmet nájmu, ktorý v zmluve absentuje, je v nej uvedené, že\nsa uzatvára za tých istých podmienok ako so Žrebčíncom, š.p., avšak táto zmluva neexistuje. Nájom\nk bytu č. XX v rodinnom dome č. súpisné XXX zmenou vlastníka nehnuteľnosti nezanikol. Zanikol až\nuzavretím novej nájomnej zmluvy zo dňa 8.4.1995, ktorej predmetom bol nájom bytu druhej kategórie\nnachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti v E. O. K. D. XX, postavenej na parcele č. 25 o výmere 461 m2,\nč. súpisné XXX, č. bytu XX na prízemí, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne, základného príslušenstva a\nvedľajších miestností, pričom opis bytu a príslušenstva stavu bytu je uvedený v prílohe č. 1 v zápisnici o\nprevzatí bytu a v prílohe č. 2 vo výpočtovom liste, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Táto zmluva\nbola uzavretá na dobu od 1. apríla 1994 na neurčito, a bolo dojednané nájomné, ktoré je uvedené vo\nvýpočtovom liste pre výpočet nájomného a služieb, a to v celkovej mesačnej sume 486,- Kčs z toho\n104,- Kčs záloha za vodné a stočné. Táto zmluva obsahuje podstatné náležitosti, je z nej zrejmý predmet\nnájmu, teda trojizbový byt, výška nájomného, doba trvania. Zmluvu podpísala P. M., ktorá bola v čase\npodpisu nájomnej zmluvy manželkou E. M., preto zo zákona vznikol spoločný nájom bytu manželov.\nPodpísanie nájomnej zmluvy iba jedným z manželov nespôsobuje jej neplatnosť. Z uvedeného vyplýva,\nže spoločný nájom bytu manželov E. a P. M. nepretržite trval, a to až do zániku manželstva a následne\nsa stal jediným nájomcom bytu E. M.. G. H., ako dcéra manželov M., mala, ako skonštatoval správne\nsúd prvej inštancie, odvodené právo bývania od svojich rodičov, teda v predmetnom byte nebývala bez\nprávneho dôvodu. Takže nie je pasívne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani na\nzaplatenie nájomného za užívanie predmetného bytu, pretože nájomné môže prenajímateľ (vlastník\nnehnuteľnosti) požadovať od nájomcu, s ktorým má uzavretú nájomnú zmluvu a keďže počas celej\nspornej doby bol E. M. nájomcom a navyše v byte aj býval (opak nebol preukázaný), bol on pasívne\nlegitimovaný na zaplatenie nájomného. Žalobcovia však voči nemu zobrali žalobu späť.\n31. Predmetom konania po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zostal nárok žalobcov 1/ a 2/ na\nvydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovaným 2/ a vydanie bezdôvodného obohatenia\nod žalovaných 1/ a 2/ za užívanie ostatných častí rodinného domu (povala, pivnica, ktoré pri nájme\nbytu neboli zahrnuté), pozemok pod domom parcela č. 25 a dvor parcela č. 26. Za užívanie týchto\nnehnuteľností Žrebčíncu, š.p., manželia M. neplatili, ako sa vyjadril Žrebčínec, š.p., Šamorín, nájomnú\nzmluvu na tieto nehnuteľnosti uzavretú s ním nemali. Tento nárok je oddeliteľný od nájmu za byt.\nNa nájom nehnuteľností zapísaných ako zastavaná plocha a nádvorie, a dvor, ktorý označujú ako\nzáhradu, nie je možné aplikovať ustanovenia o nájme bytu, preto bol záver súdu prvej inštancie v poradí\nprvom rozsudku o nedostatku pasívnej legitimácie pri užívaní týchto nehnuteľností žalovanými 1/, 2/\npredčasný. Žalobcovia doložili zmluvu o nájme zo dňa 21. apríla 1995, v ktorej ako predmet nájmu bola\nuvedená pivnica 28,77 m2, povalové priestory 47,45 m2 nachádzajúce sa v domovej nehnuteľnosti v\nE. O. D. K. R. XX, postavenej na parcele č. 25, č. súpisné XXX, pozemok, na ktorom je postavený\ndom, dvor pozostávajúci z parcely č. 25 o výmere 461 m2 a pozemok, ktorý patrí k domu, čiže\nzáhrada pozostávajúca z parcely č. 26 o výmere 246 m2. Uvedenú zmluvu však nájomcovia E. a P.\nM. nepodpísali. K tejto nájomnej zmluve žalobcovia vyhotovili výpočtový list, z ktorého vyplýva, že\nnájomné za rodinný dom a záhradu požadovali v celkovej sume 2.604,- Kčs, z toho nájom za byt\n382,- Kčs, nájom za pivnicu, povalu a pozemky 2.118,- Kčs, záloha za vodné, stočné 104,- Kčs. Takže\nje nepochybné, že žalobcovia sa domáhali žalobou určenia vydania bezdôvodného obohatenia aj za\nužívanie týchto nehnuteľností, a práve o tomto nároku voči žalovanej 1/ súd prvej inštancie rozhodoval\nv napadnutom rozhodnutí vo výrokoch I. a II. Ako rozhodné obdobie užívania predmetných nehnuteľností\nsúd prvej inštancie ustálil obdobie od 1.8.2001 do 31.12.2006, keďže v konaní bolo preukázané, že\nžalovaná 1/ sa podľa svojich vlastných vyjadrení z nehnuteľností odsťahovala až na konci roka 2006,\no čom svedčí aj list právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ (č.l. 876) z 19.1.2007, ktorého prílohou\n\nboli aj kľúče od nehnuteľnosti (v spojenom konaní sp. zn. 9C/226/2007). Len pre úplnosť je potrebné\ndodať (ako už odvolací súd uviedol vyššie), že vyvodenie prípadného väčšieho časového rozsahu\nužívania predmetných nehnuteľností žalovanou 1/ (t.j. od 1.8.1998 do 31.7.2001) neprichádzalo zo\nstrany odvolacieho súdu v prejednávanej veci do úvahy, pretože žalobcovia 1/ a 2/ zvyškovo zamietajúci\nvýrok II. napadnutého rozsudku nenapadli. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP)\na keďže tento výrok napadnutý zo strany žalobcov nebol (a odvolanie žalovanej 1/ v tejto časti muselo\nbyť pre nedostatok jej subjektívneho oprávnenia odmietnuté), nemohol byť ani predmetom prieskumu\nodvolacím súdom.\n32. Námietka žalovanej 1/ o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tej časti nároku, ktorý ostal\npredmetom konania proti nej /t.j. nájomné za užívanie ostatných častí rodinného domu (povala,\npivnica), ktoré pri nájme bytu neboli zahrnuté), pozemok pod domom parcela č. 25 a dvor parcela č.\n26/, nebola dôvodná, keďže v konaní bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti v rozhodnom období\nužívala. Samotný spôsob výpočtu sumy nájomného žalovaná 1/ nenamietala ani v konaní pred súdom\nprvej inštancie, keď závery znaleckých posudkov, ktorými bola určená hodnota nájmu, relevantným\nspôsobom nespochybnila, a rovnako tak samotný výpočet výšky bezdôvodného obohatenia (uvedený\nv napadnutom rozsudku) nespochybnila ani v odvolaní. Len všeobecné poukazy na zlý stav predmetu\nnájmu nie sú spôsobilé spochybniť odborné závery znaleckých posudkov (ktoré pritom zohľadňovali aj\nvek, životnosť, opotrebenie a technický stav nehnuteľností), pričom takéto námietky proti znaleckým\nposudkom mohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a žiadať o ich doplnenie, resp. navrhnúť\nvýsluch znalca. Navyše je potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaná 1/ poukazovala na nespôsobilý stav\npredmetu nájmu, v dôsledku ktorého bolo možné užívať predmet nájmu len obmedzene (§ 674 OZ),\nmala právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného, pričom na uplatnenie oboch práv je\nzákonom ustanovená šesťmesačná prekluzívna lehota (plynúca odo dňa, keď došlo k skutočnostiam,\nktoré toto právo zakladajú), v ktorej ak sa právo neuplatní, zanikne (§ 675 OZ). Žalovaná 1/ však v konaní\nani netvrdila, že by si takéto práva uplatnila. Vyššie uvedené prostriedky procesnej obrany žalovaná\n1/ v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnila. Odvolaciu argumentáciu žalovanej 1/ z uvedených\ndôvodov nemožno považovať za opodstatnenú.\n33. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej 1/ v odvolaní, že si myslí, že všetky nároky žalobcov sú premlčané,\na tak vznáša aj námietku premlčania, je potrebné poukázať na neúplný apelačný systém, ktorým\nje ovládané odvolacie konanie. Žalovaná 1/ v priebehu konania na súde prvej inštancie námietku\npremlčania nevzniesla. Hmotnoprávnu námietku premlčania v konaní na súde prvej inštancie uplatnil\nlen pôvodný žalovaný 1/ - otec žalovanej 1/ E. M. (voči ktorému bolo konanie právoplatne zastavené),\na to podaním zo 6.11.2009 (č.l. 230), ako aj na pojednávaní dňa 1.3.2011, t.j. ešte predtým, ako bola\nžalovaná 1/ pribratá do konania. V prípade žalovaných ako užívateľov nehnuteľností bez nájomnej\nzmluvy sa síce jedná o solidárny záväzok vydať bezdôvodné obohatenie podľa hmotného práva (§ 511\nods. 1 OZ), avšak z procesného hľadiska ide o samostatné procesné spoločenstvo týchto subjektov\n(§ 76 CSP). Samostatnými spoločníkmi sú i solidárne zaviazaní dlžníci (por. rozhodnutie NS ČR sp.\nzn. 33Odo 1708/2006), a preto i v danom prípade koná každý len za seba a z úkonov jedného zo\nspoločníkov nemôžu mať prospech ostatní. Každý solidárny dlžník stojí v samostatnom záväzkovom\nvzťahu k veriteľovi, a preto sa aj premlčanie voči každému solidárnemu dlžníkovi posudzuje samostatne.\nNámietka premlčania vznesená len niektorým zo spoludlžníkov proti žalobe veriteľa má účinky iba vo\nvzťahu k tomuto spoludlžníkovi, a preto ak žalovaná 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie námietku\npremlčania nevzniesla, nemôže mať z nej prospech (por. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 4262/2008).\nZ týchto dôvodov sa preto nepochybne v prípade námietky premlčania vznesenej žalovanou 1/ až\nv odvolaní, jedná o novotu v odvolacom konaní.\n34. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP) použiť\nv odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila pred\nsúdom prvej inštancie je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka\nz pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo\nobrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia\nv podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných\npodmienok uvedených v § 366 CSP.\n35. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní\npred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných\n\npodmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané,\nže v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich\nodvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).\n36. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie novôt zo\nstrany žalovanej 1/ v odvolacom konaní (bez ohľadu, či tieto novoty by boli spôsobilé privodiť žalovanej\n1/ priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd na nový prostriedok procesnej obrany (námietku\npremlčania) uplatnený až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže žalovaná 1/ nepreukázala žiadnu z\ntaxatívne stanovených podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Žalovaná 1/ v odvolaní netvrdila\na ani nepreukázala, že neporušila procesnú diligenciu, t.j. nepreukázala, že prostriedky procesnej obrany\n(námietka premlčania) uplatnené až v odvolaní nemohla bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej\ninštancie (§ 366 písm. d/), pričom novoty uvedené žalovanou 1/ pod iný účel ich použitia (§ 366 písm.\na/ až c/) s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/) podradiť nemožno.\n37. Pokiaľ ide o námietku žalobcov o nesprávne zistenom skutkovom stave v časti, v ktorej súd prvej\ninštancie súd žalobu v celom rozsahu proti žalovanému 2/ zamietol, túto odvolací súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobca 1/ k tomuto odvolaciemu dôvodu neuviedol\nžiadnu relevantnú argumentáciu, keď len všeobecne poukázal na dôkazy nachádzajúce sa v spise.\nŽalobkyňa 2/ k tomuto odvolaciemu dôvodu uviedla, že tvrdenia žalovaných o neužívaní nehnuteľnosti\nsú nepravdivé, k čomu poukázala na korešpondenciu z roku 2003 a odkázala aj na podanie z 28.9.2009\n(kde žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 6.7.2009 uviedla, že sa aj rodinou (i manželom) odsťahovali\nz nehnuteľnosti na Vianoce v roku 2006). Z tejto odvolacej námietky možno vyvodiť, že žalobcovia 1/\na 2/ nesúhlasia s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, či\nžalovaný 2/ užíval sporný byt, ako aj ostatné časti rodinného domu (povala, pivnica, ktoré pri nájme\nbytu neboli zahrnuté), pozemok pod domom parcela č. 25 a dvor parcela č. 26 (uvedeným v ods. 54\nnapadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že ani po doplnení\ndokazovania sa nepreukázalo bez pochybností tvrdenie žalobcov o pravidelnom a dlhodobom užívaní\npredmetnej nehnuteľnosti žalovaným 2/, ako ani rozsah tohto užívania. Vo vzťahu k tejto odvolacej\nnámietke odvolací súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver,\nktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou\njeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Súd hodnotí každý jednotlivý dôkaz\nz hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu\njeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky\ndôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti\ns prípadným rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov\nsúd dospeje nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel\nformálnej logiky. Voľnosť hodnotenia dôkazu taktiež neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými\nprincípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou\nsúdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať\nzásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Výsledky hodnotenia\ndôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere\nsúd prvej inštancie postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a\nvýstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a\nakými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje\nzásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu.\n38. Vykonaným dokazovaním sa ani podľa odvolacieho súdu nezistili skutočnosti preukazujúce tvrdenia\nžalobcov 1/ a 2/ o pravidelnom a stálom užívaní sporných nehnuteľností žalovaným 2/. Aj keď sa\nžalovaná 1/ sa ako strana sporu v inom konaní (sp. zn. 10C/118/2002) vyjadrila tak, že v roku 2006 odišiel\nz nehnuteľnosti aj žalovaný 2/, v iných podaniach v tomto konaní (ako aj v spojených konaniach) poprela\nužívanie sporných nehnuteľností žalovaným 2/. Vyjadrenie žalovanej 1/, ktoré následne i poprela,\na rovnako tak korešpondenciu z roku 2003, preto nemožno považovať za dôkazy preukazujúce užívanie\nnehnuteľností žalovaným 2/, keď táto skutočnosť nevyplynula z ostatných dôkazov (výsluchov svedkov).\nBolo povinnosťou žalobcov svoje o tvrdenia užívaní nehnuteľností žalovaným 2/ a rozsahu tohto\nužívania v konaní preukázať, k čomu však nedošlo. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou\npovinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z\nnavrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena\n\núčastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj\nzhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii\ndôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného\npráva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného\npráva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne\nurčuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto\nje nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností\npreukázať. V súdenej veci dôkazné bremeno, že žalovaný 2/ užíval sporné nehnuteľnosti a rozsah\ntohto užívania, zaťažovalo žalobcov. Toto dôkazné bremeno však žalobcovia v konaní neuniesli, keď\nnimi navrhnuté a súdom vykonané dôkazy užívanie nehnuteľností žalovaným 2/ a najmä rozsah tohto\nužívania nepreukázali a iné dôkazy spôsobilé tieto skutočnosti preukázať, nenavrhli. Súd prvej inštancie\npreto správne žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietol.\n39. Vo vzťahu k obom stranám namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej\ninštancie, odvolací súd uvádza, že ani jedna zo strán neuviedla v tomto smere žiadnu odvolaciu\nargumentáciu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je\nchybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n40. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho\ndôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako\naj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n41. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporným, že žalovaná 1/ užívala v rozhodnom\nobdobí ostatné časti rodinného domu (povala, pivnica, ktoré pri nájme bytu neboli zahrnuté), pozemok\npod domom parcela č. 25 a dvor parcela č. 26, bez právneho dôvodu. Na úkor žalobcov sa\nteda obohacovala, čoho následkom bol vznik práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia\n(majetkového prospechu) od žalovanej 1/. Takýto záver je plne v súlade s ustálenou súdnou praxou. O\nplnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania nehnuteľnosti bez nájomnej či inej zmluvy alebo\niného titulu oprávňujúceho túto nehnuteľnosť užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú\nhodnotu (a teda je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie) ten, kto uvedené plnenie prijíma (kto\nrealizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu\nnepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti\ns právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nehnuteľnosť. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo\nforme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná\nsuma, ktorá zodpovedá nájomnému realizovanému zvyčajne v danom mieste a čase za porovnateľné\nnehnuteľnosti.\n42. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu žalobcov, že napadnutý rozsudok\nje zmätočný a chýba v ňom poučenie o opravnom prostriedku. Preskúmaním veci odvolací súd\ndospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcami v odvolaní namietaných\nskutočností je postačujúco skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na\nodôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých\nvyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva svojvoľnosť, ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa strany sporu s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej\ninštancie nestotožňujú, ešte neznamená jeho nepreskúmateľnosť. Do práva na spravodlivý súdny\nproces totiž nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 252/04). Pokiaľ ide o námietku chýbajúceho poučenia o opravnom prostriedku\nv napadnutom rozsudku, túto zrejmú nesprávnosť súd prvej inštancie opravil vydaním opravného\nuznesenia, pričom zrejmá nesprávnosť ani nemôže zakladať odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.\nb/ CSP, ktorý aj v zmysle vyššie uvedeného v súdenej veci nebol naplnený.\n\n43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou\nstrán sporu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výrokoch I.,\nIII., vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania medzi žalovaným 2/\na žalobcami 1/ a 2/ (výrok V.), odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutými, s použitím\n§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n44. Pokiaľ však ide o napadnuté závislé výroky o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi\nžalobcami 1/ a 2/ a žalovanou 1/ (výrok IV.) a o nároku štátu na náhradu trov konania (výroky VII. a VIII.),\nodvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú vecne správne.\n45. Súd prvej inštancie vo výroku IV. napadnutého rozsudku žalobcom náhradu trov konania nepriznal,\nčo odôvodnil tým, že pomer úspechu a neúspechu žalobcov a žalovanej 1/ bol rovnaký. Toto\nkonštatovanie je však vecne nesprávne, pretože žalobcovia sa v konaní domáhali celkovo zaplatenia\nsumy 77.593,36 eura s príslušenstvom (v zmysle zmien žaloby v konaní sp. zn. 4C/102/2001 – 28.905,22\neura s prísl. za obdobie od 1.8.1998 do 1.11.2003, v spojenom konaní sp. zn. 4C/72/2005 – 41.385,48\neura s prísl. za obdobie od 1.1.2005 do 31.3.2010 a 7.302,66 eura za obdobie od 1.12.2003 do\n31.12.2004 /v konaní sp. zn. 9C/227/2006, ktoré bolo spojené s konaním sp. zn. 4C/72/2005/), pričom\núspech mali len v časti o zaplatenie sumy 11.169,33 eura, čo predstavuje úspech žalobcov 14,39 % a vo\nzvyšku je úspešná žalovaná 1/ (85,61 %). Čistý úspech žalovanej 1/ tak predstavuje 71,22 % a v takomto\nrozsahu jej mal byť aj priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/.\n46. Pokiaľ ide o nárok štátu na náhradu trov konania (výroky VII. a VIII.), tu súd prvej inštancie taktiež\nnesprávne postupoval, pretože tu priamo rozhodol o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP),\npričom v rozhodnutí vo veci samej mal rozhodnúť len o nároku štátu na náhradu týchto trov (§ 262 ods.\n1 CSP), ktorý samozrejme zohľadňuje pomer úspechu strán vo veci.\n47. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výrokoch IV., VII. a VIII. zmenil podľa § 388\nCSP tak, že žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 71,22\n% a štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,61 % proti žalobcom 1/ a 2/ a v rozsahu\n14,39 % proti žalovanej 1/ zohľadňujúc pritom pomer úspechu strán v konaní. O výške náhrady trov\nkonania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,\nrozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 2/\nrozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému\n2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní zostal pasívny,\nk odvolaniam sa nevyjadril a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli\n(R 72/2018). Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalovanou 1/ a žalobcami\n1/ a 2/, v odvolacom konaní bola žalovaná 1/ neúspešná, avšak žalobcovia 1/ a 2/ sa k jej odvolaniu\nnevyjadrili a v súvislosti s odvolaním žalovanej 1/ im ani žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú, preto\nim odvolací súd napriek procesnému úspechu v odvolacom konaní proti žalovanej 1/ nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n49. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\n\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie\nmôže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa\n§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do\nkonania vstúpil (§ 426 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nCSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/102/2001", "guid": "9879cf56-d3ce-40a1-9920-1a947df53c49:3c7b697b-c02a-4b5c-9c1b-a9af91e50f77", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "c196e441-34fa-49ae-9e28-911e1bc0bf17:9391635e-2254-4eec-aeaa-548e6c0d96e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1216211550.2", "spisova_znacka": "10Co/221/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/221/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1216211550.2"}, {"guid": "a2fa8d99-6800-4536-985b-7fa28f9bf54b:4635e2f9-5409-43b4-9559-f764889b3467", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1111244650.4", "spisova_znacka": "10Co/272/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/272/2016 z 21. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-06-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111244650.4"}], "citovane_v": []}