{"guid": "8ad234f9-2d01-4225-8ed5-01b91742f574:d469c154-ef9c-4c23-9c5e-c45f6b97dd86", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2123205379.1", "spisova_znacka": "28CoCsp/9/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28CoCsp/9/2025 z 9. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 9. decembra 2025, sp. zn. 28CoCsp/9/2025, ECLI:SK:KSTT:2025:2123205379.1", "identifikacne_cislo": "2123205379", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Erika Tischlerová", "sudca_id": 1143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-tischlerova-1143", "datum_vydania": "2025-12-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d469c154-ef9c-4c23-9c5e-c45f6b97dd86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2123205379.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2123205379.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2123205379.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n28CoCsp/9/2025\n2123205379\n09. 12. 2025\nJUDr. Erika Tischlerová\nECLI:SK:KSTT:2025:2123205379.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu\nMgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX,\nzastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava\n- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so\nsídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ\nGABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 5.704,28 eura,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 61Csp/56/2023-125 zo 16. decembra\n2024 - proti výrokom II. a III., takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zvyškovo zamietajúcom výroku II. a výroku\nIII. o trovách konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu vo výške 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti\nzamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 3 ods. 3, 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov.\n3. Vecne dôvodil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.704,28 eura spolu s úrokmi z omeškania vo\nvýške 8,75 % ročne od 17.6.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil\ntým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 7.10.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4510053530,\nna základe ktorej bola žalovanému schválená výška úveru 6.140 eur, celková čiastka, ktorú mal\nžalovaný uhradiť, predstavovala sumu 11.144,28 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať formou 84\nmesačných splátok po 132,67 eura. Z poskytnutého úveru uhradil sumu 4.208,06 eura. V konaní pred\nOkresným súdom Čadca pod sp. zn. 8Csp/7/2020 žalovaný vystupoval v procesnom postavení žalobcu\na žalobca v procesnom postavení žalovaného. Okresný súd Čadca rozsudkom z 15.7.2020, sp. zn.\n8Csp/7/2020 rozhodol o tom, že spotrebiteľ je povinný uhradiť dodávateľovi sumu 1.931,94 eura spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.931,94 eura od 29.12.2018 do zaplatenia.\nVzhľadom na existenciu tohto právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola deklarovaná bezúročnosť\na bezpoplatkovosť úveru z dôvodu absencie zákonných náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie, a\nteda aj porušenie povinnosti žalovaného ako dodávateľa voči žalobcovi ako spotrebiteľovi, je splnená\njediná podmienka vyplývajúca z 3 ods. 5 ZoOS, a z tohto dôvodu vznikol žalobcovi nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie. Žalobca bol v strese a bol donútený konaním žalovaného brániť sa v danom\nsúdnom spore, keďže si voči nemu uplatňoval sumu, na ktorú nemal nárok, žalobca ako spotrebiteľ tak\nmusel znášať navyše aj ďalšie finančné prostriedky na súdne konanie a právne zastúpenie. Žalobca\n\nmal za to primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur z titulu spôsobenej emocionálnej ujmy\nako nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá mu vznikla v dôsledku konania žalovaného ako\ndodávateľa je v celej miere adekvátne, opodstatnené a zodpovedajúce vzniknutej ujme žalobcu. Žalobca\npri výpočte primeraného finančného zadosťučinenia prihliadal na okolnosti konania, berúc do úvahy aj\nmnohé súdne konania, ktorých bol žalovaný účastníkom a ktoré neskončili v jeho prospech, absenciu,\nresp. nesprávne uvedenie obligatórnych zákonných náležitosti v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z.,\nktoré žalovaný opakovane nesprávne (ne)používal používal i napriek rozhodnutiam v jeho neprospech\nv minulosti, kde za adekvátnu náhradu vzhľadom na nepoučiteľnosť a opakovateľnosť považuje sumu\n100 eur za každú absentujúcu, resp. nesprávne uvedenú zákonnú náležitosť, t.j. 2 x 100 = 200 eur.\nNa základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobcovi schválená výška úveru 6.140 eur, celková\nčiastka, ktorú mal žalobca ako spotrebiteľ uhradiť, predstavovala sumu 11.144,28 eura, a rozdiel medzi\ntýmito sumami vo výške 5.004,28 Eur je výška sumy, ktorú si žalobca touto žalobou nárokuje z titulu\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Na základe vyššie uvedeného žalobca došiel k výslednej sume\n5.704,28 eura (500 eur + 200 eur + 5.004,28 eura). Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Čadca sp. zn.\nCA-8Csp/7/2020, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská\nBystrica dňa 29.9.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu vo výške 5.115,23 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.661,32 eura\nod 29.12.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ\nuzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 7.10.2015 Úverovú zmluvu, predmetom ktorej\nbolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 6.140 eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa dostal do\nomeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal, na základe čoho žalobca\npristúpil k zosplatneniu úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok.\nŽalobca evidoval voči žalovanému dlh vo výške 5.115,23 eura. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa\n23.10.2019 platobný rozkaz sp. zn. 4Up/1272/2019, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalovaný\npodal voči platobnému rozkazu odpor a vec bola postúpená Okresnému súdu Čadca. Okresný súd\nČadca rozsudkom zo dňa 15.7.2020 sp. zn. 8Csp/7/2020, právoplatným dňa 5.9.2020, uložil žalovanému\npovinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.931,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo\nsumy 1.931,94 eura od 29.12.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok\nI. rozsudku), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II. rozsudku) a o nároku na náhradu trov konania\nrozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,46 % (výrok\nIII. rozsudku). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalovaný v odpore a vyjadrení zo dňa 4.5.2020\ndôvodil premlčaním nároku, i v nadväznosti na § 54a Občianskeho zákonníka a absenciou zákonných\nnáležitostí (termínu konečnej splatnosti, predpokladov pre výpočet RPMN, rozpisu splátky), ktoré musí\nzmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, odkazujúc zároveň na mnohé rozhodnutia súdov rôznych\ninštancií.\n5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čo do základu\ndôvodná. V prejednávanom spore si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na primerané finančné\nzadosťučinenie za to, že na súde ako spotrebiteľ úspešne uplatnil voči žalovanému porušenie predpisov\nna ochranu spotrebiteľa, a to vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8Csp/7/2020. Nie je\npritom podstatné, že žalobca nepodal voči žalovanému žalobu odôvodnenú porušením spotrebiteľského\npráva, ale si uplatnil porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi v rámci svojej obrany\nproti dodávateľom uplatnenému nároku. Tým bolo pritom zároveň právoplatne vymedzené úspešné\nuplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, preto právny základ žalobcu na finančné zadosťučinenie\nje daný a zostávalo určiť už len jeho primeranú výšku (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n7CoCsp/8/2022 z 30.6.2022). Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ ide o\nrozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky\nzadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto\nvecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého prípadu stanovil rozsah finančného\nzadosťučinenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017 z 30.1.2019).\nVychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., predpokladom pre uplatnenie práva na\nprimerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre\nvznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu\npráva alebo povinnosti dôjde. V súčasnosti účinné znenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte\nzmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti\n\nposkytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.\nz. alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania\nporušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov\nalebo osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako\npredpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy,\nak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to\nurobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku (rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 3Co/101/2017 zo 7.12.2017).\n6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého žalobca pre úspešné\nuplatnenie porušenia práva alebo povinnosti musí v konaní vystupovať len v pozícii žalobcu, keďže\ntakýto právny názor nemá oporu tak v zákone, ako ani v ustálenej súdnej praxi. K uplatneniu práva na\nprimerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ustanovenia\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu\nporušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo\npovinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. V danom prípade sa\nžalovaný (v pôvodnom konaní v právnom postavení žalobcu) domáhal voči žalobcovi (v pôvodnom\nkonaní v právnom postavení žalovaného) zaplatenia sumy 5.115,23 eura s príslušenstvom. Žalobca v\npostavení žalovaného sa voči podanej žalobe procesne bránil podaním oporu voči platobnému rozkazu\nvydaného v upomínacom konaní a následne procesnou obranou v rámci vyjadrenia sa k vyjadreniu\nžalobcu v pôvodnom konaní. Obrana žalovaného bola procesne úspešná a Okresný súd Čadca zaviazal\nžalobcu v postavení žalovaného na zaplatenie sumy 1.932,94 eura s príslušenstvom a priznal mu voči\nžalovanému v postavení žalobcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,46 %. Právoplatným\nskončením konania vo veci sp. zn. 8Csp/7/2020 vedenej na Okresnom súde Čadca bol naplnený\npredpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobcu, ktorý tak urobil v rámci\nsvojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku, umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného\nprávo na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca si tak bez akýchkoľvek pochybností v inom\nsúdnom konaní úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti zo strany žalovaného.\n7. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov má plniť jednak\nfunkciu satisfakčnú, a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od\nprotiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity\nspotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich\npráva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného\npráva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý toto ustanovenie zákona\nvyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi. Za takéto úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti možno\nbez akýchkoľvek pochybností označiť i stav, ak v prospech spotrebiteľa je súdom judikovaný nárok z\nbezdôvodného obohatenia. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodné obohatenie) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá\nproblematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu\ndruhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o\nrozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky\nzadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto\nvecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah\nfinančného zadosťučinenia. Uvedené priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 30.1.2019 vydaného vo veci 6Cdo 127/2017.\n8. Aj keď zákon nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi\nbola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu nepochybne došlo.\nOd podania žaloby sp. zn. 8Csp/7/2020 do právoplatného ukončenia konania v tejto veci bol žalobca\nbezdôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty. Pritom je zrejmé, že tento stav\nvyvolal žalovaný, ktorý sa snažil na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že si uplatňoval voči\n\nžalovanému peňažnú sumu vo výške, na ktorú z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemal\nnárok.\n9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca bol v pôvodnom konaní\nv postavení žalovaného sčasti úspešný, a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie. Žalobca úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti na základe svojej\nprocesnej obrany voči žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8Csp/7/2020\nsplnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\npodľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia\nneumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,\npretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože\npostačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017\nzo dňa 4.5.2017).\n10. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej\nurčovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná\na sankčná funkcia a podobne. V prejednávanom spore súd považoval za primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 100 eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu,\nktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku\nkonania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej\nzmluvy nekonal v súlade so zákonom. Sumu 100 eur súd považoval za opodstatnenú aj s ohľadom na\nto, aby finančné zadosťučinenie malo okrem iného aj reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu\nk dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Zároveň však suma 100 eur\nvo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie\nsa voči žalovanému. Žalobcom požadovanú sumu vo výške 5.704,28 eura súd považoval za zjavne\nneprimeranú, v rozpore so zmyslom samotného inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia.\n11. Priznanú sumu 100 eur súd považoval za dôvodnú, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalovanému primerané finančné zadosťučinenie v tejto výške a vo zvyšnej časti presahujúcej túto sumu\nsúd žalobu ako nedôvodnú zamietol, vrátane uplatneného príslušenstva. V časti požadovaných úrokov z\nomeškania súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, nakoľko nárok na primerané finančné zadosťučinenie\nsa nepovažuje záväzok, resp. dlh, ku ktorému by prislúchali úroky z omeškania.\n12. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods.\n1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým,\nže žalobcovi, ktorý bol v konaní čo do základu plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Keďže v danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu\nna primerané finančné zadosťučinenie, výška napokon priznaného nároku závisela od úvahy súdu. Je\npreto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet náhrady trov\nkonania. V prípade, keď výška nároku závisí od úvahy súdu, súd môže priznať náhradu trov konania\nv plnej výške aj vtedy, keď priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Plný úspech\nžalobcu v konaní, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, súd teda odvodzoval od úspechu v základe\nnároku.\n13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas v rozsahu zvyškovo zamietajúceho výroku II.\na výroku III. o trovách konania odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v napadnutej časti; eventuálne navrhol jeho\nzmenu tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného i na náhradu\ntrov konania. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Namietal, že výška\nsúdom priznaného primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 eur vôbec nezohľadňuje súdnou\npraxou ustálené kritériá, ktoré je nevyhnutné vziať do úvahy pri určovaní výšky tohto finančného\nzadosťučinenia. Uviedol, že podanou žalobou domáha primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n5.704,28 eura. Suma 5.004,28 eura predstavujúca sumu poplatkov a úrokov, teda skutočne hroziacu\nujmu žalobcovi je legitímnym nárokov žalobcu a je základom primeraného finančného zadosťučinenia.\nŽalobca do primeraného finančného zadosťučinenia zahrnul aj určitú satisfakciu za všetky okolnosti\nprípadu, najmä čo sa týka dĺžky a emocionálnej, resp. psychickej ujmy, ktorú žalobca považuje v\nplnom rozsahu za dôvodnú, a to vo výške 500 eur, a zároveň žiada za každú absentujúcu (resp.\nnesprávne) uvedenú zákonnú náležitosť 200 eur. Hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení\n\nje kritérium primeranosti so zohľadnením všetkých hľadísk uznaných súdnou rozhodovacou praxou,\na preto výška priznaného finančného zadosťučinenia súdom prvej inštancie v sume 100 eur kritérium\nprimeranosti nespĺňa a v odôvodnení absentuje akákoľvek argumentácia ohľadom priznanej sumy. Súd\nv rozsudku žiadnym spôsobom nereflektoval emocionálnu, resp. psychickú ujmu, ktorá bola žalobcovi\nspôsobená protiprávnym konaním zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie svojvoľným, arbitrárnym a\nnezákonným spôsobom pri priznaní výšky 100 eur opomenul vziať do úvahy tie kritéria, ktoré súdna prax\npožaduje zohľadniť pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia (reálne hroziaca ujma\nspotrebiteľovi a intenzita trvania nepriaznivých následkov v podobe psychickej a emocionálnej ujmy).\nPriznaná výška 100 eur nemôže obstáť, je výrazom svojvôle súdu prvej inštancie a popretím inštitútu\nprimeraného finančného zadosťučinenia, nezohľadňuje rozhodovaciu prax slovenských súdnych autorít,\nani kritéria, ktoré má brať do úvahy a nespĺňa ani jednu z funkcií (satisfakčnú, sankčnú) tohto inštitútu.\nŽalobca mal za to, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, svojvoľný a nezákonný. Súd prvej inštancie pri\nurčovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia vôbec nevykonal a neskúmal proporcionalitu\nmedzi tým, ako samotná výška primeraného finančného zadosťučinenia prinesie finančné a morálne\nuspokojenie žalobcu a naplní svoju satisfakčnú, ale aj sankčnú povahu a bude zároveň vyjadrením\nodmeny pre tohto spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s ekonomicky a právne silnejším subjektom\na tak prinesenie benefit aj v prospech ostatných spotrebiteľov, a medzi tým, ako samotná výška\nprimeraného finančného zadosťučinenia na druhej strane negatívne zasiahne žalovaného.\n14. Žalobca ďalej dôvodil, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza tiež z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pretože súd opomenul vziať do úvahy tie kritériá, ktoré súdna prax požaduje\nzohľadniť pri určovaní výšky zadosťučinenia a zároveň súd nesprávne právne posúdil aj otázku\núrokov z omeškania. Žalobca mal za to, že má popri nároku na zaplatenie primeraného finančného\nzadosťučinenia právo požadovať úroky z omeškania, keďže primerané finančné zadosťučinenie\nžalovaný dodnes žalobcovi nezaplatil. V tomto konaní podľa ust. § 3 ods. 5 ZoOS súd už nerozhoduje o\nsamotnom nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (teda nerozhoduje rozhodnutím\nkonštitutívnym), pretože tento vznikol momentom právoplatnosti rozhodnutia, od ktorého žalobca\nodvodzuje svoj nárok. Keďže žalobca žalovaného vyzval v predžalobnej výzve zo dňa 8.6.2023 k úhrade\ndlžnej sumy v stanovenom termíne do 16.6.2023, žalobca si v podanej žalobe uplatnil úrok z omeškania\nz dlžnej sumy odo dňa 17.6.2023.\n15. Ďalej žalobca namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, pretože v žalobe žiadal, aby súd prvej\ninštancie prostredníctvom súdneho systému vykonal lustrácie súdnych konaní spätne za posledných 5\nrokov dozadu (od podania žaloby), v ktorých žalovaný vystupuje v procesnom postavení žalovaného\nv žalobách týkajúcich sa primeraného finančného zadosťučinenia a ktorým zároveň predchádzali\nrozhodnutia o deklarovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobcom\nnavrhovaný dôkaz slúžil k presvedčeniu súdu o tom, že len taká výška zadosťučinenia, akú\npožaduje žalobca v konaní, môže žalovaného prinútiť upustiť od protiprávneho a nekalého konania\nvoči spotrebiteľom v budúcnosti. Žalobca mienil súdu preukázať, že žalovaný napriek existujúcim\npredchádzajúcim súdnym a iným rozhodnutiam, úplne ignoruje zákazy používať nekalé praktiky voči\nspotrebiteľom. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz,\nčím došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces. Rovnako na pojednávaní konanom dňa\n12.11.2024 právny zástupca žalobcu predložil krátkou cestou rozsudok Mestského súdu Bratislava\nIV sp. zn. B1- 15Csp/43/2020 v obdobnej veci, pričom sa konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia\ns týmto dôkazom absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal. Súd prvej inštancie mohol odmietnuť\nvykonať dôkaz k preukázaniu výšky primeraného finančného zadosťučinenia iba za predpokladu\nnaplnenia podmienok (navrhovaný dôkaz by bol bez relevantnej súvislosti s predmetom konania,\nnavrhovaný dôkaz by nebol spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, navrhovaný dôkaz by\nbol nadbytočný), avšak žiadna z podmienok nie je daná.\n16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti\nako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v čase podania prvej žaloby nemal žalobca doplatenú\nani samotnú istinu poskytnutého úveru. V danom prípade nešlo o aktívnu iniciatívu žalobcu, ktorý\nby si v konaní uplatňoval porušenie práv alebo povinností, ale bol to žalovaný v postavení žalobcu,\nktorý si uplatňoval dlžnú sumu z dôvodu, že si žalobca v pôvodnom konaní v postavení žalovaného\nneplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy týkajúce sa uhrádzania splátok riadne a včas. Žalobca\nčerpal úver na základe úverovej zmluvy č. 4510053530 vo výške 6.140 eur, pričom bol Okresným\nsúdom Čadca zaviazaný uhradiť istinu v zostatkovej výške 1.931,94 eura s prísl. Žalobca ani túto\n\nsvoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a žalovaný bol preto v postavení žalobcu nútený vymáhať svoj\nnárok cestou súdneho exekútora. Napriek tejto skutočnosti je žalobca schopný požadovať v konaní\n„primerané“ finančné zadosťučinenie, ktoré sa takmer rovná výške poskytnutého úveru, ktorý ani v istine\ndobrovoľne nedoplatil. Uvedené konanie nemožno označiť inak ako za špekulatívne, aj v rozpore s\nmyšlienkou založenia inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý má plniť funkciu nápravy\npoškodených práv a nie byť zneužívaný na neopodstatnené obohacovanie sa spotrebiteľov. Žalobca\nbol už v základom konaní zastúpený rovnakým právnym zástupcom, takže mal byť upozornený skôr\nna následky nedodržania povinnosti stanovenej súdom v konaní vedenom pred Okresným súdom\nČadca sp.zn. 8Csp/7/2020, z ktorej mu vznikli ďalšie náklady spojené s vedením exekúcie. Žalobca vo\nsvojej žalobe neuviedol, akým spôsobom mal žalovaný práva alebo povinnosti žalobcu ako spotrebiteľa\npoškodiť. Obmedzil sa len na konštatovanie, že uzatvorená úverová zmluva nemá náležitosti podľa §\n9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., čo však nemožno považovať za porušenie práv a povinností, ktoré\nby mali za následok poškodenia spotrebiteľa, keďže pre spotrebiteľa z toho vyplynula len výhoda, že\nposkytnutý úver je pre neho bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto žiadna ujma reálne nevznikla.\nSplácal len to, na čo sa zmluvným vzťahom vedome a dobrovoľne zaviazal. Pokiaľ súd vyhlási úver\nza bezúročný a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich náležitostí, žiadna škoda spotrebiteľovi nevznikla,\npráve naopak, získa výhodu bezúročného a bez poplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna\nbanka ani iná inštitúcia. Ak by na základe takejto skutočnosti malo byť spotrebiteľovi priznané ešte aj\nprimerané finančné zadosťučinenie, žalovaný mal za to, že výklad § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\nnie je správne aplikovaný.\n17. Pokiaľ súd v predchádzajúcom rozsudku zaviazal žalobcu uhradiť iba istinu poskytnutého úveru,\nžalobcovi mohla potenciálne vzniknúť len ujma za zaplatené úroky (ktoré však v prípade žalovanej\núverovej zmluvy uhradené ani neboli). Iná ujma žalobcovi nevznikla, žalobca ju v žalobe neuviedol, ani\ninak nešpecifikoval. Je preto nedôvodné a neadekvátne zamieňať inštitút bezdôvodného obohatenia\ns inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia. Pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného\nprimeraného finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre\nspotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru. Primerané finančné zadosťučinenie\nnemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu sa spotrebiteľov. V princípe by to znamenalo,\nže za jedno nedodržanie náležitostí úverovej zmluvy by bol žalovaný postihnutý dvakrát – vydaním\nbezdôvodného obohatenia a priznaním primeraného finančného zadosťučinenia, čo je v rozpore\nso zásadou ne bis in idem. Žalobca o poskytnutie úveru žiadal, s výškou poskytnutého úveru bol\noboznámený, taktiež si bol vedomý, že si berie spotrebiteľský úver, z ktorého si veriteľ uplatňuje\núroky a poplatky. S celým týmto procesom žalobca ako klient vedome a dobrovoľne súhlasil podpisom\núverovej zmluvy. Následne je pre žalovaného nepochopiteľné, aby výhodu v rýchlom získaní finančných\nprostriedkov, ktorú mu žalovaný poskytol pretočil na „hrozbu ujmy“, za ktorú požaduje primerané finančné\nzadosťučinenie. Žalovanému nie je zrejmé, k akému poškodeniu práv spotrebiteľa vôbec dochádza v\nprípadoch, kedy súdy zaviažu spotrebiteľa iba k úhrade istiny poskytnutého úveru, následkom čoho je,\nže žalobca ako spotrebiteľ neplatí úroky a poplatky. Jediným poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí\nsúdu zostane je samotný veriteľ. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie\núverov, za ktoré mu v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. patria úroky a poplatky. Žalovaný v rámci\npredmetu podnikania poskytol žalobcovi úver, za ktorý požadoval na základe úverovej zmluvy od žalobcu\nzaplatiť úroky, s ktorými žalobca aj počítal. Zo žalovaným popísaných skutočností je zrejmé, že v danom\nprípade žalobcovi žiadne, ani len potenciálne riziko ujmy nehrozilo, ale z celého zmluvného vzťahu so\nžalovaným sa snaží len vyťažiť výhody a finančné prostriedky. Ani súdy by nemali spotrebiteľov zbavovať\nzodpovednosti za svoje záväzky a následne im ešte priznať primerané finančné zadosťučinenie.\nŽalobca v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako spotrebiteľ – teda slabšia strana. Postavenie\nslabšej strany však neznamená, že tejto bude poskytnutá bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako\nstrane silnejšej, bez ohľadu na platné právo. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže\nslúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí byť\nprimerané. Vyplatenie celej žalovanej sumy vo výške 5.704,28 eur považoval žalovaný za nedôvodné,\nnepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením\nsledoval. Žalovaný počas celého trvania úverového zmluvného vzťahu od žalobcu požadoval len plnenie\nzmluvných povinností, ku ktorým sa slobodne a vážne zaviazal pri podpise zmluvy. Takéto konanie\njednoznačne nemožno vyhodnotiť ako porušenie práv a povinností žalobcu zo strany žalovaného, ktoré\nby zakladalo nárok na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.\n\n18. Žalobca sa v odvolacej replike pridržal svojej odvolacej argumentácie. K tvrdeniam žalovaného\nspochybňujúcim existenciu nároku na primerané finančné zadosťučinenie, žalobca zopakoval svoju\nargumentáciu prezentovanú v priebehu konania a stotožnil so závermi napadnutého rozsudku. Žalobca\nmal za to, že úspešne preukázal porušenie ustanovení ZoSÚ v konaní pred Okresným súdom Čadca a\nžalovaný ani len neuviedol súdne rozhodnutia potvrdzujúce jeho právny názor, že druhou podmienkou na\npriznanie finančného zadosťučinenia je preukázanie poškodenia práv žalobcu. Na podklade príkladmo\nuvedených rozhodnutí krajských súdov žalobca zastával názor, že nie je potrebné preukazovať vzniknutú\nujmu spôsobenú spotrebiteľovi, a tento je akceptovaný aj v ustálenej súdnej praxi. Tvrdenia žalovaného,\nktorými poukazuje na dvojitý postih žalovaného, pričom žiadna škoda spotrebiteľovi nevznikla, práve\nnaopak, spotrebiteľ získa výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru, žalobca považoval vo vzťahu\nk nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za irelevantné, keďže vyhlásenie\nbezúročnosti úveru je sankciou podľa ZoSÚ za to, že v zmluve o úvere absentovali zákonné náležitosti,\npričom nárok v podobe tohto zadosťučinenia slúži k dovŕšeniu ochrany spotrebiteľa, pričom jeho cieľom\nje nielen sankčná povaha, ale aj satisfakčná stránka a má byť aj istou formou odmeny pre spotrebiteľa za\nto, že sa musel v súdnom konaní brániť voči silnému dodávateľskému subjektu. Výška zadosťučinenia\npriznaná rozsudkom tento charakter a tieto kritéria zadosťučinenia nezohľadňuje. S poukazom na\ndôvody uvedené v odvolaní mal žalobca za to, že suma primeraného finančného zadosťučinenia\n5.704,28 eura je legitímnym nárokom žalobcu.\n19. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu. Mal za to, že\nneopodstatneným je tvrdenie žalobcu, že bol vinou žalovaného vystavený akejkoľvek psychickej záťaži\nsúvisiacej s predmetnou úverovou zmluvou a uplatňovaním nárokov žalovaného. Žalobca aktívne a\ndobrovoľne požiadal žalovaného o poskytnutie úveru a následne bol povinný už aj v zmysle neskôr\nurčenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uhradiť minimálne jeho istinu. K dobrovoľnej úhrade istiny\nvšak z jeho strany vôbec neprišlo. V danom prípade teda žalobca žiadny protiprávny stav nezažíval, a\nteda mu ani žiadnu údajnú ujmu za toto časové obdobie reparovať nemožno. Žalobcovi sa žiadna ujma\nzo strany žalovaného nediala, pretože sám bol subjektom porušujúcim práva vedome a dobrovoľne. Ak\nteda neexistoval subjektívny pocit o ujme, nemožno následne žiadať o jej reparáciu, osobitne za obdobie\njej neexistencie.\n20. V ďalších vyjadreniach strany opakovali svoju argumentáciu, pričom poukazovali na rozhodnutia\nokresných a krajských súdov.\n21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§\n362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti\nvydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§\n355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)\na že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§\n380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel\nk záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. a závislom výroku III.\no trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n22. Keďže vyhovujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je rozsudok súdu prvej\ninštancie v tejto časti právoplatný a nebol preto predmetom prieskumu odvolacím súdom.\n23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaného odvolania a uplatnenú\nodvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného\ndokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, keď žalobcovi priznal primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 100 eur, pretože žalobca úspešným uplatnením porušenia práva alebo\npovinnosti na základe svojej procesnej obrany voči žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca\npod sp. zn. 8Csp/7/2020 splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., pričom finančné zadosťučinenie\nvo výške 100 eur považoval za primerané.\n\n24. Žalobca v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti priznanej\nvýšky primeraného finančného zadosťučinenia, nedostatočné odôvodnenie rozsudku, nevykonanie\nnavrhnutých dôkazov, ako aj nesprávne právne posúdenie veci.\n25. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu, že výška priznaného\nfinančného zadosťučinenia 100 eur, resp. zamietnutie uplatneného nároku nad rozsah sumy 100 eur\nje nepreskúmateľné, pretože v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentujú akékoľvek hodnotiace úvahy\nprečo sumu 100 eur považoval za primeranú. Súd prvej inštancie síce uviedol odkazy na relevantnú\nsúdnu prax, avšak z nej vyplývajúce závery vôbec neaplikoval na zistený skutkový stav.\n26. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie odôvodnil samotnú výšku priznaného primeraného\nfinančného zadosťučinenia len v ods. 23 svojho rozsudku tak, že „v prejednávanom spore súd považoval\nza primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je\nvyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za\nstav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného,\nktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy nekonal v súlade so zákonom. Sumu 100 eur súd považoval za\nopodstatnenú aj s ohľadom na to, aby finančné zadosťučinenie malo okrem iného aj reálny a efektívne\nodradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv.\nZároveň však suma 100 eur vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené\na neprimerané obohacovanie sa voči žalovanému. Žalobcom požadovanú sumu vo výške 5.704,28\neura súd považoval za zjavne neprimeranú, v rozpore so zmyslom samotného inštitútu primeraného\nfinančného zadosťučinenia“.\n27. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n28. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho\nobsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam\nz hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),\nako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.\n29. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach\n(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.\n30. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka\nstanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti\nkonať pred súdom).\n31. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými\nskutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie\nnepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,\nprichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\n(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).\n32. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa\npožiadavky kladené na odôvodenie rozhodnutia, pretože z odôvodnenia nie je možné zistiť aké kritériá\n\nv prejednávanej veci súd prvej inštancie pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia s\nprihliadnutím na konkrétne zistené skutočnosti zohľadnil a ako ich vyhodnotil. Rovnako tak súd prvej\ninštancie neuviedol, ako právne posúdil uplatnený nárok na príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania\na ani riadne nezdôvodnil svoj záver o zamietnutí žaloby v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky.\n33. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n34. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a\nv primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n35. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby\nurčenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou\nzaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).\n36. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany\nsporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky\nokrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz\nTorija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/\na Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.\nÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n37. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a\npresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu; porušením uvedeného práva strany a povinnosti\nsúdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v\nrovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkov.\n38. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu\nsvoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne\nnevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva\nna spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1\npísm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia.\n39. Keďže v súdenej veci došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením\nrozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru\nzlyhania súdu prvej inštancie, ktorý dostatočné dôvody svojho rozhodnutia neuviedol, ich nie je možné\nnapraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nrozsahu s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil\na podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n40. Pre účely ďalšieho konania odvolací súd poznamenáva, že podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona č.\n250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto\nza porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\nCitované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané\nfinančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho,\nkto za toto porušenie práva zodpovedá. Uvedené ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a\njednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania\nvoči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať\n\nsa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom\nporušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako\nslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany. Jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie\nje úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Pod\núspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,\nže súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr.\nnárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí\nneprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (por.\nsp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá,\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn.\n6Cdo/127/2017, ktorý prešiel aj testom ústavnosti (sp. zn. III. ÚS 124/2020), stanovil za jediné kritérium\nprimeranosť finančného zadosťučinenia. Vychádzajúc z uvedeného, v konkrétnom prípade bude vecou\núvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah\nfinančného zadosťučinenia, ktorý napokon bude adekvátny skutočnostiam prejednávaného prípadu a\nbude sledovať základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a\nodradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa. Zároveň platí, že v danom prípade nemôže ísť\no nepreskúmateľnú ľubovôľu a z rozhodnutia v tomto smere musí byť zrejmé, o aké skutkové zistenia\nsa súd pri stanovení konkrétneho rozsahu finančného zadosťučinenia opieral (por. 4Cdo/298/2020).\nZákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže totiž znamenať\nničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by bola v rozpore s princípom\nprávneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho\norgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty (II. ÚS 117/2011).\n41. Z pojmu primerané finančné zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška bude závislá\nod konkrétnych okolností každého prípadu, pričom nárok na primerané finančné zadosťučinenie\nje samostatným nárokom nezávislým na iných finančných nárokoch (napr. náhrada škody, vydanie\nbezdôvodného obohatenia a podobne) a jeho výška má byť úmerná len rozsahu a významu porušenia\npovinnosti dodávateľa, a preto sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia nemožno držať ujmy,\nktorá žalobcovi objektívne hrozila. Je vecou úvahy súdu prvej inštancie, aké kritériá zvolí pre posúdenie\nžalobcom uplatneného nároku v kontexte skutkových okolností predmetnej prejednávanej veci, pretože\nkritériá pre posudzovanie primeranosti finančného zadosťučinenia (okrem kritéria primeranosti) nie sú\nzákonom stanovené.\n42. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho\nsúdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v konaní pokračovať a o žalobe žalobcu opätovne rozhodnúť, pričom\nv ďalšom konaní súd prvej inštancie riadne vyhodnotí zistený skutkový stav, pričom z jeho hodnotiacich\núvah musí byť zrejmé, o aké skutkové zistenia sa súd pri stanovení konkrétneho rozsahu finančného\nzadosťučinenia opieral a zároveň právne posúdi a riadne odôvodní rozhodnutie i v časti uplatneného\nnároku na príslušenstvo pohľadávky. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude\ndbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí\npodľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany,\nktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil,\nprípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne\nodôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu\nrozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.\n43. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§\n396 ods. 3 CSP).\n44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "9dce7d41-d31d-4c47-b407-acbc79ebe102:38d0e47f-904e-4b79-903f-4a79f4dcd5c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/8/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/8/2022 z 27. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9dce7d41-d31d-4c47-b407-acbc79ebe102:38d0e47f-904e-4b79-903f-4a79f4dcd5c0"}, {"guid": "35ebd6c6-ce6b-4bbe-bf6b-2f211d977b60:4db394d8-279c-402a-9099-7e55d32c854b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2", "spisova_znacka": "3Co/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/20/2017 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2"}, {"guid": "6b669087-b20a-47b6-99b1-103a395d5bf8:1327746a-94ad-42c2-9c18-e509a380739f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8815208901.2", "spisova_znacka": "3Co/101/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/101/2017 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8815208901.2"}, {"guid": "c3b003f6-8845-4768-b71b-2585bce7cf5f:f7be8b7d-6578-4031-a999-7a095a35f80e", "ecli": null, "spisova_znacka": "61Csp/56/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 61Csp/56/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c3b003f6-8845-4768-b71b-2585bce7cf5f:f7be8b7d-6578-4031-a999-7a095a35f80e"}, {"guid": "cfcfb879-f00a-4cf7-b5d0-85663c3d8a8c:161709c4-0620-44fd-83da-e4e812dc894a", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/7/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Csp/7/2020 z 14. 2. 2020", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2020-02-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cfcfb879-f00a-4cf7-b5d0-85663c3d8a8c:161709c4-0620-44fd-83da-e4e812dc894a"}], "citovane_v": [{"guid": "5a1b41dc-8f7b-4e25-9f07-3e5e999bdb71:04001cba-b90d-43ce-8596-e86e966f8b30", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1423203673.2", "spisova_znacka": "16CoCsp/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/16/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1423203673.2"}]}