{"guid": "630fa8c5-ab28-404a-884e-64add1fd5ade:c52e85e2-453e-4db1-ac0b-1fc84d08b317", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2108010801.2", "spisova_znacka": "5To/132/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/132/2024 z 9. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. októbra 2025, sp. zn. 5To/132/2024, ECLI:SK:KSTT:2025:2108010801.2", "identifikacne_cislo": "2108010801", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Kristína Ferencziová", "sudca_id": 514, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kristina-ferencziova-514", "datum_vydania": "2025-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "nazov": "§ 321 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c52e85e2-453e-4db1-ac0b-1fc84d08b317", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2108010801.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2108010801.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2025:2108010801.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n5To/132/2024\n2108010801\n09. 10. 2025\nMgr. Kristína Ferencziová\nECLI:SK:KSTT:2025:2108010801.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov\nJUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaných: 1. A. B., nar.\nXX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX, C. D., 2. F. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom E.,\npre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a)\nTr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,\núradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 352 ods. 1, ods.\n5 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného F. G. a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku\nOkresného súdu Trnava zo dňa 29.02.2024 č. k. 3T/72/2008 - 3161, na verejnom zasadnutí konanom\ndňa 09.10.2025 takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o\ntreste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému F. G., nar. X.X.XXXX.\nII. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný\nF. G., nar. XX.XX.XXXX v H. , trvale bytom E.\nodsudzuje:\nPodľa § 221 ods. 2 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 s použitím §-ov 36 písm. l/, § 37 písm. h),\n§ 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 na úhrnný trest odňatia slobody vo\nvýmere 505 (päťstopäť) dní.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon\ntrestu s minimálnym stupňom stráženia.\nIII. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 29.02.2024, č.k. 3T/72/2008 – 3161 ako prvostupňový súd\noslobodil podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátora\nKrajskej prokuratúry Trnava zo dňa 25.04.2008, sp. zn. KV 58/07-98, pre skutok právne posúdený ako\nobzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.\nv jednočinnom súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej\nuzávery, úradného znaku a úradnej značky spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 352 ods. 1, ods. 5 Tr.\nzák. na skutkovom základe, že\nobžalovaný F. G., I. I. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.\n6T/26/2019 zo dňa 29.07.2020), J. F. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu\n\nTrnava, sp. zn. 6T/26/2019 zo dňa 29.07.2020), I. K. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom\nOkresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/22/2019 zo dňa 09.04.2019), L. M. (ktorý bol právoplatne odsúdený\nrozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/22/2019 zo dňa 09.04.2019) a A. B., po predchádzajúcej\nvzájomnej dohode v úmysle nelegálne vyviezť z objektu spoločnosti Sony Slovakia, s.r.o. Trstínska\ncesta 8, Trnava, LCD televízory, následne tieto predať a tak sa obohatiť na úkor cudzieho majetku,\nuskutočnili tento svoj úmysel v mesiaci októbri 2007 na rôznych miestach rozdelením úloh tak, že A. B.\ns vedomím ostatných páchateľov zabezpečil na uvedený účel vyhotovenie sfalšovaného občianskeho\npreukazu č. G. XXXXXX na meno N. K. s fotografiou F. G. a vyhotovenie falošných evidenčných čísel\nH. XXX O. a C. XXX P., I. K. a L. M. požiadali špedičnú firmu Trnavská nákladná automobilová doprava,\na.s. Trnava o sprostredkovanie práce v špedícii v mene spoločnosti TRANS TAH s.r.o. Pezinok, čo\nurobili bez vedomia uvedenej spoločnosti, po kladnej odpovedi L. M. a J. F. dňa 24.10.2007 v ranných\nhodinách z E. odfaxovali Trnavskej nákladnej automobilovej doprave, a.s. Trnava, výpis z obchodného\nregistra spoločnosti TRANS TAH, s.r.o. Pezinok, fingované povolenie na medzinárodnú cestnú prepravu\na fingovaný doklad o uhradení poistky poistenia za škodu spôsobenú prepravcom, následne telefonicky\noznámili, že prepravu vykoná vodič N. K. s ťahačom ev. č. H. XXX O. a návesom ev. č. C. XXX P., čo však\nboli tiež údaje falošné, pričom na základe týchto podkladov a údajov Trnavská nákladná automobilová\ndoprava, a.s. Trnava zabezpečila pre spoločnosť TRANS TAH, s.r.o. Pezinok prepravnú cestu s miestom\nurčenia Grécko, Atény; ešte v ten istý deň 24.10.2007 v popoludňajších hodinách prišli do objektu Sony\nSlovakia, s.r.o., Trnavská cesta 8, Trnava, I. I. a F. G. s ťahačom a návesom vybavenými falošnými\nevidenčnými číslami H. XXX O. a C. XXX P., ktoré na uvedenú súpravu namontoval I. I. a potom, čo\nsa F. G. ako vodič preukázal sfalšovaným občianskym preukazom č. G. XXXXXX na meno N. K. a\nsfalšovanými technickými preukazmi od ťahača a návesu, ktorých vyhotovenie zabezpečil A. B., bolo do\nnávesu naložených 250 ks 20\" LCD televízorov modelu 20G3000E, 72 ks 40\" LCD televízorov modelu\n40U2530E a 169 ks 20\" LCD televízorov modelu 20S4000E a tieto boli odvezené na doposiaľ nezistené\nmiesto, kde J. F. s vedomím L. M. a ostatných páchateľov zabezpečil ich predaj nezistenej osobe za\nsumu 2 100 000,- Sk (69.707,22 Eur), pričom s takto získanými peniazmi sa všetci páchatelia vzájomne\nrozdelili tak, že L. M. a I. K. si ponechali 160.000,- Sk (5311,02 Eur), I. I. dostal 200.000,- Sk (6637,78\nEur), J. F. a A. B. si ponechali každý po 150.000,- Sk (5311,02 Eur), a týmto konaním páchateľov bola\nspoločnosti Sony Slovakia, s.r.o. Trnava (v súčasnosti Foxconn Slovakia, spol. s.r.o. so sídlom Dolné\nHony 29, 949 01 Nitra) spôsobená celková škoda 5 334 793,80 Sk (158 948,36 Eur),\npretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.\n2. Druhým výrokom uznal obžalovaného F. G. za vinného na tom skutkovom základe, že\nspolu s I. I. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/26/2019\nzo dňa 29.07.2020), J. F. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.\nzn. 6T/26/2019 zo dňa 29.07.2020), I. K. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu\nTrnava, sp. zn. 6T/22/2019 zo dňa 09.04.2019), L. M. (ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom\nOkresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/22/2019 zo dňa 09.04.2019) a bližšie neurčenou osobou, po\npredchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle nelegálne vyviezť z objektu spoločnosti Sony Slovakia,\ns.r.o. Trstínska cesta 8, Trnava, LCD televízory, následne tieto predať a tak sa obohatiť na úkor cudzieho\nmajetku, uskutočnili tento svoj úmysel v mesiaci októbri 2007 na rôznych miestach rozdelením úloh tak,\nže bližšie neurčená osoba s vedomím ostatných páchateľov zabezpečila na uvedený účel vyhotovenie\nsfalšovaného občianskeho preukazu č. G. XXXXXX na meno N. K. s fotografiou F. G. a vyhotovenie\nfalošných evidenčných čísel H. XXX O. a C. XXX P., I. K. a L. M. požiadali špedičnú firmu Trnavská\nnákladná automobilová doprava, a.s. Trnava o sprostredkovanie práce v špedícii v mene spoločnosti\nTRANS TAH s.r.o. Pezinok, čo urobili bez vedomia uvedenej spoločnosti, po kladnej odpovedi L.\nM. a J. F. dňa 24.10.2007 v ranných hodinách z E. odfaxovali Trnavskej nákladnej automobilovej\ndoprave, a.s. Trnava, výpis z obchodného registra spoločnosti TRANS TAH, s.r.o. Pezinok, fingované\npovolenie na medzinárodnú cestnú prepravu a fingovaný doklad o uhradení poistky poistenia za škodu\nspôsobenú prepravcom, následne telefonicky oznámili, že prepravu vykoná vodič N. K. s ťahačom ev.\nč. H. XXX O. a návesom ev. č. C. XXX P., čo však boli tiež údaje falošné, pričom na základe týchto\npodkladov a údajov Trnavská nákladná automobilová doprava, a.s. Trnava zabezpečila pre spoločnosť\nTRANS TAH, s.r.o. Pezinok prepravnú cestu s miestom určenia Grécko, Atény; ešte v ten istý deň\n24.10.2007 v popoludňajších hodinách prišli do objektu Sony Slovakia, s.r.o., Trnavská cesta 8, Trnava,\nI. I. a obžalovaný F. G. s ťahačom a návesom vybavenými falošnými evidenčnými číslami H. XXX\nO. a C. XXX P., ktoré na uvedenú súpravu namontoval I. I. a potom, čo sa obžalovaný F. G. ako\nvodič preukázal sfalšovaným občianskym preukazom č. G. XXXXXX na meno N. K. a sfalšovanými\ntechnickými preukazmi od ťahača a návesu, ktorých vyhotovenie zabezpečila bližšie neurčená osoba,\nbolo do návesu naložených 250 ks 20\" LCD televízorov modelu 20G3000E, 72 ks 40\" LCD televízorov\n\nmodelu 40U2530E a 169 ks 20\" LCD televízorov modelu 20S4000E a tieto boli odvezené na doposiaľ\nnezistené miesto, kde J. F. s vedomím L. M. a ostatných páchateľov zabezpečil ich predaj nezistenej\nosobe za sumu 2 100 000,- Sk (69.707,22 Eur), pričom s takto získanými peniazmi sa všetci páchatelia\nvzájomne rozdelili tak, že L. M. a I. K. si ponechali 160.000,- Sk (5311,02 Eur), I. I. dostal 200.000,- Sk\n(6637,78 Eur), J. F. a bližšie neurčená osoba si ponechali každý po 150.000,- Sk (5311,02 Eur), a týmto\nkonaním obžalovaných bola spoločnosti Sony Slovakia, s.r.o. Trnava (v súčasnosti Foxconn Slovakia,\nspol. s.r.o. so sídlom Dolné Hony 29, 949 01 Nitra) spôsobená celková škoda 5 334 793,80 Sk (158\n948,36 Eur),\nteda\n- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a\nspôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,\n- spoločným konaním si nechal vyhotoviť falšovanú verejnú listinu s úmyslom použiť ju ako pravú a tiež\nju použil ako pravú a týmto činom spôsobil škodu veľkého rozsahu,\nčím spáchal\nobzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a)\nTrestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,\núradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky spolupáchateľstvom podľa § 20 k\n§ 352 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona.\n3. Za to mu uložil trest nasledovne:\n„Podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona,\n§ 37 písm. h) Trestného zákona, s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného\nzákona, § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do\nústavu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranný\ndohľad v trvaní 2 (dva) roky.\nPodľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia\nslobody:\n- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,\n- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného\nsúdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní\npo prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,\n- vopred oznamovať' vzdialenie sa z miesta bydliska.“\n4. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor a to v neprospech\nobžalovaného A. B. voči oslobodzujúcemu výroku a to aj voči konaniu, ktoré predchádzalo vyhlásenému\nrozsudku. Odôvodnil ho nasledovne:\n„Okresný súd Trnava (ďalej len „súd\") v predmetnej trestnej veci rozsudkom zo dňa 29.02.2024, sp. zn.\n3T/72/2008 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) obžalovaného A. B. podľa § 285 písm. c) Trestného\nporiadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 25.04.2008, sp. zn.\nKV 58/07-98, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.\nS výrokom týkajúcim sa oslobodenia obžalovaného A. B. spod obžaloby sa však nestotožňujem\na rovnako tak namietam aj konanie na Okresnom súde Trnava, ktoré vyhlásenému rozsudku\npredchádzalo, a to z nasledovných dôvodov:\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nSúd po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, podľa svojho vnútorného\npresvedčenia dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že stíhaný\nskutok spáchal skutočne obžalovaný. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní odoprel vypovedať,\npoprel však, že ho tohto času už odsúdený F. G. mohol pri rekognícii označiť ako osobu, ktorú vo\nsvojej výpovedi v prípravnom konaní označoval len menom A., tento ho poznať nemohol, mali sa\nspoznať až vo väzbe. Súd v prípade obžalovaného B. vychádzal z dokazovania vykonaného svedeckými\nvýpoveďami, vrátane tých svedkov, ktorí mali v predchádzajúcich fázach trestného konania postavenie\nspoluobvinených a spoluobžalovaných. Poukázal však na to, že pokiaľ ide o svedkov F., K., I. a M.,\ntíto už v čase konania hlavného pojednávania neboli spoluobžalovaní, ale za skutok boli právoplatne\nodsúdení v samostatnom konaní. Súd teda vzhľadom na nezameniteľnosť ich procesného postavenia\nmohol tieto osoby vypočuť len v postavení svedkov. Všetci zhodne uvádzali, že obžalovaného B. poznali\na nemali žiadnu vedomosť o tom, že by sa tento na trestnej činnosti akýmkoľvek spôsobom podieľal.\nSpoluobžalovaný F. G. mal ako jediný usvedčovať z trestnej činnosti obžalovaného A. B., označil\naj osobu, ktorú do času spáchania skutku poznal len pod menom A.. Pri rekognícii prostredníctvom\n\nfotografií označil osobu, ktorú poznal ako A., teda obžalovaného. Odsúdení I., F., K. a M.\núčasť obžalovaného B. popreli a vyviňovali ho. Ich výpovede boli tak v protiklade s výpoveďou\nspoluobžalovaného F. G.. Len zo skutočnosti, že obžalovaný B. mal priniesť doklady od vozidiel nemožno\nusudzovať, že tento sa skutočne aj na trestnej činnosti podieľal a o tejto vedel. Napokon súd hodnotil,\nvzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkov s výpoveďou spoluobžalovaného F. G., či existuje na\nstrane vypočutých svedkov motivácia napomáhať svojou výpoveďou obžalovanému B., a to s poukazom\nna priateľský vzťah so svedkom K. a F., no táto podľa súdu potvrdená nebola. Súd zároveň poukázal na\npriznanie sa svedkov ku skutku a vykonanie nepodmienečných odňatia slobody.\nV prípade výpovede svedkov - pôvodne spoluobžalovaných súd nemal možnosť konfrontovať\nich s výpoveďami v postavení spoluobvinených/spoluobžalovaných vzhľadom na nezameniteľnosť\nprocesného postavenia osoby v jednotlivých fázach trestného konania. Súd poukázal na to, že len\nna základe vykonanej rekognície svedka I. I. v postavení obvineného v prípravnom konaní nemohol\nnadobudnúť žiadny poznatok o vine obžalovaného A. B., v dôsledku čoho výpoveď spoluobžalovaného\nF. G. z prípravného konania o účasti obžalovaného A. B. na spáchaní skutku zostali osamotené, bez\nmožnosti toto aby ich súd mohol verifikovať iným priamym dôkazom.\nNásledne súd svoju argumentáciu podopiera rozhodovacou praxou súdov pri usvedčovaní páchateľov\ntrestnej činnosti spolupracujúcimi spoluobvinených v procesnom postavení svedka, konkrétne\nrozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 4To/12/2015 a poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS\n758/2016 týkajúci sa inštitútu spolupracujúceho svedka, resp. spoluobžalovaného či nález Ústavného\nsúdu SR č.k. IV. ÚS 546/2020 z 23.02.2021 týkajúci sa postavenia tzv. kajúcnika. Súd teda neakceptoval\nosamotenú výpoveď spoluobžalovaného F. G. na uznanie viny voči druhému spoluobžalovanému A. B.,\nvýpoveď ktorá má byť negovaná práve výpoveďou samotného obžalovaného A. B. a záverom poukázal\nna zásadu trestného konania „in dubio pro reo“.\nK nemožnosti čítania výpovedí z prípravného konania pri nezameniteľnosti procesného postavenia\nV prvom rade je vhodné uviesť, že uznesenie o vznesení obvinenia v zmysle § 206 ods. 1 Trestného\nporiadku bolo osobe I. I. vydané dňa 21.11.2007 a následne dňa 30.11.2007 vypovedal v postavení\nobvineného.\nOsobe F. G. bolo obvinenie vznesené totožný deň ako I. I., teda 21.11.2007 a tento v postavení\nobvineného vypovedal v ten istý deň.\nObžalovanému A. B. bolo vznesené obvinenie až následne, a to dňa 11.12.2007, a to práve s poukazom\nna výpovede oboch vyššie uvedených obvinených F. G. a I. I.. Inak povedané vyšetrovateľ PZ nadobudol\ndôvodné podozrenie o účasti obžalovaného A. B. na skutku práve z výpovedí vyššie uvedených osôb.\nPritom F. G. v prípravnom konaní vo svojom výsluchu v postavení obvineného dňa 21.11.2007 jasne,\npresne, detailne popísal priebeh stíhaného skutku, počas svojej výpovede uviedol nie len to, že sa\ndomnieva, že obžalovaný A. B. mal byť ten, kto na aute rovnakej farby ako vlastnil obžalovaný prišiel na\nparkovisko smerom z E. na Nové Zámky, ale s istotou uviedol, že práve obžalovaný A. B. bol ten, kto mu\nosobne pred spoločnosťou Sony odovzdal malý technický preukaz od ťahača aj návesu. Ďalej vypovedal\naj o prítomnosti obžalovaného na mieste prehliadky nákladného vozidla, na benzínke na mieste, kde sa\nnachádza motorest Dúha. Obžalovaný na tomto mieste kontroloval prítomnosť čipu v naloženom tovare.\nF. G. následne vypovedal aj dňa 23.11.2007 pred sudcom pre prípravné konanie, kde sa v celom rozsahu\npridržiaval svojej výpovede zo dňa 21.11.2007 a pokiaľ ide o osobu menom A., uviedol, že tohto človeka\npozná, avšak nevie ako sa volá. Keby ho však videl, spoznal by ho. (č. 1. 311-316, 321)\nPokiaľ ide o výpoveď osoby I. I., tak táto vypovedala v prípravnom konaní v procesnom postavení\nobvineného dňa 30.11.2007. Vo svojej výpovedi pritom uviedol, že osobu pod prezývkou A. spoznal v\nlete roku 2007. Mal v úmysle kúpiť nejakú obchodnú spoločnosť s ručením obmedzeným na autodopravu\na táto osoba pod prezývkou A. mu skutočne ponúkla firmy na predaj. Jednou z týchto firiem bola aj\nspoločnosť TRANS TAH so sídlom v Pezinku. Vo svojej výpovedi popísal komunikáciu s touto osobou,\nčoho sa týkala a zároveň uviedol, že A. dlhoval 75.000 SK, ktoré mu požičal. Podrobne popísal okolnosti\ntýkajúce sa vyhotovenia občianskeho preukazu s fotkou F. G. na meno N. K., za tento osobne zaplatil A.\n15.000 SK. Označil obžalovaného A. B. ako osobu, ktorá ho prehovorila na naloženie návesu, popísal\nplachtu na tomto vozidle, nápis DADA SPED ako aj to, že mu priniesol evidenčné čísla. S istotou uviedol,\nže mu práve obžalovaný A. B. zavolal a inštruoval ho kam má ísť nakladať tovar a že to bolo do Trnavy,\ndo firmy Sony.\nJe potrebné poukázať, že obe výpovede tak výpoveď I. I. ako aj F. G. sú v podstatných častiach\ntotožné, vzájomne sa dopĺňajú a tieto sa uskutočnili ešte pred samotným vznesením obvinenia A. B.\ndňa 11.12.2007.\nSúd teda nepostupoval správne, keď odmietol vykonať dôkaz – prečítanie zápisnice z výsluchu I.\nI. z prípravného konania z dôvodu, že nemohol prihliadať na výpoveď I. I. v procesnom postavení\n\nobvineného, ktorá bola následne doplnená opoznaním obžalovaného B., a to z dôvodu nezameniteľnosti\nprocesného postavenia.\nV tejto súvislosti poukazujem na judikát R14/2011, podľa ktorého „Výsluch obvineného bude spravidla\nneodkladným úkonom (§ 160 ods. 5 Tr. por., účinného do 1. januára 2006) vo vzťahu k ďalším neskôr\nspoluobvineným osobám, ktorým dovtedy nemohlo byť vznesené obvinenie pre objektívne prekážky\n(neboli známi, boli na úteku a pod.) za podmienky, že pri takom výsluchu obvinený vypovedal o spoločnej\ntrestnej činnosti spáchanej s ďalšími neskoršie spoluobvinenými alebo bola daná iná bezprostredná\nsúvislosť trestnej činnosti takýchto neskorších\nspoluobvinených s trestnou činnosťou obvineného, ktorý je vypočúvaný v rámci neodkladného úkonu.\nTakýto výsluch je dôkazom získaným spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku, a\npreto je možné podľa § 211 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 prečítať\nzápisnicu o výsluchu bývalého spoluobžalovaného, ktorý sa vo výpovedi na hlavnom pojednávaní v\npodstatných bodoch odchyľuje od svojej skoršej výpovede.“\nZ tohto je potom zrejmé, že základnou otázkou pre ďalšie procesné použitie výsluchu I. I. v prípravnom\nkonaní a posúdenie jej zákonnosti vo vzťahu k spoluobvinenému A. B. je zistenie, či výsluch menovaného\nbol neodkladným úkonom.\nZ toho potom vo všeobecnosti plynie, že z uvedených dôvodov a splnení týchto podmienok bude\nspravidla výsluch bývalého spoluobvineného v trestnom konaní neodkladným úkonom, na základe čoho\nje potom možné ho použiť vo vzťahu k ďalším spoluobvineným, a preto aj taký výsluch z prípravného\nkonania môže súd prečítať na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku,\nhoci taký bývalý spoluobvinený vypovedal v prípravnom konaní v pozícii obvineného a na hlavnom\npojednávaní v postavení svedka. Prekážkou prečítania takej výpovede na hlavnom pojednávaní bude len\nsituácia, ak by bývalý spoluobvinený na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odoprel vypovedať,\nčo sa však nestalo.\nZhrnúc vyššie uvedené súd tak nedôvodne odmietol vykonať prokurátorom navrhovaný dôkaz\nprečítaním zápisnice o výpovedi obvineného I. I. zo dňa 30.11.2007 a tým tak odstrániť rozpory v jeho\nvýpovediach.\nNaviac v tomto smere poukazujem na výpoveď svedka G. B. zo dňa 22.01.2008, ktorá podporuje\nvýpoveď spoluobžalovaného F. G. a ktorý zároveň potvrdil, že bývalého spoluobžalovaného I. I.\nzoznámil s obžalovaným A. B., ktorý bol v pravidelnom kontakte so spoluobžalovaným F. G. a bývalým\nspoluobžalovaným I. I.. Rovnako tak vedel a videl, kde sa nachádzajú ťahače a náves s nápisom DADA\nSPED (č. 1. 493-497).\nNa predmetný výsluch bývalého spoluobvineného I. I. treba vzhliadať ako na neodkladný úkon vo vzťahu\nk ďalším neskôr spoluobvineným osobám, v danom prípade práve k obžalovanému A. B., ktorému bolo\nvznesené obvinenie práve na základe skorších výpovedí už skôr obvinených osôb.\nRovnako tak poukazujem na § 277a ods. 6, podľa ktorého odsekmi 1 až 5 nie je dotknutá možnosť čítať\nna novom hlavnom pojednávaní zápisnicu o výsluchu z prípravného konania, ak sú splnené podmienky\npodľa § 252 ods. 5 a § 263. Ak boli tieto podmienky splnené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní,\nplatí, že sú splnené aj na novom hlavnom pojednávaní; to neplatí pre dôvody podľa§ 263 ods. 3 písm. a).\nK motivácii svedkov K., F. a I.\nM. ide o konštatovanie súdu o absencii motivácie na strane vypočutých svedkov napomáhať svojou\nvýpoveďou obžalovanému A. B. a vyviniť ho poukazujem, že práve neoboznámením sa aj s\npredchádzajúcimi výpoveďami týchto osôb či už v procesnom postavení podozrivých, obvinených alebo\nsvedkov, súd nemohol objektívne vyhodnotiť práve ním posudzovanú motiváciu týchto svedkov.\nNa tomto mieste možno poukázať na zásadné rozpory, najmä pokiaľ ide o porovnanie prioritne výpovede\nI. I. počas hlavného pojednávania dňa 09.06.2023 a jeho detailnú výpoveď v postavení obvineného zo\ndňa 30.11.2007.\nV danej výpovedi pred súdom I. I. poprel akýkoľvek súvis obžalovaného A. B. so skutkom, uviedol, že\nobžalovaného pred pojednávaním nepoznal, žiadne záväzky voči nemu nemal. Priznal, že vymenil ŠPZ\nna vozidle on sám, ale -už si nevedel spomenúť odkiaľ ich mal. Uvedené je však v rozpore nielen s jeho\nvýpoveďou z prípravného konania v procesnom postavení obvineného, ale aj výpoveďou pred súdom v\nprocesnom postavení obžalovaného a napokon aj s výpoveďou svedka Q. B., ktorý vo svojej výpovedi\ndňa 22.01.2008 uviedol, že to bol práve on kto zoznámil jeho švagra, I. I. s A. B., a to z dôvodu, že I.\nI. mál v úmysle kúpiť obchodnú spoločnosť. Potvrdil, že obžalovaný A. B. chodieval do priestorov firmy,\nv ktorej sprostredkoval zamestnanie I. I.. Je logické, že preskúmaním obsahu uvedených zápisníc je\nmožné dospieť k záveru, že výpoveď I. I. sa nezakladala na pravde a túto si súd bez ďalšieho osvojil\na na tejto prioritne založil svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovaného z pod obžaloby.\n\nObdobné platí aj v prípade svedka J. F. a jeho výpovede v prípravnom konaní v procesnom postavení\nobvineného, v konaní na súde v procesnom postavení obžalovaného a v procesnom postavení svedka.\nK argumentácii ohľadom spolupracujúcich osôb\nK časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podopretej rozhodnutím Najvyššieho súdu sp.\nzn. 4To/12/2015 a uznesením ústavného súdu SR III. ÚS 758/2016, ktoré sa týkajú inštitútu\nspolupracujúceho svedka, resp. spoluobžalovaného či postavenia tzv. kajúcnika uvádzam, že ide\no nesprávnu aplikáciu judikatúry a na ňu sa vzťahujúcu sa argumentáciu.\nV posudzovanom prípade u obžalovaného F. G. nejde v žiadnom prípade o akúsi spolupracujúcu osobu\nvo svetle súdom naznačenej rozhodovacej praxe. Inými slovami povedané, F. G. nie je v pejoratívnom\nponímaní v procesnom postavení tzv. kajúcnika, resp. spolupracujúceho obvineného alebo svedka.\nPredmetná trestná vec je právne posudzovaná ako obzvlášť závažný zločin podvodu\nspolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu\nso zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného\nznaku a úradnej značky spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 352 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona bez\nvytvorenia alebo účasti zločineckej alebo organizovanej skupiny.\nPodľa § 20 ods. 23 Trestného poriadku spolupracujúcim obvineným alebo spolupracujúcim podozrivým\n(ďalej len „spolupracujúca osoba“) je obvinený alebo podozrivý zo spáchania trestného činu, ktorý sa\nvýznamnou mierou podieľa alebo má ešte podieľať na objasnení niektorého, či niektorých z trestných\nčinov uvedených v§ 205 ods. 1, § 215 ods. 3, § 218 ods. 1 alebo§ 228 ods. 3, prípadne uvedených v §\n39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona alebo na zistení alebo usvedčení ich páchateľov.\nV danom prípade sa však spoluobžalovaný F. G. nepodieľal a ani nepodieľa na objasňovaní niektorého\ntrestného činu korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\nalebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej\nvraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na objasňovaní zistenia páchateľa niektorého z týchto\ntrestných činov. Ide o trestný čin podvodu spáchaný viacerými osobami - spolupáchateľmi (pozn.\nfantómová preprava). Zo spisového materiálu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by malo ísť o\norganizovanú či zločineckú skupinu a v tomto smere sa ani neviedlo dokazovanie. Spoluobžalovanému\nF. G. nebolo žiadnym spôsobom odložené vznesenie obvinenia, prerušené trestné stíhanie, zastavené\ntrestné stíhanie, uzatvorená dohoda o vine a treste a napokon ani podmienečne zastavené trestné\nstíhanie spolupracujúcej osoby. Nemožno sa preto stotožniť so závermi súdu, v ktorom argumentujúc\npostavením tzv. spolupracujúcej osoby v danej veci nemohol výpoveď spoluobžalovaného F. G. vziať v\núvahu podľa súdu bez ďalších podporných priamych či nepriamych dôkazov, nakoľko nevie, či takáto\nvýpoveď spoluobžalovaného nemôže byť ovplyvnená snahou dosiahnuť vlastnú antirepresívnu výhodu.\nSúd teda nesprávne vyhodnotil výpoveď spoluobžalovaného F. G. ako výpoveď spolupracujúcej osoby,\nresp. korunného svedka, prípadne tzv. kajúcnika, keďže F. G. takou osobou v prejednávanej trestnej\nveci nebol.\nAj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) použitie výpovede tzv. korunného svedka\nsamo o sebe neporušuje právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, pričom z jeho judikatúry (primerane napr. rozhodnutie ESĽP vo veci\nAtanasov proti Bulharsku z 3. marca 2009, sťažnosť č. 20309/02; rozhodnutie ESĽP vo veci Cornelis proti\nHolandsku z 25. mája 2004, sťažnosť č. 994/03; rozhodnutie ESĽP vo veci Lorsé proti Holandsku z 27.\njanuára 2004, sťažnosť č. 44484/98; rozhodnutie ESĽP vo veci Verhoek proti Holandsku z 27. januára\n2004, sťažnosť č. 54445/00), možno vyvodiť, že pri posudzovaní tejto otázky kladie dôraz na to, či:\n1) bol obvinený informovaný o postavení svedka a o výhodách, ktoré mu boli výmenou za jeho výpoveď\nposkytnuté,\n2) bol obhajobe zaručený prístup k výsluchu takéhoto svedka, včítane možnosti klásť mu otázky,\n3) súdy vedomé si postavenia takéhoto svedka starostlivo hodnotili jeho výpoveď, vrátane jej motivácie\na zvýšeného rizika jej účelovosti,\n4) tvrdenia tzv. korunného svedka podporujú ďalšie dôkazy,\navšak už len z takto vymedzeného dôrazu je zrejmé, že v prejednávanej veci nešlo o použitie výpovede\nspolupracujúcej osoby.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý\nrozsudok Okresného súdu Trnava v časti výroku o vine a to s poukazom na § 321 ods. 1 písm. a), b), c)\nTrestného poriadku, a aby následne v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého\nstupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“\n5. Obžalovaný F. G. podal odvolanie čo do výroku o treste, a odôvodnil ho písomne prostredníctvom\nsvojho obhajcu nasledovne:\n\n„Skutok, za ktorý bol môj klient odsúdený sa stal v roku 2007. Do dnešného dňa je to bezmála 17 rokov.\nAni v jednom prípade nešlo o prieťahy zo strany môjho klienta.\nNavyše môj klient od svojho prvého výsluchu na polícii vypovedal pravdivo a usvedčoval ostatných\nspoluobžalovaných. Nehovoriac o tom, že poškodená spoločnosť už neexistuje. Mimo iného, za tento\nprístup mu prokurátor ponúkal na začiatku nižší trest a dohodu. Samozrejme sa tak nestalo a prokurátor\nje na dôchodku. Tak sa pojednávalo a pojednávalo a osoba, ktorá najviac veci pomohla sa dočkala\nsvojho ortieľu až dňa 29.2.2024 popri oslobodení iného spoluobžalovaného. Nie, nejdem polemizovať\no tom, prečo sa môj klient priznal a bol absolútne nápomocný a radšej mohol odmietnuť vypovedať.\nZvolil si cestu správnu a za to bol odsúdený na úhrnný trest vo výške 5 rokov a ochranný dohľad (tu len\npoukazujem, že sa dlhodobo zdržuje v Čechách) v trvaní 2 rokov. Plus iné obmedzenia.\nIdem polemizovať o správnosti uloženého trestu, ktorý bol uložený ako osobe, bez ktorej by tento\nzávažný trestný čin objasnený nebol a ktorý po svojich 17 rokoch podľa mňa nemá žiadny účel. Koho\nchce štát napraviť? 25 rokov mal v čase spáchania skutku, dnes má klient 42 rokov. Vymenilo sa niekoľko\npredsedov senátu. Súhlasím, má odsedené vo väzbe určité obdobie a môže požiadať o podmienečné\nprepustenie, avšak z môjho pohľadu ide o princíp, ktorý môže napraviť iba odvolací súd.\nPreto chcem požiadať odvolací súd, aby po preskúmaní spisového materiálu mimoriadne znížil uložený\ntrest primeraným a ľudským spôsobom.\n6. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora a obžalovaného G. nariadil tunajší súd verejné zasadnutie,\nktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného A. B., obhajcov a prokurátora.\n7. Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na podanom odvolaní vo vzťahu k obžalovanému A. B.\na navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného F. G., zároveň poukázal na novelu Trestného zákona.\nObhajca obžalovaného A. B. navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Obhajca\nobžalovaného F. G. k podanému odvolaniu doplnil, že o mesiac bude 18 rokov, čo má na stole vedené\nkonanie voči jeho klientovi. Vzhľadom na postoj obžalovaného, ktorý zaujal na začiatku vyšetrovania,\nbola snaha o akýsi prísľub prokuratúry, že to bude zohľadnené, ale nestalo sa tak. Pokiaľ je to možné,\nnavrhuje zohľadniť mu to priznanie vo výroku o treste.\n8. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O\nodvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.\nPodľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:\n1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,\nktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým\nvýslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.\n3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že\na) súd rozhodol v nezákonnom zložení,\nb) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo\nc) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné\npodmienky.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nPodľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\na) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli\nporušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,\nb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových\nzistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,\nc) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie\ntreba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,\nd) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,\ne) ak je uložený trest neprimeraný, alebo\nf) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so záko-nom.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno\nnové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom roz-sudku správne\nzistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V ne-prospech obžalovaného\nmôže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvo-lania prokurátora, ktoré bolo podané\n\nv neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade ško-dy tak môže urobiť aj na podklade odvolania\npoškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.\n9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý\nrozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle\n§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného\nporiadku. Odvolanie podali obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti\nvýrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.\n10. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací\nsúd k nasledovným záverom.\nK výroku o vine obžalovaného A. B.\n11. Pokiaľ ide o prokurátorom napadnutý výrok o vine, resp. o oslobodenie obžalovaného spod obžaloby,\nprvostupňový súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu,\nrozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré\nvykonal v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá obsahu\nvykonaných dôkazov, je zrozumiteľné, logické a presvedčivé. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku\nv odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, ktoré skutočnosti\nvzal za dokázané a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov (od bodu 28\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Prvostupňový súd sa teda dôsledne vysporiadal so všetkými\npodstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny obžalovaného. V podrobnostiach odvolací súd\npoukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku z hľadiska nemožnosti uznania viny obžalovaného,\ns ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.\n12. Odvolacia námietka prokurátora bola založená na nesúhlase s postupom okresného súdu, ktorý\nzaujal postoj a vyslovil právny názor, že „výpovede svedkov (pôvodne obžalovaných) nemal súd možnosť\nkonfrontovať s ich výpoveďami v postavení obvinených/obžalovaných vzhľadom na nezameniteľnosť\nprocesného postavenia osoby v jednotlivých fázach trestného konania.“ Súd poukázal napríklad na\nrozhodnutie NS ČSR, sp. zn. Tpjf 68/77 podľa ktorého „osoba, ktorá bola pôvodne spoluobvinená a u\nktorej toto procesné postavenie zaniklo vylúčením veci zo spoločného konania (§ 23 odst. 1 Tr. por.),\nprípadne skončením trestného stíhania v dôsledku jeho zastavenia alebo v dôsledku právoplatného\nrozsudku, sa vo veci proti bývalému spoluobvinenému vypočuje ako svedok. Ak sa ešte vedie spoločné\ntr. stíhanie, nemôže byť spoluobvinený vypočutý o tr. činnosti iného spoluobvineného ako svedok. V\ntakejto situácii môže vypovedať len vo forme výpovede obvineného. Zápisnicu o výpovedi, ktorú osoba,\nktorá sa vypočúva ako svedok, urobila v procesnom postavení spoluobvineného, možno prečítať len\nza podmienok § 211 odst. 2 Tr. por. Toto ust. sa použije analogicky aj v prípade, ak sa proti osobám\nzúčastneným na tr. čine viedlo tr. stíhanie od začiatku samostatne a niektorá z týchto osôb je vypočúvaná\nako svedok v trestnej veci inej, na trestnom čine zúčastnenej osoby“.\n13. Prokurátor poukázal na výpoveď obžalovaného G. z prípravného konania (vtedy ako obvineného)\na najmä na výpoveď osoby I. I., ktorý vypovedal v prípravnom konaní v procesnom postavení\nobvineného. Podľa prokurátora výpoveď obžalovaného G. z prípravného konania je v podstatných\nbodoch totožná s výpoveďou (bývalého) spoluobžalovaného I., ktorú urobil ako obvinený v prípravnom\nkonaní, a práve tieto výpovede podľa prokurátora usvedčujú obžalovaného B.. Výpoveď osoby I.\nI. z prípravného konania (vtedy ako obvineného) navrhoval čítať ako výpoveď urobenú na základe\nvýsluchu (vtedy obvineného) I. I., ktorý mal byť neodkladným úkonom. Poukázal na okolnosti, za\nktorých bol vypočutý po vznesení obvinenia F. G. – teda výsluch dňa 21.11.2007 hneď po tom ako\nmu bolo vznesené obvinenie, ďalej I. I. – vznesené obvinenie dňa 21.11.2007 a vypočutý 30.11.2007,\na najmä na to, že obvinenému B. bolo vznesené obvinenie následne (dňa 11.12.2007), práve na základe\nokolností ktoré uviedli (vtedy) obvinení G. a I.. Z uvedeného dôvodu bol podľa prokurátora výsluch\n(vtedy) obvineného I. neodkladným úkonom vo vzťahu k ďalším neskôr spoluobvineným osobám, keďže\nv čase jeho výsluchu neboli ešte ostatní obvinení známi (teda najmä obvinený B.), a s poukazom\nna to, že vypočúvaný obvinený vypovedal o spoločnej trestnej činnosti spáchanej s ďalšími neskoršie\nspoluobvinenými alebo bola daná iná bezprostredná súvislosť trestnej činnosti takýchto neskorších\nspoluobvinených s trestnou činnosťou obvineného, ktorý je vypočúvaný v rámci neodkladného úkonu.\n14. Krajský súd ako odvolací sa však stotožňuje s postupom okresného súdu, keď výpovede bývalých\nspoluobžalovaných z prípravného konania (vtedy vypočutých ako obvinených) neprečítal po tom, ako\ntíto, už v postavení svedkov, vypovedali v konaní pred súdom, avšak odlišne od výpovedí z prípravného\nkonania, kedy vypovedali ako obvinení. Súd teda nemal možnosť konfrontovať ich výpovede z konania\npred súdom vykonané ako svedecké výpovede a ich výpovede z prípravného konania vykonané ako\nvýpovede obvinených, a to z dôvodu nezameniteľnosti procesného postavenia osoby v jednotlivých\nfázach trestného konania.\n\n15. „Skoršou výpoveďou“, ktorú je možné predložiť svedkovi na hlavnom pojednávaní na odstránenie\nrozporov, možno rozumieť len jeho predchádzajúcu výpoveď, ktorú urobil v tom istom procesnom postavení v akom vypovedá na hlavnom pojednávaní, t. j. v procesnom postavení svedka s tým, že musí ísť o výpoveď svedka uskutočnenú v prípravnom konaní v tej istej trestnej veci. Konfrontovať rozdielne výpovede na hlavnom pojednávaní teda možno len vtedy, ak tieto výpovede boli urobené v rovnakom procesnom postavení. Podporne tu možno vychádzať aj z ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného\nporiadku, ktoré sa týka čítania predchádzajúcej výpovede obžalovaného, z ktorého taktiež možno len\nvýkladom vyvodiť, že je neprijateľné, aby sa takouto skoršou výpoveďou obžalovaného myslela napríklad jeho predchádzajúca výpoveď v procesnom postavení svedka, ktorú vykonal v prípravnom konaní\nešte pred vznesením obvinenia (ustanovenie § 258 ods. 4 Trestného poriadku, pritom taktiež nič nehovorí vyslovene o tom, že by taký postup nebol možný, avšak je neprijateľný práve z toho dôvodu, že\nv tej istej trestnej veci možno konfrontovať len výpovede tej istej osoby, ktoré boli urobené v rovnakom\nprocesnom postavení). Tak ako nemožno predložiť na hlavnom pojednávaní obžalovanému jeho skoršiu výpoveď vykonanú v procesnom postavení svedka na odstránenie rozporov, tak nemožno ani predložiť, na hlavnom pojednávaní, svedkovi jeho skoršiu výpoveď, ktorú uskutočnil v procesnom postavení obvineného. Z judikatúry (R 27/1989, rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tz 33/1988), vyplýva,\nže zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý má právo odoprieť výpoveď je možné prečítať na hlavnom pojednávaní len za predpokladu, že pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, bol o svojom práve riadne poučený. Táto podmienka platí nielen pre prípad čítania zápisnice o výpovedi svedka, ktorý odoprel\nna hlavnom pojednávaní vypovedať, ale platí aj pre prípad, že sa svedok na hlavnom pojednávaní odchyľuje v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovedi. Aj z judikatúry je evidentné, že čítaním skoršej výpovede, z dôvodu odstránenia rozporov (či predložením zápisnice o skoršej výpovedi z dôvodu\nodstránenia rozporov), sa má na mysli len výpoveď, ktorá bola, v prípravnom konaní, vykonaná v procesnom postavení svedka, pretože len vtedy je osoba poučovaná o práve odoprieť vypovedať podľa §\n130 Trestného poriadku. Judikatúra teda vychádza z toho, že odstraňovať rozpory medzi výpoveďami\ntej istej osoby možno len v prípadoch, ak vypočúvaná osoba mala pri svojich výpovediach to isté procesné postavenie. Zápisnica o výpovedi obvineného vykonaná v prípravnom konaní zostáva stále dôkazným prostriedkom, ktorý zachytáva obsah výpovede obvineného a nestáva sa výpoveďou svedka\nlen preto, že procesné postavenie obvineného, v priebehu vedenia trestného stíhania, zaniklo a takáto osoba už musí vypovedať v procesnom postavení svedka (zápisnica o výsluchu obvineného vykonaná v prípravnom konaní nie je preto skoršou výpoveďou osoby, ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedá v procesnom postavení svedka, pretože nielen že ide o výpovede vykonané v rozličných procesných postaveniach, ale zápisnica o výsluchu obvineného neobsahuje ani potrebné poučenia svedka týkajúce sa jeho možnosti odoprieť výpoveď).\n16. Zároveň odvolací súdu upozorňuje, že v prejednávanom konaní išlo o situáciu, kedy bývalí\nspoluobžalovaní, už v procesnej pozícii svedkov v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému B. a vo\nvzťahu k nemu neodmietli vypovedať, ale ako svedkovia vypovedali, avšak podľa prokurátora odlišne od\ntoho, ako vypovedali v prípravnom konaní v pozícii obvinených. Trestný poriadok účinný od 01.01.2006\nupravuje možnosť čítania výpovedí obžalovaného a svedka z dôvodu rozporov vo výpovediach v osobitných ustanoveniach (§ 258 ods. 4 Trestného poriadku pokiaľ ide o obžalovaného a § 264 ods. 1\nTrestného poriadku pokiaľ ide o svedka). Z uvedeného je zrejmé, že Trestný poriadok obsahuje samostatnú úpravu čítania výpovedí obžalovaného a svedka z dôvodov rozporov s výpoveďami z prípravného konania, pričom z ustanovení § 258 ods. 4 Trestného poriadku a § 264 ods. 1 Trestného poriadku\nvyplýva, že odstraňovať rozpory možno len vo výpovediach, ktoré osoba vypovedajúca na hlavnom pojednávaní urobila v tom istom procesnom postavení, t. j. obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní môže odchyľovať len od svojej výpovede, ktorú urobil v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného (nie je možné obžalovanému na hlavnom pojednávaní predostrieť výpoveď, ktorú urobil v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka) a taktiež svedkovi na hlavnom pojednávaní možno predostrieť, podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku, na odstránenie rozporov len výpoveď, ktorú urobil v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka. Na prípady uvedené v ustanovení § 263 ods. 3 písm.\na), písm. b) Trestného poriadku, teda len na prípady, v ktorých bývalý spoluobvinený napríklad zomrel,\nstal sa nezvestným, je dlhodobo chorý, pričom choroba znemožňuje jeho výsluch, ak išlo o neodkladný alebo neopakovateľný úkon a podobne (v týchto prípadoch však možno pristúpiť k čítaniu výpovede\nz prípravného konania len za podmienky, že výsluch bol vykonaný kontradiktórne, respektíve obvinený,\nči jeho obhajca mali možnosť ho vykonať kontradiktórne). Ustanovenie § 263 ods. 3 Trestného poriadku\nsa však už na odstraňovanie rozporov medzi výpoveďami nevzťahuje a preto závery o možnostiach čítania výpovede bývalého spoluobvineného z prípravného konania, ak ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedá odlišne ako vypovedal ako obvinený v prípravnom konaní, už nie je možné aplikovať.\n\n17. Nemožnosť prihliadnuť na takéto dôkazy, teda výpovede svedka I. z prípravného konania kedy\nvypovedal ako obvinený, má potom za následok dôkaznú núdzu vedúcu k uplatneniu zásady in dubio pro\nreo. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý keď vyhodnotil vykonané dôkazy,\nnemal vinu obžalovaného B. preukázanú bez rozumných pochybností.\n18. Krajský súd tak konštatuje, že v postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli\nspôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu\nprejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov\npo ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a po posúdení dospel\nk záveru, že z takto vykonaného dokazovania nebolo bez pochybností jednoznačne preukázané, či\nskutok spáchal obžalovaný B.. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom\nodôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti\nvzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri\nhodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný\nsúd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných.\nVšetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne\nrozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.\n19. Najpodstatnejším je konštatovanie okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožňuje, že\n„obžalovaný G. vo výpovedi označil obžalovaného B. výlučne len v súvislosti s tým, že táto osoba mu\nmala priniesť doklady - technické preukazy od vozidla do areálu Sony. Inú formu účasti obžalovaného\nB. na skutku neuviedol. Obžalovaný B. ale poprel, že ho obžalovaný G. mohol poznať. Z výpovedí\nsvedkov I., F., K. a M. (páchateľov trestného činu ktorí boli už odsúdení a trest dokonca vykonali)\nzasa vyplýva, že títo svedkovia účasť obžalovaného B. na skutku popreli a obžalovaného zo spáchania\nskutku vyviňovali. Podľa ich vyjadrení obžalovaný žiadnu vedomosť o tom, že došlo pri páchaní skutku\nk trestnému činu nemal. Výpovede týchto svedkov boli v protiklade s výpoveďou obžalovaného G..\nPokiaľ aj obžalovaný G. identifikoval obžalovaného B. ako osobu, ktorá mu mala priniesť doklady od\nvozidiel použitých pri preprave, súd poukazuje aj na to, že len z tejto jednej skutočnosti nemožno bez\nďalšieho vyvodiť záver, že obžalovaný B. sa dopustil trestnej činnosti. Navyše svedok F. uviedol, že\ndoklady do areálu priniesol on. Je potrebné poukázať na to, že skutok sa stal, na skutku sa podieľali\nviaceré osoby, ktoré mali vopred rozdelené úlohy, nie všetky osoby sa vzájomne poznali a pri skutku\nsčasti boli nútení aj improvizovať (napr. dodatočne obstarať technické preukazy), niektoré osoby sa\ndokonca zdržiavali na odľahlom mieste, aby neboli lokalizované. Pri nakládke nastala situácia, že od\nobžalovaného G. boli vyžiadané technické doklady od vozidiel, ktoré ale k dispozícii nemal. Tieto mu\npo predchádzajúcom telefonáte, priniesla osoba, ktorú obžalovaný stotožnil ako obžalovaného B.. Táto\nskutočnosť sama osebe ale nepostačuje na vyvodenie trestnej zodpovednosti za to, že obžalovaný B.\nmal a mohol vedieť o tom, že participuje na skutku, ktorý je trestným činom.“\n20. Prokurátor sa nestotožnil ani s tým, ako okresný súd vyhodnotil výpovede svedkov K., F. a I.\n(bývalých spoluobvinených) z hľadiska ich možnej motivácie napomáhať obžalovanému B. a vyviniť\nho. Jeho odvolacia námietka však aj v tomto prípade vychádzala prioritne z toho, že vierohodnosť\nvýpovedí týchto svedkov je potrebné vyhodnotiť na základe porovnania ich výpovedí urobených\nv konaní pred súdom s výpoveďami urobenými v prípravnom konaní. Podľa prokurátora sú v týchto\nvýpovediach zásadné rozpory. Ako sa však vyjadril krajský súd už vyššie, v prejednávanom prípade\nmohol okresný súd vychádzať len z výpovedí horeuvedených osôb v procesnom postavení svedkov\n(bývalých spoluobvinených, spoluobžalovaných) urobených v konaní pred súdom.\n21. K námietke prokurátora ohľadom nepoužiteľnosti aplikácii judikatúry inštitútu spolupracujúceho\nsvedka, resp. spoluobžalovaného, či tzv. kajúcnika, je krajský súd názoru, že aj bez nazerania na\nspoluobžalovaného G. ako na tzv. spolupracujúcu osobu, zostáva výpoveď obžalovaného G. vo vzťahu\nk obžalovanému B. osamotenou, resp. nespôsobilou k tomu, aby na nej bolo založené rozhodnutie o vine\nobžalovaného B..\n22. Ako správne uviedol okresný súd, „na základ uvedeného je možné zhrnúť, že výpoveď obžalovaného\nG. je možné považovať za jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý by súd mal hodnotiť na základe\nvoľného hodnotenia dôkazov. Podmienkou na to, aby bolo možné z tvrdení obžalovaného G. pri\nusvedčovaní obžalovaného B. vychádzať, je dôkladná previerka vierohodnosti, hodnovernosti a obsahu\nvýpovede. Súd ale konštatuje, že previerka hodnovernosti a vierohodnosti vykonaná nebola a ani\nvykonaná nemohla byť. Zo strany obžaloby neboli predložené žiadne dostupné dôkazy, na základe\nktorých by súd mohol konštatovať, že daná výpoveď, v súhrne s ďalšími objektívnymi, hodnovernými\na nespochybniteľnými dôkazmi, by tvorila ucelenú a logicky vzájomne obsahovo korešpondujúcu\nreťaz dôkazov, na základe ktorých by bolo možné ustáliť nepochybný záver, že skutok obžalovaný\nB. aj spáchal. Súd tak konštatuje, že v predmetnej veci neexistoval žiaden priamy a inými dôkazmi\n\npodporovaný dôkaz, ktorý by bol vykonaný na hlavnom pojednávaní a ktorý by bez akýchkoľvek\npochybností dokazoval, že skutok spáchal práve obžalovaný. Obžalovaný v podstate nebol pristihnutý\npri páchaní trestnej činnosti a žiaden priamy dôkaz nepotvrdzuje to, že skutok spáchal tak ako mu je to\nkladené za vinu. Rovnako jeho vinu nepreukazuje ani neprerušená reťaz nepriamych dôkazov.“\nK výroku o treste obžalovaného F. G.\n23. K námietke výšky uloženého trestu v prvom rade odvolací súd uvádza, že od 06.08.2024 nadobudol\núčinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia Ústavného súdu\nSR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z..\n24. Novelizácia Trestného zákona sa dotkla aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade aplikovať\npri rozhodovaní o treste pre obžalovaného F. G.. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa\nposudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi\nspáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje\na trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\n25. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona odvola-cí súd dospel\nk záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovaného\nako páchateľa trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď\nspáchal trestný čin.\n26. V prípade obžalovaného, vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine, bolo rozhodnuté o jeho vine\nzo spáchania skutku, keď mal spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým,\nže uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, a zároveň\nspoločným konaním si mal nechať vyhotoviť falšovanú verejnú listinu s úmyslom použiť ju ako pravú\na tiež ju použil ako pravú a týmto činom spôsobil škodu veľkého rozsahu. Podľa obžaloby mal teda\nspáchať obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4\npísm. a) Trestného zákona (účinného do 5.8.2024) v jednočinnom súbehu so zločinom falšovania\na pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky\nspolupáchateľstvom podľa § 20 k § 352 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (účinného do 5.8.2024).\n27. Podľa ustanovenia § 221 ods. 4 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 (teda v čase rozhodovania\nokresného súdu) bola trestná sadzba tohto trestného činu od 10 rokov do 15 rokov. Podľa ustanovenia\n§ 352 ods. 5 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 (teda v čase rozhodovania okresného súdu) bola\ntrestná sadzba tohto trestného činu od 4 rokov do 10 rokov.\n28. Kritérium výšky škody v zmysle Trestného zákona účinného do 5.8.2024 ako kvalifikačný moment\ntrestného činu podvodu aj trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,\núradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky vychádzalo z toho, že o škodu veľkého rozsahu sa\njednalo ak spôsobená škoda dosahovala najmenej 500 násobok sumy 266 eur. Podľa znenia Trestného\nzákona účinného od 6.8.2024 už škoda, ktorú mal spôsobiť obžalovaný F. G. svojim konaním (ako\nspolupáchateľ), teda 158.948,36 eur, je škodou väčšou (keďže v zmysle Trestného zákona účinného od\n6.8.2024 prevyšuje sumu 20.000 eur a nedosahuje sumu 250.000 eur).\n29. Z uvedeného dôvodu je potrebné, napriek právoplatnému výroku o vine, ktorým bolo rozhodnuté\no tom, že obžalovaný G. spáchal trestný čin podľa § 221 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do\n5.8.2024 v jednočinnom súbehu s trestným činom podľa § 352 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného\ndo 5.8.2024, ukladať trest podľa znenia Trestného zákona účinného od 6.8.2024, pretože vzhľadom na\nvýšku spôsobenej škodu sa dopustil obžalovaný G. v zmysle Trestného zákona účinného od 6.8.2025\ntrestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, s trestnou sadzbou „až na štyri roky“. A v zmysle\nTrestného zákona účinného od 6.8.2024 zároveň v súbehu aj trestného činu falšovania a pozmeňovania\nverejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1,\ns trestnou sadzbou „až na tri roky“.\n30. Pri rozhodovaní o treste je potrebné zohľadniť jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)\nTrestného zákona, že trestný čin priznal a oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písmeno\nh) Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov. Podľa ustanovenia Trestného zákona v\nznení účinnom od 06.08.2024, súd teda obžalovanému ukladá trest v rámci sadzby uvedenej v § 221\nods. 2 (v rozmedzí 0 až 4 roky), a teda nie podľa trestnej sadzby v zmysle Trestného zákona účinného\ndo 5.8.2024, kde trestná sadzba bola v rozmedzí 10 až 15 rokov (zároveň bol trestný čin kvalifikovaný\nako §221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona). Pri konkurencii dvoch znení ustanovení Trestného\nzákona, ktoré rôznym spôsobom upravujú stanovenie trestnej sadzby, v rámci ktorej súd ukladá trest, je\npre páchateľa priaznivejšie to ustanovenie Trestného zákona, ktoré súdu umožňuje páchateľovi trestnej\nčinnosti uložiť trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je nižšia.\n\n31. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovaného F. G. a sám rozhodol,\nnakoľko boli na takýto postup splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku.\n32. O treste pre obžalovaného rozhodol s použitím ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona v znení\núčinnom od 6.8.2024. Pokiaľ ide o druh trestu a spôsob jeho výkonu, v týchto otázkach odvolací\nsúd napriek okolnostiam správne zisteným už okresným súdom, aplikoval postup podľa ustanovení\nTrestného zákona účinného od 6.8.2024, pretože v zmysle zákona v tomto znení sa obžalovaný dopustil\ntrestného činu s nižšou trestnou sadzbou ako by bola určená podľa Trestného zákona účinného do\n5.8.2024. Prihliadol tiež na to, že obžalovaný G. urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Zároveň\nzohľadnil dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku (rok 2007). Od spáchania prejednávaného skutku\nbol obžalovaný F. G. súdne trestaný štyri krát, a to v rozmedzí rokov 2011 až 2015 Okresným súdom\nKomárno a Okresným súdom Jihlava (Česká republika), prevažne pre majetkovú trestnú činnosť.\n33. Na dosiahnutie účelom trestu, ktoré sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, považoval\nza zákonné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 140 dní, nakoľko\npodľa názoru súdu je takýto trest spôsobilý naplniť účel represívny. Ide o trest odňatia slobody, ktorý je\npokrytý dobou, po ktorú bol obžalovaný v prejednávanej trestnej veci väzobne stíhaný. Takto uložený\ntrest považuje súd za zákonný, primeraný, spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle §\n34 Trestného zákona, a to aj z pohľadu individuálnej prevencie či generálnej prevencie – teda napĺňa\naj preventívnu a morálnu funkciu.\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/72/2008", "guid": "9817e1b6-6dbb-457c-8894-dc74b07e3afa:38f18303-a72e-48f9-834b-96bfe06eab99", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0034ee2a-39a5-452c-a477-9a69b7488b93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.546.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 546/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 546/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.546.2020.1"}, {"guid": "ussr:e768d0c0-e08d-47df-8d61-a495b8c68ce4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.758.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 758/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 758/2016 z 8. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-08", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.758.2016.1"}], "citovane_v": []}