{"guid": "06ba2c90-7f37-4fde-b6fc-378230fb30e2:99b40044-4aa2-4016-bad1-b67b7adc31f1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2322010455.2", "spisova_znacka": "5To/51/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/51/2024 z 16. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 16. mája 2024, sp. zn. 5To/51/2024, ECLI:SK:KSTT:2024:2322010455.2", "identifikacne_cislo": "2322010455", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Kristína Ferencziová", "sudca_id": 514, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kristina-ferencziova-514", "datum_vydania": "2024-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 212 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 212 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99b40044-4aa2-4016-bad1-b67b7adc31f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010455.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010455.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2322010455.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n5To/51/2024\n2322010455\n16. 05. 2024\nMgr. Kristína Ferencziová\nECLI:SK:KSTT:2024:2322010455.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov\nJUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre úmyselný prečin\nneoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej\nkarty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v znení platnom a účinnom do 31.12.2020 v súbehu s\númyselným prečinom krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného zákona v znení platnom a\núčinnom do 31.12.2020, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta\nzo dňa 28.02.2024, č.k. 11T/15/2022 - 354, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.5.2024 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX a prokurátora\nOkresnej prokuratúry Galanta, zamietajú.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) zo dňa 28.2.2024,\nsp. zn. 11T/15/2022 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného nasledovne:\n„Obžalovaný A. C. D. E. F. B. G. C. H. I. E. , A. B., nar. XX.XX.XXXX v J., hlásený trvalý pobyt K.\nXXX, okres Šaľa, Slovenská republika, toho času v predbežnej väzbe v ÚZVJS Leopoldov,\nsa uznáva za vinného, že\ndňa 28.09.2020 v čase okolo 10:30 hod. v budove Okresného úradu v Šali, na ulici Hlavná 2/1, 927 01\nŠaľa, poškodenej D. B. odcudzil peňaženku čiernej farby v hodnote 10 eur s finančnou hotovosťou vo\nvýške 10 eur, bankomatovou kartou B. B. - VISA vydanej k účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a\nďalšími doposiaľ nestotožnenými vernostnými kartami, ktorú mala D. B. v otvorenej kabelke prehodenej\ncez rameno. Po odcudzení tejto peňaženky obvinený vykonal s bankomatovou kartou D. B. 5 výberov\nhotovosti a to v čase o 10:50 hod. vo výške 150 eur, v čase o 10:52 hod. vo výške 150 eur, v čase o\n10:54 vo výške 150 eur, v čase o 10:56 hod. vo výške 150 eur a v čase o 10:57 hod. vo výške 250 eur, a\nto v bankomate s označením S6AV132K umiestnenom v Šali, na ul. SNP, na budove predajne Kaufland,\nčím spôsobil poškodenej D. B. škodu vo výške 870 eur,\nteda\nneoprávnene si obstaral platobný prostriedok, prechovával a použil ho,\nsi prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal na veci, ktorú mal\niný pri sebe,\nčím spáchal\númyselný prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí\nalebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v znení platnom a účinnom do\n31.12.2020,\n- v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. d) Trestného\nzákona v znení platnom a účinnom do 31.12.2020.\n2. Za to súd obžalovanému uložil trest nasledovne:\n\n„Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a poukazom na § 36\npísm. k), písm. l) a § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, tiež za použitia § 41 ods. 1 Trestného\nzákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.“\n4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tým, že (citácia):\n„Okresný súd Galanta dňa 28.02.2024 napadnutým rozsudkom v predmetnej trestnej veci uznal\nobžalovaného vinným zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného\nprostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona\n(účinného v čase spáchania skutku) v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm.\nd) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku), za čo mu uložil úhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 1 rok, so zaradením do ÚVTOS s stredným stupňom stráženia.\nSúd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenia § 219 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. k), 1), Tr. zák., § 37 písm. h),\nm) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.. Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil\nvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., súd vykonal dokazovanie len čo do otázky ukladaného\ntrestu. Svoje rozhodnutie o uložení uvedeného trestu súd odôvodnil nasledovne.\n„Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd (berúc do úvahy vykonané dokazovanie nevidel priestor pre ukladanie\nalternatívnych trestov či podmienečného trestu odňatia slobody (ani v ich prípadnej kombinácii - ako\nnavrhovala obhajoba, argumentujúc potrebou resocializácie obžalovaného cez napĺňanie cieľov tzv.\nrestoratívnej justície), nakoľko v minulosti k náprave obžalovaného evidentne neviedol ani výkon\nnepodmienečného trestu odňatia slobody; navyše, tu žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil len pár\ntýždňov po VTOS v inej trestnej veci za v podstate totožnú trestnú činnosť (siahnutie po miernejších/\nalternatívnych/podmienečných druhoch trestov s ohľadom na tieto skutočnosti podľa názoru súdu\nneprichádzalo do úvahy). Súd preto siahol po nepodmienečnom treste odňatia slobody. Pri zistenej\nrovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností [súd zistil (i) dve poľahčujúce okolnosti – obžalovaný\nsa ku skutku doznal, trestnú činnosť úprimne oľutoval, tiež nahradil poškodenej škodu vrátane trov\nprávneho zastúpenia, čo ostatne viedlo prvotne k zmierovaciemu konaniu v tejto trestnej veci, ktoré\nvšak napokon nebolo úspešné; a (ii) dve priťažujúce okolnosti - trestná minulosť obžalovaného plynúca\nz jeho odpisu registra trestov a mnohosť trestnej činnosti kedy súd tu ukladal úhrnný trest za viac\nako jeden trestný čin; súd nevidel naplnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného\nzákona, ako navrhovala obhajoba, nakoľko obžalovaný nie konštantné napomáhal objasneniu trestnej\nčinnosti - v podanom odpore svoju vinu poprel, pričom samotné ostatné priznanie sa k trestnej činnosti\nnepostačuje na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti], nebol v tomto prípade zákonný dôvod na úpravu\nzákladnej výmery trestnej sadzby v tomto ohľade v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. Aplikovateľná\nbola základná výmera sadzby trestného činu zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti najprísnejšie trestného\n[§ 41 ods. 1 Trestného zákona; prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku,\nelektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v znení platnom\na účinnom do 31.12.2020] 1 rok až 5 rokov. Súd tak mohol ukladať trest odňatia slobody od 1 roka až\ndo 5 rokov, kedy napokon zvolil výmeru trestnej sadzby nepodmienečného trestu odňatia slobody vo\nvýmere 1 rok (t. j. na samotnej spodnej polovici do úvahy prichádzajúcej výmery trestnej sadzby trestu\nodňatia slobody), ako výmeru postačujúcu na naplnenie účelu trestu u obžalovaného (zohľadňujúc aj\nzásady ukladanie trestov) - súd totiž prihliadol (i) na jednej strane na trestnú minulosť obžalovaného,\nktorá by sama osebe odôvodňovala uloženie aj výrazne vyššej výmery trestnej sadzby (obžalovaný\nje recidivista, aj pokiaľ ide o úmyselnú trestnú činnosť; tieto skutočnosti vylúčili aktuálne tiež možnosť\naplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona u obžalovaného), no tiež (ii) na\ndruhej strane na skutočnosť, že obžalovaný pred súdom učinil vyhlásenie o svojej vine, úprimne trestnú\nčinnosť oľutoval), kedy aj nahradil svojím skutkom spôsobenú škodu, a tiež, že od času tohto skutku\nv 09/2020 sa iného trestného činu nedopustil, dopustil sa v 09/2022 jedného priestupku, ktorý on i\njeho družka vysvetlili ako domáce nezhody (súci týmto konanie majúce intenzitu priestupku nezľahčuje,\nno nakoľko ide o jediný priestupkový záznam, ktorého povahu dovysvetlil obžalovaný a písomným\npodaním i jeho družka, nebol podľa názoru súdu dôvod prihliadať na tento záznam spôsobom, ktorý by\nznamenal potrebu siahnuť po vyššej trestnej sadzbe, než súd napokon siahol). Podľa názoru súdu je\ntak postačujúca výmera nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok (ako vonkoncom nie\nzanedbateľná). Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny,\nnie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona\n(zohľadňujúc zásady ukladanie trestov), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od\npáchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného\nna jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu,\n\nv prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie\nsi obžalovaného).“\nS uvedeným postupom súdu - najmä čo do druhu a výšky uloženého trestu sa nestotožňujem, rovnako\ntak so samotným odôvodnením uloženia predmetného trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má\nzabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti\na vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania\ntrestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nTrest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje\nprvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) , a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu\nživotu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok\ngenerálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).\nNa tomto mieste si dovolíme poukázať aj na potrebu generálnej prevencie, pričom tá spočíva\nvo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti a uskutočňuje sa prostredníctvom\nindividuálnej prevencie. Ak sa trestom zabráni páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým\nnepochybne najavo i ostatným členom spoločnosti, aké správanie je nežiaduce, proti čomu je zameraný\nTrestný zákon, a tak možno ovplyvňovať ich pozitívnu hodnotovú orientáciu. Trest má pôsobiť na\nspoločenské okolie páchateľa, pretože i páchateľ pôsobí trestným činom na svoje okolie. V rámci\ngenerálnej prevencie pôsobí trest len svojimi psychickými účinkami. Disproporcie vo vzájomnom vzťahu\nmedzi generálnou a individuálnou prevenciou môžu viesť k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu\ntrestu, keď uložený trest nepovažuje za spravodlivý ani spoločnosť, či páchateľ, a to či už ide o trest\npríliš zhovievavý alebo prehnane prísny. (pozri str. 294, Mencerová, I. a kol. Trestné právo hmotné.\nVšeobecná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie, Šamorín: Heuréka, 2015)\nPodľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to\nustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu\nodňatia slobody.\nPodľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv\nna jeho rodinu a jemu blízke osoby.\nPodľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob\nspáchania činu a jeho následok. zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na\nosobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nMám zato, že vyššie dostatočne neriadil uvedenými ustanoveniami sa súd pri ukladaní trestu Tak, ako\nuž bolo vyššie uvedené, s výmerou trestu pre obžalovaného sa nestotožňujeme a ani s odôvodnením\nsúdu, ktoré ho viedlo k uvedenému rozhodnutiu.\nV danej trestnej veci súd uložil páchateľovi trest na spodnej hranici trestnej sadzby, hoci ide o\nmnohonásobného recidivistu, ktorý len pár dní po tom, čo bol prepustený z výkonu trestu za obdobnú\ntrestnú činnosť sa opäť dopúšťal úmyselných majetkových trestných činov. Na rozdiel od súdu, som toho\nnázoru, že uvedený trest neplní prvky, či už individuálnej prevencie a už vonkoncom nie prvky generálnej\nprevencie. Súd pri odôvodnení trestu poukazuje na úprimnú ľútosť obžalovaného, s čím sa taktiež nedá\núplne stotožniť, pričom takúto ľútosť považujem za absolútne nedôveryhodnú.\nPre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. 1) Trestného zákona sa vyžaduje kumulatívne\npriznanie sa páchateľa k spáchaniu trestnému činu, ako aj úprimné oľutovanie tohto trestného činu .\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2020, sp. zn. 5Tdo/40/2020)\nÚprimná ľútosť páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa rovnakej trestnej činnosti, napriek skutočnosti,\nže bol viackrát za ňu právoplatne odsúdený, dokonca aj na nepodmienečné tresty, nie je dôveryhodná\na nemožno ju z tohto dôvodu prijať ako poľahčujúcu okolnosť. (pozri uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 17.02.2022, sp. zn. l. ÚS 98/2022 a analogicky aj Uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 708/2017)\nTo či v tom-ktorom prípade obvinený spáchaný skutok úprimne ľutuje, je treba hodnotiť nielen z jeho ne/\nverbálnych prejavov (z procesne relevantných výpovedí, zo záverečnej reči alebo z práva posledného\nslova), ale aj z celkových okolností prípadu (napr. či išlo o úmyselný dlhodobo pripravovaný trestný čin\nalebo nedbanlivostný delikt), osoby páchateľa (napr. či išlo o dosiaľ netrestanú osobu alebo recidivistu s\nmnožstvom záznamov v registri trestov), príp. ďalších skutočností, ktoré predznamenávajú jeho vnútorný\nvzťah k spáchanému trestnému činu (napr. či sa poškodeným ospravedlnil, príp. či ich sám z vlastnej\niniciatívy odškodnil a pod.). (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2020,\nsp. zn. 5 Tdo 21/2020)\nV intenciách vyššie uvedeného som toho názoru, že súd nemal priznať obžalovanému poľahčujúcu\nokolnosť v zmysle § 36 písmeno I) Trestného zákona. V závere poukazujem na tú skutočnosť, že\nobvinený je toho času vo vydávacej väzbe (KS TT sp. zn. 5Ntc/4/2024) na podklade Európskeho\n\nzatýkacieho rozkazu Rakúskej republiky, kde ma byť vydaný na trestné stíhanie (okrem iného) aj pre\nmajetkovú trestnú činnosť obžalovaného s obdobným modus operandi, ako je v predmetnej trestnej veci\n(krádeže peňaženiek) vo Viedni a Salzburgu, pričom skutkov sa mal dopustiť práve spoločne so svojou\ndružkou A. B.. Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia §\n321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil mnou napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta\nvo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný a\nzákonný trest odňatia slobody, vo výmere minimálne 2 roky a 6 mesiacov.“\n5. Obžalovaný podal odvolanie čo do výroku o treste a odôvodnil ho prostredníctvom svojho obhajcu\nnasledovne (citácia):\n„Postup súdu po prijatí vyhlásenia podľa § 257 ods 1 písm b) Tr.por.\nSúd prvého stupňa po uskutočnenom pojednávaní, na ktorom dňa 02.12.2022 po vyhlásení\nobžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného podľa §257 ods. 7, 8\nTr. por. Na základe Na základe výslovného prehlásenia poškodenej „že netrvá na ďalšom pokračovaní\ntrestného konania z dôvodu, že došlo ku odstráneniu škodlivých následkov spádového prečinu“ súd\nuznesením zo dňa 20.02.2023 schválil zmier medzi poškodenou a obžalovaným a zastavil trestné\nkonanie.\nVyjadrením postoja súd prvého stupňa mal v čase svojho rozhodnutia za preukázané, že v skutkových\nokolnostiach prípadu prevažoval záujem poškodenej nad záujmom štátu na potrestaní páchateľa, ktorý\nv rámci individuálnej prevencie poskytol štátu peňažné plnenie na pomoc obetiam trestných činov.\nPráve kombináciou postoja a správania obžalovaného, ktorým nielen uznal svoju chybu, ale odstránil\nškodlivé účinky skutku a naviac pokiaľ poukázal úhradu (ekvivalent peňažného trestu) na pomoc obetiam\ntrestných činov, mal súd za preukázané pri povahe, charaktere činov, a menšej závažnosti konania\n(prečin), že popri posudzovaní všetkých okolností nevynímajúc trestnú minulosť obžalovaného, je nad\nzáujem spoločnosti a štátu prezentovaný výrazom generálnej prevencie (odstrašenie iných páchateľov)\nnadraďovaný privilegovaný záujem poškodenej na priebehu a výsledku trestného konania. Tento názor\nzodpovedá modernému postoju politiky štátu na presadzovaní restoratívnej justície ktorý prekonal model\nplných väzníc ktorý nepriniesol očakávané výsledky len Slovensko zaradil medzi krajiny s najvyšším\npočtom odsúdených na 100 osôb na svete.\nPrávny názor súdu v tejto otázke vychádzajúci zo skutkových zistení pre účely hodnotenia komplexu\nokolnosti tvoriacich podklad pre posudzovanie súdu o následkoch, zodpovedal svojím významom a\npovahou zistení a vyvodzovaných záverov stavu zodpovedajúceho výnimočným okolnostiam prípadu,\nktoré sa transformovali do hodnotiacich záverov pre účely posudzovania podmienok ukladaného trestu.\nNič na tejto skutočnosti nemôže zmeniť ani zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý nevykonáva\nvo veci žiadne dokazovanie a preto nespôsobilý odkaz súdu pred vyhlásením rozsudku o vine a treste v\nobsahu, že nie je v prípade ukladania trestu možné očakávať uloženie alternatívneho trestu nevylúčilo v\nzákonných medziach súdu stupňa uvažovať o uložení iných druhov trestov zvlášť podmienečného trestu.\nNesprávne uloženie trestu nepriznaním zákonných benefitov.\nZ pohľadu skutkových zistení pre možnosť uloženia trestu po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa §\n257 ods.7, 8 Tr. por. je súd povinný vychádzať majoritne z tých zistení , ktoré existovali v čase prijatia\nvyhlásenia podľa § 257 ods.1 písm. b) Tr. por. a pokiaľ doplnené zistenia do času rozhodnutia o uznaní\nviny a uložení trestu nespôsobil negatívny dopad na vec obžalovaného, potom súd vychádzajúc z\npovahy osobitných okolností porušil právo obžalovaného, ktorému zodpovedalo priznanie benefitov\npodľa §39 ods.1 Tr. zák. a per analógiám podľa § 39 ods.2 písm. d) ods. 4 Tr. zák. v zmysle rozhodovacej\npraxe NS SR vyjadrenej v rozhodnutí R 44/2017. ktorý judikoval: „Súd po podaní obžaloby rozhoduje\nspor medzu obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu –objasňovanie (v zmysle\nzistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods.10 Tr. por.\nPreto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa §36 písm. n/ Tr. zák.\nPoľahčujúca okolnosť podľa §36 písm. l/ Tr. zák. predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné\noľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností\nprípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o\nuznaní viny podľa §257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného\nslova) Analógia je pri aplikácii Tr. zák. neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad\nrámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone\na zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak\nmožno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť\ntrest podľa §39 ods. 2 písm. d), ods.4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda\nnie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad\nmaior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.\n\n(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal\nvšetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané\nrozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“\nV danom posudzovaní postoja obžalovaného pôvodne vyzdvihol súd na návrh obhajoby, čo nemohlo\nbyť negované v ďalšom postupe, osobitosť kvalifikovanej ľútosti s naplnením skutočného konania\nobžalovaného, ktorý nielen že odstránil skutkové následky svojho konania ale uhradil obetiam trestných\nčinov na účet MSSR sumu 500€.\nDôkaz: platobný príkaz MSSR\nRelevantne konanie obžalovaného po spáchaní skutku musí byť posudzované komplexne z pohľadu\nfaktických krokov sprevádzajúcich kvalifikovanú ľútosť naplnením odškodnenia v kombinácii s\npríspevkom obetiam bol prejavený skutočný postoj obžalovaného, ktorému súdna prax v súlade s rozh.\nNSSR č. 2To/10/2021 priznáva tzv. “kvalifikovaný postoj ľútosti“.\nPrejavy ľútosti páchateľa nad spáchaním trestného činu môžu byť rôzne, pričom sú závislé od osobnosti\npáchateľa, úrovne jeho emocionálnej inteligencie, povahy, spôsobu spáchania trestného činu a jeho\nnásledku. Ľútosť je potrebné definovať ako inteligenčnú a emočnú antipatiu k minulej osobnej aktivite\n(spáchanej trestnej činnosti. K hodnoteniu vnútorného postoja páchateľa k spáchanému trestnému činu\nnemožno pristupovať paušálne bez zohľadnenia všetkých vyššie uvedených vplyvov a okolností, ktoré\nnepochybne determinujú postoj páchateľa navonok.\nZ pohľadu vecných možností nebolo možné dôvodne očakávať od obžalovaného prejaviť a urobiť ako\nuskutočnil a preto sa mu mali prisudzovať aj nárokovateľné, aj keď fakultatívne benefity spôsobom, akým\nNSSR vyjadrenie v rozh. NSSR pod č. 2To/11/2021 zverejneného v zbierke rozhodnutí NSSR pod č.\nR66/2022, ktorý judikoval: „Obmedzenie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody uvedené v § 39\nods. 4 Tr. zák. sa uplatní iba vtedy, ak konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu je podľa § 39\nods. 2 písm. d) Tr. zák. jediným dôvodom mimoriadneho zníženia trestu. Ak sa ale v konaní o dohode\no uznaní viny a prijatí trestu zistí niektorý z ďalších dôvodov mimoriadneho zníženia trestu uvedených\nv § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo e) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú\ntrestnú sadzbu sa uplatnia obmedzenia podľa § 39 ods.3 Tr. zák. Uvedené platí aj v prípade uznania\nviny po prijatí vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por.“\nZ uvedeného nemožno favorizovaním predchádzajúcej trestnej minulosti, za ktorú už prijal trest\nv zmysle chápania zásady zákazu priznávania dvojitého účinku trestnosti za predchádzajúce skutky,\ndiskriminačne nepriznávať benefity ,ktoré plynuli z pôsobenia a správania obžalovaného po spáchaní\ntrestnej činnosti, keď už bez odozvy domáhal už v prípravnom konaní uplatnenia postupu konania o\ndohode a vine a treste, a od spáchania poslednej posudzovanej veci sa do ukladania trestu nedopustil\nžiadneho proti-spoločenského správania.\nNesprávne uloženie druhu a výmery trestu\nPodmienky, za ktorých bol ukladaný trest pri priznávaní rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností\npriamo z obsahu postoja a konania obžalovaného ktorým odstránil škodlivé následky skutku možno\npovažovať za relevantné len tie okolnosti, ktoré vyplynuli po naplnení skutku a preto bolo proporcionálne\nnárokovateľne oporou podľa rozhodnutí NSSR R-44/2017 a R-66/2022 uplatniť aj postup podľa § 39\nods. 1Tr.zák. a analogicky § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Tr.zák. a v tomto ohľade znížením rozsahu trestnej\nsadzby o 1/3 posudzovať uloženie trestu v rozsahu 8 mesiacov až 5rokov.\nZ danej hranice trestnej sadzby potom neexistoval zákonný dôvod pre uloženie nepodmienečného trestu\na tiež jeho výmery s určením jeho vykonania so stredným stupňom stráženia.\nSúd nepredvídateľne nepriznal obžalovanému sankčný benefit, na ktorý mu vznikol skutkovou povahou\nokolností vyskytujúcich sa po spáchaní skutku nárok pre vylúčenie ktorého v odôvodnení súdu\nneexistovali racionálne dôvody ktoré by obstáli v teste ústavnosti jeho zmyslu tradícii vyjadrujúcej v\nzásade, že vždy v prospech obvineného pokiaľ sa vyskytnú v úvahách súdu pochybnosti o existencii\nalebo neexistencii určitej okolnosti podmieňujúcej prospech obvineného.\nSúd len abstraktne bez zrozumiteľného jasne formulovaného zdôvodnenia na strane 5 rozsudku vyjadril\nže „skutočnosti že obžalovaný je recidivista a spáchal úmyselnú trestnú činnosť vylučujú možnosť\naplikácie § 39 Tr. zák “ nenáležite vylúčil obžalovaného konzumovať predvídateľný benefit na uplatnenie\nktorého ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. nestanovuje podmienku netrestnej minulosti.\nDruhý vecný negačný argument súdu ,že benefit nie je prípustný pre spáchanie úmyselného trestného\nčinu obžalovaným je už len nenáležitým pokusom súdu o podloženie slovného vyjadrenia dôvodu. Súd\nopustil svoju predchádzajúcu argumentáciu keď považoval podmienky osoby páchateľa v kombinácii s\nokolnosťami prípadu za hodné zastavenia konania a bez zadováženia negatívnej skutkovej okolnosti\nsúd odmietol priznávať predvídateľný aj keď fakultatívny benefit. Obžalovaný sa domnieva že súd\n\nneproporcionálne bez jasne formulovaného určitého a zrozumiteľného vysvetlenia v rozpore s článkom\n46 Ústavy SR vylúčil obžalovaného skonzumovania benefitu pre jeho postoj k veci.\nNávrh na rozhodnutie odvolacieho súdu\nNa základe uvedeného sa domáhame aby súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a sám uložil\npodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným ohľadom v trvaní 18 mesiacov\na l t e r n at í v n e aby uložil trest 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym\nstupňom stráženia.“\n6. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“) ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní na\nverejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Prokurátor\npovažuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné, a preto ho navrhuje podľa § 319 TP zamietnuť\na vyhovieť odvolaniu prokurátora. Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody odvolania, ktoré uviedol\npísomne. Má za to, že podľa odvolania prokuratúry by prišlo k dvojitému pričítaniu trestnej minulosti\npáchateľa, ľútosť môže obžalovaný prejaviť len pri prejednaní veci, trestnú minulosť nemôže ovplyvniť.\nApeluje na individuálny účinok trestu, ten svojim postojom a nahradením škody prejavil snahu po\nnáprave, poukázal aj na možnosť prerušenia trestného stíhania z dôvodu novely Trestného zákona\na rozhodnutia Ústavného súdu.\n6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O\nodvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.\nPodľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:\n1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,\nktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým\nvýslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.\n3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu\nznovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že\na) súd rozhodol v nezákonnom zložení,\nb) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo\nc) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné\npodmienky.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nPodľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj\na) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli\nporušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,\nb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových\nzistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,\nc) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie\ntreba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,\nd) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,\ne) ak je uložený trest neprimeraný, alebo\nf) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.\n7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý\nrozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle\n§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného\nporiadku. Odvolanie podali prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti\nvýroku o treste. Proti výroku o treste je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného\nporiadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj\nsprávnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.\n8. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania prokurátora i obžalovaného smerujúce len čo do výroku\no treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok.\n9. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok\nnepodmienečne. Trestnú sadzbu uvedenú v § 212 ods. 3 Trestného zákona okresný súd neupravoval\nv jej dolnej ani hornej hranici v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia vysvetlil, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď rozhodol o existencii\ndvoch poľahčujúcich okolnosti a dvoch priťažujúcich okolností. Zohľadnil, že sa jedná o opakovane\n\ntrestaného recidivistu, že už vykonával v minulosti aj nepodmienečný trest, žalovaného skutku sa\ndopustil len pár týždňov po výkone trestu odňatia slobody v inej veci, že trestnú činnosť oľutoval\na nahradil poškodenej škodu vrátane trov právneho zastúpenia, mnohosť trestnej činnosti. Okresný\nsúd obžalovanému mimoriadne neznížil trest podľa § 39 s odkazom na trestnú minulosť obžalovaného\na s ohľadom na to, že šlo o úmyselnú trestnú činnosť. Ukladal tak trest na spodnej hranici trestnej sadzby,\nnakoľko obžalovaný nahradil spôsobenú škodu, urobil vyhlásenie o vine, a oľutoval trestnú činnosť.\nVysporiadal sa aj s okolnosťou priestupkového záznamu po spáchaní prejednávaného trestného činu.\n10. K námietke neprimerane nízkeho trestu krajský súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie\nrozhodnutia okresného súdu k uloženému trestu. Okresný súd zohľadnil v dostatočnej miere, že sa\njedná o recidivistu, ktorý spáchal trestný čin krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,\npreto mu nezohľadnil vyhlásenie o vine formou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. Čo sa\ntýka úprimnej ľútosti, krajský súd má za to, že vzhľadom na zhodnotenie správania sa obžalovaného v\nobdobí od spáchania skutku po rozhodovanie o ňom (napriek spáchaniu jedného priestupku, pričom sa\nvšak možno stotožniť s úvahou okresného súdu o význame a zohľadnení okolností takéhoto konania\nobžalovaného) a taktiež aj na základe ďalších procesných prejavov obžalovaného, ako záverečnej reči\na posledného slova, možno posúdiť prejav ľútosti obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36\npísm. l) Trestného zákona.\n11. K námietke obhajoby o nepriznaní benefitov podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a per analogiam\npodľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, krajský súd rovnako konštatuje, že okresný\nsúd postupoval správne pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému a uložil tomuto trest,\nktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne zhodnotil závažnosť\nkonania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej činnosti. Obžalovaný\nbol doposiaľ osemkrát súdne trestaný.\n12. U obžalovaného nie je dôvod ukladať trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby\nustanovenú zákonom. Jednak nie sú prítomné žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali postup podľa §\n39 ods. 1 Trestného zákona. Jednak nie sú splnené podmienky ani na mimoriadne zníženie trestu\ns ohľadom na urobenie vyhlásenia o vine.\n13. Podľa odôvodnenia stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „NS SR) z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, č. 44 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí\nsúdov SR 5/2017, síce možno použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona\npri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), nielen pri páchateľovi trestného\nčinu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, ale aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods.\n1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne\nako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo\nakýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Avšak\nsúd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí\nspáchania činu) má možnosť, nie povinnosť, pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu\nza rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste.\n14. A to práve z dôvodov, uvedených už v predchádzajúcich odsekoch, teda že sa jedná o opakovane\ntrestaného recidivistu, ktorý už vykonával v minulosti aj nepodmienečný trest odňatia slobody a že\nžalovaného skutku sa dopustil len pár týždňov po výkone trestu odňatia slobody v inej veci. Právo\nobžalovaného porušené nebolo, na benefity z hľadiska ukladania mimoriadneho zníženia trestu nie je\nnárok ak nie sú súčasne splnené ďalšie podmienky na takýto postup. Práve okolnosť, že obžalovaný sa\npriznal k trestnej činnosti, túto oľutoval, nahradil škodu a najmä urobil vyhlásenie o vine viedli k tomu, že\nmu nebol ukladaný trest v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ako by tomu bolo keby takéto\nvyhlásenie obžalovaný neurobil.\n15. Krajský súd považuje úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok za správny a zákonný.\nSprávny je aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,\nnakoľko obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone\ntrestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.\n16. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie\nobžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Upozorňuje len okresný súd, že zrejme\nnedopatrením nepremietol do výroku rozhodnutia skutočnosť, že ukladal trest podľa Trestného zákona\núčinného do 31.12.2020 (táto skutočnosť vyplýva jednak z výroku o právnej kvalifikácii, jednak\nz odôvodnenia rozhodnutia), čo možno napraviť vydaním opravného uznesenia.\n17. Záverom k žiadosti obžalovaného, prednesenej jeho obhajcom pri záverečnom návrhu, že súd by mal\nprerušiť trestné stíhanie s ohľadom na pozastavenie účinnosti novely trestného zákona Ústavným súdom\nSR, krajský súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom (viď Právne listy 12.3.2024, JUDr. Šamko Peter),\n\npodľa ktorého pokiaľ ešte konkrétna právna norma účinná nie je, nakoľko ešte neubehla legisvakačná\nlehota, respektíve jej účinnosť nenastane v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení\núčinnosti právneho predpisu alebo jeho časti, potom nejde o právnu normu, ktorá by bola v praxi\npoužiteľná (ktorá by mohla byť použitá na úpravu právnych vzťahov) a teda ani nemožno hovoriť, že\nide o právnu normu, ktorej použitie by mohlo byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej (nedá sa\nlogicky hovoriť o právnej norme, ktorá zatiaľ nebola účinná vôbec, že ide o právnu normu, ktorej použitie\nje rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko sa aplikuje stále stará právna norma, pretože jej\nobsah nebol zatiaľ účinne zmenený, keďže nová právna norma účinnosť zatiaľ nenadobudla).\nTotiž podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku policajt preruší trestné stíhanie, ak ústavný\nsúd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého\npoužitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.\nV zmysle uvedeného platí, že novelizácia právneho predpisu (tzv. novela) mení, dopĺňa, či ruší určitú\nčasť skoršieho právneho predpisu. Novela je síce obsahovo viazaná na novelizovaný právny predpis,\navšak je právnym predpisom samostatným. Má preto vlastnú platnosť a aj svoju vlastnú účinnosť. Až odo\ndňa svojej účinnosti sa jej obsah stáva obsahom právneho predpisu novelizovaného a musí byť použitý\nv aplikačnej praxi. Až dňom účinnosti novely je novela inkorporovaná do skoršieho právneho predpisu a\nje pripravená na použitie a až po nadobudnutí účinnosti novely je skorší právny predpis účinný vo svojej\nzmenenej podobe (Knapp, V.: Teorie práva. Plzeň: Aleš Čeněk, 2024 s. 173 a nasl.).\nZ ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku je pritom zjavné, že sa týka iba prípadov, v\nktorých ústavný súd pozastavil účinnosť už účinného právneho predpisu alebo jeho časti. Tento záver\nnepochybne vyplýva z toho, že musí ísť o pozastavenie právneho predpisu alebo je časti, ktorého\n„použitie“ je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, t. j. musí ísť o takú právnu normu,\nktorá je už na právne vzťahy aplikovateľná, nakoľko len účinná právna norma môže byť orgánmi činnými\nv trestnom konaní, či súdmi „použitá“, teda aplikovaná. Slovo „použitie“ uvedené v ustanovení § 228\nods. 2 písm. e) Trestného poriadku sa teda vzťahuje k aplikácii právnej normy v praxi, ktorá je možná\nlen vtedy, ak ide o právnu normu účinnú. Toto slovo použil zákonodarca zámerne, nakoľko tak chcel\njednoznačne vyjadriť, že pre trestné stíhanie, či rozhodnutie vo veci samej sú relevantné iba tie právne\nnormy, ktoré sú už účinné, nakoľko len tie sú použiteľné a preto je nutné prerušiť trestné stíhanie, ak\nústavný súd takúto už účinnú a použiteľnú právnu normu pozastaví (dočasne „zmrazí“ jej účinnosť).\nNejde tu preto o reštriktívny výklad ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, ale ide o\nvýklad jazykový, logický a teleologický, ktorý sa pohybuje v hraniciach textu zákona. Nová právna úprava\nnie je ešte účinná a je bez významu, či je to preto, že účinnosť pozastavil ústavný súd alebo napríklad\npreto, že plynie legisvakačná lehota medzi platnosťou a účinnosťou právnej normy. Orgány aplikácie\npráva musia postupovať podľa tej právnej normy, ktorá je účinná v čase ich rozhodovania a nemôžu\nbrať do úvahy právnu normu, ktorá nebola a ani nie je účinná a je bez významu z akých dôvodov ešte\núčinná nie je. Obsah právnej normy sa pre orgány aplikácie práva mení až vtedy, ak nová právna norma\nvstúpi do účinnosti, nakoľko až vtedy účinne mení obsah doterajšej právnej normy a musí byť použitá\nna právne vzťahy.\nTo, že orgány aplikácie práva postupujú pri svojom rozhodovaní podľa účinnej právnej normy a nečakajú\nna to, či a prípadne kedy nadobudne účinnosť nová právna úprava nemôže byť porušením žiadneho\nzákonného, či ústavného princípu, nakoľko úlohou orgánov aplikácie práva je práve prejednávanie a\nrozhodovanie trestných vecí a nie meditovanie nad tým, či právny predpis, ktorý ešte nie je účinný a\nktorý ani nikdy nemusí nadobudnúť účinnosť je alebo nie je v prospech obvineného.\nMožno preto uzatvoriť, že novela Trestného zákona doposiaľ nenadobudla účinnosť, nakoľko jej účinnosť\nbola pozastavená uznesením ústavného súdu a preto nie je aplikovateľná (použiteľná) na žiadne trestné\nveci. Jej ustanovenia teda nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v žiadnej trestnej\nveci a preto v tejto situácii nie je ani možné aplikovať ustanovenie o prerušení trestného stíhania podľa\n§ 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, či obdobné ustanovenia týkajúce sa súdneho konania.\nPrerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku v dôsledku uznesenia\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 by bol postup zjavne v rozpore so zákonom.\nToto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11T/15/2022", "guid": "e8b2d7e8-beec-4c8e-8084-9e5e5b743292:4109e44c-add4-4eb7-b402-b623b39f4a95", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841"}, {"guid": "ussr:46491baa-7260-462e-b02c-70b5822f217a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.708.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.708.2017.1"}], "citovane_v": []}