{"guid": "25eac1cd-d9f9-48b5-872d-55da624c0a5b:986e0a4d-e79d-4b47-b244-5a8d0a367c53", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2318200046.4", "spisova_znacka": "21CoCsp/22/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/22/2023 z 30. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. decembra 2024, sp. zn. 21CoCsp/22/2023, ECLI:SK:KSTT:2024:2318200046.4", "identifikacne_cislo": "2318200046", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Zlatica Javorová", "sudca_id": 283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zlatica-javorova-283", "datum_vydania": "2024-12-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/986e0a4d-e79d-4b47-b244-5a8d0a367c53", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2318200046.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2318200046.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2318200046.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n21CoCsp/22/2023\n2318200046\n30. 12. 2024\nJUDr. Zlatica Javorová\nECLI:SK:KSTT:2024:2318200046.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu\nJUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. X. XXXX XXXX,\ntrvalo bytom E. F. XXX, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava,\nIČO: 31335004, zastúpenému splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.\nr. o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36860662, o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.151,19\neur s príslušenstvom a o zaplatenie finančného zadosťučinenia 500 eur, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Galanta z 24. októbra 2023 č. k. 26Csp/3/2018-651, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku r u š í a konanie v tejto časti - o zaplatenie\nsumy 1.935,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.935,43 eur od 26.3.2018\ndo zaplatenia zastavuje.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho II. výroku m e n í tak, že žalobu zamieta.\nIII. Žalovanému nárok na náhradu trov konania o zaplatenie finančného zadosťučinenia nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n1935,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1935,43 eur od 26.03.2018\ndo zaplatenia, do 3 dní; II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 50 eur do 3 dní; III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol; IV. žalobkyni náhradu\ntrov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až\n4, § 54 ods. 1 a 2, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,\nv znení účinnom k 12.11.2007 (ďalej len „O.z.“); § 3 ods. 5, § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom k 12.11.2007 (ďalej len „ZoOS“). Vecne\ndôvodil, že žalobu doručenou súdu prvej inštancie dňa 3.1.2018 žalobkyňa pôvodne žiadala, aby súd\n1/ určil, že úver zo zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 je bezúročný a bez\npoplatkov; 2/ žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 3.941,16\neur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 12.11.2007 do zaplatenia; 3/ určil, že zmluva č.\n1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 je neplatná; 4/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nžalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur; 5/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni\nnáhradu trov konania.\nV priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť, a to v časti výrokov 1/ a 3/ vcelku, vo\nvýroku 2/ zobrala žalobu späť v časti sumy 1.789,97 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, na\nzáklade ktorých čiastočných späťvzatí žaloby súd konanie v danej časti zastavil uznesením č. k.\n26Csp/3/2018-408 z 18.12.2020 v spojitosti s opravným uznesením č. k. 26Csp/3/2018-641 z 9.6.2023.\n\nPredmetom konania tak zostal nárok obsiahnutý v žalobnom petite II. žalovaný je povinný vydať\nžalobcovi z Úverovej zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 bezdôvodné\nobohatenie vo výške 2.151,19 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.11.2007 do zaplatenia a\npetite IV. uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur\na V. náhrada trov konania.\nŽalovaný žiadal žalobu zamietnuť.\nSúd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho\nstavu veci: Žalobkyňa má za to, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá\ndňa 12.11.2007 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to: Zúčtovanie splátok - Čl. II bod 2. a 7.\nčasť „Mimoriadny medziúver\" a bod 2. časť „Stavebný úver\" zmluvy: Mimoriadny medziúver: Bod 2.\n„ Do pridelenia cieľovej sumy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho\nmedziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške: 1 623,00 Sk = 53,87 EUR\" Bod 7 : „Veriteľ\nje oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné\núroky a poplatky\". Stavebný úver: bod 1. „Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje\npohľadávky v nasledujúcom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu\". Uvedená podmienka\nje hrubo nevyvážená, nakoľko nerešpektuje ekonomický záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr\nsplatil istinu úveru, ale pripúšťa ľubovôľu dodávateľa, teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen\npríslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky a takéto dojednanie\nje spôsobilé navyšovať náklady spotrebiteľa. Ak zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu\nspotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov\na na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom\nvzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale aj hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v\nneprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 O.z.). Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej\notázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva,\nale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu\nplatby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce\nk opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané,\nale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide\nvždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie individuálnych podmienok medzi spotrebiteľom\na dodávateľom sa nesmie udiať v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok. V danom\nprípade zúčtovanie jednotlivých splátok prednostne sankčné úroky, poplatky, úroky a až potom istina\nuzavretie takejto dohody medzi žalobkyňou a žalovaným možno považovať za nápadne nevýhodnú,\nnakoľko táto podmienka je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje ekonomický záujem spotrebiteľa\nna tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ale pripúšťa ľubovôľu dodávateľa za účelom presadenia jeho\nekonomických záujmov so zámerom obchádzať ustanovenia poskytujúce ochranu spotrebiteľa. Úrok\nz omeškania - čl. VI bod 1. a 2. zmluvy: Bod 1: „Ak je dlžník v omeškaní so splátkou mesačného\nvkladu na zmluvu o stavebnom sporení, má veriteľ právo účtovať si 5% úrok z omeškania zo\nzmeškaných splátok. Bod 2 : „Ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3%\nročne úrok pri stavebnom úvere a 5% ročne úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad\ndohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok\". Takéto formulárové znenie zachovania úrokov\na dokonca ich navyšovanie v prípade omeškania so splátkami odporuje aj kogentnému ust. § 517\nods. 2 O.z. v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Zb., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z\nomeškania. Poplatky účtované v zmysle Sadzobníka poplatkov - časť II. zmluvy „mimoriadny medziúver“.\nVzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľné\núčtovať poplatky vo výške podľa rozhodnutia žalovaného v zmysle Sadzobníka jeho poplatkov. Je\nneprípustné, aby veriteľ účtoval poplatky, ktoré neboli zmluvne dohodnuté a ktoré sú v rozpore s\ndobrými mravmi. Poplatky musia byť jasne a zrozumiteľne uvedené v zmluve. Konaním žalovaného\ndošlo k naplneniu znakov nekalej obchodnej praktiky formou klamlivého opomenutia /Smernica Rady\nEurópskych spoločenstiev 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách/. Odstúpenie od zmluvy - čl. VII bod 1. zmluvy: „Veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a\npožadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva,\nak nastane niektorá zo skutočnosti uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok\". Ide o podstatnú\ninformáciu pre spotrebiteľa, ktorá by nemala byť súčasťou všeobecných podmienok ale súčasťou\nsamotnej zmluvy, nakoľko u bežného spotrebiteľa možno predpokladať že si podmienky, pre ktoré\nmôže dôjsť k okamžitému splateniu celého úveru, ani nevšimne. Okrem uvedeného nie je táto zmluvná\npodmienka vyvážená, naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech\nspotrebiteľa. Naviac je nejasná a nezrozumiteľná a objektívne zhoršuje postavenie žalobkyne. Ide o\n„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa\", ktoré jednostranne zvýhodňuje veriteľa, zachováva všetky\n\njeho práva. Bod 9. a 11. predmetného článku: V dôsledku odstúpenia od zmluvy všetky práva zanikajú\na v zmysle bodu 11. pre spotrebiteľa vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a\npoplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej\núročí navýšenou sadzbou pri stavebnom úvere o 3% ročne a pri medziúvere o 5% ročne - uvedené v\nbode 9. Neodhliadnuc od tej skutočnosti, že žalovaný si započítal poplatky z plnení na začiatku právneho\nvzťahu. Takéto formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od\nzmluvy odporuje aj kogentnému ust. § 517 ods. 2 O.z. v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Zb., ktoré\npredpokladá presnú výšku úrokov z omeškania. Fikcia doručenia - čl. VII bod 8. zmluvy: Je neprijateľné,\naby dodávateľ na vzťahy so spotrebiteľom uplatňoval zmluvne stanovenú fikciu doručenia, ktorá má\nnavyše rýdzo procesný charakter. Táto zmluvná podmienka je spôsobila poškodiť spotrebiteľa, pretože\npísomnosť považuje za doručenú aj keď sa spotrebiteľ z objektívnych dôvodov so zásielkou neoboznámi,\npričom môže ísť aj o zásielku obsahujúcu pre spotrebiteľa písomnosť podstatnú pre uplatnenie jeho\npráv a zároveň preto, že spotrebiteľ, ktorý nemá vedomosť o tom, že dodávateľ daný úkon vykonal /\nže dal zásielku na poštovú prepravu a kedy/, nemôže ani v prípade dobrej viery z jeho strany splniť, čo\nod neho dodávateľ v danej písomnosti požaduje. Predĺženie premlčacej doby na 10 rokov- čl. VIII bod\n6. zmluvy: „Dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého\nzostatku úveru a práve na vrátenie BO po odstúpení od tejto zmluvy predlžujú zákonnú premlčaciu\ndobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť....\" Žalobkyňa uvedenú zmluvnú podmienku resp.\ndojednanie považuje za neprijateľné . Právo veriteľa použiť peňažné prostriedky na všetkých účtoch\ndlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok - čl. VIII bod 8. zmluvy. Uvedené ustanovenie sa\nhrubým spôsobom odchyľuje v neprospech spotrebiteľa od ust. § 581 O.z., podľa ktorého proti splatnej\npohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, rovnako nemožno započítať ani\npremlčané pohľadávky. V Zmluve o stavebnom sporení uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa\n25.10.2007 absentujú povinné náležitosti v zmysle § 7 ods. 2 zákona o stavebnom sporení. V Zmluve\no stavebnom sporení uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25.10.2007 absentujú povinné\nnáležitosti podľa vyššie uvedeného ustanovenia písm. c/, d/, e/, f/, g/, h/, i/, j/. Uvedené náležitosti\nmusia byť podľa žalobkyne súčasťou obsahu Zmluvy o stavebnom sporení a nie prílohou vo forme\nvšeobecných podmienok, nakoľko sa viažu na hlavný predmet plnenia, pričom je predpoklad, že sa\ns nimi spotrebiteľ ani neoboznámi. Odkazovanie spotrebiteľa na tzv. Všeobecné podmienky /bod 3.\nods. l a 3 zmluvy o stavebnom sporení/ je netransparentné a preto neprijateľné podľa generálnej\nklauzuly (§ 53 ods. 1 O.z.), ktorej účinkom je, že na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke,\nči sa skutočne s predloženými všeobecnými podmienkami oboznámil. Vo svojich účinkoch zmluvná\npodmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v prospech spotrebiteľa. Žalobkyňa zároveň prehlasuje, že\ns obsahom Všeobecných podmienok nebola žalovaným oboznámená. Zároveň má žalobkyňa za to, že\nZmluva o stavebnom sporení nebola Individuálne dohodnutá z dôvodu vopred naformulovanei zmluvy,\nobsah ktorých žalobkyňa nemohla ovplyvniť alebo zmeniť. V prípade „predbežne formulovanej zmluvy\",\npodmienka „sa nepovažuje za individuálne dohodnutú. Ak sa dodávateľ domnieva, že „štandardná\npodmienka\" bola dohodnutá individuálne, musí o tom tento dodávateľ podať dôkaz. I v prípade jednej\nkonkrétnej podmienky dohodnutej individuálne, neznamená, že ostatné zmluvné podmienky boli takisto\nindividuálne dohodnuté. Podpis spotrebiteľa na konci zmluvy alebo na potvrdenie jednotlivých príloh\nurčite nenaznačuje, že zmluvné podmienky boli individuálne dohodnuté. Poplatky účtované v zmysle\nSadzobníka poplatkov /bod 3, druhá odrážka Zmluvy o stavebnom sporení/: Vzhľadom na spotrebiteľský\ncharakter zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľné účtovať poplatky vo výške\npodľa rozhodnutia žalovaného v zmysle Sadzobníka jeho poplatkov. Je neprípustné, aby veriteľ účtoval\npoplatky, ktoré neboli zmluvne dohodnuté a ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Poplatky musia\nbyť jasne a zrozumiteľne uvedené v zmluve. Konaním žalovaného došlo k naplneniu znakov nekalej\nobchodnej praktiky formou klamlivého opomenutia. Pokiaľ sa jedná o banku /v tomto prípade PSS,\na.s./, je predpoklad, že banka pozná resp. by mala poznať zákon a podľa tohto aj postupovať.\nKaždý bankový či nebankový subjekt poskytujúci úvery si musí byť vedomý následkov vyplývajúcich\nz nedodržania zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Žalovaný ako to vyplýva z\nvýpisu z Obchodného registra SR v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných\nzdrojov. Vzhľadom na túto skutočnosť je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať\ns náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade\ns dobrými mravmi. Zákon vraví, že každý pozná zákon a jeho následky, eventuálne následky jeho\nnedodržania a neexistuje možnosť toto spochybniť alebo dokázať opak. K veľkosti písma v Zmluve o\nstavebnom sporení: I napriek platnosti a účinnosti Nariadenia vlády SR č. 141/2014 Z.z. od 1.6.2014,\nktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., žalobkyňa má za to, že text v zmluve\nje nečitateľný resp. voľným okom ťažko čitateľný, čo žalobkyňa považuje zo strany žalovaného za\n\nkonanie v rozpore s dobrými mravmi. Je neprijateľné účtovať poplatky podľa rozhodnutia žalovaného v\nzmysle Sadzobníka jeho poplatkov. Je neprípustné, aby veriteľ účtoval poplatky, ktoré neboli zmluvne\ndohodnuté a ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Poplatky musia byť jasne a zrozumiteľne uvedené v\nzmluve. Konaním žalovaného došlo k naplneniu znakov nekalej obchodnej praktiky formou klamlivého\nČl. XXI. všeobecných podmienok /Doručovanie/: 1. v znení: „Písomné oznámenia stavebnej sporiteľne\nsa považujú za doručené, keď sa odoslali na poslednú adresu/sídlo oznámenú stavebným sporiteľom\".\nTáto zmluvná podmienka je spôsobila poškodiť spotrebiteľa, pretože písomnosť považuje za doručenú\naj keď sa spotrebiteľ z objektívnych dôvodov so zásielkou neoboznámi, pričom môže ísť aj o zásielku\nobsahujúcu pre spotrebiteľa písomnosť podstatnú pre uplatnenie jeho práv a zároveň preto, že\nspotrebiteľ, ktorý nemá vedomosť o tom, že dodávateľ daný úkon vykonal /že dal zásielku na poštovú\nprepravu a kedy/, nemôže ani v prípade dobrej viery z jeho strany splniť čo od neho dodávateľ v danej\npísomnosti požaduje. Čl. XXVI. všeobecných podmienok /Zmeny v podmienkach/ 1. v znení: „Stavebná\nsporiteľňa je oprávnená vykonať zmeny Všeobecných podmienok . 2. v znení: „Zmeny Všeobecných\npodmienok sú účinné zverejnením na miestach, kde sa uzatvárajú zmluvy o stavebnom sporení s\nPSS, a.s., ktoré sú dostupné stavebným sporiteľom, resp. záujemcom o stavebné sporenie alebo ich\npísomným oznámením stavebnému sporiteľovi\". Jednostranná zmena tzv. všeobecných podmienok,\nktoré sa viažu na hlavný predmet plnenia, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odkazovanie\nspotrebiteľa, aby sa oboznámil so zmenami všeobecných podmienok na miestach sporiteľne, je\nnetransparentné čiže neprijateľné. K tzv. písomnému oznámeniu o zmene všeobecných zmluvných\npodmienok zo strany stavebnej sporiteľne do dnešného dňa nedošlo. Uvedená zmluvná podmienka\nzakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ sa\nani len nemusí dozvedieť o tom, že došlo k zmene obchodných podmienok sporiteľne. Zverejňovanie\nzmien zmluvných dojednaní v priestoroch sporiteľne bez toho, aby bol spotrebiteľ osobitne upozornený\nna akékoľvek zmeny za hrubo zneužívajúce. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky možno vidieť aj\nv skutočnosti, že dodávateľ počíta s akoukoľvek zmenou zmluvných podmienok. Uvedené je však\nneprijateľné aj z hľadiska Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,\nktorá zmenu zmluvných podmienok pripúšťa iba v súvislosti s existenciou vážneho a objektívneho\ndôvodu.\nArgumentáciu v priebehu konania doplnila v tom smere, že zo strany žalovaného v postavení\ndodávateľa došlo k porušeniu niekoľkých právnych ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa pri\nuzatváraní predmetného zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou v postavení spotrebiteľa a žalovaným, a\nto konkrétne: § 53 ods. 1 O.z. uvedením ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, spočívajúce predovšetkým:\n- v spôsobe zúčtovania jednotlivých splátok (najskôr úroky, sankčné úroky, poplatky a až potom istina)\nnerešpektujúc ekonomický záujem žalobkyne v postavení spotrebiteľa,\n- v spôsobe účtovania poplatkov za upomienky v zmysle sadzobníka poplatkov (výška poplatku musí\nbyť jasne a zrozumiteľne uvedená v zmluve, tzn. musí byť zmluvne dohodnutá),\n- v dôvodoch odstúpenia od zmluvy žalovanou uvedených vo Všeobecných podmienkach, pričom\ndôvody odstúpenia od zmluvy musia byť jasne a zrozumiteľne uvedené v zmluve a musia byť vyvážené,\n- uplatňovaním inštitútu fikcie doručenia, ktorá má rýdzo procesný charakter,\n- predĺžením premlčacej doby žalovaným na 10 rokov,\n- v práve žalovaného v postavení veriteľa použiť peňažné prostriedky na všetkých účtoch žalobkyne k\nzapočítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok,\n-´v práve žalovaného kedykoľvek zmeniť zmluvné podmienky bez riadneho a preukázateľného\noboznámenia s nimi žalobkyňou,\n- v obmedzovaní dispozičných oprávnení žalobkyne nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je v jej vlastníctve\na vo vlastníctve jej príbuzenstva,\n- v zabezpečení neexistujúceho zmluvného vzťahu záložnou zmluvou, ktorý má vzniknúť v budúcnosti,\n- v prehlásení zmluvných strán, že zmluva nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných\npodmienok, čo má za následok, že na žalobkyňu je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke\nriadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami a okolnosťami zmluvy. - Nariadenia vlády č. 87/1995\nZb., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania, bez možnosti ich dodatočného navyšovania\nna základe jednostranného rozhodnutia žalovanej.\n- § 5 ods. 1 ZoOS, podľa ktorého sa zakazuje klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých,\nnedoložených, neúplných, nepresných, nejasných alebo dvojzmyselných údajov alebo zamlčať údaje o\nvlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach,\n- § 7 ods. 1 ZoOS, podľa ktorého sa zakazuje používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských\nvzťahoch, konkrétne konanie žalovaného v postavení veriteľa v rozpore s požiadavkou odbornej\n\nstarostlivosti a podľa ktorého sa zakazuje používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských\nvzťahoch, spočívajúce v uvedení ustanovení v zmluvných podmienkach, ktoré podstatne narušujú\nekonomické správanie žalobkyne ako spotrebiteľa,\n- § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení neuvedením povinných náležitostí v zmluve\no stavebnom sporení.\nŽalobkyňa má za to, že z jej strany došlo k plneniu na základe právnych skutočností špecifikovaných\nv jednotlivých jej podaniach, ktorých zákonnosť namietala a s ktorými zákon spája zodpovednostné\nnásledky, a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. I z právnych predpisov EÚ vyplýva,\nže štandardné zmluvné podmienky, ktoré obchodníci používajú, musia byť spravodlivé. Platí to, aj\nkeď sa nazývajú „všeobecné podmienky“ alebo tvoria súčasť detailnej zmluvy, ktorú musí spotrebiteľ\npodpísať. V zmluve nie je dovolené vytvárať nerovnováhu medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa\na právami a povinnosťami predajcov a dodávateľov. Zmluvné podmienky musia byť vyhotovené jasne a\nzrozumiteľne. Akékoľvek nejasnosti sa vykladajú v prospech spotrebiteľa.\nŽalovaný uviedol, že predmetná úverová zmluva nespadá pod režim spotrebiteľských úverov, v zmysle\nzákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia bol žalobkyni poskytnutý žalovaným úver\nna účel modernizácie a rekonštrukcie rodinného domu, čo možno subsumovať pod tzv. dodatočné\nalebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd\nv danom prípade posudzovať nemôže. K výroku o zaplatenie finančného zadosťučinenia 500 eur\npoukázal na to, že uvedeného sa žalobkyňa domáha s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky,\npričom takýto nárok nemá v zákone oporu. Pre úspešné domáhanie sa finančného zadosťučinenia je\npotrebné kumulatívne naplnenie troch podmienok, a to 1/ porušenie zákonnej povinnosti, 2/ porušenie\nspôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou\nujmy. Žalobkyňa v danom prípade nepreukázala, k porušeniu akej zákonnej povinnosti malo zo strany\nžalovaného dôjsť.\nVykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že Zmluva o mimoriadnom\nmedziúvere a stavebnom úvere bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalobcom v postavení veriteľa\nuzavretá dňa 12.11.2007, z obsahu ktorej vyplynulo, že jej predmetom je poskytnutie mimoriadneho\nmedziúveru pod č. 1659181203 vo výške 300.000 Sk (9.958,18 eur), pričom po pridelení cieľovej sumy\nsa mimoriadny úver zmení na stavebný úver pod rovnakým č. 1659181502 vo výške cca 180.000 Sk;\npresná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy zmluvy o stavebnom\nsporení. Žalobkyňa sa zaviazala platiť mesačný vklad stavebného sporenia pre mimoriadny medziúver\nvo výške 1.500 Sk (49,79 eur) a úrok po 1.623 Sk (53,87 eur) mesačne do pridelenia cieľovej sumy, t.j.\nspolu mesačne 103,66 eur. Z obsahu zmluvy ďalej vyplynulo, že žalobkyňa v postavení dlžníčky bola\nv čase jej uzatvorenia rozvedená, o úver požiadala žiadosťou zo dňa 25.10.2007 spoločne s dvoma\nsubjektmi v pozícii spoludlžníkov, pričom v rámci posudzovania bonity bolo zistené, že čistý mesačný\npríjem (z obsahu žiadosti nie je zrejmé, o koho príjem malo ísť) predstavuje sumu 528 eur (17.495 Sk)\na 1.777 eur (58.882 Sk) (č.l. 46 spisu bod 3), pri mesačných nákladoch 5.300 Sk, 3.700 Sk, doterajších\nzáväzkoch v PSS, a. s. vo výške 16.621 Sk s budúcou splátkou v PSS, a.s. 3.123 Sk, na základe čoho\nsa dospelo k výške zostatku 47.633 Sk. Podkladmi pre overenie bonity podľa bodu 6 žiadosti boli 2 ks\npotvrdení o príjme a 4 ks výplatných pások, pracovná zmluva, 2 ks listov vlastníctva.\nVzhľadom na argumentáciu žalobkyne spočívajúcu aj v použití nekalých praktík podľa ust. § 7 ods. 2\npísm. a/ z.č. 250/2007 Z. z., neoverení bonity žalobkyne v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti\nsa súd primárne zaoberal touto skutočnosťou ako podstatnou. Žalovaný tvrdenie o nedostatočnom\noverení bonity žalobkyne poprel, pričom predložil okrem žiadosti o úver aj súhlas s poskytnutím údajov z\ninformačného systému Sociálnej poisťovne z 25.10.2007, ktorý mal byť podpísaný okrem spoludlžníkov\nG. H. a H. I. J. aj žalobkyňou ako dlžníčkou, ktorej podpis však uvedený listinný dôkazný prostriedok\nzjavne neobsahuje. Rovnako žalovaný nepreukázal, k akým konkrétnym zisteniam realizovaním dopytu\ndospel. Z obsahu potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta vyplynulo, že žalobkyňa\nbola v období rokov 2004 až 2012 príjemcom pomoci v hmotnej núdzi vo výške (rok 2007) 4.050 Sk\n(134,44 eur) mesačne. Súd prvej inštancie konštatoval, že vychádzajúc z údajov obsiahnutých v žiadosti\no úver tieto zjavne nekorešpondujú v časti výšky príjmu žalobkyne ako dlžníčky s údajom poskytnutým\nÚradom práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorého jediným príjmom žalobkyne v čase pred a pri\nuzatvorení spornej zmluvy bola dávka v hmotnej núdzi vo výške 134,44 eur mesačne. Zároveň žalovaný\nnepreukázal, že by vo vzťahu k žalobkyni vykonal dopyt v Sociálnej poisťovni vzhľadom na absenciu\njej podpisu na listine „Súhlas s poskytnutím údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne“ z\n25.10.2007, žiadnym spôsobom nepreukázal, že ako tvrdil, vykonal dopyt do spoločného registra úverov\nohľadne existencie prípadných dlhov žalobkyne. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o tom, že\nbolo postačujúcim posúdiť bonitu žalobkyne ako dlžníčky a dvoch spoludlžníkov spoločne bez potreby\n\nvyhodnotenia ich platobných možností a schopností aj samostatne. Pri zmluvne dohodnutej mesačnej\nvýške platieb z úveru podľa ods. 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia 103,66 eur by nepochybne mala\nplatba čo i len tretiny danej sumy mesačne pri príjme 134,44 eur likvidačné účinky. Vzhľadom na\nskutočnosť, že žalobkyňa v konaní preukázala pravdivosť jej tvrdenia o tom, že žalovaný v čase pred a\npri uzatvorení spornej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k zisteniu platobných\nschopností žalobkyne ako hlavnej dlžníčky z úverovej zmluvy, neoveril si skutočný príjem ako aj skutočné\nvýdavky žalobkyne, nakoľko z inak menej prehľadného a určitého listinného dôkazu „Žiadosť o úver s\nnehnuteľným alebo hnuteľným zabezpečením“ ani nevyplýva, že by jej príjem v podobe dávky v hmotnej\nnúdzi bol vôbec zisťovaný. Na strane dlžníkov okrem žalobkyne ako hlavnej dlžníčky vystupovali ešte\ndvaja spoludlžníci, pričom bod 3. žiadosti obsahuje údaje o výške dvoch čistých mesačných príjmov,\npričom nie je zrejmé, o koho príjmy malo ísť, podobne ako v časti nákladov dlžníkov (rovnako nie je\nzrejmé, o náklady koho z dlžníkov ide), ktoré konanie je podľa ust. § 7 ods. 2 písm. a/ z.č. 250/2007\nZ.z. považované za nekalú praktiku a táto je podľa ust. § 7 ods. 1 z. č. 205/2007 Z.z. zakázaná. Ak teda\ndošlo k uzatvoreniu spornej zmluvy za použitia zakázanej nekalej praktiky, zmluva je v rozpore nielen\nso zákonom, ale podľa názoru súdu aj s dobrými mravmi a teda je podľa ust. § 39 O.z. neplatná.\nVychádzajúc z dikcie ust. § 457 O.z. pri konštatovanej neplatnosti zmluvy je tak povinnosťou zmluvných\nstrán vydať si navzájom plnenie na základe zmluvy poskytnuté. V konaní bolo preukázané žalobkyňou\n(a v danej časti ani nebolo jej tvrdenie žalovaným účinne popreté), že žalovaný poskytol žalobkyni dňa\n12.11.2007 sumu 7.966,54 eur a dňa 22.1.2008 sumu 1.875,46 eur, t.j. spolu 9.842 eur, pričom žalobkyňa\nrealizovala na úver platby vo výške 4.578,26 (mimoriadny medziúver) a 7.199,17 (stavebné sporenie),\nt. j. spolu 11.777,43 eur, kde rozdiel predstavuje sumu 1.935,43 eur, ktorý je povinný žalovaný žalobkyni\nzaplatiť.\nV časti žalobného nároku o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie\nvo výške 500 eur súd prvej inštancie konštatoval, že vychádzajúc zo znenia ust. § 3 ods. 5 z. č.\n250/2007 Z.z. základným hmotnoprávnym predpokladom pre úspešné uplatnenie si práva na finančné\nzadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde osobou. V danom\nprípade žalobkyňa v konaní preukázala, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti zo strany žalovaného,\na to konkrétne v podobe použitia nekalej praktiky podľa ust. §7 ods. 2 písm. a/ z. č. 250/2007 Z.z.\nVzhľadom na absenciu odôvodnenia žiadanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia ako aj\nvzhľadom na absenciu zákonných kritérií pre určenie výšky finančného zadosťučinenia súd priznal\nžalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 eur.\nSúd prvej inštancie žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 1.935,43\neur, a to od dňa doručenia žaloby žalovanému, t.j. 26.3.2018 do zaplatenia, ktorým dňom už žalovaný\npreukázateľne v omeškaní s plnením dlhu bol.\nVo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a žalobkyni procesnej úspešnejšej\nv porovnaní so žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nevyplynulo, že by\njej v súvislosti s predmetným sporom trovy vznikli.\n2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho I., II. a IV. výroku podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom\nna jeho zmenu zamietnutím žaloby alebo na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň žiadal priznať žalovanému trovy konania v celom rozsahu.\nUviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Súd podľa neho dospel na základe\ndokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie\nveci v tom, že podľa súdu žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou z dôvodu, že neskúmal bonitu\nsvojho klienta – žalobcu. V tomto smere žalovaný poukázal na Žiadosť o úver, ktorú v konaní predložil\na z ktorej je evidentné, že žalovaný riadne zisťoval bonitu žalobkyne ako dlžníka, ako aj spoludlžníkov,\na to jednak na základe potvrdení o príjme, výplatných pások, ako aj predložením pracovnej zmluvy\nspoludlžníčky p. H.. Túto skutočnosť žalobca v predmetnom konaní žiadnym spôsobom nerozporoval,\npráve naopak, v žiadosti o úver skutočnosť, že predmetné dokumenty boli žalovanému predložené,\nžalobca spolu so spoludlžníkmi spojím podpisom potvrdil. Ako dôkazy žalovaný v odvolaní označil:\nŽiadosť o úver – nachádzajúca sa aj v súdnom spise, Potvrdenie o príjme + výplatné pásky – H.,\nPotvrdenie o príjme + výplatné pásky – H., Pracovná zmluva – H.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že\npríjmy, ktoré boli v žiadosti o úver uvedené boli príjmy spoludlžníkov, o čom mala žalobkyňa samozrejme\nvedomosť, a čo v konaní nebolo rozporované, a teda nebolo sporné. Žalovaný je toho názoru, že ak\nmal súd za to, že nevie komu tieto príjmy patria, mal za týmto účelom vykonať dokazovanie, resp.\nvyzvať žalovaného na predloženie týchto listín alebo vysloviť svoj predbežný právny názor o spornosti\n\ntejto skutočnosti. Taktiež, pokiaľ by táto skutočnosť bola v konaní rozporovaná, žalovaný by tieto\nlistinné dokumenty predložil, avšak považoval ich za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, nakoľko\nžalobkyňa o nich mala vedomosť. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany,\nktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalobkyňa v celom konaní celkovo\nnerozporovala overovanie bonity žalobkyne zo strany žalovaného. Žalobkyňa až vo svojom odvolaní\nz 2.9.2021 uviedla, že obchodná zástupkyňa veriteľa neposúdila schopnosť žalobkyne splácať úver\na nezisťovala údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalobkyne, čím porušila ust. § 7 zákona\no ochrane spotrebiteľa, neodhliadnuc od tej skutočnosti, že žalobkyňa informovala obchodnú zástupkyňu\nžalovaného v čase pred uzatvorením predmetných zmlúv, že nie je príjemcom žiadneho príjmu a je\niba poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Z vyššie uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že žalovaný\nskúmal príjem žalobkyne, pričom súd nesprávne právne posúdil vec, kedy v bode 31 rozsudku uviedol,\nže „žalobkyňa preukázala pravdivosť jej tvrdenia o tom, že žalovaný v čase pred a pri uzatvorení\nspornej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k zisteniu platobných schopností\nžalobkyne ako hlavnej dlžníčky z úverovej zmluvy, neoveril si skutočný príjem ako aj skutočné výdavky\nžalobkyne, nakoľko zo žiadosti o úver nevyplýva, že by jej príjem v podobe dávky v hmotnej núdzi bol\nvôbec zisťovaný“, nakoľko sama žalobkyňa uviedla, že túto skutočnosť oznámila obchodnej zástupkyni\npred uzatvorením zmluvy. Teda nie je pravdou tvrdenie o tom, že žalovaný neskúmal bonitu žalobkyne\ns odbornou starostlivosťou. Taktiež je žalovaný toho názoru, že súd nesprávne právne posúdil vec,\nkedy svoje rozhodnutie oprel o závery, že sa súd nestotožnil so záverom žalovaného o tom, že bolo\npostačujúcim posúdiť bonitu žalobkyne ako dlžníčky a dvoch spoludlžníkov spoločne bez potreby\nvyhodnotenia ich platobných možností a schopností aj samostatne. Súd toto svoje tvrdenie žiadnym\nspôsobom neodôvodnil. Spoludlžník je priamym dlžníkom a má rovnaké povinnosti ako dlžník voči\nveriteľovi (banka, nebanková spoločnosť a pod.). Dlžník a spoludlžník spolu vstupujú do zmluvného\nvzťahu spoločne, čo znamená, že sú spoločne a nerozdielne zodpovední za riadne splatenie celého\ndlhu. Banka môže od ktoréhokoľvek žiadať dlh a splnením povinnosti jedného z nich zaniká povinnosť\nu druhého. Žalovaný poukázal na to, že práve inštitút ručenia, resp. spoludlžníctva je na to, aby\npokiaľ samotnému dlžníkovi nevychádzajú mesačné finančné prostriedky na vzatie si úveru, s pomocou\nspoludlžníka, resp. viacerých spoludlžníkov, a spolu s ich mesačnými príjmami bude mať dlžník dosť\nfinančných prostriedkov na splácanie úveru. Z popísaných skutočností je absolútne zrejmé, že žalovaný\nkonal s odbornou starostlivosťou, keď riadne skúmal bonitu všetkých osôb na strane dlžníka, čo\nvyplýva z predloženej žiadosti o úver. Keďže bonita žalobkyne spolu so spoludlžníkmi (H., H.) bola\ndostatočná, žalovaný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že\nžalovaný pri posudzovaní bonity žalobkyne a ostatných dvoch spoludlžníkov postupoval s odbornou\nstarostlivosťou, a v danom prípade nešlo o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu nemožno posúdiť predmetnú zmluvu ako neplatnú s poukazom na\n§ 39 O.z. z dôvodu jej rozporu so zákonom ako aj s dobrými mravmi, ako nesprávne uviedol súd.\nNa základe takto nesprávne posúdeného stavu veci – neplatnosti zmluvy o úver, následne súd priznal\nžalobcovi sumu 1.935,43 eur s prísl. a to s poukazom na ust. § 457 O.z. Žalovaný má za to, že\npredmetný rozsudok súdu prvej inštancie je prekvapivý, nakoľko žalobkyňa v celom konaní nenamietala\nneskúmanie bonity žalobkyne zo strany žalovaného, a taktiež súd sa k predmetnej bonite žalobkyne\nžiadnym spôsobom v priebehu konania nevyjadril. Týmto nesprávnym procesným postupom súdu je\ndaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Dokonca v konaní dňa 24.6.2021 súd prvej\ninštancie vydal svoj prvý rozsudok, ktorým žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala\nžiadnym spôsobom k porušeniu akej zákonnej povinnosti zo strany žalovaného malo dôjsť. Predmetný\nrozsudok bol zo strany odvolacieho súdu (KS v Trnave) zrušený z dôvodu nesprávneho postupu\nsúdu, kedy súd nesprávne doručoval žalobkyni predvolanie na pojednávanie, na ktorom vec prejednal\na aj meritórne rozhodol. Odvolací súd neuviedol, že zo strany žalovaného malo dôjsť k porušeniu\njeho zákonnej ale zmluvnej povinnosti, alebo žeby malo dôjsť k nejakej nekalej obchodnej praktike;\nnaopak, odvolací súd inštruoval súd prvej inštancie v tom zmysle, aby ustálil čo zostalo predmetom\nkonania a aby vo veci rozhodol, pričom mal pri vykonávaní dokazovania aplikovať okrem prejednacej\nzásady a zásady kontradiktórnosti aj zásahu predvídateľnosti postupu súdu. Po tomto uznesení KS\nv Trnave sp.zn. 10CoCsp/21/2022 zo dňa 15.2.2023 sa konali dve pojednávania na súde prvej inštancie,\na to pojednávanie dňa 6.6.2023, na ktorom žalobkyňa nebola nikým zastúpená, ale ako vyplýva zo\nzápisnice z pojednávania vôbec sa nevedela vyjadriť k žalobe a predmetu sporu. Dokonca nevedela\nani produkovať aktuálny žalobný nárok. Na pojednávaní žalobkyňa predložila písomné vyjadrenie\nz 5.6.2023, v ktorom vôbec nerozporovala neskúmanie bonity, ale rozporovala samotnú koncepciu\nzmluvy o úvere a stavebného sporenia. Pojednávanie dňa 26.9.2023, na ktorom žalobkyňa predložila\nsvoje písomné podanie, v ktorom žiadala o nepriznanie trov konania protistrane, a namietala vysoké\n\núroky z omeškania a iné poplatky. Na tomto pojednávaní taktiež žalobkyňa nenamietala žiadnu nekalú\nobchodnú praktiku, ani to, že by nebola skúmaná jej bonita, ako tvrdí súd v napadnutom rozsudku.\nSúd až v odôvodnení svojho v konaní už druhého rozsudku uviedol, že: „vzhľadom na argumentáciu\nžalobkyne spočívajúcu aj v použití nekalých praktík neoverení bonity žalobkyne v súlade s požiadavkami\nodbornej starostlivosti sa súd primárne zaoberal touto skutočnosťou ako podstatnou“, na základe čoho\nsa žalovaný nemal možnosť k uvedenému riadne vyjadriť, čím zo strany súdu došlo k porušeniu\npráva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný nemal ani odkiaľ vedieť, že otázka overovania/\nneoverovania bonity, ktorú ani žalobkyňa nenapádala po vrátení veci z odvolacieho súdu, bude otázkou\npodstatnou pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.\n7Cdo/1/2018 z 21.03.2018, v zmysle ktorého: „o prekvapivé rozhodnutie ide vtedy, ak odvolací súd\nzaloží svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného\nnaplnenia tejto okolnosti, že oproti týmto iným odlišným právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana\nkonania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa\nz hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné. Výzva odvolacieho\nsúdu podľa § 382 CSP je potrebné vždy, keď odvolací súd dospeje k záveru, že nárok treba posúdiť\npodľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie alebo síce podľa toho istého\nprávneho predpisu ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia za súčasného\nsplnenia podmienky, že je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce“. Porušenie práva na spravodlivý proces\nje vnímané ako dôsledok využitia aj ust. § 389 CSP ods. 1 písm. b/, v zmysle ktorého odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.\nVo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu (výrok II. rozsudku), žalovaný uviedol, že\ntento nárok súd priznal žalobkyni na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj na\nzáklade nesprávneho skutkového zistenia stavu veci. Žalobkyňa sa domáhala práva na primerané\nfinančné zadosťučinenie na základe toho, že podľa jej názoru sa v zmluve nachádzajú neprijateľné\nzmluvné podmienky. Podľa žalovaného takýto nárok nemal oporu v zákone. Súd ani nevyhodnotil\nžiadnu zo zmluvných podmienok za neprijateľnú. Súd priznal žalobkyni nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie z iného dôvodu ako tvrdila žalobkyňa, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru došlo\nk použitiu nekalej obchodnej praktiky podľa ust. § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.\nŽalovaný je toho názoru, že k použitiu žiadnej nekalej obchodnej praktiky nedošlo, čo popisuje vyššie\nv odvolaní. Citoval § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že pre\núspešné domáhanie sa finančného zadosťučinenia je potrebné komulatívne naplnenie troch podmienok,\nktorými sú: porušenie zákonnej povinnosti, porušenie spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu, príčinná\nsúvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Žalobkyňa podľa žalovaného nepreukázala\nk porušeniu akej zákonnej povinnosti malo dôjsť zo strany žalovaného, v dôsledku čoho by jej\nmohol vzniknúť nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalovaný nepovažuje napádané zmluvné\npodmienky za neprijateľné tak ako uvádzala žalobkyňa v konaní. Taktiež žalovaný rozporuje, že by\nz jeho strany došlo k použitiu nekalej obchodnej praktiky, nakoľko pri posudzovaní skúmania bonity\npostupoval v súlade so zákonom. V otázke nároku na finančné zadosťučinenie žalobkyňa neuniesla\ndôkazné bremeno, nakoľko táto žiadnym spôsobom netvrdila a ani nepreukázala splnenie podmienok\npre vznik tohto nároku, ktorý sa odvíja od ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\nV kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že žalobca\nnepostupoval s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k zisteniu bonity žalobcu a ostatných spoludlžníkov\npri uzatváraní úverovej zmluvy; bonita bola zisťovaná, o čom bola predložená súdu žiadosť o úver a táto\nskutočnosť nebola zo strany žalobkyne nijakým spôsobom rozporovaná. Taktiež súd prvej inštancie\nnesprávne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že k uzatvoreniu spornej zmluvy došlo za použitia\nnekalej praktiky, nakoľko z dokazovania vyplýva, že žalovaný skúmal bonitu klientov, t. j. žiadosť o úver\nobsahuje údaje o výške dvoch čistých mesačných príjmov, čiže postupoval s odbornou starostlivosťou.\nŽalovaný je ďalej toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, kedy počas celého konania nepovažoval bonitu klienta za spornú tak, ako aj\nžalobkyňa, ktorá počas celého prvoinštančného konania nerozporovala skúmanie bonity žalobkyne, na\nzáklade čoho má žalovaný za to, že takéto rozhodnutie súdu je prekvapivé. Prílohou odvolania boli\nlistiny – Žiadosť o úver s nehnuteľným alebo hnuteľným zabezpečením z 25.10.2007 a viacero listín\nv nemeckom jazyku.\n\n3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.\n4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané\nvčas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti\nrozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP v spojení\ns § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363\nCSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/\nCSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (v rozsahu jeho výrokov I., II. a IV.)\nv medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím\nex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný\nskutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie\n(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na\nwebovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k\nzáveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku je dôvodné zrušiť a konanie zastaviť,\na v jeho II. výroku ho zmeniť zamietnutím žaloby.\n5. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania na súde prvej inštancie zostal nárok vydanie\nbezdôvodného obohatenia vo výške 2.151,19 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.11.2007\ndo zaplatenia, nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a náhrada trov konania.\nPredmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom, tak\ni uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť, či boli naplnené odvolaním uplatnené odvolacie dôvody\nv intenciách podaného odvolania popísaného vyššie, posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu\nprvej inštancie v napadnutej časti, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.935,43\neur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.935,43 eur od 26.03.2018 do zaplatenia,\ndo 3 dní; II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n50 eur do 3 dní; a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.\n6. Odvolací súd v uznesení z 15.2.2023 č. k. 10 CoCsp/21/2022-607, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok\nsúdu prvej inštancie v predmetnej veci a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, okrem iného\nuviedol, že:\nŽalobou z 29.12.2017, doručenou súdu prvej inštancie 3.1.2018, sa žalobkyňa domáhala vydania\nrozsudku, ktorým by súd\nI. určil, že úver zo zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007, uzavretá medzi\nžalobkyňou a žalobou, je bezúročný a bez poplatkov;\nII. žalovanej uložil povinnosť vydať žalobkyni z úverovej zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa\n12.11.2007 bezdôvodné obohatenie vo výške 3.941,16 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania\nod 12.11.2007 až do zaplatenia;\nIII. určil, že zmluva o úvere č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007, uzavretá medzi\nžalobkyňou a žalovanou je neplatná;\nIV. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku;\nV. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur.\nV podaní zo 16.10.2020 zn. „Čiastočné späťvzatie žaloby, doplnenie dokazovania, zastupovanie v\nkonaní“, doručenom súdu prvej inštancie 20.10.2020 (č. l. 361), žalobkyňa o.i. uviedla, že berie žalobu\nspäť v časti\n- určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo zmluvy č. 1659181203 a 1659181502 - I. výrok\nnávrhu,\n- vyhlásenia neplatnosti Zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 - výrok III. návrhu.\nUznesením z 18.12.2020 pod č. k. 26Csp/3/2018-408 súd prvej inštancie\nI. konanie v časti výroku II. žaloby - žalovaná je povinná vydať žalobkyni z Úverovej zmluvy č.\n1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 bezdôvodné obohatenie vo výške 3.941,16 eur s 5,05\n% ročným úrokom z omeškania od 12.17.2008 do zaplatenia a v časti výroku III. žaloby - súd určuje,\nže zmluva o úvere č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 uzavretá medzi žalobkyňou a\nžalovanou je neplatná zastavil;\nII. priznal žalovanej náhradu trov čiastočného zastavenia konania v plnom rozsahu voči žalobkyni s tým,\nže o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením. Takéto\nrozhodnutie bolo odôvodnené čiastočným späťvzatím žaloby a súhlasom žalovanej. Toto uznesenie bolo\n\nriadne zákonom predpísaným spôsobom žalobkyni /jej vtedajšiemu zástupcovi - občianskemu združeniu\nZa práva spotrebiteľov, K. XXX/ doručené až dňa 14.2.2022 - viď doručenku na č. l. 600 (v záhlaví\nuznesenia je nesprávne ako zástupca žalobkyne uvedený G. B., ktorého zastúpenie žalobkyne súd\nprávoplatným uznesením z 19.6.2019 pod č. k. 26Csp/3/2018-269 nepripustil, uznesenie č.l. 408 bolo\nnesprávne doručené občianskeho združeniu J. F. B. D. dňa 7.1.2021 - doručenka č.l. 411, ktorému však\nžalobkyňa odvolala plnomocenstvo dňa 30.9.2020 listinou zn. Výpoveď plnej moci /č.l. 377/, hoci správne\nmalo byť uznesenie č.l. 408 doručené vtedajšiemu zástupcovi žalobkyne - občianskemu združeniu\nOchrana spotrebiteľa - B. L. G., IČO: 52354237 /plnomocenstvo z 30.9.2020 na č. l. 379/), žalobkyňa\nvoči nemu nepodala odvolanie napriek tomu, že súd prvej inštancie zastavil konanie v časti, v ktorej\nnávrh/žaloba nebol vzatý späť (v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom) a naopak\nnezastavil v časti, v ktorej bol návrh vzatý späť (v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru). Toto uznesenie podľa názoru odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 2.3.2022. Odvolací súd\nuložil súdu prvej inštancie ustáliť čo zostalo predmetom konania (z dôvodu uvedenej chyby súdu prvej\ninštancie pri čiastočnom zastavovaní konania i z dôvodu viacerých zmätočných podaní žalobkyne).\n7. Súd prvej inštancie po vrátení mu veci odvolacím súdom vydal uznesenie z 9.6.2023 č. k.\n26Csp/3/2018-641, ktorým I. opravil uznesenie zo dňa 18.12.2020, č. k. 26Csp 3/2018-408 vo výroku I.\nnasledovne: I. Súd konanie v časti výroku II. žaloby - žalovaný je povinný vydať žalobcovi z Úverovej\nzmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 bezdôvodné obohatenie vo výške 1789,97\nEur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.11.2007 do zaplatenia ........; II. konanie v časti výroku I.\nžaloby - určuje, že Úver zo zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 uzavretá medzi\nžalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov zastavuje .\nPrávne uvedené uznesenie odôvodnil ust. § 144. § 145 ods. 1 až 3, § 146 ods. 1 a 2 a § 224 CSP.\nVecne dôvodil, že žalobkyňa v priebehu konania dňa 20.10.2020 vzal žalobu späť v časti výroku I. a III.\nžaloby a dňa 10.3.2021 vzal späť žalobu v časti výroku II. v časti 1.789,97 eur a teda predmetom výroku\nII. zostalo vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.151,19 eur. Súd uznesením z 18.12.2020 č. k.\n26Csp 3/2018-408 konanie v časti výroku II. žaloby - žalovaný je povinný vydať žalobcovi z Úverovej\nzmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 bezdôvodné obohatenie vo výške 3.941,16\nEur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.17.2008 do zaplatenia a v časti výroku III. žaloby súd určuje , že zmluva o úvere č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007 uzavretá medzi\nžalobcom a žalovaným je neplatná zastavuje. Nakoľko žalobkyňa vzal žalobu späť v časti výroku I.\nspäť, súd konanie v tejto časti zastavil. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti výroku II. späť len v\nčasti sumy 1.789,97 Eur , pričom súd uznesením zo dňa 18.12.2020 č. k. 26Csp 3/2018-408 konanie v\nčasti výroku II. zastavil v celej časti (bez návrhu žalobkyne na zastavenie v celej časti), čím prišlo k inej\nzrejmej nesprávnosti, súd vydal opravné uznesenie a o oprave rozhodol tak ako je uvedené vo výroku\nI. tohto uznesenia. Predmetom konania po uvedených zmenách zostáva žalobný petit: II. žalovaný\nje povinný vydať žalobcovi z Úverovej zmluvy č. 1659181203 a č. 1659181502 zo dňa 12.11.2007\nbezdôvodné obohatenie vo výške 2.151,19 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.11.2007 do\nzaplatenia , IV. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a V. žalovaný je povinný\nzaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n14.7.2023. Tu odvolací súd poznamenáva, že správne súd prvej inštancie opravil dátum tvrdeného\npočiatku omeškania (z nesprávneho 12.17.2008 na správny 12.11.2007), nemožno však považovať\nza správnu a právne účinnú opravu (opravným uznesením z 9.6.2023) sumy 3.941,16 eur na sumu\n1.789,97 eur v uznesení zo dňa 18.12.2020 (právoplatnom 2.3.2022) s poukazom súdu na čiastočné\nspäťvzatie žaloby doručené súdu až 10.3.2021, najmä ak s účinnosťou od 2.3.2022 bolo konanie o celom\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (3.941,16 eur) aj s príslušenstvom zastavené, z ktorého\ndôvodu aj čiastočné späťvzatie žaloby (o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.877,68 eur) doručené\nsúdu 10.3.2021 bolo duplicitným a právne neúčinným.\n8. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,\naj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.\nPodľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné podmienky\").\nPodľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie\nzastaví.\nPodľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní\npred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené\nprocesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v\ndôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť\ndokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo\nvydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.\nNa splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú\ntaké vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol\ncieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení CSP. Na vady, ktoré sa týkajú procesných\npodmienok, prihliadne odvolací súd aj vtedy ak neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.\nPokiaľ ide o začatie konania pred civilným súdom, sporový proces je bezvýnimočne ovládaný\ndispozičným princípom. Žalobca sporové konanie iniciuje a určuje jeho „program“. Vada sporového\nkonania v podobe „úplnej“ neexistencie žaloby je tak v praxi nepredstaviteľná. Za takúto vadu žaloby je\nvšak potrebné považovať porušenie zásady ne ultra petitum, t. j. prekročenie žalobného návrhu súdom\nv prípade, ktorý nespĺňa predpoklad uvedený v § 216 ods. 2 CSP, čo predstavuje prípad prisúdenia\nnároku, ktorého sa žalobca nedomáhal.\nPodľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný\nnávrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu\nmedzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\nV súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu\nani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní nebude\nvecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom, ani iným plnením (čo do druhu alebo výšky), než\naké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite.\nOdvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie názoru, že predmetom konania v čase vydania\nnapadnutého (v poradí druhého) rozsudku súdu prvej inštancie bol iba nárok na finančné zadosťučinenie\n500 eur a nárok na náhradu trov konania. Preto ak súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol\ntak, že I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.935,43 eur s úrokom z omeškania\nvo výške 5,05% ročne zo sumy 1.935,43 eur od 26.3.2018 do zaplatenia, do 3 dní; II. žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 eur do 3 dní; III. vo\nzvyšnej časti žalobu zamietol; IV. žalobkyni náhradu trov konania nepriznal; potom nevyhnutne musel\nodvolací súd konštatovať, že uniklo pozornosti súdu prvej inštancie, že rozhodol ultra petitum, teda\nv napadnutom rozsudku priznal viac než bolo žalobou uplatnené, teda bezdôvodne prekročil žalobný\nnávrh, odvolací súd teda zistil vadu, ktorá sa týka procesných podmienok, a keďže ide o nedostatok\nprocesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil\nrozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku a konanie v tejto časti zastavil (§ 391 ods. 1 CSP).\n9. Podľa § 3 ods. 5 ZoOS v znení účinnom do 31.10.2008, proti porušeniu práv a povinností\nustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde\ndomáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ\nzdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.\nOdvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019, v ktorom dovolací súd\nuviedol, že „Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z.z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého\nspotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie\nmá plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\n\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri\nurčení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.\nBude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nstanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“\nNa vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje vo všeobecnosti porušenie práva na\nochranu spotrebiteľa bez potreby, aby toto konkrétne porušenie bolo deklarované vo výroku rozhodnutia.\nV predmetnej veci nebolo možné konštatovať, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoje spotrebiteľské\npráva na súde (vo vzťahu ku všetkým ňou pôvodne uplatneným nárokom /okrem nároku na finančné\nzadosťučinenie/ bolo konanie zastavené, s výnimkou jedného, všetky pre späťvzatie žaloby žalobkyňou).\nVzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že neboli splnené základné predpoklady na\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia od žalovaného, takže v tomto smere bola odvolacia\nnámietka žalovaného dôvodná. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie\nv jeho II. výroku zmenil tak, že žalobu zamietol.\n10. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie.\nPodľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\nPodľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa.\nPodľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\nPodľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60\ndní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nNakoľko odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné znovu rozhodnúť aj o nároku\nna náhradu trov konania. V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného\ni odvolacích konaní) je premietnutý úspech strán v celom konaní, avšak iba vo vzťahu k nároku na\nfinančné zadosťučinenie, nakoľko vo vzťahu k nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie\nneplatnosti úverovej zmluvy bolo už o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté uznesením z\n18.12.2020 pod č. k. 26Csp/3/2018-408. O nároku na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru\nsúd prvej inštancie rozhodol uznesením z 9.6.2023 pod č. k. 26Csp/3/2018-641 (v tejto časti konanie\nzastavil), opomenul však rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k tomuto nároku\na keďže o ňom nerozhodol do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, nemôže už toto uznesenie\ndoplniť (§ 225 ods. 1 a 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP).\nV konaní o zaplatenie finančného zadosťučinenia bol napokon plne úspešný žalovaný a plne neúspešná\nžalobkyňa, a preto podľa § 255 ods. 1 CSP by patrilo právo na plnú náhradu trov konania plne\núspešnému žalovanému voči neúspešnej žalobkyni. Žalobkyňa však v priebehu konania, naposledy\nv jej podaní z 18.9.2023 tvrdila existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP\n(že je psychiatricky liečenou pacientkou preukázala lekárskou správou, je zdravotne ťažko postihnutá,\npoberá invalidný dôchodok 149 eur mesačne, čo bolo potvrdené lustráciou v SP, z lustrácie v RO SR\nvyplýva, že je rozvedená), odôvodňujúcich výnimočné úplné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane,\nsvoje tvrdenia čiastočne zdokladovala a čiastočne boli overené lustráciou v Sociálnej poisťovni, odvolací\nsúd bol názoru, že ňou uvádzané skutočnosti a dôvody predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa,\npreto aplikoval ust. § 257 a žalovanému náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacích konaní)\no zaplatenie finančného zadosťučinenia nepriznal.\n\n11. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§\n426 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1\nCSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods.2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nSúd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.\n(§ 160 ods. 2 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\n\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods.2 CSP)\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania.(§ 430 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Csp/3/2018", "guid": "4f726ded-a4c0-4657-8ff0-3467ec73bff6:c9ac8221-82b9-4f79-8da9-4f0e4799483e", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "dc7d74c1-8148-4e12-99b6-7b415fbd1f64:b3d05066-35f3-449c-bcf6-19c110fa6b0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1", "spisova_znacka": "7Cdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 145, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111201817.1"}, {"guid": "6d9dea77-0ca0-4a44-83a3-1c5780c5c986:118b62ee-9c84-4760-bda7-00f6f9874a1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Csp/3/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26Csp/3/2018 z 27. 11. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2018-11-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6d9dea77-0ca0-4a44-83a3-1c5780c5c986:118b62ee-9c84-4760-bda7-00f6f9874a1a"}], "citovane_v": []}