Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/126/2024 z 25. 7. 2024
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. júla 2024, sp. zn. 6Tos/126/2024, ECLI:SK:KSTT:2024:2124010532.2
Krajský súd Trnava | 6Tos/126/2024 | ECLI:SK:KSTT:2024:2124010532.2 | 2024-07-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 194 ods. 1 písm. b) TP, § 142 ods. 1 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f387905-d0e9-4963-88fc-db5adfd3bb19
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2124010532.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Trnava
6Tos/126/2024
2124010532
25. 07. 2024
JUDr. Katarína Batisová
ECLI:SK:KSTT:2024:2124010532.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo
výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, o návrhu občianskeho združenia Reštart-nový život, IČO: 53790499,
so sídlom Vyhne 454, 966 02 Vyhne, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
a o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o pribratí znalca do
konania, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
zo dňa 22.05.2024, č. k. 104PP/15/2024-412, na neverejnom zasadnutí konanom 25.07.2024 v Trnave,
takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje a vec sa vracia súdu
I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením zo dňa 22.05.2024, č. k. 104PP/15/2024-412
(ďalej len napadnuté uznesenie), podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku pribral do konania doc. PhDr.
Máriu Gažiovú, PhD., s miestom výkonu činnosti P. Jilemnického 2528/21, Spišská Nová Ves, znalkyňu
z odboru: 340000 Psychológia, odvetvie 340200 Klinická psychológia dospelých (ďalej aj znalkyňa).
Okresný súd určil znalkyni, že sa má oboznámiť s kompletným spisovým materiálom a podať písomný
znalecký posudok, v ktorom je potrebné zodpovedať nasledujúce otázky :
1) Charakterizujte resp. zistite stav odsúdeného v aktuálnom čase z hľadiska štruktúry osobnosti
odsúdeného, stupňa jeho intelektu, celkových rozumových schopností a pamäťových funkcií,
charakterových rysov, úrovne duševného a mravného rozvoja.
2) Vyjadrite sa, v čom sa odsúdený zmenil od nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, resp. k akej
konkrétnej zmene štruktúry jeho osobnosti od nástupu výkonu trestu odňatia slobody došlo.
3) Uveďte pravdepodobnosť spáchania trestného činu, najmä vo vzťahu k trestnému činu násilnej
povahy u odsúdeného v horizonte 5 rokov a 10 rokov.
4) Uveďte, aká je aktuálna psychologická prognóza riadneho vedenia života odsúdeného na slobode, a
či je pobyt odsúdeného na slobode pre spoločnosť nebezpečný.
5) Uveďte, aké štandardné nástroje/metódy ste na hodnotenie rizika a preventívnych faktorov u
odsúdeného aplikovali.
6) Uveďte vo vzťahu k odsúdenému konkrétne identifikovateľné rizikové a protektívne faktory, tieto
rozdeľte na statické a dynamické a následne k týmto uveďte aj ich podiel vplyvu na celkové hodnotenie.
7) Vyjadrite sa, či je znalec spôsobilý na aplikáciu vedecky validizovaného predikčného inštrumentu
PCL-R (Psychopathy Checklist Revised) a VRAG (Violence Risk Appraisal Guide) a v prípade ak áno,
vyhodnoťte osobu odsúdeného aj prostredníctvo týchto predikčných inštrumentov.
8) Vyjadrite sa, či z psychologického hľadiska záruku za dovŕšenie nápravy ponúknutej občianskym
združením Reštart – nový život, možno považovať za protektívny faktor, ak áno, prečo a v čom.
9) Vyjadrite sa z psychologického hľadiska k aktuálnemu stavu resocializačného procesu odsúdeného
a to aj vzhľadom k výmere trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému uložený (doživotný) a doposiaľ

vykonanej dĺžke tohto trestu odňatia slobody, a správaniu, plneniu povinností a sociálnym kontaktom
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, a postoju k trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený
resp. postoju k trestnej minulosti ako takej.
10) K akej zmene osobnosti, resp. charakterových vlastností musí u odsúdeného dôjsť, aby jeho
pôvodná resocializačná prognóza spočívajúca v rozumnej istote, že páchateľa trestného činu –
odsúdeného, nie je možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov, bola už po výkone 26
rokov výkonu trestu odňatia slobody vyhodnotená ako priaznivá, a či k tejto zmene u odsúdeného došlo.
11) Vyjadrite sa k stanovenému programu zaobchádzania odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia
slobody, resp. či tento bol v oblasti psychológie stanovený v dostatočnej miere.
12) Iné zistenia, návrhy a odporúčania znalca.
Zároveň okresný súd znalkyni určil, že má podať znalecký posudok v šiestich vyhotoveniach, v lehote
60 dní od prevzatia spisového materiálu sp. zn. 104PP/15/2024.
1.1. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že dňa 23.02.2024 podalo občianske
združenie Reštart - nový život na okresný súd návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody. Vzhľadom na to, že okresný súd pre rozhodnutie o žiadosti o podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody považoval za potrebné posúdiť aj odborné
otázky, okresný súd rozhodol o pribratí znalkyne.
2. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo doručené prokurátorovi Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len
prokurátor) dňa 28.05.2024, občianskemu združeniu Reštart-nový život dňa 03.06.2024, odsúdenému
dňa 29.05.2024, Advokátskej kancelárii Gereg & Messingerová, s.r.o. dňa 29.05.2024, Advokátskej
kancelárii A | K | J | K s. r. o. dňa 31.05.2024 a znalkyni dňa 30.05.2024 (znalkyňa oznámila súdu,
že žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku nebude môcť vyhovieť pre iné neodkladné pracovné
povinnosti, č. l. 440).
3. Prokurátor podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť písomným podaním doručeným okresnému súdu
dňa 31.05.2024. Namietal, že v prípade znalkyne existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú
pochybnosti o jej nezaujatosti. Uviedol, že práve doc. PhDr. Mária Gažiová, PhD. vypracovala na
odsúdeného viaceré znalecké posudky už v minulosti. Ide napríklad o znalecký posudok č. 29/2009
zo dňa 19.08.2009, ale aj znalecký posudok č. 17/2010 zo dňa 27.07.2010 a znalecký posudok zo
dňa 07.08.2006. Vzhľadom na skutočnosť, že znalkyňa už v minulosti vypracovala viacero znaleckých
posudkov na odsúdeného, existujú dôvodné pochybnosti o tom, či by v prípade ustálenia iných záverov
mohla objektívne vypracovať znalecký posudok, ktorý by mohol byť aj v príkrom rozpore so závermi
už ňou vyhotovených znaleckých posudkov. Inými slovami povedané, existujú dôvodné pochybnosti, či
by pribratá znalkyňa tzv. išla proti svojim vlastným záverom, hoc vypracovaným v dávnejšie minulosti.
V posudzovanej veci mal byť z objektívnych dôvodov z príslušného odboru a odvetvia do konania pribratý
znalec, ktorý ešte na odsúdeného nevypracovával žiadny znalecký posudok a ktorému by súčasne boli
ako podklad predložené už v minulosti vypracované znalecké posudky. Zároveň namietal, že pokiaľ
ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia, toto možno s poukazom na § 176 Trestného poriadku
vyhodnotiť ako rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia, keďže v ňom absentuje akákoľvek úvaha
o potrebe vykonania znaleckého dokazovania.
4. K sťažnostným dôvodom prokurátora sa vyjadrilo občianske združenie Reštart-nový život,
prostredníctvom Advokátskej kancelárie Gereg & Messingerová, s.r.o. písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 14.06.2024.
4.1. Občianske združenie Reštart-nový život vo svojom vyjadrení dalo do pozornosti, že prokurátor
v sťažnosti uviedol, že existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú pochybnosti o nezaujatosti
znalkyne. Výraz slova objektívne je výrazom, kde slovník spisovnej slovenčiny uvádza, že ide o
adjektívum, ktoré opisuje existujúci stav zhodujúci sa so skutočnosťou, teda skutočný, predmetný,
nezaujatý, nepredpojatý, nestranný. Prokurátor nič z tohto nekonkretizoval, s výnimkou argumentácie, že
už v minulosti táto znalkyňa vypracovala viacero znaleckých posudkov na odsúdeného, a preto existujú
dôvodné pochybnosti o tom, či by v prípade ustálenia iných záverov mohla pribratá znalkyňa objektívne
vypracovať znalecký posudok, ktorý by mohol byť aj v príkrom rozpore so závermi už ňou vyhotovených
znaleckých posudkov. Inými slovami povedané, existujú dôvodné pochybnosti, či by pribratá znalkyňa
tzv. „išla“ proti svojim vlastným záverom, hoc vypracovaným v dávnejšej minulosti. Táto citácia nemôže
charakterizovať konkrétnu pochybnosť v tom, že by mohlo dôjsť k vyhotoveniu posudku, ktorý by sa
nezhodoval so skutočnosťou, bol nezaujatý, nepredpojatý, nestranný. Naopak, v napadnutom uznesení
zo dňa 31.05.2024 sú zapracované všetky otázky, ktoré žiadal prokurátor, aby boli položené znalcovi.
Ak takto prokurátor urobil, tak potom niet dôvodu na vyvolávanie pochybností ohľadom odpovedí znalca,
ktorý je viazaný zákonom.

4.2. Prokurátor sa sťažoval aj na to, že pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia, toto možno s
poukazom na § 176 ods. 1 Trestného poriadku vyhodnotiť ako rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia,
keďže v ňom absentuje akákoľvek úvaha o potrebe vykonania znaleckého dokazovania. Toto tvrdenie
nekonkretizuje, o ktorom dôvode takto uvažuje, ktorý je uvedený v citovanom ustanovení pod bodmi a,
b, c, d, e. Na verejnom zasadnutí dňa 02.05.2024 prokurátor nenamietal zaprotokolované konštatovanie
predsedu senátu okrem iného aj v tom, že je potrebné do konania pribrať znalcov z odboru psychiatrie
a psychológie na vypracovanie nového znaleckého posudku. Naopak, trval na položení otázok, ktoré
okresný súd do uznesenia prevzal a všetky uviedol pre potreby skúmania odsúdeného znalcom. Verejné
zasadnutie bolo odročené na neurčito za účelom pribratia znalca z odboru psychiatria a psychológia do
konania. Okresný súd určil na vypracovanie znaleckého posudku lehotu 60 dní. Podanou sťažnosťou
je spôsobený prieťah v konaní, keďže bude musieť vo veci rozhodovať Krajský súd v Trnave (ďalej aj
krajský súd).
4.3. Pochybnosti o neobjektivite znalkyne považovalo za účelové, nekonkretizované. Ide o fiktívny
predpoklad prokurátora, ktorý v jeho tvrdeniach nevyjadruje také pochybnosti, ktoré by svedčili o tom,
že by znalkyňa mala konať v rozpore so skutočnosťou, bola nezaujatá, nepredpojatá, nestranná, keďže
takýto prístup znalkyne, ak by tomu nebolo tak, by bol v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.
z.). Bolo toho názoru, že je absurdné, aby vzhľadom na tú skutočnosť, že už znalkyňa niekedy v minulosti
vypracovávala na odsúdeného znalecký posudok mala byť táto akokoľvek zaujatá a neobjektívna. Práve
naopak, to, že znalkyňa niekedy v minulosti robila na odsúdeného znalecký posudok, znamená len
to, že v tom čase, kedy vypracovávala posudok mala znalosť spisu a k stavu prejednávanej veci toho
času. K dnešnému dňu ubehlo od vypracovania znaleckého posudku znalkyňou nielen veľa rokov, ale
rozhodne sa zmenil aj predmet konania, pretože dnes sa bude znalkyňa výlučne vyjadrovať k otázkam,
ktoré navrhol prokurátor. Ak by mal súd postupovať bez konkrétneho uvedenia dôvodu zaujatosti tak,
ako to žiada prokurátor, vytvoril by sa v daných veciach neželaný precedens, že v podstate prokurátor
vyberie znalca, ktorý mu vyhovuje podľa jeho fiktívnych predstáv. Pri osobe odsúdeného je ešte potrebné
konštatovať, že u neho by možno muselo byť vylúčených 80% znalcov pôsobiacich na území Slovenskej
republiky vzhľadom na trestné konania, ktoré boli vedené proti jeho osobe, ktoré nemajú s konaním o
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nič spoločné.
4.4. Ďalej bolo občianske združenie Reštart-nový život toho názoru, že vykonávanie znaleckého
dokazovania v predmetnej veci je vzhľadom na stanovisko ÚVTOS Leopoldov a vypočutie pracovníkov
nadbytočné, pretože už takto vykonané dokazovanie je postačujúce pre autoritatívne rozhodnutie vo
veci súdom, avšak vzhľadom na prejednávanú vec, a keďže ide o odsúdeného, rozumejú postupu a
objektívnosti súdu, ktorý chcel v danej veci vykonať „naddokazovanie“ a z tohto dôvodu do konania
prizval znalca. Pre objektívnosť a „čistotu“ veci s týmto postupom súhlasia, pričom odsúdený poskytne
pribratému znalcovi maximálnu súčinnosť na vypracovanie znaleckého posudku.
4.5. Občianske združenie Reštart-nový život je toho názoru, že sťažnosť prokurátora je neodôvodnená,
postavená na domnienke a doslova je určitým dehonestovaním erudovanej znalkyne, ktorej výsledok
prípadného znaleckého dokazovania dnes nepoznáme, môže byť akýkoľvek, ale bude ho rešpektovať.
Napokon ešte dodalo, že v prípade námietky zaujatosti vo vzťahu k znalcovi je nevyhnutné uviesť
konkrétne dôvody tak, ako to má na mysli zákon a nielen fiktívne domnienky, ktoré v súčasnej dobe robia
len prieťahy v konaní. Navrhlo, aby sťažnosť prokurátora bola v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku zamietnutá ako nedôvodná.
5. Odsúdený sa k sťažnostným dôvodom prokurátora vyjadril prostredníctvom Advokátskej kancelárii A |
K | J | K s. r. o., konkrétne obhajcom JUDr. Erikom Magálom písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 19.06.2024.
5.1. Obhajoba namietala, že tvrdenie prokurátora, že do konania je potrebné pribrať znalca, ktorý na
odsúdeného ešte nikdy nevypracoval znalecký posudok, sa prieči ustálenej rozhodovacej praxi nielen
súdov, ale aj orgánov činných v trestnom konaní. Nie je ničím výnimočným, že súdy a orgány činné
v trestnom konaní aj s ohľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania priberajú do trestného
konania znalcov, ktorí v minulosti v iných trestných konaniach zrealizovali znalecké vyšetrenie resp.
skúmanie toho istého obvineného. Napokon i v trestných konaniach vedených proti odsúdenému
v minulosti vypracovali znalecké posudky tí istí znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a z odboru psychológia (ktoré sú súčasťou súdneho spisu na dátovom nosiči na č. l. 45 spisu):
- v trestnej veci ČVS: PPZ-133/NKA-PZ-ST-2012 vypracovali znalecký posudok MUDr. Ivan André, PhD.
(48/2017), MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. (15/2017) a RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. (80/2017),
- v trestnej veci ČVS: PPZ-267/NKA-PZ-VY-2015 vypracovali znalecký posudok MUDr. Ivan André, PhD.
(79/2017), MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. (20/2017) a RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. (106/2017),

- v trestnej veci ČVS: PPZ-79/NKA-PZ-ST-2014 vypracovali znalecký posudok MUDr. Ivan André, PhD.
(81/2017), MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. (21/2017) a RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. (109/2017),
- v trestnej veci ČVS: PPZ-842/NKA-FP-BA-2017 vypracoval znalecký psychologický posudok RNDr.
Mgr. Dušan Kešický, PhD. (48/2018).
5.2. Menovaní znalci boli pritom do konaní pribratí uznesením rôznych vyšetrovateľov NAKA, kde takýto
procesný postup nepredstavoval žiadnu prekážku v konaní a dokazovaní. O tieto znalecké posudky sa
súd opieral ako o dôkaz pri rozhodovaní v dnes už právoplatne skončených trestných veciach vedených
na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 7Tk/2/2019 a 5Tk/2/2020. Minulá znalecká činnosť vo
vzťahu k tomu istému odsúdenému nemôže byť sama osebe dôvodom vylúčenia znalca zo znaleckého
skúmania v trestnom konaní. Uvedené potvrdzuje i súdny výklad, v zmysle ktorého: ,,Pochybnosti u
znalca teda môžu nastať pre pomer k veci - ak je znalec sám účastníkom konania, alebo rozhodnutím,
ktoré je zavŕšením tohto konania, môžu byť dotknuté jeho práva a povinnosti, alebo pomer k osobe ak znalec nemá neutrálny vzťah k zadávateľovi.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.12.2019,
sp. zn. 3Tdo/75/2019).
5.3. ,,Obvinený namietal, že znalec poškodeného ošetroval. Vychádzajúc však z citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 2 Trestného poriadku ako znalec na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribratý lekár,
ktorý zomrelého ošetroval počas choroby, ktorá smrti prechádzala, iné zákonné obmedzenie Trestný
poriadok nepozná. Aj keby znalec poškodeného ošetroval, predmetom znaleckého dokazovania nebolo
preverovanie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti poškodenému, ale popísanie mechanizmu
vzniku zranenia poškodeného, ktoré poskytnutiu zdravotnej starostlivosti predchádzalo, a ktoré s
mechanizmom vzniku zranenia nemá žiaden súvis, preto táto samotná skutočnosť (pokiaľ by aj znalec
ošetrujúcim lekárom poškodeného bol) nie je sama osebe takej intenzity a obvinený to ani netvrdí,
že by bol spôsobilý pochybnosti o nezaujatosti znalca vyvolať, keďže neprekročil rámec bežného
pracovného vzťahu, vzťahu lekára a pacienta, ktorý ako to bolo už vyššie naznačené, nie je spôsobilý
sám osebe pochybnosti o nezaujatosti znalca vyvolať.“ (uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2024, sp. zn.
4Tdo/31/2023).
5.4. Obhajoba ďalej poukázala na relevantné právne závery uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
24.09.2018, sp. zn. 6Tdo/81/2017, v zmysle ktorých: „Pre úplnosť však dovolací súd odôvodnenie
krajského súdu dopĺňa v tom smere, že je nevyhnutné poukázať na ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak možno
mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho
nezaujatosti. Dôvody pre vylúčenie znalca sú v citovanom ustanovení konštruované v podstate zhodne
ako dôvody pre vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb podľa § 31 ods. 1 Tr.
por. O pomer znalca k veci pôjde vtedy, ak je znalec sám stranou konania alebo rozhodnutím, ktoré je
zavŕšením tohto konania, môžu byť dotknuté jeho práva a povinnosti. O pomer znalca k osobe pôjde
vedy, ak znalec nemá neutrálny vzťah k zadávateľovi, prípadne ak má znalec príbuzenský, priateľský
alebo naopak nepriateľský vzťah k stranám konania či ich zástupcom. V minulosti iný senát najvyššieho
súdu k posudzovanej otázke zaujal názor, že ak by sme prijali záver obvineného, podľa ktorého by mal
byť znalec vylúčený z podania znaleckého posudku aj z toho dôvodu, že v minulosti prišiel do kontaktu
pri výkone svojho povolania s osobou, ktorej sa úkon týka (bez preukázania akéhokoľvek priateľského
alebo príbuzenského vzťahu), aplikujúc tento výklad na § 31 ods. 1 Tr. por., by to potom znamenalo, že
z rozhodovania o trestnej veci určitého obvineného by musel byť vylúčený aj sudca, ktorý už niekedy
v minulosti rozhodoval v akejkoľvek inej trestnej veci tohto obvineného. Z uvedenej komparácie je
zrejmé, že takto extenzívny výklad § 11 ods. 1 zákona o znalcoch by bol v zrejmom rozpore tak s
konštantnou judikatúrou, ako aj so zámerom zákonodarcu, ktorý sledoval pri konštruovaní predmetného
ustanovenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2017, sp. zn. 2 Tdo 55/2017). V predmetnom
trestnom konaní nebol preukázaný medzi znalkyňou a osobami, ktoré ňou boli v rámci znaleckého
skúmania vyšetrované, žiaden hlbší vzťah vybočujúci z rámca lekár (znalec) a pacient (vyšetrovaný).
Len samotná skutočnosť, že znalkyňa je zároveň ošetrujúcou lekárkou poškodenej, nesvedčí v zmysle
vyššie uvedeného ani o jej pomere k veci, a preto je zrejmé, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
g) Trestného poriadku v tomto prípade nie je naplnený.“
5.5. Z uvedeného jednoznačne analogicky vyplýva záver, že skutočnosť, že znalkyňa doc. PhDr. Mária
Gažiová, PhD. v minulosti po predchádzajúcom znaleckom vyšetrení vypracovala na odsúdeného
znalecké posudky automaticky nemôže za žiadnych okolností bez ďalších bližších konkrétnych dôvodov
(ktoré prokurátor neuviedol) zakladať jej vylúčenie zo znaleckého dokazovania. Uvedené platí o to viac,
že predmet tohto trestného konania o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je
celkom odlišný od predmetu trestných konaní, v ktorých v minulosti (pred 14 a viac rokmi) znalkyňa

vypracovala znalecké posudky vo vzťahu k osobe odsúdeného, a to aj samotným zadaním znaleckého
dokazovania v napadnutom uznesení (v ktorom okresný súd úplne vyhovel požiadavkám prokurátora
na znenie otázok na znalkyňu).
5.6. V konečnom dôsledku obhajoba dala do pozornosti, že ani znalkyňa doposiaľ neoznámila súdu
žiaden dôvod pre svoje vylúčenie v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z., čo len potvrdzuje záver,
že neexistujú žiadne dôvody pre jej vylúčenie zo znaleckého dokazovania.
6. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
7. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal
prokurátor sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť bola podaná
voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - prokurátor a v zákonom
stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že sťažnosť prokurátora
je dôvodná, aj keď sčasti z iných dôvodov ako uviedol prokurátor.
8. Podľa § 16 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z., zadávateľ, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci, je
povinný pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti
včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu,
zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 8
písm. a). Ak ide o zložitú vec, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť
zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z
hľadiska posudzovania veci.
9. Preskúmavajúc najskôr konanie predchádzajúce rozhodnutiu krajský súd zistil, že okresný súd
nepostupoval v zmysle vyššie citovaného § 16 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. Zo spisového materiálu
totiž krajský súd zistil len toľko, že okresný súd na verejnom zasadnutí dňa 02.05.2024 konštatoval,
že „nebol pripojený spis z OS Prešov a je potrebné do konania pribrať znalcov z odboru psychiatrie
a psychológie na vypracovanie nového ZP, s tým, že na vypracovanie ZP bude určená lehota 60 dní.
Zároveň súd v zmysle návrhu obhajcov zabezpečí spisy OS Banská Bystrica 7Tk/2/2019 a 5Tk/2/2020
ako aj spis OS Prešov 3T/23/2008.“
10. Zo spisového materiálu bolo zistené, že okresný súd si nesplnil povinnosť podľa § 16 ods.
7 zákona č. 382/2004 Z. z., keď pred vydaním napadnutého uznesenia nekontaktoval znalkyňu,
aby zistil možnosť uskutočnenia úkonu do 60 dní, neozrejmil znalkyni obsah a rozsah znaleckého
dokazovania, ani druh znaleckého úkonu a nekonzultoval so znalkyňou správnosť zadaných úloh, keďže
o takomto postupe v súdnom spise neexistuje žiadny záznam. Splnenie tejto povinnosti je dôležité
z toho hľadiska, aby okresný súd položil znalkyni kvalitné a zmysluplné otázky, ale zároveň sa tým
predchádza aj prieťahom v konaní, predlžovaniu lehôt na znalecké dokazovanie a nezmyselnému
priberaniu a následnému zrušeniu a priberaniu nových znalcov do konania (znalec totiž môže, pokiaľ
s ním okresný súd nekomunikuje po vydaní uznesenia o pribratí oznámiť, že je zaujatý, že z dôvodu
pracovných, zdravotných dôvodov nemôže v danej lehote vyhotoviť znalecký posudok a pod.), čo
zbytočne narúša primeranú rýchlosť trestného konania.
11. Súčasne bolo povinnosťou okresného súdu v zmysle § 176 ods. 1 Trestného poriadku napadnuté
uznesenie náležite odôvodniť, pričom ani v tomto smere okresný súd nepostupoval v súlade so
zákonom. Okresný súd v napadnutom uznesení nevysvetlil, z akého dôvodu rozhodol o nevyhnutnosti
vypracovania znaleckého posudku znalcom z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia
dospelých a prečo nepostačuje dokazovanie doposiaľ zabezpečenými dôkazmi, a čo sa má týmto

znaleckým dokazovaním vo vzťahu k odsúdenému zistiť (nestačí len položiť znalcovi otázky vo výroku
uznesenia), prípadne či niektorá zo strán toto dokazovanie vôbec navrhla.
12. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991
Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a
sporovým stranám (účastníkom) umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu
vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok
rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sporová strana
(účastník konania) nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov.
13. Vyššie uvedené procesné pochybenia okresného súdu sú zásadné a bez ďalšieho sú dôvodom na
to, aby krajský súd napadnuté uznesenie bez jeho vecného prieskumu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu, aby o nej znovu konal a rozhodol.
14. Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude postupovať v zmysle § 16 ods. 7 zákona č. 382/2004
Z. z., teda zvolí si konkrétneho znalca v zozname znalcov, tohto bude kontaktovať za účelom zistenia,
či znalec môže vykonať znalecký úkon v súdom stanovenej lehote, prípadne s ním prekonzultuje aj
ďalšie skutočnosti uvedené v spomínanom ustanovení, následne o tom vyhotoví záznam, prípadne
komunikáciu so znalcom, pokiaľ bude písomná založí do spisu. Až po prekonzultovaní potrebných
skutočností so znalcom okresný súd rozhodne uznesením o pribratí znalca, určí znalcovi otázky, ktoré
má zodpovedať a toto uznesenie odôvodnení a tiež znalca náležite poučí. V prípade ak okresný súd
rozhodne o pribratí takého znalca do konania, ktorý už v minulosti vykonával znalecký posudok na
odsúdeného, súčasťou odôvodnenia uznesenia bude aj vysporiadanie sa s námietkou prokurátora,
či takýto znalec môže/nemôže byť vo vzťahu k odsúdenému objektívne zaujatý, ak už v minulosti
vykonával znalecké skúmanie vo vzťahu k odsúdenému v inom trestnom konaní. Nateraz musí ale
krajský súd dodať, že sťažnostné námietky prokurátora (bez ďalšieho) sa javia ako absolútne nenáležité,
tak ako to správne poznamenala obhajoba v tomto konaní.
15. Na záver Krajský súd v Trnave upozorňuje okresný súd, aby predmetnej veci venoval zvýšenú
pozornosť, nakoľko návrh občianskeho združenia Reštart-nový život o podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody bol okresnému súdu doručený dňa 23.02.2024. Je potrebné
urýchlene konať, aby vo veci nevznikali prieťahy v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.