{"guid": "b28b0975-6a13-4e3f-8755-fe13a3aea2d3:0ab77527-7c36-4b21-99a6-89e61c1b09d3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2117216122.2", "spisova_znacka": "26CoCsp/22/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/22/2023 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. mája 2024, sp. zn. 26CoCsp/22/2023, ECLI:SK:KSTT:2024:2117216122.2", "identifikacne_cislo": "2117216122", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Jozef Mačej", "sudca_id": 54, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jozef-macej-54", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ab77527-7c36-4b21-99a6-89e61c1b09d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2117216122.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2117216122.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2117216122.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n26CoCsp/22/2023\n2117216122\n29. 05. 2024\nMgr. Jozef Mačej\nECLI:SK:KSTT:2024:2117216122.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.\nĽuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v sporovej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXX\nXXXX, C. XXXX/XXX, D., zast. splnomocnenou zástupkyňou: E. F., nar. XX. XXXXXX XXXX, D. XXX,\nproti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zast.\nsplnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho\n16, Bratislava, o 2.957 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava\nč. k. 33Csp/143/2017-214 zo dňa 11. mája 2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I/ v časti uloženia povinnosti\nžalovanej zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.957 eur p o t v r d z u j e a v časti úroku z omeškania m\ne n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 2.957 eur od\n6.4.2018 do zaplatenia, pričom v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamieta.\nII. Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania ( o zaplatenie bezdôvodného\nobohatenia ) v rozsahu 26 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie výrokom I/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi\n2.957 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.957 eur od 4.10.2017 do zaplatenia a výrokom\nII/ rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi\nv časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 24,2 %.\n2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\n( ďalej len ,, Obch.z.“ ); § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 až 3, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 zák. č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len ,, O.z.“ ).\n3. Vecne dôvodil súd prvej inštancie tým, že predmetnú vec znova rozhodoval a posudzoval vo\nvymedzenej zrušenej časti výroku II/ ( uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.957 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.957 eur od 4.10.2017 do zaplatenia )\na výroku V/ o náhrade trov konania v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia zmysle uznesenia\nodvolacieho súdu č.k. 26CoCsp/52/2021-178 z 28.10.2022, ktorý v uvedených výrokoch zrušil rozsudok\nokresného súdu Trnava č. k. 33Csp/143/2017-160 zo dňa 25. mája 2021 pre nepreskúmateľnosť a\nvec v danom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po opätovnom\nskutkovom i právnom posúdení veci dospel súd prvej inštancie opäť k záveru, že nárok žalobcu na\nvydanie bezdôvodného obohatenia je opodstatnený, lebo vznikol titulom plnenia z absolútne neplatnej\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere pre rozpor výšky úroku s dobrými mravmi podľa § 39 O.z., ktorý bol\nvo výške 29,55 % (nesporný údaj, ktorý uviedla jednak žalovaná v odvolaní na č.l. 165 spisu a tiež\n\nžalobca v rámci svojho záverečného prednesu, keďže tento údaj v zmluve o revolvingovom úvere\nuvedený nebol, ani vtedy byť nemusel, avšak strany sa na jeho výške zhodli, preto ju súd prevzal)\npresahujúcej dvojnásobok úrokovej miery stanovenej NBS v bankách pri obdobnom spotrebiteľskom\núvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v novembri 2007 vo výške 13,84 % p.a. (tento údaj musí byť\nžalovanej zrejmý aj z jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v poskytovaní spotrebiteľských úverov),\nteda dvojnásobok činí 27,68 % a poskytnutý úver žalobcovi zo strany žalovanej mal úrok vyšší ako\ntento dvojnásobok ( 29,55 ? 27,68 ), čo sa prejavilo aj vo výške odplaty, keď za celkovo poskytnuté\nplnenie žalobcovi titulom zmluvy o revolvingovom úvere z novembra 2007 vo výške 3.832,97 eur ( v roku\n2007 v sume 801,50 eur a 3x po 1.010,49 eur v rokoch 2009, 2011 a 2013 ) bola žalovanej zrážkami\nzo mzdy žalobcu vrátená suma 10.827 eur, teda nad rámec istiny mu plnil žalobca 6.994,03 eur za\nposkytnutých 3.832,97 eur, čo nie je v súlade s dobrými mravmi. Úroky 29,55 % boli teda neprimerane\nvysoké, lebo prevyšovali úroky v bankách o viac ako 100 %. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy\nnie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 O.z.\nAbsolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti za\nneprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu\núžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn.\n3Co/151/2013 z 25.9.2013 ). Hoci maximálna výška úrokov ( ako odplaty za užívanie požičanej finančnej\nčiastky ) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je\nponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí\nbyť v súlade s ustanovením § 39 O.z., teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý\ntakouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu\nmieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( porovnaj rozhodnutie NS SR\nsp.zn. 1MCdo/1/2009 ). Vzhľadom na dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia ( dohoda o úžerníckych\núrokoch ) súd prvej inštancie neriešil ďalšie námietky ohľadom nesprávne uvedenej RPMN v zmluve,\nktorá nezodpovedala skutočne poskytnutej finančnej čiastke žalobcovi na jeho účet, ale vychádzala\nzrejme z výšky sumy úveru pred jeho započítaním, ani ohľadom nedostatku písomnej formy pri ďalších\nposkytnutých úveroch, keď nebolo v konaní preukázané dodávateľom ani oznámenie o ich poskytnutí,\nlebo dôsledok aj v prípade bezúročnosti prvého úveru, či nedostatok formy pri ďalších revolvingoch\nby bol stále ten istý ( povinnosť zaplatiť žalovanú sumu ), keď predmetom konania ostal už iba nárok\nvymedzený podaným odvolaním žalovanej. Preukázanie plnenia z absolútne neplatnej zmluvy podľa §\n39 O.z., malo za následok vznik nároku žalobcu na vydanie sumy nad rámec žalovanou poskytnutého\nplnenia z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 O.z. Väčšina z tejto sumy bola však už\npremlčaná podľa § 107 ods. 2 O.z. v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, teda všetky splátky platené\npred 23.6.2014 ( lebo žaloba bola podaná na súd dňa 23.6.2017 ), a tak mal žalobca nárok na vrátenie\nsplátok splatených žalovanej po tomto dátume, t.j. podľa prehľadu splátok je to 32 plnení po 100,25 eur\n+ 49,75 eur, čo predstavuje 3.257,75 eur. Po zrušení prvoinštančného rozsudku súdom druhej inštancie\nostal predmetom konania len nárok žalobcu na zaplatenie istiny 2.957 eur, preto v tejto časti súd prvej\ninštancie žalobe opätovne vyhovel aj s požadovaným príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania 5 % ročne\nz istiny od 4.10.2017 do zaplatenia, lebo žalovaná bola v omeškaní už od nasledujúceho dňa po ich\nprijatí.\n4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2, v spojení\ns § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,C.s.p.“ ). Vzhľadom na\nčiastočný úspech strán v spore súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná s väčším úspechom\nmá voči protistrane žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,2% zodpovedajúcom\npomeru jeho úspechu k predmetu konania 7.795,53 eur vo výške, o ktorej bude rozhodnuté po\nprávoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením vyššieho súdneho\núradníka. K percentuálnemu výpočtu úspechu žalovanej dospel prvoinštančný súd tak, že v časti o\nvydanie bezdôvodného obohatenia 2.957 eur nebola úspešná ( žalobe žalobcu bolo vyhovené ) a v časti\no vydanie 4.838,53 eur bola úspešná ( žaloba bola zamietnutá ); jej čistý úspech preto predstavuje\n24,2% ( 4.838,53 eur zo 7.795,53 eur je 62,1 % úspech - 37,9 % neúspech ).\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 33Csp/143/2027-214 zo dňa 11. mája 2023 podala\nvčas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby. Podanie odvolania odôvodnila\nnesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, na základe ktorého súd\nvyhovel žalobe a tiež pre nepreskúmateľnosť pre absenciu odôvodnenia ohľadne podstatných záverov\nprvoinštančného súdu. Uviedla, že porovnávanie úroku s priemernými úrokovými sadzbami bánk nemá\noporu v žiadnom právnom predpise, a súčasne je v rozpore s § 502 Obch. z. Dôvod, pre ktorý súd mal\n\nuvedené ustanovenie Obch. z. použiť vyplýva z toho, že (a) právna regulácia zmluvy o úvere výslovne\nupravila pravidlo, podľa ktorého „Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo\nna základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“ (b) právna úprava teda\nvylučuje zneplatňovanie dohody o úroku ako celku, čo podľa žalovanej zodpovedá aj ustanoveniu § 41\nO.z. Súd prvej inštancie v konaní neustálil a v rozsudku nezdôvodnil, na základe čoho ( akého dôkazu )\ndospel k tomu, že omeškanie vzniklo dňa 4.10.2017. Podľa obsahu súdneho spisu žalobcu vyzýval na\ndoplnenie a opravu žaloby, k čomu malo dôjsť až po výsluchu 18.12.2017. Ani vtedy sa ešte do žiadneho\nomeškania nedostala.\n6. Odvolací súd podľa § 34 C.s.p., po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.s.p. ),\noprávnenou osobou ( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( § 355\nods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( § 363 C.s.p. ),\npreskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380\nC.s.p. ), postupom bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že\nodvolanie žalovanej čo do napadnutého výroku I/ t.j. povinnosti zaplatenia istiny nie je dôvodné a naopak\nv napadnutej časti úroku z omeškania je dôvodné.\n7. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7.795,53 eur a príslušenstva titulom vydania bezdôvodného\nobohatenia najmä z dôvodu, že úverová zmluva č. 8100003478 je pre dojednanie úroku vo výške 29,55\n% ročne v rozpore s dobrými mravmi a teda absolútne neplatná ( viď bod 7 rozsudku súdu prvej\ninštancie ). V predmetnom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil, že dohodnuté ustanovenia o výške\núrokovej sadzby ( 29,55 % p.a. ) a v nadväznosti naň aj výška RPMN odporujú dobrým mravom, a preto\nsú neplatné ( § 39 O.z. ) a keďže túto časť zmluvy nemožno oddeliť od jej zvyšnej časti, je neplatnou celá\nzmluva o spotrebiteľskom úvere, čo má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške.\nS týmto záverom sa potom v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, keďže neplatnosť zmluvy o\núvere uzavretej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom v dôsledku rozporu s dobrými mravmi\nje daná výškou ročnej percentuálnej miery nákladov, a v tomto prípade ide o neprimerane vysoké úžernícke úroky, keď úroky v bankách pri porovnateľných úveroch predstavovali max. 13,84 % p.a.\n8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti\nžalovanej zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.957 eur ako vecne správne potvrdil.\n9. Čo sa týkalo námietky odvolateľky, že nie je zrejmé, prečo sa dostala do omeškania so zaplatením\nžalobcovi pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia 4.10.2017, dôvodila, že rozhodnutie súd prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací\nsúd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením\nje omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,\nak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale\nnesprávne ho interpretoval na daný prípad ).\n10. Odvolací súd dospel k záveru, že pre určenie začiatku omeškania s plnením bezdôvodného\nobohatenia je rozhodujúce zistenie, kedy žalobca vyzval žalovanú na plnenie a v akej lehote a ak takejto\nvýzvy niet, za prvú výzvu je možné považovať až doručenie žaloby žalovanej, kedy sa dlh stane splatným\nv deň po doručení žaloby a ak dlžník nesplní svoj dlh, dostáva sa do omeškania s plnením od tohto dňa\n( deň nasledujúci po doručení žaloby ). Ustanovenie § 563 O.z. ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň\nnasledujúci potom, ako ho o plnenie požiadal. Ak dlžník nesplní svoj dlh ihneď, nasledujúci po dni, kedy\nbol na plnenie vyzvaný, bude v omeškaní s plnením dlhu.\n11. V predmetnej veci nebolo preukázané, že by bol býval žalobca pred podaním žaloby zaslal\nžalovanej kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie, ktoré by\nodôvodňovalo priznanie doby omeškania od 4.10.2017, preto za takúto výzvu možno považovať až\ndoručenie žaloby žalovanej ( doručená 4.4.2018 ). Za deň zročnosti pohľadávky je potom potrebné\npovažovať deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej, teda 5.4.2018. Až neuhradením pohľadávky\nv deň splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania, t.j. za prvý deň omeškania možno považovať až\ndeň 6.4.2018. Preto súd prvej inštancie pochybil, ak priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z\nomeškania od 4.10.2017.\n\n12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej časti prvého výroku, o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania tak, že\nžalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.957 eur od 6.4.2018\ndo zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania ( úrok z omeškania od 4.10.2017 do 6.4.2018 )\nžalobu zamietol.\n13. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania odvolací súd\nrozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 C.s.p. Žalobca žiadal\nv konaní pred súdom prvej inštancie o priznanie sumy 7.795,53 eur s úrokom z omeškania vo výške\n5 % ročne zo sumy 7.795,53 eur od 23.6.2017 do zaplatenia ( č.l. 118 ), čo znamená, že v prípade\nplného úspechu by mu bola ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu priznaná suma 10.500,47 eur ( istina\n7.795,53 eur a úrok z omeškania 2.704,94 eur, t.j. úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 7.795,53 eur\nod 23.6.2017 do 29.5.2024 ) a úspešný bol v časti jeho požiadavky o zaplatenie sumy 3.890,32 ( istina\n2.975 eur a úrok z omeškania 915,32 eur, t.j. úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.975 eur od 6.4.2018\ndo 29.5.2024 ). Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 37 %\n( 3.890,32 : 10.500,47 eur x 100 ) a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 63 % (100 % - 37 %), čo v\nkonečnom dôsledku znamená úspech žalovanej 26 %.\n14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n( § 419 C. s. p. ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s. p. ).\nDovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §\n426 C. s. p. ).\n\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 C. s. p. ).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).\nSúd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci\n( § 160 ods. 2 C.s.p. ).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n( § 429 ods. 2 C. s. p. ).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania ( § 430 C. s. p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.\ns. p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Csp/143/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "1782e9b4-5bc6-4731-9568-12016d375dfb:38b9fbd8-6eb8-4576-97cb-1fc0ed285cc2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1212206530.1", "spisova_znacka": "3Co/151/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/151/2013 z 22. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1212206530.1"}], "citovane_v": []}