{"guid": "1cb73e48-f56c-4d18-aead-52da62c48dd9:08e0c456-cbc0-4714-922c-1ba062ed2bb9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2117214967.3", "spisova_znacka": "21CoCsp/12/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/12/2023 z 28. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. novembra 2024, sp. zn. 21CoCsp/12/2023, ECLI:SK:KSTT:2024:2117214967.3", "identifikacne_cislo": "2117214967", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Zlatica Javorová", "sudca_id": 283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zlatica-javorova-283", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08e0c456-cbc0-4714-922c-1ba062ed2bb9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2117214967.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2117214967.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2024:2117214967.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Trnava\n21CoCsp/12/2023\n2117214967\n28. 11. 2024\nJUDr. Zlatica Javorová\nECLI:SK:KSTT:2024:2117214967.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu\nJUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: A. B., nar. X. XXXXXXXXX XXXX,\ntrvalo bytom C. D. XXXX/XXX, E., proti žalovaným: 1. Československá obchodná banka, a.s., Žižkova\n11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, 2. Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova 3351, 920 01 Hlohovec, IČO:\n36 253 073, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o, Mierové\nnámestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, 3. EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821\n09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Remedium\nLegal, s.r.o, Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o zaplatenie\n9.786,20 eur a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. januára 2023 č.\nk. 22Csp/132/2017-218, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku o zamietnutí žaloby\n- v časti o zaplatenie sumy 9.786,20 eur titulom bezdôvodného obohatenia, a\n- v časti o určenie, že úver zo dňa 3.1.2007, ktorý žalobcovi poskytol žalovaný 1/ je bezúročný a bez\npoplatkov, p o t v r d z u j e,\na v zostávajúcej časti I. výrok r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho II. výroku r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu v celom rozsahu zamietol; II. žalovanému\n1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Právne svoje\nrozhodnutie odôvodnil ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom\nku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „Obch.z.“); § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o\nSlovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZoSÚ“); § 52 ods. 1 až 3, § 53\nods. 1 až 4 , § 54 ods. 1 až 2 , § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 151a, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151m\nods. 4 a 6, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia\núverovej zmluvy (ďalej len „O.z.“); § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou z 5.6.2017 domáhal\nvydania rozhodnutia, ktorým by súd (1) žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.786,20\neur titulom bezdôvodného obohatenia; (2) určil, že úver zo dňa 3.1.2007, ktorý žalobcovi poskytol\nžalovaný 1/ je bezúročný a bez poplatkov; (3) určil, že žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov\nako neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka\npodľa § 53 ods. 4 písm. k/ O.z.; (4) určil, že právne úkony žalovaného 1/ smerujúce k realizácii výkonu\n\nzáložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.\nXXXX, vedeného Okresným úradom - katastrálny odbor v E., okres Trnava, obec E., katastrálne územie\nE., časť A: stavby súpisné číslo XXXX, na parcele číslo 8259/6, druh stavby 9, popis stavby bytový\ndom - C. F. XXX, XXX, XXX, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na liste\nvlastníctva číslo XXXX, časť B: byty a nebytové priestory vchod: C. XXX, 3.p., byt č. XX, podiel priestoru\nna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6824/417304, účastník právneho vzťahu: 45,\nvlastník B. A., C. XX, E., SR, dátum narodenia X.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, sú neplatné;\n(5) žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť náhradu trov konania. Žalobu\nodôvodnil tým, že dňa 3.1.2007 uzatvoril žalobca ako Dlžník so žalovaným 1/ ako veriteľom Zmluvu\no spotrebiteľskom úvere č. 050576 (ďalej len „Zmluva“), pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy\nbol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného 1/, na zabezpečenie pohľadávky\npodľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 050576/Zal/l, zapísané na liste vlastníctva\nč.XXXX, vedeného Okresným úradom - katastrálny odbor v E., Okres Trnava, Obec E., katastrálne\núzemie E., Časť A: Stavby Súpisné číslo XXXX, na parcele číslo 8259/6, Druh stavby 9, Popis stavby\nbytový dom -C. F. XXX,XXX,XXX, Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na liste\nvlastníctva číslo XXXX, Časť B: Byty a nebytové priestory Vchod: C. XXX, 3.p.. Byt č. XX, podiel priestoru\nna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6824/417304, Účastník právneho vzťahu: 45,\nVlastník B. A., C. XX, E., SR, Dátum narodenia XX.XX.XXXX, Spoluvlastnícky podiel 1/1. Žalovaný 1/\nmal poskytnúť úver žalobcovi vo výške 670.000 Sk v prepočte 22.239,93 eur. Reálne poskytol žalovaný\n1/ žalobcovi úver vo výške 665.310 Sk v prepočte 22.084,25 eur, pretože si odpočítal poplatok za\nposkytnutie úveru vo výške 4.690 Sk t. j. 155,68 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník splatí úver\nnajneskôr do 30 rokov od termínu jeho dočerpania. V zmluve absentuje konečný termín splatnosti\npričom ide o absenciu náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, preto sa poskytnutý úver považuje za\nbezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.\nd/, g/, i/ a k/, preto podľa § 4 ods. 3 sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úver je\nbez uvedenia účelu. Do dnešného dňa žalobca zaplatil 31.870,45 eur pričom úver preplatil o 9.786,20\neur. Napriek tomu, že žalobca zaplatil 31.870,45 eur za poskytnutých 22.084,25 eur žalovaný 1/ oznámil\nžalobcovi, že eviduje pohľadávku, ktorú žiada zaplatiť a to vo výške 19.544,11 eur a pre ktorú vyhlásil\nmimoriadnu splatnosť čo je v demokratickom štáte netolerovateľné, pretože ide zo strany dodávateľa\no úžeru. Žalobca bol povinný platiť splátku vo výške 4.310 Sk v prepočte 143,07 eur, ktoré platil.\nŽalobca mal zaplatiť podľa zmluvy ku dňu zosplatnenia úveru za 101 mesiacov 14.078,94 eur. K tomuto\ndňu zosplatnenia zaplatil žalobca 15.570,45 eur. Na základe uvedeného nebol dôvod, aby žalovaný l/\nzosplatnil úver. Žalobca platil ďalej a k dnešnému dňu zaplatil od spoplatnenia úveru ešte 16.300 eur.\nSpolu žalobca zaplatil žalovanému 1/ 31.870,45 eur pričom poskytnutý úver bol vo výške 22.084,25\neur a tak vzniklo na strane žalovaného 1/ bezdôvodné obohatenie. O tomto sa žalobca dozvedel\nako sa obrátil o pomoc na občianske združenie na ochranu spotrebiteľov. Zároveň požiadal Odbor\nochrany spotrebiteľa pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky o posúdenie zmluvy, ktorú k\nžalobe prikladá, kde je uvedené, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a to Dohodu\no zrážkach zo mzdy, neprimerane vysoké pokuty, poplatky za poskytnutie úveru, za čerpanie úveru, za\nsprávu úveru a zároveň, že v zmluve absentujú povinné náležitosti podľa ZoSÚ ako sú vyššie uvedené.\nIde o neprimerané zosplatnenie úveru - banka nastavila zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení\núveru ju už platenie v splátkach nezaujíma a bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú\nsituáciu, na ktorej konci je strata strechy nad hlavou. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade\nso zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v\nsúlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi (§ 2 písm. u/ a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné\nprávo má byť výhradne iba „ultima ratio\" spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nerešpektovala nič\n-žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, ide o neplatný\nprávny úkon s poukazom na § 39 O.z. Poukázal na výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči\ndobrým mravom (§ 3 ods. l O.z.) a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/108/2011 z 22.11.2011,\nKrajského súdu v Prešove z 25.9.2013 sp. zn. 3Co/1512013. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho\nnedostatočná informovanosť aj z dôvodu roztrieštenosti právnej úpravy spotrebiteľského práva, mu\nnemôže byť na ujmu. Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 050576 bola uzavretá na základe nekalých\npraktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky, porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa. Žalobca žiadal, aby súd podmienky vyhlásil za neprijateľné podľa § 153 ods.\n3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil v čase keď tieto skutočnosti nastali. Namietal, že pri\nuzatváraní zmluvy nebola poskytnutá odborná pomoc. Žalovaný 1/ zanedbal svoju povinnosť odbornej\nstarostlivosti (§ 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa). Došlo k značnej nerovnováhe v právach a\n\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená\na žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve\nbola dohodnutá splátka jednou sumou, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver\nbez úrokov a bez poplatkov. Dodávateľ Banka dňa 20.5.2015 zaslala žalobcovi Oznámenie o vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti, čím použila nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku: Občiansky zákonník\nustanovenie § 53 ods. 4 písm. k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil\nneprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a preto ide o neplatný\nprávny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Poukázal na ust. § 37 a 39 O.z., ako aj §\n52,§ 53, § 54 O.z.. Namietal úžeru, poplatok za poskytnutie úveru, neuvedenie RPMN, ide o neprijateľné\nzmluvné podmienky, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v rozsudku z 21.11.2012 sp.\nzn. 18Co 109/2011, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/183/2014, Krajského súdu v Prešove\n14Co/51/2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/100/13 z 25.7.2013, nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS107/07. Poukázal na ust. § 41 O.z., eurokonformný výklad, viaceré rozhodnutia Súdneho dvora\nEÚ (C 76/10, C-334/92, 14/83, C-240/98, C-168/05, C-24308). Namietal, že banka konala v rozpore\nso zákonom o ochrane osobných údajov. Žaloba je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne)\niná žaloba (viď. rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Podal\nnámietku premlčania práva žalovaného podľa § 100 až 110 O.z.\nŽalobca v podaní z 11.10.2021 o. i. uviedol, že úver je zaplatený v celom rozsahu žalovanému 1/ a\npreplatený o sumu 9.786,20 eur, pričom doposiaľ je sporná pohľadávka, ktorú mal žalovaný 1/ postúpiť\npostupníkovi čo odôvodňuje návrh na pripustenie do konania žalovaného 3/. Dňa 3.1.2007 mala byť\nuzavretá úverová zmluva na úver 22.239,93 eur, dňa 9.12.2014 mal žalovaný 1/ vyzvať na úhradu sumy\n844,99 eur, dňa 21.5.2015 mal žalovaný 1/ oznámiť zosplatnenie úveru a žiadať 20.591,82 eur, dňa\n12.8.2015 mal žalovaný 1/ oznámiť začatie výkonu záložného práva pre 19.544,11 eur, dňa 9.1.2017\nmal žalobca k uvedenému dňu zaplatiť 16.300 eur, dňa 28.3.2017 mal žalovaný 1/ oznámiť vyčíslenie\nzostatku úveru vo výške 7.581,14 eur, dňa 10.12.2018 mal žalovaný 1/ v konaní 20Csp/203/2018 žiadať\nsumu 3.789,33 eur, dňa 8.8.2019 mal žalovaný 1/ postúpiť pohľadávku na postupníka v neurčenej\nsume. Žalobca spotrebiteľ namieta obsah zmluvy o postúpení, považuje ju za neplatný právny úkon\npre neexistenciu pohľadávky, popiera pohľadávku, ktorá mala byť predmetom postúpenia v sume\n9.261,86 ako vyplýva z listiny nazvanej Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi Československá\nobchodná banka, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 21.7.2019. Navrhol pripojiť spis pod sp. zn.\n20Csp/203/2018.\nŽalovaný 1/ sa vyjadril k žalobe tak, že žaloba je nedôvodná a neopodstatnená v celom rozsahu.\nŽalobca okresnému súdu predložil podanie, ktoré je vnútorne rozporné a zmätočné. Žaloba neobsahuje\npresný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit a už len z tohto dôvodu jej nie je možné vyhovieť.\nPodanie žalobcu nesprávne právne závery, ktoré je možné pričítať neodbornému právnemu výkladu\na podľa názoru žalovaného 1/ v rozhodujúcej miere pôvodu žalobného textu. Úvodom je potrebné\nuviesť, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom podľa ZoSÚ. Na základe úverovej zmluvy\nbola žalobcovi poskytnutá suma vo výške 22.239,93 eur. Uvedená suma bola načerpaná dňa 4.1.2017\nna bežný účet žalovaného na základe jeho žiadosti z 3.1.2017. Žalovaný zadal prevodný príkaz na\núhradu sumy 155,68 eur (predstavujúcej poplatok za poskytnutie úveru) dňa 3.1.2017, teda tvrdenie\nžalovaného, že mu žalobca neposkytol dohodnutú sumu a sám si odpočítal poplatok za poskytnutie\núveru, nie je pravdivé. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. e/ ZoSÚ, sa zákon nevzťahuje na zmluvy\no poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu\n20.000 eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých\nzmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver. Zmluva o úvere obsahuje\nvšetky náležitosti vyžadované právnou úpravou a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.\nUvedené platí aj pre Záložnú zmluvu. V konaní neboli predložené žiadne skutkové tvrdenia, na základe\nktorých by bolo možné čo i len uvažovať o neplatnosti úverovej alebo záložnej zmluvy. Medzi stranami\nsporu prebehol štandardný kontraktačný proces, ktorého výsledkom bolo uzavretie predmetných zmlúv.\nŽalovaný 1/ konal v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti - nedopustil sa žiadnej nekalej\nobchodnej praktiky. Medzi žalovaným 1/ a novým veriteľom žalovaným 3/ došlo dňa 30.7.2019 k\nuzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky a nový veriteľ uhradil dňa 7.8.2019 žalovanému 1/ dohodnutú\nodplatu, čím zmluva nadobudla účinnosť, ktorá je v spise 20Csp/203/2018. Žalovaný 1/ teda nie je\npasívne vecne legitimovaný v tomto konaní a súd aj z tohto dôvodu nemôže žalobe vyhovieť. Rovnako\nnie je pasívne vecne legitimovaný žalovaný 2/. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba je\nnedôvodná v celom rozsahu. V prípade, že žaloba nebude vzatá späť, žalovaný 1/ žiada súd prvej\ninštancie, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.\n\nŽalovaný 2/ sa vyjadril k žalobe tak, že žalobca sa rozhodnutím vo veci samej domáha viacerých\nnárokov. Z navrhovaných petitov je však zrejmé, že tieto smerujú výlučne voči žalovanému 1/ a žiadny\nz navrhovaných petitov sa nedotýka žalovaného 2/. Z tohto dôvodu žalovaný 2/ namieta, že nie je\nvôbec pasívne vecne legitimovaným subjektom sporu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o podmienkach\na okolnostiach, za ktorých mal vstúpiť do zmluvných vzťahov so žalovaným 1/, žalovaný 2/ nebol\ntýchto právnych úkonov účastný, a preto sa k tejto časti podanej žaloby nevie a nemôže akýmkoľvek\nspôsobom bližšie vyjadriť. Z informácii a z podkladov, ktoré má žalovaný 2/ k dispozícii, má však\nžalovaný 2/ za to, že úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom na jednej strane a\nžalovaným 1/ ako veriteľom na strane druhej je perfektným právnym úkonom. V prípade, ak žalobca v\nžalobe poukazuje na niekoľko vybraných údajných neprijateľných podmienok príslušnej úverovej zmluvy,\nžalovaný 2/ tvrdí, že v prípade, ak by sa aj konajúci súd stotožnil s argumentáciou žalobcu v tomto smere,\nnemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na úverovú zmluvu ako celok. Všetky žalobcom uvádzané\nzmluvné dojednania, ktoré podľa jeho názoru majú predstavovať tzv. neprijateľné zmluvné podmienky v\nspotrebiteľskej zmluve, je totiž nepochybne možné oddeliť od ostatného textu zmluvy. Aplikujúc potom\n§ 41 O.z. je zrejmé, že prípadnou neplatnosťou by mohli byť nanajvýš dotknuté len vybrané konkrétne\nzmluvné dojednania bez dopadu na zostávajúci text príslušnej úverovej zmluvy. Výkon záložného práva\nformou dohodnutou v príslušnej zmluve o zriadení záložného práva a v súlade so zákonnou úpravou\nnemôže predstavovať výkon práv v rozpore so zákonom, či výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je\nvýlučne vecou a rozhodnutím veriteľa resp. záložného veriteľa, v prejednávanej veci žalovaného 1/, v\nakom časovom okamihu, po splnení zákonných podmienok, pristúpi(l) k výkonu záložného práva. Inštitút\ndobrovoľnej dražby tvorí esenciálnu súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky a ide o inštitút,\nktorý prešiel testom primeranosti, zákonnosti a ústavnosti v mnohých súdnych konaniach. Podľa názoru\nžalovaného 2/ skutočnosť, že žalovaný 1/ realizuje vo vzťahu k predmetu zálohu výkon záložného práva,\nnemôže spôsobovať nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu.\nV prípade výkonu záložného práva aj formou výkonu dobrovoľnej dražby sa jedná o výkon práva v súlade\nso zákonom, a to jednak s O.z. a jednak so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o\ndoplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 3231992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok) v znení neskorších predpisov. V zmysle § 151j ods. 1 O.z. platí, že ak pohľadávka zabezpečená\nzáložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V\nrámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo\npredajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu\npodľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo na\nzabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ v danom prípade bezpochyby vzniklo na zmluvnom základe.\nPovinnosť žalobcu ako záložcu strpieť výkon záložného práva je pritom zakotvená priamo v § 151m\nods. 4 vete prvej O.z. Výkonom záložného práva sleduje žalovaný 1/ absolútne legitímny cieľ, a to\nuspokojenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Keďže podľa § 853\nods. 2 O.z. platí, že § 3 O.z. nemožno použiť na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom\nbytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva, je poukaz\nžalobcu na kategóriu dobrých mravov v súvislosti s výkonom záložného práva celkom nedôvodný. Čo\nsa týka ústavného práva na nedotknuteľnosť obydlia, žalovaný 2/ zdôraznil, že uvedené právo nie je\nabsolútne a „stojace” nad inými právami. Právo na ochranu obydlia nemôže byť povýšené ani nad\nprávom žalovaného 1/ uspokojiť svoju pohľadávku. V tomto smere jednak poukazuje na čl. 12 ods. 1 vetu\nprvú Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, a jednak\nna ods. 4 uvedeného článku, podľa ktorého nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že\nuplatňuje svoje základné práva a slobody. Ak si teda žalovaný 1/ voči žalobcovi uplatnil svoje zákonné\nprávo domáhať sa voči jeho osobe zaplatenia dlžnej sumy výkonom záložného práva k predmetu zálohu,\nnemôže byť takýto postup na ujmu žalovaného 1/ a žalobca nemôže právne akceptovateľným spôsobom\nzaložiť svoju obranu na konštatovaní o ochrane jeho vlastníckeho práva. Navrhol, aby súd žalobu\nzamietol.\nŽalovaný 3/ sa vyjadril k žalobe tak, že úver poskytnutý zo Zmluvy nie je spotrebiteľským úverom v\nzmysle ZoSÚ. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZoSÚ „Zákon sa nevzťahuje na zmluvy e/ o poskytnutí úveru do\nhodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000 eur; ak je na rovnaký\núčel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn\nvšetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.“ S ohľadom na\nskutočnosť, že úver zo Zmluvy bol žalovanému poskytnutý v celkovej výške 670.000 Sk (22.239,93 eur),\na teda nepochybme v hodnote prevyšujúcej 20.000 eur, úver zo Zmluvy nie je spotrebiteľským úverom\npodľa ZoSÚ. Námietky žalobcu týkajúce sa náležitostí Zmluvy podľa ZoSÚ tak nie sú s poukazom na\nvyššie uvedené ani relevantné. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe odkazuje na\n\nustanovenia ZoSÚ, ktoré neboli v čase uzatvorenia Zmluvy ani účinné. Nakoľko ZoSÚ sa nevzťahuje na\nZmluvu, tak určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru neprichádza vôbec do úvahy, nakoľko zákon\nneumožňuje použiť uvedenú sankciu k úveru, ktorý nespadá pod vyššie uvedený právny predpis, resp.\nak to nevyplýva z osobitného predpisu a preto je žaloba v tejto časti ako aj v časti nároku na zaplatenie\n9.786,20 eur zjavne nedôvodná. Žalobca sa ďalej v zmysle podanej žaloby domáha určenia neplatnosti\nprávnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca\nsa domáha aj určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy, avšak tohto určenia sa žalobca nedomáha v časti\nnavrhovaného petitu. Z opatrnosti preto žalovaný 3/ uviedol nasledovné. Určenie právnej skutočnosti,\nakou je aj platnosť či neplatnosť Zmluvy a iných právnych úkonov, sa možno domáhať za podmienky,\nže možnosť určenia takejto skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej\nžalobe neuviedol príslušný osobitný právny predpis, z ktorého by možnosť určenia neplatnosti Zmluvy\na právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva vyplývala. Podľa názoru žalovaného 3/\nžaloba na určenie neplatnosti Zmluvy a právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva, ako\nžaloba podľa ust. § 137 písm. d/ CSP nemá oporu v zákone, keďže možnosť jej podania nevyplýva zo\nžiadneho osobitného predpisu. Nakoľko zákon jednoznačne stanovuje, že rozhodnúť o určení právnej\nskutočnosti má konajúci súd oprávnenie len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu, tak\nskúmanie splnenia tejto podmienky je nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci a súd je povinný z\núradnej povinnosti skúmať splnenie zákonných predpokladov na vydanie rozhodnutia o určení právnej\nskutočnosti. S ohľadom na absenciu osobitného právneho predpisu v podanej žalobe, z ktorého by\nvyplývala možnosť podania predmetnej žaloby žalobcu, konajúci súd nie je v zmysle zákona oprávnený\nrozhodnúť o určení neplatnosti právnych úkonov. Je potrebné zobrať na zreteľ požiadavku ust. § 53\nods. 12 O.z., podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu\ntovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením\nZmluvy v dobe uzatvorenia Zmluvy a na všetky ostatné podmienky Zmluvy alebo na inú zmluvu, od\nktorej závisí. K hodnoteniu Zmluvy preto nemožno pristúpiť v čisto všeobecnej rovine, nestačí len\nvšeobecná konštatácia alebo tvrdenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale je nutné danú zmluvnú\npodmienku posúdiť vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, posúdiť jej aplikáciu v danom prípade, či došlo\nk zneužitiu zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu\npovinností dlžníka, ktoré mu zo zmluvného vzťahu vyplývali. V tejto súvislosti žalovaný 3/ poukázal na\nskutočnosť, že aj v prípade, ak by Zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, s čím však\nžalovaný 3/ nesúhlasí, tak neplatné by bolo v zmysle ust. § 41 O.z. len predmetné ustanovenie Zmluvy a v\nžiadnom prípade nenastáva absolútna neplatnosť Zmluvy. Žalobca neuviedol, akým spôsobom zmluvné\npodmienky, ktoré ani konkrétne nešpecifikoval, spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k určeniu, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\nje neprijateľná zmluvná podmienka žalovaný 3/ uviedol, že právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\nspotrebiteľského úveru vyplýva priamo z ust. § 53 ods. 9 O.z. Žalobca považuje zosplatnenie úveru\nza neprimerane vysokú sankciu spojenú s neplnením záväzkov v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k/\nO.z., žalovaný 3/ k tomu uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nie je sankciou, ktorú\nmá spotrebiteľ zaplatiť ale ide len o stratu možnosti splatiť pohľadávku, ktorá v tom čase existuje,\nv mesačných splátkach. V žiadnom prípade teda nejde o sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako\nsankciu nakoľko pohľadávka, ktorú má žalobca zaplatiť vznikla už vyplatením úveru žalobcovi. Navyše\nžalovaný 3/ považuje za absurdné, aby právo veriteľa (upravené v ustanoveniach o ochrane spotrebiteľa)\nbolo považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. aby zákonné ustanovenie ochraňujúce\nspotrebiteľa bolo vyhlásené súdom za neprijateľné. Zároveň skutočnosť, že obsah Zmluvy bol vopred\npripravený právnym predchodcom žalovaného 3/ neznamená existenciu neprijateľných zmluvných\npodmienok a už vôbec uvedené nemá za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy. Vopred pripravený\nobsah zmluvy dodávateľom nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy,\nresp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť. Opačným výkladom\nby bolo nutné právne uzavrieť, že všetky zmluvy, ktoré uzatvárajú napr. štátne energetické podniky,\nbanky alebo mobilný operátori sú neplatné. Samotná Zmluva neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce\nustanovenia alebo formulácie. Výkladom individuálneho dojednania zmluvných podmienok v zmysle\npodanej žaloby by potom nebolo možné individuálne dojednať akúkoľvek zmluvu so spotrebiteľom.\nO neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute musí byť vždy výsledkom vyhodnotenia kritéria, ktorým\nje primeraná rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 prvej vety O.z.).\nZároveň platí, že neprijateľnou nie je taká zmluvná podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná.\nFormulárová povaha zmluvnej podmienky (a teda nie je osobitné vyjednanie) je teda iba predpokladom\npre úvahu o jej neprijateľnosti a predstavuje tak podmienku, a nie dôvod zakladajúci neprijateľnosť.\nDôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vždy značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu\n\nv neprospech spotrebiteľa zakladá, z čoho vyplýva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa\nnevyhnutne bez kvalifikovaného zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde.... V danom prípade spĺňa\nZmluva všetky náležitosti vyžadované zákonom, úkony majú písomnú formu, boli uzavreté slobodne,\nvážne, určite a zrozumiteľne. Žalobca sa v podanej žalobe navyše nedomáha určenia neprijateľných\nzmluvných podmienok v časti navrhovaného petitu a rovnako tak neuplatňuje žiaden nárok v súvislosti s\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami a preto žalovaný 3/ považuje žalobu v tejto časti za nedôvodnú,\nzastáva názor, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepredložil\ndôkazy, ktoré by preukázali dôvodnosť podanej žaloby a preto žalovaný 3/ navrhuje, aby konajúci súd\nžalobu zamietol a žalovanému 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nŽalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 1/ poprel tvrdenia žalovaného 1/ a uviedol vlastné tvrdenia:\nŽalobca spotrebiteľ podal žalobu proti žalovanému 1/ v roku 2017, kedy úver bol vedený žalovaným\n1/ ako bankou, ktorá ho mala poskytnúť a ktorej zaplatil za úver a od ktorej sa domáha vrátenia\npreplatku za úver. Peniazmi uhradenými žalobcom disponuje žalovaný 1/. Žalovaný 1/ je pasívne vecne\nlegitimovaný, pretože postúpením pohľadávky úhrady za úver nepostúpil. Postupník disponuje úverovou\ndokumentáciou a nie peniazmi. Žalobca spotrebiteľ sa už vyjadril, že má za to, že úver je zaplatený v\ncelom rozsahu žalovanému 1/ a preplatený o sumu 9.786,20 eur a žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu\nspotrebiteľa je dôvodná, pretože ide o žalobu o ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca spotrebiteľ popiera\ntvrdenie žalovaného 1/, ktorý tvrdí, že uvedená suma 22.239,93 eur mala byť načerpaná 4.1.2017 na\nzáklade jeho žiadosti z 3.1.2017. Žalobca spotrebiteľ už uviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalovaný\n1/ nepoprel, a to takto: 3.1.2007 mala byť uzavretá úverová zmluva na úver 22.239,93 eur, 9.12.2014 mal\nžalovaný 1/ vyzvať na úhradu sumy 844,99 eur, 21.5.2015 mal žalovaný 1/ oznámiť zosplatnenie úveru a\nžiadať 20.591,82 eur, 12.8.2015 mal žalovaný 1/ oznámiť začatie výkonu záložného práva pre 19.544,11\neur, 9.1.2017 mal žalobca k uvedenému dňu zaplatiť 16.300 eur, 28.3.2017 mal žalovaný 1/ oznámiť\nvyčíslenie zostatku úveru vo výške 7.581,14 eur, 10.12.2018 mal žalovaný 1/ v konaní 20Csp/203/2018\nžiadať sumu 3.789,33 eur, 8.8.2019 mal žalovaný 1/ postúpiť pohľadávku na postupníka v neurčenej\nsume. Žalobca namieta obsah zmluvy o postúpení, považuje ju za neplatný právny úkon pre neexistenciu\npohľadávky, popiera pohľadávku, ktorá mala byť predmetom postúpenia v sume 9.261,86 ako vyplýva\nz listiny nazvanej Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi Československá obchodná banka,\na.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. z 21.7.2019 a vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené právne úkony\no ktorých sa dozvedel v čase konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 20Csp/203/2018 a v\nodvolacom konaní spisová značka 10CoCsp/35/2021. Žalobca navrhol vykonať pripojené listinné dôkazy\nz konania vedeného na súde pod sp. zn. 20Csp/203/2018 a výsluch strán sporu.\nŽalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 2/ poprel tvrdenia žalovaného 2/ a uviedol vlastné tvrdenia:\nŽalovaný 2/ zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu spotrebiteľa, pričom je pasívne\nvecne legitimovaný. Žalobca spotrebiteľ ako dominus litis určuje stranu žalovaných. Žalobca spotrebiteľ\nmusel žalovať žalovaného 2/, ktorý ohrozoval ústavne garantované práva žalobcu spotrebiteľa, pretože\nnemal inú možnosť domáhať sa ochrany pred jeho ohrozujúcim konaním iba podanou žalobou na\nvšeobecnom súde. Žalovaný 2/ tvrdí vo vyjadrení, že úverová zmluva je „perfektným právnym úkonom\",\navšak žiadnym spôsobom ani žiadnym dôkazom svoje tvrdenie neosvedčil. Konštatovania žalovaného\n2/ o neprijateľných podmienkach sú irelevantné. Výkon záložného práva musí byť v súlade so zákonom\nv opačnom prípade nejde o konanie záložného veriteľa v súlade so zákonom. Nie je pravdivé tvrdenie\nžalovaného 2/, že výkon záložného práva je výlučne vecou a rozhodnutím veriteľa resp. záložného\nveriteľa, v tomto tvrdení sa žalovaný 2/ mýli, o tom niet pochýb, pretože ide o zmluvné právne\núkony vo vzťahu k zálohu a to dvoch zmluvných strán a nie iba jednej. Inštitút dobrovoľnej dražby\nje inštitútom týkajúcim sa dobrovoľnej dražby a nie nedobrovoľnej dražby. Žalobca spotrebiteľ nemá\nzáujem o dobrovoľnú dražbu. Žalobca spotrebiteľ namietal proti konaniu dražby, pričom žalovaný 2/\nmal v úmysle vykonať nedobrovoľnú dražbu proti vôli záložcu. Formálne citácie O.z. o záložnom práve\na výkone záložného práva uvedené žalovaným 2/ neobstoja, pretože rozhodujúca je vôľa záložcu.\nTvrdenia žalovaného 2/ sú vytrhnuté z kontextu, pretože zákon poskytuje ochranu rovnako všetkým\na nie výlučne žalovaným, pričom sa vo vyjadrení snaží žalovaný 2/ favorizovať práva žalovaných.\nPrávo na ochranu obydlia je základným právom, ktoré je neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a\nnezrušiteľné a tvrdenie žalovaného 2/ o absolutnosti je ireleventné. Žalovaný 2/ ako dražobník je povinný\nrešpektovať vôľu vlastníka veci a nemá právo nakladať s vecami vlastníka ak vlastník mu vec na draženie\nneposkytol. Žalobca spotrebiteľ má právo akceptovateľným spôsobom založiť svoju obranu, pretože\nsi žalovaný 1/ neuplatnil svoje právo v čase, kedy si ho mohol uplatniť, pričom súd zamietol žalobu\no zaplatenie pohľadávky, ktorú žiadal v súdnom konaní žalobou priznať žalovaný 3/ ako postupník, z\ndôvodu premlčania, pričom sa premlčalo i záložné právo. Žalobca spotrebiteľ nemá voči žalovaným 1/\n\naž 3/ žiadnu povinnosť ani žiadny záväzok. Žalobca spotrebiteľ má za to, že úver je zaplatený v celom\nrozsahu žalovanému 1/ a preplatený o sumu 9.786,20 eur.\nVykonaným dokazovaním zistil súd prvej inštancie nasledovné skutočnosti: Zo Zmluvy o poskytnutí\núveru reg. č. 050576 vyplýva, že žalovaný 1/ ako veriteľ a žalobca ako dlžník 3.1.2007 uzatvorili Zmluvu\npodľa ust. § 497 a nasl. Obch.z., zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v prípade, že\núčelom úveru je aj iný účel ako investícia do nehnuteľnosti. Súčasťou Zmluvy sú Obchodné podmienky\nBanky pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov a Všeobecné obchodné podmienky Banky.\nPodpisom Zmluvy dlžník potvrdzuje a vyhlasuje, že sa oboznámil s týmito Podmienkami. Na základe\ntejto Zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 670.000 Sk a dlžník sa zaviazal\núver splatiť, zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvo úveru, a to za podmienok uvedených nižšie. Úver\nsa použije na tento účel: Bez uvedenia účelu. Úver bude úročený úrokovou sadzbou vo výške 6,67\n% p.a., ktorá bude platná do 21.12.2009. Ročná percentuálna miera nákladov na úver predstavuje\n7,12 % za predpokladu čerpania celej výšky úveru a dodržania podmienok splácania, dohodnutých v\ntejto Zmluve. Posledný možný termín čerpania úveru bude deň 20.6.2007. Podmienkou čerpania Úveru\nje: a) predloženie originálu výpisu z listu vlastníctva k nehnuteľnosti špecifikovanej v článku VII. tejto\nZmluvy vyhotoveného v deň podania návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnosti v prospech\nbanky, kde bude v časti C: Ťarchy uvedené: len záložné právo podľa § 15 z. č. 182/93, b) predloženie\noriginálu príslušnou Správou katastra potvrdeného návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnosti\nšpecifikovanej v prospech banky s vyznačeným poradovým číslom vkladová konania, c) predloženie\noriginálu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v článku VII. tejto Zmluvy\nv prospech banky, d) predloženie poistnej zmluvy a poistných podmienok k poisteniu nehnuteľnosti\nuvedený v článku VII. tejto Zmluvy uzavretej v ČSOB poisťovni, a.s. a doloženie Vinkulácie poistného\nplnenia z tohto poistenia v prospech banky v súlade s Obchodnými podmienkami banky pre poskytovanie\nhypotekárnych a ďalších úverov, e) uzavretie dohody o poistení úveru pre prípad smrti alebo invalidity\nnásledkom úrazu medzi bankou a dlžníkom v súlade s požiadavkami banky, f) vykonanie úhrady poplatku\nza poskytnutie úveru vo výške stanovenej podľa Sadzobníka banky. Zmluvné strany sa dohodli, že\ndlžník splatí úver najneskôr do 30 rokov od termínu jeho dočerpania. Dlžník sa zaviazal splácať úver\nformou anuitných splátok úveru v deň splatnosti úveru, ktorým je vždy 20. deň každého mesiaca, a\nto vo výške 4.310,04 Sk za predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver v termíne podľa čl. IV. ods.\n1 tejto Zmluvy. Dlžník sa zaviazal zabezpečiť úver zriadením záložného práva v prospech banky k\nnehnuteľnosti, Dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka, a to pre prípad, že dlžník bude v omeškaní so\nsplácaním úveru. Za spracovanie úveru, za ďalšie služby spojené s úverom a s jeho správou ako\naj za ostatné služby, ktoré banka poskytuje dlžníkovi patrí banke odplata, dlžník sa zaviazal uhradiť\nbanke najmä a) poplatok za poskytnutie úveru, b) poplatok za čerpanie úveru, c) poplatky za správu\núveru (podľa konkrétneho úkonu). Ak si dlžník nesplní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy,\nPodmienok a súvisiacich zmluvných dokumentov, úrok z omeškania ak nie je úver splácaný riadne\na včas, a v ostatných prípadoch aj zmluvné pokuty a poplatky. Obidve zmluvné strany sú oprávnené\ntúto Zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu, a to v období do začatia čerpania úveru. Výpovedná\nlehota je jeden mesiac a začína plynúť dňom doručenia písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.\nAk dlžník poruší svoje povinnosti dohodnuté Zmluvou, môže banka od Zmluvy odstúpiť či požadovať\nokamžité splatenie istiny úveru a príslušenstva. Dňa 3.1.2007 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávok Záložného veriteľa voči Dlžníkovi, vyplývajúcich zo\nZmluvy o poskytnutí „Zmluva o úvere“, vo výške 670.000 Sk, úveru, reg. č. 050576, uzatvorenej dňa\n3.1.2007. Záložca ako vlastník na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, vrátane príslušenstva,\nuvedenej v článku 11. dáva záložnému veriteľovi do zálohu nižšie uvedené nehnuteľnosti: byt č. XX.\n3.p.. vchod C. XXX, E., v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. 8259/6 a podiel 6824/417304 na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, všetko zapísané na LV č. XXXX podľa výpisu\nz LV z 15.12.2006, vydanom Správou katastra Tmava v katastrálnom území Tmava. Z výpisu listu\nvlastníctva zo 7.6.2017 č. XXXX, že vlastníkom bytu č. XX s prísl. bol žalobca. Z listu MS SR z\n23.3.2017, že v zmluvách absentujú povinné náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o\nspotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase podpísania zmlúv, a to: suma, počet a termíny\nsplátok istiny, úrokov a iných poplatkov, zmluvy uvádzajú len údaj o počte mesačných splátok a výške\nmesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina, akú časť\núrok a akú časť iné poplatky, zmluvy obsahujú aj neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť\nhrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, napr. dohoda o zrážkach\nzo mzdy, poplatky; rozhodnutie o tom, že sú zmluvy z vyššie uvedených dôvodov bezúročné a bez\npoplatkov, závisí od posúdenia súdu, odbor ochrany spotrebiteľa nemá právomoc rozhodovať o právach\na právom chránených záujmoch, keďže jeho oprávnenia sú zamerané len na signalizovanie nedostatkov\n\nzdruženiam na ochranu spotrebiteľov a štátnym orgánom, právomoc rozhodovať konkrétne spory má\nsúd. Z oznámenia z 21.5.2015 o zosplatnení úveru vyplýva, že ČSOB vyhlásila celý úver dňom 20.5.2015\nza splatný. Dlh ku dňu 20.5.2015 predstavuje sumu 20.591,82 eur vrátane príslušenstva a prípadných\npoplatkov podľa Sadzobníka ČSOB. Z oznámenia z 12.8.2015 o začatí výkonu záložného práva vyplýva,\nže banka eviduje pohľadávku zo Zmluvy, ktorá ku dňu 12.8.2015 predstavuje sumu vo výške 19.544,11\neur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 18.389,33 eur, nezaplateného úroku vo výške 737,97\neur, z nezaplateného úroku z omeškania vo výške 380 eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 36,81\neur. Banka pristupuje k výkonu záložného práva zavkladovaného pod č. V 25/07 formou odpredaja\nZmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 3.1.2007.\nZ rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20Csp/203/2018-138 vyplýva, že súd žalobu žalobcu: EOS\nKSI Slovensko s.r.o., proti v tomto konaní žalobcovi o zaplatenie sumy 3.789,33 eur s príslušenstvom\nzamietol, pričom zo žaloby vyplýva, že Československá obchodná banka, a.s. uzatvorila dňa 3.1.2007\nzmluvu o poskytnutí úveru č. 050576, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému\núver hypotekárneho typu vo výške 22.239,93 eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere\nbola dňa 3.1.2007 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaný\nopakovane porušoval zmluvné a obchodné podmienky, vyhlásil žalobca dňa 20.5.2015 predčasnú\nsplatnosť úveru. Žalobca dňa 12.8.2015 pristúpil k výkonu záložného práva podľa ust. § 1511 O.z.,\nuvedenom v Záložnej zmluve, a to formou predaja prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Založená\nnehnuteľnosť nebola doposiaľ vydražená, a to z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia\n20Csp/203/2018 (na základe návrhu žalovaného). Dlžná suma z úveru vyčíslená ku dňu zosplatnenia\núveru, t. j. ku 20.5.2015 bola v celkovej výške 20.695,76 eur. Táto suma pozostávala z nesplatenej istiny\núveru vo výške 20.089,33 eur, zo zmluvných úrokov z úveru v celkovej sume 554,12 eur, zo zákonných\núrokov z omeškania v celkovej sume 15,50 eur a z poplatkov v celkovej sume 36,81 eur (tie si žalobca\nv konaní neuplatňuje). Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradil žalovaný spolu na predmetnú\npohľadávku sumu 16.300 eur. Túto sumu žalobca započítal na istinu pohľadávky. Istina úveru (ku dňu\npodania žaloby vo výške 3.789,33 eur) je naďalej úročená zmluvným úrokom 6,66 % p.a., spolu so\nzákonným úrokom z omeškania. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Z vykonaného dokazovania\nmal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Československá obchodná banka,\na.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 3.1.2007 uzavretá zmluva o poskytnutí úveru, na\nzáklade ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške\n22.239,93 eur (ide o nepopreté tvrdenie žalobcu, preukázané zmluvou o poskytnutí úveru a rozpisom\nsplátok). Právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 20.5.2015 predčasnú splatnosť úveru s poukazom na\nopakované porušovanie zmluvy. Z rozpisu splátok vyplýva, že žalovaný neplnil splátky riadne a včas.\nŽalovaný všeobecne popiera tvrdenia žalobcu, že by porušoval zmluvné podmienky, avšak neuvádza vo\nvzťahu k riadnemu plneniu žiadne vlastné skutkové tvrdenia, preto súd toto popretie skutkových tvrdení\npovažuje za neúčinné. Navyše žalobca preukázal porušovanie zmluvných podmienok (neplnenie splátok\nriadne a včas) rozpisom úhrad žalovaného. Súd tak mal za preukázané, že žalovaný porušoval zmluvné\npodmienky tým, že neplnil dohodnuté splátky riadne a včas a právny predchodca žalobcu bol oprávnený\npožadovať okamžité splatenie úveru v zmysle čl. IX. bod 7 zmluvy o poskytnutí úveru. Vyhlásenie\npredčasnej splatnosti dňa 20.5.2015 bolo medzi stranami sporu nesporné. Žalobca v konaní uviedol,\nže žaloba bola na súd podaná dňa 17.5.2018. Zo súdneho spisu vyplýva, že žaloba bola datovaná\n(spísaná) dňa 17.5.2018, ale na súd bola doručená až 10.12.2018, t. j. viac ako 3 roky po vyhlásení\npredčasnej splatnosti, z čoho vyplýva, že žalovaná pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná. Keďže\nžalovaný vzniesol námietku premlčania a žalovaná pohľadávka je premlčaná, žalovanú pohľadávku\nnie je možné priznať a preto súd žalobu zamietol. Keďže žalovaný v konaní vyslovene uviedol, že\nďalej netrvá na návrhu, aby súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd sa neprijateľnosťou\nzmluvných podmienok nezaoberal. Rovnako súd s prihliadnutím na záver o premlčaní nároku (po\nvznesenej námietke premlčania) a hospodárnosť konania neskúmal a neposudzoval ďalšie námietky\nžalovaného, keď prípadné posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, posúdenie poskytnutého úveru\nako spotrebiteľského úveru či splnenie podmienok v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, by\nnemalo vplyv na výsledok tohto konania. Rovnako súd neskúmal, či nedošlo k preplateniu úveru,\nako tvrdí žalovaný, keď prípadné bezdôvodné obohatenie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu,\nnie je predmetom tohto konania a zároveň na tunajšom súde je vedené ďalšie konanie o vydanie\nbezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu.\nSúd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom z dôvodu, že súd nie je povinný\nvykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť,\nnapríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo sa\ntýka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná, ako je tomu v prípade\n\nvýsluchov strán sporu, keď všetky podstatné skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov a skutková\nstránka sporu nie je sporná. Sporné medzi stranami je právne posúdenie.\nMedzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru č. 050576 zo dňa 3.1.2007\nspolu so Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 3.1.2007. Pohľadávka zo zmluvy bola zabezpečená\nzáložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. E. vo vlastníctve žalobcu. Uvedená\núverová zmluva sa v zmysle príslušných ustanovení Obch.z. považuje za „absolútny obchod“, t. j. na\ntento právny vzťah bolo potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti Obch.z. Zároveň sa na\ntento zmluvný vzťah vzťahuje aj zákonná úprava spotrebiteľských zmlúv, t. j. ust. § 52 a nasl. O.z.,\nresp. aj ustanovenia O.z. upravujúce právne úkony ako také, plnenie v splátkach a záložné právo. V\ndanom prípade súd prvej inštancie nemal pochybnosti, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom\na žalovaným 1/ je zmluvou spotrebiteľskou, nejedná sa však o spotrebiteľský úver a nie je možné\naplikovať na tento zmluvný vzťah ustanovenia ZoSÚ, a to vzhľadom na charakter poskytnutého úveru\na jeho výšku (§ 1 ods. 2 a/ a e/ ZoSÚ). Žalobca tvrdil, že zo zmluvy nevyplýva účel, no zo zmluvy\nvyplýva, že podmienkou čerpania úveru je okrem iného predloženie listu vlastníctva, návrhu na vklad\nvlastníckeho práva, poistnej zmluvy k nehnuteľnosti (čl. V bod 1 zmluvy), teda podmienky uvedené v\nbode 23. rozsudku. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že ZoSÚ sa na zmluvu aplikuje iba v prípade, že\núčelom úveru je aj iný účel ako investícia do nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že iný účel, ako nadobudnutie\nnehnuteľnosti zo zmluvy nevyplýva. Na základe úverovej zmluvy medzi žalobcom ako dlžníkom\na žalovaným 1/ ako veriteľom sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné\nprostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\nObch.z. podstatnými časťami zmluvy o úvere stanovuje určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie\nposkytovaných peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné\nprostriedky vráti a zaplatí úroky. Po preskúmaní listinných dôkazov súd dospel k záveru, že v zmluvách\nje určitým a jasným spôsobom uvedené, že žalobca čerpal úver, zmluvu podpísal slobodne,\nvážne, je určitá a zrozumiteľná, a preto súd nevzhliadol neplatnosť tohto právneho úkonu s poukazom\nna ust. § 37 ods. 1 O.z. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Úver nie je\nani bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu neaplikácie ZoSÚ, ktorý v rozhodnom čase sankcionoval\nbezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba zmluvy, ktoré neobsahovali ročnú percentuálnu mieru nákladov\n(§ 4 ods. 2 písm. g/) a neplatnosťou len nedodržanie písomnej formy (§ 4 ods. 1). Na daný prípad sa\nneaplikuje ani prípadná otázka rozdelenia splátky na istinu a úrok.\nŽalobca napokon žiadal, aby súd na zmluvu aplikoval ust. § 13 - 15 zákona č. 90/2016 Z.z., ktoré\nupravujú neplatnosť bezúročnosť a bezpoplatkovosť, pretože ide o diskrimináciu žalobcu. Ako správne\npoznamenal právny zástupca žalovaného 3/, žalobca v podstate žiadal súd, aby aplikoval o 10 rokov\nneskôr prijatý zákon o úveroch na bývanie a poprel tak právo na súdnu ochranu a princíp právnej\nistoty, s čím sa súd stotožnil v plnom rozsahu a poukazuje na záverečné, prechodné a zrušovacie\nustanovenia k O.z. (§ 879r, § 879s O.z.). Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na ktorý\nžalobca /poukazoval/ na viacerých miestach sa netýka finančných služieb a nadobudol účinnosť až\n1.7.2007. Ustanovenia zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie sa vzťahujú na žiadosti o úver na\nbývanie podané po 20.3.2016, čo nie je prípad žalobcu. Aplikácia rozdielnej právnej úpravy je nielenže\nakceptovateľná, ale z hľadiska právnej istoty a zákazu retroaktivity nevyhnutná. Nemožno považovať za\nneprijateľné právne riešenie, ktoré práva určitého okruhu fyzických osôb upravuje inak, ak ustanovenia\nzákona platia pre všetkých žiadateľov o úver, spĺňajúcich zákonom ustanovené podmienky, rovnako.\nZákonodarca má širokú diskréciu pre zvolenie konkrétnej politiky ochrany spotrebiteľa a samotná zmena\nzákona alebo prijatie nového zákona nie je ničím výnimočným.\nAk súd konštatoval, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, na strane žalovaných nevzniká\npovinnosť /vydania/ bezdôvodného obohatenia, ktorej sa žalobca domáhal aj s poukazom na zamietavý\nrozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20Csp/203/2018-138, v ktorom rovnako súd dospel k záveru\no porušovaní zmluvných podmienok žalobcom (neplnenie splátok riadne a včas). Súd tak mal za\npreukázané, že žalovaný porušoval zmluvné podmienky tým, že neplnil dohodnuté splátky riadne a\nvčas a právny predchodca žalobcu bol oprávnený požadovať okamžité splatenie úveru v zmysle čl.\nIX. bod 7 zmluvy o poskytnutí úveru. Žaloba v konaní sp. zn. 20Csp/203/2018 nebola zamietnutá z\ndôvodu, že by právny nástupca veriteľa nemal nárok na zaplatenie úveru (a žalobca by tak mohol mať\nnárok na prípadné „preplatené bezdôvodné obohatenie“, ale z dôvodu premlčania, súd v tomto konaní\nneskúmal a neposudzoval ďalšie námietky, keď prípadné posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy,\nposúdenie poskytnutého úveru ako spotrebiteľského úveru či splnenie podmienok v zmysle zákona o\nspotrebiteľských úveroch, by nemalo vplyv na výsledok tohto konania. Súd ani neskúmal, či nedošlo k\npreplateniu úveru, a ani bezdôvodnému obohateniu.\n\nŽalobca tiež namietal, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, okamžitú splatnosť považoval za\nneprijateľne vysokú sankciu a neprijateľnú podmienku, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti\npovažoval za nekalú praktiku. Súd aj tieto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto\nsúvislosti súd poukázal na to, že neprijateľná podmienka nevedie k údajnému následku vo forme\nneplatnosti celého právneho úkonu. Neprijateľné podmienky majú charakter dojednaní vedľajších\n(t. j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje platnosť zmluvy) a nespôsobujú neplatnosť\nzmluvy. Zároveň z hľadiska neplatnosti niektorej z neprijateľných podmienok uvedených v § 53 O.z. v\nspotrebiteľskej zmluve je možné aplikovať § 41 O.z. o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. V žiadnom\nprípade však neprijateľné podmienky úverovej zmluvy nespôsobujú neplatnosť úverovej zmluvy.\nZ ust. § 53 ods. 1 O.z. vyply´va, že podmienka nie je neprijateľnou, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa\nty´kajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny (nie cena plnenia), ak tieto zmluvné podmienky\nsú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\nV danom prípade uvedené bolo splnené. Dohoda o možnosti okamžitého splatenia osobitne v spojení\ns ust. § 565 O.z. spĺňa uvedené kritériá. Táto dohoda je prijateľná, zákon ju dokonca výslovne pripúšťa.\nPlnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len\nsplnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe\nrozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie. Zákon v ust.\n§ 565 O.z. umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa\nzročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého\ndlhu. Veriteľ môže s dlžníkom uzavrieť dohodu o tom, že mu pohľadávku zaplatí v splátkach, ktorých\nvýšku a podmienky splácania dohodnú. Dlžník je povinný splácať pohľadávku len v určenej (dohodnutej)\nvýške. Ak bolo v súdnom rozhodnutí alebo v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej\nsplátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká\nprávo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník\nnedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok.\nStrany si v zmluve v čl. VI. bod 2. dohodli splatnosť splátky 20. deň v mesiaci a v čl. IX. bod 7. právo\npožadovať okamžité splatenie istiny úveru a príslušenstva pre prípad porušenia povinností dlžníka. Súd\nprvej inštancie bol názoru, že došlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru, keďže ide o zákonné\noprávnenie veriteľa podľa § 565 O.z., zákonné oprávnenie nemôže byť neprijateľnou podmienkou.\nŽalobca výslovne nenamietal aj neplatnosť záložnej zmluvy, no požadoval určenie /neplatnosti/ právnych\núkonov žalovaného 1/ smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného\npráva. Súd konštatoval, že neboli špecifikované dôvody, ktoré by údajnú neplatnosť záložnej zmluvy mali\nspôsobovať, a teda prípadnú „nezákonnosť“ úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva. Žalobca\nnešpecifikoval ani len časti záložnej zmluvy, ktoré by mali byť vplyvom neprijateľných zmluvných\npodmienok obsiahnutých v úverovej zmluve, neplatné, ani konkrétne úkony smerujúce k výkonu\nzáložného práva. Ako aj v prípade výkonu zákonného oprávnenia žiadať o zaplatenie celej pohľadávky\npre nesplnenie niektorej splátky, tak aj v prípade úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva ide o\nvýkon zákonného oprávnenia ide o realizáciu zákonných oprávnení veriteľa a zákon umožňuje namietať\nnezákonnosť dobrovoľnej dražby až po jej uskutočnení v zmysle príslušných ustanovení zákona o\ndobrovoľných dražbách. Záložný veriteľ realizuje výkon záložného práva na základe § 151a O.z.\nak pohľadávka dlžníka nie je včas a riadne splnená. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle\njej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu,\npričom platí, že vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci. O.z.\nvychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša\nmožnosť pre záložného veriteľa na základe § 151j ods. 1 O. z., ak pohľadávka dlžníka nie je\nvčas a riadne splnená, speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje\nako zástupca záložcu. Uvedené oprávnenie vyplýva priamo z § 151m ods. 6 O.z., podľa ktorého\npri výkone dražby záložný veriteľ koná v mene záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba\nodvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý uzatvorením záložnej zmluvy dáva súhlas na budúce\nspeňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných\ndražbách).\nSúd z hľadiska úplnosti podrobil aj záložnú zmluvu prieskumu ohľadne jej základných náležitostí,\npričom zistil, že obsahuje náležitosti podľa § 151a O.z. - jasne sú vymedzené strany - záložný\nveriteľ a záložca, pohľadávka, pre ktorú je zriadená zmluva (zabezpečovaná pohľadávka), predmet\nzáložného práva (záloh), z ktorého bude pohľadávka uspokojená. Predmet záložného práva je zároveň\nriadne špecifikovaný v súlade s príslušnými LV č. XXXX, k.ú E.. Nebol tak zistený žiaden nedostatok\nzáložnej zmluvy, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť. Žalobca namietal výkon záložného práva, ktorý\nsa má priečiť dobrým mravom. Súd konštatoval, že keďže ide o zákonom aprobovaný výkon oprávnenia\n\nveriteľa, nemôže ísť o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Nespokojnosť s výkonom záložného práva\nneznamená jeho nesúlad so zákonom alebo dobrými mravmi. Žalobca si mohol pred podpisom zmlúv\nzabezpečiť odbornú pomoc v podobe konzultácií s advokátom, či združením na ochranu spotrebiteľa.\nVyjadrením dobrých mravov je aj plnenie si svojich zákonných, či zmluvných povinností.\nŽalobca ignoruje zásadnú skutočnosť, že nesplácal úver riadne a včas. Až na základe porušenia jeho\npovinnosti splácať úver riadne a včas žalovaný 1/ pristúpil k predčasnej splatnosti úveru (č. l. 29). Až\nnásledne žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby,\na to o niekoľko mesiacov neskôr prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka, voči ktorému žaloba\nsmeruje ako voči žalovanému 2/, no vo vzťahu k nemu žalobca vo veci samej nenavrhoval žiadne\nrozhodnutie, na základe čoho súd konštatuje, že voči žalovanému 2/ nie je daná pasívna legitimácia,\nkeď voči nemu nesmeruje žiadna povinnosť, ku ktorej by ho mal súd zaviazať.\nŽalobca namietal úžeru, no úrok vo výške 6,67 % za žiadnych okolností nepredstavuje neprimerané\núrokové zaťaženie žalobcu, poplatok za poskytnutie úveru, pričom zmluvné strany sa dohodli aj na\npoplatku za poskytnutie úveru, ako aj na poplatku za čerpanie úveru, neuvedenie RPMN, pričom zo\nzmluvy vyplýva RPMN 7,12 %, že banka konala v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov,\nčo bližšie nešpecifikoval, uvedené sa neskúma v súkromnoprávnom spore v civilnom konaní, zmluva\no postúpení je neplatný právny úkon, uvedená námietka by mohla mať význam v konaní sp. zn.\n20Csp/203/2018, pre toto konanie je v prípade nedôvodnosti žaloby bezpredmetná, pričom súd nezistil\ndôvod neplatnosti ani pri zmluve o postúpení pohľadávok, právo na ochranu obydlia nie je absolútne\nprávo, uvedené by zostalo nedotknuté v prípade plnenia si zmluvných a zákonných povinností žalobcu,\nzáložné právo sa nepremlčalo, keď výkon záložného práva sa začal oznámením o začatí výkonu\nzáložného práva zo dňa 12.8.2015 v nadväznosti oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 21.5.2015.\nZ dôvodov uvedených vyššie súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku\na žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou\nnámietkou strán konania, žalobca uvádzal množstvo aj s vecou nesúvisiacich tvrdení, urobil tak preto,\nže daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998). Zároveň súd uviedol, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva\nslobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS\n97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý\npredkladá strana (II. ÚS 397, II. ÚS 25103).\nV časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 251, § 255 ods. 1 a\n§ 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne plným úspechom žalovaných 1/ až 3/ vo veci, z ktorého dôvodu im vznikol\nnárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. Neboli pritom tvrdené a súd ani\nsám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcom (správne žalovaným)\nnárok na náhradu trov konania voči žalovanému (správne žalobcovi) nemal priznať.\n2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca (v celom texte sa označujúc\n- žalobca spotrebiteľ), s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/\na h/ CSP. Uviedol, že si uplatňuje prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, (§ 366 písm. a/, c/ a d/ CSP). Je názoru, že\nnapádaný rozsudok je nepresvedčivý a nepreskúmateľný, pričom žalobca má právo na presvedčivé\nodôvodnenie, v rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\na súd sa nevysporiadal s každou rozhodujúcou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie,\npričom ide o arbitrárne rozhodnutie. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na\nspravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.\nV súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, judikatúry Ústavného súdu SR, ktorú konkretizoval, nie je nutné, aby\nna každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne\nrozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností\nkaždého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu\ns predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za\nprejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.5.2011 sp. zn. 8Sžo/122/2010)\nŽalobca ako spotrebiteľ je diskriminovaný postupmi dodávateľa o čom sa nemá ako dozvedieť a\nspolieha sa na profesionalitu a odbornosť dodávateľa pri uzavieraní zmluvy, pričom dodávateľ koná na\n\nujmu práv spotrebiteľa a žalobca tak nemá inú možnosť domôcť sa svojich práv, len prostredníctvom\npodania žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky, kde mu môže byt' poskytnutá ochrana\na to orgánom verejnej moci, ktorý je jediným orgánom rozhodnúť o právach a právom chránených\nzáujmov. Žalobca podal žalobu 5.6.2017 v čase, keď žalovaní ohrozili jeho práva tak, že svojim konaním\nsmerovali k porušovaniu práv žalobcu, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku\nvýslovne vyčíta žalobcovi jeho konanie a výslovne uprednostnil tvrdenia žalovaných, o ktoré oprel\nnapadnutý rozsudok. Skutkový stav, ktorý súd zistil nepojal do odôvodnenia napadnutého rozsudku\nv celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa zameral výlučne na vyvrátenie tvrdení žalobcu, čo nesvedčí\no spravodlivom prejednaní veci. Skutkový stav, ktorý osvedčujú dôkazy bol nesporne zistený takto:\nMedzi žalovaným 1/ a žalobcom mala byť uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva na poskytnutie úveru\n670.000 Sk v prepočte konverzným kurzom 22.239,92 eur, banka tak pripísala úver na úverový účet\n4.1.2007 vo výške 670.000 Sk, pričom žalobca musel najprv banke vložiť sumu 5.000 Sk v prepočte\n165,97 eur. Banka si tak odrátala poplatok za poskytnutie úveru sumu 4.690 Sk v prepočte 155,68 eur.\n22.1.2007 si banka odpočítala sumu 2.674,45 Sk v prepočte 88,78 eur, pričom v ten istý mesiac január\n2007 žalobca nebol zaviazaný podľa zmluvy platiť splátku úveru. Prvá splátka úveru mala byť dohodnutá\naž v nasledujúcom mesiaci. 27.1.2007 si banka odpočítala poplatok za vedenie účtu, výpisy a trans. vo\nvýške 99 Sk v prepočte 3,29 eur, pričom v mesiaci január 2007 žalobca nebol zaviazaný zmluvou platiť\nžiadne poplatky. V zmluve bola odplata za úver ako i splácanie úveru dohodnuté splácaním v splátkach.\nBanka tak neposkytla celú sumu úveru ako predmet zmluvy dohodnutý v úverovej zmluve. Celkom banka\npripísala ako úver dve sumy a to sumu 550.000 Sk v prepočte 18.256,65 eur a sumu 117.000 Sk v\nprepočte 3.883,69 eur. Spolu banka poskytla úver 667.000 Sk v prepočte 22.140,34 eur pričom žalobca\nvložil na úverový účet sumu 5.000 Sk v prepočte 165,97 eur. Z transakcií vo výpise z úverového účtu je\nosvedčené, že banka poskytla úver v sume 662.000 Sk v prepočte 21.974,37 eur a to ako spotrebiteľský\núver. Žalobca na osvedčenie svojich tvrdení vložil do odvolania text úverovej zmluvy, pretože vytýka\nsúdu prvej inštancie, že predmetnú zmluvu súd prvej inštancie opisuje ako zmluvu o hypotekárnom\núvere a ďalej, že súd popiera poskytnutie úveru ako spotrebiteľského, napriek textu zmluvy, kde je\nvýslovne uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že uzatvárajú túto Zmluvu, podľa ustanovení § 497\na nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v\nplatnom znení (v prípade, že účelom úveru je aj iný účel ako investícia do nehnuteľnosti). Žalobca vytkol\nsúdu prvej inštancie, že takto predloženú zmluvu v odôvodnení napadnutého rozsudku modifikoval a\nopísal ju ako úplne inú zmluvu, a to zmluvu hypotekárneho typu, pričom nešlo o zmluvu o hypotekárnom\núvere ani hypotekárneho typu. Pravdepodobne ako vyplýva z bodu 31. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku súd prvej inštancie sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu v konaní vedenom na súde\nsp. zn. 20Csp/203/2018. Predmetná zmluva bola jednoznačne predformulovanou zmluvou, ktorej obsah\nžalobca nemohol ovplyvniť a spoľahol sa na profesionalitu dodávateľa banky ako odborného subjektu,\nktorý keď uviedol, že sa zmluva spravuje ZoSÚ tak žalobca nemal dôvod pochybovať o správnosti\nči nesprávnosti aplikácie ZoSÚ a keďže účel zmluvy je jasne a určite uvedený - bez uvedenia účelu.\nSúd prvej inštancie odmietajúc posudzovať predmetnú zmluvu podľa ZoSÚ tak jednoznačne popiera\ndohodu zmluvných strán zakotvenú v predmetnej zmluve. Dnes už žalobca môže bezpochyby konanie\nbanky považovať za nekalé konanie, keď banka, ktorá predformulovala zmluvu, popiera spolu so súdom\naplikáciu ZoSÚ. Žalobca nežiadal banku o hypotekárny úver a v konaní ani nebol predložený taký\ndôkaz. Súd opomenul existenciu zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. predchádzajúci Zákon\no ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý podľa súdu prvej inštancie zákon č.\n250/2007 Z.z. nadobudol účinnosť až 1.7.2007, keď vytýka spotrebiteľovi, že sa na viacerých miestach\nnaň odvoláva. Súd pozná právo a i bez námietok spotrebiteľa bol povinný aplikovať príslušný zákon\no ochrane spotrebiteľa, a keďže neuznal odvolanie sa spotrebiteľa na zákon č. 250/2007 Z.z., bol\npovinný aplikovať zákon č. 634/1992 Zb., z ktorého citoval § 6. Z napadnutého rozsudku nie je určité\nani zrozumiteľné, prečo súd prvej inštancie favorizoval ustanovenia Obch.z. Ak to bolo kvôli uvedenej\nprávnej norme použitej v úverovej zmluve, tak bol súd prvej inštancie povinný rovnocenne aplikovať i\nZoSÚ, v opačnom prípade skutočne došlo ku diskriminácii spotrebiteľa a favorizovanie banky a teda\nuprednostňovanie práv banky čo rozhodne nesvedčí v prospech spravodlivého súdneho konania. Je\nnezistiteľná a nevysvetliteľná úvaha súdu použitím ust. § 497 Obch.z. Zmluva o úvere bez aplikácie\nostatných ustanovení zmluvy o úvere § 498 až § 507 Obch.z., ktoré odvolateľ – žalobca citoval. Žalobca\nsa môže len domnievať, že súd prvej inštancie vytrhol z kontextu zákonov len niektoré ustanovenia\nzákonov, ktoré sú výlučne v prospech práv dodávateľa. Z uvedeného má žalobca za to, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový\nstav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky\nprocesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že je nepochopiteľný jeho názor uvedený\nv 49. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku („Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že zákon č. 258/2001\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch sa na zmluvu aplikuje iba v prípade, že účelom Úveru je aj iný účel\nako investícia do nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že iný účel, ako nadobudnutie nehnuteľnosti zo zmluvy\nnevyplýva.\") a poukázal na ním citovaný text zmluvy z ktorého podľa neho jednoznačne vyplýva opak,\nkeď v zmluve je uvedené: „2. Úver sa použije na tento účel: Bez uvedenia účelu.“ Žalobca má za to, že\njednoznačne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že na základe\nním uvedených vykonaných dôkazov neustálil o akú zmluvu sa malo jednať, keď mal mať k dispozícii\ndôkaz žiadosť o čerpanie hypotekárneho úveru zo 4.1.2007, pričom priložená zmluva nemá znaky\nzmluvy o hypotekárnom úvere, ktorý podľa žiadosti mal žalobca žiadať. Žalobca považuje napadnutý\nrozsudok za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci\nargumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na\nsúdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedený rozsudok vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa\nnedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom\nprávnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými\nnormami a jeho interpretácia v rozpore s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez\nakceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš\nformalistický. Rozsudok trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu\nsú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné\nprávne princípy, odopierajú spravodlivosť, vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami s\nktorými je Slovenská republika viazaná a vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú\nprocesné normy. Rozhodnutie je v rozpore s konceptom spravodlivého konania. Súd nedostatočne\npreskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Odôvodnenie rozhodnutia musí stručne,\njasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil. Zároveň musí\ndbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia\nvšak tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa (§ 220 ods. 2 a 3 CSP). Medzi základné práva\núčastníka patrí aj právo na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne relevantné skutočnosti, pričom riadne odôvodnenie je jednou z podmienok preskúmateľnosti\ntakéhoto rozhodnutia a jeho presvedčivosti vo vzťahu ku stranám sporu. Pokiaľ účastník má k dispozícií\nrozhodnutie, ktoré je nekonkrétne všeobecné, formalistické, odníma sa mu tým právo uskutočniť\nprocesné\npráva, teda podať riadne kvalifikované odvolanie. Ústavný súd v rozhodnutí napr. III. ÚS 79/02 prisúdil\nvšeobecným súdom (primárnym ochrancom ústavnosti) rolu aktívneho elementu ochrany základných\npráv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je\nSlovenská republika viazaná. Imanentnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo\núčastníka na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07,\nESĽP Georgidias c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998 ). Odvolateľ citoval čl.\n3 ods. 1 CSP, čl. 152 ods. 4, čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,\nčl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Tak ako už Ústavný súd Slovenskej republiky v rade\nsvojich nálezov potvrdil (napr. I. ÚS 407/2010), ústavný systém v Slovenskej republike vychádza z\nprincípov materiálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky odlíšil formálne a materiálne\npojatie právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z foriem právneho štátu. Zatiaľ\nčo prvá forma je založená na rýdzo procedurálnom a formálnom pojatí bez ohľadu na obsah a účel\njednania štátnych orgánov, materiálny právny štát je naopak založený na určitých základných princípoch,\nktoré je potrebné pri výkone štátnej moci rešpektovať. Príklon k materiálnemu pojatiu právneho štátu\nznamená, že orgány verejnej moci sú povinné sa pohybovať nie len z hľadiska formálneho v hraniciach\nsvojich právomocí a kompetencií stanovených ústavným poriadkom a zákonmi, ale že výkon týchto\nprávomocí musí byť taktiež po obsahovej (materiálnej) stránke v súlade s určitými základnými princípmi,\nväčšinou vyjadrenými v ustanoveniach ústavného poriadku, ktoré garantujú základné práva a vytvárajú\nhodnotovú bázu ústavného poriadku. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci\nje teda podstatné sledovať taktiež účel, ku ktorému uplatnenie právomocí smeruje, ako i prostriedky\nktorých sú k tomu používane. V podmienkach materiálneho štátu nemôže byť výkon verejnej moci\nbezobsažný ani bezúčelný. Inými slovami z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať\nvýkon verejnej moci, ktorá je prostým uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej\nmoci bez toho, že by bol sledovaný zákonom predpokladaný a racionálny účel ku ktorému konkrétny\n\nvýkon zverenej právomoci smeruje. Iba v tomto materiálnom zmysle je potreba interpretovať taktiež\nčl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej\naj „Listina\"), podľa ktorého je možné štátnu moc uplatňovať v prípadoch a hraniciach stanovených\nzákonom a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Zvolený spôsob výkonu verejnej moci, ktorý so sebou\nnesie zásah do základných práv a slobôd, musí vždy obstáť z hľadiska princípu proporcionality. Ten\nje derivátom princípu právneho štátu založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana\n(materiálny právny štát), ktorým má byť Slovenská republika podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý sa\nkomplementárne uplatní k čl. 4 ods. 1 Listiny, podľa ktorého môžu byť povinnosti ukladané na základe\nzákona, v jeho hraniciach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej\nčinnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych\npredpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo\nakceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, l. ÚS 57/07, IV.\nÚS 182/07). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\núčastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné\na zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude\narbitrárny (I. ÚS 117/07). Podľa ustálenej judikatúry ÚS, k základnému právu na súdnu ochranu patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má\nprávo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k\nreálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná, platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02). Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež\nopakovane pripomína, že nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavou\na zákonom ustanovenom procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Okresný súd na základe\nvykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu (I. ÚS\n402/08) a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ, neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do\núvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum\ndanej veci, pričom kritéria iba mechanicky aplikoval (I. ÚS 243/07), v rozhodnutí nerešpektoval kogentné\nnormy, pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti, výklad a aplikácia\nprávnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby\ntento odklon bol dostatočne zdôvodnený (§ 220 ods. 3 CSP), značnú časť argumentácie vyňal a do\nrozhodnutia vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje\npredloženú argumentáciu a zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec\ntouto argumentáciou v podaniach zaoberal, čím dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty\núčastníka konania. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj\nprávo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá tvorí\nsúčasť právneho poriadku Slovenskej republiky alebo tvorí súčasť takých medzinárodných zmlúv, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý\nprávo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, t. j. k reálnemu\nposkytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. II. ÚS 249/04, IV. ÚS 23/05, I. ÚS 236/06,\nIII. ÚS 363/06). Je nesporné, že sám dodávateľ žalovaná banka nedodržala podmienky, ktoré sama\npredformulovala v úverovej zmluve a tak úvahy a názory súdu prvej inštancie v napádanom rozsudku\no porušeniach povinností žalobcom neobstoja a sú len bezvýznamnou kritikou. Rozhodne dodávateľ\nbanka porušila podmienku doby splácania úveru v zmluve, ktorú sama predformulovala. V bode 25.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, súd odcitoval i konkrétne neprijateľné podmienky napriek tomu,\nže svojimi úvahami dospel k záveru, že zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Mnohé súdy už\nvyhlásili predformulovanú podmienku Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú neprijateľnú podmienku,\npričom v prejednávanej veci možno len konštatovať diskrimináciu žalobcu súdom prvej inštancie, ktorý\nnevzhliadol v zmluve neprijateľné podmienky. Žalobca citoval 25. bod odôvodnenia rozsudku s tým, že\nZmluva o zriadení záložného práva bola tá skutočnosť, pre ktorú žalovaná banka žalobcovi ponúkla\núver, pretože už dopredu vedela ako v mnohých tisícoch prípadoch, že pre nesplnenie a omeškanie\njednej splátky sa bude môcť zmocniť majetku žalobcu, i túto podmienku by mal súd vyhodnotiť za\nnekalú. Žalobca citoval 26. bod odôvodnenia rozsudku. Žalobca sa obrátil na MS SR na odbor ochrany\nspotrebiteľa, keďže žalovaní zasiahli do jeho ústavou garantovaných práv, a vzhľadom na odpoveď podal\npredmetnú žalobu domnievajúc sa, že mu súd poskytne ochranu, pričom súd prvej inštancie ignoroval\nvšetko čo mohlo byť spotrebiteľovi nápomocné a svedčilo v prospech jeho práv. Žalobca citoval 28. až\n\n31. bod odôvodnenia napadnutého rozsudku a vytkol súdu prvej inštancie, že sa síce opísal v bodoch\n29., 30., 31., skutkový stav, avšak nevzal do úvahy súvislosti, po uvedení a citovaní ustanovení zákonov\npodľa ktorých vec posúdil dospel k záveru, ktorý prezentoval v bode 49. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, ktorý je však podľa žalobcu nepresvedčivý, pretože súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia\ndvoch právnych predpisov a to Obch.z. a O.z., uprednostnil normy obchodného práva a to napriek\nustálenej rozhodovacej praxi v spotrebiteľských sporoch, rozhodujúc súdmi všetkých stupňov o právnom\nvzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom najmä s poukazom na významné uznesenie Ústavného\nsúdu ako i ustanovenia § 52 O.z., že prednostne sa aplikujú ustanovenia O.z. Ak súd prvej inštancie\nposúdil úverovú zmluvu ako absolútny obchod a prednostne podľa ust. § 497 Obch.z. nie je doposiaľ\nurčité a zrozumiteľné, prečo súd prvej inštancie neaplikoval ako je vyššie uvedené ostatné ustanovenia\nvzťahujúce sa na úverovú zmluvu v znení ust. § 497 Obch.z. a to ust. § 498 až 507. Tu dochádza k\nstretu dvoch právnych noriem, z ktorých si súd prvej inštancie svojvoľne na posúdenie prejednávaného\nsporu vytrhol z kontextu zákonov také ustanovenia, ktoré vytvorili nerovnováhu v posudzovaní práv\na povinnosti strán sporu, obchádzajúc zásadu kontradiktórnosti konania, rovnosť zbraní žalobca dáva\ndo pozornosti súdu, že banka poskytla ČSOB Spotrebiteľský úver ako je osvedčené z Výpisu z účtu:\nXXXXXXXXXX/XXXX, ktorý výpis bol priložený k vyjadreniu. Žalobca žiada, aby sa s uvedenými\nnámietkami súd vysporiadal a poskytol mu presvedčivé odôvodnenie, pretože doposiaľ napadnutý\nrozsudok je nepreskúmateľný a nemá oporu v dôkazoch a vykonanom dokazovaní. Vytýka súdu prvej\ninštancie, že vec neprejednal v súlade so zákonom.\n3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril iba žalovaný 3/, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej\ninštancie (ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá) ako vecne správne potvrdiť. Uviedol,\nže sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením súdu, v zmysle ktorého súd nevzhliadol žiadny\ndôvod neplatnosti medzi postupcom a žalobcom uzavretej Zmluvy o poskytnutí úveru č. 050576 zo\ndňa 3.1.2007 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva z 3.1.2007 a nevzhliadol ani neprijateľnosť\nžiadnej dojednanej zmluvnej podmienky – z ktorého dôvodu nebol dôvod priznať Zmluve ZoSÚ\npredpokladané následky v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (ktorý mimochodom na tento\nprípad ani nemožno aplikovať, čo žalovaný 3/ v konaní opakovane uvádzal, a s čím sa súd prvej\ninštancie podľa názoru žalovaného 3/v rozhodnutí správne vysporiadal, pričom pre doplnenie žalovaný\n3/ uvádza, že pokiaľ mala sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nastať v zmysle ust. § 4 ods. 3\nZoSÚ, ako v žalobe uviedol žalobca, tak v znení ZoSÚ účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy predmetné\nustanovenie s ohľadom na jeho obsah takýto následok porušenia povinnosti veriteľa neobsahovalo)\n– čím by hypoteticky žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré podanou\nžalobou o. i. žiada (v tejto súvislosti žalovaný 3/ poukazuje na to, že žalobca ani len nešpecifikoval,\nza aké obdobie tvrdené bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť, následkom čoho i za hypotetickej\nexistencie nároku na jeho vydanie by bolo s najvyššou pravdepodobnosťou v čase podania žaloby už\npremlčané) - a preto súd žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu\nneprijateľných podmienok, v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov i v časti o určenie\nneplatnosti právnych úkonov (t.j v celom rozsahu) pre jej nedôvodnosť zamietol. Žalovaný 3/ má za to, že\nsúd v odôvodnení rozhodnutia presvedčivo, zrozumiteľne a konzistentne svoje rozhodnutie odôvodnil,\npričom závery súdu v uvedenom rozhodnutí vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a preto\ntoto rozhodnutie rozhodne nemožno považovať za nepresvedčivé, nespravodlivé, nepreskúmateľné a\narbitrárne, ako uvádza vo svojom odvolaní žalobca. Len skutočnosť, že sa žalobca s rozhodnutím súdu\nnestotožňuje, neznamená, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ako nesprávne\nuvádza v podanom odvolaní, a takisto to nemá za následok ani vecnú nesprávnosť rozhodnutia.\nŽalovaný 3/ zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré prezentoval súdu v konaní a v celom\nrozsahu sa na nich odvoláva. K žalobcom podanému rozsiahlemu a zmätočnému odvolaniu uvádza,\nže vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktoré podľa názoru žalobcu vyplýva\nz ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ odkazuje na svoje skoršie podania, v zmysle ktorých ZoSÚ na prejednávaný\nprípad nemožno aplikovať. Žalovaný 3/ uvádza, že Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ je\nzmluvou spotrebiteľskou s ohľadom na postavenie zmluvných strán, nejedná sa však o spotrebiteľský\núver a z uvedeného dôvodu následne nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah ustanovenia\nZoSÚ, a to vzhľadom na charakter poskytnutého úveru a jeho výšku (§ 1 ods. 2 a/ a e/ predmetného\nzákona) ako podľa názoru žalovaného 3/ správne uviedol v rozhodnutí konajúci súd. Úver poskytnutý\nzo Zmluvy tak v žiadnom prípade nie je spotrebiteľským úverom v zmysle ZoSÚ. Citoval § 1 ods. 2\nZoSÚ a uviedol, že úver zo Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý v celkovej výške 670.000 Sk (22.239,93\neur), a teda nepochybne v hodnote prevyšujúcej 20.000 eur, úver zo Zmluvy nie je spotrebiteľským\n\núverom podľa ZoSÚ. Zmluva bola uzatvorená dňa 3.1.2007. ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia\nZmluvy vôbec neobsahoval (resp. obsahoval, avšak s irelevantným znením) niektoré z ustanovení,\nna ktoré odkazoval žalobca v žalobe poukazoval: („Predmetná zmluva neobsahuje povinné náležitosti\npodľa § 4 ods. 2 písm. d/, g/, i/, k/, preto podľa § 4 ods. 3 sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a\nbez poplatkov.“) a preto námietky žalobcu v odvolaní ohľadne nezohľadnenia ustanovení predmetného\nzákona a ich neaplikácie na prejednávaný prípad považuje žalovaný 3/ za neopodstatnené. Podstatným\nvšak ostáva, že nakoľko ZoSÚ sa nevzťahuje na Zmluvu, tak určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru neprichádza vôbec do úvahy, nakoľko zákon neumožňuje použiť uvedenú sankciu k úveru, ktorý\nnespadá pod vyššie uvedený právny predpis, resp. ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný\n3/ má za to, že súd na prejednávaný prípad aplikoval správne právne predpisy a vec správne právne\nposúdil, pričom výklad a aplikácia predmetných zákonov je plne v súlade s ustálenou judikatúrou a preto\nnámietky žalobcu v tomto smere považuje žalobca za účelové a neopodstatnené.\nVo vzťahu k argumentácii žalobcu v podanom odvolaní ohľadne nesprávneho právneho posúdenia\nsúdu vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaný 3/ uvádza, že žalobca sa síce po\nteoretickej stránke v žalobe i v odvolaní venoval neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom niektoré\nz nich aj označil, avšak chýba konkretizácia týchto podmienok vo vzťahu k ich zneužitiu v neprospech\nspotrebiteľa pričom pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok je vždy potrebné zobrať na\nzreteľ požiadavku ustanovenia § 53 ods. 12 O.z., podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok\nsa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky\nokolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia ako aj na všetky ostatné podmienky\nzmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Žalobca taktiež vôbec neuvádza, čo uvedené tvrdené\nneprijateľné zmluvné podmienky (ktoré len všeobecne opisuje, resp. vymenúva) majú spôsobovať, resp.\nčo má byť následok určenia ich neprijateľnosti (nakoľko ak by napr. súd i posúdil, že napr. dohoda\no zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou – čo podľa názoru žalovaného 3/ nie jetak i za predpokladu takéhoto posúdenia neprichádza do úvahy neplatnosť Zmluvy ako celku, resp.\nžalobcovi tým nevznikne nárok na vyplatenie čiastky, ktorú od žalovaných v tomto konaní žiada.)\nAj v prípade, ak by zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, s čím však žalovaný 3/\nrozhodne nesúhlasí, tak neplatné by bolo v zmysle ust. § 41 O.z. len predmetné ustanovenie zmluvy a v\nžiadnom prípade nenastáva jej absolútna neplatnosť. K hodnoteniu zmlúv preto nemožno pristúpiť v čisto\nvšeobecnej rovine tak, ako to v podanom odvolaní naznačil žalobca. Nestačí len všeobecná konštatácia\nalebo tvrdenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale je nutné danú zmluvnú podmienku posúdiť vo\nvzťahu ku konkrétnemu prípadu, posúdiť jej aplikáciu v danom prípade, či došlo k zneužitiu zmluvných\npodmienok v neprospech spotrebiteľa, a to predovšetkým vo vzťahu k porušeniu povinností dlžníka,\nktoré mu zo zmluvného vzťahu vyplývali. Žalobca opakovane tvrdí, že postupca porušil svoje povinnosti,\nktoré mu zo Zmluvy vyplývali, avšak opomína dôležitý fakt, ako správne poznamenal okresný súd, že\npráve žalobca bol tým subjektom, ktorý čerpal finančné prostriedky, ktoré mu postupca poskytol v zmysle\nZmluvy a svoj záväzok následne riadne a včas nesplácal, čím sa dostal do omeškania, následkom\nčoho postupca v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami predmetný úver zosplatnil. Vo vzťahu k\nurčeniu, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neprijateľná zmluvná podmienka žalovaný 3/ uvádza,\nže právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru vyplýva priamo z ust. § 53 ods.\n9 O.z., čo v konaní opakovane uvádzal. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru naviac nie je sankciou,\nktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ako nesprávne argumentuje žalobca, ale ide len o stratu možnosti splatiť\npohľadávku, ktorá v tom čase existuje, v mesačných splátkach. V žiadnom prípade teda nejde o sumu,\nktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako sankciu nakoľko pohľadávka, ktorú má žalobca zaplatiť vznikla už\nvyplatením úveru žalobcovi. Žalovaný 3/ má preto za to, že žalobca v podanom odvolaní iba vyjadruje\nsvoj subjektívny názor o neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti Zmluvy o úvere, avšak bez\nakéhokoľvek reálneho podloženia dôkazmi, resp. skutočnosťami, ktoré by aspoň naznačovali pravdivosť\njeho tvrdení. Rozsiahly text odvolania je podľa názoru žalovaného 3/ zmätočný, žalobca kombinuje a\núčelovo spája dojednania Zmluvy s rôznymi (v mnohých prípadoch vo vzťahu k prejednávanému prípadu\núplne irelevantnými) rozhodnutiami súdov vytrhnutých z kontextu a zákonnými ustanoveniami a to i\ntakými, ktoré sa na prejednávaný prípad rozhodne neaplikujú.\nSkutočnosť, že obsah spotrebiteľskej zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom žalovaného\n3/ neznamená existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a už vôbec nemá za následok jej\nabsolútnu neplatnosť. Vopred pripravený obsah zmluvy dodávateľom nie je v zmluvných vzťahoch ničím\nvýnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných\nstrán pripraviť. Opačným výkladom by bolo nutné právne uzavrieť, že všetky zmluvy, ktoré uzatvárajú\nnapr. banky alebo mobilný operátori sú neplatné. Poukázal na to, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní\nargumentuje, že zmluva o zriadení záložného práva ako taká je nekalou zmluvnou praktikou (avšak\n\nžalobca ani v žalobe a ani v odvolaní nešpecifikoval, z akého konkrétneho dôvodu sa má táto zmluva\npovažovať za nekalú zmluvnú praktiku), tak žalovaný 3/ je toho názoru, že žalobca opomenul fakt,\nže záložná zmluva – na základe ktorej žalobca ako vlastník nehnuteľnosti dáva súhlas na budúce\nspeňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných\ndražbách) je zákonom predpokladaný právny úkon a teda nepochybne ide o zákonom aprobovaný\nvýkon oprávnenia veriteľa – z ktorého dôvodu v žiadnom prípade nemožno samotnú záložnú zmluvu,\nobsahujúcu všetky náležitosti vyžadované zákonom, považovať za neplatnú, ako správne uviedol vo\nsvojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Na základe uvedeného má žalovaný 3/ za to, že žalobca v\npodanom odvolaní adekvátne neodôvodnil a nepreukázal ani len jedno skutkové tvrdenie uvádzané v\npodanom odvolaní, pričom všetky jeho tvrdenia (v samotnej žalobe o určenie, že úver je bezúročný a\nbez poplatkov, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o určenie neplatnosti právnych úkonov,\nako i v odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie) sú nejasné, zmätočné, abstraktné a nekonkrétne,\nz ktorého dôvodu ich žalovaný 3/ považuje za účelové a neopodstatnené. S ohľadom na uvedené má\nžalovaný 3/ za to, že konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.\n4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že\npodané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné\nodvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s\nprihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní\npred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho\nI. výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 9.786,20 eur titulom bezdôvodného obohatenia\na v časti o určenie, že úver zo dňa 3.1.2007, ktorý žalobcovi poskytol žalovaný 1/ je bezúročný a bez\npoplatkov, je vo výroku vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť, v zostávajúcej časti napadnutého\nrozsudku tu však sú dôvody pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo (1) uloženie žalovanému 1/ povinnosti zaplatiť\nžalobcovi sumu 9.786,20 eur titulom bezdôvodného obohatenia; (2) určenie, že úver zo dňa 3.1.2007,\nktorý žalobcovi poskytol žalovaný 1/ je bezúročný a bez poplatkov; (3) určenie, že žalovaným 1/\npoužitá okamžitá splatnosť záväzkov ako neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov\nje neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k/ O.z.; (4) určenie, že právne úkony\nžalovaného 1/ smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k\nnehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom - katastrálny odbor\nv E., okres Trnava, obec E., katastrálne územie E., časť A: stavby súpisné číslo XXXX, na parcele číslo\n8259/6, druh stavby 9, popis stavby bytový dom - C. F. XXX, XXX, XXX, právny vzťah k parcele na\nktorej leží stavba XXXX je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX, časť B: byty a nebytové priestory\nvchod: C. XXX, 3.p., byt č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu\n6824/417304, účastník právneho vzťahu: 45, vlastník B. A., C. XX, E., SR, dátum narodenia X.X.XXXX,\nspoluvlastnícky podiel 1/1, sú neplatné; (5) rozhodnúť o náhrade trov konania.\nPredmetom tohto odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie a jeho\nrozsudku, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov\nkonania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n6. Žalobca v odvolaní namietal nepresvedčivosť, nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého\nrozsudku, vytkol súdu prvej inštancie, že predmetnú zmluvu opisuje ako zmluvu o hypotekárnom úvere,\nže popiera poskytnutie úveru ako spotrebiteľského napriek textu úverovej zmluvy, kde je výslovne\nuvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že uzatvárajú túto zmluvu podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného\nzákonníka v platnom znení, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení (v\nprípade, že účelom úveru je aj iný účel ako investícia do nehnuteľnosti). Ďalej namietal, že súd prvej\ninštancie takto predloženú zmluvu v odôvodnení napadnutého rozsudku modifikoval a opísal ju ako\núplne inú zmluvu, a to zmluvu hypotekárneho typu, pričom nešlo o zmluvu o hypotekárnom úvere ani\nhypotekárneho typu. Z napadnutého rozsudku podľa neho nie je určité ani zrozumiteľné prečo súd\n\nprvej inštancie favorizoval ustanovenia Obch.z. Žalobca má za to, že jednoznačne ide o zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie na základe ním uvedených vykonaných dôkazov neustálil\no akú zmluvu sa malo jednať, keď mal mať k dispozícii dôkaz žiadosť o čerpanie hypotekárneho úveru\nzo 4.1.2007, pričom priložená zmluva nemá znaky zmluvy o hypotekárnom úvere. Napadnutý rozsudok\noznačil za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci\nargumenty ani okolnosti v predmetnej veci, nespĺňajúci kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu\nochranu, rozsudkom bolo podľa neho porušené právo na spravodlivý proces.\nSúd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôvodil, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzatvorená\nZmluva o poskytnutí úveru č. 050576 zo dňa 3.1.2007 spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnosti zo dňa 3.1.2007. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola zabezpečená záložným právom k\nnehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. E. vo vlastníctve žalobcu. Ďalej, že uvedená úverová\nzmluva sa v zmysle príslušných ustanovení Obch.z. považuje za „absolútny obchod“, t. j. na tento právny\nvzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia tretej časti Obch.z., zároveň sa na tento zmluvný vzťah\nvzťahuje aj zákonná úprava spotrebiteľských zmlúv, t. j. ust. § 52 a nasl. O.z., resp. aj ustanovenia O.z.\nupravujúce právne úkony ako také, plnenie v splátkach a záložné právo. Nemal pochybnosti, že uvedená\núverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nejedná sa však o spotrebiteľský úver a nie je možné\naplikovať na tento zmluvný vzťah ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a\no zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii\nv znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a to vzhľadom na\ncharakter poskytnutého úveru a jeho výšku (§ 1 ods. 2 a/ a e/ predmetného zákona). Žalobca tvrdil, že\nzo zmluvy nevyplýva účel, no zo zmluvy vyplýva, že podmienkou čerpania úveru (čl. V. bod 1. úverovej\nzmluvy) je okrem iného predloženie listu vlastníctva, návrhu na vklad vlastníckeho práva, poistnej zmluvy\nk nehnuteľnosti (podmienky uvedené v bode 23. rozsudku). Z úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva,\nže zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na zmluvu aplikuje iba v prípade, že účelom\núveru je aj iný účel ako investícia do nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že iný účel, ako\nnadobudnutie nehnuteľnosti zo zmluvy nevyplýva. Na základe úverovej zmluvy medzi žalobcom\nako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť\npeňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť\núroky. Obch.z. podstatnými časťami zmluvy o úvere stanovuje určenie subjektov (veriteľa a dlžníka),\nurčenie poskytovaných peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny a záväzok dlžníka, že\nposkytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Po preskúmaní listinných dôkazov súd dospel k\nzáveru, že v zmluvách je určitým a jasným spôsobom uvedené, že žalobca čerpal úver, zmluvu\npodpísal slobodne, vážne, je určitá a zrozumiteľná, a preto súd nevzhliadol neplatnosť tohto právneho\núkonu s poukazom na ust. § 37 ods. 1 O.z. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom predpísané\nnáležitosti. Úver nie je ani bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu nemožnosti aplikácie zákona o\nspotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2 a/ a e/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy),\nktorý inak i tak v rozhodnom čase sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba zmluvy, ktoré\nneobsahovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení\núčinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy) a neplatnosťou len nedodržanie písomnej formy (§ 4 ods.\n1 rovnakého zákona). Žalobca žiadal, aby súd na zmluvu aplikoval ust. § 13 až 15 zákona č. 90/2016\nZ. z., ktoré upravujú neplatnosť bezúročnosť a bezpoplatkovosť, pretože ide o diskrimináciu žalobcu,\nk čomu žalovaný 3/ uviedol, že žalobca v podstate žiadal súd, aby aplikoval o 10 rokov neskôr prijatý\nzákon o úveroch na bývanie a poprel tak právo na súdnu ochranu a princíp právnej istoty, s čím sa súd\nstotožnil v plnom rozsahu a poukázal na záverečné, prechodné a zrušovacie ustanovenia k O.z. (§ 879r,\n§ 879s O.z.). Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na ktorý žalobca /poukazoval/ na viacerých\nmiestach nadobudol účinnosť až 1.7.2007. Ustanovenia zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie sa\nvzťahujú na žiadosti o úver na bývanie podané po 20.3.2016, čo nie je prípad žalobcu. Aplikácia\nrozdielnej právnej úpravy je nielenže akceptovateľná, ale z hľadiska právnej istoty a zákazu retroaktivity\nnevyhnutná. Nemožno považovať za neprijateľné právne riešenie, ktoré práva určitého okruhu fyzických\nosôb upravuje inak, ak ustanovenia zákona platia pre všetkých žiadateľov o úver, spĺňajúcich zákonom\nustanovené podmienky, rovnako. Zákonodarca má širokú diskréciu pre zvolenie konkrétnej politiky\nochrany spotrebiteľa a samotná zmena zákona alebo prijatie nového zákona nie je ničím výnimočným.\nSúd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného uzavrel, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov\na keďže žalobca ako (jediný) dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia uvádzal „preplatenie“ podľa neho\nbezúročného a bezpoplatkového úveru (platením úrokov a poplatkov žalovanému 1/), potom na strane\nžalovaných nevznikla povinnosť /vydania/ bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáhal.\nOdvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje, námietky\nodvolateľa uvedené v tomto odseku, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými\n\nsa súd prvej inštancie ako vyplýva z vyššie uvedeného riadne vysporiadal, nepovažuje za dôvodné,\nprihliadol i na to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by tu nebol zostatok nevráteného úveru. Ustanovenie\n§ 52 ods. 2 veta tretia O. z. už normatívne vyriešilo prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka pred\nustanoveniami Obchodného zákonníka (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ).\nPodľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 21. apríla\n2015, novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. sa vzťahuje aj na právne vzťahy\nzaložené pred týmto dňom. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe NS SR na všetky spotrebiteľské\nzáväzky, a teda aj na spotrebiteľské záväzky, ktoré sú svojou povahou tzv. absolútnym obchodom a boli\nuzavreté pred účinnosťou novelizovaného znenia § 52 ods. 2 tretia veta O.z., sa má prednostne použiť\nprávny režim O.z. a nie Obch.z. Na potvrdenie správnosti uvedenej úvahy nemá norma § 52 ods. 2\ntretia veta O.z. prechodné ustanovenia. To znamená, že od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy\nzaložené pred týmto dňom (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 153/2017). Identické právne závery\nuvedené vyššie, zaujal NS SR aj v skutkovo a právne obdobných veciach (pozri napr. rozsudky sp. zn.\n3 MCdo 14/2014, 8 MCdo 13/2014, 4 MCdo 17/2014, 3 Cdo 87/2017 alebo uznesenie sp. zn. 2 Obdo\n5/2019). Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne prednostne použil režim O.z. a predmetnú\núverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.\nPo preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa nároku na\nvydanie bezdôvodného obohatenia a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru odvolací súd\nkonštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za\nsvojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede na právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti\nzodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej\ninštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v danej časti uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným\nspôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky\nvykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých\nvyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných\ndôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou\npraxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v\nuplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal v danej časti dostatočné dokazovanie za\núčelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože\nsúd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli,\nzohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania\nnajavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho\nrozsudku v danej časti súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy\nvykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované\nust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno mu nič vyčítať. Nedôvodnými tak boli v tomto bode uvedené odvolacie\nnámietky vo vzťahu k danej časti uplatnených nárokov.\nOdvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto\npodľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. výroku o zamietnutí žaloby v časti\no zaplatenie sumy 9.786,20 eur titulom bezdôvodného obohatenia, a v časti o určenie, že úver zo dňa\n3.1.2007, ktorý žalobcovi poskytol žalovaný 1/ je bezúročný a bez poplatkov, potvrdil.\n7. Odvolací súd sa však zatiaľ nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o platnosti\nmimoriadneho zosplatnenia úveru, tento záver považoval za nedostatočne zdôvodnený a predčasný.\nAni v súvisiacej veci (sp. zn. 20Csp/203/2018) súd nekonštatoval platnosť mimoriadneho zosplatnenia,\nale iba nespornosť jeho vyhlásenia. Odvolateľ v žalobe aj v odvolaní namietal jeho neplatnosť.\nUstanovenie § 565 O. z. umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať\nzaplatenie celej pohľadávky naraz, a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nt. j. ak došlo k uzavretiu dohody zmluvných strán o tom, či veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej\npohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (§ 565 O. z.), tzv. strata lehôt alebo strata výhody splátok,\nod ktorej je potrebné odlíšiť jednostranný prejav vôle veriteľa požadujúci jednorazové splatenie dlhu v\nním stanovenej lehote, v písomnom oznámení veriteľa.\nToto právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie\nnasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie\n\nďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej\npôvodné dojednanie o splátkach (nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo\nvšak veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne\na včas svoje právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky.\nPri plnení formou splátok je pritom vždy rozhodujúce rozlíšiť už nastalú splatnosť jednotlivých splátok\núveru (splatných do doby splatnosti celého zostatku dlhu) a splátok splatných na základe jednostranného\núkonu veriteľa. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ\nmohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku)\nnajskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky\nskutočne požiadal (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 426/2005).\nOkrem vyššie uvedených kumulatívnych predpokladov splatnosti celého dlhu (nesplnenie niektorej\nzročnej splátky, jednostranný adresovaný právny úkon veriteľa, ktorým žiada o zaplatenie celej\npohľadávky, ak to bolo veriteľom a dlžníkom takto dohodnuté, t. j. dohoda, prípadne rozhodnutie ak tak\nbolo určené v rozhodnutí), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ (dodávateľ) uplatniť\nprávo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď\nsúčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9\nO. z. v relevantnom znení).\nV odôvodnení napadnutého rozsudku absentovala argumentácia a právna úvaha vo vzťahu\nk vyhodnoteniu zmluvného dojednania strán (v čl. IX bod 7. úverovej zmluvy) o zročnosti celého zostatku\ndlhu (§ 565 O. z.), ktorá je primárnym predpokladom posúdenia predčasnej splatnosti dlhu (bolo potrebné\nposúdiť či je čl. IX bod 7. úverovej zmluvy dostatočne určitý a dôvod predčasného ukončenia splácania\núveru natoľko závažný, aby odôvodnil tak závažné následky pre spotrebiteľa ako je strata výhody\nsplátok). Žalobca sa síce domáhal určenia, že žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov ako\nneprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa\n§ 53 ods. 4 písm. k/ O.z., ktoré ustanovenie v čase uzavretia úverovej zmluvy ešte nebolo účinné, avšak\nv danom čase ust. § 53 ods. 3 O.z. obsahovalo demonštratívny výpočet podmienok, ktoré sa považujú\nza neprijateľné, keď dôsledkom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok je to, že súd pri\nhodnotení podmienok v konkrétnom vzťahu, môže považovať za neprijateľnú podmienku aj podmienku,\nktorá nie je v § 53 ods. 3 O.z. uvedená.\nPodľa ustanovenia § 565 O. z. veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, pri nezaplatení\nniektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, prípadne v rozhodnutí určené. V prípade spotrebiteľských\nzmlúv k uvedenému pristupuje aj požiadavka obligatórneho prieskumu, či uvedené zmluvné dojednanie\n(upravujúce právo na zosplatnenie celého úveru) nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, a preto neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53 O.z.). V súlade s judikatúrou Súdneho dvora\nEurópskej únie má vnútroštátny súd pritom preveriť, či dôvod predčasného ukončenia splácania úveru\nje natoľko závažným, aby odôvodnil tak závažné následky pre spotrebiteľa ako je strata výhody splátok.\nPodľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa predčasného\nsplatenia uvedenú v zmluvách, z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia,\nje úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť\no splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom\nzmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takého nesplnenie\npovinnosti dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho výške, či táto možnosť\npredstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatňovaných v tejto oblasti, či vnútroštátne právo\nstanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní,\numožnia aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (porov. napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie Mohamed Azis C-415/11, bod 73).\nZmluvné podmienky, ktoré umožňujú vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru z dôvodov, ktoré sú\nformulované príliš široko, nejednoznačne a môžu byť zo strany veriteľa (banky) uplatnené svojvoľne,\nspôsobujú v zmysle § 53 ods. 1 O. z. značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľa. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 23. apríla 2015 vo\nveci C-96/14 Jean-Claude van Hove proti CNP Assurances SA, požiadavka transparentnosti zmluvných\npodmienok stanovená smernicou nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a\ngramatického hľadiska. Naopak, keďže systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že\nspotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o\núroveň informovanosti, táto požiadavka transparentnosti sa musí chápať široko (porov. tiež rozhodnutie\nKasler a Káslernej Rabái C-26/13, ako aj Matei C-143/13). Je preto povinnosťou súdu preskúmať\n(vzhľadom na ust. § 565 O. z. v zmysle ktorého veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, pre\n\nnezaplatenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, príp. určené v rozhodnutí) či došlo k dohode\nzmluvných strán v súlade s § 565 O. z. a § 53 ods. 9 O. z., či takéto zmluvné dojednanie (upravujúce\nprávo na zosplatnenie celého úveru) nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a\npreto neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53 O. z.), príp. sa odkláňa od kogentnej právnej úpravy.\nPovinnosť aby zmluva obsahovala jednoznačné a presné odkazy na obligatórne náležitosti zmluvy\nalebo iné povinné informácie, vylučuje preto paušálny odkaz na všeobecné obchodné podmienky,\nkeďže v zmluve by malo byť uvedené, v ktorých konkrétnych ustanoveniach všeobecných obchodných\npodmienok veriteľa možno jednotlivé náležitosti zmluvy nájsť (t. j. jednoznačné a presné odkazy na\nkonkrétne ustanovenia obchodných podmienok, umožňujúce spotrebiteľovi zistiť, kde sa nachádza\nzmluvné dojednanie).\nV prípade formulárových zmlúv je potom dôležité skúmať aj tzv. inkorporačné doložky, paušálne\nodkazujúce na všeobecné obchodné podmienky a vyhlásenia spotrebiteľa o oboznámení sa s nimi.\nZmluvný materiál by pritom mal byť spotrebiteľovi aj skutočne odovzdaný pred uzavretím zmluvy, aby\nsa mohol reálne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami (porov. rozhodnutie Súdneho\ndvora Európskej únie Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Bíróova C -42/15, bod 34).\n8. Žalobca sa žalobou domáhal aj určenia, že právne úkony žalovaného 1/ smerujúce k realizácii výkonu\nzáložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva\nč. XXXX, vedeného Okresným úradom - katastrálny odbor v E., okres Trnava, obec E., katastrálne\núzemie E., časť A: stavby súpisné číslo XXXX, na parcele číslo 8259/6, druh stavby 9, popis stavby\nbytový dom - C. F. XXX, XXX, XXX, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný\nna liste vlastníctva číslo XXXX, časť B: byty a nebytové priestory vchod: C. XXX, 3.p., byt č. XX, podiel\npriestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6824/417304, účastník právneho\nvzťahu: 45, vlastník B. A., C. XX, E., SR, dátum narodenia X.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, sú\nneplatné. Súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobu zamietol. Odvolateľ vytkol aj v tejto časti rozsudku\njeho nepreskúmateľnosť, v dôsledku čoho namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces.\nOdvolací súd je názoru, že rozhodnutie v danej časti bol predčasné a nedostatočne zdôvodnené, keď\nv tejto časti bolo potrebné najprv zo strany súdu prvej inštancie odstrániť vadu žaloby (§ 129 CSP),\nspočívajúcu v neurčitosti petitu (neboli špecifikované právne úkony), keďže obligatórnou obsahovou\nnáležitosťou žaloby je aj petit, a následne tiež bolo potrebné v prvom rade posúdiť, či je takáto žaloba\nvôbec prípustná (§ 137 CSP), k čomu súd prvej inštancie nepristúpil.\nZákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním\nobsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam\nz hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho\nsúdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské\npráva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky\npovinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť\nsúdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na\nokolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015\nzo 17. marca 2016.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach\n(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.\nPožiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a\ndostatočne odôvodnený a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú\nproblematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas\nkonania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\n\nsvojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné,\nspravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak,\naby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS\n174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba\npovažovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v\ndanej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z\n28.2.2006). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny\nprípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom\nstačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za\nrozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko\nz 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).\nObčianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred\nsúdom).\nAk je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie\ndôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 226/03).\nS poukazom na závery uvedené v 7. a 8. bode tohto rozsudku odvolacieho súdu je dôvodné konštatovať,\nže súd prvej inštancie v daných častiach nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, v dôsledku čoho\nbol postup súdu prvej inštancie v nesúlade s právom strany na spravodlivý proces.\nOdvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej\nčasti a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n9. Povinnosťou súdu prvej inštancie (ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude\nv ďalšom konaní najmä posúdiť zmluvné dojednanie strán (v čl. IX bod 7. úverovej zmluvy) o zročnosti\ncelého zostatku dlhu (§ 565 O.z.), ktorá je primárnym predpokladom posúdenia predčasnej splatnosti\ndlhu, taktiež odstrániť vadu žaloby (v časti určenia, že právne úkony žalovaného 1/ smerujúce k realizácii\nvýkonu záložného práva sú neplatné) a posúdiť prípustnosť žaloby.\nPri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady\nkontradiktórnosti konania, aplikovať zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako aj prihliadať na špecifiká\ntzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).\nSúd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane\nuvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval\nza preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal\nďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je\nodrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré\nsa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania. Bude venovať pozornosť i záhlaviu – úvodnej\nčasti rozhodnutia, aby sa vyhol opomenutiu uviesť právnu formu obchodnej spoločnosti a uvádzal aj\nsprávny názov a aktuálnu adresu sídla obchodnej spoločnosti.\nSvoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám\nkonania, vrátane žalobcu, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho\nprávneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,\nIII. ÚS 198/07).\n10. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\nV novom rozhodnutí o veci preto rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov konania, vrátane trov\ntohto odvolacieho konania.\n11. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§\n426 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1\nCSP)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods.2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nSúd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.\n(§ 160 ods. 2 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\n\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods.2 CSP)\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania.(§ 430 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Csp/132/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826"}, {"guid": "ussr:4b34e064-61d3-4968-9ac7-14f71df469d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2010 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b34e064-61d3-4968-9ac7-14f71df469d8"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 363/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/06 z 15. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/04 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "122d9178-c7a7-438b-b3df-4e768ecaa242:38a74e36-3aaf-44cc-89d1-9e45bf0daf13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1", "spisova_znacka": "4MCdo/17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/17/2014 z 25. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 367, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1"}, {"guid": "15ea9a01-81ea-4b55-9136-7d67a7c78a75:4c4e694d-fc1e-4504-8508-b098083bbede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1", "spisova_znacka": "3MCdo/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 560, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1"}], "citovane_v": [{"guid": "92ab7ae3-7c1c-4d2c-88a4-f972afaadc08:9c627258-ac79-4695-9107-a01c1c0a0ffd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8622200363.1", "spisova_znacka": "26CoCsp/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoCsp/4/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8622200363.1"}]}