Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoP/25/2024 z 28. 8. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. augusta 2024, sp. zn. 14CoP/25/2024, ECLI:SK:KSTT:2024:1322201225.4
Krajský súd Trnava | 14CoP/25/2024 | ECLI:SK:KSTT:2024:1322201225.4 | 2024-08-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a113f9e1-e2e3-4d75-813d-4d762ba4e691
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:1322201225.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Trnava
14CoP/25/2024
1322201225
28. 08. 2024
JUDr. Róbert Foltán
ECLI:SK:KSTT:2024:1322201225.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kataríny Slováčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
X.X.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
Staničná 5, Galanta, dieťa matky C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej spoločnosťou
AK GG, s. r. o., Agátová 2513/15, Galanta, a otca E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XX/
XX, E. - H. I., zastúpeného spoločnosťou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., Námestie Mateja Korvína
1, Bratislava – Staré Mesto a Dentons Europe CS LLP, One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej
zložky Dentons Europe CS LLP, Bottova 2A, Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.
k. 21P/52/2022-740 zo dňa 11.9.2023, o takto
rozhodol:
I.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta na návrh matky maloletej rozsudkom zo dňa 11.9.2023 zveril maloletú A.
do osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 280 eur mesačne od
17.3.2022 a povinnosť uhradiť výživné zročné do 31.8.2023, upravil styk otca s maloletou dcérou, zrušil
svoje uznesenia č. k. 21P/52/2022-224 zo dňa 1.7.2022 a č. k. 21P/216/2022-41 zo dňa 2.12.2022,
rozhodol o vrátení častí preddavkov zložených na znalecké dokazovanie obom rodičom maloletej,
zamietol návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd vykonaným dokazovaním, teda zhodnotením dôkazov podľa
svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, s prihliadnutím na všetko, čo počas konania
vyšlo najavo zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 01.02.2022, kedy
matka aj s maloletým dieťaťom opustila spoločnú domácnosť. Odvtedy býva matka aj s maloletým
dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojou matkou v trojpodlažnom rodinnom dome v E., kde jedno
podlažie obývajú ony, ďalšie podlažie obýva prastará matka matky maloletého dieťaťa a ďalšie podlažie
obýva brat starej matky maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa býva v rodinnom dome, ktorý
je v jeho vlastníctve v E. - H. I.. Rodičia maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť o úprave ich
práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd uvádza, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa
do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane
rodičov, jednak na strane maloletého dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je nevyhnutné

prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Zásadne na rozhodnutie o zverení majú
vplyv viaceré okolnosti, predovšetkým ide o osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, vzťah dieťaťa
ku každému rodičovi, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, charakter, morálka a
štruktúra mravných noriem rodičov, ako aj všetky ostatné dôležité okolnosti ovplyvňujúce základné
právo dieťaťa na to, aby vyrastalo v harmonickom prostredí. Vo všeobecnosti možno konštatovať,
že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov. Zároveň je však
potrebné uviesť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie
a je povinnosťou rodičov mu takého prostredie zabezpečiť. V prípade, ak medzi rodičmi dieťaťa
dochádza k dlhodobým nezhodám, prípadne obaja, alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich
spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej
starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. Základné podmienky pre
zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vyžadujú, aby rodičia
boli spôsobilí dieťa vychovávať, aby mali o výchovu dieťaťa záujem, aby bolo zverenie maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jeho záujme a aby touto úpravou boli
lepšie zabezpečené potreby dieťaťa. Samotná skutočnosť, že obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť
záujem a že sú z hľadiska fyzického, psychického a existujúcich vhodných bytových podmienok obaja
spôsobilí sa o dieťa starať, nevedie ešte opodstatnene k záveru, že striedavá osobná starostlivosť
je pre dieťa vhodná, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších zákonnom stavených podmienok
kumulatívne právnou úpravou požadovaných. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nemožno
postupovať podľa vopred danej schémy, pričom striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne
využívaná ako forma „spravodlivého“ rozdelenia starostlivosti o maloleté dieťa medzi rodičov. Záujem
a potreby konkrétneho dieťaťa súd musí posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť so snahou
o minimalizáciu negatívnych následkov pre dieťa. To potvrdzuje aj Komentár Výboru OSN pre práva
dieťaťa, ktorým interpretoval čl. 3 ods. 1 Dohovoru: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný
a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu,
v ktorej sa dieťa, ktorého sa vec týka, nachádza, pričom pozornosť by mala byť venovaná jeho
osobným pomerom, situácii a potrebám.“ Súd vykonaným dokazovaním, najmä zo záverov znaleckého
posudku, výsluchom rodičov na pojednávaní a preloženými správami od kolízneho opatrovníka i Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zistil, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať a o osobnú starostlivosť o dieťa majú záujem. Obaja rodičia majú k dieťaťu vytvorený
pozitívny vzťah, ich záujem o dieťa je skutočný a trvalý a pre dieťa predstavujú primárne vzťahové
osoby. Obaja rodičia odvádzajú skvelú rodičovskú prácu a obaja sú dosť dobrými rodičmi. Maloleté dieťa
sprevádzajú oddelenými domácnosťami. Vzťah maloletého dieťaťa je k obom rodičom pozitívny. Otec vie
bazálne zabezpečiť potrebnú starostlivosť o dieťa najmä na úrovni inštrumentálnych, funkčných potrieb,
vzhľadom na jeho osobnostné predpoklady menej v oblasti emočnej podpory. Matka vie zabezpečiť
potrebnú starostlivosť o maloleté dieťa na úrovni inštrumentálnych, funkčných potrieb i v oblasti
emočnej podpory. Matka je s maloletým dieťaťom naviazaná emocionálne a empaticky. Aktuálna potreba
maloletého dieťaťa je byť viacej časovej dotácie so svojou matkou. Vo svetle vývinovej psychológie i
teórie pripútania dieťa aktuálne potrebuje emocionálnu saturáciu viac matkou ako otcom. V správaní
matky maloletého dieťaťa je prítomná vnútorná psychická vyrovnanosť, ktorá pre dieťa predstavuje
potrebnú emocionálnu stabilitu. Zo strany otca maloletého dieťaťa by mala byť prítomná väčšia empatia
k aktuálnemu prežívaniu maloletého dieťaťa, ktorým dáva najavo, že potrebuje väčšiu časovú, resp.
emocionálnu dotáciu s matkou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a najmä s ohľadom na
emocionálnu orientáciu dieťaťa, ktoré je k svojej matke citovo pripútané, súd nemal za preukázané, že
by zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nehovoriac zverení
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, boli zaistené potreby dieťaťa lepšie než jeho zverením
do osobnej starostlivosti matky. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil osobnosť dieťaťa a hodnotu danou
stálosti výchovného prostredia. Matka vie aktuálne lepšie zabezpečiť citovú výchovu dieťaťa a pre dieťa
by jej dlhšia neprítomnosť bola frustrujúca a nevhodná.
3. Súd prvého stupňa, okrem iného, konštatoval, že zo záverov znaleckého posudku, od ktorých
nemal dôvod sa odkloniť, keďže závery v poradenskej psychológii sú postavené najmä na záveroch
psychického prežívania detí a vychádzajú najmä z prežívania maloletého dieťaťa, pozorovania jeho
správania, opisov správania jeho rodičmi v súlade s vývinovou psychológiou a teóriou vzťahovej väzby a
bezpečného pripútania sa, vyplývalo, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov sa aktuálnej nejaví ako vhodné riešenie úpravy práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, a to práve vzhľadom na to, že hoci obaja rodičia sú pre maloleté dieťa primárne vzťahové
osoby, matka maloletého dieťaťa je pre dieťa primárnou emocionálnou vzťahovou osobou, stará sa

o dieťa nepretržite od narodenia a dieťaťu poskytuje nielen potrebnú starostlivosť, bezpečie a istotu,
ale aj významnú podporu v oblasti emočnej saturácie. Pre maloleté dieťa je emocionálnym, sociálnym
aj regulačným zdrojom rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorá sýti jeho potreby od malička. Tomuto záveru
plne zodpovedá aj skutočnosť, že maloleté dieťa vo verbálnych i neverbálnych prejavoch prejavuje voči
svojim rodičom, matke aj otcovi, pozitívne prežívanie, avšak počas znaleckého vyšetrenia maloletého
dieťaťa zvlášť s matkou a zvlášť s otcom, bola pri znaleckom vyšetrení s otcom na dieťati pozorovaná
potreba emocionálnej saturácie prostredníctvom plyšovej hračky, pričom išlo o prenos emocionálnej
osoby do symbolu. Súd prihliadol aj na to, že dieťa počas znaleckého vyšetrenia s matkou zvolilo
hru, počas ktorej samé objavovalo hračky, teda situáciu nepotrebovala mať pod kontrolou, zatiaľ,
čo pri vyšetrení so svojím otcom, situáciu už dieťa nemalo emocionálne pod kontrolou nevedome a
vtedy dieťa zvolilo hru, ktorá má pravidlá, lebo im dodáva istotu. Znaleckým dokazovaním mal súd za
preukázané, že rodičia k maloletému dieťaťu pristupujú vzhľadom na svoje osobnostné charakteristiky
odlišne, pričom prejavy správania otca je pre dieťa náročnejšie spracovávať v prežívaní, najmä z
pohľadu nepredvídanosti emocionality a prejavov rodiča, resp. skratové reakcie s emocionálnym
nábojom. Do role a prejavov otca sa mu premietajú aj osobnostné vlastnosti s prevahou egocentrického
zamerania (na vlastnú osobu zamerané vnímanie a potreby a pod.), s rozhodným niekedy až ráznym
konaním, ktoré sa vo vzťahu k dieťaťu premietajú najmä do foriem autoritatívnejších foriem výchovného
pôsobenia. Pokojné emocionálne prejavy a prístup bol pozorovaný v kontakte vo vzťahu matky k dieťaťu,
keďže matka uplatňuje skôr anticipáciu s emocionálnou rezistenciou a sebaovládaním, je vnútorne
psychicky vyrovnaná s primeranou situačnou vzrušivosťou, čo jej umožňuje kontrolovanejšie správania
a tým väčšiu predvídateľnosť reakcii pre svoje dieťa. V spoločnej domácnosti rodičov sa odlišnosti vo
výchovnom pôsobení rodičov väčšinou vzájomne dopĺňajú. Z pohľadu dieťaťa to má možnosť vlastného
rozhodnutia, ktorý rodič bude sanovať jeho aktuálne potreby a vyhľadá ho. V rozdelených domácnostiach
toto nie je pre dieťa možné, a preto saturáciu niektorých potrieb musí odložiť, resp. dlhodobejšie
odkladať.
4. Súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj ďalšiu relevantnú skutočnosť brániacu zvereniu
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a síce, že vzťah medzi rodičmi
maloletého dieťaťa je negatívny a vážne narušený, matka maloletého dieťaťa nie je aktuálne
emocionálne ešte schopná priamej komunikácie s otcom maloletého dieťaťa (čo sa prejavovalo aj tým,
že počas dyadickej konzultácie rodičov u psychológa v rámci prvého výchovného opatrenia mala matka
maloletého dieťaťa slzy v očiach a bola uzavretá), ani prejavov dôvery a otvorenosti v otázkach spoločnej
výchovy a otec maloletého dieťaťa vníma odchod matky zo spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom
za okolnosť, ktorá mu zväčšila vzdialenosť k maloletému dieťaťu a ako reakciu na to žiada zveriť maloleté
dieťa do svojej starostlivosti (prípadne striedavej osobnej starostlivosti) a tým obmedziť styk maloletého
dieťaťa s jeho matkou, jeho primárnou emocionálnou osobou. Negatívny vzťah rodičov maloletého
dieťaťa je dôsledkom nevyriešeného vážneho vzájomného partnerského konfliktu, čo sa prejavuje aj
podávaním vzájomných trestných oznámení, žalôb a spochybňovaním rodičovskej kompetencie matky
maloletého dieťaťa zo strany otca maloletého dieťaťa. Obaja rodičia maloletého dieťaťa popisovali
spolužitie v spoločnej domácnosti ako nestabilné, konfliktné sprevádzané búrlivými výbuchmi emócií
a následnými hádkami, pričom matka maloletého dieťaťa hodnotila toto spolužitie ako neuspokojivé,
konanie otca maloletého dieťaťa pociťovala negatívne (popisovala fyzické a psychické násilie zo strany
otca maloletého dieťaťa, s ktorým sa bála niekomu zdôveriť, keďže sa otca maloletého dieťaťa bála) a
vyvolávalo u nej stres a táto záťaž ponechala na jej psychike následky v podobe miernej reakcie na stres.
Aj J. K. E. I. D., L., ktorý vykonal psychologické posúdenie matky maloletého dieťaťa ako poškodenej
v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, konštatoval, že u poškodenej sa neprejavujú
tendencie ku klamstvu, skresľovaniu prežitých udalostí, konfabulovaniu, prípadne k nadmernej fantázii,
ako prevažný spôsob spracovania reality. Obaja rodičia sa snažia byť pred maloletým dieťaťom a pre
maloleté dieťa vo vzájomnom vzťahu neutrálni a zameraní hlavne na podporu vlastných pozitívnych
vzťahov maloletého dieťaťa. Ich vedomé a nevedomé reakcie vo vzťahu k druhému rodičovi môžu mať
vplyv najmä na emocionálne prežívanie maloletého dieťaťa. To sa prejavilo aj počas zisťovania názoru,
resp. realizácie pohovoru s maloletým dieťaťom, ktoré sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrilo, že by
chcelo byť s rodinou, avšak na otázku, kto by mal tvoriť rodinu, koho má na mysli uviedlo, že zabudlo.
Následne dieťa oznámilo, že už chce ísť za matkou, čo mu bolo umožnené a dieťa sa rozbehlo za
matkou na chodbu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že je len veľmi
málo pravdepodobné, že by striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa mohla prispieť k zlepšeniu,
ozdraveniu vážne narušeného vzťahu medzi rodičmi. Takýto vzťah medzi rodičmi nedáva ani dostatočnú
záruku na to, aby striedavá osobná starostlivosť fungovala uspokojivo.

5. Súd sa pokúsil obnoviť komunikáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa tým, že im (aj maloletému
dieťaťu) uložil výchovné opatrenie, a to uznesením č. k. 21P/52/2022-154 zo dňa 06.06.20222, ktoré
spočívalo v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré bude realizované Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
Referátom poradensko-psychologických služieb v intenzite po dohode so psychológom. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2022. Zo záverečnej správy zo dňa 26.01.2023 vyplývalo, že obaja
rodičia spolupracovali, avšak uskutočnila sa len jedna dyadická konzultácia, pričom ostatné prebiehali
individuálne. Na dyadickej konzultácii komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa viazla. Na nej bol
v komunikácia aktívnejší otec maloletého dieťaťa, matka maloletého dieťaťa bola uzavretá a v očiach
mala slzy, odpovedala iba na otázky psychológa. Bolo evidentné, že komunikácia medzi rodičmi sa
obmedzila a prebieha iba formou textových správ (SMS), ktoré mali zo strany otca maloletého dieťaťa
na začiatku výchovného opatrenia veľakrát deštruktívny charakter (návraty do minulosti, vťahovanie
príbuzných do sporu a pod.) Rodičia navzájom deklarovali nedôveru, z ktorej pramenili negatívne pocity
strachu, zranenia, krivdy. V iných smeroch komunikácia medzi nimi absentuje, čo je nepostačujúce
na to, aby boli ciele výchovného opatrenia zhodnotené ako splnené. Podľa psychológa je akákoľvek
komunikácia medzi rodičmi do značnej miery podmienená prebiehajúcimi súdnymi konaniami v iných
oblastiach. Pre otca maloletého dieťaťa sú kľúčové závery súdnoznaleckého dokazovania a pre matku
zasa závery z vyšetrovania podaného trestného oznámenia. Maloleté dieťa nebolo do poradenského
procesu vôbec zapojené, keďže dieťa je vo vývinovom období, kedy je potrebné, aby získalo pocit
istoty a bezpečia s postupným uvoľňovaním väzby k matke a „otváraniu sa“ svetu. Keďže sa ciele
prvého výchovného opatrenia naplniť nepodarilo a komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa sa
neobnovila, súd uznesením č. k. 21P/52/2022-565 zo dňa 15.05.2023, právoplatným dňa 30.05.2023,
nariadil rodičom a maloletému dieťaťu v poradí druhé výchovné opatrenie, na obdobie 6 mesiacov, ktoré
prebieha aj v súčasnosti.
6. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku (4 roky a 3 mesiace) a odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje MŠ v E. a jeho zdravotného stavu (maloleté dieťa je zdravé),
a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov. Súd výživné zo strany otca na
maloleté dieťa určil sumou 280,- Eur mesačne, počnúc od 17.03.2022, t.j. od podania návrhu na súd,
nakoľko vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu dosahovaného u zamestnávateľa,
ktorý je v sume 1.499,90 Eur (pričom podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinnému
rodičovi v rozsahu 20% z jeho čistého mesačného príjmu na výživné na maloleté dieťa), ako aj z jeho
životnej úrovne, ktorého majetkové a zárobkové možnosti sú nadštandardné, čo mal súd za preukázané
tým, že maloletému dieťaťu kupuje oblečenie luxusných značiek a absolvuje s ním dovolenky, či už
dovolenka v Grécku alebo dovolenka na Maldivách. Sám otec maloletého dieťaťa sa na pojednávaní
vyjadril, že sa má maloleté dieťa nadštandardne, pričom súd nezistil dôvod, aby tento nadštandard nebol
dieťaťu aj naďalej zabezpečovaný. Otec maloletého dieťaťa má len jednu vyživovaciu povinnosť. Je
vlastníkom rodinného domu, ktorého kúpu prevažne financoval z prostriedkov z predaja bytu v sume
214.500,- Eur, ktorý byt mu darovala jeho matka. Je vlastníkom aj takmer nového osobného motorového
vozidla s rokom výroby 2021. Po vyhodnotení zárobkových pomerov a majetkových pomerov otca a jeho
životnej úrovne, súd dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným
na maloleté dieťa tak, ako bolo uvedené v III. výroku rozsudku, pričom súd prihliadol aj na pravidelné
základné mesačné výdavky maloletého dieťaťa zahŕňajúce poplatok za MŠ a poplatok za stravu v MŠ
v sume cca 49,46 Eur, stravu doma v sume 100,- Eur, drogériu v sume 20,- Eur, oblečenie a obuv v
sume 100,- Eur, výlety (bez cestovného) v sume cca 50,- Eur. Vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa
pritom prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti,
v tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť v prevažnej miere vykompenzovaná práve
osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Po zvážení všetkých vyššie uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo výške 280,- Eur na dieťa, na ktorého platenie zaviazal
otca, počnúc od 17.03.2022, je adekvátne a malo by postačovať na vykrytie všetkých základných,
pravidelných i nadštandardných potrieb dieťaťa, zodpovedajúc tomu, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, v tomto prípade výživou povinného rodiča. Súd mal za to, že ustálená
výška výživného zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
7. V súvislosti s úpravou styku otca s maloletou súd konštatoval, že kontakt rodičov s ich maloletým
dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca
rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú

súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku
rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia
maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna
úprava v § 25 ods. 1 Zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k
dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na
záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny
názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale
práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade
s čl. 41 ods. 4 ústavy. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky ale z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako
právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa
na zachovávanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
V článku 29 ods. 1 je upravené právo vychovať dieťaťa a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom,
v článku 9 bod 3 podľa ktorého, štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa
vzdialeného od jeho jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma
rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu
sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v
záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich
rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj
vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku
zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd upravil styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom v rozsahu
uvedenom vo výroku V. tohto rozsudku, teda počas týždňa, párnych víkendov, letných prázdnin a
vianočných sviatkov. Takouto úpravou styku bude mať maloleté dieťa aktuálne primerané možnosti tráviť
čas so svojím otcom, s ktorým má vytvorený blízky vzťah, ktorého ľúbi, teší sa z jeho prítomnosti a je mu
u otca dobre a ktorý na dieťa bude môcť vplývať svojím výchovným pôsobením aspoň v takejto miere.
Súd mal za to, že úprava styku v takomto rozsahu je primeraná aj k veku a režimu maloletého dieťaťa,
ktoré navštevuje predškolské zariadenie. Je teda nevyhnutné, aby malo dieťa zabezpečený pravidelný
styk so svojím otcom, ktorý je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, za súčasného
rešpektovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Niet pochýb o tom, že otec maloletého dieťaťa má
o maloleté dieťa záujem, má k nemu vytvorený vrúcny citový vzťah a s maloletým dieťaťom sa stretával v
rozsahu upravenom v neodkladných opatreniach. V domácnosti otca sú vytvorené vynikajúce podmienky
na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. Pre dieťa je dôležité, aby malo príležitosť rozvíjať a
prehlbovať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda nielen k svojej matke, ktorá bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k svojmu otcovi, ktorý je pre dieťa blízkou vzťahovou osobou.
8. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté otcom maloletého dieťaťa, resp. jeho právnym zástupcom,
konkrétne výsluchom svedkov, a to najmä spoločných známych rodičov, susedov, nariadením
znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, výsluchom kolízneho opatrovníka Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, E. L. M. a výsluchom maloletého dieťaťa súdom. Tieto
dôkazy súd nevykonal z toho dôvodu, že nemohli byť relevantným podkladom pre iné rozhodnutie súdu
v danej veci, pričom všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci súd v konaní vykonal.
V poručenských konaniach sa kladie dôraz na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol v konaní
dostatočným spôsobom zistený a preukázaný vykonaným dokazovaním. Čo sa týka výsluchu svedkov
- spoločných známych, rodičov a susedov, súd poukazuje na to, že konkrétne osoby, ktorých výsluch
by mal súd uskutočniť navrhnuté neboli. V spise sú založené dve správy od E. L. M., jedna zo dňa
11.05.2022 (čl. 110 spisu), ktorá sa zúčastnila styku otca s maloletým dieťaťom a ktorá detailne popísala
priebeh styku a druhá zo dňa 04.05.2022 (správny dátum mal zrejme byť uvedený 04.05.2023) na čl.
526 spisu, v ktorej bolo konštatované, že maloleté dieťa má u otca vytvorené veľmi dobré podmienky na
zabezpečovanie rovnomerného, priaznivého psychického a fyzického vývoja, má s otcom vybudovaný
blízky vzťah a obaja rodičia sa maloletému dieťaťu plne venujú a venujú mu všetku svoju pozornosť,
pričom tieto správy súdu postačovali na rozhodnutie v prejednávanej veci, bez potreby ďalšieho
výsluchu E. L. M.. Súd sa nestotožnil so žiadosťou otca maloletého dieťaťa na nariadenie znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom, nakoľko predložený znalecký posudok č. 01/2023 zo dňa zo dňa
05.03.2023, vypracovaný znalkyňou PhDr. Alenou Kopányiovou, PhD. je dostatočným dôkazom, na
ktorý súd pri svojom rozhodovaní prihliadol, keďže jeho odbornosť a pravdivosť nemožno spochybňovať.
Súd konštatuje, že znalkyňa ustanovená vo veci so zreteľom na svoje odborné znalosti, skúsenosti a

zistené informácie a výsledky psychologických vyšetrení, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložila
svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jej zadanej odbornej otázky postupovala.
Skutočnosť, že účastník konania nie je spokojný so závermi prezentovanými v znaleckom posudku,
nakoľko nekorešpondujú s jeho očakávaniami, nie sú dôvodom pre nariadenie ďalšieho znaleckého
dokazovania. Výsluch maloletého dieťaťa, resp. zisťovanie jeho názoru, bol v prejednávanej veci
vykonaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka a súd nevzhliadol dôvod jeho opätovného výsluchu,
resp. zisťovania jeho názoru. Súd musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu dbať predovšetkým na to,
aby jeho postupom pri zisťovaní názoru dieťaťa nedošlo k zbytočnému stresu a psychickej záťaži dieťaťa,
osobitne to platí u detí predškolského veku. Zákon ponecháva v tomto smere sudcom procesný priestor
pri zisťovaní názoru dieťaťa, ktorý môže dieťa vypočuť sám, alebo získava informácie o názore dieťaťa
sprostredkovane, na základe interpretácie treťou osobou, najčastejšie orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, príp. znalcom, a pod.. Postavenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately môže byť v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej
kuratele v pozícii kolízneho opatrovníka na základe rozhodnutia súdu (ako je tomu v prejednávanej
veci), ale tiež má v kompetencii vykonávať aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany, teda aj zisťovanie
názoru maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých súd skonštatoval, že Civilný sporový poriadok, ktorého
ustanovenia sa použijú aj na konania podľa Civilného mimosporového poriadku, ak tento neustanovuje
inak, ukladajú účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle
§ 185 ods. 1 CSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že
súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, preto nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani
prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy
nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.04.2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012).
Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté
dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi
odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 CSP je vecou súdu, aby
rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka
konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011).
9. Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, úprave
vyživovacej povinnosti k maloletej a úprave styku s maloletou podal otec v zákonnej lehote odvolanie
z dôvodov, že súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie podrobnejších skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo
porušené jeho právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, právo mať rodičovské=é práva, bol porušený
princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom, neboli
rešpektované citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby a stabilita výchovného prostredia, nebola
rešpektovaná schopnosť a snaha otca dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom.
Podľa jeho tvrdenia je výsledok konania následkom lživého trestného oznámenia podaného matkou
a na otca a ďalších nepodložených tvrdení matky, ktorá sa dopustila zneužitia práva. Súd pritom zjavne
účelovo vyhodnotil dokazovanie výlučne v prospech matky v súvislosti so znaleckým posudkom PhDr.
Kopányiovej, ktorý je v zásadných otázkach protirečivý, a nevysporiadal s protichodnými závermi
posudku K. E. D., L.. Ohľadom osobnosti matky, neodôvodnene nevykonal dôkazy a nesprávne
vyhodnotil závery kolíznych opatrovníkov, nevykonal výsluch kolíznej opatrovníčky E. M., ktorej názor
bol v zásadnom rozpore s názorom opatrovníka predneseného na záverečnom pojednávaní. Súd si
podľa neho tiež odklonil od zaužívanej súdnej praxe a jeho rozhodnutie sa vymyká ustálenej judikatúre.
10. Odvolateľ zdôrazňoval nevysporiadanie sa súdu s trestným oznámením matky, ktoré považuje za
zásadné skutočnosti spôsobujúce arbitrárnosť rozhodnutia a žiadal, aby odvolací súd toto konanie matky
vyhodnotil v jeho prospech ako rodiča, ktorý dodržiava všetky súdom a zákonom stanovené povinnosti
a riadne sa domáha svojich práv. Matka pri svojom konaní, bola inštruovaná svojim právnym zástupcom,
ktorý odmietal komunikovať s právnym zástupcom otca a t.č. je stíhaný pre podozrenie z prijatia úplatku.
Podľa neho znalkyňa prekročila svoje kompetencie nakoľko sa nesmie vyjadrovať k právnym otázkam
napriek tomu za vhodnejšiu možnosť označila zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, pričom

tento jej záver je neobjektívny, nakoľko ako uviedla na inom mieste, aj otec je primárnou vzťahovou
osobou a vyznačuje sa rovnakými kvalitatívnymi rodičovskými atribútmi ako matka. V celkovom
znaleckom dokazovaní má byť stískanie plyšovej hračky maloletou jediným „jazýčkom na váhach“
v prospech niektorého z rodičov, čo vyznieva absurdne a nepresvedčivou, keďže všetky ostatné aspekty
rodičovských schopností zistených znaleckým dokazovaním sú u oboch rodičov dostatočné pre výkon
osobnej starostlivosti.
Zo záverov posudku možno vyčítať, že otec vie zabezpečiť potrebnú starostlivosť na úrovni
inštrumentálnych, funkčných potrieb, menej v oblasti veku primeranej emočnej podpory (odpoveď 1);
vzťah otca k dcére je pozitívny, má ju rád, sú zvyknutí tráviť spolu čas, prejavujú si sociálnu aj
emocionálnu blízkosť; je pre A. primárnou vzťahovou osobou, spoločnej domácnosti jej bol nablízku, a
to aj v prítomnosti matky, respektíve starej matky (odpoveď 3); záujem otca o maloleté dieťa je skutočný
a trvalý, starostlivosť o ňu chce a vie realizovať, napĺňa si tak svoju otcovskú rolu (odpoveď 5); obidvaja
rodičia pre A. predstavujú rôzne zdroje rozširovania si zručností a poznávania sveta (odpoveď 6); ako jej
primárne vzťahové osoby pozitívne vplývajú na rozvoj maloletej A. (odpoveď 10); dobrá vzťahová väzba
A. s obidvomi rodičmi jej umožňuje bezpečné vzďaľovanie sa od jedného rodiča k druhému bez konfliktu
lojality (odpoveď 7); obidvaja rodičia sa snažia byť pred A. a pre A. vo vzájomnom vzťahu neutrálni a
zameraní hlavne na podporu vlastných pozitívnych vzťahov A. (odpoveď 9); maloletá A. nie je vo svojich
názoroch a postojoch výrazne ovplyvnená žiadnym z rodičov, ani inou osobou (odpoveď 12); maloletá
A. vo verbálnych aj neverbálnych prejavoch prejavuje voči svojim rodičom, matke aj otcovi pozitívne
prežívanie (odpoveď 16 a 17).
Súd teda nesprávne a jednostranne v prospech matky konštatuje v bode 49. Rozsudku, že len matka
má byť emocionálnym, sociálnym a regulačným zdrojom rozvoja osobnosti, ktorá sýti jeho potreby od
malička (správne zistenie, že sú to obaja rodičia).
Rovnako nesprávne súd zistil skutočnosť a vyhodnotil v neprospech otca, že: „počas znaleckého
vyšetrenia maloletého dieťaťa zvlášť s matkou a zvlášť s otcom, bola pri znaleckom vyšetrení s otcom
na dieťati pozorovaná potreba emocionálnej saturácie prostredníctvom plyšovej hračky, pričom išlo o
prenos emocionálnej osoby do symbolu.“ Touto emocionálnou osobou má byť podľa súdu iba matka,
pritom sama znalkyňa odpovedala, že tou osobou môže byť aj otec.
Od narodenia vytvorené citové puto medzi mal. A. a otcom preukazuje aj skutočnosť, že vzťah medzi
mal. A. a otcom, napriek zásadne obmedzenému kontaktu, sa nepodarilo matke zásadne narušiť.
Ďalej súd nesprávne „prihliadol aj na to, že dieťa počas znaleckého vyšetrenia s matkou zvolilo hru,
počas ktorej samé objavovalo hračky, teda situáciu nepotrebovala mať pod kontrolou, zatiaľ, čo pri
vyšetrení so svojím otcom, situáciu už dieťa nemalo emocionálne pod kontrolou nevedome a vtedy
dieťa zvolilo hru, ktorá má pravidlá, lebo im dodáva istotu“. Veď sama znalkyňa túto skutočnosť
nevyhodnocovala v neprospech otca, ale práve naopak, vyzdvihla vysokú schopnosť adaptability dieťaťa
vzhľadom na rôzne osobnosti rodičov. Súd to ďalej dôvodí tým, že otec má mať autoritatívnejšiu
formu výchovného pôsobenia, pričom matka uplatňuje skôr anticipáciu s emocionálnou rezistenciu a
sebaovládaním. Rozdielnosť osobností rodičov a ich vzájomné dopĺňanie sa je prirodzeným a žiaducim
javom vo výchove dieťaťa, ktoré od malička (a v tomto prípade bez pochýb) rovnako vzhliada ku každému
z rodičov.
Uvedené konštatovanie je v hrubom rozpore so závermi posudku zabezpečovaného v trestnom konaní
– p. D., ktorý osobnosť matky vyšetril ako charakteristickú jej nezrelosťou, nízkou kapacitou pre
zvládanie záťaže. Matka vykazuje znaky zvýšenej zraniteľnosti. Matka nevie zvládať stresové situácie,
kvalita rozhodovania klesá v prípade, ak je matka vystavená nepredvídateľným situáciám. Nevie v
týchto situáciách uvažovať racionálne. Správa sa iracionálne a jej správanie je veľmi ovplyvnené
emóciami. Ďalej sa u matky vyskytuje zvýšené riziko frustrácie pri zlyhávaní pri nadmerných nárokoch. V
konfliktných a záťažových situáciách koná stenicky (pozn. - aktívne sa bráni, podáva návrhy a sťažnosti,
trestné oznámenia), ďalej direktívne, snaží sa ovládnuť situáciu skôr, ako by mohla v situácii zlyhať.
Správa sa impulzívne. Matka sa cíti komfortne v situáciách pre ňu známych a pokiaľ môže do nich
implementovať svoju štruktúru, tak nezlyháva. Pri zlyhaniach dochádza k postupnej dezorganizácii
regulácie správania. V týchto situáciách sa stáva pre okolie menej predvídateľnou, prejavuje závislejšie
správanie než iní a bude inklinovať k väčšiemu spoliehaniu sa na druhých, čo sa týka vedenia a podpory.
11. Namietal aj záver súdu o tom, že na otázky ohľadom starostlivosti rodiča o maloleté dieťa
môže odpovedať výlučne znalec zapísaný v odbore poradenská psychológia. Práve naopak, klinický
psychológ je odborníkom na posudzovanie samotnej osobnosti rodiča v oveľa hlbšom meradle, a teda
jeho závery nemôžu byť diametrálne protichodné so závermi znalca poradenského. Samotná znalkyňa
Kopányiová potvrdila, že nevyšetruje do hĺbky osobnosť matky, vyšetruje ju len z hľadiska výchovy

maloletého dieťaťa. Avšak jej, z tohto pohľadu povrchnejšie výsledky, nemôžu byť v takom zásadnom
rozpore s vyššie uvedenými závermi p. D., keď znalkyňa hodnotí matku ako psychicky vyrovnanú osobu
s primeranou situačnou vzrušivosťou, je v záťažových situáciách psychicky odolná s integrovaným
správaním. Racionálne pristupuje k životu, pri riešení životných situácií volí riešiaci prístup, vyhľadáva
skôr kľud, vyhýba sa riziku a výrazným zmenám. Porovnaním týchto záverov je zrejmé, že znalkyňa
Kopányiová, aj vzhľadom na svoje odborné zameranie, osobnosť matky náležite neskúmala a dospela
tak k nesprávnym zisteniam.
12. Poukazoval tiež na jeden z podľa neho zásadných záverov znalkyne na výsluchu, kde konštatovala,
že mal. A. je pripravená na starostlivosť oboch rodičov. Podmienkou však má byť dohoda medzi
rodičmi. Ako k tej dohode majú rodičia dospieť, však už nepovedala. To, prečo matka odmieta striedavú
starostlivosť a dohodu s otcom, už nevysvetlila. Pričom neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by
otec mal byť ukrátený na svojich rodičovských právach.
Jediný súd mal a mohol vec správne uzavrieť tým, že matka odmietaním komunikácie s otcom odmieta
de facto aj uzavretie dohody s ním, pričom obaja rodičia majú plné rodičovské kompetencie sa o
dieťa osobne starať a neexistujú žiadne vedľajšie dôvody (majetkové, zdravotné, praktické), ktoré by
neumožňovali niektorému z rodičov sa o mal. A. osobne starať.
13. Súd podľa neho opomenul uviesť skutočnosť, že dieťa sa síce uplynutím času adaptovalo, avšak
tieto podmienky boli dosiahnuté výlučne tým, že matka dosiahla uplynutie času vyfabulovanými trestnými
oznámeniami. A tak výrazným spôsobom oklieštila otca na jeho rodičovských právach, čo vzhľadom
na zdĺhavosť súdneho systému trvá už skoro dva roky. Súd rovnako opomenul uviesť skutočnosť, že
túto situáciu dosiahla matka bez toho, aby sa na súhlas so vzdelávacím zariadením alebo na súhlas so
zmenou pediatra pýtala otca. V konaní bolo preukázané, že matka si svojvoľne podala prihlášku dieťaťa
do MŠ (čo až následne riešil súd v konaní o vydanie NO na nahradenie súhlasu otca), rovnako tak
zmenila pediatra, čo len prehĺbilo konflikt rodičov.
Súd sa s týmito skutočnosťami, podstatnými pre posudzovanie rodičovských kompetencií rodičov, nijako
nevysporiadal. Súd mal a mohol konštatovať, že matka si zároveň svojvoľne zmenila dovtedajšie
výchovné prostredie mal. A., svojvoľne rozhodovala o maďarskej MŠ a svojvoľne zmenila pediatra, čo
je v rozpore so zvládnutím rodičovských kompetencií, kde sa na zásadných otázkach ohľadom mal. detí
majú rodičia predovšetkým dohodnúť (§ 35 ZoR).
14. Namietal tiež hodnotenie súdu, že zvereniu dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov bráni vzťah rodičov, ktorý je negatívny a vážne narušený, s poukazom na to, že znalkyňa síce
konštatovala rodičovský konflikt, ale aj to, že rodičia vo vzťahu k dieťaťu vedia zabezpečiť a uspokojiť
všetky jeho potreby.
Súd si podľa neho neuvedomil, že v tomto konaní jedine otec rešpektuje právo mal. A. na rovnocenný
a rovnoprávny vzťah k obom rodičom, jedine otec navrhoval kompromisné riešenia, čo sa týka
navštevovania MŠ na pol ceste k bydliskám rodičov a otec sa napriek výrazne obmedzenému styku
dožadoval širšieho kontaktu s dcérou primárne dohodami s matkou, avšak bezúspešne.
15. Súd nepochopil a nesprávne vyhodnotil absenciu komunikácie medzi rodičmi, kde hlavný problém
v „nekomunikácii“ bolo uzurpovanie si tohto práva matkou, či bude alebo nebude komunikovať s otcom,
nakoľko mala matka mal. A. v dočasnej starostlivosti, pričom odmietaním komunikácie matka sledovala
výlučne účel získať dieťa do svojej osobnej starostlivosti, prípade dieťa „zastabilizovať“ a túto skutočnosť
využiť vo svoj prospech pri rozhodovaní vo veci.
16. Súd veľmi subjektívne a zjavne zaujato v neprospech otca vyhodnotil skutočnosť, že má byť
len veľmi málo pravdepodobné, že by striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa mohla prispieť
k zlepšeniu, uzdraveniu vážne narušeného vzťahu medzi rodičmi. Práve naopak, rovnocenným
rozdelením konfliktnej domácnosti, sa eliminuje konflikt medzi rodičmi tým, že obaja rodičia budú mať
rovnocenné právo osobne vychovávať maloletú A., pričom maloletá je plne adaptabilná na obe výchovné
prostredia a obaja rodičia sú bezpečnými, primárnymi vzťahovými osobami.
Ak teda súd v bode 53. Rozsudku motivuje rodičov k obnoveniu narušených väzieb, tak potom
najjednoduchším spôsobom, ako obnoviť narušené väzby, je vyhovieť obom rodičom v ich záujme starať
sa o maloletú A. vo forme striedavej osobnej starostlivosti. Dieťa tak bude mať možnosť vyrastať v
pokojnom výchovnom prostredí u matky a rovnako tak aj u otca.

V súvislosti s komunikáciou a konfliktom rodičov odvolateľ poukazoval na právny názor Ústavného
súdu Slovenskej republiky prezentovaný v Náleze sp.zn. ÚS 361/2016, podľa ktorého: ,,Pokiaľ ide o
úroveň vzájomných vzťahov rodičov a schopnosť ich vzájomnej komunikácie, podľa názoru ústavného
súdu ide aj o dôležitý faktor pri realizácii príslušnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
vrátane realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že
podmienkou striedavej osobnej starostlivosti sú ideálne a harmonické vzťahy medzi rodičmi maloletého
dieťaťa. Vo väčšine prípadov je prirodzené, že medzi rodičmi maloletého pretrvá určitá miera napätia,
nezhody a antipatie, ktorá by však nemala prekročiť rozumnú mieru negatívne ovplyvňujúcu fyzický
a psychický vývoj maloletého. Uvedená skutočnosť však sama osebe nepredstavuje prekážku pre
zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodujúca je intenzita napätia a
nezhôd a tiež hodnotenie tejto skutočnosti v kontexte s ďalšími okolnosťami, ktoré je potrebné vyhodnotiť
v každom individuálnom prípade a v rôznych (relatívne častých) časových intervaloch – spravidla
niekoľkokrát za rok.“
17. Súd zaujato v neprospech otca nevykonal otcom navrhovaný dôkaz, a to výsluch kolíznej
opatrovníčky – E. L. M., na ÚPSVaR Senec, ktorá vykonala i šetrenie s otcom i pohovor s maloletou,
pričom sa obmedzil len na doložené správy v konaní. Napriek tomu sa súd uspokojil s celkom
zjavne neodborným, povrchným a neúplne zisteným skutkovým stavom a nekorešpondujúcim záverom
kolízneho opatrovníka na záverečnom pojednávaní. A takýto názor, podľa všetkého úplne zjavne
premietol do svojho rozhodnutia, pričom sa „spoľahol“ alebo „zámerne stotožnil“ s jeho nepodloženými
závermi napriek tomu, že sa k veci mohla úplne hodnoverne a relevantne vyjadriť p. E. M., ktorá celý
skutkový stav od začiatku konania dôverne pozná.
18. Kolízny opatrovník – p. N. sa podľa odvolateľa celkom zjavne v rozpore s ustálenou súdnou
praxou ako aj doterajším stykom otca v zmysle neodkladných opatrení, navrhla otcovi ešte užší styk v
pracovných dňoch, ako má stanovený neodkladnými opatreniami.
Kolízny opatrovník pri porovnaní s neodkladným opatrením navrhol otcovi rozšíriť styk rozhodnutím iba
nepatrne. A to od každého druhého piatka 16.00 (namiesto soboty od 09.00 hod), pričom styk v stredy
od 15.00 hod do 18.00 hod navrhol úplne zrušiť z absurdného dôvodu, že matka bude pripravovať dieťa
do škôlky. V úplnom kontraste však navrhol styk otca počas dvoch ucelených týždňov, a to koncom
začiatkom mesiaca júl (od 01. – do 15.7.) a koncom mesiaca august (od 15.8. do 31.8.), čo súd celkom
nekriticky prevzal aj do rozhodnutia. Dcéra tak takýmto rozhodnutím bude celý mesiac bez otca (od
15.7. do 15.8.). Rovnako tak úprava cez vianočné sviatky je užšia, ako je tomu doteraz na základe
neodkladného opatrenia 21P/216/2022-41 zo dňa 02.12.2022.
Uvedený návrh kolízneho opatrovníka, ako aj rozhodnutie súdu je celkom zjavne v rozpore s právom
dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny styk s oboma rodičmi, ako aj so závermi znalkyne Kopányiovej,
ktorá navrhovala ako alternatívu otcovi tzv. „široký styk“. Je nemysliteľné, aby otec, ktorému má byť
namiesto striedavej osobnej starostlivosti upravený tzv. široký styk, mal tento styk upravený na tri hodiny
v stredy a každý druhý víkend od piatka do nedele. A to napriek tomu, že sú podľa všetkého naplnené
všetky predpoklady pre určenie striedavej osobnej starostlivosti.
Odmietanie komunikácie matkou otec vysvetľoval súdu výlučne jej neochotou komunikovať z pozície,
že má v osobnej starostlivosti mal. A.. Pričom matka tvrdila, že sa lieči u psychológa – L. E. - kde však
bola len na dvoch sedeniach v čase, keď sa rozhodovalo o prvom neodkladnom opatrení. Matka tvrdila
na pojednávaniach, že z otca má panické ataky, ktoré následne, bez akejkoľvek liečby pominuli. Súd tak
nemá presvedčivo zistené a odôvodnené, z akých dôvodov a prečo medzi rodičmi zlyháva komunikácia.
Z bežnej súdnej praxe je pritom zrejmé, že úpravou práv a povinností rodičov tak, aby bola rovnocenná,
sa eliminujú príčiny konfliktov medzi rodičmi a dokáže sa napraviť ich komunikácia tým, že sú nútení
nadobúdať schopnosť komunikovať aspoň výlučne ohľadom potrieb mal. dieťaťa. Čo v tomto prípade
nevykazovalo nedostatky. Rodičia vedia komunikovať ohľadom potrieb dieťaťa bez väčších problémov
(hoci si matka záverom konania opäť vymyslela, že otec má trvať na delení osobných vecí a oblečenia
maloletej, čo sa ukázalo ako nepravdivé tvrdenie, keďže rodičom to bez ďalšieho komunikovala výlučne
ich dcéra).
19. Odvolateľ navrhoval, aby odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom kolíznej opatrovníčky E. M.
z pracoviska ÚPSVaR Senec, prípadne aby si zabezpečil jej písomnú správu alebo aby rozsudok súdu
prvého stupňa týmto účelom zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Trvá na určení striedavej osobnej
starostlivosti o maloletú oboma rodičmi, pre prípad osobnej starostlivosti matky navrhoval výšku jeho
vyživovacej povinnosti 200 eur mesačne s tým, že obaja rodičia majú zásadne rovnakú životnú úroveň

a rovnaké príjmy, bežné výdavky na maloletú boli vyčíslené na cca 320 eur a nie je spravodlivé, aby
otec pri porovnaní s matkou podieľal na týchto výdavkoch v pomere 5 ku 1.
20. V súvislosti s úpravou styku s maloletou odvolateľ namietal, že táto je v zásadnom rozpore s právom
dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom, ako aj s názorom kolíznych opatrovníkov (s
výnimkou p. N.) ako aj mimoriadne nekonzistentných a protirečiacich záverov súdnej znalkyne. Uvedená
úprava styku nie je totožná s pojmom tzv. širokého styku, ktorý má byť v najlepšom záujme mal. A.. Z
odôvodnenia Rozsudku je zrejmé, že súd si závery znalkyne vyhodnotil výlučne len na prospech matky.
Poukazoval pri tom aj na právne názory Ústavného súdu Českej republiky prezentované v Náleze sp.zn.
II. ÚS 363/03 a Krajského súdu v Prešove uvedené v jeho rozhodnutí sp. Zn. 21CoP/20/2023.
V rámci odvolacieho návrhu otec uviedol tri alternatívne návrhy:
Alternatíva odvolacieho petitu A – striedavá osobná starostlivosť:
Otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil výroky I., III. až V. Rozsudku nasledovne:
I. Súd zveruje mal. dieťa A. B., nar.: XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
III. Striedavú starostlivosť budú rodičia realizovať tak, že mal. A. bude pravidelne opakovane:
- v starostlivosti matky od piatka nepárneho týždňa od 15.30 hod do nasledujúceho piatka do 15.30 hod,
- v starostlivosti otca od piatka párneho týždňa od 15.30 hod do nasledujúceho piatka do 15.30 hod
IV. Namiesto starostlivosti v bežnom období bude mal. A. počas sviatkov a prázdnin v starostlivosti matky
nasledovne:
- počas zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR a vianočných sviatkov v párnom roku od 15.30
hod. posledného školského dňa pred zimnými školskými prázdninami do 25.12. do 14.00 hod., a v
nepárnom roku v čase od 02.01. od 18.00 hod. do 08.00 hod. prvého dňa vyučovania po poslednom dni
zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR, a od 25.12. od 14.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod.,
- počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre daný kraj trvalého pobytu dieťaťa v párnom
kalendárnom roku vždy od 15.30 hod. posledného školského dňa pred jarnými školskými prázdninami
do 15.30 hod. posledného dňa školských prázdnin,
- počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 15.30 hod. posledného školského
dňa pred veľkonočnými školskými prázdninami do 08.00 hod. prvého dňa školského vyučovania po
poslednom dni veľkonočných školských prázdnin,
- počas mesiacov júl a august v párnom roku od 15.30 hod. posledného dňa školského vyučovania pred
letnými školskými prázdninami do 15.7. do 18.00 hod. a od 18.00 hod. dňa 01.08. do 15.08. do 18.00
hod.,
- počas mesiacov júl a august v nepárnom roku od 18.00 hod. dňa 15.7. do 18.00 hod. dňa 01.08.
a od 18.00 hod. dňa 15.08. do 08.00 hod. prvého dňa školského vyučovania po letných školských
prázdninách.
Namiesto starostlivosti v bežnom období bude mal. A. počas sviatkov a prázdnin v starostlivosti otca
nasledovne:
- počas zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR a vianočných sviatkov v nepárnom roku od
15.30 hod. posledného školského dňa pred zimnými školskými prázdninami do 25.12. do 14.00 hod.,
a v párnom roku v čase od 02.01. od 18.00 hod. do 08.00 hod. prvého dňa školského vyučovania po
poslednom dni zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR, a od 25.12. od 14.00 hod. do 02.01.
do 18.00 hod.,
- počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre daný kraj trvalého pobytu dieťaťa v
nepárnom kalendárnom roku vždy od 15.30 hod. posledného školského dňa pred jarnými školskými
prázdninami do 15.30 hod. posledného dňa školských prázdnin,
- počas veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od 15.30 hod. posledného školského
dňa pred veľkonočnými školskými prázdninami do 08.00 hod. prvého dňa školského vyučovania po
poslednom dni veľkonočných školských prázdnin,

- počas mesiacov júl a august v nepárnom roku od 15.30 hod. posledného dňa školského vyučovania
pred letnými školskými prázdninami do 15.7. do 18.00 hod. a od 18.00 hod. dňa 01.08. do 15.08. do
18.00 hod.,
- počas mesiacov júl a august v párnom roku od 18.00 hod. dňa 15.7. do 18.00 hod. dňa 01.08. a od 18.00
hod. dňa 15.08. do 08.00 hod. prvého dňa školského vyučovania po letných školských prázdninách.
Miestom prevzatia a odovzdania mal. dieťaťa je vzdelávacie zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a v
prípade nemožnosti bydlisko odovzdávajúceho rodiča.
IV. Výživné sa neurčuje.
Alternatíva odvolacieho petitu B – osobná starostlivosť matky:
Otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil výroky III. až V. Rozsudku nasledovne:
III. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 200,Eur mesačne, počnúc od 17.03.2022, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Zročné výživné za čas od 17.03.2022 do 31.08.2023 činí sumu 1.100 Eur, ktorú sumu je otec
maloletého dieťaťa povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. B.:
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15.30 hod. do pondelka do 08:00 hod.
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 15.30 hod. do štvrtka do 15.30 hod.
- počas mesiacov júl a august v párnom roku od 15.30 hod. posledného dňa školského vyučovania pred
letnými školskými prázdninami do 15.7. do 18.00 hod. a od 18.00 hod. dňa 01.08. do 15.08. do 18.00
hod., v nepárnom roku od 18.00 hod. dňa 15.7. do 18.00 hod. dňa 01.08. a od 18.00 hod. dňa 15.08.
do 18.00 hod. dňa 31.08.
- počas zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR a vianočných sviatkov v párnom roku od 15.30
hod. posledného školského dňa pred zimnými školskými prázdninami do 25.12. do 14.00 hod., a v
nepárnom roku v čase od 02.01. od 18.00 hod. do 08.00 hod. prvého dňa vyučovania po poslednom dni
zimných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR, a od 25.12. od 14.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod.,
- počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre daný kraj trvalého pobytu dieťaťa v párnom
kalendárnom roku vždy od 15.30 hod. posledného školského dňa pred jarnými školskými prázdninami
do 15.30 hod. posledného dňa školských prázdnin,
- počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 15.30 hod. posledného školského
dňa pred veľkonočnými školskými prázdninami do 08.00 hod. prvého dňa školského vyučovania po
poslednom dni veľkonočných školských prázdnin,
Otec maloletého dieťaťa si maloleté dieťa preberie a odovzdá v stanovený čas vo vzdelávacom
zariadení, ktoré maloletá navštevuje, v prípade nemožnosti v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa.
Matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom maloletého dieťaťa včas a
riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.
Alternatíva odvolacieho petitu C:
Otec navrhuje, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 11.09.2023, č.k.
21P/52/2023-740 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť.
Uvádzala, že trvá na svojich skorších vyjadreniach, že počas partnerského spolužitia vnímala správanie
otca maloletej voči svojej osobe ako agresívne, a bola vystavená fyzickému a psychickému týraniu a tie
už prerastali aj k smerom k maloletej A. a to boli dôvody prečo matka maloletej sa rozhodla dňa 1.2.2022
opustiť spoločnú domácnosť v ktorej žila aj s otcom maloletej za dramatickej situácie aj za asistencie
príslušníkov policajného zboru.
Matka maloletej pre nič, za nič neopustila otca maloletej a tým aj spoločnú domácnosť s veľmi
obmedzeným množstvom osobných veci, no a vôbec nie z dôvodu aby takto ubližovala otcovi maloletej,
ale práve z dôvodu, že otec maloletej aj k nej aj k maloletej sa správal neadekvátne, hrubo, osočujúco,
agresívne. Správnosť svojho rozhodnutia matka maloletej vidí už aj vtom, ako sa otec maloletej správa
a správal v prebiehajúcich súdnych konaniach ako aj v reálnom živote. Sám seba aj v Odvolaní opisuje
v superlatívoch a toho druhého, v tomto prípade matku maloletej vždy podľa toho ako sa mu to hodí. V
priebehu viacerých súdnych konaní otec maloletej matku maloletej v jednom a tom istom podaní opisuje
raz pozitívne, raz negatívne, aktuálne práve podľa toho, ako mu to zapadá do kontextu.
Otec vo svojom Odvolaní už píše o „neexistencii hlbokého rodičovského konfliktu“, a tvrdí, že „rodičia
vedia komunikovať ohľadom potrieb dieťaťa bez väčších problémov“, ale je to len výsledok jeho
dynamicky sa meniacich vyjadrení a tvrdení, ako kedy sa mu to hodí. Ešte dňa 11.02.2022 otec maloletej
vo svojom vyjadrení k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj vo svojom odvolaní zo dňa
23.02.2022 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/16/2022 priznával, že dochádzalo
ku konfliktným situáciám a hádkam, ale že to bolo obojstranné, avšak z časti ešte pripúšťal, že mohlo
dôjsť psychickému násiliu keď písal, že „V nadväznosti na vyššie uvedené možno konštatovať, že
partnerský vzťah rodičov mal. A. bol dlhodobo nestabilný, nemajúci pevné základy potrebné pre funkčný
vzťah a bol charakteristický častými búrlivými prejavmi nespracovaných emócií v rámci konfliktov a
hádok, pravdepodobne matkou označených ako „psychické násilie“, ktoré matka aktuálne komunikačne
zneužíva ...“, v ďalšej časti textu dokonca už pripúšťal aj možnosť, že sa matke maloletej vyhrážal zabitím
ale s tým, že „...otec si toho nie je vedomý, a ak, tak výlučne počas hádky v afekte“. V ďalších súdnych
podaniach už tieto čiastočné priznania hádok a konfliktného správania sa otca maloletej už absentujú,
až v Odvolaní už otec maloletej píše o tom, že rodičia spolu vedia bez väčších problémom komunikovať,
nakoľko to v danej chvíli jeho zacielený úspech vo veci vyžaduje. Samozrejme je to len ďalšie účelové
vyjadrenie otca maloletej nezakladajúce sa na pravde, je to učinené len z toho dôvodu, aby dosiahol
zaumienený cieľ, dosiahnuť striedavú osobnú starostlivosť za každú cenu, aj keď tým ublížil vlastnej
dcére.
Otec maloletej vôbec nedbá na to, neriadi sa tým, či jeho návrhy, postoje sú v záujme maloletej dcéry,
hlavne, že sú v jeho záujme, ako napríklad návrh otca maloletej na návštevu materskej škôlky na pol
ceste, aby rodičia nemuseli toľko cestovať. Tá maličkosť, že tým pádom by ich vtedy 3 ročná dcérka
musela tráviť cestou do materskej škôlky skoro až dve hodiny denne už otca nezaujímalo. Výstižne to
otec maloletej napísal v odvolaní proti rozhodnutiu súdu v konaní č. 19P/112/2022, keď odvolaní tvrdil, že
zápis maloletej A. „do škôlky v obci E., je výlučne v záujme matky, nie však v záujme otca.“ Otec maloletej
od začiatku sporov s matkou maloletej nechápe, že vo veci maloletej nemá ísť o jeho záujem alebo
záujem matky, ale o záujem samotnej maloletej. Všetko vidí s prizmou, aby to bolo čo najlepšie preňho.
Z tohto dôvodu nesúhlasil ani so zápisom maloletej A. do materskej škôlky s vyučovacím jazykom
maďarským, ktorý bol a je jednoznačne záujmom maloletej, a rôzne fabulácie otca maloletej o tom, že
maloletá A. zabudne po slovensky sa absolútne nepotvrdili.
Matka maloletej mala a stále má výhrady ku schopnostiam otca riadne sa postarať o maloletú náležite,
sústavne a vo všetkom, čo sa potvrdilo aj v minulosti aj potvrdzuje aj v dnešnej dobe, ak pri návšteve
maloletej u otca maloletej musela nie raz telefonicky asistovať matka maloletej. Preto nie sú pravdivé
tvrdenie otca v Odvolaní, že sa o maloletú vie postarať sám bez obmedzenia a sústavne. Otec zvláda
len bežné návštevy maloletej A., ale v momente, ak nastanú iné okolnosti ako choroby, únava alebo
vzdorovosť maloletej A., či zlá nálada alebo neochota zaspať, otec už tieto situácie absolútne nezvláda
a je odkázaný na pomoc matky maloletej, čo je dosť problematické vzhľadom na minulosť a veľmi
naštrbené vzťahy medzi nimi. Bolo tomu tak aj počas dovolenky otca maloletej s maloletou A. v Grécku
v auguste 2022, keď maloletá dostala horúčky a matka maloletej musela otca doslovne usmerňovať
k základným veciam čo sa týka starostlivosti o dieťa s horúčkou a po tom ešte cez telefón musela
matka uspávať maloletú. Tiež boli prípady, keď otec maloletej len nezvládal maloletú A. a preto bolo
nevyhnutné zavolať matke maloletej, a tento telefonický hovor po tom ešte otec maloletej udával ako jeho
veľkodušnosť, že dovoľuje matke maloletej volať s maloletou A. aj keď je maloletá uňho na návšteve.

Správanie sa otca maloletej k matke maloletej sa za ten čas, čo žijú oddelene, sa vôbec nezmenilo.
Otec sa snaží celú situáciu vykresliť opačne, aby to nebolo posudzované na jeho ťarchu, alebo aby
vedel dosiahnuť striedavú osobnú starostlivosť o maloletú. Je tomu aj tak s tým stretnutím zo dňa
23.9.2023 na ktoré sa v Odvolaní dovoláva, ktorý sa ale udial z pohľadu matky absolútne za iných
okolností, iným účelom a hlavne opačným výsledkom, ako to prezentuje otec vo svojom Odvolaní. Otec
maloletej nevyužíva časový priestor s maloletou A. na to, aby spolu trávili pekné chvíle, ale ohovára pred
maloletou A. tak matku maloletej, ako aj starú matku maloletej z matkinej strany. Keďže maloletá A. s
týmito negatívnymi zážitkami sa skoro za každým zdôveruje matke, a maloletá je z týchto rečí skleslá,
dokonca často kvôli tomu plače, po prekročení určitej hranice matka maloletej to už potrebovala riešiť.
Nejde o žiadny konflikt lojality, ako je až cynicky napísané v Odvolaní otca maloletej, ale o obyčajné
a podlé ohováranie matky a starej matky maloletej zo strany otca maloletej pred 4 ročnou dcérkou.
Len a výslovne len kvôli tejto záležitosti sa matka maloletej stretol s otcom maloletej, nakoľko to chceli
skonfrontovať, lebo otec ako je jeho zvykom tieto udalosti poprel. Na stretnutí sa však nič nedoriešilo,
otec to znova poprel a maloletej nedovolil, aby sa k tomu vyjadrila s tým, že o tom netreba rozprávať.
Matka maloletej, keďže sa problém nepodaril vyriešiť, kvôli opakujúcim sa udalostiam podobného
charakteru bude nútená zapojiť do riešenia tohto staronového konfliktu kurátorku.
V odvolaní, ale aj počas celého konfliktu rodičov maloletej, sa znova a znova vynára teraz už
priamo nevyslovené skoršie tvrdenie otca, že matka tieto svoje kroky robí „z dôvodu mentálneho a
emocionálneho nespracovania rozchodu partnerov a rozpadu rodiny matkou“. Táto mylná predstava žije
stále v otcovej mysli, ktorý sa stále domnieva, že matka maloletej nechce pristúpiť na striedavú osobnú
starostlivosť z dôvodu, že matka maloletej nevie spracovať ich partnerský rozchod, že sa mu chce
pomstiť a nie z dôvodu, že tak otec maloletej, ako ani samotná maloletá na to nie je zrelá a pripravená
a preto to nie je záujme maloletej, navyše hlboký konflikt medzi rodičmi by sa znovu len stupňoval za
každým, keď nie je po vôli otca maloletej. Pravdou je, že jediné čo mentálne a ani emocionálne nevie
matka z minulosti spracovať sú bitky, ktoré dostávala od otca maloletej, a svoju vinu, že sa k nemu po
tom všetkom ešte vrátila alebo že neodišla skôr zo spoločnej
domácnosti. Jediný, kto tento rozchod nevie spracovať, je práve otec maloletej, ktorý to celé zavinil, ale
z pohľadu matky ako aj celej veci je už táto záležitosť irelevantná.
Tiež je potrebné uviesť, že matka maloletej na základe požiadaviek otca maloletej umožňuje otcovi
maloletej styk so svojou dcérou aj nad rámec nariadených neodkladných opatrení, ak ide o prípady
rodinných osláv alebo návštev príbuzných, ktoré sa majú uskutočniť v dňoch, keď maloletá A. nemá byť
na návšteve u svojho otca. Len v prípade ak je to na poslednú chvíľu a matka maloletej má s maloletou
naplánovaný program nevyhovela požiadavke otca maloletej. Na druhej strane, ak matka maloletej má
podobnú požiadavku na otca maloletej, ten vždy takúto dohodu odmietne a striktne trvá na termínoch a
hodinách, ktoré nariadil súd. Tak vyzerajú kompromisy a kompromisné návrhy otca maloletej.
Odvolanie otca je vo veľkej často postavené na argumentoch, že trestné stíhanie (v Odvolaní je množné
číslo, pri tom matka podala len jedno trestné oznámenie, ďalšie už podal otec maloletej na matku
maloletej za krivé obvinenie a ohováranie) podané matkou maloletej na otca maloletej bolo zastavené.
Skutočnosť, že trestné oznámenie matky bolo zastavené, ešte na faktoch o psychickom a fyzickom násilí
nič nezmenil, nakoľko sa len potvrdilo, že nie je možné ich v trestnom konaní preukázať, nakoľko podľa
znaleckého posudku K. E. I. D., L. zo dňa 06.06.2022 „Po zasadení výsledkov vyšetrenia do kontextu
uvedených kritérií konštatujme, že u vyšetrenej a v interakcii medzi poškodenou a partnerom som zistil
znaky, ktoré čiastočne spĺňajú psychologické kritériá typické pre jej rolu týranej osoby, Nedošlo k plnému
rozvoju znakov typických pre mechanizmus týrania a týranú osobu, čo môže byť dané zachovaním
kontaktu s inými osobami (rodina, priatelia), ako aj snahou o „záchranu“ dieťaťa.“ Podľa tohto istého
znaleckého posudku je matka maloletej charakterizovaná nasledovne: „U poškodenej sa neprejavujú
tendencie ku klamstvu, skresľovaniu prežitých udalostí, konfabulovaniu, prípadne k nadmernej fantázii,
ako prevažný spôsob spracovania reality resp. pamäťového materiálu. Jej výpoveď u znalca je možné
považovať za vierohodnú. Ich spolužitie hodnotí ako pre ňu neuspokojivé a vzťahy v rodine narušené
s ohľadom na konfliktné spolužitie s partnerom.“. Čiže znalec zistil u matky maloletej znaky čiastočne
spĺňajúce kritériá typické pre rolu týranej osoby, no nedošlo však ich takému rozvoju vďaka rodine
a dieťaťu, aby podľa znalca boli naplnené skutkové okolnosti § 208 ods. 1 Trestného zákona. To
znamená, že matka maloletej o agresivite otca maloletej neklamala, len neboli takej intenzity, aby podľa
znalca napĺňali skutkovú podstatu trestného činu. O to viac sa potvrdzujú slová matky maloletej, keď
v tom istom znaleckom posudku znalec uvádza, že „Tu je však potrebné poznamenať, že jej pocity
sú autentické, nedochádza vedomému skresľovaniu, nejde o zámerný (vedomý) proces smerujúci k
vytvoreniu konštelácie, v ktorej bude jej partner v roli obvineného tyrana. Nevykazuje v rozhovore
motiváciu dosiahnuť jeho potrestanie ako „tyrana“.“. Z uvedených dôvodov aj konajúci súd musel

vychádzať z objektívneho posúdenia veci a nie z čiastočných, z kontextu vytrhnutých argumentov otca
maloletej.
Matka maloletej v správaní sa otca stále vidí sebeckosť, účelovosť a vypočítavosť, ktorá vyúsťuje
do konaní a výsledkov, ktoré zďaleka nie sú v záujme maloletej A.. Na jednej strane otec maloletej
v Odvolaní namieta výšku výživného určené súdom, na druhej strane matka maloletej vidí, že otec
maloletú A. rozmaznáva pričastým kupovaním hračiek a podobných darčekov maloletej, účasťou na
drahých luxusných dovolenkách, akoby si chcel svoju dcéru kúpiť materiálnymi vecami, alebo navodiť
jej pozitívny príklon. Na druhej strane ako zo zápisnice zo súdneho pojednávania vyplýva, maloletá A.
na návštevu otca si aj najbežnejšie veci musí brať so sebou, nakoľko otec maloletej nebol schopný
zabezpečiť svojej dcére základný šatník u seba doma. Ak otec maloletej nemá finančné prostriedky na
platenie výživného stanoveného súdom, ktoré vôbec nevybočuje z bežného rámca, nech necestuje s
maloletou na dovolenku na Maldivy, ktoré absolvovali toto leto údajne za finančnej pomoci matky otca
maloletej. Maloletá je vo veku, že ani nechápe kde až bola, čiže otec si ju s tým neohúril ako asi mal
v pláne. Maloletá sa teší aj z pobytu pri mori v destináciách, ktoré vychádzajú oveľa lacnejšie. Ak otec
maloletej sa nevie s výživným pričiniť o bežný životný štandard maloletej, keď Odvolaním napadol aj
výšku výživného, ním hradené prehnane drahé dovolenky a luxusné značkové oblečenie nebude asi
najnevyhnutnejšie pre maloletú A.. Maloletá A. asi ku šťastiu nepotrebovala zažiť v 4 rokoch dovolenku,
ktorú absolvovalo možno menej ako 1% celosvetovej populácie a ani drahé luxusné značkové oblečenia,
ktoré už teraz navodzujú neskorší konflikt, nakoľko matka maloletej podobné nie nevyhnutné materiálne
statky nevie a za týchto okolností ani nie je ochotná dcére zabezpečiť, nakoľko sa musí postarať o dcéru
a o seba, a keďže v novembri 2023 kúpila byt na hypotekárny úver, jej mesačné náklady výrazne vstupnú,
až o 516 EUR. Celá záležitosť ohľadom týchto prehnaných výdavkov otca maloletej, ktoré nie sú pre
maloletú A. nevyhnutné sú len o povahovej vlastnosti otca maloletej, o jeho egu. To nie maloletá A. mala
potrebu ísť na dovolenku na Maldivy, ale otec maloletej, asi stým niečo chcel dokazovať. Len matke
maloletej nie je jasné komu a prečo. A bohužiaľ otec maloletej aj v ďalších sférach života má podobný
prístup a takto vplýva ja na maloletú A.. Otec maloletej nedbá na ozajstné záujmy a potreby dcéry, ale
ide mu o pozlátok, zovňajšok a ide za nimi aj keď to maloletej A. môže ubližovať, v tomto prípade ju
asi chcel ohúriť, poblázniť financiami, ale to, že 3 mesiace (od 1.2.2022 do mája 2022) nebol ochotný
finančne prispieť na výživu maloletej sa tiež zmestí do určenia potrieb maloletej A. podľa jej otca. Otec
maloletej dobrovoľne zaplatil výživné v máji 2022 len kvôli tomu, že bolo pred súdnym pojednávaním
(6.6.2022) a tak poslal na účet matky maloletej 150,- EUR, ktoré po tom už zasielal každý mesiac, ale
že z čoho maloletá za ten čas žila a že bola odkázaná len na príjem matky maloletej už otca maloletej
absolútne nezaujímalo.
Útok otca maloletej na právneho zástupcu matky maloletej len pravdivo dokresľuje mentálny svet otca
maloletej, keď za svoje osobné zlyhania alebo prehry v živote vždy viní tretie osoby a nie samého
seba. V tomto súdnom konaní prvotným vinníkom za rozpad spoločnej domácnosti z pohľadu otca
maloletej bola stará matka maloletej zo strany matky, keď sa vysvitlo, že táto účelová obrana resp.
útok neprinesie do súdneho konania žiadne pozitíva pre otca maloletej, otec maloletej začal viniť z ich
„konfliktného spolužitia“ matku maloletej. Po čase si otec maloletej uvedomil, že ich vzájomný konflikt
môže byť prekážkou pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti, začal predstierať, že jeho vzťah s
matkou maloletej je bezkonfliktný – viď odkaz na stretnutie s matkou maloletej zo dňa 23.9.2023, ktorý
je v Odvolaní spomenutý zveličovane niekoľkokrát.
Útoky otca na všetky strany, ktoré nekorešpondujú s jeho záujmami sú aj dôvodom jeho konfliktnosti, za
každým ide do sporu a konfliktu aj keď pred tým avizoval úplne iné správanie. Táto jeho vlastnosť ho robí
aj neschopným riadne sa starať o svoju dcéru po dlhšiu dobu, nakoľko sa vie ovládať deň, možno dva,
ale po tom je schopný vyliať svoju zlosť aj na maloletej A., ako nie je niečo po jeho vôli alebo predstáv.
A to je aj prípad so znaleckým posudkom. Kým na ÚPSVaR podľa správy zo dňa 9.10.2022 uvádzal,
že preňho „sú kľúčové závery zo súdnoznaleckého dokazovania, ktoré už aktuálne prebieha u súdnej
znalkyne“, po vykonanom znaleckom dokazovaní, ktoré nedopadlo podľa jeho predstáv už napáda a
iniciuje disciplinárne konanie proti dlhoročnej uznávanej znalkyni. Po čase, keď pracovníčky ÚPSVaR
Galanta mali za to, že striedavá osobná starostlivosť nebude v záujme maloletej A., otec maloletej začal
napádať aj prácu pracovníčok tohto úradu. Najprv pani E. O. P. po odovzdaní veci pani L. D. N. aj jej
prácu a ju osobne.
Otec vo svojom Odvolaní vo veľkej miere sústredil svoje argumenty na napadnutie znaleckého posudku,
ako aj samotnej znalkyne a postavil to do polohy, akoby z iných okolností a dôkazov ani nevyplynulo, že
striedavá osobná starostlivosť, ktorú navrhuje, nie je v záujme maloletej.
Je príznačné, že strana, ktorá nemá úspech v súdnom konaní napáda aj znalecké dokazovanie, ale je
dosť zriedkavé, aby došlo k útoku priamo aj na osobu znalca. Súdna znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová,

PhD. posudzovala v rámci znaleckého posudku aj povahové vlastnosti rodičov v rámci svojho odvetvia,
a z časti potvrdila aj veľmi závažné vyjadrenia matky maloletej o nevhodných povahových vlastnostiach
otca maloletej, čo bol a je dôvodom na už zmienený postup otca maloletej, čo matka maloletej už
ani komentovať nechce, nakoľko otca maloletej pozná práve tak, ako sa správa. Znalkyňa počas
pojednávania dňa 15.5.2023 jasne a zrozumiteľne vysvetlila, že pri posudzovaní povahových vlastností
matky maloletej nešlo o „zásadnú protichodnosť“ ako to uvádzal právny zástupca otca maloletej, ale išlo
o dve rôzne metódy posúdenia, ktoré ale podľa znalkyne nie sú v rozpore.
Z kontextu vytrhnutá argumentácia otca maloletej a bagatelizovanie stískania plyšovej hračky je veľmi
biednym pokusom o zvrátenie záverov znaleckého dokazovania, z ktorého je jasné, že znalkyňa
nevychádzala len z toho jediného momentu, či správania sa maloletej ohľadom hračiek. Znalkyňa na
pojednávaní dňa 15.5.2023 tiež jasne a zrozumiteľne uvidela, že „táto situácia nebola jediná, na základe
čoho som to zovšeobecnila.“, čiže nie je pravdou maloletej uvádzané, že by len stískanie plyšovej hračky
bolo jazýčkom na váhach. Zo znaleckého posudku ako aj z výpovede znalkyne na súdnom pojednávaní
je jasné z čoho znalkyňa vychádzala – mimo iného aj z egocentrickej povahy otca maloletej a „o jeho
presadzovaní sa, moci a autoritatívnosti“. Z uvedených dôvodov matka maloletej znalecký posudok
považuje z časti za objektívny a argumentáciu a výhrady otca maloletej za účelové a to len z dôvodu,
že znalkyňa nenavrhla striedavú osobnú starostlivosť.
22. Kolízny opatrovník vo svojom podaní k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré
bolo v súlade so znaleckým posudkom č. 1/2023 zo dňa 5.3.2023.
K vyjadreniu pripojil oznámenie o vybavení podania – sťažnosti otca zo dňa 3.10.2023 voči postupu
úradu vo veci, na ktoré otec reagoval vo svojom následnom podaní vo veci zo dňa 18.12.2023, v ktorom
uvádzal, že vyjadrenia kolízneho opatrovníka na poslednom pojednávaní nebolo v súlade so znaleckým
posudkom, so zisteným skutkovým stavom ani s tvrdeniami oboch rodičov a nekorešpondovalo ani
s pôvodnými vyjadreniami kolízneho opatrovníka. Opätovne vyslovil podozrenie zo zaujatosti tohto
orgánu v súvislosti s jeho informáciou, že pracovníčka úradu p. N. odmietla do spisu predložiť správu
zo šetrenia pomerov v domácnosti otca zo dňa 29.11.2023 a iniciatívne, bez výpovednej hodnoty
k ochrane záujmov maloletej predložila oznámenie o vybavení jeho sťažnosti. V správe kolízny
opatrovník konštatuje, že rodičia „rodičia spolu v záujme maloletej komunikovať vedia, ich komunikáciu
však nepriaznivo ovplyvňujú neukončené súdne spory, rovnako i ťahajúce sa súdne konanie vo veci
úpravy práv a povinnosti voči maloletej, kde otec negatívne vníma i rozpory v tvrdeniach jednotlivých
pracovníkov kolízneho opatrovníka vo veci zastupovania maloletej,“ Otec tiež „s rezervou“ vnímal návrh
matky cez SMS, aby sa vzdal otcovstva na mal. A., ktorý je výsledkom nespracovaného hnevu a snahy
mstiť sa otcovi upieraním starostlivosti o dcéru (čo bolo základom celého dokazovania zo strany otca
v konaní).
Kolízny opatrovník zdôraznil, že mal. A. je na svoj vek veľmi vnímavé, rozumovo vyspelé a uvedomelé
dieťa, ktoré dokáže vyjadriť svoje pocity a túžby, pričom jeho názoru má byť venovaná náležitá
pozornosť. Tu uvádzame, že súd prvej inštancie, rovnako tak i odvolací súd, mal a mohol, resp. si môže
doplniť dokazovanie samotným výsluchom maloletej A. priamo pred súdom tak, aby mal bez pochybností
preukázaný najlepší záujem mal. A..
V závere uvedenej správy KO sa uvádza, že zúžením, už i aktuálne úzkeho styku, by už vytvorený blízky
vzťah s otcom utrpel značnú ujmu na vývoji maloletej. Uvedené, viackrát opakované tvrdenia kolíznych
opatrovníkov, nemôžu zostať pri rozhodovaní odvolacieho súdu nepovšimnutými.
23. K vyjadreniu matky uvádzal, že matka aj naďalej netrávi s maloletou čas, v akom ju má zverenú,
zo škôlky maloletú väčšinou vyzdvihuje prastará matka a strýko, kým matka nepríde cca o 18,00 hod.,
z práce, stará sa o maloletú prastará matka.
SMS komunikáciou rodičov nasleduje nasvedčuje tomu, že matka naďalej odmieta rešpektovať otca ako
plnohodnotného rodiča, čo nevhodne pôsobí na dcéru a má negatívny vplyv na jej psychický vývin.
24. V priebehu odvolacieho konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uložením
povinnosti matke maloletej odovzdať mu maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ktorý odvolací súd zamietol uznesením č k. 14CoPno/9/2024-892, v ktorom súd konštatoval, že právny
názor otca týkajúci sa naplnenia znakov týrania konaním matky a jeho obavy o vývin maloletej v takej
miere, aby považoval za dôvodné nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, odvolací súd
nezdieľa.
Odvolací súd nemôže opomenúť, že dieťa je vo faktickej starostlivosti matky, ktorej schopnosť
poskytovať dcére plnohodnotnú starostlivosť bola v konaní prvostupňového súdu posudzovaná s

kladným výsledkom (rovnako ako schopnosť otca) aj na základe znaleckého posudku, zo záverov
ktorého vyplýva, že zverenie maloletej do výchovy matky je v danom prípade vhodnejšie ako jej zverenie
do striedavej starostlivosti oboch rodičov (nejde o riešenie právnej otázky neprislúchajúcej znalcovi, ako
namietal otec, znalec neriešil, komu prislúcha právo podľa hmotného predpisu, ale otázku vhodnosti
výchovného prostredia z pohľadu záujmu maloletej).
25. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj matka maloletej, ktorá sa domáhala, aby
súd maloletú A. zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi maloletej uložil povinnosť maloletú do jej
osobnej starostlivosti odovzdať. Súčasne navrhovala zrušiť uznesenie Okresného súdu Bratislava III.
Č.k. 37P/16/2023 zo dňa 15.2.2022 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu a uznesenia Okresného
súdu Galanta č.k. 21P/52/2022 zo dňa 1.7.2022 a č.k. 21P/216/2022 zo dňa 2.12.2022, ktorým boli
vydané predchádzajúce neodkladné opatrenia vo veci starostlivosti o maloletú A..
26. Poukazovala na to, že označenými neodkladnými opatreniami maloletá nebola zverená do osobnej
starostlivosti žiadneho z rodičov z dôvodu, že starostlivosť o ňu bola zabezpečovaná matkou, súdy
svojimi rozhodnutiami upravovali iba s styk otca s maloletou, pričom odvolací Krajský súd v Bratislave
v rozhodnutí sp.zn. 20CoP/47/2022 konštatoval, že zverenie do osobnej starostlivosti prostredníctvom
nariadeného neodkladného opatrenia by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by otec maloletú ponechal
mimo rámec upraveného styku a nerešpektoval by tak status quo, v zmysle ktorého je maloletá toho
času v osobnej starostlivosti matky.
27. Táto situácia podľa matky nastala, keď otec prestal rešpektovať nariadenie súdu a maloletú si za
okolností, ktoré ohrozujú jej duševné zdravie, ponechal mimo rámec upraveného styku.
Otec podľa neodkladného opatrenia počas letných prázdnin mal maloletú A. vrátiť v mieste bydliska
matky dňa 18.07.2024 do 18.00 hod., avšak otec dňa 18.07.2024 o 17:18 hod. oznámil SMS správou
matke, že maloletú nedonesie späť do E., lebo podľa jeho vyjadrenia, maloletá sa nechce vrátiť k matke.
Uvedené konanie otca je však v rozpore s právoplatným a vykonateľným NO počas letných prázdnin, ale
predovšetkým je to v rozpore so záujmami maloletej A.. Matka na toto oznámenie otca prostredníctvom
SMS správy odpísala, že musí maloletú doniesť naspäť ešte v ten deň do 18:00 hod. nie len kvôli
nariadenému NO počas letných prázdnin, ale predovšetkým z dôvodu, že otec dlhšie pobyty maloletej
A. uňho pravidelne zneužíval na nezdravé psychologické nátlaky maloletej A., na jej ovplyvňovanie proti
matke, a maloletá A. je po tom z týchto počinov povinného značne rozrušená a trvá niekoľko dní, kým sa
maloletá A. vie po tom vrátiť do normálneho stavu, ako napríklad, aby v noci počas spánku neplakala.
Nakoľko otec reagoval na túto požiadavku matky na to jemu vlastným a príznačným spôsobom, že matka
je „jebnutá“ a donesie maloletú naspäť k matke, keď tá bude sama chcieť ísť. Jediné, čo bolo umožnené
matke bol videohovor, počas ktorého maloletej nebolo umožnené volať s matkou bez prítomnosti otca,
čo matka požadovala. Maloletá A. počas hovoru sedela na nohách otca, a zakaždým keď niečo hovorila
hľadala očný kontakt s otcom a pritom plakala a o opakovane hovorila matke, že k nej nechce ísť, lebo
jej údajne matka „robí zle“. Po tom už ani telefonický rozhovor zo strany otca maloletej nebol matke
maloletej umožnený s výhovorkou, že maloletá A. s ňou nechce ani telefonovať.
V súčasnosti je situácia taká, že matke je zo strany otca bránené v kontakte s maloletou A. a maloletá A.
sa nachádza u otca pre matku presne neidentifikovateľnom mieste. Matka sa nedokáže domôcť nápravy.
Z uvedených dôvodov bola matka nútená podať už tri trestné oznámenia, a keďže konanie OČTK je
pomalé a z istého hľadiska aj formalistické, matka maloletej je nútená požiadať o nápravu príslušný súd
s týmto podaním.
28. Tomuto návrhu odvolací súd vyhovel uznesením č.k. 14 CoPno/12/2024-1022 zo dňa 31.7.2024,
v odôvodnení ktorého konštatoval, že existenciu ohrozenia dôležitého záujmu maloletej a potreby
bezdôvodného zásahu mal v danom prípade odvolací súd za osvedčené už obsahom návrhu matky
a súvisiaceho vyjadrenia otca, z ktorých je bez pochybností zrejmé, že napriek faktickej osobnej
starostlivosti matky o maloletú rešpektovanej nariadenými neodkladnými opatreniami súdu a vyhoveniu
rozsahu práva otca na styk s maloletou, ktorému právu zodpovedá jeho povinnosť po uplynutí súdom
stanoveného času styku maloletú matke odovzdať, sa maloletá nachádza v opatere otca a matke nie
je styk s dcérou umožňovaný.
Porušovaným záujmom maloletej je tu nielen jej záujem na zachovaní väzieb s oboma rodičmi, ale
aj jej záujem, ktorý je aj záujmom celej spoločnosti, na rešpektovaní právoplatných rozhodnutí súdu
a dodržiavaní zákona, v zmysle ktorého je iba súd oprávnený meniť svoje rozhodnutia o výchove
rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí nie sú schopní sa na ich výkone v prospech dieťaťa

dohodnúť. Súčasne záujmom maloletej je, aby jej výchovné prostredie bolo stabilné a aby doň žiaden
z rodičov bez súhlasu druhého rodiča nemohol kedykoľvek svojvoľne zasahovať.
Záujmom maloletej chráneným súdom teda nie je iba záujem prejavovaný dieťaťom, hoci aj tento je pre
rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností významným, ktorý ako subjektívny prvok nie
je dôvodné bez ďalšieho zamieňať so záujmom objektívnym, poznanie ktorého samotnou maloletou je
ovplyvnené jej vekom, mentálnou i fyzickou vyspelosťou, ale aj prostredím, v ktorom sa momentálne
nachádza a osobami, ktoré na ňu pôsobia.
Otec maloletej ako povinný po uplynutí súdom stanovenej doby styku maloletú vrátiť – odovzdať
matke, v ktorej osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, nemôže nesplnenie tejto povinnosti vysvetliť
odmietnutím maloletej vrátiť sa k matke a takto prenášať zodpovednosť na dieťa vo veku päť rokov. Na
dieťa musí počas styku aj po jeho skončení pôsobiť tak, aby k negatívnemu nastaveniu dieťaťa voči
matke nemohlo dôjsť a aby maloletá nemala dôvod zdráhať sa návratu do jej starostlivosti, najmú za
situácie, keď z okolností prípadu nevyplýva, že by sa v živote maloletej odohralo niečo tak zásadné,
čo by mohlo mať na následok tak negatívny vývoj jej vzťahu k matke (ako to tvrdí otec) a čo by matku
malo diskvalifikovať v možnosti starostlivosť maloletej do doby právoplatnosti rozhodnutia o úprave
rodičovských práv a povinností naďalej poskytovať.
29. Podľa súdu, pokiaľ otec nie je ochotný alebo schopný takýmto spôsobom na maloletú vplývať,
môže to naznačovať problém v zvládaní jeho otcovskej úlohy, pričom takýto záver súdu nie je spôsobilá
ovplyvniť otcom predložená psychologická úvaha klinickej psychologičky (inak podľa prílohy 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 228/2018, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch, sa v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých uplatňuje
primárne odvetvie poradenskej psychológie, odvetvie klinickej psychológie, svojím zameraním nie je na
skúmanie stability budúceho výchovného prostredia, vývinových potrieb, citových väzieb, manipulácie
maloletých a rodinných konfliktov príslušná) majúca pôvod vo vyšetrení realizovanom na žiadosť otca
bez súhlasu a účasti matky.
30. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 Civilného sporového poriadku CSP), oobznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel
k záveru o nedôvodnosti odvolania otca maloletej.
31. Podľa zistenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil vecne správne a v súlade s jej logickým významom a svoje
rozhodnutie aj jasne, zrozumiteľne, dostatočne obsiahlo a presvedčivo zdôvodnil, pričom sa vysporiadal
so všetkými okolnosťami prípadu majúcimi pre jeho rozhodnutie význam.
V argumentácii otca odvolací súd nenachádza žiadne rozumné dôvody, pre ktoré by sa mal a mohol
odchýliť od záverov prijatých súdom prvého stupňa, s odôvodnením rozhodnutia ktorého sa v celom
rozsahu stotožňuje a na ktoré preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
32. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci, takýto nedostatok by mohol
spočívať iba v takom postupe, kedy by súd pri prejednaní a rozhodovaní veci aplikoval na vec
sa nevzťahujúci právny predpis alebo by síce použil správny predpis, ale tento by nesprávne
interpretoval. Odvolateľ pritom použitie konkrétneho na vec sa nevzťahujúceho právneho predpisu
nenamietal a nesprávnosť aplikácie predpisov, podľa ktorých súd postupoval a vec posudzoval, taktiež
nekonkretizoval, jeho námietka podľa posúdenia odvolacím súdom spočíva v subjektívnom názore, že
skutkové okolnosti prípadu odôvodňujú zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, s ktorým sa ale odvolací súd nestotožňuje.
33. Odvolateľ kládol dôraz na to, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal, podľa jeho tvrdenia, so
skutočnosťou nedôvodného podania oznámenia pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého
sa mal na matke dopustiť, v súvislosti s ktorým podľa neho nepostačuje konštatovanie súdu, že sa toto
podozrenie nepotvrdilo.
Odvolací súd však nevidí logickú súvislosť tejto skutočnosti – nepotvrdenia dôvodnosti trestného
oznámenia s predmetom konania v tejto veci, prípadná nesprávnosť úsudku matky o tom, že by
správanie otca voči nej mohlo napĺňať znaky uvádzaného trestného činu, nenaznačuje nedostatok
kompetencie matky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú ani záujem maloletej na
striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Súd prvého stupňa o forme starostlivosti o maloletú nerozhodol z dôvodu, že by sa domnieval o sklone
otca k tyranizovaniu blízkych osôb ani preto, že by podanie oznámenia na otca považoval za úkon
zvýhodňujúci matku, pričom v jej konaní nemohol vidieť ani otcom v súvislosti s ustanovením § 25
ods. 4 Zákona o rodine uvádzaný zámer bezdôvodne otcovi styk s maloletou znemožňovať, keď
z okolnosti prípadu je naopak zrejmé, že matka doterajšie úpravy styku otca s maloletou rešpektovala,
že k porušeniu súdom nastavených pravidiel došlo práve otcom, po tom, čo s maloletou absolvoval
v rozsahu úpravy styku dovolenku a maloletú nevrátil do starostlivosti matky.
34. Takéto porušenie pravidiel styku pritom nemožno ani porovnávať s tvrdeným porušením
rodičovského práva otca, ktorého sa mala dopustiť matka tým, že bez jeho súhlasu zmenila pediatra
maloletej, či sama zvolila materskú školu, ktorú má maloletá navštevovať.
35. V zmysle § 207 ods. 1 CSP súd nariaďuje znalecké dokazovanie vo veci v prípade, ak rozhodnutie
závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, teda poznatky, ktorými súd
nedisponuje. Súdu preto neprislúcha hodnotiť ani postupy znalca vedúce k ním prijatým záverom, ktoré
majú nepochybne rovnako vedecký základ.
V neposlednom rade v súvislosti s námietkami odvolateľa voči výsledkom znaleckého dokazovania je
potrebné poukázať na jeho doplnenie výsluchom znalca na pojednávaní, ale aj na stanovisko súdu
prvého stupňa k výhradám otca uvedené v bode 29. odvolaním napadnutého rozsudku a na stanovisko
tohto odvolacieho súdu prezentované už v uznesení 14CoPno/9/2024 zo dňa 9.5.2024, v zmysle ktorého
odporúčanie zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov na otázku súdu nie je
riešením právnej otázky neprislúchajúcim znalcovi.
Ďalšie námietky otca v tomto smere vychádzajú zrejme z predstavy, pre odvolací súd nie pochopiteľnej,
že by súd väčší význam pre rozhodnutie ako záverom znalkyne z odboru zodpovedajúcom predmetu
tohto konania mal priznať záverom znalca D. – klinického psychológa dospelých, ktorý inak v osobnosti
matky nekonštatoval žiadne negatíva ovplyvňujúce jej spôsobilosť starostlivosť maloletej poskytovať,
prijatým v posudku vypracovanom pre potreby orgánov činných v trestnom konaní.
Súd prvého stupňa sa k nemu výstižne vyjadril v bode 30 odôvodnenia rozsudku, či otcom predloženej
úvahe klinickej psychologičky, ku ktorej sa odvolací súd vyjadril už v uznesení 14CoP/40/2024 zo dňa
31.7.2024.
36. V rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorého
podkladom je kvalifikovaný znalecký posudok, nemožno vidieť ani odvolateľom namietaný odklon od
zaužívanej súdnej praxe. Správnosť rozhodnutia, naopak podľa odvolacieho súdu okrem v rozhodnutí
súdu prvého stupňa konštatovaných dôvodov, potvrdzuje aj vývoj situácie medzi rodičmi a maloletou
v dobe po rozhodnutí súdu prvého stupňa dokladovaný stanoviskami oboch rodičov, podľa ktorých otec
maloletú po absolvovaní letnej dovolenky v júli tohto roku neodovzdal matke maloletej podľa pravidiel
úpravy styku s odvolaním sa na maloletou prejavený záujem zotrvať naďalej v jeho starostlivosti.
Odvolací súd nemá žiaden dôvod zmeniť svoj názor na správanie otca, ktoré pri vyhovení návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia dočasným zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti
označil za zlyhávanie otca v jeho úlohe pôsobiť na maloletú tak, aby nemohlo dôjsť k jej negatívnemu
nastaveniu voči matke a aby nemala dôvod zdráhať sa návratu do starostlivosti matky, a súčasne za
prenášanie zodpovednosti na maloletú vo veku 5 rokov, ktorá nemôže chápať svoj objektívny záujem,
poznanie ktorého je ovplyvnené vekom, mentálnou a fyzickou vyspelosťou, ale aj prostredím, v ktorom
sa momentálne nachádza a osobami, ktoré na ňu pôsobia.
37. Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov nenachádza v postupe súdu prvého stupňa vo veci, či
v rozhodnutí o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky nedostatky odôvodňujúce navrhovanú
zmenu rozhodnutia či jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania
vykonaním dôkazov, ktorých nevykonanie súd v odôvodnení napadnutého rozsudku taktiež dostatočne
zrozumiteľne a logicky zdôvodnil. Súčasne súd vyjadruje nádej, že postup, ktorý otec na presadenie
svojich predstáv o usporiadaní vzťahov zvolil, nezanechá na vývoji maloletej závažnejšie negatívne
stopy.
38. Námietky odvolateľa nie sú spôsobilé spochybniť ani správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa
o úprave styku otca s maloletou, ktorá pri rozumnom využití jeho rozsahu poskytuje otcovi dostatok
priestoru pre rozvíjanie vzťahu s maloletou dcérou a zúčastňovanie sa na jej výchove a starostlivosti o ňu,
pričom podľa zistenia odvolacieho súdu rovnako stanovenie výšky výživného zodpovedá zákonným

kritériám vplývajúcim z ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine, ako aj okolnostiam prípadu a pomerom
účastníkov vyplývajúcim z obsahu spisu, ktoré súd prvého stupňa správne vyhodnotil.
Pre doplnenie, v súvislosti s námietkou otca týkajúcou sa nepomeru v jemu stanovenom peňažnom
plnení s plnením, ktoré by mala poskytovať na výživu maloletej matka, možno konštatovať iba, že
otec opomína skutočnosť, že vyživovacia povinnosť matky v jej finančnej forme je tu vzhľadom na
vek dieťaťa prakticky v celom rozsahu konzumovaná osobnou starostlivosťou matky zabezpečujúcou
maloletej starostlivosť o bývanie, výživu, výchovu, ošatenie, hygienu, zdravie a ďalšie oblasti vyžadujúce
faktické úkony dospelej osoby.
39. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).