Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/71/2020 z 23. 2. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. februára 2021, sp. zn. 26CoCsp/71/2020, ECLI:SK:KSTT:2021:6119253007.2 Krajský súd Trnava | 26CoCsp/71/2020 | ECLI:SK:KSTT:2021:6119253007.2 | 2021-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e2bedad-101d-4291-a901-2b7a716f1070 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:6119253007.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/71/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119253007
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:6119253007.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910
739, adresa sídla Bratislava, Mlynské nivy 44/b, zastúpeného splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., IČO: 36 862 711, adresa sídla Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej: W. M., nar. X.X.XXXX,
adresa trvalého pobytu M., Ľ. F., XXXX/XA, zastúpenej splnomocnenom: Spotrebiteľské centrum, IČO:
42 249 708, adresa sídla Medzilaborce, A. Warhola 33, o 1.278,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. januára 2020 č.k. 21C/18/2019-115 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.278,37 eur s
5%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.278,37 eur od 6.10.2017 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. ).

1.2.1 Z dokazovania mal za preukázané, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje voči žalovanej nárok
na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v období od 19.2.2017 do 23.8.2017 na
odbernom mieste M., S. F. XXXX/XA, ku ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo žalobca v
konaní preukazoval znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Ing. Petrom Leškom č. v 613/PL-2017
z 13. septembra 2017.

1.2.2 Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a vykonáva distribúciu plynu na základe povolenia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR.

1.2.3 Na odbernom mieste M., S. F. XXXX/XA, bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo
07316839-041-14-1, pričom ako zistené skutočnosti na odbernom mieste sa v Zápise a Montážnom liste
zo dňa 24.8.2017, spísanom žalobcom a podpísanom žalovanou uvádza: „Meradlo vonku neprístupné,
umiestnené za plotom na pozemku R.D.. Pri výmene prítomná a výmenu umožnila majiteľka p. M..
Meradlo vložené do krabice a odoslané na overenie. Fotodokumentácia plynových spotrebičov bola
umožnená.“ Ako inštalované spotrebiče sa v montážnom liste uvádzajú kotol s TUV Imergas 1 ks a
komb. šporák 2 horáky.



1.2.4 Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľ vystavil dňa 1.3.2018 žalovanej vyúčtovaciu
faktúru č. 7417941987 z ktorej vyplýva, že dodávateľ za obdobie od 19.2.2017 do 23.8.2017 dodal
žalovanej ako odberateľovi 0 m3 plynu, žalovaná za obdobie od 9.3.2017 do 31.1.2018 uhrádzala
zálohové platby vo výške 79 eur mesačne, spolu zaplatila 869 eur, preplatok je vo výške 416,80 eur.

1.2.5 Znalec Ing. Peter Leška v znaleckom posudku číslo 613/PL-2017 z 13. septembra 2017
konštatoval, že plynomer s výrobným číslom 07316839-041-14-1, ktorý mal na počítadle údaj
"06519,637" mu bol predložený v nepoškodenom obale, pričom vizuálnou prehliadkou plynomeru zistil,
že kryť číselníka je odklopený, pričom nie je poškodená plomba krytu číselníka. Po znaleckom skúmaní
znalec dospel k záveru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené -
kryt číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby. Takéto závery znalec potvrdil aj vo svojej
výpovedi pred súdom.

1.2.6 Žalobca zaslal žalovanej dňa 21.9.2017 vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu, ktorej výšku vypočítal žalobca v súlade s vyhláškou za 3.724,56 m3 odobratého plynu vo
výške 1.063,20 eur, pričom zohľadnil jeden spotrebič na varenie a plynové vykurovanie kombinovanými
kotlami a uplatnil si aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného
plynu vo výške 215,53 eur a to za zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 144,92 eur, za
posudok na meradlo 35 eur, za overenie plynomeru G4-G6 15,22 eur, za opravu plynomeru G1,6-G6
20,39 eur. Dátum splatnosti bol 5.10.2017, žalovaná dlžnú sumu nezaplatila.

1.2.7 Žalovaná pri výsluchu uviedla, že v predmetnom období bola vdova a žila 9 rokov sama. Nič s
plynomerom nerobila, je tam taká skrinka, ktorá sa musí nadvihnúť. V polovici augusta prišiel nejaký
pán, ona varovala vnučku, zazvonil a povedal, že ide urobiť odber plynu. Ona mu otvorila a išla si ľahnúť
k vnučke. Nebola pri tom, nevie, čo on s tým robil. Bol zvyk, že plyn odpisovala poštárka, preto nevie,
prečo vtedy došiel on. Skrinka je za plotom a poštárka to odfotila, asi mala zmluvu s plynármi. Žalovaná
nevie, či ten pán, keď to nadvihoval s tou skrinkou to mohol porušiť. 24.8. znovu zazvonili, boli autom,
traja páni, že išli vymeniť prístroj. Žalovaná pri nich tam bola, jeden ju fotil, aj záhradu aj celý dom. Ona
sa ho pýtala, prečo fotí, on jej povedal, že je podozrenie čierneho odberu. Žalovaná nevie ani s mobilom
poriadne robiť a nie to ešte s plynomerom. Potom jej prišiel papier od nich, že ju obvinili, ona sa odvolala,
nemá financie, prečo by niečo platila, keď nič nespravila. Prišiel jej znalecký posudok s fotografiami,
odpísala im. Oni jej ponúkali splátky, vyhrážali sa, že ju dajú k súdu. Žalovaná nič neurobila a povedala
im, že ju môžu k súdu dať. Psychicky ju to deptalo. Žalovaná má v dome krbové kachle, šporák na plyn
má len dva horáky. Snaží sa šetriť, na jeseň kúri krbovými kachľami na drevo, v lete má aj na elektriku
kotol aj na plyn a na drevo má vykurovanie. V lete plyn nepoužíva, ohrieva si vodu elektrikou. Plynom
kúri len cez zimu. Deti bývajú mimo Slovenska, chodí za nimi, za to obdobie bola 13 mesiacov mimo
domu aj v zimnom období, takže sa nekúrilo. Žalovaná nevie, či sa im zdalo, že na veľký dom je malá
spotreba, preto poslali plynára. V spornom období bola doma. Prvýkrát bol plynár pri plynomeri, nevie
ako dlho tam bol, ona zaspala pri malej. Prítomná pri demontáži plynového meradla dňa 24.8.2017 bola
a mala námietky hneď, bolo to absurdné, že ona by mala čierny odber. Žalovaná všetko len sledovala
a bola prekvapená. Zápis o demontáži a výmene plynomeru podpísala 24.8.2017, namietala im, ale
písomne nie. Písomne až následne zaslala námietky priamo žalobcovi. Žalovaná uviedla, že nie je si
vedomá toho, že by mala čierny odber.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok prevádzkovateľa distribučnej siete plynu (žalobcu) na náhradu škody
spôsobnej mu neoprávneným odberom plynu odberateľom (žalovanou) podľa § 82 ods. 1 písm. d),
ods. 2, ods. 3, ZoE (Zákon číslo 251/2012 Z.z. o energetike v znení k 23.8.2017), § 1 ods. 9 a ods.
14 vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len "vyhláška"), § 15 ods. 1
písm. d) zákona číslo 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k
23.8.2017, § 52 ods. 1, 3 a ods. 4 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov) a nárok veriteľa na úrok z omeškania peňažného plnenia podľa § 517 ods. 2 veta prvá O.z.
a dospel k záveru, že nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní voči žalovanej sú plne dôvodné a
preto žalobe vyhovel.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia
sumy 1.278,73 eur z titulu náhrady škody spôsobnej neoprávneným odberom plynu meradlom, na
ktorom bolo poškodené zabezpečenie voči neoprávnenej manipulácii. Žalovaná namietala, že žalobca



nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd v prvom rade poznamenáva, že je rozdiel medzi distribúciou plynu
a dodávkou plynu. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je žalobca,
čo v konaní nebolo sporné. Žalobca je oprávnený vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a odberateľom nie
je žiadny zmluvný vzťah. Zmluvy o dodávke plynu žalobca neuzatvára, tieto uzatvárajú len dodávatelia,
pričom v danom prípade žalovaná uzatvorila zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., (čo vyplynulo z predloženej vyúčtovacej faktúry č. 7417941987). Žalobca
ako distribútor zemného plynu teda nie je subjektom totožným s dodávateľom zemného plynu (v tomto
prípade so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s.), ktorý zabezpečuje pre koncového odberateľa
dodávku plynu. Tento dodávateľský vzťah sa ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú
vlastní a spravuje žalobca, ktorý má v distribučnej sieti svoj vlastný plyn, ktorý nakupujú dodávatelia
zemného plynu. Plyn v distribučnej sieti je teda majetkom žalobcu a žalobca účtuje dodávateľom plynu
(v danom prípade Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s.) len plyn, ktorý prejde cez merače.
Keď žalobca realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom prípade dochádza k vzniku
škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým je žalobca. Právne vzťahy medzi žalovanou
a dodávateľom plynu nemajú vplyv na nároky žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči
žalovanej z titulu neoprávneného odberu zemného plynu. Ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo
zo zákona a to z § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, preto námietka žalovanej o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nebola dôvodná. K tvrdeniu žalovanej, že z ustanovenia § 82 ods. 2
Zákona o energetike vyplýva demonštratívne vymenovanie subjektov oprávnených si nárokovať škodu
v prípade neoprávneného odberu plynu, pričom zákonodarca jasne stanovuje aj poradie oprávnených
subjektov a keďže žalobca je v poradí druhý subjekt, nie je aktívne vecne legitimovaný účastník konania,
súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že sa jedná o pevne stanovené poradie
subjektov oprávnených si uplatňovať náhradu škody a ak by to tak aj bolo, tak vzhľadom na to, že
dodávateľovi plynu žiadna škoda spôsobená nebola, je žalobca, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej
siete, ako druhý v poradí oprávnený domáhať sa náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom.
Na vymáhanie takto vzniknutej škody totiž neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca.

1.5 Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 7.11.2019 namietol, že žalobca nepreukázal,
že žalovaná zemný plyn v období od 19.2.2017 do 23.8.2017 odoberala. Na tento prostriedok procesnej
obrany (popretie skutkového tvrdenia o odoberaní zemného plynu v predmetnom období žalovanou)
uplatnený až po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej v poučení o sudcovskej koncentrácii konania
(doručenom žalovanej dňa 14.8.2019) súd neprihliadal z dôvodu, že tento prostriedok procesnej obrany
nebol uplatnený napriek poučeniu včas, žalovaná nezdôvodnila, čo jej bránilo poprieť toto skutkové
tvrdenie skôr a zároveň z odporu žalovanej ako aj z jej výsluchu mal súd (v rozpore s tvrdením jej
splnomocneného zástupcu) preukázané, že žalovaná plyn v predmetnom období odoberala, keď sama
uviedla, že plynom kúri len cez zimu a šporák na plyn má dva horáky, pričom v spornom období bola
doma. V konaní bolo zároveň nesporné, že žalovaná v predmetnom období uhrádzala zálohové platby
za plyn vo výške 79 eur mesačne Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s., na základe čoho jej
následne vystavil vyúčtovaciu faktúru č. 7417941987 (č.l. 99), ktorú žalovaná nerozporovala. Z uvedenej
faktúry navyše vyplýva aj informácia o stave meradla ku dňu 19.2.2017 (5.379 m3), preto neobstojí
tvrdenie žalovanej, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca k uvedenému dátumu vykonal odpočet
zemného plynu.

1.6.1 Skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška č. 613/
PL-2017 zo dňa 13.9.2017 v spojení s jeho výsluchom mal súd preukázané, že na meradle s výrobným
č. 07316839, bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko kryt číselníka bolo
možné odklopiť bez poškodenia plomby.

1.6.2 Žalovaná v konaní namietala, že ona s plynomerom nič nerobila, nemá na to vedomosti ani
zručnosti. Žalobca k tomu uviedol, že žalovanú nikto neoznačil za osobu, ktorá by sa dopustila
neoprávneného zásahu, žalobca len vychádza z platnej právnej úpravy, podľa ktorej odberateľ, ktorým
je žalovaná, objektívne zodpovedá, že na jeho odbernom mieste došlo k odberu plynu prostredníctvom
meradla s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, s ktorým názorom sa stotožňuje
aj súd a dodáva, že zodpovednosť odberateľa plynu (žalovanej) za odber meraný meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti,



t.j. odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn, pričom porušenie
tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Nie je preto potrebné preukazovať, či odberateľ sám
porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie
bolo poškodené. Pokiaľ teda žalovaná poukazovala na to, že nevykonala zásah do meradla, je táto
skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ustanovením § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike bezvýznamná. Žalovaná ako odberateľ by sa mohla zodpovednosti za
neoprávnený odber totiž zbaviť iba vtedy, ak by tvrdila a preukázala (čo sa nestalo), že poškodenie
meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jej zodpovednosti (napr. k
poškodeniu meradla došlo až po jej odňatí zamestnancom dodávateľa).

1.6.3 Zákon o energetike predpokladá, že o neoprávnený odber zemného plynu ide v prípade
akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 104/PL-201, ako aj jeho
výsluchom na pojednávaní (pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt
číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby).

1.7.1 K tvrdeniu žalovanej, že žalobca nepreukázal, že mu škoda vznikla súd uvádza, že nakoľko
žalovaná v predmetnom období plyn odoberala a preddavkové platby zaplatené dodávateľovi za
predmetné obdobie jej boli dodávateľom vrátené, žalovaná odobrala plyn vo vlastníctve žalobcu, za
ktorý mu nezaplatila, čím žalobcovi vznikla škoda. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 5Obdo/32/2018: V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácií, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za
skutočnú škodu treba považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.

1.7.2 Nakoľko podľa znaleckého posudku bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu uvedený na plynomeri, predstavuje skutočne odobrané
množstvo plynu a teda nie je možné na základe objektívnych skutočností toto množstvo plynu určiť.
Meradlo za rozhodné obdobie síce vykazovalo určité množstvo odobratého plynu, avšak vzhľadom na
charakter porušenia platnosť jeho overenia zanikla, preto s poukazom na § 15 ods. 1 písm. d) zákona
č. 142/2000 Z.z. o metrológii nie je možné použiť toto meradlo na účely vyfakturovania spotrebovaného
plynu, pričom z rovnakého dôvodu nie je potrebné preukazovať, či meradlo meralo správne a teda či
údaj na číselníku je alebo nie je možné akceptovať. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na
meradle, na ktorom bola porušená plomba nebolo možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií
v spojení s ust. zákona o energetike použiť, musel žalobca určiť spotrebu zemného plynu na odbernom
mieste žalovanej prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z., ktorá zároveň zohľadňuje existenciu
konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu dochádzalo a ich skutočnú
spotrebu a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia
zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od 19.2.2017 do
23.8.2017. Výšku škody žalobca vypočítal v súlade s vyhláškou za 3.724,56 m3 odobratého plynu vo
výške 1.063,20 eur a vo výpočte škody si uplatnil aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 215,53 eur a to za zaistenie neoprávneného odberu
vrátane dopravy 144,92 eur, za posudok na meradlo 35 eur, za overenie plynomeru G4-G6 15,22 eur,
za opravu plynomeru G1,6-G6 20,39 eur a to podľa § 1 ods. 14 vyhlášky.

1.8.1 Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j.
spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava plynomeru a súvisiace náklady), hodnota
neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s
neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu
plynu nedošlo.

1.8.2 Žalovaná namietala výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu len z
dôvodu, že tento výpočet vyhotovil sám žalobca avšak neuviedla vlastné skutkové tvrdenia, teda čo v
tomto výpočte popiera, ktoré položky žalobca vypočítal nesprávne, preto popretie skutkového tvrdenia
žalovanou bolo neúčinné v zmysle § 151 ods. 2 C.s.p.a dôkazné bremeno v tomto ohľade ťažilo ju, ako
osobu objektívne zodpovednú za vzniknutú škodu.



1.9.1 Žalovaná tvrdila, že má postavenie spotrebiteľa a že nároky uplatňované v tomto konaní vyplývajú
zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je tento spor spotrebiteľským. S uvedeným právnym názorom žalovanej
nie je možné súhlasiť, nakoľko v danom prípade uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, keďže
žalobca a žalovaná neuzatvorili žiadnu spotrebiteľskú zmluvu, vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa
netýka dodávky plynu (žalobca nie je dodávateľom plynu), ale ide o nárok na náhradu škody podľa § 82
ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike. K tomuto súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 5Co/169/2015 zo dňa 17.5.2016.

1.9.2 Náhrada škody za neoprávnený odber plynu má špeciálnu právnu úpravu uvedenú v zákone o
energetike, ktorý upravuje neoprávnený odber plynu a nároky prevádzkovateľa distribučnej siete voči
odberateľovi z neho vyplývajúce. Zodpovednostný vzťah vzniknutý z titulu neoprávneného odberu plynu
je vzťahom občianskoprávnym medzi škodcom a poškodeným (prevádzkovateľ). V zmysle ustanovenia
§ 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). V súdenom
spore bolo bezpochyby znaleckým posudkom preukázané porušenie zabezpečenia na meradle proti
neoprávnenej manipulácii, pričom následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej
manipulácii je nemožnosť vykonanie riadneho vyúčtovania plynu dodávateľom. V rozhodnom období
bol plyn na odberné miesto žalovanej dodaný. Odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy
neoprávneným odberom a neoprávnený odber predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. V príčinnej
súvislosti s neoprávneným odberom plynu vznikla žalobcovi škoda, ktorá škoda vznikla už len tým,
že sa odoberal plyn poškodeným meradlom, teda, že došlo k neoprávnenému odberu plynu. Príčinná
súvislosť v danom prípade existuje, keďže meradlo, ktoré bolo poškodené a ktorým sa realizoval
neoprávnený odber plynu, bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi žalovanou ako odberateľom a jej
dodávateľom (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý dodávateľ zasa odoberá plynu od žalobcu
ako prevádzkovateľa a distribútora siete podľa distribučnej zmluvy. V zmysle zákona o energetike
neoprávnený odber sa rovná škode, pričom výška škody sa určí v zmysle citovaného ustanovenia
zákona o energetike všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

1.10 V zmysle zákona o energetike boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu,
preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku vo výške 1.278,73 eur
s príslušenstvom, ktorá bola určená v súlade s ustanovením § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu.

1.11 Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 6.10.2017, keď vo
vyúčtovaní škody žalobca stanovil dátum splatnosti na deň 5.10.2017, do ktorého žalovaná dlžnú sumu
neuhradila, preto sa nasledujúci deň dostala do omeškania. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda
odo dňa 6.10.2017, kedy výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00%. Žalobca tak
má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% (5 + 0,00%) ročne zo
sumy 1.278,73 eur od 6.10.2017 do zaplatenia, ktorú sumu súd žalobcovi priznal.

1.12 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne s § 251, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a vecne potrebou priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania vzhľadom na
jeho plný procesný úspech v spore.

1.13 O trovách znalca rozhodol tak, že znalec Ing. Peter Leška má voči žalovanej nárok na znalečné
v plnom rozsahu (výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil § 258 ods. 2 C.s.p. a vecne potrebou
priznania znalcovi znalečného za výsluch na pojednávaní konanom dňa 28.1.2020 voči žalovanej
vzhľadom na jej neúspech v spore.

2.1 Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním len žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie z
nesprávneho právneho posúdenia veci (že vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje nároky v tomto konaní
nie je vzťahom spotrebiteľským) majúceho za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.



2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania ďalej uviedla, že otázku, či ide o spotrebiteľskú právnu vec
považuje žalovaná za zásadnú a od spôsobu jej vyriešenia závisí aj výsledok sporu, pretože nároky
na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu súvisia výlučne s uzatvorenou zmluvou
o dodávke zemného plynu alebo zmluvou o združenej dodávky uzatvorenou medzi dodávateľom a
spotrebiteľom podľa zákona o energetike. Podľa jej názoru by bolo príliš odvážne konštatovať, že
práve žalobca sa za žiadnych okolností nemôže dopustiť nekalých obchodných praktík, ktorých nosnú
reguláciu obsahuje práve spotrebiteľský kódex. Napriek skutočnosti, že vzťah priamo medzi žalovanou
a žalobcom nevznikol tým najbežnejším spôsobom (zmluvou), nemožno prehliadať skutočnosť, že
podmienkou jeho vzniku je uzavretie "štandardnej" spotrebiteľskej zmluvy. Ak teda tento "pridružený
vzťah" má byť nejakým spôsobom právne posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou
zmluvou (o dodávke zemného plynu), od ktorej sa odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou bezpochyby
je. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty
právnej logiky, konkrétne argumenty a contrario. Je zrejmé, že žalovaná v konaní nevystupuje v právnom
postavení fyzickej osoby, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Žalovaná
ako odberateľ zemného plynu v domácnosti má práva na ochranu spotrebiteľa, ako to konštatoval aj
Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí 15Co 275/2015 ako to vyplýva aj zo smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2009/73/ES, pričom stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného
odberu za okolností, keď odberateľ nie je vlastníkom plynomeru a tento nemôže dodatočne chrániť,
aby neporušil povinnosť umožniť prístup k meradlu prevádzkovateľovi distribučnej siete, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou. V
dôsledku toho nie je zabezpečená ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov a nápravu je
možné dosiahnuť iba uplatňovaním subjektívnej zodpovednosti. Žalovaná má za to, že § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike ani neustanovuje presnú povinnosť, ktorú mala žalovaná porušiť a za
ktorú je sankcionovaná. Žalovaná mala v čase zistenia neoprávneného odberu zemného plynu a aj
stále má riadne a platne uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu, ktorá sa riadi obchodnými
podmienkami dodávateľa, v zmysle ktorých je právna aktívna legitimácia žalobcu spochybnená. V
tejto súvislosti žalovaná namieta, že napriek nároku žalobcu uplatnenému v tomto konaní dodávateľ
od zmluvy o dodávky zemného plynu neodstúpil a naďalej na odberné miesto dodáva zemný plyn
za čo prijíma mesačné zálohové platby. Z toho vyplýva jedine záver, že podľa dodávateľa zemného
plynu k neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného nedošlo. Konanie
žalobcu vykazuje známky nekalého konania vo vzťahu k odberateľom zemného plynu najmä: prevzatie
a overenie plomby žalobca nie je povinný preukazovať, škodu nepreukazuje relevantným spôsobom iba
fiktívne vypočítava zmysle vyhlášky, zodpovednosť odberateľa je objektívna, uplatňovanie nároku na
náhradu škody bez zmluvy, respektíve mimo režimu ochrany spotrebiteľa.

2.3 Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody napriek tomu, že ten nepreukázal základný predpoklad
objektívnej zodpovednosti žalovanej (protiprávny úkon) za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaná odoberala v rozhodnom období teda od 19.2.2017
do 23.8.2017 zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Zároveň nebol preukázaný ani vznik skutočnej škody.

2.4 Žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej siete plynu nepredložil žiaden listinný a/ alebo iný
relevantný dôkaz o tom, že dňa 18.2.2014 alebo 19.2.2014 na odbernom mieste žalovanej v skutočnosti
vykonal fyzický odpočet spotreby zemného plynu, tak ako si to vyžaduje § 1 ods. 9 vyhlášky číslo
449/2002 na Z.z..

2.5 Postup znalca nie je dostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti jeho znaleckého
posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný, ako vyplýva zo znaleckého posudku ako aj
výpovede znalca v priebehu súdneho konania. Znalec v posudku neuviedol žiadne použité odborné
metódy a postupy pre vyvodenie svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne pocitové, zrakové vnemy
"optickým skúmaním zistil", ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami, v podstate vychádzal iba zo
svojej opakovanej skúsenosti, ktorej správnosť však žiadnym spôsobom neosvedčil. Hodnotenia znalca
sú v podstatnej miere subjektívne a môžu byť ovplyvnené viacerými faktormi, avšak dávajú možnosť
zachádzať pri úvahách o zásahu do meracieho zariadenia spotreby zemného plynu omnoho ďalej,
najmä vtedy, ak zamestnanci žalobcu manipulujú s meracími zariadeniami v neprítomnosti odberateľa
ako to bolo aj v tomto prípade. Žalovaná poukazuje tiež na to, že v nálezovej časti posudku niet



žiadneho forenzného dôkazu a tým niet znaleckého záveru, ktorý by exaktne zdokumentoval nedovolenú
manipuláciu s počítadlom.

2.6 Žalovaná namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, byť účastníkom sporu, keďže s ním ako s
prevádzkovateľom distribučnej siete nemá žiaden zmluvný vzťah a v zákone je žalobca až ako druhý
subjekt v poradí. Logickým postupom uplatňovania nároku na náhradu škody by bolo, že vyúčtovanú
"škodu" spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu účtuje distribútor - žalobca dodávateľovi
zemného plynu a ten si ju následne uplatní voči odberateľovi, napríklad žalovanej. Takýto postup by
bolo možné považovať za vecne správny i zákonný, pričom stranám sporu by boli priznané práva,
také ako im patrila. Spôsob uplatňovania nároku priamo prevádzkovateľom distribučnej siete budí
dojem zámerného upierania procesných práv v neprospech jednej strany sporu, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach. Pritom k nerovnováhe strán sporu dochádza počas celého
trvania odberu zemného plynu, keďže odberateľ zemného plynu nie je vlastníkom plynomeru a tento
nemôže dostatočne chrániť, aby neporušil povinnosť umožniť prístup k meradlu prevádzkovateľovi
distribučnej siete, avšak je objektívne zodpovedný za neoprávnený odber i poškodenie merača.

2.7 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaná v rozhodnom
období odoberala plyn, nakoľko žalovaná opakovane uviedla, že má kotol na tuhé palivo ktorým kúri
a zemným plynom v priebehu zimy temperuje - prikuruje, pričom poukázala na to, že sporák má len 2
horáky na plyn a ostatné sú na elektrickú energiu. Sama skutočnosť, že žalovaná bola v spornom období
doma, neumožňuje prijať záver, že plyn skutočne spotrebovávala. Súd na základe vlastných dohadov
dospel k záveru, že ak bolo zúčtovanie ku dňu 19.2.2017 s určitou nameranou spotrebou zemného
plynu muselo dôjsť k fyzickému odpočtu žalobcom. Uvedené žiadnym spôsobom nevyplýva zo súdneho
spisu a túto skutočnosť žalovaná namietala. Z dokazovania nevyplynulo, akým spôsobom bol odpočet
vykonaný a ozrejmenie tejto skutočnosti a odstránenie akýchkoľvek pochybností žalovaná považuje za
nevyhnutné najmä z toho dôvodu, že táto skutočnosť má zásadný vplyv na počet dní trvania tvrdeného
neoprávneného odberu zemného plynu.

2.8 Z výsluchu znalca okrem iného vyplynulo, že na vylúpenie krytu číselníka merača postačoval
krátky čas na to, aby osoba, ktorá vie, kde sa ochranné prvky nachádzajú zvládla s hocijakým
náradím (aj širokým kuchynským nožom) kryt odlúpnuť. Žalovaná netvrdila v konaní nič čo nevie
preukázať, avšak v konaní odznela domnienka, že mohlo ísť o technickú či výrobnú chybu ("vadu"),
čo žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil, skôr naopak, v konaní používal pojmy ako za "štandardných
technických okolností".. Je povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia i výšku škody, ak vznikla. Ak
sa súdu z výpovedí svedkov alebo prednesov strán sporu javilo, že žalovaná nenesie zodpovednosť za
neoprávnený odber, mal to zohľadniť vo svojom rozhodnutí.

2.9 Náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s tvrdeným neoprávneným odberom plynu nemožno
považovať za škodu, keďže ide o hlavnú - obchodnú činnosť žalobcu pri plnení povinností, ktoré mu
vyplývajú zo zákona. Ak by chcel súd považovať tieto náklady za skutočnú škodu, musel by sa
vyrovnať s tým, aké skutočné náklady boli vynaložené na zistenie a odstránenie neoprávneného odberu
na odbernom mieste žalovanej. Hypoteticky je totiž možné, že v konkrétny deň pracovníci žalobcu
odhalili v tej istej obci niekoľko ďalších odberných miest s neoprávneným odberom zemného plynu. V
tomto prípade by musel minimálne cestovné náklady rozpočítať medzi viacerých odberateľov. Tiež je
nevyhnutné poukázať na znenie § 76 ods. 1, v zmysle ktorého je žalobca povinný merať dodávku plynu
vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a
pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

2.10 Osobitne nesprávnym je výrok o nároku znalca na náhradu trov konania. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Znalec, ale nie stranou sporu.
Nemôže byť v spore úspešný ani neúspešný. Znalcovi patrí znalečné, ktorému vypláca štát. Civilný
sporový poriadok, na rozdiel od O.s.p. neobsahuje úpravu náhrady trov konania štátu. V rozhodovacej
praxi súdov sa ale na základe analógie predvídanej v článku 4 ods. 12 C.s.p. aplikujú ustanovenia 151
ods. 6 O.s.p.. Správne mal teda súd rozhodnúť o tom, kto bude nahrádzať štátu trovy, v tomto prípade
trovy znaleckého dokazovania.

3.1 Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok



na náhradu trov odvolacieho konania dôvodiac, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí
dostatočne vysporiadal so všetkými žalovanou namietanými skutočnosťami, pričom podané odvolanie
neobsahuje žiadne nové tvrdenia. Rozsudok je dostatočne odôvodnený, racionálny a súladný s
ustálenou rozhodovacou praxou.

3.2 Správny je záver súdu prvej inštancie že v prejednávanej veci sa nejedná v žiadnom prípade o
spotrebiteľský spor, nakoľko žalobcom uplatnený nárok (škoda spôsobená neoprávneným odberom
plynu) vyplýva priamo zo ZoE a jeho právny základ nepredstavuje žiaden zmluvný dokument
(spotrebiteľská zmluva), ktorý by žalobca so žalovaným uzavrel. K obdobnému záveru dospel aj Krajský
súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co 169/2012 z 17.5.2016, prípadne Krajský súd v Trnave v
rozhodnutí 24Co 140/2017 z 10.1.2018 v zmysle ktorých, žalobca so žalovaným nie je v priamom vzťahu,
teda je zrejmé, že sa nemôže medzi stranami sporu jednať o spotrebiteľský vzťah.

3.3 Neobstojí námietka žalovanej, že žalobca nepreukázal základný predpoklad na vznik škody a to
najmä odber plynu a porušenie povinnosti a to aj s poukazom na plynové spotrebiče, ktoré sa na
odbernom mieste nachádzajú, ako aj skutočnosť, že sama žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že
počas zimného obdobia plynom temperuje.

3.4 Čo sa týka naplnenie ďalších predpokladov vzniku škody, žalobca má za to, že tieto boli riadne
v konaní preukázané a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co 65/2018-334 z 26.3.2019 v zmysle ktorého sa za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov
zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona číslo 250/2012 Z.z. považuje neoprávnený
odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom
škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako protiprávnemu úkonu je skutočnosť,
že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu
je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Z predmetného
rozhodnutia ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3Obdo 51/2017 potom
vyplýva, že odberateľ plynu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle
na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal.

3.5 Súd sa dostatočne zaoberal aj otázkou porušenia zabezpečenia meradla, pričom svoje závery v
dostatočnej miere v napadnutom rozhodnutí aj odôvodnil. Znalec bol vypočutý v konaní, pričom svoj
znalecký posudok ako aj prijaté závery riadne zdôvodnil, vysvetlil a vhodne doplnil. Súd teda nevychádza
pri svojom rozhodovaní len z predloženého znaleckého posudku, ale zároveň prihliadol aj na výpoveď
znalca prednesenú na pojednávaní súdu dňa 28.1.2020. Z dokazovania v tejto veci vyplynulo, že kryt
číselníka meradla na odbernom mieste žalovanej bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby. Tretej
osobe tak bolo umožnené dostať sa zakryt číselníka a ľubovoľne zasiahnuť do meradlom nameraných
hodnôt. V plnej miere teda možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené.

3.6 Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva priamo zo zákona a nie ju potrebné osobitne preukazovať.
Žalobca je oprávnený vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví a teda reálne je prevádzkovateľom distribučnej siete, pričom zmluvy o dodávke plynu neuzatváral
ani neuzatvára. Tieto uzatvárajú len dodávatelia, ktorých voľba je po liberalizácii trhu s plynom výlučne
záležitosťou spotrebiteľov ako konečných odberateľov.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods.
1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, a h/ C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovanou nie sú dôvodné.



5.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 1.278,73 eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 1.278,73 eur od 6.10.2017 do zaplatenia titulom nároku prevádzkovateľa distribučnej
siete plynu na náhradu škody vzniknutej mu neoprávneným odberom plynu, meraným určeným
meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd prvej inštancie
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Zároveň znalcovi priznal nárok na znalečné voči žalovanej v plnom rozsahu.

5.2 Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a následne dospel k nesprávnemu právnemu
záveru o plnej dôvodnosti žaloby žalobcu a vzniku nároku žalobcu na plnú náhradu trov konania a nároku
znalca na znalečné voči žalovanej v plnom rozsahu.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7.1 Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v
odvolaním napadnutej časti, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku v preskúmavanej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových,
či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza:
Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

7.2 Základnou spornou otázkou bolo, či pre účely nároku prevádzkovateľa distribučnej siete na náhradu
škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je potrebné skúmať, akým spôsobom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, či došlo k poškodeniu meradla spôsobom umožňujúcim neoprávnený
odber plynu resp. znemožňujúcim jeho správnu činnosť (či došlo k zásahu do mechanickej časti meradla
- plynomeru), nakoľko až takýto zásah môže mať za následok neoprávnený odber plynu, alebo postačí
ak je v konaní nesporné/preukázané že na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, prípadne či je potrebné skúmať či takýto zásah do meradla spôsobila samotná
žalovaná, prípadne ho spôsobili aj samotní zamestnanci žalobcu.

7.3 Podľa § 82 ods. 1, písm. d) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

7.4 Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

7.5 Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).



7.6 Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mala
spôsobiť žalovaná neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období (19.2.2017 až
23.8.2017) na danom odbernom mieste odoberala zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty
neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (kryt číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia
plomby) žalobca preukazoval znaleckým posudkom číslo 613/PL-2017 z 13.9.2017 znalca z odboru
kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku.

7.7 S ohľadom na skutočnosti uvedené v odseku 7.6 odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si
žalobou uplatnil náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu voči žalovanej s poukazom
na skutkovú podstatu uvedenú v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, pričom súd prvej
inštancie bol povinný z uvedeného vychádzať (tu pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2018).

7.8 Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 51/2017, ktorým NS
SR odkazom na predošlé rozhodnutia zaujal jednoznačný záver, že podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je
odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol nameraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného
odberateľa plynu. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§
82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z.) sa považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom
prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) cit. zák. rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo
nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným
konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý
pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ
plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná
súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Z cit. rozhodnutia NS SR v podstate
vyplýva, že odberateľ plynu tu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle
na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal. Na takéto závery
poukázal Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018, od ktorých nemal dôvod sa odkloniť,
a ktoré považoval za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

7.9 Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, upravuje osobitný prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 420
Občianskeho zákonníka, upravujúcim všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu.
Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE sú 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia
škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (ako to správne konštatoval
aj súd prvej inštancie). V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď
rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom
je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa
skutočne vznikla škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi
distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku na náhradu škody
preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu,
avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu, t.j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených
osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete alebo
prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom.

7.10 Záver podsúvaný odvolaciemu súdu žalovanou, že vznik škody možno vyvodiť iba zo samotného
zásahu do meradla (počítadla), následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne
zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, pričom takéto poškodenie meradla preukázané nebolo
v danej veci podľa odvolacieho súdu neobstojí, keďže súd prvej inštancie bol povinný tak ako už
odvolací súd konštatoval vyššie vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil náhradu škody spôsobenej



neoprávneným odberom plynu voči žalovanej s poukazom na konkrétnu skutkovú podstatu v zmysle §
82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ktorá na rozdiel od skutkovej podstaty podľa § 82 ods. 1 písm.
c) zákona o energetike nevyžaduje skúmať či meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber plynu, ale postačí skúmať či došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu
na meradle.

7.11 Podstatný v danej veci je záver prvoinštančného súdu, keď konštatoval, že z dokazovania vyplynulo,
že na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (poznámka
odvol. súdu - tak ako to uzavrel aj súd prvej inštancie, konkrétne toto skutkové tvrdenie žalobcu
priamo/výslovne nepoprela počas konania súdu prvej inštancie ani žalovaná (tu pozri aj záp. z pojed.
súdu zo dňa 7.11.2019 a 28.1.2020), ktorá len namietala spôsob jeho preukazovania žalobcom /a to
námietka smerovala len voči znaleckému posudku, ako len jednému z dôkazov predložených žalobcom/
opomínajúc, že možnosť odklopenia krytu číselníka meradla bola zistená aj pracovníkmi žalobcu pri jeho
demontáži čo bol dôvod jeho zaslania na overenie) a žalovaná, ktorá sa demontáže osobne zúčastnila,
takéto skutkové zistenia v tom čase žiadnym spôsobom nenamietala - poprela len obvinenie, že by takéto
poškodenie spôsobila ona sama - tu pozri aj § 151 ods. 1 a 2 C.s.p.), keďže bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii - kryt číselníka bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby, z čoho je
nutné podľa odvolacieho súdu vychádzať a vyvodiť preukázanie existencie protiprávneho úkonu ako
jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorý vyplýva z § 82 ods. 1 písm. d) ZoE..

8. Obdobne nedôvodnou bola aj námietka žalovanej o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o
neodôvodnených pochybnostiach týkajúcich sa záverov znalca o porušení zabezpečenia plynomeru
proti neoprávnenej manipulácii pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nakoľko zo znaleckého posudku
predloženého žalobcom a jeho výpovede pred súdom jednoznačne vyplýva, že znalec vizuálnou
prehliadkou zistil, že kryt číselníka plynomeru bolo možné odklopiť bez poškodenia plomby, čo riadne aj
fotograficky zdokumentoval a príslušnú fotodokumentáciu zahrnul do znaleckého posudku (tu pozri časť
II. Posudok). Pre poriadok je potrebné uviesť (ako to správne namietal aj samotný žalobca), že žalovaná
počas konania samotné porušenie pôvodného zabezpečenia existujúce už v čase demontáže meracieho
zariadenia (dňa 24.8.2017) nenamietala a úvahy žalovanej o tom, že k poškodeniu plynomeru mohlo
dôjsť aj počas prepravy meracieho zariadenia ku znalcovi, alebo aj samotnými pracovníkmi žalobcu,
prípadne znalcom pri znaleckom úkone, pôsobia až paranoidne. Obdobne nemohla obstáť ani námietka
žalovanej, že ak sa súdu z výpovedí svedkov alebo prednesov strán javilo, že žalovaná nenesie
zodpovednosť za neoprávnený odber, mal to zohľadniť vo svojom rozhodnutí, nakoľko z rozsudku nie
je zrejmé, že by sa súdu z výpovedí svedkov, alebo prednesov strán sporu javilo, že žalovaná nenesie
zodpovednosť za neoprávnený odber.

9. Pre poriadok je potrebné uviesť, že nespornosť skutkového tvrdenia (v tomto prípade skutkového
tvrdenia žalobcu o porušení zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii) v zmysle § 151
C.s.p. je daná buď de facto, alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana
vyhlási, že je pravdivé, alebo, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové
tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka upravená v § 151 ods. 1. C.s.p.. Podľa tejto
domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej
skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Na popretie skutkových tvrdení sa
kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 C.s.p. musí totiž popierajúca
strana uviesť vlastné tvrdenia. Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí
byť substancované. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné
vyhlásenie (napríklad o tom, že žaloba je nedôvodná, resp. v prejednávanej veci - že žalobcom
predložený posudok nepreukazuje poškodenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii),
z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným
protistranou.

10.1 Pokiaľ ide o námietku odvolateľa o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že nepreukázal vznik
škody a že táto mu vznikla v súvislosti so spotrebou plynu v čase neoprávneného odberu odvolací súd
uvádza:
Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný nahradiť okrem iného
prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ak vznikla. V prípade neoprávneného odberu
plynu dochádza k vzniku škody prevádzkovateľovi distribučnej siete práve preto, že tento nemôže
odberateľovi poskytnúť platné údaje o nameranej spotrebe plynu. Z § 76 ods. 1 ZoE vyplýva, že dodávka



plynu sa meria určeným meradlom, pričom na základe týchto údajov spravidla aj prebieha fakturácia
zo strany dodávateľa (§ 76 ods. 7 cit. zák.), pokiaľ prevádzkovateľ distribučnej siete neurčí použitie
typového diagramu (§ 76 ods. 2 cit. zák.). V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla
pred neoprávnenou manipuláciou zaniká platnosť overenia a tiež použiteľnosť údajov z tohto určeného
meradla (§ 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z.). Údaje získané z takéhoto meradla teda
dodávateľ plynu nemôže použiť ako podklad fakturácie, v dôsledku čoho nemôže v podstate vôbec
vyúčtovať dodávku plynu (nie je totiž zrejmé, či vôbec plyn dodal a v akom rozsahu). Pokiaľ však
bol na takomto odbernom mieste plyn skutočne odoberaný, potom je zrejmé, že niekomu tento plyn
„chýba“. Pre určenie toho, komu chýba, kto teda má nárok na jeho náhradu, sú rozhodujúce pravidlá
organizáciu trhu s plynom. Plyn sa od dodávateľov prepravuje k odberateľom spravidla distribučnou
sieťou (porov. § 2 písm. c/ piaty bod ZoE). Distribúcia plynu z technického hľadiska prebieha v zásade
samospádom, keď zodpovednosťou prevádzkovateľa distribučnej siete je zabezpečovať v sieti v zásade
dostatočný tlak na to, aby plyn v tejto sieti „tiekol“. Veľmi zjednodušene možno povedať, že jeho úlohou
je zabezpečiť, aby bolo do tejto siete na jednom „konci“ vháňané dostatočné množstvo plynu na to, aby v
tejto sieti bol dostatočný tlak na to, aby odberateľovi, ktorý otvorí kohútik alebo zapne plynový spotrebiteľ,
plyn na určenom mieste sám (vlastným tlakom) vychádzal. Distribučná sieť je na území Slovenskej
republiky v zásade len jedna s určenými vstupnými bodmi a výstupnými bodmi (§ 50 ods. 2 a 3 vyhlášky
ÚRSO č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a pravidlá pre
fungovanie trhu s plynom), na ktorú sú však napojení rôzni dodávatelia plynu a odberatelia plynu. Je
technicky v podstate nemožné viesť samostatnú sieť od každého dodávateľa ku každému odberateľovi,
v dôsledku čoho sa plyn všetkých dodávateľov distribuuje k odberateľom jednou sieťou. Dodávatelia
do nej plyn dodávajú, odberatelia z nej plyn odoberajú. Úlohou prevádzkovateľa distribučnej siete je
potom jednak zabezpečovať zásadný súlad medzi množstvom dodávaného a množstvom odoberaného
plynu a v rámci toho vyúčtovávať a „párovať“ množstvá plynu odobraté jednotlivými odberateľmi s
jednotlivými dodávateľmi. Na tento účel vyhlášky č. 24/2013 Z.z. ustanovuje v § 53 a 54, ako aj
§ 58 a nasl. podrobný postup, akým sa táto rovnováha zabezpečuje. Už z logiky veci však nie je
možné nikdy presne predpokladať, koľko plynu odberatelia zo siete odoberú. V dôsledku toho môže
dočasne nastať nesúlad medzi množstvom odobraného a dodaného plynu, čím vzniká tzv. odchýlka.
Jej vyvažovanie je podľa § 2 písm. c) pätnásteho bodu zákona o energetike a § 67 vyhlášky č. 24/2013
Z.z. cit. § 67 ods. 1 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. Z.z. potom rozlišuje medzi technickým vyvažovaním (teda
technické opatrenia na zabezpečenie prevádzky siete, napr. aj dodanie vlastného plynu prevádzkovateľa
distribučnej siete do siete na účel udržania rovnováhy v sieti) a obchodným vyvažovaním, ktorým je
vyúčtovanie vznikajúcich rozdielov. Prevádzkovateľ distribučnej siete na základe odčítania spotreby
plynu jednotlivými odberateľmi, ktorí majú uzavretú zmluvu o dodávke s tým istým dodávateľom, zisťuje,
či množstvo odobraného plynu zodpovedá množstvu plynu dodaného do siete týmto dodávateľom. Ak
medzi týmito množstvami vznikne nesúlad, je zrejmé, že odberatelia odobrali plyn niekoho iného, a
vzniknutý rozdiel musí nahradiť dodávateľ, ktorý nedodal do siete dostatok plynu pre svojich odberateľov.

10.2 Škodu, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j.
spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (výmena poškodeného plynomeru a súvisiace náklady),
hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré prevádzkovateľ
distribučnej siete musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak
by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu odberateľom
(pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018). Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu,
navyše hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom
prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanej
dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k
zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovanou. Za skutočnú
škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad kedy skutočnú škodu nie je možné určiť
inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným
predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre
určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávneného
odberu plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel
poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa § 19



zákona číslo 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov na určenie množstva
odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Objektívne spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia §
59 ZoE predpokladá, t.j. podkladom na základe, ktorého by bolo možné presne zistiť odberateľom
spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani
údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky
rovnakých odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo
plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku
skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, tak je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom,
a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu
konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich
skutočnú spotrebu.

11.1 Neobstojí ani námietka žalovanej, že súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody napriek tomu,
že ten nepreukázal základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaná odoberala v rozhodnom období
teda od 19.2.2017 do 23.8.2017 zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii ako aj námietka žalovanej, že žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej siete
plynu nepredložil žiaden listinný a/ alebo iný relevantný dôkaz o tom, že dňa 18.2.2014 alebo 19.2.2014
na odbernom mieste žalovanej v skutočnosti vykonal fyzický odpočet spotreby zemného plynu, tak ako
si to vyžaduje § 1 ods. 9 vyhlášky číslo 449/2002 na Z.z..

11.2 Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11.3 Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).

11.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie
konania čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v
priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácie
konania, nie vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne
účinky. Táto absencia sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán
sporu, ktoré podliehajú koncentrácie konania sú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, tak ako to stanovuje § 149 C.s.p..

11.5 Zo spisu odvolací súd zistil, že žaloba so všetkými jej prílohami bola žalovanej doručená dňa
4.4.2019 spolu s platobným rozkazom ukladajúci jej povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku
aj s príslušenstvom v plnom rozsahu. Žalovaná riadne a včas podala voči predmetnému platobnému
rozkazu odpor, v ktorom nenamietala, že by v rozhodnom období zemný plyn nespotrebovala, práve
naopak v tomto okrem iného uviedla, že plyn používa na prevádzku kombinovaného sporáka, ktorý
má 2 plynové horáky. Súd prvej inštancie žalovanú vyzval k vyjadreniu sa k vyjadreniu žalobcu k jej
odporu proti platobnému rozkazu, ako aj aby uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na svoju
obranu s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť,
najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu
(§ 153 ods. 1 a 2 a § 149 C.s.p.). Predmetnú výzvu spolu s poučením o koncentrácii konania
žalovaná prevzala 14.8.2019, avšak až do pojednávania súdu konaného dňa 7.11.2019 skutkové
tvrdenie žalobcu o odoberaní plynu v rozhodnom období žalovanou žiadnym spôsobom nepoprela. Na
pojednávaní súdu konanom dňa 7.11.2019 právny zástupca žalovanej najskôr len skonštatoval, že
žalobca nepreukázal, že žalovaná v spornom období zemný plyn odoberala a až následne na námietku
žalobcu ohľadne koncentrácie súdneho konania a nepredloženia žiadnych nových skutočností alebo



tvrdení zo strany žalovanej ohľadne odoberania zemného plynu v rozhodnom období žalovanou právny
zástupca žalovanej začal popierať skutkové tvrdenia žalobcu, že by žalovaná v rozhodnom období
zemný plyn odoberala s poukazom na to, že aj niekoľko rokov predtým ako napríklad v roku 2012 od 14.1.
do 1.5., keď mala zlomenú nohu a bola operovaná, tak zemný plyn neodoberala keď bola v nemocnici,
prípadne poukazom na rok 2013, keď bola mesiac v kúpeľoch (teda vo vzťahu k žalovanému obdobiu
išlo o úplne neúčinné popretie rozhodných skutkových tvrdení žalobcu) a okrem toho, aj dôvodiac,
že žalovaná (vo všeobecnosti - poznámka odvolacieho súdu) vykuruje dom kotlom na tuhé palivo
(teda opätovne vo vzťahu k žalovanému obdobiu neoprávneného odberu zemného plynu neúčinne).
Pokiaľ súd prvej inštancie na takéto účelovo a oneskorene vznesené prostriedky procesnej obrany
neprihliadol, konal správne, pričom dôvody jednoznačne uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia
vo veci samej. Pre poriadok je potrebné dodať, že žalovaná ani žiadnym spôsobom nezdôvodnila,
prečo takéto prostriedky procesnej obrany (aj keď podľa názoru odvolacieho súdu neúčinné) nepoužila
skôr, respektíve čo jej bránilo v tom, aby boli predložené súdu skôr, majúc na zreteli rýchlosť a
hospodárnosť konania (ako to v podstate konštatoval aj súd prvej inštancie). Záver súdu prvej inštancie,
že z vykonaného dokazovania bolo možné prijať záver, že žalovaná odoberala v rozhodnom období
teda od 19.2.2017 do 23.8.2017 zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo potrebné preto považovať za vecne správny na námietku žalovanej o
jeho nesprávnosti za nedôvodnú.

11.6 Obdobne z tých istých dôvodov nebolo možné prihliadnuť ani na námietku žalovanej vznesenú
dokonca až v odvolacom konaním (v rozpore s ust. § 366 C.s.p.), že žalobca, ako prevádzkovateľ
distribučnej siete plynu nepredložil žiaden listinný a/ alebo iný relevantný dôkaz o tom, že dňa
18.2.2014 alebo 19.2.2014 na odbernom mieste žalovanej v skutočnosti vykonal fyzický odpočet
spotreby zemného plynu, tak ako si to vyžaduje § 1 ods. 9 vyhlášky číslo 449/2002 Z.z.. V tejto
súvislosti odvolací súd dodáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom procese vychádza z
takzvaného neúplného apelačného systému čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom
konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní
pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Ako odvolateľ v odvolaní vymedzil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie prípadný novôt bude podmienené nezavinením
doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať,
že nové prostriedky procesného útoku alebo nové prostriedky procesnej obrany ktoré uvádza až teraz
nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní,
na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť (pričom na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie
jej skoršieho neuvedenia zavinením z nedbanlivosti). V tejto súvislosti potom odvolací súd konštatuje,
že žalovaná v odvolaní ani neuviedla, z akých dôvodov takýto prostriedok procesnej obrany doposiaľ v
konaní nepoužila respektíve nemohla použiť bez svojej viny.

12. Napokon za nedôvodnú bolo potrebné považovať aj námietku žalovanej o potrebe posúdenia
charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľského prípadne o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil vecne správne
a správne uzavrel, že nezistil relevantnosť spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu odberateľ
- dodávateľ plynu v súvislosti s posudzovaním charakteru zodpovednosti odberateľa za neoprávnený
odber plynu a odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 35. rozsudku súdu prvej inštancie.
Zodpovednosť žalovanej za neoprávnený odber zemného plynu je v zmysle citovanej platnej právnej
úpravy (§ 82 ZoE v znení v rozhodnom období) aj podľa názoru odvolacieho súdu objektívna a
žalobca má aktívnu legitimáciu na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, nakoľko táto mu vyplýva ako
prevádzkovateľovi distribučnej siete priamo zo ZoE (§ 82 ods. 2), pričom napriek nesúhlasu žalovanej,
resp. jej výkladu predmetného ust. § 82 ods. 2 ZoE je nerozhodné, že ako oprávnený subjekt je žalobca
uvedený na 2. mieste. Tu odvolací súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie nemožnosti
prihliadnutia k takejto námietke žalovanej súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bode 24. a
25..

13.1 Pokiaľ ide o námietku odvolateľky o nesprávnosti výroku o nároku znalca na náhradu trov konania
voči žalovanej z dôvodu, že takýto nárok vzniká znalcovi len voči štátu a že správne mal teda súd
rozhodnúť o tom kto bude nahrádzať štátu trovy, v tomto prípade trovy znaleckého dokazovania odvolací
súd uvádza:

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.



13.2 Podľa § 258 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne
vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom (1).
Náhradu účelne vynaložených hotových preukázaných uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak
bol výslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

13.3 Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13.4 V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že trovy dôkazov v zásade znáša strana prostredníctvom
preddavkovej povinnosti. V takom prípade rozhoduje súd o priznaní svedočného a znalečného podľa
§ 258 C.s.p., t.j. iba v prípade, ak sú trovy dôkazu kryté preddavkom. Druhým riešením (v prípade
absencie preddavku) je priznanie týchto trov podľa ustanovenia § 262 C.s.p. tým spôsobom, že súd uloží
strane, aby tieto trovy nahradila oprávnenej osobe (svedkovi, znalcovi a podobne). Ak súd rozhoduje o
priznaní trov dôkazu podľa § 258 C.s.p. (teda o trovách krytých preddavkom - čo však nebol prípad práve
prejednávanej veci), musí o ich priznaní rozhodnúť bez zbytočného odkladu v priebehu konania, a to od
momentu ich riadneho uplatnenia. V prípade, že trovy daného dôkazu nie sú kryté preddavkom (ako
to bolo aj v práve prejednávanej veci), aplikuje sa na rozhodovanie o týchto trovách ustanovenie § 262
C.s.p., čo znamená, že súd o nich rozhoduje v rámci rozhodovania o náhrade trov konania v štádiu, v
ktorom sa konanie končí. Nevyhnutnou podmienkou na priznanie náhrady znalca na náhradu nákladov,
ktoré znalcovi vznikli v súvislosti s jeho výsluchom pred súdom je, aby si ich znalec (na rozdiel od iných
nárokov znalca) uplatnil rovnakým spôsobom ako svedok, t.j. pri podaní výpovede, najneskôr však do 10
dní. Ostatné nároky si znalec nemusí osobitne uplatňovať, musí však predložiť súdu ich vyúčtovanie, aby
bolo možné o jeho nárokoch, respektíve o ich výške rozhodnúť. O nároku na náhradu trov znalca, svedka
alebo iných osôb v súvislosti s trovami dôkazov rozhoduje súd vždy samostatným výrokom. Pre poriadok
je ďalej potrebné dodať, že pre spôsob rozhodnutia o trovách konania je určujúcou zásada úspechu
v spore (v zmysle ktorej trovy konania protistrany, ako aj náhradu účelne vynaložených hotových,
preukázaných a uplatnených výdavkov znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3 C.s.p.) platí
strana, ktorá bola v spore neúspešná - § 255 C.s.p.) a že rozsudok, prípadne iné rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí, doručí súd výlučne sporovým stranám (s výnimkou podľa § 223 ods. 2 C.s.p.). Svedkov,
znalcov aj iné osoby oprávnené z titulu náhrady trov dokazovania možno považovať zo strany pre určitý
úsek sporového konania až v štádiu rozhodovania súdneho úradníka o výške tejto náhrady, teda až
uznesenie o výške náhrady trov konania sa týmto subjektom riadne doručuje a je za splnenia zákonných
podmienok exekučným titulom.

13.5 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom
dňa 7.11.2019 uložil žalobcovi zabezpečiť účasť znalca na ďalšom pojednávaní nariadenom na
28.1.2020 o 10.00 hod. a to bez uloženia povinnosti žalobcovi zložiť preddavky na trovy ním navrhnutého
dôkazu. Následne na pojednávaní konanom dňa 28.1.2020 súd vypočul znalca Ing. Petra Lešku
narodeného XX.XX.XXXX, trvalo bytom W. W., X. XX (tu pozri zápisnicu o pojednávaní, číslo listu 105).
Zo zápisnice z pojednávania, ako aj vyúčtovania doručeného znalcom súdu prvej inštancie dňa 3.2.2020
(číslo listu 113) je zrejmé, že znalec si uplatnil nárok na náhradu výdavkov ktoré mu vznikli v súvislosti s
jeho výsluchom - znalečné včas. Zo spisu súdu prvej inštancie je ďalej zrejmé to, že žalobca mal v konaní
plný úspech a pokiaľ súd prvej inštancie znalcovi priznal voči žalovanej nárok na znalečné (ktoré nebolo
kryté preddavkom na trovy dôkazu) v plnom rozsahu, rozhodol vecne správne. Odvolaciu námietku
žalovanej o nesprávnosti takéhoto rozhodnutia (výrok III. rozsudku) bolo potrebné preto považovať za
nedôvodnú. Štátu v súvislosti s výsluchom znalca žiadne trovy nevznikli a preto nebolo dôvodným
ukladať stranám povinnosť ich náhrady.

14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
rozhodol i o náhrade trov konania.

15. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania/stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania/stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania/strany sporu, ktorý ju nastolil/a. Je však



nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania/ strán sporu
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

16.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok
na náhradu trov konania.

16.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

16.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).