Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/40/2020 z 29. 9. 2021 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. septembra 2021, sp. zn. 20S/40/2020, ECLI:SK:KSTT:2021:2020200062.4 Krajský súd Trnava | 20S/40/2020 | ECLI:SK:KSTT:2021:2020200062.4 | 2021-09-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d8ab616-48de-4086-8d0b-25054e72dd7e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2020200062.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/40/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200062
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200062.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Pavla Lacza a Mgr. Maroša Feketeho v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so
sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174,
zastúpeného spoločnosťou Tkáč & partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929
691 proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné
prostredie, Štefánikova trieda 68, 949 01 Nitra, za účasti ďalšieho účastníka konania: STK OK, s.r.o.,
Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 46 750 339, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Čabákom,
so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: OU-NR-OOP3-2020/006141-002 zo dňa 10.1.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie svojím
rozhodnutím číslo: OU-NR-OOP3-2020/006141-002 zo dňa 10.1.2020 rozhodol podľa § 59 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny
poriadok) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
- Okresného úradu Šaľa, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SA-OSZP-2019/007307-10 zo
dňa 21.10.2019 vo veci žiadosti obchodnej spoločnosti STK OK, s.r.o., so sídlom Medená 18, 811 02
Bratislava, v zastúpení spoločnosti PeTEXO, s.r.o., Kráľovská 796/43, 927 01 Šaľa o vydanie súhlasu
na výrub krovitých porastov druh: divá slivka Mirabela a šípky na pozemku reg. C-KN parc.č. 1213/20 v
katastrálnom území I. s tým, že žiadateľovi súčasne bolo uložené uskutočniť náhradnú výsadbu v počte
4 ks listnatých drevín javor mliečny na pozemku reg. C-KN č. 1213/20 v katastrálnom území I..

2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 82 ods. 12 zákona o
ochrane prírody a krajiny boli určené podmienky vykonávania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody
a krajiny a v súlade s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny bola uložená žiadateľovi
povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu 4 ks javora mliečneho globosum na predmetnom pozemku. V
rozhodnutí bolo konštatované, že všetky zákonom vyžadované podmienky a náležitosti boli splnené.
Tiež bola riadne vyčíslená spoločenská hodnota týchto krovitých porastov, pričom bolo zistené, že ide o
neudržiavané a náletové krovité porasty, ktorých výskyt nie je v súlade s využívaním konkrétnej plochy
územia (predmetný pozemok je príslušným územným plánom určený na zastavanie).



3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej
lehote.

4. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo OU-NR-
OOP3-2020/006141-002 zo dňa 10.1.2020 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Šaľa, odboru starostlivosti o životné prostredie
č. OU-SA-OSZP-2019/007307-10 zo dňa 21.10.2019 vo veci žiadosti obchodnej spoločnosti STK OK,
s.r.o. o vydanie súhlasu na výrub krovitých porastov druhu divá slivka mirabela a šípky na predmetnom
pozemku. Svoje rozhodnutie druhostupňový správny orgán (žalovaný) odôvodnil tým, že sa stotožnil
s postupom prvostupňového správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o výrub krovitých
porastov - ruža šípová (Rosa canina) a divá slivka - Mirabela (Prunus sp). Žalovaný konštatoval,
že prvostupňový správny orgán vo svojom odôvodnení riadne a podrobne špecifikoval, na základe
akých skutočností vydal napadnuté rozhodnutie. V nadväznosti na zistené skutočnosti prvostupňový
správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne, výstižne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe
akých úvah dospel k predmetnému rozhodnutiu a súhlasnému stanovisku so žiadaným výrubom,
rovnako špecifikoval, ako použil svoju správnu úvahu pri použití dotknutých právnych predpisov.
Taktiež zo strany prvostupňového správneho orgánu bola riadne vyčíslená spoločenská hodnota
týchto krovitých porastov, pričom bolo zistené, že ide o neudržiavané a náletové krovité porasty,
ktorých výskyt nie je v súlade s využívaním konkrétnej plochy územia. Okrem toho bolo zistené, že
posudzované krovité porasty nijakým spôsobom neprispievajú k zachovaniu prírodnej rovnováhy a
ochrane rozmanitosti podmienok a foriem života prírodných hodnôt a krás na dotknutom území. Naopak,
ide o náletové porasty bez primeraného zákonom zdôvodniteľného účelu, ktorých odstránenie sa nijakým
spôsobom nedotkne prírody na danom mieste, pričom nariadená náhradná výsadba zabezpečí krajšiu
ekologickejšiu a estetickejšiu formu environmentálneho zhodnotenia tohto územia. Nariadená náhradná
výsadba pritom bola následne určená práve s poukazom na zistenú spoločenskú hodnotu dotknutých
krovitých porastov tak, aby bola zabezpečená dostatočná, primeraná a zákonu o ochrane prírody a
krajiny, resp. vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z. zodpovedajúca náhradná
výsadba. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán
uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval
a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia. Konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v súlade s § 46 a § 47
správneho poriadku a rozhodnutie obsahuje všetky povinné náležitosti. Konštatoval, že prvostupňový
správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu
rozhodnutia, ďalej vyhodnotil výsledky ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a zaoberal sa
námietkami odvolateľa, ktoré uplatnil vo vyjadrení k začatiu správneho konania. Pripomienku uvedenia
tabuľky spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub prvostupňový správny orgán akceptoval a
do odôvodnenia svojho rozhodnutia zapracoval. Taktiež zo strany prvostupňového správneho orgánu
bola vypočítaná spoločenská hodnota predmetných krovitých porastov určených na výrub, pričom
prvostupňový správny orgán opísal aj spôsob, ako túto hodnotu vypočítal a preto námietka žalobcu je
v tomto smere neopodstatnená. Pri vypočítaní spoločenskej hodnoty krovitých porastov prvostupňový
správny orgán postupoval v súlade s vyhláškou č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny a jej prílohami č. 33 a 35. Žalovaný ako odvolací správny orgán
konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych
ani procesnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu žalobcu
vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

II. Žaloba a žalobné dôvody

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 11.3.2020 žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.



6. V žalobe ďalej žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vôbec
nevysporiadal s návrhom žalobcu v časti neobsahujúcej výpočet spoločenskej hodnoty drevín, ani
spôsob, akým sa zváženie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín premietlo do rozhodnutia správneho
orgánu.

7. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že zo strany správnych orgánov nebolo dostatočné zdôvodnené
rozhodnutie v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 správneho poriadku, v ktorom je ustanovené:
„správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi, vydal ho na to orgán príslušný a vychádzal zo spoľahlivo zisteného
stavu veci". Mal za to, že v danom prípade správne orgány pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo
zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a
spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrube sa jedná. Ide o najmä tie podklady,
ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to sú najmä: analýza súčasného výskytu
a stavu drevín; zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrno historického
významu; dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že či sa účel
výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Okrem toho tiež požiadal o
objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín. Poukázal ďalej na to, že neuvedeným
minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby v rozhodnutiach správnych orgánov, nebola náhradná
výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. to či bola alebo nebola stanovená v dostatočnej miere
je nepreskúmateľné. V kombinácii absencie výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutí s vyššie
uvedenými skutočnosťami je podľa názoru žalobcu nemožné spoľahlivo posúdiť, či bola náhradná
výsadba určená v dostatočnej miere. Mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.

8. Ďalej namietal tzv. absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, ktoré sú predmetom výrubu, pričom
podľa § 48 ods. 1 zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ak orgán ochrany prírody uloží
žiadateľovi súhlas na výrub dreviny spojený s náhradnou výsadbou, táto výsadba musí byť primeraná.
Spoločenská hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej
výsadby, pričom ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov nie je možné preskúmať, či rozhodnutie
spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.

9. Ďalej žalobca poukázal na to, že ho odvolací správny orgán neinformoval o ukončení dokazovania
v odvolacom správnom konaní podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a nedal mu tak možnosť vyjadriť
sa k podkladom odvolacieho konania a ani navrhnúť nové dôkazy v odvolacom správnom konaní, čo je
dôvod na zrušenie žalovaného rozhodnutia.

10. Žalobca taktiež požiadal prvostupňový správny orgán v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku
o kópiu spisu listom, ktorému však príslušný orgán nevyhotovil a nedoručil, čím došlo zo strany
správnych orgánov k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku, pričom buď mohol
žalobca osobne nahliadnuť do spisu a požiadať o vyhotovenie jeho kópie alebo poverený pracovník
mohol na základe požiadavky žalobcu zabezpečiť elektronickú podobu spisu, čo nie je úkon časovo
náročnejší ako vytvorenie kópie spisu. Zdôraznil, že elektronické doručenie kópie spisu je najefektívnejší
a najhospodárnejší spôsob ako je možné umožniť žalobcovi výkon jeho práv týkajúcich sa ochrany
životného prostredia. Za tohto stavu došlo k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku,
v ktorom je ustanovené, že účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nielen
nazerať do spisu pred správnym orgánom, ale sú oprávnení robiť si zo spisu výpisy, odpisy ako aj
dostať kópiu spisu... . Vyhotovenie kópie môže mať podobu fotokópie, ale nevylučuje sa ani možnosť
prekopírovať spisový materiál alebo jeho časť na USB kľúč, CD médium alebo ho inak zaznamenať.
Postup prvostupňového správneho orgánu bol teda v priamom rozpore s článkom 3 ods. 2 zák..č 43/2006
Z.z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať
verejnosť pri požadovaní k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Za tohto
stavu preto bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a navrhnutie ďalších
dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 1So 115/2010 ..., v ktorom je konštatované, že je nedostatočne odôvodnené rozhodnutie
správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia
správneho orgánu v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania
dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť



takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by
mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo. Znamená to, že dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia
je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán
deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a
úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho
orgánu.

11. Pokiaľ ide o nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, tak žalobca poukázal na
článok 44 ods. 2 Ústavy SR, v ktorom je ustanovené, že každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné
prostredie a kultúrne dedičstvo. Ďalej poukázal na ust. § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny ako aj § 17 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z.,
z ktorých obsahu vyplýva, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených
prípadoch, vzhľadom na to, že jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti
o životné prostredie. Taktiež aj zo stálej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že ak sú dve základné
práva v konflikte, akými vlastnícke právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú,
konflikt treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp 103/2009 zo dňa 21.6.2011, v ktorom je konštatované:
„naopak dôkladná ochrana prírody a krajiny si vyžaduje nie pasívny (napr. formou uloženia povinnosti
dodatočnej výsadby drevín) ale aktívny prístup osôb v tomto konaní (najmä formou kontradiktórnosti
samotného správneho konania), to znamená zabezpečením vstupu osoby do konania, ktorá pred
súkromným uprednostní verejný záujem na ochrane prírody a krajiny. Spoločenská hodnota drevín je
neopomenuteľným atribútom na posúdenie hodnoty dreviny ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby.
Žalobca tvrdil, že ešte na začiatku konania požadoval, aby prvostupňový orgán uplatnil relevantné
a objektívne podklady výpočtov spoločenských hodnôt a s odôvodnením. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1So 115/2010, v ktorom je konštatované, že nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny
prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi
správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť
efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody,
na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. K jednotlivým námietkam žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 28.5.2020, pričom uviedol, že
v rámci odvolacieho správneho konania preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu spĺňa všetky zákonné
náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zák.č. 543/2002 Z.z o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.Z.). Konštatoval,
že prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nakoľko na základe
žiadosti žiadateľa o výrub spoločnosti STK OK, s.r.o. nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s
miestnym šetrením, z ktorého spísal zápisnicu a zhotovil fotodokumentáciu. Zo strany správneho orgánu
bolo zistené, že na dotknutom pozemku sa nachádzali náletové dreviny orecha, na ktoré vzhľadom
na meraný obvod kmeňa nebol potrebný podľa § 47 ods. 4 písm. a) zák.č. 543/2002 Z.z. súhlas na
výrub. Okrem toho bolo zistené, že na dotknutom pozemku sa nachádzali krovité porasty - ruža šípová
o výmere 28 metrov štvorcových a divá slivka - Mirabela o výmere 23 metrov štvorcových. Dotknutý
pozemok bol neudržiavaný a zanedbaný a nakoľko sa nejednalo o krovitý porast, ktorý by bolo potrebné
ponechať, prvostupňový správny orgán súhlasil s výrubom a s náhradnou výsadbou na predmetnom
pozemku. Na ústnom pojednávaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by bránili vydaniu napadnutého
rozhodnutia. Poukázal ďalej na to, že zákon č. 543/2002 Z.z. ako aj vykonávacia vyhláška č. 24/2003 Z.z.
nevyžadujú k žiadosti o súhlas na výrub drevín dokladať žalobcom uvádzanú dokumentáciu - analýza
súčasného výskytu a stavu drevín; zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrno
historického významu; dendrologický alebo fytopatologický posudok. Ďalej uviedol, že v odôvodnení
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli uvedené všetky skutočnosti, ktoré predchádzali
vydaniu rozhodnutia, ďalej boli vyhodnotené výsledky ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a



tiež sa prvostupňový správny orgán zaoberal námietkami žalobcu, ktoré uplatnil v predmetnom konaní.
V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom absencie výpočtu spoločenskej hodnoty krovitých porastov
uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí bola vyčíslená spoločenská hodnota krovitých porastov a bol v
ňom uvedený aj spôsob výpočtu tejto hodnoty. Znamená to, že prvostupňový správny orgán postupoval
v súlade s vyhláškou č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákona č. 543/2002 Z.z. Spoločenská hodnota
krovitých porastov bola upravená príslušnými koeficientmi podľa prílohy č. 35 tejto vyhlášky. Žiadateľovi
o výrub prvostupňový správny orgán určil v súlade s ust. § 48 ods. 1 zák.č. 543/2002 Z.z. primeranú
náhradnú výsadbu. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný v primeranej dobe pred vydaním
rozhodnutia v súlade s§ 33 ods. 2 zákona o správnom konaní v spojení s § 56 zákona o správnom
konaní neoboznámil účastníka konania v odvolacom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie
považoval za neopodstatnenú z dôvodu, že odvolací správny orgán rozhoduje v odvolacom konaní o
dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu, pričom podklady pre
vydanie súhlasu na výrub krovitých porastov konania mu boli poskytnuté. Zároveň bol žalobca poučený
v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní o možnosti vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia
pred jeho vydaním a nahliadnutia do spisu, čo žalovaný dňa 10.10.2019 aj využil. Žalovaný ako odvolací
správny orgán nevykonal ďalšie dokazovanie a vychádzal len zo spisového materiálu doručeného
správnym orgánom prvého stupňa. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že postup prvostupňového správneho
orgánu bol v rozpore s článkom 3 ods. 2 zákona č. 43/2006 Z.z., a že žalobcovi bolo upreté právo na
vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 zákona o
správnom konaní, tak uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade so zásadou
aktívnej súčinnosti s účastníkmi konania, žalobcovi boli totiž doručené všetky dokumenty, ktoré tvorili
podklad pre vydanie prvostupňového správneho orgánu, tiež nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že
napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné alebo v rozpore so skutkovým stavom a administratívnymi
spismi. V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že žalobca potvrdil svoj záujem byť účastníkom
predmetného konania dňa 23.9.2019, na základe čoho prvostupňový správny orgán listom č. OU-SA-
OSZP-2019/007307-5 zo dňa 26.9.2019 oznámil účastníkom konania začatie správneho konania vo veci
vydania súhlasu podľa § 47 ods. 3 zák.č. 543/2002 Z.z. a nariadenia ústneho pojednávania spojeného s
miestnym šetrením. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil, prvostupňový
správny orgán mu zaslal zápisnicu z konania ako aj fotodokumentáciu z miestnej ohliadky listom č. OU-
SA-OSZP-2019/007307-07 zo dňa 7.10.2019, ktorý mu bol doručený dňa 9.10.2019. K ďalšej námietke
žalobcu, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch a k námietke,
že rozhodnutie nebolo v tejto časti dostatočne odôvodnené uviedol, že v zmysle judikatúry Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1Sžso 23/2010 zo dňa 8.3.2011 sa „za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne
objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu nepovažujú čiastkové nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť
právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, to znamená, že
existuje stav „absencie", ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov. Ide teda o také vady
skutkových zistení a na to nadväzujúce aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným
základom pre rozhodnutie samotné". Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňa
všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 o správnom konaní a § 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zák.č.
543/2002 Z.z. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Krajský súd v Trnave v predmetnej veci konal aj s ďalším účastníkom konania, a to obchodnou
spoločnosťou STK OK, s.r.o., so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava (táto spoločnosť vystupovala
v pozícii žiadateľa o výrub špecifikovaných krovitých drevín nachádzajúcich sa na pozemku parc.
registra „C", parc.č. 1213/20, kat. územia I., ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve), pričom žalobné
dôvody ktoré uviedol žalobca považoval za zrejme nesprávne a účelové. Poukázal na to, že žiadny
všeobecne záväzný právny predpis upravujúci správne konanie o povolenie výrubu drevín (zákon
č. 525/2003 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, vyhláška č. 24/2003 Z.z.) nepožaduje obligatórne
vyhotovenie predmetných dokumentov (analýza súčasného výskytu a stavu drevín; zhodnotenie
ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrno historického významu, dendrologicky alebo
fytopatologicky posudok), keď s touto námietkou sa vysporiadal prvostupňový správny orgán, pričom
v rámci odvolacieho správneho konania žalobca tieto námietky už ani neuvádzal. Taktiež pokiaľ
ide o určenie objektívnej spoločenskej hodnoty dotknutých krovitých porastov, tak tento výpočet
sa nachádza v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy, a to aj s uvedením použitých
koeficientov, resp. prirážkových indexov, pričom žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadny argument,
prečo by výpočet spoločenskej hodnoty dotknutých drevín bol zo strany prvostupňového orgánu
verejnej správy vykonaný nesprávne, resp. ako mala byť táto spoločenská hodnota podľa jeho názoru



zo strany konajúcich orgánov verejnej správy vypočítaná správne, prípadne inak. Taktiež uvedenie
minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby v rozhodnutí o nariadení jej výsadby zákon obligatórne
nestanovuje, čo znamená, že jej neuvedenie nie je dôvodom pre konštatovanie nesprávnosti alebo
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal však v tejto súvislosti na to, že prvostupňový správny
orgán rozhodujúci o náhradnej výsadbe sa na rozdiel od žalobcu osobne oboznámil so situáciou
na mieste samom, a to prostredníctvom ústneho pojednávania dňa 7.10.2019, pričom na základe
tohto oboznámenia rozhodol nielen o tom, že dotknuté krovité porasty nie je z pohľadu ochrany
prírody a krajiny potrebné ponechať, ale aj o primeranej náhradnej výsadbe zodpovedajúcej skutočnej
situácii na dotknutom území. Znamená to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadny konkrétny
argument, prečo by nariadená náhradná výsadba bola neprimeraná, resp. nezodpovedala zákonným
požiadavkám v nadväznosti na skutočný stav prírody na posudzovanom území. Ďalej uviedol, že
prvostupňový správny orgán riadne a podrobne špecifikoval, na základe akých skutočností v danom
prípade vydal napadnuté rozhodnutie, vysvetlil, na základe akých úvah dospel k takémuto rozhodnutiu
a rovnako špecifikoval ako použil svoju správnu úvahu pri použití dotknutých právnych predpisov.
Žalobca v tomto smere nepreukázal a ani neuviedol žiadne skutočne relevantné argumenty a tvrdenia,
ktoré by špecifikované závery a správnosť a zákonnosť správnej úvahy konajúcich orgánov verejnej
správy spochybňovali alebo vyvracali. Znamená to, že tak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
ako i odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky zákonom vyžadované
náležitosti, vrátane určitého, zrozumiteľného, zákonné náležitosti spĺňajúceho a najmä presvedčivého
odôvodnenia. Taktiež pokiaľ ide o výpočet spoločenskej hodnoty dotknutých drevín žalobca neuviedol
jediný konkrétny relevantný argument, ktorý by postup a záver konajúcich orgánov verejnej správny
vo veci určenia spoločenskej hodnoty dotknutých drevín a spôsobu výpočtu tejto spoločenskej hodnoty
vyvrátil alebo akokoľvek spochybnil, rovnako ako ani neuviedol žiadny argument, ktorý by spochybňoval
alebo vyvracal záver o primeranosti nariadenej náhradnej výsadby. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné dôvody
uviedol, že žalobcovi nebolo zo strany konajúcich orgánov verejnej správy nijakým spôsobom bránené
v reálnom prístupe k správnemu spisu, resp. nebolo mu upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom
rozhodnutia a navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Okrem toho žalovaný
ako aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil a vysvetlil
svoj procesný postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia ako i to, prečo nepostupoval podľa § 33
ods. 2 správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný žalobca vo svojom odvolaní
ani nenamietal údajne nesprávny procesný postup prvostupňového orgánu verejnej správy spočívajúci
v neposkytnutí „kópie spisu". Okrem toho samotný žalobca v skutočnosti nikdy nevyužil ani možnosť
nahliadnutia do spisu, rovnako ako ani možnosť účasti na ústnom pojednávaní. Pokiaľ ide o odôvodnenie
rozhodnutí orgánov verejnej správy tak tieto obsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti, sú riadne,
určito zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené. Žalobu žiadal preto ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 správneho poriadku



(1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje
k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť
ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby
pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých
prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť
účastníci konania výslovne upozornení.

Podľa § 23 správneho poriadku
(1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich
výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov
s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a
urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným
spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný
umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so
zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila
utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila
zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením
kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku
(2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť
v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť
na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas
uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu
orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 48 ods. 1 zák.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi
v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primárnu náhradnú výsadbu drevín na vopred
určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy.
Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany
prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu 3 rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu,
orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu vo výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán
ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a
to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V. Konanie pred správnym súdom



15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu
verejnej správy a prvostupňového správneho orgánu preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných
dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase
právoplatnosti rozhodnutia a za splnenia procesných podmienok nariadil vo veci pojednávanie na deň
30.9.2021, pričom zistil, že žaloba je podaná nedôvodne. Žiaden z účastníkov sa pojednávania
nariadeného na tento deň nezúčastnil, pričom každý zo zúčastnených strán sa z neúčasti na pojednávaní
ospravedlnil.

16. Zo spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade so
zásadou aktívnej súčinnosti s účastníkmi konania. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca
potvrdil svoj záujem byť účastníkom predmetného konania dňa 23.9.2019, potom ako prvostupňový
správny orgán zverejnil v súlade s § 82 ods. 7 zák.č. 543/2002 Z.z. informáciu o začatí správneho
konania, pričom od tohto momentu bolo so žalobcom konané ako s účastníkom konania. Prvostupňový
správny orgán listom č. OU-SA-OSZP-2019/007307-5 zo dňa 26.9.2019 oznámil účastníkom konania
začatie správneho konania vo veci vydania súhlasu podľa § 47 ods. 3 zák.č. 543/2002 Z.z. a
nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa
na ústnom pojednávaní nezúčastnil, prvostupňový správny orgán mu zaslal zápisnicu z konania ako aj
fotodokumentáciu s miestnej ohliadky, a to listom č. OU-SA-OSZP-2019/007307-07 zo dňa 7.10.2019,
ktorý mu bol doručený dňa 9.10.2019. Súčasne bol žalobca poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní ako aj o možnosti nahliadnuť do spisového
materiálu, čo žalobca aj využil a dňa 10.10.2019 zaslal prvostupňovému správnemu orgánu svoje
vyjadrenie. Zo strany súdu bolo zistené, že žalobcovi boli doručené všetky dokumenty, ktoré tvorili
podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd ďalej uvádza, že
prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním rozhodnutia, v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho
poriadku listom zo dňa 7.10.2019 poskytol žalobcovi všetky relevantné podklady zo spisu pre vydanie
súhlasu na výrub krovitých porastov konania a zároveň ho poučil v zmysle § 33 ods. 2 správneho
poriadku o možnosti vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním a nahliadnutia do spisu,
čo už ako bolo vyššie uvedené žalobca využil dňa 10.10.2019. Následne po doručení odvolania žalobcu
proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, v súlade s ust. § 56 správneho poriadku bolo
toto odvolanie zaslané na vyjadrenie ďalšiemu účastníkovi konania. V tomto smere súd považuje za
potrebné uviesť, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá správnemu orgánu povinnosť doručovať toto
vyjadrenie ďalšieho účastníka konania následne aj samotnému odvolateľovi - žalobcovi. Takýto postup
nevyplýva zo zákona a okrem toho by bol v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, hospodárnosti a
rýchlosti správneho konania. Okrem toho odvolací správny orgán má povinnosť aplikovať ustanovenie §
33 ods. 2 správneho poriadku len v prípade, ak by zistil, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené
ustanovenie. V danom prípade z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobcovi bolo umožnené
pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).

17. Pokiaľ ide o údajné porušenie ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku zo strany správnych
orgánov týkajúce sa práva účastníka správneho konania nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy
a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou
zápisníc o hlasovaní iným spôsobom, tak žalobcovi nebolo zo strany konajúcich orgánov verejnej správy
nijakým spôsobom bránené v reálnom prístupe k správnemu spisu, resp. upreté právo na vyjadrenie k
podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Úlohou
správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny, ktoré požaduje niektorý z účastníkov,
keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť
do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. V neposlednom
rade správny súd tiež konštatuje, že samotný žalobca vo svojom odvolaní ani nenamietal nesprávny
procesný postup prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v neposkytnutí „kópie spisu"; z toho
dôvodu sa preto zrejme žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nevenoval.

18. V zmysle § 23 správneho poriadku právo nazerať do spisov je procesným prejavom práva dotknutej
osoby na prístup k informáciám v správnom konaní, a to k informáciám, ktoré by mal spis - vzhľadom
na svoj účel - obsahovať. Účastníci správneho konania sú povinní preukázať aktívny prístup a záujem
na korektnom priebehu celého správneho konania. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje



právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o
kópiu tohto spisu.

19. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán, nie je povinný na základe žiadosti účastníkovi konania v
zmysle zákona o správnom konaní zaslať mu ním požadované podklady pre rozhodnutie a nedôjde tým
k popretiu základných zásad správneho konania, ako je zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania
a zásada materiálnej pravdy. K porušeniu práv účastníka konania by došlo zo strany správneho orgánu
iba v prípade, ak by správny orgán neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisu, alebo ak by vydal
vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o
ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom.

20. Ustanovenie § 23 zákona o správnom konaní nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru.
Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť oprávneným subjektom výkon práva oboznamovať sa s
podkladmi pre rozhodnutie prostredníctvom nahliadania do spisu.

21. Cieľom Aarhuského dohovoru je predovšetkým umožniť za podmienok stanovených vnútroštátnym
právom výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí a nie sprístupňovanie
administratívnych spisov vedených v konkrétnych správnych konaniach.

22. Žalovaný má za to, že neposkytnutím podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme
vyhotovenia a zaslania ich kópie, resp. spisového materiálu elektronickou formou, nie je odoprené
účastníkovi konania právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

23. Správny súd taktiež nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutí orgánov
verejnej správy je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správne orgány riadili
pri vydávaní napadnutých rozhodnutí. Bolo jednoznačne zistené, že rozhodnutia orgánov verejnej
správy spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne
odôvodnené, v ktorých sa správne orgány zaoberali námietkami vznesenými zo strany žalobcu.

24. Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvoláva
na Aarhuský dohovor, tak krajský súd poznamenáva, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom
za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie
žalobcu bude správny orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený
dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že
k porušeniu zákona, ak k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán
akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si
fotokópií a pod. V danom prípade však táto skutočnosť zo strany správnych orgánov nebola zistená
krajským súdom a preto považuje krajský súd konanie a postup správnych orgánov za súladný s
Aarhuským dohovorom.

25. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, krajský súd
poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany
životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú
obsahovo totožné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov, alebo iných požiadaviek
žiadateľov, v ktorých sa majú tieto realizovať. Ide o viacero žalôb aj na tunajšom súde ( napr. vo veci
sp. zn. 14S/16/2020, 14S/30/2020, 14S/81/2020 a pod.), v ktorých poukazuje viac menej na rovnaké
argumenty, že navrhovaná investičná činnosť, prípadne nejaká iná činnosť obsiahnutá v predloženom
zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v lokalite kde má byť zrealizovaná.

26. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi orgánmi, majú za
následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o
účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale že sa
jedná čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem.

27. Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo
dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy
navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany
žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.



28. Správne orgány sa taktiež riadne a v súlade so zákonom venovali aj preukázaniu a vysvetleniu
vhodnosti a adekvátnosti nariadenej náhradnej výsadby, čo bolo náležitým spôsobom zdôvodnené a bola
aj určená objektívna spoločenská hodnota dotknutá krovitých porastov, keď tento výpočet sa nachádza
na strane 6 prvostupňového rozhodnutia a to aj s uvedením použitých koeficientov, resp. prirážkových
indexov. Nariadená náhradná výsadba pritom bola následne určená práve s poukazom na takto zistenú
spoločenskú hodnotu dotknutých krovitých porastov tak, aby bola zabezpečená dostatočná, primeraná
a zákonu o ochrane prírody a krajiny zodpovedajúca náhradná výsadba. Naviac žalobca v žalobe
neuviedol žiadny argument, prečo by výpočet spoločenskej hodnoty dotknutých drevín bol zo strany
prvostupňového orgánu verejnej správy vykonaný nesprávne, resp. ako mala byť táto spoločenská
hodnota podľa jeho názoru zo strany konajúcich orgánov verejnej správy vypočítaná správne.

29. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov nepriznal a taktiež nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania.

31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské



právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.