{"guid": "046c6b93-399b-4728-8917-6b96b256684b:09af516d-e2fa-4a16-b0ca-756d2fac1d96", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2320010334.2", "spisova_znacka": "3To/141/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/141/2020 z 30. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. novembra 2020, sp. zn. 3To/141/2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2320010334.2", "identifikacne_cislo": "2320010334", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Pavol Pilek", "sudca_id": 190, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavol-pilek-190", "datum_vydania": "2020-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2", "nazov": "§ 172 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/305/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) zákona č. 305/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/305/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/305-2005/paragraf-321"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/305#paragraf-321"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09af516d-e2fa-4a16-b0ca-756d2fac1d96", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2320010334.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2320010334.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2320010334.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/141/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010334
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2320010334.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného V. Z., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 15.07.2020 pod sp. zn. 27T/28/2020, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 01.12.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods.2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr .por. sa

obžalovanému  V. Z.,  nar. XX.XX.XXXX v F. bytom B.
XXXX/XX, F., t. č. vo väzbe,

ukladá:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 2, 3
Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, trest odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatnej časti zostáva rozsudok vo výroku o treste prepadnutia veci a ochrannom opatrení  nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného V. Z. vinným z  obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,  na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby, najneskôr od leta 2019, od nezistenej osoby a na nezistenom mieste
si neoprávnene zaobstaral bližšie nezistené množstvá drogy zvanej marihuana, ktoré prechovával
v F. v priestoroch bytu č. XX na B. XXXX, následne delil, vážil a prebaľoval na menšie časti a



opakovane neoprávnene predal, respektíve distribuoval v mieste svojho bydliska v rôznych dávkach
najmenej X. V., v presne nezistených dňoch v letnom období roku 2019, minimálne desať krát za
sumu 10 € za jednu dávku, O. Y., v presne nezistenom období roku 2019 do 12.10.2019, štyri až
päť krát, a X. W., v presne nezistený deň mesiaca september 2019, minimálne jeden krát, pričom
u seba doma v byte č. XX na B. XXXX v F. mal papierovú obálku so sušeným konope o hmotnosti
17,02 g, obsahujúcim tetrahydrokanabinol (THC) s priemernou koncentráciou 7,8 % hmotnostného,
179 ks plastových vreciek s tlakovým uzáverom so sušeným konope o celkovej hmotnosti 143,37
g, obsahujúcim THC s priemernou koncentráciou 9,2 % hmotnostného, plastové vrecko s tlakovým
uzáverom so sušeným konope o hmotnosti 763 mg, obsahujúcim THC s priemernou koncentráciou 12,9
% hmotnostného, 2 ks plastových vreciek s tlakovým uzáverom so sušeným konope o celkovej hmotnosti
574 mg, obsahujúcim THC s priemernou koncentráciou 9,6 % hmotnostného, plastové vrecko s tlakovým
uzáverom so sušeným konope o hmotnosti 158,01 g, obsahujúcim THC s priemernou koncentráciou
7,5 % hmotnostného, 29 ks plastových vreciek s tlakovým uzáverom so sušeným konope o celkovej
hmotnosti 23,07 g, obsahujúcim THC s priemernou koncentráciou 10,4 % hmotnostného, dózu „Nivea“
so sušeným konope o hmotnosti 8 877 mg, obsahujúcim THC s priemernou koncentráciou 9,4 %
hmotnostného, a 6 ks ručne šúľaných neobhorených cigariet so sušeným konope o celkovej hmotnosti
2 026 mg, obsahujúcim THC s priemernou koncentráciou 7,2 % hmotnostného, čo spolu predstavuje
707 obvyklých jednorazových dávok drogy v celkovej hodnote minimálne 3 537,10 €, pričom v zmysle
zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis (konopa) zaradené do I. skupiny omamných látok a THC
do I. skupiny psychotropných látok.

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 3 a § 39 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) a § 39 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona,  trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona  na výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil  zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému i  trest
prepadnutia veci, zaistených dňa 16.10.2019 pri domovej prehliadke v byte č. XX na B. XXXX v F.:

- mobilný telefón Motorola XT1970-3 modrej farby, nezisteného IMEI, so SIM kartou č. XXXXXXXXXXXX
a micro SD kartou Samsung 128 GB,
- mobilný telefón Alcatel 1066G čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou č.
XXXXXXXXXXXXX,
- plastové vrecúška s tlakovým uzáverom,
- digitálna váha,
- finančná hotovosť 2 200 €.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil ochranné liečenie
protitoxikomanické ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil i  ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok
a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, počas trvania
ochranného dohľadu uložil súd obžalovanému obmedzenia a povinnosti:

- zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog),
- zákaz narábania s omamnými a psychotropnými látkami (drogami),
- príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 371- 374 spisu.

Proti tomuto rozsudku (proti výroku o treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu  a ochrannom
opatrení) podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný V. Z., ktoré následne písomne
odôvodnil osobitnými písomnými podaniami prostredníctvom splnomocnených obhajcov.



Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

V písomných zdôvodneniach odvolania prostredníctvom obhajcov obžalovaný namietal výšku uloženého
trestu odňatia slobody,  spôsob jeho výkonu,  trest prepadnutia veci- finančnej hotovosti vo výške 2.200
Eur, ako i uloženie ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia.

K trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu obžalovaný uviedol, že tento sa mu javí vzhľadom
na jeho osobu, rodinné zázemie, nepriaznivý zdravotný stav jeho matky, zlú sociálnu situáciu, ako i
charakter trestnej činnosti ( najmä s poukazom na to, že v danom prípade sa jednalo o tzv. mäkšie drogy-
marihuanu, ktorej bol sám konzument, poukazoval tiež na hraničný rozsah trestného činu a tiež na to, že
nebolo preukázané, že by mal sieť odberateľov) neprimerane prísny. Taktiež súd nesprávne postupoval,
keď mu nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., nakoľko je z dokazovania
zrejmé, že sa na neho hľadí,  akoby nebol odsúdený. V danej súvislosti poukazoval aj na rozhodovaciu
činnosť európskych súdov, ktorých tendencia je znižovať trestné sadzby, resp. úplne eliminovať sankcie
za trestnú činnosť spojenú s marihuanou (ktorá sa využíva na liečenie rôznych chorôb) a tiež na
rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu v obdobnej trestnej veci, kedy bol obžalovaným ukladaný trest
miernejší.  Pokiaľ ide o spôsob výkonu trestu, v danom prípade má za to, že výkon trestu v strednom
stupni stráženia vzhľadom na to, že je prvýkrát vo výkone trestu nezohľadňuje jeho doterajšie správanie
vo výkone väzby a ani jeho osobné pomery.
K trestu prepadnutia finančnej hotovosti uviedol, že táto nepochádzala z trestnej činnosti, mal ju  zverenú
od matky, z obsahu spisu nevyplýva, že by profitoval z predaja marihuany, pričom prostriedky ktoré mal,
pochádzali z opravy počítačov.

Taktiež vyjadril názor, že vzhľadom na to, že je už dlhší čas vo výkone väzby bez abstinenčných
príznakov, nepovažuje ani ústavnú formu protitoxikomanického liečenia za potrebnú.

Vzhľadom na tieto a ostatné podrobné dôvody odvolania navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu, výroku o prepadnutí finančnej čiastky 2.200 Eur ako
i ochrannom liečení a sám mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia finančnej čiastky 100 Eur a zároveň mu
bude uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, resp. rozsudok v napadnutých
výrokoch zruší a vec vráti okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Konanie na odvolacom súde

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, obhajcov a prokurátora KP
Trnava.

Zástupca  krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sám i prostredníctvom svojich obhajcov na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné
dôvody odvolania a návrhy v ňom uvedené s tým, že vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu, sociálne
dôvody a jeho postoj k trestnej činnosti (mimo iného) navrhuje uložiť trest na samej spodnej hranici
mimoriadne zníženej trestnej sadzby.

Krajský súd na základe podaného odvolania zo strany obžalovaného v rozsahu uvedenom v § 317
ods. 1  Tr. por.  preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov predmetného
rozsudku. Rovnako preskúmal aj konanie, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo.  Zistil pritom, že
odvolanie obžalovaného  je dôvodné iba čiastočne.

V prvom rade krajský súd v danej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa
15.07.2020, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je
vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods.3 písm. c/,d/,f/,g/,h/
Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný
priznal, sa nevykoná a vykonajú sa výlučne dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.



Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd ma za potrebné iba uviesť, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného
na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine a keďže v danej trestnej veci bolo
podané odvolanie len čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu, trestu
prepadnutia finančnej čiastky  a ochranného opatrenia týkajúceho sa uloženého ústavného ochranného
protitoxikomanického liečenia, krajský sú nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr.
poriadku, preskúmal len tieto  napadnuté výroky a zistil nasledovné.
K výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu:

V prvom rade je potrebné uviesť, že trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona,
má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči
ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti,  v čom sa
prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky
sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj
spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.

Pri preskúmavaní výroku o treste odňatia slobody  krajský súd zistil, že okresný súd správne ustálil u
obžalovaného V. Z. poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, pretože obžalovaný
sa ku skutku priznal, tento úprimne oľutoval a tiež  správne nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa
§ 37 Tr. zákona.  Následne pri ukladaní trestu rovnako výstižne postupoval podľa § 38 ods.3 Trestného
zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam v zmysle zjednocujúceho
stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016 z 27. 6. 2017, ktoré umožňuje
mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby max. o 1/3 v prípade učinenia vyhlásenia o
vine obžalovaného.

Uložený trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov odňatia slobody (teda trest uložený pri mimoriadnom
znížení tesne pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 172 ods.2 Tr.
zákona) so súčasným zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. však vzhľadom na osobu obžalovaného, stupeň jeho narušenia,
doterajšiu beztrestnosť,  kladné hodnotenia, charakter a rozsah trestného činu,  považoval odvolací súd
za neprimerane prísny, keď mal za to, že účel trestu v zmysle zásad podľa § 34 Trestného zákona možno
dosiahnuť aj uložením nižšieho trestu a to v trvaní 7 rokov odňatia slobody s nariedením jeho výkonu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd je toho názoru, že takto uložený
trest a spôsob jeho výkonu zodpovedá všetkým zákonným kritériám z hľadiska prvkov individuálnej i
generálnej prevencie,  ako aj možnostiam prevýchovy obžalovaného V. Z. pri zistenom spôsobe jeho
doterajšieho života s tým, že vo výkone trestu s minimálnym stupňom stráženia bude možné lepšie
zabezpečiť  jeho resocializáciu  spôsobom charakteristickým tomuto druhu diferenčnej skupiny.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste odňatia slobody a
spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že mu mala byť  priznaná i poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák.
a teda, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, nakoľko sa na neho hľadí ako na netrestaného, v
danom smere odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR z ktorej vyplýva, že „ Pre
priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. nestačí iba zistenie, že osoba  nebola súdne
trestaná, keďže vedenie riadneho života je širšia kategória ako nepáchanie trestnej činnosti ( uznesenie
NS SR pod sp. zn. 5Tdo/ 69/2019 zo dňa 15.04.2020).“



Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný už bol v roku 2014 právoplatne odsúdený za tzv. „drogovú“
trestnú činnosť a hoci sa na neho v súčasnosti hľadí ako by nebol odsúdený (a teda správne mu
nebola zohľadnená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.), nemožno toto jeho správanie v
minulosti prehliadnuť a vyhodnotiť ho tým spôsobom ako to navrhuje obžalovaný, pretože pre priznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. sa vyžaduje, aby obžalovaný pred spáchaním skutku
viedol riadny život, čo u menovaného obžalovaného vzhľadom na vyššie uvedené konštatovať nemožno.

K výroku o treste prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 2.200,- Eur:

Po preskúmaní napadnutého výroku o treste prepadnutia veci v zmysle § 60 ods.1 písm. a/ Trestného
zákona - finančnej sumy vo výške 2.200,- Eur, krajský súd uvádza, že tento (výrok) plne zodpovedá
vykonanému dokazovaniu a zákonu, keď z dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé,
že tieto finančné prostriedky boli vlastníctvom obžalovaného a boli s najväčšou pravdepodobnosťou
a bez rozumných pochybností získané žalovanou trestnou činnosťou. V danom prípade neobstoja
ani obhajobné tvrdenia obžalovaného o získaní finančných prostriedkov legálnym spôsobom, nakoľko
je zrejmé, že množstvo zaistených zakázaných látok (v hodnote 3.537,- Eur) jednoznačne neslúžilo
obžalovanému pre  vlastnú spotrebu, ale pre jej ďalšiu distribúciu za účelom zárobku, nakoľko skutková
podstata trestného činu podľa § 172 Tr. zák. je tzv. „dílerskou skutkovou podstatou“, kde sa automaticky
predpokladá, že páchateľ s látkou nakladal spôsobom vyjadreným v písm. a) až d) ods. 1 vždy na účely
jej predaja alebo distribúcie ďalším osobám,  čo spolu so skutočnosťou, že obžalovaný bol pred jeho
zadržaním nezamestnaný, fakticky bez preukázateľného legálneho zdroju príjmov, nasvedčuje tomu,
že zadržané finančné prostriedky boli použité pri páchaní  žalovanej trestnej činnosti obžalovaného,
resp. ide o materiálne zdroje, ktorých pôvod možno bezpečne pripísať obchodu s drogami (pri ktorom
dochádza k permanentnej výmene hotovosti a preto nie je podstatné, či išlo v danom prípade o konkrétne
bankovky, ale podstatný je ich pôvod), čo následne  odôvodňovalo postup súdu prvého stupňa v zmysle
§ 60 ods.1 písm. a) Tr. zák.

K ochrannému opatreniu- ochrannému liečeniu protitoxikomanickému ústavou formou.

Po preskúmaní výroku o  uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou odvolací
súd konštatuje, že okresný súd rozhodol o tomto druhu ochranného opatrenia zákonným spôsobom,
nakoľko toto (ochranné opatrenie u obžalovaného) má plné opodstatnenie nielen v záveroch  znalca
MUDr. Mária Straku, ale aj v jednotlivých dôkazoch nachádzajúcich sa v spisovom materiáli,  z ktorých
(vo svojom súhrne) jednoznačne vyplýva, že obžalovaný je psychicky závislý na kanabinoidoch a
predmetnú trestnú činnosť páchal práve v súvislosti s ich užívaním (§ 73 ods.2 písm. d) Tr. zák.). Na
zákonnosti uloženého ochranného oparenia  nič nemení ani fakt, že obžalovaný je toho času viac ako
rok vo výkone väzby, kde nútene abstinuje, pretože „ ochranné liečenie sa nenariaďuje na určitú dobu,
ale trvá tak dlho, dokiaľ to vyžaduje jeho účel ( <U.> 74 ods.2 TZ). O prepustení z ochranného liečenia
po dosiahnutí jeho účelu rozhoduje súd vo vykonávacom konaní ( § 353 <U.> TP). /R 6/1972/

Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd preto zrušil na základe odvolania obžalovaného výlučne
výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu postupom podľa § 321 odsek 1 písm. e/, ods.2
Trestného poriadku a  sám rozhodol podľa § 322 odsek 3 Tr. por. tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27T/28/2020", "guid": "e2a555ee-d9ce-41c7-b178-c8a220022c33:c70599fb-ec15-44a1-8c3a-00458fd04b59", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "043fd18f-087d-4af0-ab5b-633f82fc0c36:722188d8-3548-4d53-aa21-c04b31faa75d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2118012559.1", "spisova_znacka": "5Tdo/69/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/69/2019 z 14. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2118012559.1"}], "citovane_v": []}