Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/136/2019 z 26. 10. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. októbra 2020, sp. zn. 31Cob/136/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2219200769.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/136/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2219200769.1 | 2020-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 413 ods. 1 písm. a) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d38937e-242f-4e67-be6b-3c34bef3259a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2219200769.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/136/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200769
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219200769.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov
senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobkyne: I. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX/XX, Z. proti žalovanému: JUDr. D. B., nar.: XX.XX.XXXX, F. C. XXXX/XX, T.,
Česká republika, zastúpený advokátom: Mgr. Karol Fajnor, so sídlom Kraskovského 13, Bratislava, o
návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 15Cb/24/2016,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16. mája 2019 č.k.
11Cb/15/2019-15, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 25.02.2019 návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Dunajská
Streda pod sp.zn. 15Cb/24/2016, v ktorom spore rozhodol súd dňa 26.01.2018 rozsudkom č.k.
15Cb/24/2016-120 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.247,40 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 414 eur od 26.04.2014 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 558,90 eur od 15.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 274,50 eur od 19.05.2016 do zaplatenia a sumu 120 eur
titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol tak, že žalobu na obnovu
konania odmietol a výrokom II., že strany nemajú nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 403 ods. 1,2, § 413 ods. 1
písm. a), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 C.s.p.

4. Súd ako prvú riešil otázkou včasnosti podania žaloby na obnovu konania, teda či bola žaloba
podaná v lehote v zmysle ust. § 403 ods. 1 a 2 C.s.p. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu,
ako aj s obsahom pôvodného konania, ktorého obnovy sa žalobkyňa v konaní domáha (sp.zn.
15Cb/24/2016), vyvodil počiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania
dňom 26.01.2018, a konštatoval, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, po uplynutí
subjektívnej trojmesačnej lehoty vymienenej v ustanovení § 403 ods. 1 C.s.p. a uplynula v lehote do
26.04.2018. Lehota na podanie žaloby na obnovu konania je v zmysle § 403 ods. 1 C.s.p. trojmesačná,
pričom táto lehota sa nevzťahuje na faktické oboznámenie sa s dôvodmi obnovy, ale vzťahuje sa na
okamih, odkedy mal podávajúci žaloby na obnovu konania možnosť dozvedieť sa o dôvode obnovy,
alebo na deň, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia (§ 403 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na osobnú účasť žalobkyne na pojednávaní



dňa 26.01.2018 (sp. zn. 15Cb/24/2016), na ktorom aktívne vystupovala a k sporu sa vyjadrovala, a na
ktorom súd spor aj vyhlásil rozsudok, mal súd za to, že od tohto dátumu sa počíta začiatok plynutia
trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podstatou subjektívnosti lehoty
totiž je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od subjektívneho momentu, t.j. od momentu, kedy subjekt,
na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal určitú skutočnosť vonkajšieho sveta. Zákonodarca
v znení právnej normy ani v prípade, že dôvodom obnovy konania je rozhodnutie, neviaže začiatok jej
plynutia na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je dôvodom obnovy, na rozdiel od
lehoty objektívnej, ktorú jednoznačne v znení ustanovenia 403 ods. 2 C.s.p. na moment právoplatnosti
viaže. To znamená, že začiatok plynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania začala plynúť dňom 26.01.2018 a uplynula dňom 26.04.2018. Žalobkyňa návrh na obnovu
konania podala dňa 25.02.2019, teda po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, a preto súd žalobu
na obnovu konania odmietol.

5. Súd na podporu tohto záveru citoval uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 285/2015 z
10.06.2015: K začatiu plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu občianskoprávneho
konania „Ak dôvodom obnovy občianskoprávneho konania je rozhodnutie odvolacieho súdu, na
vyhlásení ktorého sa sťažovateľ zúčastnil, tak subjektívny moment „dozvedenia sa“ o dôvode obnovy
civilného konania nastáva v momente vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Od tohto momentu
sa počíta začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podstatou
subjektívnosti lehoty totiž je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od subjektívneho momentu, t. j.
od momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal určitú skutočnosť
vonkajšieho sveta. Zákonodarca v znení právnej normy ani v prípade, že dôvodom obnovy konania je
rozhodnutie, neviaže začiatok jej plynutia na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je
dôvodom obnovy, na rozdiel od lehoty objektívnej, ktorú jednoznačne v znení ustanovenia § 230 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku na moment právoplatnosti viaže.“

6. Súd vychádzajúc z kritéria úspešnosti tej ktorej strany v konaní, dospel k záveru, že žalobkyňa v
konaní o obnovu konania úspešná nebola, keďže súd jej žalobu na obnovu konania odmietol. Žalovaný
v konaní síce úspešný bol, avšak žiadne trovy konania mu v tomto konaní nevznikli, ako to vyplýva z
obsahu spisu sp.zn. 11Cb/15/2019, a preto súd rozhodol tak, že žalobkyňa ani žalovaný nemajú nárok
na náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd žalobu na obnovu konania zamietol a
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu vyhovel, prípadne ho zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľka uviedla, že proti rozsudku Okresného súdu
v Dunajskej Strede zo dňa 26.01.2018 č.k. 15Cb/24/2016-120 nepodala odvolanie, nakoľko jej toto
rozhodnutie nebolo doručené, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. O vydaní rozsudku sa dozvedela na základe doručeného upovedomenia
o začatí exekúcie č. 186EX/420/2018-5 zo dňa 01.10.2018 vydané Exekútorským úradom Dunajská
Streda. Následne dňa 26.11.2018 si vyžiadala fotokópiu spisu sp.zn. 15Cb/24/2016 na Okresnom
súde v Dunajskej Strede a zo spisového materiálu zistila, že dňa 26.01.2018 súd vydal rozsudok,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2018 a vykonateľnosť 01.06.2018 zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností. S obsahom predmetného rozsudku
sa odvolateľka zároveň v uvedený deň oboznámila. Odvolateľka ďalej opísala skutkový stav týkajúci sa
veci samej. Odvolateľka má za to, že v konaní vedenom pod sp.zn. 15Cb/24/2016 žalobca nepredložil
žiadne relevantné dôkazy a ani jeden z týchto dôkazov nepreukazuje, že žaloba by bola dôvodná. Súd
nezohľadnil tvrdenia odvolateľky, že tovar nebol predaný a žalobca nepredaný tovar prevzal späť iba
sčasti, čím nedodržal ústnu dohodu medzi ním a odvolateľkou. Napriek tomu vystavil fiktívne faktúry
na predmetný tovar. Na základe uvedených skutočností odvolateľka navrhla vykonať dôkaz, výsluch
svedka J. Z. nar. XX.XX.XXXX, Y. X/XXX, Z., ktorý sa v čase konania jednotlivých pojednávaní k
veci zdržiaval v zahraničí, a u ktorého v mieste jeho trvalého bydliska sa do súčasnej doby nachádza
uskladnený nepredaný tovar žalobcu. Odvolateľka má za to, že je možné vykonať dôkaz a súčasne sa
dá predpokladať, že vykonanie tohto dôkazu môže pre odvolateľku privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci a to výsluch svedkov. Podmienkou pre uplatnenie nových skutočností a dôkazov je, že tieto
museli existovať už v pôvodnom konaní, t.j. nemohli vzniknúť až po jeho právoplatnom skončení, avšak
účastník ich bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Odvolateľka má za to, je daný dôvod
na obnovu konania v zmysle § 397 C.s.p. a navrhla, aby súd rozhodol o povolení obnovy konania.



Odvolateľka žiadala, aby sa súd pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania zameral na skúmanie
včasnosti podania žaloby na podanie obnovy konania. Odvolateľka nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie, ktorý vyvodil počiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania
dňom 26.01.2018 t.j. dňom vyhlásenia rozsudku, nakoľko trojmesačná subjektívna lehota na podanie
návrhu na obnovu konania začína plynúť od času, keď sa ten, kto obnovu navrhol dozvedel o dôvode
obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto
mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania nemal
žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy,
prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy. Možnosti vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v
pôvodnom konaní ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho
charakteru. Pre záver, či nové skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka
priaznivejšie rozhodnutie vo veci stačí, ak sa javí byť pravdepodobným, že môže pre účastníka privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolateľka sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp.zn.
15Cb/24/2016 oboznámila dňa 26.11.2018 jeho prevzatím na príslušnom okresnom súde, preto trvá na
tom, že subjektívna 3-mesačná lehota začala plynúť dňom 26.11.2018 a uplynula 26.02.2019. Návrh
na obnovu konania bol podaný dňa 25.02.2019, teda pred uplynutím subjektívnej trojmesačnej lehoty.
Vyhlásenia rozsudku sudcom v pôvodnom konaní na pojednávaní dňa 26.01.2018 bolo neúplné, bez
dostatočného zdôvodnenia jeho rozhodnutia na to, aby odvolateľka na základe takéhoto vyhlásenia
vedela vyhodnotiť dôvody obnovy konania a uplatniť takýto mimoriadny opravný prostriedok odo dňa
jeho vyhlásenia do uplynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty, preto oprávnene očakávala doručenie
rozsudku v písomnej podobe, aby využila procesný inštitút odvolania vychádzajúc z odôvodnenia
rozhodnutia súdu v písomnej podobe, čo uviedla aj na záver pojednávania dňa 26.01.2018. Predmetný
rozsudok žalovanej nebol doručený a to z objektívnych dôvodov (nezodpovedný prístup doručovateľky,
s ktorou bol pre závažné porušenie pracovnej disciplíny rozviazaný pracovný pomer - neoznamovanie
a nedoručovanie doporučených i iných zásielok ich adresátom), pričom doručenie rozsudku po jeho
vyhlásení očakávala. Zároveň odvolateľka v rámci obnovy konania navrhla vykonať dôkaz - výsluch
svedka J. Z.. Vykonanie tohto dôkazu odvolateľka navrhla v pôvodnom konaní, avšak sa nemohlo
vykonať v pôvodnom konaní z dôvodu preukážok objektívneho charakteru. Zároveň sa odvolateľka
dozvedela o neprevzatí vystavených faktúr žalobcom adresovaných odvolateľke až zo spisového
materiálu sp.zn. 15Cb/24/2016 dňa 26.11.2018 po jeho prevzatí na príslušnom súde. Odvolateľka dala
do pozornosti uznesenie NS SR z 20.08.2009 spis. zn. 6Obo/57/2009.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
a aby mu súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný
považuje argumentáciu v odvolaní za nesprávnu a účelovo vykonštruovanú. Súd prvej inštancie správne
vyvodil počiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania v deň vyhlásenia
predmetného rozsudku 26.01.2018 a správne vyvodil, že odvolateľka podala žalobu po uplynutí tejto
lehoty. Odvolateľka bola účastná dňa 26.01.2018 na vyhlásení rozsudku, v rámci ktorého sudca
okrem iného uviedol aj odôvodnenie, a preto je potrebné jednoznačne konštatovať, že subjektívna
lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala plynúť týmto dňom a žalobkyňa mala možnosť
dozvedieť sa o dôvodoch obnovy konania. Predmetný rozsudok bol odvolateľke riadne doručený v
zmysle zákona prostredníctvom fikcie doručenia. Odvolateľka žiadnym právne relevantným spôsobom
nepreukázala údajné objektívne dôvody, pre ktoré jej údajne predmetný rozsudok nebol doručený,
údajné neoznamovanie a nedoručovanie doporučených zásielok adresátom zo strany poštového
doručenia. Odvolateľka na osvedčenie týchto skutočností nepredložila žiadne dôkazy, dokonca sama
odvolateľka uviedla, že očakávala doručenie predmetného rozsudku, ak tomu tak bolo mala možnosť z
vlastnej iniciatívy sa dotazovať na súde o doručení predmetného rozsudku. Z jej strany k tomu nedošlo
a k ďalším krokom odvolateľka pristúpila až keď voči nej bolo začaté exekučné konanie na podklade
predmetného rozsudku ako riadneho exekučného titulu. Z toho možno konštatovať, že samotné konanie
odvolateľky spočívajúce v podaní žaloby na obnovu konania je len účelovým krokom, ktorým sa snaží
oddialiť vymoženie pohľadávky žalovaného voči nej. Odvolateľka v článkoch 3. až 5. svojho odvolania
sa vyjadrila len k samotnému skutkovému stavu a poukazuje na to, že podaná žaloba v konaní, ktorej
obnovy sa domáha, nebola podaná dôvodne, s čím sa žalovaný nestotožňuje. Odvolateľka v odvolaní
uvádza, že v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.
15Cb/24/2016 mala navrhnúť dôkaz - výsluch svedka J. Z. (syn odvolateľky, ktorý sa mal údajne vyjadriť
k uskladneniu tovaru, avšak tento v čase jednotlivých pojednávaní sa mal zdržiavať v zahraniční a nebol
tak z objektívnych dôvodov údajne schopný sa zúčastniť pojednávania). Tieto tvrdenia sú nepravdivé,



pretože odvolateľka v rámci predmetného súdneho konania nikdy nenavrhla vykonať tento výsluch
svedka J. Z.. Odvolateľka na pojednávaní 19.04.2017 navrhla vypočuť svedka F. S. ako družku svojho
syna, pričom mala zabezpečiť účasť tohto svedka na ďalšom pojednávaní. Na ďalšie pojednávanie
sa však nedostavila, ani sa neospravedlnila, rovnako nikdy v rámci súdneho konania daný svedok
nebol vypočutý. Čo sa týka uznesenia NS SR sp. zn. 6Obo/57/2019, na ktoré odvolateľka poukázala
v odvolaní, toto obsahuje skutkovo odlišné skutočnosti vo veci samej, a preto je pre dané rozhodnutie
irelevantné. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že žaloba na obnovu konania bola podaná
nielen oneskorene po uplynutí subjektívnej lehoty, ale aj nedôvodne, pretože neboli naplnené zákonné
dôvody v zmysle § 397 C.s.p. na podanie takejto žaloby.

9. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p., § 357 písm. c) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.
Podľa § 106 ods. 2 C.s.p., strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.
Podľa § 111 ods. 1 C.s.p., do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na
potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
Podľa § 111 ods. 2 C.s.p., do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
Podľa § 111 ods. 3 C.s.p., ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Podľa § 403 ods. 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.
Podľa § 403 ods. 2 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 405 ods. 1 C.s.p., odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.
Podľa § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná
oneskorene.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
o žalobe na obnovu konania § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že právny záver súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní žaloby
na obnovu konania je vecne správny, keď žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej lehoty na jej
podanie. V takom prípade sa neposudzuje žaloba na obnovu konania z vecného hľadiska, t.j. súd
neskúma opodstatnenosť žaloby na obnovu konania, dôvodov v nej uvádzaných. K takémuto skúmaniu
súd pristúpi, ak je žaloba na obnovu konania podaná včas. Preto ani odvolací súd nemohol prihliadnuť
na argumentáciu odvolateľky týkajúcu sa pôvodného konania, ktorého obnovy sa žalobou domáha.



14. Po oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom pôvodného konania, ktorého obnovy
sa žalobkyňa v konaní domáha (sp. zn. 15Cb/24/2016), je nutné prisvedčiť správnosti záveru súdu
prvej inštancie, že žaloba o povolenie obnovy konania je podaná oneskorene, po uplynutí subjektívnej
trojmesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 403 ods. 1 C.s.p.. Odvolací súd sa stotožňuje s
právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade trojmesačná lehota, ktorá sa vzťahuje
na okamih, od kedy mala možnosť žalobkyňa sa dozvedieť o dôvode obnovy konania, začala plynúť
dňom 26.01.2018 t.j. dátum pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Žalobkyňa v žalobe na
obnovu konania a ani v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by preukazovala, že sa dozvedela
o dôvode obnovy konania až dňa 26.11.2018, kedy nahliadla do spisu vedenom na Okresnom súde
Dunajská Streda a oboznámila sa s písomným vyhotovením rozsudku č.k. 15Cb/24/2016-120 zo dňa
26.01.2018, keď žalobkyňa ako dôvod obnovy konania uviedla vykonanie dôkazu výsluchom svedka
J. Z., ktorý dôkaz podľa tvrdení odvolateľky nemohla navrhnúť v pôvodnom konaní z dôvodu prekážok
objektívneho charakteru, čo je zároveň v rozpore s jej tvrdením v odvolaní, že tento dôkaz navrhla
vykonať už v konaní pred súdom prvej inštancie v pôvodnom konaní, pretože z obsahu pripojeného spisu
Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 15Cb/24/2016 vyplýva, že žalobkyňa v tomto konaní (vedená
ako žalovaná) nenavrhla počas konania výsluch tohto svedka. Žalobkyňa teda žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnila záver súdu prvej inštancie, že subjektívna lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania začala plynúť od vyhlásenia rozsudku, ktorého sa osobne zúčastnila na pojednávaní dňa
26.01.2018, odkedy mala možnosť sa dozvedieť o dôvode obnovy konania.

15. Pokiaľ ide o ničím nepodloženú námietku žalobkyne o nedoručení jej rozsudku Okresného súdu
v Dunajskej Strede zo dňa 26.01.2018 č.k. 15Cb/24/2016-120, čím mali byť porušené jej základné
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odvolací súd ju vyhodnotil ako
nedôvodnú, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že predmetný rozsudok jej bol doručený fikciou doručenia
dňom 11.05.2018.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 111 a § 112 C.s.p., ktoré upravujú doručovanie v
Civilnom sporovom konaní, ak sa nedoručuje písomnosť do elektronickej schránky podľa zákona o e-
governmente, pretože ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do
tejto elektronickej schránky. Súd je povinný doručovať písomnosť do vlastných rúk ak tak ustanovuje
zákon. C.s.p. upravuje povinnosť doručiť rozsudok do vlastných rúk stranám podľa § 223 ods. 1 C.s.p. V
cit. § 111 ods. 1 veta druhá je uvedené, že údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Doručenka je verejnou listinou. To znamená, že údaje uvedené na doručenke sa považujú za
pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Teda ustanovenie upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o
pravdivosti doručenky. Ak strana spochybňuje správnosť údajov na doručenke napr. namieta, že to
nebolo doručené z dôvodov na strane poštového doručiteľa je povinná predložiť súdu na preukázanie
svojich tvrdení dôkazy (pozri uznesenie NS SR z 27.10.2010 spis.zn. 4Cdo/240/2010).
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 15Cb/24/2016 vyplýva, že rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 15Cb/24/2016-120 bol doručovaný žalobkyni na adresu A. ulica
XXX/XX, XXX XX Z., Slovenská republika, ktorá zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote sa vrátila
Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 11.05.2018 ako vyplýva z doručenky na č.l. 127, ktorý deň sa
považuje za deň doručenia zásielky. Z odpovede na lustrácii v registri obyvateľov č.l. 128 vyplýva,
že žalobkyňa I. Z. nar. XX.XX.XXXX má trvalý pobyt na adrese A. ulica, orientačné číslo XX, Z.,
okr. Dunajská Streda. Teda predmetná zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá vyplýva z registra
obyvateľov. Z obsahu spisu nevyplýva a ani žalobkyňa netvrdila, že by v čase doručovania predmetného
rozsudku mala aktivovanú elektronickú schránku. Odvolateľka v konaní pred súdom prvej inštancie
neuviedla inú adresu na doručovanie, okrem adresy vyplývajúcej z registra obyvateľov a ani súd inú
adresu na doručovanie nezistil, čo ani odvolateľka v odvolaní nenamietala. Súd prvej inštancie potom
správne postupoval, keď doručoval rozsudok na adresu žalobkyne vyplývajúcu z registra obyvateľov v
zmysle cit. ust. § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p..
Civilný sporový poriadok pre naplnenie fikcie doručenia podľa ust. § 111 ods. 3 vyžaduje základnú
podmienku, a to nemožnosť doručenia písomnosti na adresu podľa § 106 C.s.p., čo znamená, že súd
vyčerpal možnosť doručiť na tzv. inú adresu (t.j. inú ako adresu evidovanú v registri obyvateľov pri
fyzickej osobe alebo inú ako adresu zapísanú v obchodnom alebo inom verejnom registri pri právnických
osobách, ak má súd k dispozícii takúto inú adresu adresáta) a následne sa nepodarilo doručiť adresátovi
písomnosť ani na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p.. Ak sa vráti nedoručená zásielka súdu,
podateľňa súdu ju opatrí dennou pečiatkou a deň, kedy sa vrátila táto tzv. závada v doručení súdu,
sa považuje za deň doručenia zásielky. Civilný sporový poriadok zdôrazňuje, že je irelevantné, že sa



adresát o doručovaní písomnosti nedozvedel, pretože sa už nevyžaduje na naplnenie fikcie doručenia
kumulatívne splnenie podmienky, že adresát sa v mieste doručenia síce zdržuje, ale len nebol zastihnutý.

16. Pokiaľ ide o uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/57/2009 zo dňa 20.08.2009, na ktoré poukázala
odvolateľka v odvolaní, predmetné rozhodnutie vychádza z iného skutkového stavu, a preto nie je
aplikovateľné na daný prípad. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne uvedené v odvolaní, že sa dozvedela
o neprevzatí faktúr vystavených žalobcom adresovaných žalovanej až zo spisového materiálu sp.zn.
15Cb/24/2016-120 dňa 26.11.2018 po jeho prevzatí na príslušnom súde, odvolaciemu súdu nie je
zrejmé, čo mienila žalobkyňa týmto spôsobom preukázať, keď ani nešpecifikovala, ktoré faktúry
vystavené žalobcom nemala prevziať a ako tieto tvrdenia súvisia s návrhom na výsluch svedka J. Z.,
ktorého navrhla vypočuť až v rámci obnovy konania.

17. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľka žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnila správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Z uvedeného dôvodu potom súd nemohol žalobu o obnovu konania vecne posúdiť, pretože bola
podaná oneskorene a odvolací súd potom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým súd v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. odmietol žalobu na
obnovu konania z dôvodu, že bola podaná oneskorene, ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého
výroku o trovách konania, keď žalobkyňa v odvolaní neuviedla ani žiadne odvolacie námietky, ktorými
by spochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.

19. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobkyni nárok
na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o

rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich
zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.